Ak chceme mať vplyv na EÚ, musíme prísť voliť

Komunálne a následné prezidentské voľby trošku zatienili voľby do Európskeho parlamentu, ktoré však pre nás nemajú o nič menší význam. A to si tradične mnohí Slováci neuvedomujú. Len si spomeňme na extrémne nízku účasť v eurovoľbách v roku 2014. Bola len 13,05%. Dosiahli sme smutné prvenstvo v najnižšej volebnej účasti spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Ešte smutnejšie je, že sa tak udialo už tretie eurovoľby po sebe (2004 aj 2009). A pritom rozhodnutia prijímané v EÚ sa dotýkajú priamo každého z nás, ovplyvňujú našu prítomnosť a už dnes formujú našu budúcnosť. Preto sa neoplatí byť k nim ľahostajný. Slovensko má priestor ovplyvňovať dianie v Európskom parlamente. A je len na nás voličoch rozhodnúť, či sa tak skutočne stane, a ak áno, s akou silou, hlasom a ideou.

Slovensko si v posledných rokoch buduje novú pozíciu v Európskej únii súčasne s tým, ako sa únia vyvíja. Na jednej strane má záujem byť v centre jej diania ako silný, spoľahlivý a seriózny člen, na strane druhej stále častejšie počuť kritiku mierenú na nadraďovanie „eurozáujmov“ nad záujmy jednotlivých členských štátov a v konečnom dôsledku samotných občanov.

Jednou z oblastí kde dochádza ku konfrontácii „eurozáujmov“ a záujmov jednotlivých členských štátov vrátane Slovenska je snaha o tvorbu jednotnej európskej legislatívy. Tu narážame na značné problémy súvisiace s národnou identitou. Ide o to, že rôzne legislatívno právne problematiky z pohľadu národných zvykov obyvateľstva, či vývoja spoločnosti majú rozdielny charakter. Členské štáty Európskej únie sa rozdielne pozerajú na problematiku otvorenosti a dostupnosti informácií na internete, čo v extrémnom prípade môže viesť až ku kontrolovanej cenzúre. Témou posledných dní je tiež držanie strelných zbraní. Na túto problematiku sa úplne inak prihliada v štátoch západnej Európy a inak na Slovensku. To isté s týka problematiky liečiv, keď niektoré sú u nás zakázané a inde povolené. Osobitnou kapitolou sú potraviny. Väčšina obyvateľov Bratislavy zažila nákup v blízkom Rakúsku a na vlastné oči sa presvedčila, že sa európskym výrobcom umožňuje vyrábať rovnaký výrobok v rozdielnej kvalite pre západné a východné trhy európskej únie pričom ale stále ide o jednotný európsky priestor. Jednoducho povedané vzniká pnutie medzi záujmami Európskej únie a záujmami jednotlivých členských štátov. Preto treba bojovať za to, aby sa nepresadzovali legislatívno - právne riešenia a záujmy len niektorých členských krajín, ale aby sa hľadali riešenia, ktoré budú vyhovovať všetkým členským štátom.

Druhou veľmi významnou oblasťou sú eurofondy. Potenciál využívania eurofondov závisí od toho, ako je a hlavne v budúcnosti bude nastavený systém ich prideľovania a čerpania. Už dnes začínajú rokovania o novom programovom období, ktoré zásadne ovplyvnia čerpanie v budúcnosti. To je veľmi vážna situácia. Zaiste ste zachytili, o koľko desiatok miliónov Eur sme z eurofondov prišli v posledných rokoch, lebo nám jednoducho prepadli. Takýto postoj je neprípustný. Stále častejšie sa spomína v súvislosti s eurofondami aj „zjednodušovanie“ a „zvyšovanie transparentnosti“. Dochádza k nim ale v skutočnosti? Slovenské subjekty – podnikatelia, výskumníci, školy, samosprávy a aj naša mestská časť Ružinov, často bojujú v začarovanom kruhu byrokracie a množstvo hodnotných projektov stroskotá na zle nastavených procesoch a prieťahoch. Je potrebné dohliadnuť na to aby možnosti čerpania budúcich prostriedkov z Európskych fondov, ak ich dostaneme, zodpovedali reálnym potrebám Slovenska. Nepotrebujeme projekty len aby sa míňali peniaze. Potrebujeme realizovať zmysluplné projekty, ktoré skutočne prispejú k zlepšeniu kvality života nás všetkých. Slovensko potrebuje osobitnú a intenzívnejšiu pozornosť zamieriť na oblasti ako doprava, školstvo, zdravotníctvo, starostlivosť o seniorov, podpora sociálneho sektora – nedostatky v týchto oblastiach snáď nemusím objasňovať, pociťuje ich azda každý z nás. No v neposlednej rade aj napríklad oblasť športu, ktorá je úplne poddimenzovaná. Chátrajú nám športoviská, mnohé športové disciplíny na národnej úrovni sa vôbec nerozvíjajú až priam upadajú do zabudnutia a toto sa nebude dať vyriešiť len z prostriedkov štátneho rozpočtu.

Treťou a asi najnáročnejšiu témou je zmazávanie rozdielov životnej úrovne na Slovensku v porovnaní z vyspelými štátmi EU, čo je vlastne cieľom euro fondov ako takých. Tieto financie vo všeobecnosti majú prispievať k znižovaniu regionálnych rozdielov medzi štátmi EÚ, a to najmä z hľadiska životnej úrovne, kvality života, rozvoja či ekonomickej úrovne a výkonnosti. Ak má skutočne dochádzať k vyrovnávaniu rozdielov medzi štátmi a posilňovaniu postavenia Slovenska, musíme byť aktívne prítomní tam, kde sa prijímajú kľúčové rozhodnutia o našom ďalšom smerovaní. V prípade, ak sa mi podarí získať dôveru voličov a mandát v Európskom parlamente, mojou primárnou snahou bude hájiť a jasne a zrozumiteľne v ňom presadzovať záujmy Slovenska. Samozrejme, za súčasnej podpory európskej spolupráce, ako základného piliera nášho ďalšieho rozvoja. Ak budete mať možnosť, prosím, príďte voliť. Nenechajte za seba rozhodnúť iných. Každý hlas rozhodne.

Michal Gašaj, zástupca starostu Ružinova

 

 

Vydanie: