Bývalý ObNV Ružinov

Budova Obvodného národného výboru Bratislava – Ružinov na Tomášikovej ulici postavili v roku 1971 ako jednu z prvých budov kultúrno-spoločenského centra mestského obvodu Ružinov. Autori umiestnili objekt v susedstve novo založeného parku, ktorý vhodne dotvoril prostredie správnej budovy. Dnes sa na tomto mieste nachádza budova Paneurópskej vysokej školy, ktorá v sebe nesie iba torzo pôvodného diela.

Malá veľká budova

Projektovanie budovy národného výboru, dnes by sme povedali miestneho úradu, je významnou a pomerne zriedkavou architektonickou úlohou. Architekti Tibor Gebauer a Ľubomír Titl sa jej ujali mimoriadne invenčne a citlivo. Investor zadal jednoduchý program: kancelárske priestory pre oddelenia úradu, zasadacia miestnosť, sobášna sála a pobočka banky, od ktorej sa však upustilo. Autori navrhli neveľkú, jednoduchú budovu s jasnou a prehľadnou dispozíciou. Vstupom z južnej strany sa vchádzalo do haly, na ktorú nadväzovala malá rokovacia sála pre cca 150 ľudí. V ľavej časti budovy bola sobášna sieň s osobitným vchodom zo západu a vestibulom, riešená ako amfiteáter s kapacitou 80 miest. Sieni dominoval obradný kamenný pult, v priečelí za dekoratívnou stenou bol umiestnený organ. Nad sobášnou sieňou bola zasadacia sála s 300 sedadlami, osvetlená zhora svetlíkom v tvare trojuholníka, uloženého na streche budovy. Kancelárie boli umiestnené v trakte pozdĺž severnej steny na oboch podlažiach budovy. Vstupná hala mala podľa pôvodnej koncepcie slúžiť ako „hovorňa“, kde by občania mohli v otvorenej hale pri pultoch vybavovať svoje úradné záležitosti. Táto myšlienka sa však neuskutočnila.

Štíhle moderné línie

Budova mala obdĺžnikový pôdorys, tvoril ju železobetónový skelet s modulom 6x6 metrov, ktorý mal v priečnom smere štyri polia a v pozdĺžnom pätnásť. Bola nevysoká, s dvoma nadzemnými a jedným podzemným podlažím. Prízemie budovy bolo mierne odsadené od terénu, ku vstupu viedla lávka prekrytá markízou. Južné priečelie bolo celé presklené, osadené v ráme obvodových stien a stropných konštrukcií, čo dávalo budove transparentný, subtílny výraz. Kompozičný akcent vytvárala šikmá, trojuholníkovo stvárnená hmota prekrytia zasadacej sály, uložená na streche. Toto výnimočné a výtvarne pôsobivé architektonické riešenie ocenil aj recenzent Anton Rokošný v odbornom periodiku: „Jednoduché geometrické

formy stavby, účelné a estetické architektonické prostriedky, súlad interiéru a exteriéru i použité materiály dôstojne reprezentujú spoločensky významný objekt.“ Vnútorné priestory budovy dotvárali viaceré umelecké diela.

Stratený šperk

Osobitý architektonický výraz budovy bývalého ObNV spolu s jej parkovo upraveným okolím určeným pre pohyb peších vyvoláva podobnosť s dobovými pavilónmi svetových výstav, kde krajiny prostredníctvom špičkových diel prezentujú svoju kultúru. Tento objekt miestnej „radnice“ mal v sebe potenciál byť takouto „výkladnou skriňou“. V rokoch 2005 – 2006 prešla budova komplexnou prestavbou pre účely Paneurópskej vysokej školy, čím vo svojej architektonickej a umeleckej podstate zanikla. Ale aspoň z fotografi í môžeme ešte stále obdivovať tento stratený šperk našej modernej architektúry.

Katarína Andrášiová

Článok vznikol v rámci projektu č. APVV-0375-10, podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja

Pri príprave článku bola použitá literatúra:

GEBAUER, Tibor – ROKOŠNÝ, Anton – TITL, Ľubomír: ObNV Ružinov. Projekt 15, 1973, č. 2, s. 18 – 21.

KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1945 - 1975. Bratislava, Pallas 1976. 288 s., tu s. 196, 202.

DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 228, 435.

Vydanie:

Fotogaléria: