Chcel som hrať ako môj otec

S hokejom začínal v Slovane Bratislava a v slovenskej extralige debutoval v sezóne 2003/04. Počas jeho účasti v tomto klube získal Slovan majstrovský titul. Pôsobil však aj v Skalici, v Dukle Senica, v Košiciach, kde získal dvakrát majstrovský titul, v minulej sezóne bol najproduktívnejším hráčom ŠHK 37 Piešťany, v súčasnosti je hráčom extraligového klubu HC 05 Banská Bystrica. Slovenský hokejový útočník DUŠAN PAŠEK (1985).

Do sveta veľkého hokeja ste vstúpili ako 18-ročný chalan. Dokáže taký mladý človek oceniť svoje postavenie profesionálneho reprezentanta prvej ligy v krajine?

Tvrdo som drel, aby som bol už v osemnástich rokoch pripravený na najvyššiu súťaž. Nebolo to zo dňa deň. Predchádzali tomu tvrdé dlhoročné tréningy. Keď som sa napokon dostal do reprezentačného mužstva, veľmi som si to vážil a usiloval som sa čo najviac naučiť od svojich hviezdnych spoluhráčov.

Prečo ste si vybrali práve hokejový klub Slovan?

V roku 2003, v čase môjho profesionálneho nástupu, bol Slovan najznámejším slovenským hokejovým klubom. Už predtým som pôsobil v jeho tíme dorastencov, kde sme vyhrali juniorské majstrovské tituly. Vlastne som v ňom bol už od malička a ešte pred maturitou na gymnáziu som prvýkrát nastúpil za A mužstvo.

Do akej miery mal vplyv na vaše životné rozhodnutie váš slávny otec, hokejista, niekdajší prezident Slovenského ľadového hokeja a klubu HC Slovan?

Otec mal na mňa veľký vplyv. Od malého chlapca ma viedol k športu, už o šiestej ráno sme obaja cupkali na štadión Ondreja Nepelu, čo bolo prakticky na konci našej ulice, keďže sme bývali na Bajzovej ulici. Takže s hokejom som žil vlastne od mala. Už ako dieťa som sa rád díval ako otec trénuje, chodil som na jeho zápasy. Aj ja som chcel hrávať ako on. Táto túžba sa mi videla úplne prirodzená.

Napriek úspechom, ktoré ste v klube zaznamenali, viackrát ste zmenili svoje pôsobiská. Čo zohráva najdôležitejšiu úlohu pri rozhodovaní, kam sa hráč vyberie a s ktorým klubom podpíše zmluvu?

Hokejový život je nevyspytateľný, takže patrí k nemu aj zmena pôsobiska. Hráč pri ponuke z iného klubu zohľadňuje viacero faktorov, ako napríklad zázemie klubu, ciele klubu, platové podmienky hráčov atď.

Ktorí tréneri vás najviac formovali?

V úplných začiatkoch to bol môj otec, no neskôr jednoznačne tréner Štefan Molnár. Bez neho by moja výkonnosť nebola na takej úrovni, aby naplnila nároky profesionálnej hokejovej ligy.

HC Košice získal sedem majstrovských titulov a minulý rok sa dostal do ligy majstrov. V sezóne 2010/11 ste v ňom pôsobili aj vy. Prečo ste odišli z takého úspešného tímu?

V Košiciach som pôsobil päť sezón. Bolo to krásne obdobie, no pred jeden a pol rokom som mal vážne zranenie, praskla mi platnička a musel som sa podrobiť operácii. Moja výkonnosť začala byť značne limitovaná a nespĺňala tak nároky na lídra tímu, ku ktorým som mal patriť. Kvôli týmto skutočnostiam ma klub uvoľnil a zmenil som pôsobisko.

Zúčastnili ste sa aj celoeurópskych súťaží?

Nie, celoeurópske súťaže som nehral.

Koľko zápasov ste odohrali a koľko gólov strelili v slovenskej lige?

Ja osobne si nevediem podrobné štatistiky, ale zistil som si, že to bolo 511 zápasov, v ktorých som strelil 121 gólov, poskytol 129 asistencií a získal 250 bodov.

Ako sa vám darí v HC Banská Bystrica?

V tomto klube som krátko, len túto sezónu, ktorá nedávno začala, ale verím, že sa mi bude dariť a že s tímom budeme dosahovať úspechy.

Stále ste aj obyvateľom bratislavského Ružinova...

Vždy, keď môžem, vraciam sa do Bratislavy. Bývam pri Štrkoveckom jazere na Sabinovskej, odtiaľ to mám blízko aj k mame na Bajzovej a ešte bližšie k mojej babičke, ktorá býva len 400 metrov odo mňa a som u nej veľmi často. Občas sa zastavím aj na štadióne - raz Ondreja Nepelu, inokedy Vladimíra Dzurillu, pozriem si našu mládež, ako trénuje a zaspomínam si na svoje začiatky.

Anna Sláviková

Foto: archív D.P.

Vydanie: