Cvernovka dostala knihu Cvernovka

Bývalá cvernová továreň na Páričkovej ulici prežila dve storočia, dve svetové vojny, niekoľko politických režimov a dodnes stojí, aj keď už nie celá. Najnovšie sa môže pochváliť vlastnou vyše 300-stranovou knihou. Stojí za ňou partia kreatívnych ľudí z ateliéru Bavlna. Svetlo sveta kniha o Cvernovke oficiálne uzrela počas prvomájového dňa otvorených ateliérov.

Pred dvoma rokmi skupina umelcov z ateliéru Bavlna zorganizovala o Cvernovke výstavu. Tá bola akýmsi začiatkom celej knihy. Zlomový bod nastal pri rozhovoroch s bývalými zamestnancami. „Pri hľadaní materiálov v rôznych archívoch, ktoré sme použili na výstavu, sme stretli aj bývalých zamestnancov Cvernovky. Ich osobné príbehy nám dotvorili celú mozaiku a stávali sa čiernymi miestami na bielych fľakoch, ktoré nám dovtedy chýbali. Nakoľko sme už na výstavu tak mali veľa materiálu, rozhodli sme sa s ním niečo spraviť a výsledkom je knižka,“ opísal vznik knihy jej spoluautor Martin Mistrík. „Ak by človek mal knihu charakterizovať, je to umelecko- historický dokument. Nie je to totiž ani historická kniha, ani záznam súčasnosti. Je takým prelínaním sa medzi rôznymi vrstvami - napríklad sociálnymi, vizuálnymi, umeleckými či historickými,“ doplnil ho druhý spoluautor Viliam Csino. V knihe sa nachádza napríklad originálny stavebný projekt Cvernovky, ale aj grafické ochranné známky na obaloch cverien pravdepodobne z tridsiatych rokov 20. storočia.

Boli sme tu jedna veľká rodina

„Ja tu pracujem už takmer 47 rokov. Poznal som tak prakticky celú továreň a všetky jej zákutia. Vedel som tak, kde sa nachádza náš archív. Bol už takmer z polovice rozobratý, no čo sa mi z neho ešte zdalo byť dôležité, som zachránil a poskytol týmto mladým ľuďom,“ uviedol správca Cvernovky Štefan Repaský, ktorý pokrstil knižku. Nájdete v nej aj rozhovor s ním. „Pre mňa bol veľmi zaujímavý rozhovor s pani Peťkovou. Nastúpila do fabriky v roku 1943. Ako sedemnásťročná zažila bombardovanie Bratislavy. Máme tak v knihe veľmi sugestívny rozhovor, ako celú tú situáciu vnímalo mladé dievča,“ uviedol Viliam Csino. „Mne zasa utkvel v pamäti príbeh pani Pačesovej. Nastúpila do Cvernovky po revolúcii na obchodné oddelenie. Ona nám rozprávala o ekonomickej nestabilite továrne od revolúcie až po jej úpadok,“ doplnil ho Martin Mistrík. Aj na samotnom krste knihy si bývalý zamestnanci zaspomínali na život vo fabrike. „Pochádzam z Nitry a do hlavného mesta som prišla za prácou. Aj inde v Bratislave by sa robota našla, no Cvernovka ako jedna z mála ponúkala aj ubytovanie. Pamätám si ako som sem nastúpila o niečo skôr a pripravovali sme matrace, postele a vôbec ubytovanie pre ďalšie kolegyne,“ zaspomínala si Irena Tesárová, ktorá v Cvernovke pracovala 43 rokov. „My sme tu boli ako jedna veľká rodina. Každý každému vždy vyhovel a pomohol. Držali sme pri sebe,“ uzavrel Štefan Repaský. Kniha o Cvernovke tak ponúka náhľad do jej histórie cez rôzne patenty, plagáty, záznamy z archívov a najmä príbehy ľudí. V knihe sú zverejnené materiály z archívu fabriky, archívu hlavného mesta, štátneho archívu, súkromných zbierok, čitateľ tu nájde fotografie zo súčasných ateliérov v objekte bývalej pradiarne, ktorá je kultúrnou pamiatkou. Na vydanie publikácie prispelo aj ministerstvo kultúry, no väčšinu financií si cez verejnú zbierku zohnali autori sami.

Marianna Šebová

Foto: Ateliér Bavlna

Vydanie:

Fotogaléria: