História Mestskej plynárne na Mlynských nivách

Bratislava mala svoju mestskú plynáreň už v roku 1856. Nachádzala sa v dnešnom centre mesta, na pozemkoch, kde je dnes Námestie slobody a Kollárovo námestie. Areál plynárne pozostával z objektov typických pre staviteľstvo priemyselnej architektúry 19. storočia.

Murované budovy s neomietnutými režnými fasádami, so sedlovými strechami a charakteristickými strešnými svetlíkmi tvorili ráz komplexu plynárne. Vyrábal sa tu svietiplyn, ktorý slúžil na osvetľovanie bratislavských ulíc, námestí, ale aj niektorých významnejších budov. Stará plynáreň bola postupne zlikvidovaná v súvislosti s potrebou vybudovať nový areál zodpovedajúci modernejším požiadavkám na technológiu výroby plynu. Do roku 1891 patrila bratislavská plynáreň Rakúskej plynárenskej spoločnosti, ktorá ju pôvodne postavila. V tom roku plynáreň odkúpilo mesto, rovnako ako mestský vodovod, od pražskej firmy Corte. Vznikol tým spoločný podnik, ku ktorému pribudla v roku 1902 v súčasnosti už neexistujúca elektráreň na dnešnej Čulenovej ulici (neskôr súčasť teplárne).

Z mesta na Nivy

Na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia bola vypísaná súťaž na projekt novej plynárne. Tá mala byť situovaná mimo mesta, na Mlynských nivách. Súťaž vyhrali Škodove závody v Plzni. Na pôvodných projektoch figuruje logo firmy Konstruktiva, ktorá bola stavebnou sekciou plzeňskej Škodovky. Stavba novej plynárne sa realizovala v rokoch 1935-36, v modernistickom duchu, na území rastrovanom komunikáciami a zahŕňajúcom dovedna 40 objektov. Dominantným objektom v centre areálu bola od začiatku kotolňa, hoci najpôvodnejšou stavbou bol plynojem z roku 1912. Keďže plynáreň čiastočne zasiahlo bombardovanie Apollky v roku 1944, musel byť v roku 1947 vybudovaný nový plynojem. Výroba plynu prebiehala v zvislých komorových peciach firmy Didier Werke a spracovávalo sa v nich ostravské uhlie. K celému procesu výroby a následného čistenia plynu od nežiaducich prímesí slúžila para vyrábaná v kotolni. V areáli na Mlynských Nivách neboli postavené iba výrobné objekty. Nachádzali sa tu administratívne budovy, bytové domy, garáže, dielne, laboratóriá. Niektoré z nich vznikli v neskoršom období (na začiatku štyridsiatych rokov 20. storočia), čo je zrejmé aj z ich odlišného architektonického rázu. Realizovala ich firma Pittel a Brauswetter a kancelária Alexandra Feiglera, ktoré v tom období patrili v Bratislave medzi najproduktívnejšie. Nová bratislavská plynáreň je reprezentantom moderného priemyselného komplexu realizovaného v duchu funkcionalizmu. Hoci režné murivá sú jasným odkazom na minulosť, subtílnosť stien a veľké plochy tabuľkových okien znamenajú radikálnu zmenu voči tomu, ako vyzerali po konštrukčnej, ale aj formálnej stránke objekty starej plynárne. Postupom času dochádzalo v plynárni k čiastkovým zmenám, predovšetkým v roku 1977 v súvislosti s prechodom na zemný plyn, čo však neznamenalo radikálne zásahy do pôvodnej stavebnej štruktúry územia.

Múzeum plynárenstva

Dnes už z pôvodného areálu ostalo iba torzo. Preto je dobré, že z pôvodnej kotolne vzniklo v roku 1996 Múzeum plynárenstva. Projekt konverzie výrobného objektu na múzeum vznikol v ateliéri architekta Petra Košťála. Môžeme sa tak dozvedieť rôzne zaujímavé podrobnosti z histórie plynárenstva na Slovensku a navštíviť tak miesto, ktoré je neoddeliteľne späté s rozvojom priemyslu na Slovensku v medzivojnovom období.

Katarína Haberlandová

Foto: Archív Slov. plyn. múzea

Fotogaléria: