K hodnotám obytného súboru Ostredky

Od začiatku deväťdesiatych rokov som sa zaujímal o problematiku historického urbanizmu.1 Od tejto problematiky nie je vzdialená spôsobilosť posúdiť kvality urbanizovaného prostredia sídliskových útvarov akými sú v Ružinove: Štrkovec, Trávniky, Ostredky, Pošeň, Starý Ružinov, či 500 bytov.

Pozrime sa bližšie na urbanisticko-architektonické riešenie sídliska Ostredky, ktoré má výnimočné urbanistické hodnoty. Ani sa nečudujem, že viacerí developeri by v tomto priestore veľmi radi uplatnili svoje podnikateľské zámery. Pri analýze priestorových vzťahov a hodnotení vychádzam zo súčasného stavu. Ten je v prevažnej miere autentický. Kompozičné osi sú nedotknuté, zachované sú tak ako ich urbanista nakreslil a boli zrealizované.

Ostredky sú komponované takpovediac antickým spôsobom rovnými líniami komunikácií – (ako v Priene, či Side a inde v Turecku) severojužnou osou, ktorá spája Trnavskú cestu s Ružinovskou. Ani jedno z Ružinovských sídlisk takúto dlhu parkovú os nemá, azda len Park A. Hlinku, ktorý komponoval F. Milučký, ale trošku iným spôsobom. Významná je tým, že je vyhradenou verejnou promenádou pre peších, nie je to cestná komunikácia. Približne v polovici dĺžky tejto osi sú východným smerom dve kolmo situované osi v smere západ - východ. Medzi nimi je verejná zeleň, parky a zariadenia pre deti. Je parkovo upravená. Rezervy vidím v dnešnom stave parkových úprav. Chýbajú napr. picie fontánky, navýšenie počtu pohodlných lavičiek s opierkami, povrchová úprava cestičiek pre peších a pod. Od tohto centra verejného parku sa smerom k okrajovým častiam na juh a sever rozvíjajú hmoty budov škôl a bytových domov. Západne od tejto osi, v juhozápadnom kvadrante sú zariadenia obchodu a administratívy. Bývalý Obvodný národný výbor dvojka sa stal vysokou školou s kooptovaným veľkorysým parkom na jeho južnej strane. Len tak na okraj, išlo o mimoriadne kvalitnú modernú architektúru (arch. Ľ. Tittl). Škola má v talóne architektonické štúdie úpravy tohto priestoru v podobe architektonicko-sochárskych riešení. Z hľadiska novej funkčnej náplne tým sídlisko neutrpelo, ale prestavbou objektu vynikajúco a nadčasovo vymysleného a stvárneného pre verejnú správu sa stratili významné autentické architektonické hodnoty tejto časti mesta. Budova reprezentovala azda najkvalitnejšiu architektúru na Ostredkoch. Utrpel občan Ružinova tým, že dnes chodí do súčasnej budovy Miestneho úradu m. č. Bratislava – Ružinov na Mierovej ulici, ktorá nebola projektovaná pre tento účel. S architektúrou bývalého Obvodného Národného výboru Bratislava II. sa nedá ani porovnávať, ani zďaleka nie. Bol to úplne iný level architektúry. Aj úradníci môžu banovať, že nesedia v takto výborne vymyslenej budove.

Patrik Guldan

foto autor

GULDAN, P.: Historické mestské jadrá v nových podmienkach. In:

Architektúra a urbanizmus, roč. XXV., č. 2, 1991, s. 103-120; vydavateľ

Ústav stavebníctva a architektúry SAV Bratislava.

Fotogaléria: