Ktoré to s deťmi v Ružinove „ťahajú“ najdlhšie?

Našli sme ich. Dve učiteľky, ktoré v Ružinove učia najdlhšie, a to takmer 50 rokov. Takéto úctyhodné obdobie zostali verné deťom v ružinovských materských a základných školách. Vychovali viac generácií a obe majú jedno spoločné. Vyzerajú vynikajúco a len ťažko by ste tipovali, že v ružinovských školských vodách sa pohybujú od 60. rokov 20. storočia.

Marta Miklušičáková nastúpila v roku 1966 ako matematikárka a fyzikárka na ZŠ Ostredková, po piatich rokoch prešla na ZŠ Borodáčova, kde s krátkou prestávkou učí dodnes.

„Keď som sem prišla, škola fungovala len krátko, stromy tu boli úplne malé, čerstvo nasadené. Dnes je tu vzrastlá zeleň,“ spomína Marta Miklušičáková. Stále učí to, s čím začala – matematiku a fyziku. Aktuálne má deviatakov, ktorých pripravila na postup na strednú školu. „Deti boli vždy snaživé buď menej alebo viac. Je ale pravda, že dnes majú menší záujem o učivo, ktorého je v súčasnosti aj oveľa menej. Napríklad v matematike sa už neučia goniometrické funkcie alebo slovné úlohy o pohybe,“ porovnáva. Zároveň dodáva, že nikdy sa jej nezdalo byť únavné učiť stále to isté. „Aj keď v matematike budú dva a dva vždy štyri, deti sú vždy iné, takže o nude sa nedá hovoriť,“ vraví učiteľka Marta. Najviac ju poteší, keď vie, že deti sa naozaj naučili to, čo mali a ide im to. Alebo keď písomka či testovanie deviatakov dopadnú lepšie, ako očakávala. Aj keď robí rovnakú prácu už 47 rokov, nikdy nemala chuť s tým „seknúť“. „Nikdy som nemala chuť odísť zo školy, prirástlo mi to k srdcu. Teraz neučím na celý úväzok, takže je to aj menej vyčerpávajúce,“ hovorí Marta Miklušičáková. Zároveň sa ešte nechystá ani do dôchodku. „Už niekoľko rokov si hovorím, že teda skončím s učením, ale potom nejako zasa príde k tomu, že ešte zostanem. Takže nič neplánujem.“

Eva Reháková nastúpila v roku 1967 ako 18-ročná učiteľka do MŠ na Svidníckej ulici, ktorá

vtedy bola závodnou škôlkou Dunajplavby. Pôsobila v MŠ Západná na Ostredkoch, na Pivonkovej na Trávnikoch, chvíľu učila v MŠ Rajčianska na Dolných honoch, v škôlke na Odeskej v Podunajských Biskupiciach a po materskej dovolenka prišla do škôlky na Budovateľskú, kde učí nepretržite od roku 1980. „Keď som začínala, v triede bolo bežne 40 detí, dnes ich je 20,“ hovorí Eva Reháková. Podľa nej však zvládnuť dnešných 20 detí je náročnejšie ako kedysi 40. Dôvod? „Deti boli disciplinovanejšie a poslušnejšie, vnímali nás ako pani učiteľku. Teraz sa stretávame s tým, ako malé dieťa povie, že „však ocino to vybaví“, cítia za sebou moc rodiča,“ rozpráva Eva Reháková. Deti sú podľa nej dnes zároveň zvedavejšie a informovanejšie a poznať, že rodičia majú menej času na ne, pretože veľa a dlho pracujú. Aj keď pôvodne plánovala byť chemičkou alebo letuškou, napokon povolanie učiteľky v materskej škole nechcela vymeniť za žiadne iné. Oddychovať doma sa ale ešte nechystá. „Keď som bola mladšia, tak som sa tešila, ako pôjdem do dôchodku. Keď dôchodkový vek prišiel, nevedela som si predstaviť, že by som mala zostať doma Celé roky som zvyknutá pracovať s ľuďmi a nechce sa mi zatiaľ len tak pozerať doma z okna,“ hovorí s úsmevom Eva Reháková. A tak stále s radosťou učí malých škôlkarov na sídlisku 500 bytov. A čo ju v práci teší najviac? „Keď mi malé dievčatko triede povie, že som najkrajšia a najlepšia pani učiteľka.“

Miroslava Štrosová

Foto: autorka

Vydanie:

Fotogaléria: