Maorské tance, spevy a slovenský folklór

Ružinovský folklórny festival opäť priniesol do Bratislavy ľudovú kultúru. Návštevníci sa mohli pokochať vystúpeniami slovenských folklórnych skupín, ale aj spoznať tradičné tance a spevy Maorov, či si len užívať príjemnú atmosféru. „Snažíme sa podporať slovenský folklór a tradície, aby ich aj mestskí ľudia videli a zažili. Okrem toho sme zároveň chceli Ružinovčanom priblížiť aj trošku exotickejšiu kultúru z Nového Zélandu,“ uviedla riaditeľka spoločnosti Cultus Ružinov, a.s. Andrea Kozáková. Vystúpenie tanečníkov z Nového Zélandu pútalo pozornosť nielen ich tradičným odevom, ale aj tancom a spevom. Tancom a piesňou vyjadrovali a prezentovali tradície svojej domoviny, svojho národa. Spievali hlavne o histórii a krásach ich regiónu, o tom, čo ich púta ku koreňom.... čiže o prírode. Predviedli aj maorský tradičný tanec, pri ktorom vyplazujú jazyk. Je známy hlavne vďaka ich národnému rugbyovému tímu, ktorý ho tancuje pred každým zápasom, aby vystrašil súpera. „Tento tanec sme tancovali v minulosti vždy pred bitkou. Bol to aj vojnový tanec, častokrát zastrašil súpera. Dnes to robíme už len preto, aby sme zastrašili deti,“ zažartoval Frank Tomas Grapl jr. zo skupiny Whakaari Rotorua. Dôvod, prečo vyplazujú jazyk, je jednoduchý. Veľa z ich predkov bolo v minulosti kanibalmi. „Potom, čo sa ľudia zjedli, tak z ich zubov sme si urobili náhrdelník ako talizman, aby sme ukázali, že máme silu. Symbol jazyka môžete vidieť aj na zbrani,“ doplnil Frank Thomas Grapl jr.

Nechýbali ani Karpaty či slovenská kuchyňa

Slovenskú kultúru zastupoval už tradične folklórny súbor Karpaty. Predviedol tance z Očovej, v ktorých nechýbali odzemky, spevácke číslo, a aj párová časť. Folklórny festival sprevádzalo aj množstvo aktivít. Napríklad seniorky z denného centra v Prievoze varili domáce šúľance. Slovenská kuchyňa patrí k tradičnej národnej kultúre, ktorá by sa mala zachovávať z generácie na generáciu. „Pri varení som použila výborný recept, ktorý je ešte od mojej mamičky aj babičky. Je to hrubá múka, zemiaky také, aby sa rozsýpali a troška soli. Horúce zemiaky sa musia ošúpať, pretlačiť, osoliť a pridáme k nim trochu masla a nakoniec ešte jedno vajíčko,“ predstavila recept Žofia Benkovičová z denného centra v Prievoze. Všetky tradičné recepty svedčia o tom, že Slováci nepatrili k bohatým národom a ich hlavnou potravinou boli zemiaky, fazuľa a kapusta. Šikovné ruky slovenských žien z nich ale vedeli vyčarovať chutné a sýte jedlá. Marianna Podlucká, Foto: Cultus Ružinov, a.s.

Vydanie: