Národný park Podunajsko

V Bratislave môže vzniknúť nový národný park. Jeho vznik iniciuje okrem ochranárov aj Bratislavský samosprávny kraj (BSK). Zvýšený stupeň ochrany pôvodných lužných lesov na brehoch Dunaja môže priniesť pozitíva mestským častiam aj ich obyvateľom.

„Debata o národnom parku má za cieľ chrániť prírodu a zároveň ju sprístupniť verejnosti. V konečnom dôsledku sa tak otvorí nielen medializovaná Sihoť,“ informoval predseda BSK Pavol Frešo .

Hlavným zmyslom vytvorenia parku je súlad ochrany prírody s rozširovaním rekreačného zázemia mesta. Bratislave je tak vzorom Viedeň, ktorá už na svojom území národný park vytvorila ako prvé európske mesto. „Rekreačné zóny ako hrádza sú preťažené a nie je od nich kam uniknúť.

V Bratislave by sme pre miestnych vytvorili vstupné body do národného parku. Tie by slúžili aj ako informačné centrá,“ opísala hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad. Vytvorenie Národného parku Podunajsko, a s ním spojený zvýšený stupeň ochrany, by tiež chránil mesto pred povodňami. „Chránené územia tvoria prirodzenú absorpčnú časť pre vysoké povodňové prietoky. Povodňová voda sa na nich môže rozlievať a nezaplaví mesto,“ vysvetlil Andrej Kovarik zo Štátnej ochrany prírody SR. Zvýšená ochrana by podľa Kovarika prospela aj miestnej faune. „Štrkové brehy sú napríklad hniezdiskom kulíka riečneho, v kolmých stenách zas hniezdi rybárik riečny, ktorý je typický pre bratislavské luhy,“ dodal Kovarík.

Lužné lesy tiež slúžia ako zdroje pitnej vody. „Napríklad Slovanský ostrov je zdroj pitnej vody pre obec Devín. Nachádzajú sa na ňom štyri funkčné studne. Je to voda veľmi vysokej kvality, ktorá nevyžaduje žiadnu ďalšiu úpravu,“ povedala Alena Trančíková z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. „Jemný piesok je dokonalou filtračnou vrstvou, ktorá spolu s porastom lesa umožňuje infiltráciu vôd z Dunaja,“ vysvetlil Kovarik. Národný park by tiež mohol pozitívne pôsobiť na klímu mesta, a to najmä v letných horúčavách. „Dunaj a zóny lužného lesa hrajú dôležitú rolu ako prirodzená klimatizácia hlavného mesta v čase otepľovania,“ vysvetlila Konrad. „To, že na území Bratislavy máme nejaké lužné lesy, pre nás nie je vôbec samozrejmé. Je to výsledkom dlhoročnej práce ochranárov a dobrovoľníkov,“ uzavrel Jaromír Šíbl z Klubu stráže prírody.

(text a foto TASR)

 

Národný park je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Na území národného parku, v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, platí tretí stupeň ochrany. Cieľom vyhlásenia a zabezpečenia chránených krajinných území je uchovať taký súlad vzájomných priestorových a medziodvetvových vzťahov, ktorý vychádza z prírodných daností krajiny, ktorým sa dosiahne zachovanie optimálnych proporcií prírodnej a neprírodnej zložky a zabezpečenie ďalšieho pozitívneho vývoja prírodného prostredia.

 

Susedia nás predbehli

S myšlienkou vyhlásenia národného parku na Dunaji prišli už v roku 1986 ochrancovia prírody. ,,Oborníci a dobrovoľní ochranári v spolupráci so štátnou ochranou prírody presadzujú tieto zámery od polovice 80-tych rokov minulého storočia, pričom obľúbený Národný park Donau – Auen vznikol medzičasom kúsok od slovenských hraníc na rakúskej strane a iný na maďarskej strane pozdĺž Dunaja pod Ostrihomom. Okolo rieky Dyje neďaleko Slovenska bol vyhlásený česko-rakúsky Národný park Podyjí - Thaya, len Slovensko, ktoré prišlo s touto iniciatívou ako prvé, je stále akousi popoluškou. Je najvyšší čas a ideálna príležitosť to zmeniť: TU a TERAZ!,“ pripomenul v máji 2016 známy ochranca prírody Mikuláš Huba v Denníku N.

(sm)

 

Národný park odobrili už aj v Starom Meste a Petržalke

Iniciatíva vzniku Národného parku Podunajsko získava podporu nielen odbornej verejnosti, ale aj komunálnych politikov. Po Zastupiteľstve Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) podporili vznik parku aj staromestskí a petržalskí poslanci.

„Záleží mi na tom, aby to nebola len deklarácia. Preto som na každé Zastupiteľstvo prišiel a vysvetlil základné atribúty projektu. Najmä jeho pridanú hodnotu v ochrane krajiny, ale aj jeho súčasti v podpore a rozvoji cestovného ruchu. Nechceme, aby táto iniciatíva skončila len formálnou podporou. Do času zavŕšenia viac ako 30 ročnej snahy o vznik parku využijeme príležitosti na oboznámenie poslancov a verejnosti s dôvodmi a prínosmi jeho vzniku,“ povedal Pavol Frešo, predseda BSK.

Národný park Podunajsko by mal spojiť už existujúce chránené územia od sútoku Moravy a Dunaja (Devínska Kobyla, Slovanský ostrov, Sihoť) cez Bratislavu (Bratislavské luhy), Dunajské Luhy až po sútok Dunaja a Ipľa. Celková rozloha by mala byť 8 332,98 ha. Vyhlásenie Národného parku Podunajsko má viesť najmä k záchrane a k zachovaniu zvyškov ohrozených biotopov pôvodných porastov lužných lesov, na ktoré sú viazané aj vzácne druhy živočíchov.

 

Vydanie: