Obchodný dom Ružinov

V osemdesiatych rokoch vyrástol na Slovensku prvý obchodný dom združujúci viaceré obchodné prevádzky, ktorý možno považovať za určitý variant súčasných nákupných centier. Bol to Obchodný dom Ružinov v Bratislave, navrhnutý ako prevádzkový ale aj konštrukčný experiment. Zároveň bol medzníkom v príchode nových trendov do našej architektúry – je prvou ucelenou realizáciou myšlienok architektonickej postmoderny.

Mesto v meste

Projekt obchodného domu vznikal zároveň s projektom domu kultúry. Projektanti sa pokúsili vytvoriť tu základ lineárneho centra pozdĺž Tomášikovej ulice a medzi oboma objektmi ponechali polouzatvorený priestor budúceho námestia. Z tohto námestia sa vstupovalo do obchodného domu a návštevník ďalej cez šikmú pasáž prechádzal postupne všetkými podlažiami s predajnými plochami. Pasáž bola prostredníkom medzi verejným priestorom námestia a privátnosťou predajní, pozývala návštevníka vstúpiť ďalej. Autori tak vytvorili pre sídlisko budovu, spájajúcu v sebe priestorové formy námestia, ulice, pasáže i átria – charakteristické prvky mesta, ktoré v novom sídlisku chýbali.

Príchod postmoderny

V sedemdesiatych rokoch sa vo svete kriticky prehodnocovala moderná funkcionalistická architektúra a hľadali sa nové cesty smerovania architektúry. Mladí architekti zo Štátneho projektového ústavu obchodu v Bratislave – Ján Bahna, Ľubomír Mihálik, František Kalesný, Pavol Čížek a Peter Minarovič sa rozhodli v návrhu Obchodného domu Ružinov reagovať na aktuálny svetový trend postmoderny. Projekt vypracovali v rokoch 1975 – 1978, realizovaný bol v rokoch 1978 – 1984, v roku 1998 prešiel prestavbou. Obchodný dom mal objemnú monumentálnu hmotu, ktorá kontrastovala s doskovitými objektmi bytových domov na sídlisku. Z južnej strany hmota budovy terasovite stúpala, čím architekti vyjadrili jej zrastenie s konkrétnym miestom. Vnútorné priestory prepájala hala, ktorou viedlo centrálne schodisko s eskalátormi po oboch stranách. Suterén, prvé a druhé poschodie slúžili obchodným prevádzkam, na treťom poschodí boli kancelárie a na najvyššom štvrtom poschodí pomocné priestory. Najpozoruhodnejšou časťou obchodného domu bola vstupná hala. Tu architekti umiestnili historizujúce masívne vstupné portály, ktoré realizovali v spolupráci s keramikom Richardom Langerom. Doboví kritici považovali vstupnú halu za medzník vo vývoji slovenskej architektúry a za manifestáciu „konkrétneho úsilia mladej generácie architektov o nájdenie nového jazyka architektúry“. Komplexný prístup tvorcov obchodného domu bol dotiahnutý do najmenších detailov – až po značku obchodného domu, grafický dizajn informačného systému a baliaci papier, to všetko od akademického maliara Igora Meluzína.

Nejasná budúcnosť

Súčasný majiteľ prišiel so zámerom obchodný dom úplne prestavať. V roku 2005 bola jeho prevádzka ukončená a následne bola budova rozobratá až na nosnú konštrukciu. V histórii slovenskej modernej architektúry ostalo prázdne miesto po tomto prelomovom diele, do ktorého autori vložili mimoriadny myšlienkový, technický a osobnostný potenciál, zachytený už iba v projektoch, článkoch a fotografiách. Čo bude s existujúcim zvyškom budovy, či sa stane základom novej prelomovej stavby, zveľaďujúcej prostredie centra Ružinova, ukáže čas.

Katarína Andrášiová

Článok vznikol v rámci projektu č. APVV-0375-10, podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja

Pri príprave článku bola použitá literatúra:

DULLA, Matúš: Prvá lastovička nových prístupov. Obchodný dom Ružinov v Bratislave. Projekt 27, 1985, č. 3, s. 14 - 16.

FERUS, Viktor: Znovuzrodenie portálu. Projekt 27, 1985, č. 3, s. 16 - 17.

DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.

Vydanie:

Fotogaléria: