Očami Ružinovčanov: Ad: Ružinovské paradoxy, RE 5/2016

Veru, a podobných veľdiel je plná Bratislava. Nie je nijakou výnimkou, že vodiaci chodník pre nevidiacich končí priamo v stĺpe, alebo pri stene garáže. Napr. aj na rohu Prievozskej a Ružovej doliny. Tu je aj ďalší zaujímavý paradox na priechode pre chodcov pred reštauráciou a či ubytovňou Jarabinka - dúfam, že sa nemýlim v názve podniku.

Vozovka je tu rozdelená na dva pásy tak, že keď človek ide z mesta smerom k Martinčekovej ulici, zelená na semafore vydrží pri rýchlom kroku len po predel cesty, ale na druhej polovici už svieti červená. Ak vstúpite do vozovky v poslednej sekunde zelenej, autá na vás trúbia, tlačia sa na vás a dávajú vám najavo, kto je pánom cesty. Naše sídlisko obývajú poslední seniorskí obyvatelia, ktorí sa sem sťahovali začiatkom sedemdesiatych rokov, teda už nebehajú ako srnky. Navyše je tu Ružinovský dom seniorov, kde sú ďalší podobní obyvatelia.

O tomto probléme som už písala na MÚ vlani v lete, ale zodpovedná pracovníčka bola na dovolenke a už sa mi neozvala. Toto riešenie je pre nás, ktorí sa ťažko pohybujeme, nepríjemné a aj zdravotne škodlivé. Kým v prostriedku cesty čakáte, až budete môcť prejsť na druhú stranu, v lete vás autá ohadzujú prachom a dusia výfukmi a v zime alebo v daždi vás obhádžu vodou z mlák a snehovou brečkou.

Bolo by fajn, keby niekto zariadil, aby sa intervaly na tomto priechode zmenili v prospech chodcov.

Elena Kopalová, Sklenárova 12

Vydanie: