Park Andreja Hlinku

Park Andreja Hlinku v roku 2012. Vzrastlé stromy zakryli pohľad na sídlisko.

Park Andreja Hlinku bol založený v súvislosti s výstavbou sídliska Trávniky ešte s pôvodným názvom Park Karola Šmidkeho. Za viac ako tridsať rokov svojho života tu stromy vytvorili mohutný masív, čím sa naplnil a neustále sa rozvíja autorov zámer, aby zeleň obklopila a ochraňovala ním navrhnuté relaxačno-oddychové priestory.

Exteriérový dizajn

Autorom návrhu parku je architekt Ferdinand Milučký, ktorý sa už v roku 1960 ako jeden z autorov sídliska Trávniky začal zaoberať formovaním a dizajnérskym tvarovaním verejných mikropriestorov obytných súborov. Jeho výtvarno-priestorová koncepcia vychádzala z plastického tvarovania terénu pomocou výškových stupňov, ktoré doplnil deliacimi stienkami z pohľadového betónu. Do prostredia programovo umiestňoval aj výtvarné diela, ako prvky s funkciou výtvarnou a estetickou, ale i orientačnou a organizačnou. Takýmto spôsobom jedinečne sformoval priestory s detskými ihriskami v jednotlivých okrskoch na Trávnikoch. Svoj koncept naplno rozvinul v parku, ako sa sám vyjadril roku 1979 v odbornom časopise: „Park K. Šmidkeho mi poskytol veľkú príležitosť – v našich podmienkach priam ojedinelú – reliéfne-plasticky stvárňovať terén na veľkej ploche s uplatnením betónových prvkov, zelene, vody (v podobe fontán).“ Dve fontány Ferdinand Milučký navrhol park predovšetkým ako dizajnér a architekt so silným výtvarným cítením. Park má tvar úzkeho dlhého pásu pozdĺž Ružinovskej ulice, z druhej strany ho vymedzuje Ľanová ulica. Komponovaný je na pozdĺžnu os, jeho centrálnym bodom je Závojová fontána navrhnutá Jozefom Vachálkom v spolupráci s architektom Milučkým. Z kruhového bazéna vyrastajú dva vysoké oceľové piliere, podopierajúce dva roztvárajúce sa oblúky, z ktorých steká voda a vytvára vodný závoj. V bazéne je umiestnený aj ostrov v tvare kruhu, prístupný cez stupienok, ktorý môže tiež slúžiť ako pódium pre umelecké produkcie. Plocha fontány je znížená oproti okoliu niekoľkými stupňami. V celom teréne parku autor vytvoril mierne vyvýšeniny, zvlnenia, zárezy, spevnené oblúkovými betónovými stienkami, chrániacimi napríklad aj oddychové sedenia. Na západnej strane parku je Vejárová fontána, ktorú s architektom Milučkým vytvorili Ladislav Mandíček a Júlia Kunovská. V polkruhovom bazéne je na pilieri osadená kovová plastika oblúkového tvaru, pozostávajúca zo štyroch spojených polprstencov, voda striekajúca z oblúkov vytvára vejár.

Od Šmidkeho ku Hlinkovi

Na východnej strane parku bol v roku 1979 umiestnený pamätník Karola Šmidkeho, jeho autorom je akademický sochár Vojtech Remeň spolu s architektom Milučkým. Park pôvodne niesol meno tohto slovenského politika a funkcionára komunistickej strany. Po zmene spoločensko-politickej situácie v roku 1989 bol park premenovaný na Park Andreja Hlinku, ktorému tu v roku 2007 osadili pamätnú bustu od autorov Teodora Baníka a Stanislava Májeka. Park je výnimočný nielen architektonickým a umeleckým stvárnením, ale je to jeden z mála parkov založených u nás za posledné desaťročia. Jeho význam potvrdila aj mestská časť zapísaním do svojho zoznamu pamätihodností.

Katarína Andrášiová

Foto: J. Sláma, M. Štrosová

Článok vznikol v rámci projektu č. APVV-0375-10, podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja

Pri príprave článku bola použitá literatúra:

MILUČKÝ, Ferdinand: Park Karola Šmidkeho v Bratislave. Moje skúsenosti s exteriérovým designom. Projekt 21, 1979, č. 10, s. 18 – 21. Ferdinand Milučký. Architektonické dielo. Katalóg výstavy. Ed. Matúš Dulla. Bratislava, Spolok architektov Slovenska 1993. 36 s., tu s. 5.

DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.

ONDREJKOVÁ, Barbora: Umelecké diela v urbanistickej štruktúre panelových sídlisk v mestskej časti Ružinov. Bakalárska diplomová práca. Filozofická fakulta, Masarykova univerzita, Brno 2011.

Vydanie:

Fotogaléria: