Počítačová grafika bude vždy len bižutéria

Frank Jalšovský (54) má výtvarné umenie priam v génoch. Narodil sa v Komárne a už odmalička získaval ocenenia na výstavách detskej tvorby. Počas štúdia umeleckej grafiky na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave mali na neho veľký vplyv profesori Orest Dubay, Igor Rumanský a Albín Brunovský. Po skončení vysokej školy odišiel v roku 1990 do Kanady, kde prežil 21 rokov tvorivého života. Stal sa členom mnohých združení a asociácií, získal množstvo svetových umeleckých ocenení a je zaradený aj v Medzinárodnej encyklopédii žijúcich umelcov sveta ako jeden z troch najlepších grafikov. Od svojho návratu domov mal na Slovensku viacero výstav. Neďaleko Martinského cintorína v Ružinove si zreštauroval pôvodnú grafickú dielňu a pretvoril ju na originálny tvorivý a kultivovaný estetický priestor s charakteristikou výstavnej galérie, na pôde ktorej sa stretávajú slovenskí výtvarní umelci, ale aj politici, spisovatelia a hudobníci. Frank je človek s ohnivým veselým srdcom, má rád spoločnosť a dobrých a hlavne tvorivých ľudí. Svoju vnútornú slobodu sa snaží preniesť aj na všetkých, ktorí s ním prídu do tvorivého aj ľudského kontaktu.

Po ukončení Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave ste sa rozhodli opustiť Slovensko. Čo vás k tomuto kroku viedlo?

Také rozhodnutie sa v človeku hromadí celé roky. Ako rodina sme chodili na dovolenky do zahraničia a videl som, čo to obnášalo: žiadosti, potvrdenia, dlhé hodiny státia v poradí na polícii a trvalá neistota, či to bude schválené. Navyše, každý sme si museli určitý obnos našetriť, inak sa nedalo. Aj tak to bol drahý špás. Chcel som vidieť a poznať svet. To bola moja droga, ktorej som podľahol. Tej som podriadil všetko moje konanie. A nebol som sám. Odísť sme sa rozhodli viacerí. Súdržnosť a priateľstvo v takých časoch sú veľmi dôležité, pomáhajú všetko ľahšie prekonať. Navyše - ja som odchádzal aj s bratom, čo samo o sebe bola valuta.

S akými prekážkami ste sa museli v zahraničí popasovať? Zapôsobili niektorí umelci, ktorých ste stretli, na vaše umelecké ambície?

Je veľký omyl myslieť si, že niekam prídeš a vítajú ťa so slavobránou. Začiatky sú všade tvrdé. Najprv sa musia zohnať prostriedky, aby sa dalo žiť. Našťastie Rakúsko i Kanada v tom čase mali humánny sociálny emigračný program. Prvoradým je ovládať jazyk - tam sme mali trochu náskok. Moje práce z bratislavských čias som dal posúdiť do GDA (Grafik Design Austria). Stal som sa členom tejto rakúskej inštitúcie. Navyše ako výtvarník - grafik som zastupoval prvé štyri roky v Kanade aj Rakúsko. Po roku a pol v Rakúsku sme dostali kanadské víza a leteli sme do Vancouveru. Bez fanfár...či uvítania. Svoju kariéru som tam začínal razením tunela - zbíjačka, betón a prach. Až s odstupom času som začal pôsobiť vo výtvarnom štúdiu, kde tvorili umelci v zastúpení všetkých kontinentov. Bolo to veľmi plodné obdobie, tam vznikli Genesis, Age of Wisdom, Discovery, Hymn to the Universe I a II. Už pri tlačení dostávali „krídla“...aby obleteli svet súťaží a výstav. Vo Vancouveri som spoznal Ladislava Gudernu, s ktorým sme si vytvorili priateľský vzťah. Veľmi uznával moju techniku a výtvarný štýl. Rozumeli sme si aj vo filozofických názoroch na život, chápanie umenia a každé naše stretnutie bolo osobnostným prínosom pre oboch.

Počas vášho tvorivého života ste precestovali veľa krajín. Ktoré vás najviac inšpirovali, zaujali vašu pozornosť? Kde sú najideálnejšie tvorivé možnosti?

Newfoundland - východná provincia Kanady – tam boli dobrí, úprimní a čestní ľudia, majestátna príroda v podobe obrovských ľadovcov plávajúcich okolo tejto krajiny. Filipíny nemajú konkurenciu v krásach podmorskej flóry a fauny, čo som si overil pri potápaní sa v tých oblastiach. Na Novom Zélande je asi najväčšia koncentrácia prírodných úkazov, čo sa týka variability scenérie na takom malom území. Našiel som tu severské nórske fjordy paradoxne na najjužnejších cípoch tejto krajiny, cez subtropické pásma borovicových lesov pripomínajúcich Britskú Kolumbiu v Kanade až po najsevernejšie časti, oplývajúce bohatstvom tropickej fauny a flóry či už na zemi alebo v podmorských podmienkach. A kde sú najideálnejšie tvorivé možnosti? V sebe samom. To naozaj nezávisí od krajiny či ateliéru. Tvoriť znamená vydať zo seba kus seba, svojho myslenia, svojej duše a cez ňu filtrovať názory, úvahy, osobnú a osobnostnú filozofiu o skutočnosti. Ak mierite na ústretovosť, priestory a technické možnosti, tak tu na Slovensku sa podarilo s pomocou nezištných priateľov urobiť maximum pre moje včlenenie sa do domácich pomerov výtvarníkov, za čo som nesmierne vďačný. Fakt, že Fond výtvarných umení mi poskytol prenajatie priestoru na ateliér, si veľmi vážim. Oceňujem úlohu tejto jedinečnej inštitúcie združujúcej všetkých výtvarníkov a som rád, že patrím k nim.

Čo vás vlastne priviedlo späť na Slovensko?

Ani dnes to neviem presne definovať. Medzivojnová generácia básnikov a prozaikov hovorila o ľuďoch, ktorí opustili vlasť, že trpia túžbou po domove. Viackrát som bol z Kanady na Slovensku, veď tu mám mamu, brata, rodinu, priateľov a rád som sa ocital na známych miestach. Spomínam si s úsmevom ako som si s bratom, ktorý sa vrátil už dávnejšie, dal v jednom bratislavskom bufete tresku s čerstvými rožkami a neuveríte, cítil som sa naozaj doma. Intervaly medzi mojimi príchodmi na Slovensko sa skracovali, až napokon sa mi vôbec už nechcelo odísť.

Témy vo vašich dielach sú veľmi nadčasové, univerzálne a tým aj nevyčerpateľné. Riešite problematiku medziľudských vzťahov, existenciu ľudskej bytosti, jej poslanie a postavenie v kontexte celého vesmíru, oživujete klasickú technológiu grafickej disciplíny novými technologickými riešeniami. Ak porovnáme diela našich slávnych výtvarníkov Brunovského, Hložníka, Gažoviča, Rumanského s vašimi dielami, vidíme na prvý pohľad príbuznosť ich obsahového zamerania, súčasne však vnímame nový rozmer, ktorý dodáva dielu nová počítačová technika...

Nedá sa nebrať na vedomie doba, technický pokrok, nevyužiť šancu skrotiť mikroelektroniku. No rozdiel vo výsledku je ako rozdiel medzi šperkom a bižutériou. Počítačová grafika bude v mojich očiach vždy len bižutéria. Čo sa týka majstrov, ktorých ste menovali, pred nimi sa skláňam. Snažím sa rozšíriť ich svedectvo a obohatiť toto dedičstvo o duchovný rozmer s posolstvom pre súčasníkov a budúce generácie.

Na čo sa sústredíte vo svojej tvorbe v najbližšom období? Máte už nejakú konkrétnu tému, ktorú chcete ďalej rozvíjať?

Už dlho nosím v sebe myšlienky na obsah nových diel, ktoré ma doslova znepokojujú. Potrebujem dostatok nerušeného času, akési bezpriestorové vákuum, aby som ich dokázal pretaviť na plochu. Sú to vzrušujúce chvíle, kedy sa rydlo dotkne kovu a objavia sa prvé symptómy budúceho diela, na čo sa veľmi teším. Tematicky to bude spojenie vesmíru s našou materiálnou pozemskosťou, ľudskou podstatou v nadväznosti na vzájomné duchovné prepojenie.

Mária Kovalčíková

Foto: archív F.J.

Vydanie:

Fotogaléria: