Robia Ružinovu dobré meno

Svoj život zasvätili pomoci iným. Nechýbajú im ambície a slovíčko „nedá sa“ v ich slovnej zásobe niet. Reč je o dvoch významných osobnostiach, ktorými sa Ružinov môže pochváliť. Ich zásluhy si všimol aj Bratislavský samosprávny kraj.

Bratislavský samosprávny kraj udeľuje od roku 2003 výročnú cenu Samuela Zocha. Ide o ocenenie, ktoré každoročne putuje do rúk osobnostiam, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o spoločenský a ekonomický rozvoj Bratislavského samosprávneho kraja a jeho reprezentáciu doma i v zahraničí. „Dnes v dobe kedy v mnohom zaujímajú obraz i zvuk rôzne celebrity, chceme obrátiť pozornosť na skutočné osobnosti. Chceme dať najavo, že všetci tí, ktorí reálne prispeli k rozvoju tohto kraja, ktorí plnením svojich snov išli príkladom pre mnohých ďalších, tí by mali byť ocenení. Som preto presvedčený, že toto ocenenie má zmysel, rovnako ako má obrovskú odozvu aj medzi verejnosťou“, povedal na slávnostnom galavečere Pavol Frešo, predseda BSK. Za rok 2014 si toto ocenenie, okrem iných, prebral bývalý ružinovský farár Augustín Slaninka a dobrovoľník a spisovateľ Anton Srholec. Nie je to však prvýkrát, čo sa medzi nominantmi ocitli ľudia, ktorí sa spájajú s Ružinovom. V roku 2011 získal in memoriam ocenenie Ružinovčan Jozef Zsoldos – milovník lodí a zakladateľ najväčšieho oddielu vodného motorizmu Inter Bratislava, tri roky predtým Eva Siracká, zakladateľka Ligy proti rakovine, ktorá od svojho vzniku sídli v Ružinove.

AUGUSTÍN SLANINKA

Meno tohto obľúbeného farára sa s Ružinovom spájalo dlhých 24 rokov. Stál pri zrode organizácie De paul Slovensko, ktorá už 8 rokov pomáha ľuďom v núdzi a prevádzkuje nízkoprahové zariadenia pre ľudí bez domova. Okrem toho viedol pravidelne kázne v kostole sv. Vincenta de Paul. Hoci doteraz slúžil v Topoľčanoch, Zlatých Moravciach a vo Vrbovom, Ružinovu ostal verný najdlhšie. V rámci vincentínskej misie však od septembra minulého roka začal pôsobiť ako dekan v českej Dobruške, ktorá takisto spadá pod slovenskú provinciu.

Ako vnímate, že napriek tomu, že už nežijete a nepôsobíte v Bratislave, ľudia na Vás nezabudli a nominovali Vás na toto ocenenie?

Myslím si, že je to výsledok 24 ročnej práce, na ktorú ľudia nezabudli a o to viac si to cením. No nevnímam to ako ocenenie pre seba. Všetkým, ktorí boli zaangažovaní do spolupráce na rôznych projektoch, to budem tlmočiť, že boli ocenení.

Po 24 rokoch ste z Ružinova museli odísť, aké je vaše nové pôsobisko, v porovnaní s Bratislavou?

Bratislava je proste Bratislava. Samozrejme, to človeku trošku chýba. No tam mám teraz veľmi široké pole pôsobnosti. Traja kňazi duchovne spravujeme 45 obcí. Ide o dve mestečká a 43 dedín a rôznych osád.

Prekvapilo vás niečo na tamojšom obyvateľstve?

Som veľmi prekvapený otvorenosťou voči nám, Slovákom. A tiež aj kultúrou a dobrotou, ktorú títo Česi prechovávajú. Napríklad na sviatok sv. Václava bol organový koncert. U nás v Ružinove neviem koľko by prišlo ľudí. No tam bol nabitý kostol. Ešte pol hodinu pred koncertom stáli ľudia v rade, len aby si kúpili lístok. Češi majú zmysel pre peknú kultúru a to ma teší.

Chýba Vám však niečo z Bratislavy, čo ani naši českí bratia nenahradia?

Ja to vnímam ako povolanie. Som skutočne spokojný tam kde som. Vidím to ako Božiu vôľu. Už som si tam našiel aj otužilcov. Sme štrnásti a chodíme otužovať do lesa, do veľmi studenej vody. Takže aj ten relax som si už vytvoril.

ANTON SRHOLEC

Rodák zo Skalice už niekoľko rokov žije a pôsobí v Ružinove. Býva na jednej z obľúbených kvetnatých ulíc. Počas svojho života na vlastnej koži pocítil krutosť politického režimu. Pre svoje odhodlanie študovať teológiu sa rozhodol ilegálne prekročiť hranice. Chytili ho a zavreli na 12 rokov. Ocitol sa v uránových baniach. Odsedel si 10 rokov a po získaní slobody pracoval ako robotník, neskôr pôsobil ako kostolník v Blumentáli a napokon aj ako vysvätený farár. V súčasnosti všetku svoju pozornosť venuje pomoci chudobným, bezdomovcom a píše knihy.

Ako vnímate toto ocenenie?

Nepracujem preto, aby som bol ocenený, ale pracujem z ľudskej potreby. Mojim ocenením je, keď sa mi niečo podarí. Pracovať s ľuďmi je riziko, že človek investuje veľa lásky, času a energie do človeka a stále to do neho padá, ako iskry do mokrej trávy. Ale v každom prípade som rád, že naša spoločnosť príjme, uzná a ocení to čo robím.

V istých etapách ste mali mimoriadne ťažký život. Napriek tomu, ste nikdy nezanevreli na ľudí. Práve naopak. Život ste zasvätili pomoci druhým. Rozdávate lásku a vieru.

Nepomohlo by zanevrieť na ľudí, ktorí nám ublížili. Človek by to mohol účtovať druhým ľuďom a na nesprávnu adresu. Nosil by so sebou bremeno, že sa opláca zlým za zlé. Niet inej cesty ako to, že to ťažké a namáhavé čo sme prežili je daň , ktorú sme zaplatili za to ako žijeme dnes. Konkrétne ja si žijem tak, až sa cítim ako jeden z najšťastnejších ľudí na svete.

Napriek tomu, že ste senior, žijete mimoriadne aktívne.

Aj ako starý človek, stále mám málo informácií. Už zabúdam, ale často dostávam knihy. Rád sa prechádzam medzi stánkami vo veľkoochodoch a kníhkupectvách. Knihy ma zaujímajú a neraz si aj nejakú kúpim. Hovorím si, že až raz budem starý začnem čítať.

Veronika Vasilková

Fotogaléria: