Rozhovor s Miriam Garajovou

Z opery na korčule

Spočiatku tenučký, jemný hlások jej vyzrel v prekrásne zafarbený soprán. Zo študentky gymnázia, neskôr konzervatória a Vysokej školy múzických umení je dnes hosťujúca sólistka Opery Slovenského národného divadla. Vo svojom repertoári má diela skladateľov ako W.A. Mozart, Ch.Gounod, G.Puccini. K tým najnovšie naštudovaným patrí opera Jána Cikkera Mister Scrooge a mimoriadne obľúbená Jenúfa Leoša Janáčka, ktorú poznáme pod názvom Jej pastorkyňa. Okrem interpretačnej činnosti je aj hlasovou pedagogičkou v Bratislavskom chlapčenskom zbore a účinkuje tiež ako speváčka v kresťanskom komornom orchestri Zoe. Mgr. art. MIRIAM GARAJOVÁ (1979).

Hudba a spev vás priťahovali od malička. Verili ste, že sa táto záľuba vyvinie raz v profesiu?

Vždy som rada spievala a vnímala som, že sa môj spev ľuďom páči. Akosi prirodzene som cítila, zároveň aj túžila, že by to tak mohlo zostať navždy. V ničom inom som natoľko nevynikala ako v speve. Takže to prišlo akosi úplne spontánne, že som sa chcela spevu venovať aj profesionálne.

 

Mladí ľudia majú skôr záujem o populárnu hudbu alebo muzikály. Prečo ste si vybrali ten najťažší, najnáročnejší žáner - operu?

Priznám sa, že aj mňa spočiatku viac oslovoval a lákal muzikál, ale môj hlas je skôr disponovaný na operu. Takže i keď občas spievam aj muzikálové skladby, je to operným hlasom. K opere som sa dostala aj vďaka nádhernému spevu mojej najstaršej sestry Ľubice Vargicovej. V podstate som predtým operu nepoznala, Ľubkin spev mi ju však celkom prirodzene priblížil.

 

Vaše začiatky neboli jednoduché. Prečo vás nechceli prijať na konzervatórium?

V čase, keď som sa prvýkrát hlásila na konzervatórium, som mala len trinásť rokov a veľmi detský slabý hlások, čo bol dôvod prečo ma nezobrali. Tak som išla na gymnázium a po úspechoch na celoslovenských speváckych súťažiach v rámci základnej umeleckej školy som to po štyroch rokoch opäť skúsila. A vyšlo to.

 

Už počas štúdia na konzervatóriu ste účinkovali v kúpeľných mestách, ale aj na mnohých kultúrnych podujatiach. Bol to zrejme dobrý štart...

Áno, často som vystupovala s Komorným zborom Konzervatória pod vedením profesora Dušana Billa. Bolo nás len približne dvanásť, takže profesor nám občas pripomínal, že sme vlastne „skupina sólistov“. Často sme naozaj spievali ako sólisti s týmto zborom. A  tak sme naberali veľa skúseností. Postupne sme sa zbavovali trémy a učili sa vzájomnému počúvaniu i ladeniu. Pritom sme precestovali veľa krajín, účinkovali v mnohých chrámoch a na veľvyslanectvách. Bola to pre mňa naozaj dobrá škola a pritom zábava v kolektíve s priateľmi, ktorí nimi zostanú navždy.

 

Ako poslucháčka tretieho ročníka operného spevu na VŠMU ste si zaspievali rolu chlapca. Následne ste sa vďaka nej dostali do divadla. Je rozdiel spievať ženskú a mužskú úlohu?

Postava prvého chlapca v Čarovnej flaute má pre mňa naozaj mimoriadny význam. No a práve vďaka záskoku za chorú speváčku som sa dostala na dosky SND. Zásluhou pani

Fotogaléria: