Saleziáni na Miletičovej

Saleziánske spoločenstvo patrí k „Miletičke“ už od nepamäti. Vzniklo v Taliansku a potvrdené ako cirkevné spoločenstvo bolo v roku 1874. Zakladateľom bol sv. Ján Bosco. Po celý svoj život sa venoval deťom, hlavne biednym chlapcom a sirotám, ktorým ponúkol život v spoločenstve, kde si mohli nájsť priateľov, spoznávať kultúru, vzdelávať sa a zúčastňovať sa náboženských aktivít. Saleziáni odišli v tomto duchu do sveta a stále pokračujú v práci s mládežou.

Saleziáni prišli na „Miletičku“ v roku 1933. Na mieste terajšieho kostola sa nachádzal starý vojenský cintorín, ktorý bol už v štádiu zániku a v okolí boli len rôzne továrne a bitúnok. „Saleziáni sa rozhodli, že na mieste cintorínu vdýchnu pozemku nový život, ktorý bude pozostávať z práce s mládežou,“ povedala Jana Hamšíková. A tak si saleziáni postavili svoj rádový dom, ktorý sa momentálne nachádza vedľa budovy kostola. Môžeme tam vidieť prvky funkcionalistického štýlu, ktorý bol pre toto obdobie typickým. Súčasťou rádového domu mal byť aj rozmerný kostol. To sa však v tých rokoch nepodarilo a vo vnútri vznikla len malá kaplnka. 50. roky znamenali zrušenie všetkých cirkevných rádov a tak aj saleziánov. Budova, kde sídlili, prepadla štátu, najprv tam bola polícia a neskôr bola budova zverená národnému stavebnému podniku Pozemné stavby. Po páde bývalého režimu boli pozemky aj budova vrátené naspäť Saleziánom a tí sa rozhodli obnoviť svoju pastoračnú činnosť a vytvoriť miesto, kde sa budú mladí stretávať a stane sa centrom saleziánov na Miletičovej. „V okolí Miletičky v tom čase žiadny kostol nebol, najbližší bol až Blumentál. Miletička tak bola vhodným miestom pre vytvorenie saleziánskeho centra spolu s kostolom,“ dopĺňa Jana Hamšíková. V roku 1995 navštívil Slovensko pápež Ján Pavol II. a posvätil základný stavebný kameň nového kostola, ktorý tu mal vyrásť. O dva roky neskôr bol už Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov vysvätený. Architektonický návrh vytvorili manželia Weberovci, ktorí žijú vo Švajčiarsku. Vytvorili ideový návrh, ktorý bol neskôr prepracovaný do finálneho projektu, podľa neho sa stavalo. Kostol je halový s centrálnym kruhovým pôdorysom. Budova je presvetlená bočnými vitrážovými oknami. Na hornej časti sa nachádza svetlík, ktorý vo vnútri vytvára zaujímavú svetelnú hru. Kostol má kapacitu približne 450 miest na sedenie, čo sa môže zdať veľa, ale pre okolie je to nedostačujúce. Kostol býva pravidelne plný a to nie len v nedeľu. Hlavnou úlohou saleziánov je služba mladým. Na Miletičovej je pod kostolom vytvorené oratórium, kde sa tieto skupinky stretávajú a majú rôzne aktivity.

Vnútorné priestory

Kostol nie je ťahaný do dĺžky, keďže hneď vedľa sa nachádza električková trať, ale je postavený viac do šírky. Vidieť to aj vo vnútri, kde sú lavice usporiadané do polkruhu, čo vytvára u veriacich pocit, že všetci sú jedna rodina. Architekti vytvorili vo vnútri aj chór, ktorý je vystúpený, čím sa vytvára ešte viac priestoru na sedenie vo vrchnej časti kostola. Nad chórom sa nachádzajú ešte dva balkóny. V prednej časti kostola je keramická plastika od akademického sochára Juraja Martha. Interiér kostola pôsobí moderne, čím priťahuje hlavne mladých. Nenájdeme tam monumentálne sochy, oblúky, piliere, ako to poznáme z tradičných chrámov, ktoré boli vystavané pred niekoľko sto rokmi. „V strede plastiky sa nachádza veľký drevený kríž, ktorý obliehajú náznaky akoby bytoviek, ktoré končia tŕňmi. Tie vystupujú z plastiky a predstavujú utrpenie a ťažkosti ľudí. Ako sa na plastiku dívame do výšky, tŕne zanikajú a znázornené sú tam skôr turbulencie oblakov a lúčov,“ povedal farár Maroš Husár. Zaujímavosťou tejto plastiky je kríž s Ježišom od akademického sochára Teodora Baníka. Ježiš na kríži nie je pribitý, akoby povystupoval z toho kríža a chcel objať všetkých veriacich, ktorí sa nachádzajú v kostole.

Socha don Bosca

V areáli kostola sa nachádza socha dona Bosca, patróna saleziánov. Inštalovaná bola v roku 1997, kedy bol kostol vysvätený. Vytvoril ju akademický sochár Teodor Baník, ktorý má na svedomí aj sochy z Ružovej doliny. Tam išlo o zjednodušené ženské torzá a tu môžeme vidieť sochu, ktorá je realistická.

Marianna Podlucká

Foto: Stanislav Šenc,

archív Saleziánov dona Bosca

Vydanie:

Fotogaléria: