Sklad číslo 7

Sklad č. 7, monumentálna pamiatka bratislavskej priemyselnej architektúry, stojí na nábreží Dunaja, v bezprostrednej blízkosti centra Eurovea na Pribinovej ulici.

Zimný prístav, ktorého súčasťou sklad bol, vznikal už na konci 19. storočia. V roku 1918, po vzniku 1. Československej republiky, sa začala rozvíjať moderná československá plavba. S tým bol spojený aj výraznejší stavebný ruch na brehu Dunaja. Prvé sklady, lemujúce nábrežie od dnešnej Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, boli postavené z dreva a mali teda provizórny charakter. Postupne ich nahradzovali prízemné murované stavby pozdĺžneho pôdorysu. Sklad č. 7, výnimočný konštrukciou, objemom i formálnou stránkou, postavili v rokoch 1921-22. Stavbu projektovala a realizovala firma Ing. Karla Skorkovského. Tá vznikla už v roku 1911 v Prahe, no bratislavskú pobočku založili až v roku 1932. Skorkovského firma realizovala stavbu na bratislavské pomery veľkolepo. Realizovaný typ železobetónovej konštrukcie tak včasného datovania a veľkého rozsahu bol pre slovenské prostredie unikátny. Vychádzal z konštrukčných princípov, ktoré v Čechách prvýkrát uplatnil Ing. Stanislav Bechyně. Išlo o konštrukciu so stĺpmi z ovinutej liatiny a hríbovými hlavicami použitú v roku 1916 v projektoch automobilky Praga v Prahe- Libni.

Autor bol najprv neznámy

Autorstvo plánov Skladu č. 7 bolo dlho neznáme. Hoci sme si boli vedomí kvalít tejto stavby, na základe čoho došlo v osemdesiatych rokoch 20. storočia k jej vyhláseniu za kultúrnu pamiatku, autora projektov sme našli až v roku 2006. V Archíve mesta Bratislavy je uložený projekt rekonštrukcie z roku 1948, ktorá mala zabezpečiť opravu objektu, zrejme narušeného bombardovaním blízkej továrne Apollo počas 2. svetovej vojny. Na základe domnienky, že opravu stavby realizovala firma, ktorá ju omnoho skôr postavila, sa v Prahe objavili pôvodné plány tejto pre Bratislavu, ale aj celé industriálne dedičstvo Slovenska, významnej stavby.

Dominanta Zimného prístavu

Zimný prístav je stále historicky cennou priemyselnou lokalitou Bratislavy napriek tomu, že jeho pôvodné územie bolo výrazne oklieštené. Existujúce skladové objekty prístavu, ktoré lemujú bazény, síce nemôžeme po estetickej stránke hodnotiť tak vysoko, ako Sklad č. 7, no terénny výskum daného územia ukázal, že všetky aspekty stavebného vývoja celého prístavu nepoznáme tak podrobne, ako by sme mali. Máme na mysli predovšetkým dodatočne zistenú skutočnosť, že Sklad č. 17 je mladšou, formálne nezaujímavou, no konštrukčne rovnako poňatou stavbou, ako Sklad č. 7. Sklad č. 7 sa podarilo obnoviť a hoci už nie je dominantou tejto časti dunajského nábrežia a pôvodný priemyselný duch miesta sa stratil modernou výstavbou, je nanajvýš dobré a správne, že sa ho podarilo zachovať. Kiež by sme to mohli konštatovať o historických priemyselných objektoch Bratislavy častejšie.

Katarína Haberlandová

Oddelenie architektúry, Ústav stavebníctva a architektúry SAV

Foto: Státní oblastní archiv Praha, K. Haberlandová

Vydanie:

Fotogaléria: