Snažíme sa, aby tu bolo veselo

Mirjana Tureničová (44) pracuje v Domove sociálnych služieb a Chránenej dielni Prima na Banšelovej ulici na Trnávke. Začínala tu ako vychovávateľka, od roku 2003 pôsobí ako riaditeľka. Pritom ale stále pracuje s klientmi zariadenia, pretože práve to ju najviac baví. Na Pedagogickej fakulte UK vyštudovala vychovávateľstvo pre osoby vyžadujúce osobitú starostlivosť. A to je jej práca. Ako sama hovorí, vždy jej bola bližšia výchova ako vzdelávanie. Klientmi Primy sú dospelí ľudia. Spod ich rúk vychádza množstvo výrobkov, ktoré nájdete na rôznych trhoch. Klientov aj pedagógov z Primy môžete dokonca vidieť aj na doskách divadla.

Keď človek vstúpi k vám do Primy, okamžite na neho zapôsobí pozitívna atmosféra, panuje tu dobrá nálada, často sa smejete. Čím to je?

V podstate ani neviem. Jednoducho sa snažíme, aby tu bolo veselo. Aby sa dobre cítili klienti aj zamestnanci. Keď aj nastane problém, snažíme sa všetko si povedať a vyriešiť to. A keď sa bavíme, tak sami na sebe. Niekedy tu človek počuje úžasné a vtipné výroky a na nich sa radi zasmejeme.

Iné sú pokroky u zdravých ľudí, iné zasa u ľudí s mentálnym znevýhodnením. Aký pokrok vidíte na klientoch Primy?

Keď sa nad tým zamyslím, tak v Prime sa veľa zmenilo. Už len v tom, že, keď som sem v roku 2000 nastúpila, bola som jediný pedagóg, vychovávateľ na 10 klientov. Teraz sú traja pedagógovia na deviatich klientov, takže majú určite omnoho väčší priestor na individuálny rozvoj. Keď som do Primy nastúpila, bolo to ešte mladé zariadenie. Za tých 15 rokov, ktoré tu robím, sme sa všetci veľmi veľa naučili hlavne v rámci pracovnej terapie. Máme množstvo výrobkov a klienti majú veľmi veľa možností sa realizovať.

Z čoho pozostáva práca s klientmi Primy?

Všetko sú to dospelí ľudia, majú od 23 až do približne 65 rokov. Každý dospelý človek chodí do práce, takže im ponúkame možnosti realizácie v pracovnej oblasti. V poslednom čase veľmi veľa maľujeme na textil, je to veľmi žiadané a ich to veľmi baví. Koncom minulého roka sme mali zákazku na výrobu 450 maľovaných tašiek, potom ďalších 80, takže bolo toho naozaj veľa a klienti sa už zasa pýtajú, kedy budú maľovať tašky. Takže maľujeme na textil, hodváb, pletieme košíky, vyrábame z papiera, robíme textilné ozdoby, maľujeme na kvetináče, vyrábame svietniky, odlievame z hliny, vyšívame, paličkujeme, tvoríme šperky. Snažíme sa každý rok niečo nové vymyslieť, klienti si dokonca sami hľadajú, čo by chceli robiť, alebo si zháňajú objednávky. Napríklad jeden mladý muž začal šiť vankúše a už dostáva objednávky.

V zariadení máte dve časti – jedna je domov sociálnych služieb a druhá je chránená dielňa. Aký je v nich rozdiel?

V chránenej dielni sú zamestnaní traja ľudia s mentálnym znevýhodnením. Normálne chodia do práce, majú dovolenku, dostávajú mzdu. Venujú sa hlavne tkaniu kobercov, vankúšov, tašiek. Klientom domova sociálnych služieb zasa poskytujeme dennú službu, za ktorú si platia. Venujú sa nie len pracovnej terapii, ale pomáhame im napríklad aj pri sebaobsluhe, učíme ich byť samostatnými. Uvaria si, naučia sa postarať o domácnosť, upratujú, hrajú divadlo, ale aj chodia do divadla.

Práca, ktorú robíte, je naozaj veľmi pekná. Pracujete s ľuďmi, pričom sa ale nemusíte naháňať za ziskom, alebo loviť v paragrafoch, nikto vám nenadáva, že nemáte tovar z letáku. Odchádzate niekedy z práce so zlou náladou?

Samozrejme, aj také sú dni. Mňa v Prime najviac baví práca s klientmi, tvorenie a niekedy ma dosť ubíja tá kancelárska časť, administratívne povinnosti, styk s úradmi. Niekedy mám z toho zlú náladu a tak radšej zavriem dvere kancelárie a venujem sa našim klientom, šijem v chránenej dielni, paličkujem.

Kam všade putujú výrobky z Primy?

Máme tradičné miesta, kde ich predávame. Chodíme na rôzne podujatia ako napríklad Deň krivých zrkadiel, Radničkine trhy, trhy vo Dvore 66. Pozývajú nás na firemné podujatia. V chránenej dielni si firmy môžu objednať zákazku, aby nemuseli platiť odvod za nezamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím. Takto robíme pre viac firiem.

Zvyčajne ste veľmi zaneprázdnení, pretože ste malé zariadenie, stíhate vyrábať?

Vždy od septembra je to už náročné, lebo najviac sa toho deje hlavne pred Vianocami, vtedy stíhame len s odretými ušami.

Divadlo patrí medzi vaše najnovšiu aktivitu, z ktorej ide veľké nadšenie...

Je to pre nás všetkých naozaj úžasná vec. Piaty rok máme divadelný súbor a každý rok vznikne nová divadelná hra, čo našich klientov úžasne posúva dopredu. Odkrývajú sami seba a mnohé témy. Veľmi napredujú v komunikácii, v sebavedomí. Nacvičili sme zatiaľ štyri hry a čoskoro sa pustíme do ďalšej. V prvej hre sme len predstavili Primu, po troch rokoch už herci viedli priamy dialóg na scéne, snažili sme sa publiku priamo sprostredkovať emócie. Aj my ako pedagógovia sme na javisku ako amatéri a je to zaujímavé aj pre nás, pretože dávame zo seba von kus emócií. Už sme všetci spolu plakali aj sa neskutočne smiali.

Kde vás diváci môžu vidieť?

Spolupracujeme s divadlom Ticho a spol., nacvičujeme a hráme v priestoroch Divadelného klubu 10x10 na Školskej ulici a spolupracujeme s režisérkou Viki Janouškovou.

Prekvapili vás klienti tým, čo zo seba vydali na javisku?

Určite a veľmi. Každé predstavenie je iné, vždy ide z neho iná energia, vždy z neho máme iný pocit. Mali sme diváka, ktorý naše predstavenie videl dvakrát a potvrdil, že vždy bolo úplne iné.

Miroslava Štrosová

Foto: autorka

Vydanie: