Treba mať odvahu, ale aj pud sebazáchovy

Jednou zo sedemnástich ocenených osobností pri príležitosti 25. výročia mestskej časti Ružinov je fotografka Silvia Vaculíková. So svojimi unikátnymi fotografiami, ktoré vznikli v rôznych kútoch sveta, je známa nielen u nás ale aj za hranicami Slovenska. Práca, vášeň i koníček, to je pre ňu fotografovanie.

Silvia Vaculíková sa narodila 22. júla 1967 v Trnave ako pravnučka vynálezcu padáka Štefana Baniča a vnučka objaviteľa jaskyne Driny v Smoleniciach. Po ukončení školy pracovala v cestovnej kancelárii a následne si založila vlastnú, zameranú na spoznávanie exotických krajín. Žije a pracuje v Bratislave. Sama precestovala päť kontinentov, kde navštívila 96 krajín. Naplno prepadla vášni pre fotografovanie. Okrem množstva iných ocenení získala napríklad zlatú medailu na fotografickej súťaži 12. Special Themes Circuit Trierenberg v téme „Emotions – Human relations“ v Rakúsku, 2 ceny na Medzinárodnej výstave fotografií HISTÓRIA ĽUDSTVA v Pekingu - Čína, pod záštitou UNESCO. Minulý rok si z Pekingu odniesla ďalšie 2 ceny za 2 série dokumentárnych fotografií “ Performance Award of The Humanity Photo Awards 2015”. Zároveň je jedinou žijúcou ženou na Slovensku, ktorá sa môže popýšiť titulom EFIAP - Excellence de la Fédération Internationale de l´Art Photographique (Excelencia Medzinárodnej federácie fotografického umenia), ktorý získala v roku 2009 vo Francúzsku. Vydala cestopis Túlanie svetom (2013) a dve knihy fotografií – Svet ľudí (2007) a Zvyky (2009).

Fotografie majú v sebe zvláštne čaro. Vďaka nim vieme nazrieť do života ľudí z celého sveta. Ako ste sa dostali k fotografovaniu?

Vždy som chcela spoznávať nové krajiny a veľmi ma bavilo cestovanie. To so sebou samozrejme prináša aj množstvo fotografií, ktorými zachytíte danú krajinu a zážitky. Takto prirodzene som sa dostala k fotografovaniu. Najprv som fotografovala jednoduchším fotoaparátom a postupne som si kupovala lepší a lepší. Zistila som, že ma to baví a postupne to prerástlo vo veľkú záľubu.

Asi sa nedá zachytiť všetko, čo sa vám páči. Čo najradšej fotografujete?

Fotografovať sa samozrejme nedá všetko. Ja sa zaujímam o ľudí, o ich tradície, zvyky a rituály, to ma fascinuje. V dôsledku globalizácie a pokroku práve tieto zvyky zanikajú, o pár rokov ich preto budeme poznať len z filmov a fotografií.

Vaše fotografie mapujú miesta a život z mnohých kútov sveta. Koľko krajín ste vlastne navštívili a precestovali?

Priznám sa, že si to rátam. Bolo to spolu už 96 krajín. Necestujem ale kvôli číslu, do mnohých krajín sa aj vraciam. Umožňuje mi to hlavne moja práca v cestovnej kancelárii. Založila som ju na spoznávanie najmä exotických krajín. Nerobíme klasické zájazdy, ale takpovediac na kľúč. Robili sme napríklad zájazd pre geológov, ktorí sa zaujímali o špecifický druh horniny alebo zájazd pre lyžiarov, ktorí majú radi heliskiing, teda lyžujú priamo z helikoptéry na kopec.

Precestovať svet zaberie veľa času. Ste vôbec na Slovensku?

Teraz je to už lepšie. Keď sme začínali s cestovnou kanceláriou, museli sme najprv všetko precestovať, aby sme vedeli a videli, čo ponúkame klientom. Veľmi veľa času sme strávili mimo Slovenska.

Z toľkého množstva krajín sa určite ťažko vyberajú tie naj. Máte nejaké obľúbené?

Ono ich je strašne veľa. Nedokážem vybrať len pár. Každá krajina má v sebe niečo zaujímavé a jedinečné. Nedávno sme napríklad boli v Juhoafrickej republike. Je to úžasná krajina, najmä oblasť Kapského mesta. Majú tam krásnu prírodu, úžasne vinice a zaujímavých ľudí.

Viaceré krajiny sa radia medzi tie menej bezpečné. Treba asi poriadnu dávku odvahy, aby ste vy žena cestovali po svete.

Samozrejme, treba mať odvahu, ale aj pud sebazáchovy. Musíte si na seba dávať pozor, vo svete sa môže stať čokoľvek. Nikdy ale necestujem sama, zas tak veľkú odvahu nemám. Vždy sme minimálne dvaja, alebo menšia skupinka. Tak sa cítim najlepšie.

Máte plán na najbližší rok, ktoré krajiny chcete navštíviť?

Zaujímam sa o rôzne krajiny. Stačí ak vidím zaujímavú fotografiu alebo, dokumentárny film. Keď sa vo mne zrodí nejaká myšlienka či nápad, idem na internet a naštudujem si o konkrétnej oblasti čo najviac. Nikdy neplánujem dlho dopredu, ktorú krajinu navštívim. Vždy to príde akosi samo. Teraz napríklad premýšľam nad Sudánom, ísť pozrieť pyramídy čiernych faraónov. Taktiež ma láka Mongolsko.

Okrem fotografií nesie vaše meno aj niekoľko publikácií.

Vydala som dve knižky, ktoré sú čisto zamerané len na fotografie. Mnoho ľudí sa ma ale veľakrát pýtalo na moje cestovateľské zážitky, preto som vydala aj jeden cestopis. Ak sa podarí, tento rok vydám pokračovanie, v ktorom zmapujem ďalších trinásť krajín. Dúfam, že poteším všetkých, čo sa zaujímajú o cestovanie.

Bezpochyby ste veľmi úspešná fotografka aj za hranicami Slovenska. Svedčí o tom množstvo prestížnych medzinárodných ocenení. Ktoré si vážite najviac?

Dostala som naozaj veľa ocenení, no takmer všetky boli v zahraničí. Preto som sa potešila a mimoriadne si vážim nedávne ocenenie, ktoré som dostala práve v Ružinove. Pretože je od mojich spoluobčanov, od mojich blízkych ľudí.

Katarína Kostková

Foto: archív Silvie Vaculíkovej

Vydanie: