V zálohe máme pre istotu aj plavky

Vyštudovala hudobno-dramatický odbor na tunajšom Konzervatóriu. Po skončení štúdia dostala angažmán v Divadle Jána Palárika v Trnave, hosťovala na Novej scéne, neskôr v Divadle Teatro Tatro v Nitre, účinkovala v Slovenskej televízii v relácii Crn Crn, aj v ďalšom programe pre deti Od Kuka do Kuka. Potom sa však z našich javísk vytratila, až po dlhšej odmlke sa predstavila v hre Všetko o ženách v Divadle v podpalubí na lodi Adyho Hajdu. Herečka a speváčka ANDREA PROFANTOVÁ (1974).

Rozbehli ste kariéru na Slovensku a v tom najlepšom ste zmizli zo scény. Prečo?

Neviem, či sa dá hovoriť o kariére. No vlak sa rozbehol, to je pravda. Nevystúpila som z neho, len prestúpila a ním sa doviezla do neďalekej Viedne. Spravila som talentové skúšky na tamojšiu univerzitu Universität für Musik und darstellende Kunst Wien, prijali ma a začala som študovať odbor muzikál. Štúdium som doslova hltala. Mali sme k dispozícii skúšobné priestory aj s javiskom, obrovskú knižnicu, pracovali sme s dirigentom, choreografom, režisérom. Môj profesor spevu bol Američan Jack Poppell, ku ktorému chodila na kondičné hodiny aj muzikálová diva Maya Hakvoort. No bola to aj tvrdá drina. Každý deň sa začínal tréningom už od siedmej hodiny ráno a večer sme opúšťali budovu zvyčajne spolu s vrátnikom. Po druhom semestri to moje dve kolegyne vzdali.

Nedávno ste sa bratislavskému publiku predstavili v Ateliéri Babylon ako členka hudobnej skupiny s názvom Miss Moravia. Odkedy funguje táto kapela a s akým programom?

Prvá skúška kapely bola v roku 2009, čiže v tejto zostave pôsobíme piatu sezónu. Keďže členovia Miss Moravia pochádzajú z troch krajín - z Rakúska, Česka a Slovenska, aj náš repertoár je medzinárodný. Navyše, pribudli k nemu piesne ruské, ukrajinské, poľské i rómske. Sú to väčšinou piesne ľudové, ktoré spievam v džezových úpravách uznávaného rakúskeho klaviristu Geriho Schullera. Keďže všetci muzikanti sú poprední džezmeni, bola by škoda nevyužiť ich potenciál.

Ako ste sa vôbec našli, keď pochádzate z troch rôznych krajín?

My dvaja s pianistom sme sa stretli na koncerte v budove rakúskeho rozhlasu ORF, kde sme obaja účinkovali. Po koncerte ma oslovil a spolupráca sa mohla začať. Zaujímavé na tom je, že v čase, kedy som študovala na univerzite, on tam pôsobil ako profesor na katedre modernej hudby a pôsobí tam dodnes. Po celý ten čas sme sa osobne nikdy nestretli, ani sme o sebe nevedeli. Zdá sa, že si ma pán profesor najskôr nechal vyštudovať, aby ma neskôr prizval k spoločnému projektu☺. Takže základ našej kapely už bol. Pribudol saxofonista Bernhard Wiesinger z Rakúska, ktorý už v minulosti spolupracoval so slovenským trúbkarom Jurajom Bartošom a basgitaristom Jurajom Griglákom. Oslovil ich a oni prikývli. Postupne boli prizvaní ďalší, až sa nás napokon stretlo osem.

Názov kapely Miss Moravia znie dosť komerčne. Nemýli to prípadných záujemcov?

Neviem. Zatiaľ sa však nevyskytol prípad, že by ľudia vrátili vstupenky, lebo chceli vidieť ženy v plavkách. No mohlo by sa ľahko stať aj čosi také. Pre také prípady mám v zálohe aj takýto druh odevu ☺. Z našich plagátov je však jasné, že ide o koncert.

V kapele účinkujú aj také hudobné hviezdy ako je práve trúbkar Juraj Bartoš, či basgitarista Juraj Griglák, ktorý zároveň hrá aj na kontrabase nielen u vás, ale aj v Slovenskej filharmónii. Takže ozaj nejde o nejakých amatérov. Darí sa vám skĺbiť povinnosti všetkých hráčov a stretnúť sa vždy na stanovenom mieste kde sa koná koncert?

Darí sa nám to len vďaka dobre premyslenému a precíznemu plánovaniu termínov, pretože každý z týchto výborných muzikantov je veľmi zaneprázdnený.

Vydali ste CD so skladbami, ktoré odznievajú na koncertoch. S akými reakciami sa stretáva?

CD s názvom Exploring Europe sme vydali len pred pár mesiacmi a zatiaľ máme naň len pozitívne ohlasy.

Vašou devízou je nielen zdravý, sýty, pekne zafarbený hlas - soprán, viete ním aj majstrovsky narábať. Dajú sa v škole naučiť aj takéto finesy?

Ďakujem za kompliment. Piesne, ktoré interpretujem v programe skupiny Miss Moravia, som si vybrala sama. Keď ich spievam, cítim sa ako ryba vo vode, môžem si plávať, ponárať sa do hĺbky, vyskočiť nad hladinu, pohrať sa s háčikom na rybárovej udici. Je to zážitok pre mňa, a verím, že aj pre mojich poslucháčov. Každá pieseň má svoj príbeh a ten sa snažím obecenstvu sprostredkovať.

Udržiavate sa nejako v hlasovej kondícii, alebo to po toľkých rokoch štúdia už nie je potrebné?

O hlasivky sa treba starať neustále. Speváci na svojom hlase počujú aj tú najmenšiu zmenu. Áno, udržiavam sa v kondícii hlasovými rozcvičkami a chodím aj na hodiny spevu k hlasovej pedagogičke, pani profesorke Emílii Chudovskej.

Po kom asi ste zdedili umelecké nadanie?

Myslím si, že po rodičoch, aj po prarodičoch. Z obidvoch strán v našej rodine bolo viac umeleckej zručnosti ako technickej. Napokon, môj otec bol profesionálny hudobník, hral v tanečnom rozhlasovom orchestri (TOČR) na saxofón a klarinet, a mama v 70. rokoch spievala v popovej kapele.

V Prievoze ste si s manželom zrekonštruovali domček. Máte čas vychutnávať si ho?

Rada by som sa kochala krásami Ružinova, no žiaľ, odpadky na uliciach, dokonca skládky v našom okolí, mi to často nedovolia. Veľa času trávim vo Viedni, ale keď som doma, tak si najradšej vychutnávam exteriér pri našom dome. Pracujem na záhrade, kopem, okopávam, okrem iného pestujem paradajky, tento rok som mala dokonca až sto kríkov. Teší ma, že sa im pri mne tak úžasne darí. No a keď začnú štebotať a spievať tí najlepší speváci - vtáčiky, je to pre mňa kompletný relax.

Anna Sláviková

Foto: Archív A.P.

Vydanie:

Fotogaléria: