Veľmi som chcel byť architektom, akurát som sa vybral iným smerom

Bratislava bola kedysi plná priemyselných zón, mnohé sú už minulosťou. V hlavnom meste a najmä v Ružinove sa nachádzajú takzvané technické pamiatky, ktoré zapadajú prachom. Fotograf Tomáš Manina im venoval posledných 5 rokov. Výsledkom je kniha Technické pamiatky Ružinova, ktorá ponúka fotografie bývalých priemyselných zón a technických pamiatok z prelomu 19. a 20. storočia.

Koncom roka uzrela svetlo sveta zaujímavá kniha plná fotografií, ktorá sa dá v oblasti bratislavských technických pamiatok považovať za prvotinu. Ako sa zrodila myšlienka zamerať sa práve na tieto priemyselné oblasti?

Bolo to zhruba pred piatimi rokmi. Je to vyústenie mojej doktorandskej práce, v ktorej som sa rozhodol systematicky mapovať industriálne pamiatky v Bratislave. A tým, že ich veľká časť sa na nachádza práve na území mestskej časti Ružinov, kniha dostala takýto názov. Venuje sa výlučne prelomu 19. a 20. storočia, nie je čisto o popise jednotlivých technických pamiatok, ale hlavne o ich fotografiách.

Dá sa teda povedať, že Ružinov je bohatý na technické pamiatky? Lebo na knižnú publikáciu asi tri pamiatky nestačia.

Treba povedať, že aj keď knižka nesie názov Technické pamiatky Ružinova, nejde výlučne len o túto mestskú časť. Koncept bol nastavený tak, že som išiel podľa jednotlivých mestských častí. Na území Ružinova sa nachádzalo najviac industriálnych pamiatok, napríklad Rafinéria Apollo, je tu komplex Cvernovej továrne, kedysi tu bol Gumon, Kablo či železničná stanica na Mlynských Nivách. Všetky tieto projekty, ktoré boli kedysi pre mesto významné, sa nachádzajú v mojej knižke. A samozrejme, týka sa to aj okolitých mestských častí. Napríklad pivovar Stein či bývalý Danubius, všetky si zaslúžili moju pozornosť.

Prečo si vyslúžili takú pozornosť? Čím sú pre vás práve technické pamiatky a bývalé priemyselné zóny fascinujúce?

Je to spojené s mojim detstvom. Môj dedko bol architekt, ktorý sa venoval priemyselným stavbám, jeho dielom sú napríklad ružomberské papierne. Veľmi som chcel byť architektom, akurát som sa vybral trošku iným smerom. Nestaviam technické stavby, ale fotografujem ich.

Vo viacerých prípadoch ste museli čerpať aj z historických fotografií, keďže nie všetky technické pamiatky ešte stoja.

Presne tak, počas piatich rokov som fotografoval aj miesta, kde sa tieto továrne kedysi nachádzali. Niektoré dokonca počas týchto piatich rokov už zanikli a na ich mieste vyrástlo niečo úplne nové. Mne sa ale podarilo dostať k albumu najstaršej stavebnej firmy v Európe, ktorá pôsobí až dodnes. Systematicky fotografovala svoje diela už počas výstavby, tak sa mi dostali do rúk viaceré unikátne zábery.

So svojim objektívom ste zachytili mnoho priemyselných pamiatok. Máte medzi nimi nejakého favorita?

Asi bratislavský Danubius. Táto stavba je ešte nedotknutá a pôvodná. Bohužiaľ, pred pár rokmi vyhorela. Veľmi ma mrzí, že sa dnes už nevyužíva tak, ako by si zaslúžila. Každá jedna technická pamiatka si ale zaslúži našu pozornosť, každá jedna je totiž výnimočná a špecifická.

To je asi najväčší problém týchto starých stavieb, chátrajú a vyžadujú si veľké rekonštrukcie. Na čo by sa podľa vás dali využiť?

Typickým príkladom ideálneho využitia je napríklad Design Factory. Je to bývalá industriálna budova, konkrétne priemyselná hala, ktorá prešla konverziou. Dnes sa tu nachádza kultúrne centrum a centrum dizajnu. Tento priestor doslova podporuje povedomie o architektúre a kultúre v našom meste.

Mnohí by si určite chceli prelistovať túto knižku. Ako sa vedia dostať k publikácii Technické pamiatky Ružinova?

Knižka má momentálne len pár vydaní, čo je určite škoda. Jej tvorba je mimoriadne náročná na financie, nehovoriac len o fotografiách, ale náročná je aj na grafiku, texty, korekciu, tlač či celé vymyslenie dizajnu. Sú to hodiny a hodiny ľudskej práce. Knižka je špecifická v tom, že je to kompletne ručná výroba. Publikácia mohla vzniknúť aj vďaka grantu od mestskej časti Ružinov, ktorý ale pokryl len pár výtlačkov. K nahliadnutiu je napríklad priamo v Design Factory na Bottovej.

Hodnotná a ojedinelá publikácia je teda na svete. Máte ďalšie plány na podobnú prácu?

Veľmi by som chcel v tomto pokračovať, ako vyštudovaného fotografa ma táto práca napĺňa a rád by som v publikačnej činnosti pokračoval. Budem rád aj za spoluprácu s obyvateľmi. Ak majú doma staré fotografie, pohľadnice, mapy, nech sa so mnou podelia, aby mohla vzniknúť ďalšia podobná zaujímavá knižka.

Autor: Katarína Kostková

Foto: Archív Tomáša Maninu

Vydanie: