Z Feriby do Prievozu

Združenie M_P_BA organizuje pravidelné vlastivedné prechádzky. Zameriava sa hlavne na domácich obyvateľov, ktorým chce ukázať a oboznámiť ich s históriou mesta. Aj v Ružinove sa konala jedna z takýchto prechádzok. Potvrdilo sa, že obyvateľov história mesta, v ktorom žijú, naozaj zaujíma, čoho svedkom boli aj tri obsadené turnusy.

Prehliadka účastníkov oboznamovala so starou časťou Ružinova, konkrétne Prievozom. Počas troch hodín sa záujemcovia dozvedeli o vzniku tohto územia, navštívili miestny cintorín, obdivovali kaštieľ, popozerali si Radničné námestie. Prechádzku dopĺňal pútavý výklad sprievodcu. „Viem už niečo o kaštieli, o budovách na Radničnom námestí, ale dúfam, že sa dozviem ešte niečo nové,“ povedal jedna z účastníčok prechádzky. Prehliadka začala na rohu Mierovej a Hraničnej ulice, zúčastneným priblížila najmä vznik Prievozu ako takého. Prvá písomná zmienka o tejto oblasti pochádza z roku 1300. Tá sa však dnes nedá nájsť, nie je teda preukázateľné zrejmé, čo obsahuje. Ďalšia, z roku 1382, už ponúka bližšie informácie. Spomína sa v nej názov Oberunfar, čo v starej nemčine znamená Horný Prievoz. Vznik názvu ovplyvnila skutočnosť, že cez toto územie prechádzala jedna z dvoch obchodných ciest na Žitný ostrov. Cesta sa od čias stredoveku príliš nezmenila, je to terajšia Mierová. „Viedla tadeto preto, že tu bola vyvýšenina medzi dvoma ramenami Malého Dunaja,“ priblížil Ivor Švihran z M_P_BA. Názov Prievoz, v maďarčine Félvér znamená Horný Prievoz. Oba uvedené názvy sa postupom času skomolili, historická podoba pomenovania sa nezachovala. Prievoz až do roku 1918 nebol slovenským etnickým územím, čiže slovenský názov bol prenášaný len slovom a znel Feriba. „Tento názov sa používal úradne až do roku 1927. Potom bol schválený preklad historického stredovekého názvu, a to Prievoz,“ doplnil Švihran. Názov Feriba bol používaný až do 70. rokov minulého storočia, ba dokonca a aj v súčasnosti ho starší obyvatelia lokality poznajú.

Obyvateľstvo Prievozu

Prievoz bol do 16. storočia len osadou, nie obzvlášť významnou. Pomenovania, ktoré sa tu používali označovali len usadlosť. Nemeckí protestanti sem prišli až v 16. storočí paralelne s Chorvátmi. Na nemeckom území začínali v tom období veľké protireformačné hnutia. Uhorsko veľkoryso prijalo utečencov z Nemecka a usadilo ich v Prievoze. Tí postupne vytvorili dedinu, čo potvrdzuje aj zmienka z roku 1604. Prievoz mal už richtára, čiže začala vznikať moderná dedina. Mierovú ulicu od Hraničnej až po Osvetovú ulicu lemoval až do 80. rokov 20. storočia rad vidieckych domov. Zvyšné, ktoré neboli v tých rokoch zbúrané, môžeme ešte stále vidieť v tzv. starom Prievoze. Prievoz sa po roku 1918 začal výrazne meniť tak, ako aj celá Bratislava. Do tohto roku tu žila výrazná väčšina nemeckého obyvateľstva a maďarská menšina. Prievoz dovtedy obývalo len 5% slovenských obyvateľov, čo sa však postupne menilo. Do konca druhej svetovej vojny tu mali v obci najväčšie zastúpenie práve Nemci, čo sa odrazilo aj na vierovyznaní jej obyvateľov. Prievoz ako jedna z mála evanjelických dedín bez kostola bol veľmi malou obcou v blízkosti Bratislavy. Evanjelický kostol na jej území vznikol až v roku 1925 a neskôr, v roku 1940, pribudol katolícky kostol. Hraničná ulica (názov ulice sa zachoval až po súčasnosť) má svoj názov preto, lebo tvorila hranicu medzi Bratislavou a Prievozom. Počas tohto obdobia vznikla v Prievoze aj obecná radnica, čo nebývalo zvykom, obce väčšinou radnice nemávali. Takisto vznikla „mýtnica“, keďže obec spolu s Bratislavou vyberala mýto. To ukazuje na vzťah, že bola s mestom už vtedy previazaná. Postupne sa Prievoz neustále rozširoval. Dnes je plnohodnotnou súčasťou mestskej časti Ružinov, teda aj Bratislavy. V posledných rokoch patrí k najatraktívnejším lokalitám na bývanie, čo isto spôsobuje jeho nádych pokojnej dediny v strede mesta a samozrejme jeho zaujímavá história.

Marianna Podlucká

Foto: Radoslav Hoblík