Obyvatelia 500 bytov už dlhšie upozorňujú na problémy v okolí tamojšej záložne. Podobná situácia sa objavuje aj v iných lokalitách mesta a zažívajú ju aj iné samosprávy. Záložne priťahujú kriminalitu a zhoršujú kvalitu života ľuďom, ktorí žijú v ich okolí. Fungujú bez jasných pravidiel a to sabotuje tie opatrenia, ktoré zaviedli pre zvýšenie bezpečnosti samosprávy a na ktorých sa podieľajú mestská aj štátna polícia. Primátor Matúš Vallo na tlačovej besede spolu s ružinovským starostom Martinom Chrenom predstavil konkrétne riešenia tejto situácie.
Na problém záložní upozorňovali zástupcovia samospráv už počas minulého roka, keď vláde adresovali výzvu na riešenie narastajúcej kriminality v mestách. Záložne na Slovensku sú neregulované, sú rizikovým podnikaním z pohľadu legalizácie príjmov z trestnej činnosti, podporujú úžeru a sú patologickým katalyzátorom ďalšej kriminality v území, v ktorom sa nachádzajú. Výsledkom je zásadné zhoršovanie kvality života obyvateľov, ktorí v ich okolí žijú, čo potvrdzujú aj skúsenosti obyvateľov z lokality 500 bytov.
Návrhy riešenia
„Pripravených máme viacero konkrétnych riešení týkajúcich sa prevádzky záložní. Ich presadenie si ale vyžaduje aj legislatívne zmeny, preto sa opätovne obraciame na štát s výzvou, aby sa k ich realizácii pristúpilo čím skôr. Lebo keď toto štát neurobí, komunity žijúce v okolí záložní budú trpieť ďalej,” uviedol primátor Matúš Vallo.
Návrhy sa týkajú predovšetkým sprísnenia povinnosti záložní a vo zvýšení dohľadu. Záložne by mali mať jasnú vlastnícku štruktúru, mali by identifikovať a evidovať tovar pri vykupovaní, a evidovať aj údaje o predávajúcom. Toto všetko totiž dnes absentuje. Pre inšpiráciu pritom nie je potrebné chodiť ďaleko. Podobná úprava existuje napr. v susednom Česku, či Poľsku.
Inšpirácia zo zahraničia
„Hovoríme o možnosti regulovať, kde záložňa môže byť a kde nie, aké môže mať otváracie hodiny a ak je evidentné, že dochádza v súvislosti s jej prevádzkou k narúšaniu verejného poriadku, tak mať možnosť aj zrušiť prevádzku takejto záložne,“ ozrejmil starosta Martin Chren s tým, že samosprávy nežiadajú od štátu financie, ale možnosť regulovať problematické prevádzky. „Ak sa pozrieme na spoločnosti poskytujúce napríklad rýchle pôžičky alebo na herne, tento typ biznisu je na Slovensku regulovaný. Je to úplne normálna a bežná vec, že sa takýto biznis reguluje. Každý, kto ide do herne, sa musí preukázať občianskym preukazom. Podobne v záložniach, ak niekto preberá tovar, by mal mať zodpovednosť za jeho legálny pôvod.“
Skúsenosti obyvateľov
Tento stav potvrdil aj zástupca obyvateľov danej lokality Ján Sabo. „Každý deň vidíme ten istý scenár. Ľudia prichádzajú s rôznym tovarom, ktorý častokrát ešte obsahuje bezpečnostné prvky proti odcudzeniu. Po speňažení už o pár metrov ďalej čaká predajca drog. A po rýchlej výmene dochádza k aplikácii drog, často priamo pri našich domoch. Zostáva tu nebezpečný odpad a ľudia pod vplyvom drog priamo v priestore, kde žijeme. Toto sa nedeje raz za čas. Toto sa deje denne, pred očami obyvateľov, v lokalite plnej rodín s malými deťmi. Ľudia sa často boja prejsť popri vlastnom dome. Jednoducho to má veľmi konkrétny dopad na kvalitu nášho života.“
Výzva politikom
Mestská časť si posledné dva roky platí aj vlastnú bezpečnostnú službu, ktorá vykonáva pravidelný monitoring problémových miest. Dopĺňa tým aktivity polície. „Za minulý rok počet zásahov mestskej polície v tejto štvrti vzrástol štvornásobne. Zlepšili sme tu osvetlenie, urobili zmeny v doprave, kontrolujeme miesta vyhradené pre taxislužby, keďže práve tie zneužívali díleri na predaj drog. A treba povedať, že na našu výzvu o zhoršujúcej sa bezpečnosti zareagoval aj štát a niektoré veci, na ktoré sme upozorňovali, sa pohli dopredu. Napríklad opakované drobné krádeže sú už opäť trestným činom,“ ozrejmil primátor a vyzval politické strany, aby čo najskôr prijali legislatívnu zmenu, ktorá život obyvateľov v okolí problémových záložní vráti do normálu.



Facebook
Twitter