Po troch rokoch príprav mestská časť pred letom dokončila verejné obstarávanie na koncesiu na prevádzku sekundárnych rozvodov tepla. Víťazom najväčšej transparentnej súťaže v histórii Ružinova sa stala štátna spoločnosť MH TH. Tá sa zaviazala dodávať Ružinovčanom na 25 rokov teplo, ktoré bude medzi najlacnejšími v našom meste, investuje desiatky miliónov do obnovy tepelnej infraštruktúry a platiť mestskej časti každý rok takmer 400-tisíc eur na poplatkoch.
Na úvod trochu štatistiky pre lepšie pochopenie kontextu. Priemerná ružinovská domácnosť má ročnú spotrebu tepla okolo 6 megawattov, čo v prepočte znamená, že zaň platí okolo 700 eur.
Pôvodný stav
Ružinov, rovnako ako ostatné mestské časti, má v správe takzvané sekundárne rozvody tepla. To sú rúry, ktoré vedú od primárneho rozvodu z mestskej teplárne k jednotlivým bytovým domom. Je ich 9,2 kilometra po štyri, čiže spolu takmer 37 kilometrov. O tieto sekundárne rozvody sa v minulosti starala spoločnosť Prvá ružinovská. Mestskej časti za ich nájom platila len 1 korunu ročne a takmer neinvestovala. Nakúpila teplo od štátnej teplárne, pridala si k nemu ziskovú maržu a predávala ho obyvateľom.
Po tom, čo starosta Martin Chren nevýhodnú zmluvu s Prvou ružinovskou spoločnosťou ukončil, Ružinovčanom v čase energetickej krízy ako jediným takmer nevzrástla cena tepla. Bolo však treba vysúťažiť nového prevádzkovateľa sekundárnych rozvodov.
Prísna kontrola
Nasledovali takmer tri roky príprav, analýz, súťaže, kontrol rôznych inštitúcií - od Protimonopolného úradu, Úradu pre verejné obstarávanie až po Európsku komisiu - transparentná súťaž sa definitívne uzavrela v júni, schválením zmluvy v mestskom i v miestnom zastupiteľstve.
"Mestská časť nehľadala firmu, ktorá nám za prenájom rozvodov tepla zaplatí najviac - vyberali sme firmu, ktorá bude Ružinovčanom účtovať najnižšiu cenu za teplo. Záujmy obyvateľov sú nám v tomto jednoznačne prednejšie, než naše príjmy. Napriek tomu vyhrala firma, ktorá ponúkla najlepšiu cenu obyvateľom, a zároveň aj najvyššie investície a najvyšší poplatok pre mestskú časť. Z tohto pohľadu sa naozaj oplatilo investovať tri roky do príprav naozaj kvalitnej a férovej súťaže, lebo priniesla najlepší výsledok pre všetkých," hovorí starosta Martin Chren.
Dôraz na cenu
Súťaž na dodávateľa tepla - či skôr prevádzkovateľa sekundárnych rozvodov tepla - vyhrala štátna spoločnosť MH TH (bývalá Bratislavská teplárenská). Medzi výrobou tepla a ružinovskými domácnosťami tak nebude v budúcnosti žiaden prostredník, ktorý by cenu tepla od výrobcu navyšoval o svoju maržu.
85-percentnú váhu pri výbere víťaza mala cena tepla pre domácnosti. MH TH ponúklo cenu na úrovni zhruba 148,5 eur, čo je o 7,50 eura menej, ako je priemer v ostatných veľkých mestských častiach. Súčasťou podmienok je aj to, že cena tepla pre Ružinovčanov nikdy nemôže byť vyššia, ako je priemer ceny v ostatných veľkých mestských častiach Bratislavy, inak môže mestská časť od zmluvy hneď odstúpiť.
Každá ružinovská domácnosť, pripojená na centrálny zdroj tepla, tak ušetrí okolo 45 eur ročne oproti zvyšku mesta. V porovnaní s ostatnými dodávateľmi je to však až 108 eur ročne - druhá najnižšia ponuka bola totiž presne o toľko drahšia.
Výmena rozvodov
Okrem ceny tepla však MH TH zvíťazilo aj v druhom najdôležitejšom kritériu, v investíciách. V najbližších rokoch sa zaviazalo investovať do obnovy rozvodov tepla až 21 miliónov eur. Znamená to, že počas najbližších rokov budú vymenené všetky rúry na teplú vodu v celom Ružinove. Ide o 37 kilometrov rozvodov, ktoré majú približne šesťdesiat rokov a ich prestarnutá izolácia spôsobuje rozsiahle úniky tepla. Výmena za úplne nové bude nielen výrazným krokom k ďalším úsporám, ale povedie aj k zlepšeniu environmentálnych dosahov.
NAJVÄČŠIA SÚŤAŽ V HISTÓRII
Koncesia na zásobovanie teplom bola najväčšou súťažou v histórii mestskej časti. Pri koncesných súťažiach sa do hodnoty zákazky totiž počíta hodnota všetkých dodaných tovarov za celé jej obdobie. V tomto prípade je hodnota všetkého dodaného tepla viac ako 417 miliónov eur bez DPH - s daňou teda ide o verejné obstarávanie v hodnote pol miliardy, ktoré muselo byť zverejnené v rámci celej Európskej únie. Jeho výsledky okrem slovenských úradov musela preskúmať aj Európska komisia.
Facebook
Twitter