Reportáže

Zarazil vás titulok? Nie, nejde o "vek" mestskej časti, ale o priemerný vek jej obyvateľov. Dozviete sa aj to, kto boli prví obyvatelia Trnávky, či kedy sa začalo s výstavbou prvých panelových domov. V historickom priereze vzniku a rozvoja Trnávky vám pripomenieme množstvo zaujímavostí o miestach, okolo ktorých tak často prechádzame bez toho, aby sme si uvedomovali, aké zaujímavé príbehy skrývajú. Trnávka je pokojnou predmestskou štvrťou bratislavského Ružinova a pri dnešnej infraštruktúre plnohodnotne zapadá do koloritu hlavného mesta. V minulosti tvorili územie dnešnej Trnávky iba polia, lúky a pasienky. Jej pôvodný názov bol Torrnkappel, neskôr Dornkappel a takto sa táto miestna časť volala až do roku 1945.   História Trnávky pred rokom 1945 ■ Dornkappel (v preklade tŕňová kaplnka) sa začal osídľovať okolo roku 1869. Jedným z jeho prvých obyvateľov bol aj kočiš, ktorý sa nasťahoval do služobného bytu na Jurajovom dvore, ktorý bol súčasťou vtedajšieho Dornkappelu. ■ Za svoj názov vďačí Dornkappel zvonici pri predmestskej kaplnke, ktorá oznamovala začiatok a koniec pracovnej doby pre zamestnancov miestnych prevádzok. ■ O tri roky neskôr (1872) bola do prevádzky uvedená Hecklerova tehelňa (nachádzala sa v okolí dnešnej Pestovateľskej ulice). Osídlia si tu začali budovať majerníci a tehliari práve medzi Hecklerovou tehelňou a majermi Jurajov dvor a Güllov dvor. Oblasť však ostala riedko osídlená až do konca prvej svetovej vojny. ■ Po prvej svetovej vojne tu v roku 1920 pribudla tzv. Masarykova kolónia, pre ktorú boli typické dvojdomy s menšími bytmi. Tie boli pôvodne postavené pre úradníkov. ■ S príchodom hospodárskej krízy sa do Bratislavy sťahovalo množstvo ľudí z celého Slovenka, ktorí hľadali prácu. Pracovných miest však bolo málo a tak sa mnoho obyvateľov muselo uchýliť k sezónnym prácam. Vznikali chudobné štvrte, okrem Trnávky to bolo napríklad aj Pálenisko. ■ Bytov a domov bolo v tej dobe nedostatok a tak sa “prišelcom“ prideľovali pozemky (aj vďaka spolku Svojpomoc), ktorých bolo na území Dornkappel dostatok. Na nich si noví obyvatelia stavali svojpomocne provizórne obydlia. Zväčša to boli iba chatrče zbité z dosiek a improvizované príbytky zo starých tehál. Kanalizácia chýbala, pitnú vodu čerpali zo studní. ■ V chatrčiach a pivničných bytoch bežne bývali aj 10-členné rodiny. Svojho času v takýchto stiesnených a nehygienických podmienkach bývalo v Trnávke a jej okolí až 9 000 obyvateľov, čo je viac než dnes. ■ V roku 1933 bola osídlená časť od Masarykovej kolónie po ulicu Slowackého a od dnešnej Vrútockej ulice po dnešnú Jakabovu ulicu.    Po roku 1945 ■ Po roku 1945 sa Dornkappel premenoval na Trnávku. ■ Letisko M.R. Štefánika: - Prípravné práce sa začali v roku 1947 a samotná stavba v roku 1948. Letová prevádzka bola otvorená v roku 1951. - V roku 1970 bol otvorený dnešný letový terminál A. ■ V rokoch 1997 - 1999 bola zrekonštruovaná pristávacia a vzletová dráha (predĺžená o 240 m na 3 190 m). Tiež bola do prevádzky uvedená nová riadiaca veža a spustila sa prevádzka na novej časti vybavovacej plochy. ■ Rekonštrukcia terminálu B a otvorenie nového terminálu A prebehla v rokoch 2010 - 2012. Po otvorení druhej časti Terminálu A v júli 2012 vznikol kompaktný celok letiskového komplexu. ■ Zlaté piesky – jazero vzniklo vyťažením štrku v 50. rokoch 20. storočia. Voda má maximálnu hĺbku 11 metrov a rozprestiera sa na ploche 0,53 km2. ■ 28. júla 1976 o 9:37:30 sa do jazera Zlaté piesky zrútilo lietadlo Illiušin Il-18B, let ČSA č. 001 na trase Praha - Bratislava. Ide o najtragickejšiu leteckú nehodu ČSA na území Československa. Pri nehode zahynulo 76 osôb. ■ Základná škola Vrútocká bola postavená podľa rovnakého projektu ako ZŠ Kulíškova, ktorá bola otvorená v roku 1952. Podľa dostupných zdrojov škola na Vrútockej stála a fungovala už v roku 1955 a dá sa teda predpokladať, že bola otvorená zároveň so ZŠ Kulíškova. ■ V roku 1959 boli všetky názvy ulíc rovnaké ako ich poznáme dnes. S výnimkou ulice Na Trnávku, ktorá sa premenovala na Rožňavskú. ■ Prvé bytové domy v Trnávke boli na Doležalovej ulici. Väčšina panelových bytových domov pribudla v rokoch 1970 - 1977 na uliciach Banšelova a Vietnamská. ■ V rokoch 1999 - 2002 pribudol diaľničný obchvat D1 s predĺžením Galvaniho ulice.   Súčasný stav ■ Rodinné domy: 1 359 (42 % obyvateľov) ■ Byty: 3 481 (56 % obyvateľov) ■ Obyvatelia: 8 603 ■ Rozloha: 12,9 km2 z čoho zhruba 14 % tvorí rezidenčná zástavba, zvyšok sú polia, areál letiska, jazero, ľahký priemysel a nákupné centrá. ■ Trnávka je vekovo najmladšou časťou Ružinova. Počet neplnoletých obyvateľov prevyšuje počet obyvateľov v seniorskom veku. ■ Viac ako polovica obyvateľov tu nebýva dlhšie ako 15 rokov. ■ Vzhľadom na výstavbu sídliska Ovocné sady a ukončenie bytového komplexu Galvániho dvory, sa v najbližších rokoch očakáva úmerný nárast obyvateľov o približne 2 000, prevažne mladých ľudí. Ovocné sady budú mať vlastnú materskú školu a v rozpočte sa počíta aj s výstavbou nového pavilónu k Základnej škole Vrútocká.  

Už je to vyše roka, čo ruské sily rozpútali konflikt na Ukrajine. Stovky ľudí, ktorí ušli pred vojnou, našli útočisko aj v Ružinove. Pre tých najmenších sme pomohli zriadiť „škôlku“, aby ich rodičia mohli pracovať. Ako v nej trávia čas, sa prišla pozrieť aj podpredsedníčka ukrajinského parlamentu.  Dobrá nálada, hurhaj, hry, ale aj trochu kriku, ale najmä pokoj a šťastie, tie vládnu v zariadení pre ukrajinské deti, ktoré sme od februára pomohli otvoriť v priestoroch Spoločenského domu Nivy. Denne ho navštevuje 25 ukrajinských detí, o ktoré sa starajú niektoré ich mamy a staré mamy, aby sa ďalší rodičia mohli tiež začleniť do spoločnosti, pracovať a zarábať, aby sa ich rodiny nemuseli spoliehať na finančnú pomoc. „Je to pre nás obrovská pomoc, sme veľmi rady, že tu môžeme mať deti,“ zhodli sa mamičky z Ukrajiny. Prednedávnom, v rámci svojej oficiálnej návštevy na Slovensku, si detský kútik prišla pozrieť aj podpredsedníčka ukrajinského parlamentu Olena Kondratjuková. Aj napriek nabitému pracovnému programu s nimi strávila dosť času a bolo vidieť, že takéto prostredie a spoločnosť jej robia mimoriadnu radosť. Lebo aj napriek tomu, že deti, ktoré museli ešte nedávno opustiť svoje domovy pre vojnu, môžu a vedia byť opäť veselé. Bariérou vtedy nie je ani cudzí jazyk. Dôležité je, ako sa k sebe správame, čo ocenila aj návšteva z Ukrajiny. Za pomoc, ktorú sme poskytli jej krajanom, je nesmierne vďačná. „Veľmi pekne ďakujeme za všetko, čo robíte pre ľudí z Ukrajiny,“odkázala. Detský kútik mohla mestská časť vybudovať vďaka spolupráci so súkromnými spoločnosťami - Nadácia TV JOJ poskytla mestskej časti grant vďaka podpore spoločnosti SPP Distribúcia. Projekt bude zatiaľ fungovať do konca septembra.