Reportáže

Ružinov a inovácie: Čistejší vzduch pre deti v školách a škôlkach

Ružinov a inovácie: Čistejší vzduch pre deti v školách a škôlkach

Rubrika: Reportáže
Ružinov má rád inovácie. V minulom čísle Ružinovského Echa sme písali o pilotných projektoch, ktoré sa zameriavali na zníženie hlučnosti v triedach a optimalizovaní svetelnosti. Ďalším inovatívnym projektom, ktorý testujeme v rámci pilotného projektu, je čistenie vzduchu. Každý deň sa nadýchneme približne 20-tisíckrát. To je rovnaké množstvo príležitostí, ako sa do nášho tela môžu dostať baktérie, kvasinky alebo plesne, ktoré ovplyvňujú to, ako sa cítime. Vynásobme si to ešte desiatkami tisíc druhmi plesní, s ktorými môžeme prísť do kontaktu a ktoré potom prenášame na oblečení či domácich zvieratách. Bolesti hlavy, problémy s dýchaním, rôzne ekzémy... To sú najčastejšie situácie, ktoré človeka dostanú do ambulancie lekára. Dnes sa už takéto prejavy ochorení nevyhýbajú ani malým deťom. Plesne sa v interiéroch vyskytujú v ovzduší, môžu byť tiež sedimentované na povrchoch, kde sa často miešajú s prachom a pri utieraní sa iba viac rozptyľujú do priestoru. Koncentrácia spór plesní v interiéri závisí najmä od ich koncentrácie vo vonkajšom prostredí, odkiaľ sa dnu dostávajú pri vetraní, na oblečení a obuvi alebo na zvieratách. Najväčšie množstvo spór v ovzduší je v jarných až jesenných mesiacoch, v zimnom období sú koncentrácie plesní v interiéri dokonca vyššie než v exteriéri. Človek nie je schopný vnímať spóry plesní čuchom ani zrakom. Postupne porastajú povrch, ale vtedy je už spravidla na prevenciu neskoro. Práve tieto poznania inšpirovali mestskú časť pustiť sa do pilotného projektu analýzy ovzdušia v priestoroch niekoľkých našich školských zariadení. V čase uzávierky tohto čísla Ružinovského Echa sme v spolupráci s firmou Airlogy po prvotných analýzach nainštalovali v materských škôlkach na Budovateľskej, Haburskej 6, na ZŠ Kulíškova a v Cultuse Ružinov prvé štyri čističky vzduchu. Zároveň budú do priestoru umiestnené aj špeciálne real-time senzory, ktoré budú do konca júna merať prašnosť v danom priestore a na základe získaných dát sa bude vyhodnocovať zlepšenie kvality prostredia.  
Výlety pre seniorov: Kde, kedy a ako sa prihlásiť

Výlety pre seniorov: Kde, kedy a ako sa prihlásiť

Rubrika: Reportáže
Po vynútenej pandemickej prestávke sa v máji opäť vracajú obľúbené výlety pre seniorov. Koncom mája máme pripravenú cestu do Pezinka a o mesiac neskôr to bude Modra. Súčasťou každého z výletov je aj komentovaná prehliadka. Prinášame vám informácie o tom, pre koho sú určené a termíny, dokedy je potrebné prihlásiť sa. Výlety sú určené pre nepracujúcich seniorov s trvalým pobytom v Ružinove. Prihlášky je potrebné odovzdať v určenom termíne osobne v čase úradných hodín na Miestnom úrade Bratislava – Ružinov. Viac informácií môžete získať na tel. čísle 02/ 48 28 42 85.  
Pýtate sa: Top 5 otázok, ktoré vás trápia najviac

Pýtate sa: Top 5 otázok, ktoré vás trápia najviac

Rubrika: Reportáže
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Chceli by sme, aby ste dali na cestu retardér. Prečo ste ešte stále nezrezali konáre na tom strome? Kedy už konečne odtiahnete to auto? To je len malá vzorka otázok, ktoré nám denne posielate. Väčšinu vašich podnetov vieme riešiť okamžite, iné si vyžadujú viac času. Prečo je to tak a aké sú zákonné postupy pri podnetoch, ktoré sa často opakujú a vyžadujú si viac trpezlivosti?  1. Prečo tu konečne nedáte retardér (spomaľovač)? Tadiaľto chodia denne desiatky ľudí a je to mimoriadne nebezpečný úsek. Aj keď ide o nebezpečný úsek, oddelenie dopravy nemôže umiestniť retardéry na cestách ako sa im chce. Na začiatku tohto procesu je posúdenie situácie, čiže obhliadka miesta a analýza dopravnej situácie, kde rozhoduje viacero faktorov – od umiestnenia takéhoto zariadenia až po vplyv na plynulosť premávky. Návrh riešenia potom podlieha schvaľovaniu na Krajskom dopravnom inšpektoráte a magistráte. Až v poslednom kroku je možné tento spomaľovač osadiť. Má to však zásadný háčik. Autá obyčajne jazdia rýchlo na hlavných ťahoch. Teda presne tam, kadiaľ chodí aj hromadná doprava. A na takých cestách ich osadenie rieši Magistrát hlavného mesta Bratislava. 2. Už by ste tu mohli vysadiť nový strom. Ten posledný vyschol ešte koncom minulého roka. Ideálne by bolo, keby ste tu vysadili lipy, topole, jelše... Oddelenie životného prostredia musí zvážiť mnohé situácie. Lipa by sa možno hodila a aj páčila, je to však strom, ktorý postupne nadobúda veľké rozmery a tak by mohol spôsobiť ďalšie problémy. Topoľ by zase mohol byť problémom pre ľudí, ktorí sú alergici a v danej lokalite by sa mohli pohybovať napríklad malé deti, ktoré tam chodia do škôlky. Do úvahy treba brať aj fakt, že sa na konkrétnom mieste môžu nachádzať horúcovodné prípojky. A tak by výsadba „strom za strom“ nemala žiaden zmysel, lebo aj ten predchádzajúci vyhynul preto, že nebol umiestnený na správne miesto. Navyše stromy sa nedajú sadiť v každom ročnom období. 3. Na našom parkovisku máme už dva roky vrak. To auto sa nehýbe, dokonca okolo neho už rastie tráva. Nemá platnú technickú ani emisnú kontrolu (STK a EK). Kedy ho odtiahnete? Lebo iba tu zaberá miesto a s parkovaním je v celej Bratislave veľký problém. Ak auto stojí na parkovisku a má platné STK a EK, odtiahnuť ho nemôžeme. Áno, ide o neférový prístup jeho majiteľa. Neporušuje však žiadny platnú právnu normu. Ak zistíme, že potrebné predpísané kontroly nemá v poriadku, alebo prekročili zákonom predpísané lehoty, oddelenie životného prostredia adresuje výzvu majiteľovi na adresu jeho trvalého pobytu a tiež ju vylepí aj na samotný vrak. Ďalšie kroky môže poskytnúť až po uplynutí lehôt. Podľa novely zákona o cestnej premávke môžeme odtiahnuť dlhodobo odstavené vozidlo okrem iného po 6 mesiacoch odo dňa vypršania lehoty technickej a emisnej kontroly. V súčasnej dobe ešte navyše naďalej platí automaticky predĺžená lehota obnovy STK a EK o 3 mesiace (kvôli pandémii s koronavírusom). Ak malo napríklad vozidlo STK a EK platnú do novembra 2021, tak v zmysle zákona ho môžeme v súčasnosti odtiahnuť až v auguste 2022. 4. Pred bytovým domom v okolí kontajnerov je obrovský neporiadok. Videli sme tam stôl, dve kreslá aj umývadlo. Kedy to konečne prídete upratať? Za čistotu kontajnerového stojiska zodpovedá správca, ten sa teda pod hrozbou pokuty musí postarať aj o napravenie stavu. V takom prípade sa teda suma uhradí z bytového fondu a to, čo by mal zaplatiť ten, kto neporiadok spôsobil, sa rozráta na všetkých obyvateľov daného bytového domu. Pre porovnanie... suma, ktorú by uhradil „znečisťovateľ“ v zbernom dvore, sa rovná nule a v prípade, že ide napríklad o stavebný odpad z rekonštrukcie bytu, je to len niekoľko eur. 5. Aj my platíme dane a nikto sa nestará o našu ulicu. Je plná výtlkov. Okrem toho, že hrozia úrazy, ak tam ľudia zle stupia, ničíme si aj autá. Kedy konečne opravíte našu cestu, ktorá ale nie je ani v správe mestskej časti ani magistrátu? Ružinov sa stará o komunikácie, ktorá patria Ružinovu. Mesto sa stará o komunukácie, ktoré patria mestu. O účelové komunikácie (tie nepatria ani mestu a ani mestskej časti) sa má starať ten, kto ich najviac využíva. Ako mestská časť robíme "nadprácu" v tom, že ak je to možné, riešime údržbu aj tých ciest a chodníkov, ktoré nemajú vlastníka. Komunikácií, ktoré „nepatria nikomu“, je však niekoľko desiatok kilometrov. Snažíme sa s mestom tento problém vyriešiť, aby sa nezaradené komunikácie dostali buď do správy mesta alebo mestskej časti.  
Rekonštrukcie: Moderné ihriská sú pre všetkých

Rekonštrukcie: Moderné ihriská sú pre všetkých

Rubrika: Reportáže
Jarné a letné mesiace sú príležitosťou vyjsť za pohybom a po zime sa začať opäť aspoň trochu rozhýbať. V posledných týždňoch sme v Ružinove zrekonštruovali či opravili hracie prvky na viacerých športoviskách a ihriskách. Sú teda nielen moderné ale aj beypečné. Zábavu tu nenájdu len tí najmenší, ale aj staršie generácie. Ktoré priestory prešli obmenou a čo sa ešte chystá? Nie je to tak dávno, čo sme ihriská videli len ako pieskovisko s nejakými preliezkami za svojim domom. Časom k nim pribudlo aj zopár opustených tréningových prvkov, ale stále to neboli miesta, kde by mohli zmysluplne tráviť čas celé rodiny – s malými aj väčšími deťmi, rovnako ako dospelí. Zrekonštruované ihriská, ktoré začínajú pribúdať v celom Ružinove, sú už veľmi podobné tým, ktoré vídame v mestách na západ od našich hraníc. Okrem toho, že sú to moderné priestory pre malé aj väčšie deti, spĺňajú aj tie najprísnejšie bezpečnostné štandardy. Vynovené ihriská Najväčšie detské ihrisko v našej mestskej časti vzniklo kompletnou rekonštrukciou na Sedmokráskovej (Trávniky). Okrem toho už dnes môžu Ružinovčania tráviť voľný čas na hokejbalovom ihrisku na Martinčekovej (Starý Ružinov) a na nedávno otvorenom viacúčelovom športovom ihrisku na Bachovej (Pošeň). Na Medzilaboreckej sa čaká už len na to, kedy vyrastie tráva. To však ani zďaleka nie je všetko. Pracuje sa už aj na ďalších športoviskách a ihriskách. Momentálne prebieha rekonštrukcia detského ihriska na Martinčekovej a v máji by sa mali realizovať práce na detskom ihrisku Líščie Nivy (Starý Ružinov). V čase uzávierky tohto čísla Ružinovského Echa bude ukončené verejné obstarávanie na detské ihrisko Bachová a pripravuje sa ďalšie na ihrisko na Tekovskej (Nivy). Zároveň sa v tomto období finalizujú projektové dokumentácie na detské ihrisko na Kvetnej (Nivy) a Haburskej (Štrkovec) a pripravuje sa projektová dokumentácia na detské ihrisko na Mesačnej (Ostredky). Školy a škôlky Viacerí z vás si všimli mechanizmy pri Základnej škole Medzilaborecká. V areáli rastie nový pavilón, nová telocvičňa a tiež prístavba jedálne. K rozšíreniu kapacít prichádza aj v Ružovej doline. Momentálne prebieha obstarávanie na projektanta, práce by mali byť ukončené do začiatku nového školského roka. V riešení je aj ZŠ Vrútocká a tiež ZŠ Ostredková, kde má vyrásť nový pavilón. Nikdy nekončiacou témou je aj rozširovanie kapacít materských škôl a budovanie nových takýchto zariadení. Reagujeme tak na pribúdajúci počet obyvateľov a zvyšujúci sa dopyt po takýchto zariadeniach. Tento rok plánujeme otvoriť tri nové škôlky so siedmimi triedami a to na Hraničnej ulici, druhá by mala byť v časti Trnávka a tretia vznikne prerábkou knižnice Tomášikova. Bežecká dráha na Štrkovci Veľkej obľube sa síce tešia vynovené ihriská a športoviská, často sa však pýtate, kedy si na svoje prídu aj ružinovskí bežci. Na obnovu bežeckej dráhy na Štrkovci je už vysúťažený dodávateľ a zmluva je už tiež podpísaná. Štrkovecká tisícka, teda dráha s dĺžkou jeden kilometer, je síce na prvý pohľad určená pre nenáročného športovca, prostredie však dokáže zamestnať aj skúsenejších bežcov. Vyskúšať si môžete nové techniky, ktoré spestria váš tréning, je tu aj priestor na tempové tréningy či potrebný záverečný regeneračný strečing. Po rekonštrukcii bude obľúbená dráha okolo Štrkovca patriť k tým najmodernejším v hlavnom meste. S prácami by sa malo začať už v najbližších dňoch, v týchto dňoch sa konajú stretnutia, na ktorých sa diskutuje o harmonograme a presnom postupe prác.  
Takýto bol Ružinov: Bez nemocnice aj bez štadióna

Takýto bol Ružinov: Bez nemocnice aj bez štadióna

Rubrika: Reportáže
Ružinov má oficiálne vyše 80-tisíc obyvateľov, neoficiálne ešte o 20-tisíc viac. Aj s tým súvisí výstavba v našej mestskej časti. Prvé projekty pre budovanie sídlisk sa rodili v 60. rokoch a pod tie najznámejšie sa podpísal aj nedávno zosnulý architekt a urbanista Iľja Skoček. Na fotografii z roku 1968 ešte vidieť, ako sa na Štrkoveckom jazere ťaží štrk, ešte pritom nestoja Ružinovská poliklinika, Zimný štadión V. Dzurillu či Fakultná nemocnica. V pozadí je však vytýčený budúci park A. Hlinku. Ak máte aj vy vo vašom archíve historické zábery či fotografie z Ružinova, pošlite nám ich naskenované na adresu fotky@ruzinov.sk a my ich radi uverejníme v ďalších číslach mesačníka.  
Neobyčajné osobnosti v TVR

Neobyčajné osobnosti v TVR

Rubrika: Reportáže
V Ružinove žije veľa známych či menej známych ľudí, ktorých životné príbehy stojí za to poznať. V našej relácii Neobyčajné osobnosti moderátor Andrej Wallner predstavuje práve takýchto ľudí. Veľakrát sú to aj naši susedia, spolupracovníci, učitelia, vedci, športovci… a my ani len netušíme, ako veľmi prispeli k lepšiemu a krajšiemu životu v Ružinove a často aj za jeho hranicami. Ich životné príbehy, práca, pomáhanie či skutky sú naozaj neobyčajné a my sa o ne s Vami s nadšením podelíme. A ak aj Vy poznáte nejakého takéhoto vzácneho človeka, tak nám dajte vedieť, radi ho u nás privítame.  
Test ľudskosti

Test ľudskosti

Rubrika: Reportáže
Každý z nás občas dostane od života ranu. Občas ťažkú. Občas sa z nej nedokážeme dlho spamätať. Občas takúto ranu dostane celá spoločnosť. Ako keď nás pred dvoma rokmi prekvapila pandémia. Mali sme pocit, že je to to najhoršie, čo by sa nám mohlo stať a neustále si opakovali, ako veľmi chceme žiť svoje „staré“ životy. A vtedy prišlo ráno, aké by sme si nikdy nepredstavili. Vojna hneď za našimi hranicami a s ňou ľudia, ktorí utekajú pred jej hrôzami. Každý z nich je iný. Inak vyzerá, je inak starý, má iné vzdelanie... Ale všetci stratili svoj domov. Mnohí aj svojich blízkych. To ako vnímame zlo, pred ktorým utekajú a ako ich prijímame, je testom našej ľudskosti. Ukazuje, akí sme ľudia a či si aj my zaslúžime, aby sa iní postavili za nás. foto: Lucia Derčalíková   
Moderné školy v Ružinove: Pomoc pre deti aj pre životné prostredie

Moderné školy v Ružinove: Pomoc pre deti aj pre životné prostredie

Rubrika: Reportáže
Budovať školy je nevyhnutné. Avšak dnes už ide o viac ako len o holé múry. Niekoľko inovácií testuje aj ZŠ Borodáčova. Okrem učebne so špeciálnym osvetlením sa môže pochváliť mimoriadnym vybavením na odhlučnenie tried. Patria pritom k prvým v Bratislave.  Prostredie, v ktorom trávia deti čas, výrazne ovplyvňuje schopnosť učiť sa. Mnohí z nás si pamätajú, ako sme na hodinách zaspávali, alebo prichádzali „ohučaní“. Pozrime sa teda na hlučnosť v školských triedach... Prieskumy vo svete ukázali, že priemerná hladina hluku v triedach je vyššia ako na vonkajších detských ihriskách, niektoré dokonca prekonali aj hustú cestnú premávku (75 dB). Chodby a jedálne sa približovali k úrovniam vyše 80 dB. Hluk a učenie Vysoké hladiny hluku zhoršujú výsledky žiakov najmä z jazykov, vrátane materinského a matematiky, ale pri vyššom hluku majú problém najmä s pochopením čítaného textu. Bežná vrava v triede s priemernou hlasitosťou 65 dB má výrazný negatívny vplyv na slovné úlohy, počítanie a rýchlosť odpovedania na otázky. Absorpčné stropy, resp. panely na steny dokážu znížiť vnímanie hladiny hluku o polovicu. To mení situáciu v triede. Keď je totiž všetkých počuť a rozumieť, deti a učitelia začnú hovoriť tichšie a celkovo sa hlasitosť zníži až o 10 dB. A bolo svetlo Nejde však len o zvuk, ale aj o osvetlenie. To už majú nainštalované na ZŠ Borodáčova v triede, ktorá sa využíva najviac. Osvetlenie sa v nej vypína samo, keď už v triede nie sú žiaci ani učitelia. Ak sú však tam, vďaka senzoru sa prispôsobuje dennému svetlu. Šetrí sa tak nielen životné prostredie, zdroje energie, ale aj zdravie detí.  
Vyskúšali sme za Vás: Aký je život v kryte civilnej ochrany

Vyskúšali sme za Vás: Aký je život v kryte civilnej ochrany

Rubrika: Reportáže
V času mieru si môžeme povedať, že má značnú rozlohu, v čase ohrozenia by však musel poslúžiť na záchranu desiatok ľudí. Téma krytov civilnej ochrany sa skloňuje stále častejšie. Vojna na Ukrajine ovplyvňuje totiž každého z nás. Aké to je stráviť dlhé hodiny na mieste, kde nezasvieti denné svetlo a ľudia dúfajú, že si zachránia holý život, sme vyskúšali na vlastnej koži. Snáď ich nikdy nebudeme potrebovať, zaznieva v posledných dňoch v každom rozhovore. Aj ľudia na Slovensku sa čoraz častejšie pýtajú – kam by sme sa ukryli my? Vojnový konflikt na Ukrajine si vyžiadal už množstvo obetí. Boje u nášho východného suseda sú niečím, na čo sme ešte pred niekoľkými mesiacmi nechceli ani pomyslieť. Dúfali sme, že život v modernej a civilizovanej Európe 21. storočia je o niečom inom. Teraz však prichádzajú otázky – kde môžeme nájsť útočisko? Máme kryty civilnej ochrany? Sú v takom stave, že si dokážeme zachrániť holý život? Kryty CO v Ružinove V Ružinove je 57 krytov civilnej ochrany, ktoré patria pod správu mestskej časti. Obyčajne sa nachádzajú pod panelákmi, ďalšie sú v objektoch škôl, vo výrobných či priemyselných podnikoch, ako záchranný priestor by tiež poslúžili aj podzemné garáže nákupných centier. Spolu – v našej mestskej časti pre asi 170-tisíc ľudí. „ Revidované sú každé tri roky, vrátane filtračných zariadení, pravidelne sa odstraňujú závady revíznych správ, elektrika tiež podlieha revízii každé tri roky. Kontrolujú sa však približne každý mesiac,“ hovorí Jaroslav Wyka z oddelenia krízového riadenia miestneho úradu, ktorý sa stará o funkčnosť týchto priestorov. 72 hodín Tie pod panelákmi majú kapacitu asi 150 ľudí. Pohodlie ide skutočne bokom. Nie je to žiadne mesto pod mestom. „Každý si prinesie stoličku a osobné veci. Tu sa ľudia usadia a prečkajú ten najvyšší nápor,“ opisuje ďalej. Potom sa kryt vzduchotesne uzavrie. „Ľudia by tak mali vydržať 72 hodín, záleží však od toho, aké sú podmienky na povrchu. Potom nastáva evakuácia,“ dodáva. V kryte je voda, nie však pitná. Tú je nutné si priniesť so sebou. Niektoré kryty majú aj studne, iné zase nemajú toalety. V čase ohrozenia je nutné ich zabezpečiť, čo je v kompetencii okresného úradu. V krytoch sú vyprosťovacie zariadenia, jednou z priorít sú aj rádiomajáky. „Rozložia sa v objekte a vysielajú signál na povrch. Keďže záchranári majú prijímač, dokážu identifikovať, kde sa nachádza zával,“ opisuje Jaroslav Wyka. Funguje to ako vyhľadávanie nezvestných osôb v lavínach. Kopať možno aj priamo z krytu. Ktorým smerom, to signalizuje červená čiara na stenách. Plná varuje pred ďalším priestorom, prerušovaná znamená blízkosť terénu. Môže zachrániť život Týmto by sa však nebezpečenstvo zrejme neskončilo. Na rad by prišla evakuácia. So zasypaným vchodom a bez núdzového východu je jediným riešením núdzový výlez. Šachta s rozmermi 70x70 centimetrov ústí asi 20 metrov od domu. „Aby bol bezpečný v prípade, že by došlo k zrúteniu domu,“ objasňuje. Ak teda kráčate po ceste a vidíte prekrytie kanálu, nehádžte do neho odpad. Raz by mohol niekomu zachrániť život. Aj keď veríme, že konflikt na Ukrajine sa rýchlo skončí.  
Takýto bol Ružinov: Ako sa zmenila "Gagarinka"

Takýto bol Ružinov: Ako sa zmenila "Gagarinka"

Rubrika: Reportáže
Jedna z najdôležitejších komunikácií v Bratislave sa tiahne dvomi mestskými časťami – nielen Ružinovom, ale aj Vrakuňou. Kým na západe nadväzuje Gagarinova ulica na Prievozskú ulicu, na východe zase prechádza do Popradskej ulice. Po celej dĺžke po nej premáva trolejbusová doprava, pre vodičov je táto štvorprúdovka dôležitou spojnicou s centrom mesta aj výpadovkou z Bratislavy, keďže neďaleko nej sa nachádza aj samotná diaľnica D1, ale aj iné známe ulice ako Mierová alebo Hraničná. Ak máte aj vy vo vašom archíve historické zábery či fotografie z Ružinova, pošlite nám ich naskenované na adresu fotky@ruzinov.sk a my ich radi uverejníme v ďalších číslach mesačníka.  
RELAXujte s nami!

RELAXujte s nami!

Rubrika: Reportáže
Dlhoročnou klasikou v našej televízii je oddychový predvíkendový magazín Relax. Relácia o všetkom možnom, ale najmä o kultúrnych podujatiach, dobrých knihách, o záhrade, dielni, autách, rybačke a v neposlednom rade o dobrej muzike. To všetko vás čaká, keď si v piatok o 17. hodine zapnete našu televíziu. Relaxom sprevádza osvedčená moderátorská dvojica Karin Majtánová a Roman Bomboš. Každý piatok hostia niekoľkých zaujímavých hostí, vďaka ktorým zaručene zrelaxujete po pracovnom týždni a správne sa naladíte na víkend, prípadne sa dozviete aj tip na podujatie alebo dobrú knihu. Tak ako nedávno prišla do Relaxu o svojich knižných tituloch porozprávať spisovateľka Kristína Baluchová.  
Študenti po výpomoci v nemocnici: Šialené, ako utrpenie zovšednelo

Študenti po výpomoci v nemocnici: Šialené, ako utrpenie zovšednelo

Rubrika: Reportáže
Už dva roky náš každodenný život ovplyvňuje pandémia koronavírusu. Uvoľňovanie opatrení sa skloňuje opatrne, v nemocniciach sú stále hospitalizované stovky pacientov. Personál si každým dňom siaha na dno svojich síl. Aké to je, pracovať v takomto prostredí, si na vlastnej koži vyskúšali aj študenti Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií.  Mala to byť jedna z diskusií na hodine sociálnej politiky, kde sa tretiaci zaoberali témou pandémie. Práve vtedy sa zrodila myšlienka. „Neriešiť tento problém len akademicky, v teoretickej rovine, ale aj aktívne,“ hovorí koordinátorka štúdia Dagmar Kusá. Všetko odštartovala komunikácia s ružinovskou nemocnicou. A odtiaľ bol k realizácii už len kúsok. Zdravotníci pripravili pre študentov potrebné školenia, oni im zase venovali kus svojho času a energie. „K tretiakom sa postupne pridali aj študenti ostatných ročníkov. Pôsobili na pľúcnom aj urologickom oddelení, ďalší pomáhali na Kramároch aj v NCZI pri administratíve,“ dodáva Kusá, ktorá je zároveň aj pedagógom BISLA. S viac ako desiatkou študentov si vyskúšala, aká je to náročná práca. Niektorí študenti boli podľa nej raz, iní chodia opakovane. Priznáva však, že v takýchto situáciách človek zažíva rôzne emócie. To, či „stretnete“ smrť, sa totiž naplánovať nedá. Mali však aj taký prípad, keď zomrel pacient, o ktorého sa starala práve jedna zo študentiek. „Je to mimoriadne ťažká, ale zároveň dôležitá skúsenosť... taká, aká sa v škole nedá naučiť,“ hovorí. Na prácu v nemocnici tak určite nezabudnú. Odporcom a popieračom pandémie odkazujú len jedno: „Ak neveríte, choďte si to vyskúšať na vlastnej koži.“ Najväčším šokom, s ktorým sa však musia vyrovnať a akosi ho vstrebať, je fakt, že utrpenie berieme ako bežnú súčasť života. „Je celkom šialené, ako utrpenie môže zovšednieť,“ uzatvára Dagmar Kusá.  foto: archív D. K.  
Problémy detí: Keď nepomôže rozhovor, vyhľadajte pomoc

Problémy detí: Keď nepomôže rozhovor, vyhľadajte pomoc

Rubrika: Reportáže
Šikana. Slovo, ktoré nielen úmorne znie. Ešte horšie je, ak sú obeťou deti. Mnohé sa s ňou stretávajú na školách, obyčajne však hovoriť o nej nechcú. Nielen pri tomto probléme im môže napomôcť seriál Robin, v ktorom zložité životné situácie rieši herec Juraj Bača so svojim psom, nemeckým ovčiakom.  O psychickom či fyzickom vydieraní, fackách, štuchancoch, či konfliktoch medzi deťmi sa už popísalo veľa. Šikana tu bola aj je. Boj proti nej je však veľmi zložitý. Hľadal si cestu Deti o tejto forme násilia hovoriť nechcú, lebo sa cítia ponížene. „Málo sa o nej hovorí, lebo najväčším problémom je následná hanba,“ myslí si herec Juraj Bača, ktorý so zvieracím pomocníkom Robinom v seriáli vysvetľuje deťom, ako sa popasovať aj s takouto skúsenosťou. O náročnej téme hovoril aj s deťmi na Základnej škole Vrútocká, ktoré prišli navštíviť aj ministri školstva a vnútra Branislav Gröhling a Roman Mikulec. V diskusii sa deti naučili, ako sa správať, ak sa so šikanou stretnú, či už ako obete alebo svedkovia. Podobne náročné situácie si Juraj pritom zažil aj na vlastnej koži. Dnes však na zážitky spred rokov spomína s úsmevom. Predsa len, s odstupom času sa na takéto situácie človek pozerá inak. „V 18-tich som vyzeral, ako keby som mal 10-15 rokov,“ hovorí už veselo. A tak si musel nájsť vlastnú cestu. Ako vyhrať tento „boj“, ako sa ubrániť pred tými, ktorí na neho útoky smerovali. „Žalovať sa vtedy nemohlo,“ pripomína. Uveriť, že sa mu posmievali v partii študentov, je však teraz už viac ako náročné. Treba však pamätať na to, že šikana nemusí mať len podobu slovných či fyzických útokov, ale aj vyčleňovania z kolektívu. Pripúšťa však, že občas musel zasiahnuť aj otec. „Najskôr mi dával rady a keď už bolo veľmi zle, tak prišiel urobiť poriadok,“ dodáva obľúbený herec a moderátor. Keď však vyviedol niečo zlé, vyslúžil si aj on výchovné pokarhanie. Bitky, či fyzické tresty absolútne odsudzuje. „Dôležitá je výchova, nastaviť dieťaťu hranice,“ zdieľa herec svoj názor. Je totiž presvedčený, že tak dieťa utŕži menšiu „facku“ v kolektíve, na druhej strane si však ani nedovolí páchať zlo. Deti sú inšpiráciou Podľa vlastných slov to videl aj pri natáčaní. „Deti, s ktorými sme pracovali, mali 8-10 rokov. To je studnica inšpirácie. Chceli sme im ukázať, aby problém, ktorý majú, alebo ktorý vidia, neignorovali. Aby v škole o ňom hovorili s triednou učiteľkou,“ dodáva Juraj Bača. Do témy šikany sa už aktívne zapojilo aj ministerstvo školstva. Odporúča školám, aby túto problematiku neignorovali a mali ju zapracovanú v Školskom poriadku. „Považujem za dôležité, aby škola nebola iba miestom, kde sa žiaci vzdelávajú, ale aj miestom, kde si osvoja hodnoty, naučia sa rešpektovať druhých a miestom, kde sa každý žiak bude cítiť bezpečne,“ znejú slová šéfa rezortu školstva Branislava Gröhlinga zverejnené na stránke rezortu. Problém šikanovania totiž nedokážu deti a mladí ľudia často riešiť sami a potrebujú pomoc. Následky dokonca môžu byť katastrofálne. „Neošetrené zážitky predi - kujú dlhodobé následky, prechádzajúce často do dospelosti, preto každá aktivita v záujme prevencie a eliminácie šikano - vania je potrebná a vítaná,“ konštatuje Linka detskej istoty, n. o. Smutným faktom však je, že prípadov ši - kany pribúda. Aj v posledných týždňoch sa na svetlo sveta dostali prípady bitiek detí. Páchateľomi zla aj obeťami boli ľudia, ktorí sú v teenagerskom veku. Namiesto športových aktivít, či iného trávenia času s rovesníkmi, došlo medzi nimi až k ab - surdným situáciám, nad ktorými sa nedá iné, len krútiť hlavou. Faktom však je, že takéto situácie riešiť treba. Nezatvárajte oči Aj preto do škôl chodia pravidelne pre - ventisti Policajného zboru: „So žiakmi diskutujú na rôzne témy – vrátane oblasti šikany na internete.“ Tá sa stala novodo - bým fenoménom. Aj preto by rodičia mali sledovať, čo robí ich dieťa na internete a aké stránky navštevuje. Len zatvárať oči sa skutočne nevypláca. Rodič by mal byť aktívny aj podľa názoru psychológov. Pripomínajú, že musí komu - nikovať so školou, učiteľmi aj školským psychológom a to v oboch prípadoch - či už je dieťa šikanované, alebo šikanuje a teda pácha zlo. Rodič je podľa nich práve tou osobou, ktorá by mala o všetkom ve - dieť. Zároveň však odborníci hovoria, že do procesu vstupuje niekoľko faktorov - vek, daná situácia alebo povaha dieťaťa. Ak však nepomôže rozhovor s dieťaťom, rodi - čia by sa mali podľa psychológov obrátiť na odborníkov. Ako sa brániť proti šikane: ■ nereaguj na slovné ani fyzické útoky, ktorými ťa chcú vyprovokovať ■ ak ťa urazia či udrú, zdôver sa, ale nebi sa ■ hľadaj si kamarátov, na ktorých sa môžeš spoľahnúť ■ porozprávaj sa o probléme s človekom, ktorému dôveruješ – rodič, učiteľ ■ kontaktuj odborníkov na niektorej linke dôvery (napr. Linka detskej istoty - nonstop 116 111, Linka detskej dôvery - v pracovné dni 14:00 - 20:00 0907 401 749 alebo na www.ipcko.sk )  
Týka sa to každého

Týka sa to každého

Rubrika: Reportáže
Keď sa povie šikana, predstavíme si školákov. Niekoho menšieho, slabšieho... niekoho, kto nemá značkové oblečenie alebo ten správny mobil. Niekoho, kto nezvykne byť stredobodom pozornosti. Vieme o tom, že sa podobné veci dejú, ale často nevidíme, ak sa to deje našim deťom. Rovnako ako chceme, aby sa jej oni naučili čeliť, my ostatní sa ju musíme naučiť rozpoznávať a stáť pri nich. Šikana sa ale môže týkať kohokoľvek a v akomkoľvek vzťahu. Či už je to kolega alebo šéf, či je to niekto, kto znepríjemňuje susedom život, či niekto, kto je zvyknutý prísť na drahom aute. Alebo niekto, kto rozpráva o tom, koho všetkého pozná, kto chodí so zbraňou pod sakom (áno, aj dnes), kto získal vo voľbách zopár hlasov, či niekto, kto si súkromné veci rieši z adresy ministerstva a veľmi dobre vie, ako to pôsobí. Týka sa to každého. Buďme veľmi pozorní, aby sme videli, ak niekomu ubližujú. Aby sme to nedopustili. A aby sme to nerobili ani my. foto: Veronika Kubányová   
Takýto bol Ružinov: Ako sa budoval Štrkovec

Takýto bol Ružinov: Ako sa budoval Štrkovec

Rubrika: Reportáže
Je to už šesťdesiat rokov, čo sa začalo s výstavbou sídliska Štrkovec. Vzniklo v rokoch 1962-1964 ako prvé zo sídlisk v našej mestskej časti. Vtedy sa plánovalo, že tu bude žiť 15-tisíc obyvateľov. Ohraničené je ulicami Bajkalská, Trnavská, Tomášikova a Ružinovská. Pod urbanistický koncept sa podpísal aj zosnulý Iľja Skoček. Táto časť Ružinova je medzi obyvateľmi mimoriadne obľúbená nielen pre rýchlu dopravnú dostupnosť na všetky strany, infraštruktúru, ale aj oddych a relax, ktoré ponúka okolie Štrkoveckého jazera nielen v lete, ale dokonca aj v zime. Ak máte aj vy vo vašom archíve historické zábery či fotografie z Ružinova, pošlite nám ich naskenované na adresu fotky@ruzinov.sk a my ich radi uverejníme v ďalších číslach mesačníka. foto: TASR  
Spomienka na architekta Iľju Skočeka: Zomrel autor našich sídlisk

Spomienka na architekta Iľju Skočeka: Zomrel autor našich sídlisk

Rubrika: Reportáže
Svoj život zasvätil architektúre a jeho rukopis je rozpoznateľný na najznámejších stavbách v hlavnom meste. Pečať zanechal aj v našej mestskej časti. Slovenský architekt Iľja Skoček starší zomrel vo veku 91 rokov.  Prázdne ulice a len predstava, ako budú vyzerať sídliská v Ružinove. Víziu preniesol na papier práve Iľja Skoček. Projekty, pod ktorými je podpísaný, vznikali najmä na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia. V roku 1966 predstavil aj Urbanistický koncept mesta pre 60 000 obyvateľov v „F“ obvode Bratislavy – inými slovami, podobu našich ružinovských sídlisk Ružová dolina a Štrkovec. Vytvoril ho spolu so skupinou ďalších spoluautorov Dušan Kedro, Ladislav Pinkalský, Tibor Gebauer, Štefan Ďurkovič, Ferdinand Milučký, Ferdinand Konček a Ľubomír Titl. Za tento koncept boli ocenení významnou cenou Dušana Jurkoviča. Skoček spolu s Končekom a Titlom patrili medzi významných predstaviteľov neskorej moderny na Slovensku. Spolu pracovali na viacerých projektoch, ktoré poznajú nielen obyvatelia hlavného mesta ale aj jeho návštevníci. Spomínaní autori sa podpísali napríklad pod projekt Domu odborov Istropolis z rokov 1955 – 1980, ktorý sa realizoval o rok neskôr a tento rok ho začali búrať, či sídliska Dúbravka z rokov 1967 – 1968, ktoré začali budovať na konci 70. rokov. Významný slovenský architekt nemal však vplyv len na podobu nášho mesta. Inšpiráciou bol aj pre svojich potomkov. Traja synovia zo šiestich detí sú architekti. Tak ako ich otec.  
Kulinárska relácia sa vracia na obrazovky TVR

Kulinárska relácia sa vracia na obrazovky TVR

Rubrika: Reportáže
Po niekoľkých rokoch, kedy sme vám vďaka relácii Menučko ponúkali rôzne recepty, sme usúdili, že variť a jesť vás jednoznačne baví! A preto prichádzame s úplne novou reláciou o varení Mňam! Moderátorskej taktovky sa ujmú dve dámy - Silvia Pilková a Zuzana Magálová prinesú recepty na chutné jedlá, ktoré navaria šikovní kuchári ale aj známe osobnosti. V relácii Mňam! sa dozviete aj niečo o histórii jedla či tipoch na suroviny. Reláciu sme odštartovali na Silvestra, domácu kapustnicu pripravil ružinovský starosta Martin Chren. Všetky časti samozrejme aj s receptami si môžete pozrieť v našom archíve na www.tvr.sk ale aj na www.mnam.ooo. Dobrú chuť!   
Vyskúšali sme za vás: Ako sa zadarmo zbaviť odpadu?

Vyskúšali sme za vás: Ako sa zadarmo zbaviť odpadu?

Rubrika: Reportáže
Máte doma starú chladničku, práčku či iný odpad? Potrebujete sa ho zbaviť, lebo viete, že uskladnenie do pivnice naozaj nie je najlepší nápad? Existuje jednoduchá a bezplatná možnosť.  Zadarmo a nikam nemusíte chodiť 1. na internetovej stránke www.zberelektroodpadu.sk si vľavo zvolíte voľbu „Domácnosti“ 2. spomedzi ponúknutých možností vyberte lokalitu Bratislava II a následne konkrétne našu mestskú časť 3. kliknete na termín, ktorý vám vyhovuje – odvoz sa robí dvakrát za mesiac, vždy v sobotu doobeda 4. označíte, aký odpad chcete odovzdať a čo potrebujete odviezť (chladnička, práčka, sporák, mikrovlnka, ale aj menšie spotrebiče) 5. vyplníte potrebné informácie a odošlete formulár 6. do mailu vám príde potvrdenie o objednaní odvozu odpadu 7. v sobotu ráno počkáte doma na odvoz odpadu   OLO: Obyvateľom stačí občiansky preukaz Objemný odpad môžete v hlavnom meste odovzdať v centrálnom zbernom dvore na Starej Ivanskej ceste 2, obyvateľom stačí občiansky preukaz. 1. občiansky preukaz – trvalý pobyt v Bratislave, príp. preukázanie vlastníctva k nehnuteľnosti alebo doklad o zapojení sa do množstvového zberu komunálneho odpadu v BA 2. vyplňte formulár návštevníka zberného dvora (nájdete ho na stránke olo.sk) 3. vstup do areálu zberného dvora je možný s vozidlom s hmotnosťou do 3,5 t a prívesným vozíkom max. objemu 1 m3 - zoznam a množstvá odpadu, ktoré môžete odovzdať bezplatne, nájdete na stránke www.olo.sk 4. pri vstupe odovzdáte vyplnené tlačivo a ukážete občiansky preukaz 5. vyložíte odpad a odchádzate Poznámka: Drobný stavebný odpad je spoplatnený. Navyše ho môže odovzdať len fyzická osoba s trvalým pobytom v Bratislave, príp. s kópiou listu vlastníctva nehnuteľnosti v BA. Pre sklenú vatu, nobasil a minerálnu vlnu platí obmedzenie množstva. Vandali zničili kontajnery na elektroodpad Aj keď je drobný elektroodpad bežnosťou súčasťou života, do komunálneho odpadu nepatrí. Preto bolo v Ružinove rozmiestnených šesť špeciálnych nádob, ktoré boli na to určené. V poslednom týždni sa však stali terčom vandalov. Polovicu zničili, ostatné musia ísť na úpravu, čo si vyžaduje nemalé financie. Ak sa bude takáto situácia opakovať, kontajnery budú musieť z Ružinova stiahnuť úplne. Preto ak máte informácie, ktoré by mohli napomôcť k odhaleniu výtržníkov, dajte nám vedieť, alebo kontaktujte políciu.  
Ochrana pred násilím: Deťom v ohrození pomôže národná linka

Ochrana pred násilím: Deťom v ohrození pomôže národná linka

Rubrika: Reportáže
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Modriny, slzy, psychické či fyzické týranie, alebo vydieranie... O násilí, ktorého terčom je dieťa, sa v posledných dňoch hovorí stále častejšie. Častokrát však samotná obeť nevie, kde hľadať pomoc. Dôvodom je strach či hanba. Pomocnú ruku v takých situáciách môže podať Národná linka na pomoc deťom v ohrození. Deti sú dar a nemali by trpieť. Taký je všeobecný úzus, ktorý platí v spoločnosti. Nie vždy je to však tak. Smutné je, ak musí s násilím bojovať dospelý človek. Ešte horšie to je, ak sa terčom posmeškov, šikany, nepríjemných poznámok či bitiek a faciek stanú tí najmenší, ktorí sa nedokážu a nevedia brániť. Práve tých by sme mali chrániť a byť pripravení vždy im podať pomocnú ruku. Bez akéhokoľvek zaváhania. Pomoc 24 hodín denne Pomôcť môže Národná linka na pomoc deťom, ktorej zriadenie vyplýva z Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím schválenej vládou SR a zastrešuje ju Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Odborne vyškolení konzultanti sú pripravení poradiť a pomôcť 24 hodín denne. Je na klientovi, aké údaje o sebe konzultantovi poskytne, konzultant s nimi vždy narába ako s dôvernými osobnými údajmi. „O pomoc môže požiadať každé dieťa, ktoré je ohrozené alebo je obeťou násilia, má problém v rodine či s rovesníkmi, je šikanované, alebo má samovražedné sklony, či iný závažný problém, s ktorým si nevie poradiť a nemá sa komu zdôveriť,“ hovorí koordinátor ochrany detí pred násilím Erik Vároši. Zároveň však prízvukuje, že linku môže kontaktovať aj dospelá osoba, ktorá vie o takomto konaní. Ako oznamovateľ môže požiadať o utajenie totožnosti. Dôležité kontakty S linkou je možné sa skontaktovať prostredníctvom mobilnej aplikácie alebo cez chat na stránke www.viacakonick.sk. Dieťa ani dospelý nemusia mať obavy z odhalenia a ďalších problémov - výhodou je jednoduché ovládanie, funkcia rýchleho zatvorenia aj vymazanie histórie. Dieťa, ktoré sa cíti byť ohrozené, má však aj ďalšiu možnosť - môže tiež poslať email na adresu pomoc@viacakonick.gov.sk. Viac informácií nájdete v informačných materiáloch, ktoré pre všetky ZŠ a MŠ v pôsobnosti našej mestskej časti poskytli koordinátori ochrany detí pred násilím z Bratislavy.   
Služby pre občanov: Nové denne centrum pre seniorov

Služby pre občanov: Nové denne centrum pre seniorov

Rubrika: Reportáže
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Ružinov mal donedávna päť denných centier pre seniorov, ktoré im ponúkajú širokú škálu voľnočasových aktivít, a čoskoro k nim pribudne ďalšie. A hoci aj tieto zariadenia pocítili obmedzenia, ktoré so sebou priniesla pandémia koronavírusu, mestská časť využila toto obdobie na rekonštrukciu a vytvorenie jedného úplne nového.  Rôzna záujmová činnosť aj základné sociálne poradenstvo. Tak to obyčajne vyzerá v ružinovských denných centrách pre seniorov. Babičky a deduškovia v týchto miestach pookriali, strávili s rovesníkmi príjemné chvíle aj poklebetili a zabavili sa spoločesnkými hrami. Fungovanie denných centier však v posledných mesiacoch ovplyvnila pandémia koronavírusu. Momentálne je v našej mestskej časti takýchto zariadení päť. Už v najbližších mesiacoch by však malo pribudnúť aj šieste na Herlianskej ulici. Jeho vznik už odobrilo miestne zastupiteľstvo, momentálne prebieha registrácia na Bratislavskom samosprávnom kraji. Z tých pôvodných dostane denné centrum Na úvrati nový šat. Z pôvodnej adresy sa presťahuje na Kašmírsku, kde sa už pripravujú nové priestory. Momentálne tam prebieha rekonštrukcia, chystajú sa priestory tak, aby spĺňali tie najprísnejšie kritéria a právne normy. V objekte bude okrem denného centra aj jedáleň, resp. výdajňa jedla. Cieľom je, aby prevádzka tohto denného centra pre seniorov začala ešte do leta tohto roka. Ak to opatrenia proti ochoreniu Covid-19 dovolia, činnosť v týchto spomínaných zariadeniach bude hneď obnovená. Ružinovskí seniori sa tak potom budú môcť vrátiť k svojim záľubám v príjemnom kolektíve medzi rovesníkov. Kde nájdete ružinovské centrá pre seniorov? ■ Kaštieľska 30 (Prievoz) ■ Páričkova 17 (Nivy) ■ Zimná 1 (Ostredky) ■ Kašmírska (Trnávka) ■ Ružinovská 28 – DK Ružinov (Pošeň)