Reportáže

Život v čase korony: Umenie pod oknami

Život v čase korony: Umenie pod oknami

Rubrika: Reportáže
Týždne a mesiace, kedy platili podstatne prísnejšie obmedzenia ako teraz, koncom leta, nám ukázali kultúru v úplne inom svetle. Umelci, na ktorých sme boli zvyknutí z koncertných pódií, divadiel a veľkých spoločenských akcií zrazu prišli priamo za nami, pod okná našich bytov. Bez toho, aby sme odchádzali z domu, sme si mohli v čase korony na rôznych miestach Ružinova vychutnať napríklad koncerty obľúbeného huslistu Filipa Jančíka, koncert na streche, kde okrem Rytmusa vystúpili aj Anita Soul, Kmeťoband, Lukáš Adamec a Martin Valihora, ale aj stvárnenie historickej legendy o rytierovi Jurajovi z dielne Cirkul´ART v podaní Juraja Kemku. Vďaka Viva musica! a podpore bratislavskej župy sa však Ružinovčania nemuseli zrieknuť obľúbenej klasiky v modernom stvárnení. Tento festival sa už tradične spája aj s vystúpeniami hudobníkov v uliciach. Po minulé roky sme si však túto atmosféru mohli vychutnať len v centre mesta. Tentokrát to bolo iné. Koncerty salónneho orchestra Afrodíté, klaviristu Petra Šandora alebo violončelového dua Cello Appassionato si mohli z bezpečnej vzdialenosti vychutnať aj obyvatelia Starého Ružinova, Trávnikov, ale aj Štrkovca. Ako povedali mladé hudobníčky zo salónneho orchestra Afrodíté po koncerte na Rumančekovej, „takto blízko detského ihriska (sme) ešte nevystupovali, ale aspoň lepšie vidíme, či sa ľuďom naša hudba páči“. Projekt Umenie pod oknami bol v Ružinove realizovaný vďaka finančnej podpore Bratislavského samosprávneho kraja.  
Výročia 2020: 190 rokov ochotníckeho divadla

Výročia 2020: 190 rokov ochotníckeho divadla

Rubrika: Reportáže
Rok 2020 nie je pamätným len pre milovníkov profesionálneho divadla, ktorí si pripomínajú storočnicu Slovenského národného divadla, ale aj odkazom na ešte hlbšie korene divadelníctva na Slovensku. Prví herci totiž vyšli na improvizované pódiá takmer pred dvoma storočiami. Ochotnícke divadelníctvo nám vôbec nie je také vzdialené ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Asi každý pozná príbeh prvej slovenskej ochotníčky Aničky Jurkovičovej, jej nenaplnenej lásky k najkrajšiemu mladému štúrovcovi Jankovi Franciscimu a o tom, ako si napokon našla cestu jednému z najbližších spolupracovníkov a priateľov Ľudovíta Štúra – Jozefovi M. Hurbanovi. Tento príbeh ukazuje veľa o tom, koľko to chcelo nadšenia, odhodlania a odvahy priniesť divadlo aj mimo veľkých miest. Za prvé slovenské ochotnícke divadlo sa pokladá to, ktoré vzniklo v roku 1830 pod vedením Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého a ich prvým predstavením bola veselohra Janka Chalupku Kocúrkovo. Inšpiroval aj štúrovskú mládež v Bratislave, ktorá v roku 1841 založila Slovenské národné divadlo nitrianske v Sobotišti a títo študenti stáli pri zrode aj mnohých ďalších po celom Slovensku. Divadlo sa tak stalo dôležitým nástrojom aj v procese emancipácie národa. Stopu na ochotníckej mape Slovenska zanechal aj Karl Fürst (1881 – 1942), riaditeľ nemeckej školy v Prievoze a zakladateľ tunajšieho prvého ochotníckeho divadla, s ktorým počas sviatkov a prázdnin vystupovali v okolitých obciach. V tradícii „ochotníkov z Feryby“ pokračuje od roku 2017 Alžbetínske naivné divadlo, v ktorom účinkujú seniori. Za tri roky odohrali 60 predstavení, 5 premiér a najbližšia je naplánovaná na október. foto: https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/ochotnicke-divadlo/      
Hviezdy v Ružinove: Fenomenálny huslista Edvin Marton koncertoval na Štrkovci

Hviezdy v Ružinove: Fenomenálny huslista Edvin Marton koncertoval na Štrkovci

Rubrika: Reportáže
Obmedzenia kultúrnych podujatí kvôli koronavírusu ukázali minimálne dve veci. Organizátorom, že ľudia po hudbe doslova prahnú, a divákom, že to, čo sme považovali za samozrejmosť, je v skutočnosti výnimočný zážitok. O to viac si Ružinovčania vychutnávali vystúpenie talentovaného huslistu Edvina Martona a zvuk jeho dokonalých stradivárok. Je tesne pred šiestou večer a hľadisko amfiteátra na Štrkovci sa pomaly zapĺňa. Ľudia sa rozsádzajú, rešpektujú pravidlá o povinných rozostupoch a čakajú na príchod jedného z najtalentovanejších huslistov súčasnosti – Edvina Martona. V okamihu, ako na pódium začnú vychádzať mladé hudobníčky, ktoré ho pri vystúpení sprevádzali, nebo sa zatiahlo. A vtedy, keď prišiel na pódiu on, strhla sa búrka. Obrazne aj doslova. Dážď však postupne ustal a ľudia si mohli vychutnať skutočne výnimočný koncert. 46-ročného Martona poznajú nielen hudobní fanúšikovia, ale aj priaznivci krasokorčuľovania. Preslávil sa totiž tým, že ako huslista sprevádzal pri vystúpeniach viacerých krasokorčuliarov, najznámejším z nich je dvojnásobný olympijský víťaz Jevgenij Pľuščenko. Práve spolupráca na tomto poli mu vyniesla aj prestížne ocenenie EMMY. Narodil sa do hudobnej rodiny v maďarskej dedine Vynohradiv na Ukrajine a svoje prvé husličky dostal už ako päťročný a mal len 12 rokov, keď odohral svoj prvý veľký koncert s Moskovským symfonickým orchestrom. Študoval vo Viedni, Budapešti, Moskve a aj na prestížnej Juilliard School of Music v New Yorku. Už ako dvadsaťročný mal za sebou koncerty vo viac než tridsiatich krajinách sveta, predal viac ako 5 miliónov albumov a dnes už má na konte vyše tisíc koncertov po celom svete. Neprehliadnite ani husle, ktoré drží v rukách na fotke. Hrá na stradivárkach Antonio z roku 1697 v hodnote 4 miliónov dolárov, ktoré mu doživotne zapožičala švajčiarska banka. Okrem nich má aj husle od talianskeho majstra Jozefa Antonia Roccu z 1865. Na albume Sarasate hral na ďalších jedinečných husliach, tentokrát od talianskeho majstra Carla Guiseppeho Testora z roku 1698.  
Prichádza druhá vlna

Prichádza druhá vlna

Rubrika: Reportáže
Začiatkom júna sme už mali pocit, že náš každodenný život sa vracia k normálu a že nás nič nemôže prekvapiť. Prišlo leto, mesto sa zaplnilo, ľudia začali cestovať, stretávať sa a množstvá pozitívne testovaných odrazu vyskočili na čísla, aké sme tu nemali ani v čase vrcholiacej pandémie. Nik nemôže povedať, že jemu sa to nestane. Každý z nás však môže urobiť maximum preto, aby neriskoval zdravie seba ani svojho okolia. Nemusíme sa vzdať toho, čo máme radi. Mali by sme sa však správať zodpovedne. Pred niekoľkými mesiacmi, keď toto celé vypuklo, sme hrdo zdieľali, že rúško nie je hanba. A malo by to platiť aj dnes.   
Skutočné príbehy: Stratiť všetko je jednoduché

Skutočné príbehy: Stratiť všetko je jednoduché

Rubrika: Reportáže
Občas je to preto, že nečítame malé písmenká v zmluvách, občas jednoducho veríme, že nám sa nič podobné stať nemôže. A to napriek tomu, že o podobných osudoch počúvame denne. V našej právnej poradni pre seniorov riešime desiatky podobných prípadov.  Problémom by sme však mali predovšetkým predchádzať - dôsledne si čítať zmluvy a ak si nie sme istí, poradiť sa. Preto sme sa rozhodli uverejniť dva príbehy, ktoré v rámci poradne riešila advokátska kancelária LG Legal, s.r.o. Prvý z príbehov je o dôvere. Avšak o dôvere, kvôli ktorej môžeme stratiť všetko. Pán Peter (pozn. red.: meno sme zmenili) žil už celé roky sám a uvedomoval si, že to bude stále ťažšie a bude odkázaný na pomoc iných. Keďže svoje deti nemal, rozhodol sa darovať svoj byt susede. Dohoda bola jednoduchá – výmenou za byt mu mala dávať mesačne aspoň nejaké peniaze na prežitie. Základné pravidlo je v takýchto prípadoch veľmi jednoduché – ak človek nechce skončiť na ulici, musí byť súčasťou zmluvy vecné bremeno – právo dožitia. Na nič také však pán Peter nemyslel. Nevedel, čo podpísal a dokonca ani sám nemal kópiu zmluvy. Napriek radám, aby do nej zahrnul práve spomínané právo dožitia, sa rozhodol, že to nie je dobrý nápad a mal by si ponechať aspoň vecné bremeno na byte a že susede verí a tá určite ho neoklame a z bytu ho nevyhodí. V čase uzávierky tohto čísla Ružinovského echa ešte nebolo jasné, ako tento príbeh skončí. Napriek tomu by sme v podobných situáciách nemali zabúdať na opatrnosť. Ak to s nami myslia úprimne, prekážať im to nebude. Určite každý z nás totiž vo svojom okolí videl množstvo príbehov, ktoré šťastný koniec nemali. Náš druhý dnešný príbeh ho však šťastný má. Pani Ivane sa začali kopiť dlhy a keď sa ozval exekútor, mala pocit, že už nemá šancu niečo spraviť. Ani takáto situácia však nemusí byť neriešiteľná. Advokátska kancelária LG Legal pani Ivane poradila, aby exekútora požiadala o splátkový kalendár alebo dokonca aj o odklad exekúcie. Pani Ivane sa dokonca podarilo získať odklad až o šesť mesiacov a na ďalšie splátky si tak mohla šetriť. Ďalší prípad, ktorý pani Ivana riešila, sa týkal dlhu u istej nebankovky, ktorá sa kvôli tomu už aj obrátila na súd. Nie, nešlo o žiadne nepremyslené míňanie peňazí. Práve naopak. Dobehlo ju to, že nevládala platiť priam nekresťanské úroky z pôžičky, ktorú si predčasom zobrala, aby mohla svojmu jedinému vnukovi zaplatiť štúdium na vysokej škole. Spravili to aj napriek tomu, že bol už premlčaný. Po vznesení námietky premlčania nebankovka súd prehrala a pani sa už nemusí obávať ďalšej exekúcie. (Mená boli kvôli ochrane klientov zmenené.)  
Radnica v Prievoze: Zachraňujeme pamiatky

Radnica v Prievoze: Zachraňujeme pamiatky

Rubrika: Reportáže
Odkúpenie budovy starej radnice sa už čoskoro stane realitou. Napriek tomu, že toto rozhodnutie podporili poslanci už v roku 2018 a vyčlenili na to v rozpočte 400-tisíc eur, realizáciu komplikovali súdne spory. Keďže sa ich podarilo ukončiť, mestská časť má pred sebou už len doriešenie zmluvných záležitostí a ďalším krokom bude samotná rekonštrukcia. Spor, ktorý na niekoľko rokov zastavil kúpu, sa týkal spochybnenia samotného vlastníctva – teda či majiteľ je skutočne majiteľom budovy. Najvyšší súd SR právoplatne vlastníctvo budovy potvrdil, a tak už kúpe nič nebráni. Radnica z roku 1932 predstavuje vzácnu ukážka funkcionalistickej architektúry so sochárskou výzdobou Alojza Rigeleho. Okoloidúcich aj dnes upúta súborom piatich reliéfov – kosca, kočiša, murára, kováča a oráča – ktoré predstavujú významnú časť jej výzdoby. Po rekonštrukcii by tu mohli byť obradná sieň, komunitný priestor, ale aj miesto na organizovanie výstav alebo seminárov. Podobne ako v prípade revitalizácie trhoviska Miletičova, aj tentokrát mestská časť oslovila Fakultu architektúry STU a v rámci ročníkovej práce študenti pripravili niekoľko návrhov obnovy interiéru. Tie budú východiskom aj pre súťažné zadanie.   
Takýto bol Ružinov: Ružinovská ulica

Takýto bol Ružinov: Ružinovská ulica

Rubrika: Reportáže
foto: Archív RE Od Bajkalskej až po konečnú električiek vedie ulica, ktorá je pre väčšinu návštevníkov hlavného mesta centrálnou časťou Ružinova. Do roku 1992 mali ľudia, ktorí na nej bývali, v občianskych preukazoch ako miesto bydliska uvedenú Ulicu Karola Šmidkeho. Výstavba električkovej trate do Ružinova v úseku Trnavské mýto – Miletičova – Záhradnícka – Ružinovská – Pošeň začala v druhej polovici 60-tych rokov a na fotke ešte stále nevidíme mnohé dominanty tejto lokality, ako ich poznáme dnes. Štrkovec je len bagrovisko, chýbajú zimný štadión, nemocnica a aj to, čo je pre Ružinov stále ešte typické – zeleň a parky. Máte doma fotografie zo starého Ružinova? Pošlite nám ich na fotky@ruzinov.sk, radi ich zverejníme  
Živena: Ženy, ktoré menia dejiny

Živena: Ženy, ktoré menia dejiny

Rubrika: Reportáže
"Žena má ducha rozvoja schopného". Tento citát patrí významnej slovenskej spisovateľke, ktorá žila na prelome 19. a 20. storočia, Elene Maróthy Šoltésovej. Dnes nám už príde úplne absurdné, aby sme komukoľvek museli vysvetľovať, že ženy majú rovnaké práva ako muži. Pre naše staré a prastaré mamy to však ani zďaleka nebola samozrejmosť.
Menučko: Zdravo a chutne

Menučko: Zdravo a chutne

Rubrika: Reportáže
Naša televízia pravidelne prichádza aj do vašej kuchyne. A to vďaka obľúbenej kulinárskej relácii Menučko. V nej mapujeme nielen rôzne gastro podujatia, ale ponúkame aj recepty našich divákov, kolegov či rôznych známych osobností. Ak sa vám nechce tráviť v kuchyni celé hodiny, nájdete tam aj veľa zaujímavých tipov na rýchle chuťovky. A keďže leto dorazilo, moderátorka Katarína Kostková dáva tip na nízkokalorický, ale výborný ponánkový šalát. Jeho prípravu si môžete pozrieť aj v relácii Menučko v našom archíve na webe.  RECEPT: •1 šalátová uhorka •200g cottage cheese •100g pohánky •reďkovka •jarná cibuľka •olej, korenie, soľ na dochutenie Do misky dáme na drobno nakrájanú uhorku, reďkovku, cibuľku a cottage syr. Zamiešame, pridáme uvarenú pohánku, dochutíme a dôkladne zamiešame. Dobrú chuť!
Leto 2020: Kam sa vyberiete na tohtoročnú dovolenku?

Leto 2020: Kam sa vyberiete na tohtoročnú dovolenku?

Rubrika: Reportáže
Po dlhých mesiacoch, kedy jedinú exotiku predstavovali dokumentárne filmy a leňošenie na pláži nám pripomínali nanajvýš fotky z minulých dovoleniek a morská soľ vo vani, sa konečne otvorili hranice a my sa môžeme začať baliť. Ak sa teda nechystáte na prázdninový výlet niekde na Slovensku, máme pre vás niekoľko tipov na zahraničie – do našich partnerských miest Umag, Tapolca a Znojmo. Hneď na úvod jedno upozornenie. Napriek tomu, že do mnohých krajín už cestovať môžeme a situácia s koronavírusom sa v Európe výrazne zlepšila, stále musíme byť opatrní a dodržiavať hygienické pravidlá konkrétnej krajiny. Aktuálne informácie nájdete na stránkach ministerstva zahraničných vecí. Umag Slováci milujú Chorvátsko. Možno to tak doslova nepovedia, ale štatistiky to hovoria jasne. Dovolenka pri mori sa nám spája v prvom rade s touto krajinou. Malebné prímorské mesto Umag je od Bratislavy len šesť hodín jazdy autom. Nachádza sa v turisticky atraktívnom zálive, v ktorom je jeden z najprestížnejších prístavov ocenený modrou vlajkou. Okrem prístavu bolo toto ocenenie udelené aj niekoľkým okolitým plážam. Modrá vlajka je dobré znamenie pre všetkých, ktorí milujú čas strávený na pláži. Je to symbol čistého mora a pobrežia. Nachádza sa len kúsok od talianskych hraníc a vplyv tejto kultúry je v Umagu neprehliadnuteľný. Prvá zmienka o meste pochádza už zo 7. storočia a počas ďalších stáročí bolo postupne pod nadvládou množstva veľmocí od Byzancie až po Benátsko. Ak sa vám v Umagu zapáči, môžete o rok spojiť dovolenku napríklad aj s výletom do neďalekého Terstu. Tapolca Ak ste sa rozhodli pre kratší výlet, maďarská Tapolca je ideálnou voľbou. Len dve hodiny autom, kúsok od Balatonu, nájdete mestečko preslávené termálnymi prameňmi a viac ako tri kilometre dlhými podzemnými jaskyňami. Vzduch má takmer stopercentnú vlhkosť, obsahuje veľké množstvo vápnika a má konštantnú teplotu 20 stupňov a využíva sa na liečbu dýchacích ochorení. V meste určite neobíďte romantický mlyn a odporúčame aj niektorú z miestnych reštaurácií – maďarskú kuchyňu asi nikomu z nášho regiónu predstavovať netreba. A ak vám ostane trocha času, prejdite sa aj po okolí. O tejto časti krajiny sa totiž často hovorí ako o maďarskom Provensálsku. Znojmo Výborným tipom na dovolenku je aj južná Morava a ďalšie z našich partnerských miest – Znojmo. Cesta netrvá ani dve hodiny, takže je to ideálna destinácia aj pre rodiny s deťmi alebo kohokoľvek, kto nerád trávi priveľa času v aute. Na svoje si tu prídu všetci – bez ohľadu na to, či máte radi históriu, prechádzky v prírode, vynikajúce jedlo alebo dobré víno z okolitých vinohradov. Ak hľadáte konkrétnu inšpiráciu, stačí si vyhľadať na webe 77 divov Znojma. A o rok... Posledným z partnerských miest Ružinova je bývalé hlavné mesto Gruzínska Mtskheta. Je to jedno z najstarších a jednoznačne najkrajších miest krajiny s bohatou históriou. A hoci sa tam tento rok kvôli korone podľa všetkého nedostanete, rozhodne je to skvelý tip na dovolenku pre všetkých, ktorí ocenia aj niečo menej európske. Odborníci totiž Gruzínsko považujú za jeden zo skrytých pokladov.   
Skoro normálne leto

Skoro normálne leto

Rubrika: Reportáže
Postupne skladáme rúška a máme pocit, že sa nám už nič nemôže stať. Chceli by sme robiť všetko, na čo sme boli zvyknutí, ale stále máme trocha strach. Pred „vysvedčením“ sme si už zvykli plánovať dovolenky pri mori, teraz sa obzeráme najmä po Slovensku. Nie, samozrejme, nie každý trávil leto na pláži. Skôr sme si však uvedomili, že sloboda je o tom, môcť niečo urobiť – môcť ísť do kina, na grilovačku s kamarátmi alebo na bicykli do Hainburgu. Pretože tie drobné radosti nám asi chýbali najviac.   
Takýto bol Ružinov: Ludwigov Mlyn

Takýto bol Ružinov: Ludwigov Mlyn

Rubrika: Reportáže
Len pár krokov od Trnavského mýta vidno aj z diaľky budovu časti bývalého mlyna. Postavil ho v roku 1882 podnikateľ Johann Ludwig, syn českého obchodníka so sviňami. Tie choval jeho otec na mieste, kde neskôr vyrástol mlyn, a potom ich posielal na bitúnok na dnešnej Miletičovej ulici. Mlyn bol vybavený na ten čas najmodernejšou technológiou a vyrábal až deväť druhov múky. Denne vyprodukoval až šesť vagónov nielen pre okolie, ale aj na export, najmä do Nemecka. Okrem toho, že to bol najväčší mlyn v Bratislave, pripísal si ešte jedno prvenstvo. V roku 1884 sa tu rozsvietili prvé elektrické žiarovky v meste. Koncom druhej svetovej vojny ho zasiahlo bombardovanie. Máte doma fotografie zo starého Ružinova? Pošlite nám ich na fotky@ruzinov.sk, radi ich zverejníme.
Hýb sa so Zorou

Hýb sa so Zorou

Rubrika: Reportáže
Zora Czoborová zavítala do našej televízie. A to preto, aby sa so seniormi podelila o pár cvikov, ktoré sa dajú cvičiť priamo z obývačky. Seniori sú jednou z najohrozenejších skupín v čase šírenia koronavírusu, preto je potrebné im venovať špeciálnu pozornosť. Z domovov by stále mali vychádzať minimálne, no netreba zároveň zabúdať na pravidelný pohyb. Ten je skvelou prevenciou pred obezitou a chorobami, ktoré patria k vyššiemu veku, no najmä prospieva telu i duši. Preto každý deň prinášame reláciu Hýb sa s nami senior! No okrem toho majú tí skôr narodení možnosť cvičiť tieto dni aj so skvelou fitneskou Zorou Czoborovou. V niekoľkých častiach dáva návod na to, ako sa dá cvičiť z pohodlia svojich obývačiek. Cvičenia sú veľmi jednoduché, zamerané na strečing, mobilitu kĺbov a nenáročné posilnenie svalov. Určené sú totiž najmä tým seniorom, ktorí majú vyšší vek, prípadne aj problémy s mobilitou.
Umelci prichádzajú za ľuďmi: Všetci si zaslúžime tieto výnimočné zážitky

Umelci prichádzajú za ľuďmi: Všetci si zaslúžime tieto výnimočné zážitky

Rubrika: Reportáže
Žiadne kino, divadlo, žiadne koncerty. Žiadne posedenia s kamarátmi na terasách. Žiadne obyčajné veci, na ktoré sme boli zvyknutí. A aj keď u nás situácia nebola ani zďaleka taká zlá ako napríklad v Taliansku alebo v Španielsku, hygienické obmedzenia sme pociťovali na každom kroku. Umelci však na svojich fanúšikov ani v tomto období nezabudli a prišli priamo k nim. Na ulicu, pod okná, na strechu. Vnútroblok s najslávnejšou fontánou na Slovensku – tou pre Zuzanu z rovnomenného filmu – bol v sobotu 9. mája celkom pokojný. Bolo tesne pred druhou a ľudia akurát relaxovali po obede. Po chvíli sa tam však začalo motať viacero cudzích ľudí, ktorí začali vyťahovať z áut nejaké ťažko identifikovateľné veci. Zvyčajne v takýchto chvíľach rieši mestská polícia množstvo podnetov, ale tentokrát to ukončili rýchlo. Už prvý telefonát skončil vetou – „Počkajte.... Pozerám... To je drak. A nejaký rytier. Tak teda nič.“ Povesti na ulici Z rytiera sa totiž vykľul obľúbený herec Juraj Kemka. Kým on rozprával príbeh o hrdinskom bojovníkovi, ktorý v neľútostnom boji porazil draka, pod plnými balkónmi a medzi ľuďmi na ihrisku sa tanečným krokom presúva poštár na chodúľoch a rozdáva im semiačka nezábudiek. To aby sme nezabudli na to, aký deň sme si práve pripomenuli – Deň Európy. A keď už dobro zvíťazilo nad zlom, za rytmického bubnovania sa všetci presunuli na ďalšie miesto. Podobné predstavenia Bratislavčania a ľudia z okolia dôverne poznajú. Už celé roky sú totiž súčasťou obľúbeného festivalu cirkul'ART. Keďže však hygienici dali takýmto hromadným akciám na najbližšie obdobie stopku, prišli organizátori s nápadom ako bezpečným spôsobom ľudí zabaviť – predstavili projekt Umelci v uliciach. „Cirkul'ART nám tento rok nevyjde a ťažko povedať ako to dopadne s našim ďalším festivalom – Kremnické gagy. Aj napriek zložitej situácii sme však chceli niečo urobiť a priniesť ľuďom radosť,“ povedal organizátor akcie Pavol Kelley. Toto predstavenie určite nebolo posledné a v júni sa Bratislavčania môžu tešiť na ďalšie. Koncert na streche Len o deň neskôr zaujala obyvateľov Pošne vysokozdvižná plošina, na ktorej už doobeda vynášala partia mladíkov na strechu hotela Bratislava techniku. Keď po chvíli začala zvuková skúška a po streche sa rýchlym krokom pohyboval pán v ružovom tričku, bolo jasné, že sa niečo deje. A keď začal bubnovať, bezpečne v ňom spoznali Martina Valihoru. Pred šiestou večer sa už okná a balkóny v okolitých bytovkách začali zapĺňať a na streche sa začali zhromažďovať účinkujúci. Ešte predtým ako sa vyšplhali po rebríku však každý z nich absolvoval test na Covid-19. Nasledovalo zopár posledných inštrukcií a koncert Tancuj doma, Ružinov – Tancuj doma, Slovensko, ktorý mestská časť priniesla vďaka spolupráci s iniciatívou MiddleCap.help a hotelom Bratislava, mohol začať. K drobnej Anite Soul s jedným z najkrajších hlasov našej hudobnej scény sa postupne pridal Rytmus a to už začínala zábava na okolitých balkónoch naozaj gradovať. A keď sa pripojil Kmeťoband, bolo jasné, že táto zostava dokáže ľudí postaviť zo stoličiek. Na záverečný Čardáš dvoch sŕdc, ktorý dali spolu s Lukášom Adamcom, už netancovali len tí, ktorí mali zatvorené okná alebo sa hanbili, že ich vidia susedia. Vášnivý huslista Keď sa povie huslista, ľudia si zväčša predstavia staršieho úctyhodného pána vo fraku, ktorý zahrá niečo z klasiky. Stále viac mladých umelcov však hľadá cestu ako spojiť klasiku s modernými motívmi a predstaviť ju ľuďom tak, aby oslovila aj tých, ktorí by sa sami od seba do filharmónie nevybrali. Jedným z nich je aj Filip Jančík. Na husliach začal hrať, keď mal šesť rokov. Dnes má v repertoári najmä variácie na filmovú hudbu a tie predstavil aj v Ružinove. Jeho vystúpenie si z okien vychutnali aj seniori v najväčšom domove seniorov na Slovensku – u nás na Sklenárovej ulici. V ten deň mali za sebou nie veľmi príjemné testovanie na Covid-19, takže tento balkónový koncert si nielen vychutnali, ale aj zaslúžili. A keď vyskočil na kapotu auta a vzal si do rúk husle, boli dojatí nielen oni, ale aj ľudia z vedľajších domov a náhodní okoloidúci. „Bola to krása, jednoducho krása,“ ako povedala pani Mária. Muzikál vedľa ihriska Viva musica! sa už tradične spája aj s vystúpeniami hudobníkov v uliciach. Po minulé roky sme si však túto atmosféru mohli vychutnať len v centre mesta. Samotný festival síce tiež doplatil na obmedzenia, ktoré so sebou priniesla koronakríza, jeho organizátor Matej Drlička sa však rozhodol jeho „pouličnú“ časť trochu pozmeniť. Vďaka finančnej dotácii Bratislavského samosprávneho kraja si tak projekt Umenie pod oknami mohli vychutnať aj Ružinovčania.  Vnútroblok na Rumančekovej patrí v Ružinove medzi tie najživšie. Je tu detské ihrisko, môžete si zahrať basketbal, ale aj zájsť na zmrzlinu. V jednu májovú nedeľu tu ale bolo ešte o čosi rušnejšie. V rámci projektu Umenie pod oknami, ktoré je súčasťou projektu Viva musica!, sa tu predstavil Salónny orchester Afrodite. Ako povedali dievčatá, „takto blízko detského ihriska sme ešte nevystupovali, ale aspoň lepšie vidíme, či sa ľuďom naša hudba páči“. A mix filmovej hudby od Ružového pantera, Pomádu, cez muzikály ako Cats a Fantóma opery rozhodne zaujali. V tomto čase sme si už zvykli plánovať výlety na festivaly, ale kým to bude znova možné, budeme radi, ak umelci budú môcť chodiť aspoň k nám „domov“.  
Žiť krajšie: Rýchle správy o zelenom Ružinove

Žiť krajšie: Rýchle správy o zelenom Ružinove

Rubrika: Reportáže
Keď sa obyvateľov našej mestskej časti pýtajú, čo sa im na Ružinove páči najviac, jednou z najoceňovanejších vecí je množstvo zelene. Parky, vnútrobloky, Rohlík a Štrkovec, Zlaté piesky, ale aj Dunaj vo Vlčom hrdle – to všetko sú miesta, na ktoré by sme mohli byť hrdí. Samozrejme, pokiaľ by medzi nami neboli aj takí, ktorí to berú úplne inak. Pohľad, pri ktorom zostáva rozum stáť. Slušne oblečená dvojica zaparkuje svoje SUV len kúsok od brehu na Zlatých pieskoch, otvoria kufor a do kríkov odhodia dve obrovské vrecia odpadkov. Znova nasadnú a odídu akoby sa nič nedialo. A to všetko za bieleho dňa. Ak ich napomeniete, nedočkáte sa zahanbeného pohľadu, ale množstva farbistých urážok na úrovni štvrtej cenovej. Podobných historiek majú ľudia, ktorí sem chodia pravidelne zbierať odpad po „tiež-rekreantoch“, nespočet. Nedeje sa to však len mimo miest, kde bývame, ale aj priamo tam. Mnohým ľuďom nerobí ani najmenší problém vyhodiť na kontajnerové stojisko gauč, alebo dokonca celú kuchynskú linku, a čakajú, že odvoz zaplatia ostatní majitelia bytov zo spoločného fondu, prípadne my všetci – lebo peniaze mestskej časti, sú aj tie peniaze, ktoré sme do nej vložili prostredníctvom daní všetci, ktorí tu máme trvalý pobyt. Počas rokov 2018 a 2019 sme na území Ružinova odstránili 330 ton odpadu – to je hmotnosť ako štyri lokomotívy alebo dvadsať harmonikových autobusov bratislavskej MHD a ak by sme ho všetok vysypali na jedno miesto, úplne by sme zapratali jeden väčší ružinovský vnútroblok. Okrem Zlatých pieskov sa najčastejšie dočisťovali najmä lokality na konečnej električiek na Ružinovskej, pri Štrkovci a Rohlíku, za rôznymi garážami a v pôvodne záhradkárskych lokalitách. Stále častejšie sa stretávame aj s prípadmi úmyselného ničenia stromov. V jednom z posledných čísel Ružinovského echa sme písali o aktivitách jedného z developerov, ktorý stromy presádzal spôsobom, ktorými ich ničil. Obrovskú vlnu nevôle pred časom spôsobili aj fotky stromov s orezanou kôrou v parčíku na Nivách, ktoré sa už tiež asi zachrániť nepodarí. Takéto správanie však máva aj trestnoprávnu dohru a týka sa aj takýchto "drobných" vandalov. Ak totiž niekto vo väčšom rozsahu poškodí alebo ničí strom alebo ker, hrozí mu odňatie slobody až na tri roky. V prípade, ak by bol za takýto čin stíhaný opakovane v období 24 mesiacov, trest môže byť ešte vyšší - až päť rokov. Na záver máme jednu veľmi milú správu. Už pred letom budete môcť na rôznych miestach v Bratislave, napríklad aj pri jazere Rohlík, vidieť špeciálny tím kosačiek Komunálneho podniku Bratislavy – minikozičky Wendy a Lízu, ktoré sa veľmi šetrne postarajú o brehy jazera.  
Spomienka na hrdinu: Vznikne park Alfréda Wetzlera

Spomienka na hrdinu: Vznikne park Alfréda Wetzlera

Rubrika: Reportáže
Poslanci mestského zastupiteľstva schválili pomenovanie parku na križovatke Ružinovskej a Tomášikovej ulice po jednej z najvýznamnejších, ale zároveň najprehliadanejších osobností našich novodobých dejín – Alfrédovi Wetzlerovi. Ten v roku 1944 spolu s Rudolfom Vrbom utiekli z koncentračného tábora v Osvienčime a spísali správu o jeho fungovaní, ktorá zachránila životy státisícov ľudí. Prečo práve Ružinov a prečo práve Alfréd Wetzler? Celé roky pracoval tento výnimočný hrdina práve v Knižnici Ružinov. „Hovorili sme mu ujo Fredo. Dlho som vôbec nevedela, že je to on. Až keď som raz uvidela na jeho ruke vytetované číslo...,“ povedala pri minuloročnom udeľovaní ružinovského ocenenia čestného občana bývalá riaditeľka knižnice Darina Horáková. „Bol veľmi skromný, tichý a rozvážny. Nikdy nehovoril o pomste ani o nenávisti. Mal úžasný zmysel pre humor, nikdy na druhých nereagoval podráždene. Ale hlavne... nepovažoval sa za hrdinu.“ Osvienčim sa stal symbolom hrôz druhej svetovej vojny, kde prišlo o život viac ako milión nevinných ľudí – viac ako milión osudov, každý iný a jedinečný. Pravdepodobne už o niekoľko mesiacov príde do kín aj nový film režiséra Petra Bebjaka Správa, ktorý je nakrútený na motívy autobiografickej knihy Alfréda Wetzlera „Čo Dante nevidel.“ Hovorí aj o tom, že útek nebol najťažšou časťou - najťažšie bolo presvedčiť ľudí vonku o hrôzach, ktoré sa tam diali. Ako opísali vo svojej správe príchod do koncentračného tábora? „Boli sme zavedení do veľkého baraku, kde na jednej jeho strane sme odovzdali všetku našu batožinu a na druhej strane baraku sme sa vyzliekli úplne donaha a nechali tam i cennosti. Nahí sme potom prešli do vedľajšieho baraku, kde nám oholili hlavy, telá a dezinfikovali nás lyzolom. Pri východe dostal každý muž číslo, ktoré začínali od čísla 28 600 a pokračovali priebežne ďalej. S týmto číslom v dlani sme boli nahnaní do tretieho baraku, kde sa konala registrácia. Pozostávala z vytetovania prideleného čísla z druhého baraku na ľavú stranu hrude. Sprevádzala to vykonávaná brutalita, pričom mnohí z nás omdleli. Zaregistrovali tiež naše osobné údaje. Potom nás v skupinách po 100 odviedli do pivnice a následne do baraku, kde sme dostali pruhované väzenské šaty a dreváky. Trvalo to do 10 dopoludnia. Popoludní nám opäť vzali väzenské oblečenie a nahradili ho roztrhanými a špinavými ruskými vojenskými uniformami. Takto vybavení sme odpochodovali do Brzezinky.“ A to bol len začiatok... Pomenovaním parku po Alfrédovi Wetzlerovi si chcú Ružinov a Bratislava uctiť pamiatku tohto hrdinu. Rozhodne neostane len oploteným výbehom pre psov ako ho vidíme dnes. Naopak. Bude súčasťou zeleného bulváru pozdĺž Ružinovskej ulice a práve v tomto parku pred Paneurópskou vysokou školou nájdu návštevníci desiatky nových stromov, oddychové zóny s lavičkami, altánkom, pitnými fontánkami a malým amfiteátrom. Práce na parku sa spomalili kvôli súčasnej kríze, ale v dohľadnej dobe budú pokračovať. Zatiaľ vám ponúkame malú ochutnávku z projektu oceňovaného architekta Braňa Kaliského.  
Takýto bol Ružinov: Fontána pre Zuzana

Takýto bol Ružinov: Fontána pre Zuzana

Rubrika: Reportáže
Žiadna iná fontána na Slovensku nie je taká známa ako tá z filmového muzikálu Fontána pre Zuzanu, ktorú nájdete vo vnútrobloku na Kupeckého ulici neďaleko Centrálu. Fontána bola pôvodne len kulisa. Vytvoril ju v roku 1985 filmový architekt Miloš Kalina len pre potreby nakrúcania. Nebola napojená na vodu ani na kanalizáciu a na napĺňanie vodou slúžila cisterna s vodou. Vďaka tomu, že v stredovom pilieri boli umiestnené potrubia, dokázala z hornej časti striekať. Na skutočnú fontánu sa zmenila až po rekonštrukcii, ktorá bola dokončená v roku 2008. Naše mesto sa mení zo dňa na deň a fotografie nám pripomínajú miesta, okolo ktorých denne chodievame, ako sme ich poznali a mali radi. Ak máte doma zaujímavé fotografie z Ružinova, aký bol pred rokmi, pošlite nám ich na adresu fotky@ruzinov.sk.  
Mesto stíchlo

Mesto stíchlo

Rubrika: Reportáže
Ešte pred niekoľkými dňami vyzerala obľúbená Miletička takto. Prázdne uličky medzi stánkami, žiadni predajcovia zeleniny, kvetinárky, žiadne babičky, ktoré predávajú lokše a bratislavské rožky a vo vzduchu nebolo cítiť grilované kura a langoše. V celom meste sa život spomalil. Dnes to vyzerá, že by sa postupne veci pomaly mohli začať vracať do normálu. Toto leto ale asi ešte nebude také, aké sme si užívali po minulé roky. Rúška tiež ešte nejaký čas z tvárí nezložíme. Ale aj vďaka tomu, že sme mnohí teraz trávili celé týždne doma s rodinami, uvedomili sme si, čo je pre nás dôležité. Všetky tie naoko drobné radosti. Pocit slobody. Rodina, priatelia... a objatia.  
#ZOSTANDOMA: Buďme ako Gáborík, Handzuš, alebo Matej Tóth

#ZOSTANDOMA: Buďme ako Gáborík, Handzuš, alebo Matej Tóth

Rubrika: Reportáže
titulná fotografia (https://www.facebook.com/pg/zostandoma/about/) Začiatkom apríla zaplavili Ružinov viac ako dve stovky tabuliek s nápismi, ktoré upozorňovali na dodržiavanie pravidiel, ktoré majú pomôcť spomaliť šírenie nákazy. Mestská časť sa spojila s autormi kampane #ZOSTANDOMA, a nápadité vizuály s posolstvom sa tak dostali ešte ďalej než na sociálne siete – na miesta, kde trávime najviac času a kde stretávame najviac ľudí, ktorí majú pocit, že sa im nič nemôže stať. Rozprávali sme sa so zakladateľom tejto kampane, IT inovátorom Milanom Novotom. Všetko začalo len niekoľko dní potom, ako boli na Slovensku potvrdené prvé prípady nakazenia koronavírusom. Milan vtedy zverejnil status a vyzval svojich kamarátov, aby ostali doma. Keďže nemá na facebooku toľko kamarátov, aby zasiahol celú krajinu, založil stránku a tá sa veľmi rýchlo začína šíriť. Ako rýchlo sa to môže udiať, sa ukázalo aj teraz. Stačilo niekoľko hodín a pridáva sa grafický dizajnér Jozef Tóth. Dnes má iniciatíva 10 – 15 aktívnych členov a nedávno pribudla skupina psychológov. Iniciatívu podporili aj mnohé známe osobnosti, medzi inými napríklad hokejisti Marián Gáborík, Michal Handzuš či olympijsky víťaz Matej Tóth. A o čo teda v kampani ide? Predovšetkým má povzbudzovať ľudí, aby sa správali zodpovedne. Zároveň informuje o epidémii prostredníctvom jednoduchých odkazov a infografík a bojuje proti stále intenzívnejšie sa šíriacim hoaxom. Je zrozumiteľná a moderne spracovaná. Úspech bol nečakaný. „Na začiatku sme zasiahli približne 2,3 milióna populácie slovenského facebooku. To je naozaj dosť. Keďže celá iniciatíva vznikla spontánne a organicky, nemali sme žiadnu predvymyslenú cieľovku. Zaujímavé však je, že takmer 80 percent našich fanúšikov tvoria ženy. Zásah nášho obsahu je už vyrovnanejší.“ Jednoznačne najobľúbenejším vizuálom kampane sa stal ten, ktorý inšpiroval jeden z najznámejších výrokov Andreja Danka (pozn. - Žiaden človek nedokáže tak nakaziť človeka, ako dokáže len človek človeka.). Človek má preto pocit, že sa tvorcovia kampane rozhodli byť aj pri takejto vážnej téme vtipní. „Na prvý pohľad asi áno, ale v podstate až na niekoľko výnimiek majú vizuály skôr informačný charakter,“ hovorí Milan Novota. Tabuľky rozmiestnené po parkoch a uliciach mesta nenahrádzajú políciu, ale apelujú na náš zmysel pre zodpovednosť. Zostaňme preto doma a zvládneme to.    
Exkluzívne: Porotca z Masterchefa pre Ružinovské Echo

Exkluzívne: Porotca z Masterchefa pre Ružinovské Echo

Rubrika: Reportáže
Šéfkuchára Martina Záhumenského pozná každý fanúšik dobrého jedla a prestížnej šou Masterchef, ktorú pred niekoľkými rokmi vysielala televízia Markíza. Viac ako desať rokov pracoval v Londýne, medzi iným aj v reštaurácii známeho Gordona Ramsaya, a jeho gastronomické výtvory ochutnali aj hviezdy ako Rihanna, Tom Cruise, Rafael Nadal alebo Tom Hanks. Pred necelými dvomi rokmi sa oženil a so svojou manželkou Zdenkou žijú a podnikajú v hádam najkrajšom talianskom regióne – v Toskánsku. Mimo ľudí, na mieste, kde jedlo chutí ako nikde inde. A hoci Taliansko dnes žije v prísnejšom režime ako my, pripravil pre čitateľov Ružinovského echa špeciálny recept na jarné rizoto.    JARNÉ RIZOTO PODĽA MARTINA ZÁHUMENSKÉHO Čas prípravy: 30 minút Tento lahodný recept, ktorého vôňa a chuť vás v okamihu prenesú do slnečného Talianska, bude skvelou súčasťou obeda s rodinou. Z týchto ingrediencií ľahko pripravíte jedlo pre štyroch ľudí. Ingrediencie: ■ 250 g ryže na rizoto (odporúčame carnaroli) ■ maslo a panenský olivový olej ■ morská soľ a mleté čierne korenie ■ 2 jarné cibuľky ■ strúčik cesnaku ■ jedna "noha" stonkového zeleru ■ cca 400 ml zeleninového vývaru ■ 200 ml bieleho vína ■ jarná zelenina ako napr. špargľa, čerstvý hrášok, medvedí cesnak, cukina ■ "mäkké" bylinky napr. bazalka, petržlenová vňať ■ parmezán alebo pecorino podľa chuti ■ citrón   POSTUP 1. Na masle a olivovom oleji opečieme do sklovita spodnú (bielu) časť jarnej cibuľky, zeler a cesnak – nemá sa sfarbiť. 2. Pridáme ryžu a jemne opečieme. 3. Podlejeme vínom a necháme zredukovať. 4. Postupne pridávame vývar, dusíme ryžu a neskôr začneme jemne soliť či pridávať strúhaný syr, aby chuť prenikla do ryže. 5. Zelenú časť cibuľky, konce špargle, cukinu, prípadne hrsť hrášku či medvedí cesnak (mimo sezónu môžeme nahradiť mladým špenátom), blanšírujeme (krátko povaríme v horúcej vode, príp. naparíme, a potom ponoríme do ľadovej vody a osušíme) a hneď rozmixujeme spoločne s bylinkami, trochou masla a vývaru na pyré. Pridávame postupne, a teda podlievame spoločne s vývarom. 6. Vrchnú časť špargle, cukinu a všetku zeleninu nakrájame na drobnejšie kúsky a spoločne s hráškom vlastne len prehrejeme v už takmer hotovom rizote. 7. Na záver dochutíme so strúhaným syrom, maslom, citrónovou kôrou a šťavou. „Jarnú zeleninu v tomto recepte využijeme na sto percent. Jednak si pripravíme pyré, ktoré pridávame do rizota, ale zároveň si vychutnáme krásne voňavú chrumkavú jarnú zeleninu bez toho, aby sme ju dlho varili a zničili tým všetky vitamíny či výživné látky. A ak vám nejaké rizoto zostane, pripravte si z neho na druhý deň alebo na večeru chutné arancini (fritované ryžové guľky plnené čímkoľvek, čo máte radi),“ radí na záver obľúbený šéfkuchár. Viac tipov na chutné talianske recepty nájdete na instagrame @martinzahumensky.