Rozhovory

Zahusťovanie na úkor zelene je neprípustné

Zahusťovanie na úkor zelene je neprípustné

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec Mgr. Martin Ferák. Hneď v úvode by sme mali uviesť, že ste nielen ružinovský poslanec, ale aj riaditeľ TVR a RE, ktorá vydáva náš mesačník a zabezpečuje aj vysielanie ružinovskej televízie. Stojíme na prahu novej sezóny, na čo z jej produkcie sa najviac tešíte Vy? Teší ma, že pod novým vedením už došlo k viacerým kvalitatívnym zmenám, ako v TVR, tak aj Ružinovskom Echu. Mesačníku pribudli 4 strany, má kvalitnejšiu grafiku a pravidelný, štrukturovaný obsah. Obe médiá majú tiež nové a predovšetkým prehľadné a funkčné web stránky. Je pravdou, že televízia za novinami mierne zaostáva, no v najbližšom období sa aj tu dočkáme nových relácií a štúdiových vizuálov. Potešíme najmä deti, priaznivcov cestovania a početnú skupinu nielen ružinovských rybárov. V čase uzávierky tohto čísla už väčšina odborníkov a politikov otvorene hovorí o druhej vlne koronakrízy. Situácia, aká vznikla po jej vypuknutí, zasiahla aj Ružinov a s jej dopadmi sa bude musieť vysporiadať aj naša mestská časť. Aký je aj na základe týchto skúseností podľa vás význam samospráv? Samosprávy sú zriaďovateľmi základných škôl, domovov dôchodcov a viacerých kultúrnych stánkov. Všetko sú to potenciálne citlivé a rizikové miesta z epidemiologického hľadiska, takže tu je pripravenosť samosprávy na rôzne scenáre kľúčová. Taktiež je samospráva občanovi bližšie, než štátne inštitúcie, preto význam vidím predovšetkým v komunikačnej pripravenosti a efektívnosti. Ukázalo sa, že aj samotní poslanci v roli dobrovoľníkov dokázali v prvej vlne mobilizovať svoje sily a pomáhali v teréne pri distribúcii informačných letákov, nálepiek a pod. Pôsobíte aj v komisii územného plánovania a životného prostredia. Čo je pre vás najdôležitejšou agendou? Všetky komisie sú predovšetkým poradným orgánom miestneho zastupiteľstva. Prichádzajú s vlastnými iniciatívami pre poslancov a snažia sa naformulovať uznesenia, o ktorých podporu sa uchádzajú. Okrem toho sa vyjadrujú k odborne príslušným materiálom z miestnej komisie, tj. odporúčajú ich schválenie alebo neschválenie miestnym zastupiteľstvom. Moje priority sú rozčlenené do dvoch sfér - občianskej a odbornej. Ako dlhoročný obyvateľ Ružinova mám svoju víziu o tom, ako by malo prostredie okolo nás vyzerať a snažím sa túto presadiť medzi kolegami. Mám za to, že prioritou územného plánovania v Ružinove má byť ochrana, stabilizácia a revitalizácia jeho obytných a verejných priestranstiev v duchu pôvodného urbanistického zámeru zo 60.-70. rokov. Zároveň treba podporiť aj rozvoj, no výhradne v oblastiach, ktoré prišli o svoju funkčnosť po zmene spoločenského režimu - bývalé továrne, technické budovy alebo priľahlé polia. Vnútorne sa taktiež stotožňujem so zámenou zastaralých stavieb za stavby nové, s citlivým posúdením zmeny funkcie. Neprípustné mi prídu zahusťovania sídlisk, a to predovšetkým na úkor zmenšenia verejného priestoru - zeleň, ihriská a pod. Odborný pohľad na veci dokážem uplatniť predovšetkým pri otázkach životného prostredia, keďže som vyštudovaný biológ. Srdcu blízke sú mi vodné plochy a život v ich okolí, ktoré zásadným spôsobom určujú kolorit našej mestskej časti. Ružinov je lokalitou, ktorá je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými? Ako som už spomenul vyššie, máme tu viaceré vodné plochy a okrem nich veľa zelene, parky, fontány, odrastené stromy, prístup k Dunaju a lužným lesom. V našej mestskej časti sa nachádza aj populárna Eurovea, ktorá svojou spoločenskou atraktivitou silne konkuruje Starému mestu. Obrovský potenciál rozvoja vidím v lokalite Zimného prístavu, lokalitách Pálenisko a Domové role, pričom ich význam akcentuje blížiaca sa dostavba R7 s prepojením na okruh D4. Sme de facto vstupnou bránou mesta pre návštevníkov z juhovýchodu. Tieto a mnohé ďalšie špecifiká definujú Ružinov ako atraktívnu, polyfunkčnú a vyváženú mestskú časť. Vašim domovským obvodom sú Trávniky. Čo považujete za najdôležitejšie v tejto časti Ružinova? Parky, zeleň, jazero Rohlík a rozsiahle zóny len s chodníkmi bez ciest pre automobily. Trávniky sú pokojná štvrť s vyváženosťou obytnej plochy a zelene. Za najdôležitejšie považujem potrebu zachovania tejto harmónie pôvodného urbanistického konceptu. Zasadzujem sa intenzívne o vytvorenie novej, kultivovanej relaxačnej plochy pri jazere Rohlík, o obnovu povrchov chodníkov, do ktorých sa zub času miestami zahryzol tak, že kočíkovanie najmenších ratolestí je v zásade nemožné a úpravu parkovania do podoby win win, aby v súlade so zdravým rozumom prišlo k navýšeniu parkovacích kapacít, ale zároveň aby ubudli autá z chodníkov. Som rád, že prišlo k obnove parku A. Hlinku a jeho oživeniu. Sezónne akcie v ňom priťahujú obyvateľov zo širokého okolia, poskytujú rozptýlenie, zábavu, zaujímavé gastronomické či kultúrne podujatia. Mrzí ma len, že táto dobrá myšlienka nie je zatiaľ dotiahnutá do detailov - chýbajú pravidlá parkovania v okolí, zabezpečenie dodržiavania poriadku nájomcami stánkov alebo obmedzenie hlučnosti hudobných podujatí. V zásade bude treba nájsť cestu, ako nastaviť pravidlá tak, aby bol aj vlk sýty, aj ovca celá.   
Zachrániť Štrkovec je naša povinnosť

Zachrániť Štrkovec je naša povinnosť

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa Ing. Petra Kurhajcová. Len niekoľko dní pred uzávierkou tohto čísla bol na Slovensku po troch mesiacoch ukončený núdzový stav, ktorý zasiahol takmer všetky oblasti našich životov. Aký je aj na základe týchto skúseností podľa vás význam samospráv? Ukázalo sa, ako veľmi sú samosprávy dôležité, keďže sú k obyvateľom najbližšie. Boli sme svedkami toho, ako nás táto kríza dokázala zmobilizovať a zomknúť, počnúc starostom a poslancami, cez zamestnancov Miestneho úradu a ostatných verejných inštitúcií, až po bežných ľudí. Mestská časť odviedla kus skvelej práce, a to najmä v počiatočnej fáze krízy, kedy v značnej miere suplovala aj úlohu štátu, za čo patrí všetkým zainteresovaným obrovská vďaka. Ostáva mi len veriť, že nám práve táto kríza pomohla uvedomiť si, aké sú skutočné životné priority, a aká nesmierne dôležitá je súdržnosť a spolupráca, a že sme na sebe všetci do veľkej miery závislí. Poslanci nedávno podporili návrh, aby si mestská časť vzala investičný úver v hodnote 15 miliónov. Aký typ projektov treba podľa vás podporiť prioritne? A prečo práve tie? Oblastí, ktoré nevyhnutne potrebujú investície, je v Ružinove neúrekom. Či už ide o dlhoročne zanedbávané opravy ciest a chodníkov, nepostačujúca infraštruktúra, kultúrne domy v havarijnom stave, nedostatočné kapacity materských, základných škôl, či domovov seniorov, schátrané parky, detské ihriská či športoviská. Čo mne najviac leží na srdci, je katastrofálny stav zelene, ktorá bola dlhé desaťročia zanedbávaná. Taktiež považujem za dôležité odkúpenie pre Ružinov strategických budov, napríklad aj pre dobudovanie nájomných bytov, ktorých máme akútny nedostatok, a pozemkov, akým je aj pozemok pri Štrkoveckom jazere, o ktorom v tomto čase rokujeme. Ide o oblasť celomestského významu a je našou povinnosťou ochrániť ju a zachovať jej relaxačný charakter pre obyvateľov. Áno, nepôjde o lacnú záležitosť. Tu je však na mieste otázka, či má väčšiu hodnotu toto jedinečné miesto, akých máme v Ružinove žalostne málo, a o ktoré môžeme definitívne prísť, alebo peniaze. Taktiež považujem za nevyhnutné dotiahnuť rekonštrukciu požiarnej zbrojnice, aby ľudia, ktorí nám s nesmiernym nasadením pomáhajú v neľahkých situáciách, mohli fungovať v dôstojných a vyhovujúcich podmienkach. Hlavným cieľom týchto investícií musí byť skvalitnenie života Ružinovčanov a nájdenie rozumného kompromisu, aby sme v každej jednej oblasti pomohli v najväčšej možnej miere. Jednou z tém, ktoré v poslednej dobe v Bratislave rezonujú, je otázka mikromobility. Ako vnímate budúcnosť tohto konceptu dopravy? Aj z hľadiska regulácie. Mikromobilita u nás nemá jasný legislatívny rámec, a tam by bolo treba začať. V prevažnej väčšine európskych miest je takáto forma dopravy úplne bežná a veľmi vyhľadávaná, a konečne sa aspoň v malom postupne dostáva aj k nám. Avšak samotné spustenie tejto formy prepravy nestačí, je potrebné to dotiahnuť, aby sme predišli zbytočným konfliktným situáciám, ako sme toho svedkami práve v Bratislave, keď sa zo skvelého zámeru odrazu stane problém. Nehovorím, že tento koncept neschvaľujem, práve naopak. Vnímam tento spôsob prepravy ako budúcnosť a úprimne, Bratislava inú možnosť ani nemá, ale koncept celej verejnej dopravy, vrátane mikromobility, musí mať jasnú stratégiu. Riešením je jednoznačne výrazné obmedzenie osobnej automobilovej dopravy a vytvorenie podmienok práve pre dopravu alternatívnu. Ale, povedzme si úprimne, ľudia nepresadnú na bicykel či kolobežku, ak sa budú báť o svoju bezpečnosť, a taktiež nepocestujú MHD pokiaľ nebudú mať istotu, že sa dostanú tam, kam potrebujú pohodlne a včas. Ružinov je lokalitou, ktorá je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými? Vždy som bola hrdá Bratislavčanka, hrdá Ružinovčanka. V Ružinove som sa narodila, vyrástla, a s občasnými prestávkami tu žijem dodnes. Túto mestskú časť som vždy vnímala ako svoj domov, ako miesto, kde sa dobre žije. Jednak z pohľadu vynikajúcej polohy z hľadiska prístupu k dopravnej infraštruktúre, občianskej vybavenosti, relatívne nízkej hustoty zastavanosti, ale najmä z hľadiska množstva zelene. Žiaľ, situácia, ktorá sa týka spomenutých oblastí, už zďaleka nie je taká ideálna, ba čo je horšie, neustále sa zhoršuje. A mám obavu, že pokiaľ dôjde k realizácii všetkých, čo i len v minulosti odklepnutých projektov, ktorých cieľom je maximalizácia zárobku úzkej skupiny ľudí na úkor kvality života obyvateľov, a pri ktorých verejný záujem a zdravý rozum ťahajú za kratší koniec, Ružinov o tieto pozitíva príde. Verím však, že sa kompetentní spamätajú a začnú konať. Chce to však odvahu, odhodlanie a ochotu vystúpiť z komfortnej zóny, prestať sa neustále na niekoho vyhovárať a ísť nad rámec zabehnutých a dlhodobo tolerovaných spôsobov riešenia problémov, aj za cenu prípadného zlyhania, neúspechu, či iných možných negatívnych následkov, akými sú konflikty, súdne spory, strata podpory a vlastného pohodlia, a to na všetkých úrovniach verejnej správy. Vašim domovským obvodom sú Trávniky. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Áno, kandidovala som za volebný obvod Trávniky, ale ako som už spomenula vyššie, samu seba považujem za Ružinovčanku, Bratislavčanku. Vnímam Ružinov ako celok, a som toho názoru, že by sa mali prednostne riešiť najpálčivejšie problémy bez ohľadu na to, o ktorý volebný obvod ide. Úplne chápem, že každého najviac trápi to, čo má priamo pod nosom a s čím sa každodenne potýka. Je to prirodzené. Avšak zároveň je potrebné pozrieť sa na veci trošku z nadhľadu a uvedomiť si, že možno chodník pre mojím domom nie je až v takom zlom stave ako chodník niekde inde v Ružinove, o ktorom možno ani netuším. Skúsme byť trochu viac tolerantní a ukážme, že problémy tých druhých sa nás týkajú a nie sú nám ľahostajné. Veď nakoniec sme všetci Ružinovčania.   
Robert Mistrík - Spoznať fungovanie vírusu trvá aj dekádu

Robert Mistrík - Spoznať fungovanie vírusu trvá aj dekádu

Rubrika: Rozhovory
Koronavírus nás zaskočil. Hovoriť o tom, čo sme mali robiť začiatkom marca, je veľmi jednoduché. Vtedy sme nemali ani zlomok z tých informácií, ktoré máme dnes. A aj teraz sa často snažíme hľadať jednoduché odpovede na zložité otázky. O tom, prečo to nie je možné, či by pomohlo viac testovaní, ale aj o tom, či ísť tento rok na dovolenku do zahraničia, sme sa rozprávali s členom permanentného krízového štábu Robertom Mistríkom. Skončil núdzový stav, opatrenia sa uvoľňujú a v posledných dňoch (po 15.6.) zrazu stúpa počet nakazených. Kde boli? Tým, že sa uvoľnili opatrenia a otvorili sa hranice, prichádzajú zo zahraničia aj ľudia, ktorí sú nakazení. Nie je to ale nič mimoriadne, len treba počítať s tým, že počet infikovaných môže stúpať. Ale tak ako ich postupne identifikujeme, tak ich postupne riešime. Môžeme pri pohľade na tieto čísla predpokladať, že by sme sa mseli vrátiť k prísnejším obmedzeniam? Platí hlavná zásada, že akékoľvek dlhodobejšie predikcie nedávajú zmysel. Nik totiž dopredu nemá ako vedieť, či sem nepríde nejaká väčšia skupina ľudí zo zahraničia, ktorá by mohla nákazu rozšíriť ďalej. Nik nevie povedať, ako sa bude vyvíjať situácia v okolitých krajinách a nik nevie ani to, ako sa bude vyvíjať situácia vo svete. Slovensko nie je izolovaný ostrov typu Nového Zélandu, kde to majú viac-menej pod kontrolou. My sme otvorená krajina a všetci chceme žiť v otvorenej spoločnosti, a práve preto musíme počítať s tým, že sa počet infikovaných môže zvýšiť. Podstatné však je, že teraz sme už na takúto alternatívu viac pripravení, vieme ako zareagovať a postupne budeme prispôsobovať opatrenia tomu, ako sa u nás bude vyvíjať situácia. Takže treba čakať, byť opatrní a to, čo sa identifikuje, okamžite riešiť. Prvý prípad sme mali v marci... Prvý potvrdený prípad bol zo začiatku marca a postupne – aj preto, že sa málo testovalo a aj preto, že ešte neboli prijaté opatrenia, či už rúška, sociálny dištanc, nebola zavedená štátna karanténa alebo aj mnohé ďalšie, ktoré sme neskôr prijali – počet infikovaných stúpal. Keď začali fungovať, situácia sa dostala pod kontrolu a počty začali postupne klesať. Teraz sme sa však úplne otvorili. Je to dobre, lebo nemôžeme žiť v úplne uzatvorenej spoločnosti. Zároveň však musíme počítať s tým, že čísla môžu stúpnuť. Rieši to tak celá západná Európa – áno, vieme o tom, ale podchytíme lokálne ohniská, keď také vzniknú, a musíme ich riešiť. Keď korona vypukla, ľudia na Slovensku vcelku ľahko nabehli na nové pravidlá. Čím to je? Báli sme sa alebo rešpektujeme pravidlá? Myslím si, že je to kombináciou rôznych faktorov. Ukázalo sa jednak to, že sa ľudia chránili, ale aj to, že nechceli byť tými, kto by nebral ohľad na svojich spoluobčanov. Ukázali sme sa ako slušný národ, lebo rozhodne to je istý prejav slušnosti. Myslím si, že v kritických momentoch v sebe vieme nájsť spolupatričnosť, súdržnosť, tak ako tomu bolo napríklad v čase Nežnej revolúcie. Zrazu sme sa zomkli a mali sme k sebe bližšie. Možno to teraz bolo v trochu inej forme, ale aj táto kríza ukázala to dobré v ľuďoch. Nemyslím si, že by to bolo tým, že by sme boli submisívny postkomunistický národ, ktorý robí to, čo sa mu prikáže. Že pravidlá dodržiavame preto, lebo sa bojíme. Úprimne... skôr si myslím, že nie sme národom, ktorý by bol príkladom dodržiavania pravidiel, stačí sa rozhliadnuť po uliciach. V čase, keď pre nás korona znamenala len niekoľko článkov a reportáží z Číny a Talianska, bola väčšina ľudí presvedčená, že je to len silnejšia chrípka – a „veď aj na chrípku zomiera množstvo ľudí, len sa o tom toľko nepíše“. Aký je rozdiel medzi „obyčajnou“ chrípkou a koronou? Je tu jeden obrovský rozdiel a to, že ide o nové vírusové ochorenie. Niekedy trvá až desať rokov, kým pochopíme jeho virulenciu, jeho nebezpečnosť, jeho sekundárne zdravotné dôsledky, ako sa dá liečiť, aká je jeho inkubačná doba, ako sa prejavuje... Keď prišlo HIV, trvalo celú dekádu, možno aj dlhšie, kým sme pochopili, čo je to za ochorenie. Tento nový vírus síce nesie znaky chrípky, ale bolo to nové ochorenie. Na príkladoch zo zahraničia sme videli, že v niektorých prípadoch má naozaj veľmi závažný priebeh a silne postihuje starších občanov. A každá vyspelá spoločnosť si tých najslabších chráni najviac. Každý, kto dával vyjadrenia, že je to len také neškodné ochorenie a že len tak prejde, to nemal odkiaľ vedieť. Mali sme nejaké informácie, ktoré prichádzali z Číny, tie však boli neúplné, skreslené, chýbal nám nejaký časový odstup. Biochémia je veľmi komplikovaná veda a nik nemá po pár mesiacoch oprávnenie povedať ako sa vírus bude vyvíjať, pretože nemá dostatok informácií. Vyšlo už niekoľko štúdií, a vyšli dosť narýchlo. Niektoré dokonca aj stiahli, niektoré boli spochybnené, niektoré majú vyššiu kvalitu. Pochopiť zložité procesy však trvá veľmi dlho. Dá sa povedať, prečo na tom boli v Európe najmä Taliansko a Španielsko tak zle a my, naopak, tak dobre? Nik nečakal, že by to v Európe prebiehalo až takto prudko. Nezachytili prvý obrovský nábeh infekcie a stali sa jej prvou obeťou. Ani reakcie na vznikajúcu situáciu neboli zo začiatku adekvátne. Keď sa totiž už vírus rozšíri do takýchto masových rozmerov, potom je už nezvládnuteľný. Práve tu sa ukázalo, že ak sa prekročí nejaký kritický počet, štát už nemá k dispozícii také účinné prostriedky, aby ho vedel dostať pod kontrolu. A presne toto sa stalo v Taliansku. Vírus sa rozšíril natoľko, že sa to už nedalo zvládnuť. Štatistiky o infikovaných sa aj u nás používajú na tvorbu matematického modelu šírenia vírusu. Čo to znamená, čo nám tento model ukáže? Keďže u nás sa epidémia takmer vôbec nerozšírila, Slovensko má za sebou naozaj veľmi pozitívny príbeh. Bolo relatívne málo fatalít, relatívne málo chorých a tomu sme všetci radi. Z takéhoto malého množstva dostupných dát sa však nedajú vyvodzovať ďalekosiahle závery. V Česku urobili plošnejšie testovanie na protilátky, podobne ako ste robili v Ružinove, a tam vyšla premorenosť 3 promile, čo je mimoriadne nízke číslo. Myslím, že inak to nebolo ani v Ružinove. Koľko by sa na Slovensku muselo otestovať ľudí, aby tieto dáta mali nejakú výpovednú hodnotu? Myslím si, že väčšiu výpovednú hodnotu by sme nezískali ani keby sme otestovali všetkých obyvateľov. Mali sme málo infikovaných, málo chorých, infekčné oddelenia boli prázdne a na ventilátoroch bolo minimum ľudí. Aj keby sme testovali zle alebo málo, prejavilo by sa to v nemocniciach a to sa nestalo. Spočiatku sme tiež uvažovali o tom, že sa spraví plošnejšie testovanie na protilátky, ale keďže u nás bola epidemiologická situácia taká dobrá, usúdili sme, že to nemá zmysel. Bolo by to mrhanie peňazí daňových poplatníkov. Nezistili by sme viac ako zistili v Česku, kde, ako som už spomínal, bolo prípadov oveľa viac a premorenosť tri promile. Vírusová epidémia nie je v histórii ničím nezvyčajným, nie je to prvý, ale ani posledný prípad. V akých intervaloch sa objavili tie posledné? Podobný bol SARS, ktorý sa objavil v roku 2002, neskôr ešte MERS, ale ten sa až tak nerozšíril. Nedá sa vyvodzovať nejaká pravidelná periodicita – môže to byť pár rokov a môže to byť desať-dvadsať rokov. Šíreniu vírusov veľmi prospieva spôsob života na planéte, to že máme tendenciu zgrupovať sa do neprirodzene koncentrovaných celkov – či už je to práca, dovolenka, kultúrne podujatia, ktoré vytvárajú ideálne podmienky práve na ich šírenie. Rovnako to, že veľa cestujeme. Kdekoľvek môžeme vidieť, ako to tam praská vo švíkoch, že dochádza k obrovskému premiešavaniu ľudí a vymieňame si navzájom patogény. Ak sa teraz svet trochu spomalí, utlmíme tým aj šírenie nákaz, ktoré by mohli vzniknúť kdekoľvek vo svete. Ľudstvo sa na chvíľu poučilo, ale na druhej strane vieme, akí sú ľudia. Je to ako v tom slovenskom prísloví – keď je koze dobre, ide tancovať na ľad. Je to prirodzená ľudská reakcia. Keď sa dvadsať rokov neobjaví žiaden vírus, ľudia zabudnú a budú sa správať možno úplne rovnako ako doposiaľ. Môžeme v blízkej dobe čakať druhú vlnu? Počul som rôzne reakcie. Niektorí tvrdia, že už máme druhú vlnu za sebou, že ňou prechádzame, že nás čaká, keď budeme nezodpovední, ale aj to, že nikdy nepríde. Takže každý si môže vybrať. Netrúfam si hovoriť ako to bude. Stačí, ak zbĺkne na Slovensku nejaké ohnisko, rozšíri sa a máme tu druhú vlnu. Ale vôbec sa to stať nemusí. Nik to nedokáže predpovedať. Musíme najmä veľmi pozorne sledovať, čo sa deje v Rakúsku, v Česku a v Maďarsku, teda v krajinách, s ktorými máme najčulejší styk. Takže sledujme a reagujme. Kedy si „po korone“ budeme môcť povedať, že už sme v pohode a môžeme sa vrátiť k normálnemu životu? Kedy sa budeme môcť cítiť naozaj bezpečne? Kým bude stúpať počet nakazených vo svete, nemôžeme sa cítiť úplne bezpečne. Hranice sú otvorené a my tu nemôžeme zamknúť obyvateľov a nikam ich nepustiť. Rovnako nemôžeme zabrániť iným, aby chodili k nám. A ani nechceme. Môžeme tu mať akokoľvek ideálnu situáciu a vírus môže prísť kedykoľvek. Myslím si, že bude trvať ešte dosť dlho, kým počet nakazených vo svete klesne, lebo zatiaľ stúpa. Rozhodne ešte nie sme za vodou. Takže ísť tento rok na dovolenku - radšej nie, alebo aj áno? Keď už, tak určite nie masová turistika.  Robert Mistrík (1966) – člen permanentného krízového štábu, chemik. V roku 1998 založil firmu HighChem, ktorá sa zaoberá vedeckým výskumom a vývojom softvérových aplikácií v oblasti hmotnostnej spektrometrie, biochémie, farmácie a metabolomike. Firma je členom METAcancer, konzorcia zameraného na hľadanie biomarkerov rakoviny prsníka, v ktorom bol zvolený za člena vedeckej riadiacej komisie. V roku 2007 mu bol v USA priznaný patent na identifikáciu látok, ktorý je základom pre hľadanie nových diagnostických markerov zákerných chorôb. Ako člen medzinárodnej skupiny vedcov pomohol vyvinúť metódu vyhľadávania hmotnostných spektier pomocou domény Google.  
Ružinov je pre budovanie cyklotrás ideálny

Ružinov je pre budovanie cyklotrás ideálny

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec Ing. Peter Strapák. Ste poslancom v ružinovskom a zároveň aj mestskom zastupiteľstve. V čom sa tieto dve funkcie dopĺňajú a v čom sú, naopak, v protiklade? Sme síce jedna Bratislava, ale v podstate ani nie. Častokrát s humorom počujeme spojenie „17 dedín" (mestských častí), ktoré spolu nekomunikujú. Bratislavu spravujú dokonca až tri samosprávy - samosprávny kraj, mesto a mestské časti. A každá z týchto úrovní má svoje kompetencie. Napríklad mesto spravuje cesty prvej a druhej triedy, mestská časť cesty tretej a štvrtej triedy. Mesto zriaďuje centrá voľného času, základné umelecké školy a mestské časti základné a materské školy. Samozrejme je tam aj prepojenie mestských častí na mesto, ale vo veľa ohľadoch sme akoby iné samosprávy. Preto je primárnym cieľom primátora Matúša Valla spolupracovať s mestskými časťami a aj mojim, keďže som v oboch zastupiteľstvách. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými? Ružinov nie je najväčšia mestská časť s počtom obyvateľov, ale rozlohou patríme medzi najväčšie. Možno aj vďaka tomu je najviac pracovných miest z celej Bratislavy práve v Ružinove. S tým súvisia aj nároky občanov na parkovanie pre tých, ktorí sem dochádzajú autami. Zároveň sme v smere tranzitu obyvateľov idúcich z Vrakune a Podunajských Biskupíc v smere do centra. Čo znamená celkovo enormnú dopravu v celom Ružinove. Obyvatelia zóny tzv. 500 bytov napríklad trpeli nielen parkovaním áut občanov cestujúcich do blízkych biznis centier na Karadžičovej, ale aj tým, že slúžili ako záchytné parkovisko pre ľudí prichádzajúcich do centra. Jednou z najdiskutovanejších tém posledných mesiacov je parkovacia politika, ktorá začne platiť na úrovni mesta už od začiatku budúceho roka. Ste členom dopravnej komisie, ktorá sa tejto téme venuje najdetailnejšie. Prečo je tento projekt pre fungovanie mesta taký dôležitý? Jeden z najdôležitejších argumentov zavedenia parkovacej politiky vidíme každý deň. Na hlavných ťahoch bývajú v špičke zápchy a autá parkujú všade. Aj v zákazoch. Podľa dát na magistráte až 90 % dopravy v Bratislave je tvorených autami nás Bratislavčanov. Týmto by som rád vyvrátil mýtus o tom, že za zlú dopravu v Bratislave môžu mimobratislavské autá. Bohužiaľ nie. Drvivá väčšina áut je s ŠPZ Bratislavy. Aj keby sme všetky cesty rozšírili na hoci aj šesť pruhov, čo ani nemôžeme, lebo nemáme kde, bude to mať za následok len viac áut v uliciach a nie menej. Počet áut prihlásených v Bratislave sa za posledných pár rokov strojnásobil. V iných metropolách to už pochopili, riešenie problémov dopravy je verejná doprava. Jediným opatrením na obmedzovanie dopravy v mestách a doslova „nahnanie" ľudí do verejnej dopravy, ktorý funguje všade vo svete, je parkovacia politika a s ňou súvisiace opatrenia. Dokonca v Japonsku platí od 60-tych rokov predpis, že vám neprihlásia auto, pokiaľ nemáte svoje parkovacie miesto, kde budete parkovať. Zavedenie parkovacej politiky musí ísť samozrejme ruka v ruka so zlepšovaním kvality našej MHD a siete BUS pruhov a zároveň budovaním dostatočného množstva záchytných parkovísk. Na tomto všetkom magistrát pracuje a pevne verím, že gro problémov sa podarí vyriešiť do nábehu, resp. skoro po zavedení parkovacej politiky. Spustenie parkovacej politiky je podľa schváleného všeobecne záväzného nariadenia dňa 1.1.2021, neznamená to však, že bude zavedená všade v Bratislave. Vtedy len začnú mestské časti zavádzať tzv. parkovacie zóny, kde bude parkovanie regulované. Keď by som to chcel priblížiť, bude to niečo ako parkovanie v Starom meste, resp. v pilotných prevádzkach v už spomenutých Ružinovských 500 bytoch alebo v Petržalke. A čo cyklotrasy? Zvládne Bratislava pri existujúcej sieti komunikácií ich rozširovanie? Môže byť tento druh dopravy pre Bratislavčanov alternatívou? Bratislava, a hlavne Ružinov, je veľmi vhodná na budovanie cyklotrás. Sú tu mierne zimy a u nás v Ružinove je rovinatý terén. Rovnako mesto aj mestská časť, hlavne vďaka nášmu klubu Team Vallo, buduje a aj plánuje ďalšie cyklotrasy. Na magistráte sa dlhé roky zametali problémy každého druhu, nie len cyklotrás, pod koberec a dnes si tlačíme obrovskú kopu neriešených problémov. Nie je jednoduché ich vyriešiť, lebo nemáme dosť ľudských zdrojov. Magistrát zápasí s nedostatkom kvalitných pracovníkov, ktorí by túto kopu roky ignorovaných problémov vedeli vyriešiť. Poviem to úprimne, nebude to raketovou rýchlosťou, vôbec to nebude jednoduché, ale pri tých všetkých neriešených problémoch, ktoré na meste máme, budeme radi za každý meter novej cyklotrasy. Ale pevne verím, že to dáme. Vašim domovským obvodom je Trnávka. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Trnávka rovnako ako Prievoz trpia tým, že sú okrajová časť Ružinova. Tranzitná doprava hlavne mimobratislavských vodičov, prevažne rodinné domy a tým pádom veľa ciest a chodníkov, ktorých údržba komunikácií, ale aj zimná a letná údržba, stojí výrazne viac na jedného obyvateľa, ako je to na sídliskách. Veľká výzva pre mestskú časť bude ako vyriešiť opravu ciest a chodníkov, tak aby občania cítili, že nie sú druhoradí občania Ružinova. Ďalší veľký problém je opustený areál školy na Vietnamskej, ktorý sa snažím riešiť roky a aj ako poslanec na meste, keďže je to mestský areál, ktorého pozemky spravuje mestská časť. Plánujem v tomto území ako súčasť mojej poslaneckej priority ako mestského poslanca absolvovať participatívny proces, kde občania rozhodnú, čo od územia očakávajú a podľa toho nastavíme riešenie. A v neposlednej rade aj opustený Dom kultúry Trnávka, kde som zhodou okolností dnes bol. Naozaj mi to až vyrazilo dych, pretože objekt nie je v takom zlom stave ako som očakával, preto som veľmi optimistický v tom, aby sme ho opäť priviedli k životu.  
Pandémia v našich mysliach: Človek človeku vlkom

Pandémia v našich mysliach: Človek človeku vlkom

Rubrika: Rozhovory
Už dávno sa o nejakej chorobe nehovorilo tak intenzívne ako v posledných mesiacoch o korone. Zapĺňa titulky správ a informácie o počtoch nakazených, či dokonca mŕtvych, sú bežnou súčasťou našich dní. Strach z vírusu neovplyvňuje len ekonomiku štátov. Mení aj ľudí, ktorí sa pod vplyvom tejto situácie správajú tak, ako by sme to od nich nikdy nečakali. O tom, ako nás toto obdobie mení, sme sa rozprávali s psychoterapeutkou Helgou Palušovou. Jednoduchá odpoveď na to, ako nás zmenila táto kríza, neexistuje. Ako hovorí Helga Palušová – „na Slovensku máme viac ako päť miliónov rozdielnych príbehov a žiadny z nich nemožno zovšeobecňovať“. Každý z nás vyšiel z odlišného prostredia, máme rozdielne životné skúsenosti a čelíme rôznym existenčným výzvam. Inak sa dnes preto cíti mladá dvojica, ktorá normálne chodí do práce, inak senior v anonymnom meste a inak rodič – samoživiteľ, ktorý sa zo dňa na deň ocitol na OČR a prišiel tak o veľkú časť príjmu. Neexistuje preto ani jednoduchá rada ako toto obdobie zvládnuť. Pomoc vs. zloba Na titulnej strane tohto čísla Ružinovského echa je desaťročná Olivka. Ona a stovky ľudí, mimovládok a firiem denno-denne pomáhajú ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. Niekto ušije rúška, iný prinesie nákup, iný pošle hotovosť a ďalší zaplatí testovanie stovkám seniorov. Každý v rámci svojich možností, ale najmä – podľa ochoty urobiť pre druhých niečo navyše, niečo, čo robiť nemusí, ale chce, lebo to považuje za dôležité. Obrovské množstvo ľudí od prvých dní krízy nám ukazuje, že na dobro medzi ľuďmi nemáme dôvod rezignovať. Sociálne siete však nie sú len platformou pre pomoc druhým, ale vytvárajú priestor aj pre prezentovanie obrovského množstva nenávistných, útočných, manipulatívnych a agresívnych komentárov. Seniori sa cítia dotknutí obmedzeniami a v iných debatách pracujúci útočia na benefity pre dôchodcov. Stačí, aby niekto ukázal prstom na človeka, ktorý podľa neho priniesol do nejakej skupiny nákazu, a stovky ľudí tohto človeka bez jediného dôkazu doslova lynčujú. A samostatnou témou sú ľudia, ktorí spochybňujú úmysly každého, kto je ochotný pomôcť – či už ponúka rúška alebo prináša peniaze – a nazýva to pochybnými marketingovými ťahmi a prázdnym predvádzaním sa. Obhajoba strachu Je takéto správanie len našou reakciou na strach alebo takýto naozaj sme? „Diskusie na sociálnych sieťach nám dávajú falošný pocit anonymity. Strácame zábrany aj pre to, že za svoje reakcie nenesieme vlastne žiadnu reálnu zodpovednosť.“ Zvykne sa hovoriť, že strach nám zatemňuje myseľ. „Áno, ale človek nefunguje v takomto jednoduchom nastavení. Môže sa báť, ale zároveň má v sebe vyvinuté procesy na jeho zvládanie.“ Na jednej strane hovoríme o obrovskom strachu z nákazy, ale vzápätí ideme do parkov a k Dunaju, kde sa stretáva nezanedbateľné množstvo ľudí. Alebo vidíme ľudí sedieť na lavičkách pri Štrkovci s kamarátmi, rúška zložené a majú pocit, že je všetko v úplnom poriadku. Bojíme sa teda naozaj alebo nie? „Strach nie je jedna univerzálna emócia rovnako silná v každej situácii – je odstupňovaný. Práve preto sú dôležité mechanizmy, ako ho zvládať. A tento proces začína tým, že si poviem, aká vážna tá moja obava naozaj je a následne sa snažím reagovať adekvátne. Taký ten obrovský strach cítime len veľmi zriedkavo. Vtedy je naša reakcia inštinktívna – útok alebo útek. Ale určite nie urážky na sociálnych sieťach. Nespochybňujem právo na iný názor. Ale to, čo je podstatné, je spôsob, akým ho komunikujeme. Aj v takýchto situáciách sa totiž ukazuje, aké jednoduché je skĺznuť na veľmi primitívnu úroveň.“ Myslime na seba Jednou z vecí, ktoré by sme si však z tohto náročného obdobia mohli odniesť, je to, že budeme viac pozorní sami k sebe a k svojmu duševnému zdraviu. „Nikdy predtým nedostávali „pomáhajúce“ profesie v médiách tak veľa priestoru. Zrazu si omnoho viac všímame ľudský rozmer, čo potrebuje duša. Nepamätám si, že by spoločnosť niekedy tejto oblasti venovala tak intenzívne a natoľko do hĺbky. Je dôležité, aby sme vedeli, že požiadať o pomoc je niečo úplne normálne. Pretože duševné zdravie je rovnako dôležité ako telesné.“ Budeme lepší? Zmení sa vďaka týmto – či už pozitívnym, ale aj negatívnym zážitkom – naša spoločnosť? Budeme k sebe lepší, pozornejší a starostlivejší? „Ak by sme čakali akési zázračné obrodenie spoločnosti, mohlo by sa nám ľahko stať, že budeme sklamaní. Zázraky sa nestanú. Ale sú témy, ku ktorým budeme pristupovať s podstatne väčším rešpektom – ako napríklad ekológia, to, akým spôsobom vnímame vedu alebo vzdelávanie. Ukázali sme však, že hoci princípy liberálnej demokracie sú pre nás nesmierne dôležité, dokážeme rešpektovať nariadenia, ktoré nás majú ochrániť, aj keď nás obmedzujú v pohodlí, na aké sme si zvykli.“   
Rozhovor s ministrom školstva: Koronavírus nás prinútil konať rýchlejšie

Rozhovor s ministrom školstva: Koronavírus nás prinútil konať rýchlejšie

Rubrika: Rozhovory
Zatvorenie škôl ukázalo ich slabé, ale aj silné stránky. Odborníci upozorňujú, že na jeseň by mohla prísť nová vlna ochorení, a to je len jeden z ďalších z argumentov pre intenzívnejšie zavádzanie nových metód do vzdelávacieho procesu. O tom, ako dokázali učitelia zareagovať na krízovú situáciu, ale aj o online prijímačkách a definitívnej podobe tohtoročných maturít sme sa rozprávali s ministrom školstva Branislavom Gröhlingom. Na situáciu ako je táto sa asi nikdy nedá úplne pripraviť. Aké procesy, technické vybavenie alebo zručnosti našim školám najviac chýbajú a mali by už v dnešnej dobe fungovať bežne? Na toto sme určite neboli pripravení. Veľa sa rozprávalo o digitálnych zručnostiach a zrazu sme boli všetci – učitelia, rodičia aj žiaci – hodení do vody a museli sme sa prispôsobiť. Najviac asi chýbala príprava v oblasti metód a využívania rôznych zdrojov vo výučbe na diaľku. Preto sme aj hneď pár dní po nástupe spustili web www.ucimenadialku.sk, kde sú zhromaždené všetky zdroje na digitálnu výučbu, video, interaktívne materiály aj vzdelávacie hry. Veľa učiteľov a škôl sa tejto príležitosti chopilo a naozaj veľmi dobre učia na diaľku. Niekedy sa ale stane, že to škola nevie odhadnúť, a učí na diaľku priveľa alebo príliš málo. Vtedy hovorím, že to treba vykomunikovať s riaditeľom aj zriaďovateľom. Všetci chceme, aby toto obdobie dobre zvládli rodičia aj žiaci. Niektorým samozrejme chýba aj technika, vtedy je takéto učenie na diaľku veľmi komplikované. Prišli mi ale aj pekné príbehy od učiteľov, ktorí žiakom roznášajú pracovné listy, alebo im ich tlačia a nechávajú v špeciálnej schránke na škole. Väčšina žiakov tento výpadok štandardného učenia sa dobehne v nasledujúcom školskom roku. Iné je to pre deviatakov a maturantov. Pred niekoľkými dňami ste testovali online prijímačky. Ako to prebiehalo? Myslím si, že sa nebude dobiehať úplne všetko. Veľa učiva sa preberá aj teraz na diaľku, ale je pravda, že sú to iné podmienky. Preto pripravujeme presun učiva medzi ročníkmi. Zadefinuje sa kľúčové učivo, ktoré treba tieto mesiace prebrať, a také, ktoré je doplnkové. Online prijímačky sú len jedna z možností. Nie každý žiak má prístup na internet. Ale ak vieme aspoň časť prijímačiek vybaviť online, efektívne minimalizujeme cestovanie a chodenie do škôl na testy. Na online prijímačkách má učiteľ obrazovku a na nej cez videohovor sleduje skupinu žiakov. Tí mu ukážu izbu, okolie a papiere, s ktorými pracujú, môžu mu dať aj zdieľať obrazovku, aby bolo jasné, že sa nepodvádza. Počas testu majú zapnutý mikrofón aj kameru, cez ktoré ich môže učiteľ kontrolovať. Následne robia testy. Testované úlohy neboli zamerané na memorovanie a opakovanie naučených poznatkov, skôr na logiku, výpočet príkladov či čítanie s porozumením. Čiže nešlo o úlohy, ktoré by sa dali napísať na ťahák či vygoogliť. Celkovo prebehli prijímačky veľmi dobre. Samozrejme, takéto prijímačky sú dôležité tam, kde sa hlásia stovky žiakov na málo miest. V iných prípadoch si viem predstaviť aj prijatie na základe niečoho iného ako testu. Ešte zložitejšie asi bolo rozhodovanie ohľadom maturít... Úrad verejného zdravotníctva nám dal pomerne komplikované podmienky na maturity. Museli sme si ich prejsť, zvážiť možnosti a rozhodli sme sa tento rok v mimoriadnej situácii urobiť maturity na základe priemeru. Spriemerujú sa koncoročné známky v danom predmete a polročné známky na konci roka. Ohodnotí sa práca žiaka za celé obdobie na strednej škole. Dostane takú známku, ako sa počas strednej školy učil. Nebude to o tom, že štvorkár si náhodou vytiahne dobré otázky a zmaturuje na jednotky, alebo jednotkárovi nesadne otázka a pohorí. Žiak dostane priemer, ale ak s ním nesúhlasí, môže samozrejme požiadať o klasickú maturitu, kde si známku opraví. Počítate s možnosťou, že by sa predsa len mohlo vyučovať aj počas leta? Aspoň niekoľko týždňov. Skôr vidím potrebu otvoriť škôlky, pretože mnohí rodičia sú zúfalí a nemôžu chodiť do práce, keď sa musia starať doma o malé deti. Čo sa týka základných a stredných škôl – verím, že toto zvládneme do júna a to, čo sa nestihne prebrať, sa doberie budúci rok. Veľa rodičov sa ma pýtalo na školy v prírode. Veľa štvrtákov malo ísť na školu v prírode a kvôli mimoriadnej situácii nemohli a prepadol by im takto príspevok (na školu v prírode). Tento týždeň sme presadili zákon, ktorý umožní vyčerpať tieto prostriedky aj v piatom ročníku do konca kalendárneho roka. Niektoré štúdie hovoria o tom, že na jeseň by sme mohli zažiť druhú vlnu tejto pandémie. Bez ohľadu na to, či sa to stane alebo nie, kým nebudeme mať k dispozícii vakcínu, musíme mať v zálohe scenár aj pre takúto situáciu. Na čo budú musieť školy myslieť? Podľa niektorých odborníkov tu môže byť korona aj rok, hoci len v menšej miere. Myslím si, že sa budeme musieť pripraviť na dôkladnejšiu hygienu a zvyknúť si na nosenie rúška. Ale som si istý, že to zvládneme, mám pocit, že už celé Slovensko si na to zvyklo ako na takú samozrejmosť. Čo sa týka škôl, bude dobré, ak si zabezpečia dezinfekciu a rúška. Preto sme školám v tomto roku umožnili minúť nevyčerpané peniaze zo vzdelávacích poukazov na takéto účely – na zabezpečenie dezinfekcie, rúšok či iných vecí. Ak budeme pripravení, zvládneme to bez väčších problémov. A na záver... Školy nie sú budovy. Sú to ľudia. Čo Vás na nich v tomto období najviac prekvapilo? Poviem, čo ma potešilo. Potešili ma mnohí učitelia, ktorí mi posielali správy, ako robia videá pre žiakov na Youtube, ako kreatívne učia a ako sa venujú aj tým žiakom, ktorí nemajú počítač alebo internet. Stále hovorím, že možno bez korony by sme online vzdelávanie vymýšľali mesiace. Takto sme boli nútení vymyslieť ho za pár týždňov. (dio)  
Zdravie obyvateľov musí byť na prvom mieste

Zdravie obyvateľov musí byť na prvom mieste

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa PaedDr. Mária Barancová. Koronavírus za posledné týždne zmenil fungovanie celej spoločnosti a zasiahol takmer všetky aspekty života ľudí. Znamená však aj veľkú finančnú záťaž. Ako to podľa vás zmení fungovanie mestskej časti? Určite sa bude rozpočet prehodnocovať, krátiť, budú sa škrtať niektoré plánované nákupy, prípadne rôzne akcie. Len rúška, dezinfekcie - a vôbec položky súvisiace so zabezpečením hygieny – stáli len za prvé týždne mestskú časť takmer 200-tisíc eur. To možno na margo toho, keď niekto povie „veď chcem len jedno-dve rúška“. Na najbližšom zastupiteľstve budeme riešiť síce zmenu rozpočtu, ale ide o malú zmenu rozpočtu, neriešia sa v ňom ešte negatívne dopady korona krízy na naše hospodárenie, pretože tie nie je ešte žiadnym spôsobom možné odhadnúť, prognózy sa pohybujú až do 4 miliónov eur. Veľmi záleží aj od rozhodnutia vlády v prípade kompenzácií, či už vo vzťahu k mzdám, ako aj vo vzťahu k samotným samosprávam. Mestské časti a aj mesto sú od začiatku vo veľmi zložitej situácii. Suplujú to, čo nevedel v úvodnej fáze zaistiť štát. Jednu vec ale treba mimoriadne oceniť. Denno-denne vidíme tímovú spoluprácu s primátorom Matúšom Vallom. To sme tu v minulých volebných obdobiach nepoznali. Čelíme najväčšej kríze za posledné desaťročia a som presvedčená, že práve korektná spolupráca, schopnosť oceniť prácu a nasadenie druhých a to, že nebudeme ventilovať osobné frustrácie na sociálnych sieťach, sú jediný spôsob ako ju zvládnuť. A keď to všetko skončí, pokračovať v korektnej spolupráci a ísť ďalej. Mestská časť toho spravila veľmi veľa. Je to dôkaz zodpovedného prístupu a kvalitného manažmentu. A to treba jednoznačne oceniť. Bude sa šetriť? Niektoré položky budeme musieť prehodnotiť, ale väčšina rozpočtu mestskej časti tvoria také, s ktorými sa pohnúť nedá, lebo sú stanovené zo zákona. Musíme sa zachovať zodpovedne. Už takmer desať rokov pôsobím v dotačnej komisii a som veľký zástanca grantovej politiky. Práve dotačnú schému som spoluvytvorila v roku 2011. Som presvedčená, že obec by mala podporovať komunitné a rozvojové aktivity, lebo ľudia najlepšie poznajú svoje bezprostredné okolie a dokážu priniesť projekty, ktoré mestská časť, ale ani štát alebo iná veľká organizácia poskytnúť nedokážu. Dnes je však situácia iná. Spôsobila, že kvôli časovej tiesni nebude možné stíhať hodnotenie, ale najmä realizovať projekty. Štvrť milióna eur, ktoré sme tento rok chceli použiť na dotácie, by sme mali použiť aspoň na čiastočné vykompenzovanie výdavkov, ktoré súvisia s koronavírusom. Ochrana zdravia obyvateľov musí byť najdôležitejšia. Áno, vzdáme sa niečoho, čo je pre mňa osobne veľmi dôležité. Ale pomôžeme tým tisícom a tisícom Ružinovčanom. A to je pre mňa zrelé a zodpovedné rozhodnutie. Skutočne verím, že keď toto celé skončí, veľmi dlho nebudeme riešiť žiadnu pandémiu ani nič podobné. Okrem dotačnej komisie pôsobíte aj v komisii školstva, kultúry a športu. Jednou z najväčších tém, ktoré bude musieť Ružinov riešiť, je zásadný nedostatok základných škôl a chýbajú aj učitelia. Môžeme mladým ľuďom ponúkať prácu v prostredí, ktoré bude podporovať slobodný a kreatívny prístup k učeniu. Môžeme rekonštruovať školy, aby sa im lepšie učilo a cítili sa tam lepšie. Môžeme im ukázať, na akých úžasných projektoch mohli robiť školy vďaka eurofondom. Môžeme a vždy budeme podporovať slušnú, korektnú a odbornú komunikáciu na úrovni školy. Ale na konci dňa je odpoveď celkom jednoduchá. Peniaze a tie treba nájsť. Učitelia trávia s našimi deťmi neporovnateľne viac času ako my. Žiaľ, nie je v kompetencii obce riešiť platy. Tie vychádzajú zo zákona a platia rovnako v Ružinove ako v Plešivci alebo Čadci. Riešením by bolo mať k dispozícii nájomné byty. Jeden bytový komplex – s viac ako 80 bytmi – bude magistrát stavať na Terchovskej. Potrebujeme ich však omnoho viac. Nielen pre učiteľov, ale aj sociálne pracovníčky alebo mestských policajtov. Ružinov rokuje so Štátnym fondom rozvoja bývania o tom, ako to zafinancovať. Riešením by mohlo byť aj vytvorenie špeciálnej dotačnej schémy len pre učiteľov, ale to nie je systémové riešenie, skôr ako model podpory inovatívnych učiteľov. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými? Ružinov je úžasné miesto pre život. Je blízko centra, máme tu najviac bizniscentier a nákupných zón, ale aj množstvo parkov a kompaktných lokalít, vďaka čomu tu funguje veľmi príjemný komunitný život. Napriek tomu, že musíme často bojovať proti snahám o zahusťovanie výstavby, je Ružinov miestom, ktoré v sebe spája to najlepšie z oboch svetov – možnosti veľkomesta a pocit miesta, kde sa susedia poznajú a záleží im na tom, ako to vyzerá tam, kde žijú. Keď zorganizujú rojnicu a poupratujú okolie. Alebo keď zorganizujú jarmok alebo akcie pre deti. Jednoducho miesto, kde chce človek žiť, nielen bývať. Vašim domovským obvodom je Prievoz. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? V Prievoze žijem so svojou rodinou väčšinu života. Mám rada to, aký má pokojný charakter, ako si udržiava takmer vidiecky štýl. Pamätám si ho ešte spred 35 rokov s pôvodnou zástavbou malých rodinných domov a veľkých záhrad s ovocnými sadmi, robotníckym domom na Mierovej. Som hrdá na jeho históriu, na historické budovy a pamiatky, a preto sa počas svojho mandátu usilujem o vrátenie historickej radnice Prievozčanom. Roky tlačím na obnovu Spoločenského domu Cultus v Prievoze. Zúfalo potrebujeme opraviť chodníky a cesty. A je toho viac – musíme doriešiť územné plány zón, kanalizáciu a osvetlenie v Pálenisku, stavebné plány na Domových roliach, vyriešiť parkovanie – napríklad postavením parkovacieho domu, ktorý by pekne zapadol do okolia, ale aj rozšíriť kapacity základných a stredných škôl. Aby sme budovali Ružinov pre ľudí.  
Aj jeden zachránený život má zmysel

Aj jeden zachránený život má zmysel

Rubrika: Rozhovory
Kristína Kövešová je dnes jednou z najznámejších tvárí televíznej obrazovky. Neuvidíte ju v elegantnom kostýmčeku a lodičkách, ale skôr v pohodlných teniskách, v ktorých doslova naháňa falošných žobrákov, zlodejov alebo pedofilov. 
Ružinov je pre budovanie cyklotrás ideálny

Ružinov je pre budovanie cyklotrás ideálny

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec Ing. Peter Strapák. Ste poslancom v ružinovskom a zároveň aj mestskom zastupiteľstve. V čom sa tieto dve funkcie dopĺňajú a v čom sú, naopak, v protiklade? Sme síce jedna Bratislava, ale v podstate ani nie. Častokrát s humorom počujeme spojenie „17 dedín" (mestských častí), ktoré spolu nekomunikujú. Bratislavu spravujú dokonca až tri samosprávy, samosprávny kraj, mesto a mestské časti. A každá z týchto úrovní má svoje kompetencie. Napríklad mesto spravuje cesty prvej a druhej triedy, mestská časť cesty tretej a štvrtej triedy. Mesto zriaďuje centrá voľného času, základné umelecké školy a mestské časti základné a materské školy. Samozrejme je tam aj prepojenie mestských častí na mesto, ale vo veľa ohľadoch sme akoby iné samosprávy. Preto je primárnym cieľom primátora Matúša Vallo spolupracovať s mestskými časťami a aj mojim keďže som v oboch zastupiteľstvách. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými? Ružinov nie je najväčšia mestská časť s počtom obyvateľov, ale rozlohou patríme medzi najväčšie. Možno aj vďaka tomu je najviac pracovných miest z celej Bratislavy práve v Ružinove. S tým súvisia aj nároky občanov na parkovanie pre tých, ktorí sem dochádzajú autami. Zároveň sme v smere tranzitu obyvateľov idúcich z Vrakune a Podunajských Biskupíc v smere do centra. Čo znamená celkovo enormnú dopravu v celom Ružinove. Obyvatelia zóny tzv. 500 bytov napríklad trpeli nielen parkovaním áut občanov cestujúcich do blízkych biznis centier na Karadžičovej, ale aj tým, že slúžili ako záchytné parkovisko pre ľudí prichádzajúcich do centra. Jednou z najdiskutovanejších tém posledných mesiacov je parkovacia politika, ktorá začne platiť na úrovni mesta už od začiatku budúceho roka. Ste členom dopravnej komisie, ktorá sa tejto téme venuje najdetailnejšie. Prečo je tento projekt pre fungovanie mesta taký dôležitý? Jeden z najdôležitejších argumentov zavedenia parkovacej politiky vidíme každý deň. Na hlavných ťahoch bývajú v špičke zápchy a autá parkujú všade. Aj v zákazoch. Podľa dát na magistráte, až 90 % dopravy v Bratislave je tvorených autami nás Bratislavčanov. Týmto by som rád vyvrátil mýtus o tom, že za zlú dopravu v Bratislave môžu mimobratislavské autá. Bohužiaľ nie. Drvivá väčšina áut je s ŠPZ Bratislavy. Aj keby sme všetky cesty rozšírili na hoci aj šesť pruhov, čo ani nemôžeme, lebo nemáme kde, bude to mať za následok len viac áut v uliciach a nie menej. Počet áut prihlásených v Bratislave sa za posledných pár rokov strojnásobil. V iných metropolách to už pochopili, riešenie problémov dopravy je verejná doprava. Jediným opatrením na obmedzovanie dopravy v mestách a doslova „nahnanie" ľudí do verejnej dopravy, ktorý funguje všade vo svete, je parkovacia politika a s ňou súvisiace opatrenia. Dokonca v Japonsku platí od 60-tych rokov predpis, že vám neprihlásia auto, pokiaľ nemáte svoje parkovacie miesto, kde budete parkovať. Zavedenie parkovacej politiky musí ísť samozrejme ruka v ruka so zlepšovaním kvality našej MHD a siete BUS pruhov a zároveň budovaním dostatočného množstva záchytných parkovísk. Na tomto všetkom magistrát pracuje a pevne verím, že gro problémov sa podarí vyriešiť do nábehu, resp. skoro po zavedení parkovacej politiky. Spustenie parkovacej politiky je podľa schváleného všeobecne záväzného naradenia dňa 1.1.2021, neznamená to však, že bude zavedená všade v Bratislave. Vtedy len začnú mestské časti zavádzať tzv. parkovacie zóny, kde bude parkovanie regulované. Keď by som to chcel priblížiť, bude to niečo ako parkovanie v Starom meste, resp. v pilotných prevádzkach v už spomenutých Ružinovských 500 bytoch alebo v Petržalke. A čo cyklotrasy? Zvládne Bratislava pri existujúcej sieti komunikácií ich rozširovanie? Môže byť tento druh dopravy pre Bratislavčanov alternatívou? Bratislava, a hlavne Ružinov, je veľmi vhodná na budovanie cyklotrás. Sú tu mierne zimy a u nás v Ružinove je rovinatý terén. Rovnako mesto aj mestská časť, hlavne vďaka nášmu klubu Team Vallo, buduje a aj plánuje ďalšie cyklotrasy. Na magistráte sa dlhé roky zametali problémy každého druhu, nie len cyklotrás, pod koberec a dnes si tlačíme obrovskú kopu neriešených problémov. Nie je jednoduché ich vyriešiť, lebo nemáme dosť ľudských zdrojov. Magistrát zápasí s nedostatkom kvalitných pracovníkov, ktorí by túto kopu roky ignorovaných problémov vedeli vyriešiť. Poviem to úprimne, nebude to raketovou rýchlosťou, vôbec to nebude jednoduché, ale pri tých všetkých neriešených problémoch, ktoré na meste máme, budeme radi za každý meter novej cyklotrasy. Ale pevne verím, že to dáme. Vašim domovským obvodom je Trnávka. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Trnávka rovnako ako Prievoz trpia tým, že sú okrajová časť Ružinova. Tranzitná doprava hlavne mimobratislavských vodičov, prevažne rodinné domy a tým pádom veľa ciest a chodníkov, ktorých údržba komunikácií, ale aj zimná a letná údržba, stojí výrazne viac na jedného obyvateľa, ako je to na sídliskách. Veľká výzva pre mestskú časť bude ako vyriešiť opravu ciest a chodníkov, tak aby občania cítili, že nie sú druhoradí občania Ružinova. Ďalší veľký problém je opustený areál školy na Vietnamskej, ktorý sa snažím riešiť roky a aj ako poslanec na meste, keďže je to mestský areál, ktorého pozemky spravuje mestská časť. Plánujem v tomto území ako súčasť mojej poslaneckej priority ako mestského poslanca absolvovať participatívny proces, kde občania rozhodnú, čo od územia očakávajú a podľa toho nastavíme riešenie. A v neposlednej rade aj opustený Dom kultúry Trnávka, kde som zhodou okolností dnes bol. Naozaj mi to až vyrazilo dych, pretože objekt nie je v takom zlom stave ako som očakával, preto som veľmi optimistický v tom, aby sme ho opäť priviedli k životu.  
Aby ľudia v Ružinove nielen bývali, ale aj žili

Aby ľudia v Ružinove nielen bývali, ale aj žili

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec JUDr. Matúš Méheš. Pred niekoľkými dňami investor predstavil víziu riešenia novej Hirošimy a jej bezprostredného okolia. Boli ste jedným z členov komisie, ktorí zastupovali mestskú časť. Čo bolo pre vás pri rozhodovaní podstatné? Aby táto ohavná zrúcanina konečne zmizla a aby investor rešpektoval prostredie, kde sa chystá stavať. Ľudia, ktorí žijú v tejto časti Ružinova, viac ako desať rokov počúvali množstvo sľubov a nič sa nezmenilo. Deti, ktoré sa narodili, keď tento obchodný dom zatvárali, už dnes chodia na strednú školu. Na jednej strane sme všetci chceli, aby tu vzniklo niečo nové, ale na strane druhej sme sa báli, čo môže pred našimi oknami vyrásť. V Bratislave nemusíme chodiť ďaleko po príklady, kedy sa developeri stavali k okoliu viac než necitlivo. To, čo sme zažili pri rokovaniach o budúcnosti Hirošimy, sa s tým ale vôbec nedá porovnať. Ak by takto fungovala komunikácia medzi investormi, samosprávou a obyvateľmi, naše mestá by vyzerali úplne inak. Komisia nebola len „pro forma“ zoskupenie. Naše požiadavky investor rešpektoval a dokonca sme ho pri niektorých kľúčových debatách prehlasovali. Víťazný projekt má v sebe všetko, čo by som rád v tejto časti Ružinova videl. Miesto, okolo ktorého ľudia len prechádzali, by sa zmenilo na miesto, kde trávia čas s rodinami. Nechceli sme tu „downtown“ ako ho poznáme spoza oceánu, kde by po šiestej nebolo ani nohy. Chceli sme nové centrum Ružinova a architekt Cigler nám ho ponúkol. Nevyrastú tu žiadne mrakodrapy plné kancelárií, nová výstavba nebude vyššia ako tá v okolí. Obnovia sa námestia, pribudne zeleň a autá sa presunú do podzemných parkovísk. Vznikne miesto pre komunitné trhy, koncerty a iné akcie. Celá zóna sa prepojí s Parkom Andreja Hlinku a parkom pred Paneurópskou vysokou školou, budúcim Wetzlerovým parkom a vznikne tak nové centrum Ružinova. Keďže sme chceli, aby architekti premýšľali nad celou zónou, videli sme aj to, ako by do prostredia zapadol zrekonštruovaný dom kultúry a prípadne aj nová radnica. Je to síce téma, o ktorej budeme ešte veľmi intenzívne rokovať, ale som presvedčený, že práve takáto funkcia do centrálnej časti patrí. Hlavným bodom posledného rokovania zastupiteľstva bolo schvaľovanie rozpočtu. Ktoré oblasti treba podľa vás riešiť prioritne? Podarilo sa podľa toho nastaviť kľúčové položky? Opraviť to, čo sa desaťročia zanedbávalo, sa nedá ani za rok, ani za dva. Som rád, že máme rozpočet, ktorý odráža skutočné potreby mestskej časti a ľudí, ktorí tu žijú a nie je len prehliadkou „marketingových“ aktivít. Budeme rekonštruovať komunikácie a budeme to robiť skutočne „od podlahy“, aby sme sa k rovnakému kúsku cesty nemuseli vracať už o niekoľko mesiacov. Naplánujeme rezidenčné zóny a urobíme to na základe poctivého dopravného prieskumu. Investujeme do zelene. V Ružinove máme desaťtisíce stromov a potrebujeme poriadne zmapovať ich zdravotný stav a udržiavať ich. Investujeme do škôlok a základných škôl a do budovania nových tried. Ďalšie investície pôjdu do našich zariadení pre seniorov, do knižnice, ale aj do športového klubu. A samozrejme, do prípravy rekonštrukcie trhoviska Miletičova. Kolegovia z VPS na tom pracujú už celé mesiace a je dôležité, že majú aj podporu poslancov. Okrem iných ste aj členom komisie mandátovej, legislatívno-právnej a kontroly. Prečo je podľa vás dôležitá? Veľmi zjednodušene, aby poslanci nedostávali na stôl materiály, ktoré nie sú právne v poriadku. Je to dôležité najmä pri poslaneckých návrhoch, keďže úrad má svoje právne oddelenie. Občas je totiž nadšenie predkladateľa také veľké, až zabudne, že treba dodržiavať aj iné, súvisiace zákony. Návrh možno na prvý pohľad vyzerá atraktívne, možno logicky, možno sa dá na ňom pozbierať veľa lajkov, ale nedá sa realizovať. Aj napriek tomu všetkému sa však občas stane, že hlasovaním prejde na pohľad podobne skvelý nápad. Potom vznikne situácia, keď máme platné uznesenie, ktoré by mal úrad plniť, ale zároveň ho tým nútime porušovať zákon, lebo „je to správne a logické“. Ale ani my a ani naše nápady nemôžu ignorovať zákon. A práve na to sme kolegami z komisie tu. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými? Ružinov je dokonalým miestom pre život vo veľkomeste. Je blízko centra, ponúka obrovské množstvo pracovných príležitostí a miest na vyžitie, ale zároveň je omnoho pokojnejší. Nájdete tu veľa zelene, príjemné vnútrobloky a rozvíjajúci sa komunálny život. To, že ľudia v Ružinove nielen bývajú, ale aj žijú, nám jasne potvrdzuje aj masívny prílev nových obyvateľov. Vašim domovským obvodom je Pošeň. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Jednoznačne najviditeľnejším problémom tejto časti bola chátrajúca Hirošima. Pre veľkú časť Ružinovčanov to bol problém, ktorý bolo treba riešiť. Pre nás, ktorí na Pošni bývame, to boli desiatky ton odpadkov, bezdomovci, ktorí si tam doslova zariadili byty, injekčné striekačky popri rozpadnutom oplotení. Práve preto je dôležité, že sme sa v tomto pohli vpred. Život nám značne komplikujú aj nevysporiadané komunikácie. Ťažko sa totiž vlastným susedom vysvetľuje, prečo nemôžeme opravovať cesty, ktoré nie sú naše. Lebo nechápu, ako je možné, že takmer tridsať rokov neboli úrady schopné rozhodnúť, komu budú patriť a kto sa o ne bude musieť starať. Nuž a na záver... výstavba na každom voľnom kúsku. Naozaj už nevyhnutne potrebujeme územný plán, ktorý jasne určí pravidlá toho, ako by raz mohla táto časť Ružinova vyzerať. Aby sa táto ani žiadna iná jeho časť nezmenila na betónovú džungľu, ale bola presne tým miestom, na ktoré sa denno-denne radi vraciame. Žijem na Pošni. Žije tu moja rodina. Keď sa pozriem z okna, vidím 30 rokov zanedbávané ihrisko Albrechtova. Viem, čo hnevá mojich susedov. Preto to pre mňa nie sú len majetkovo-právne problémy. Je to skutočný život skutočných ľudí.  
Dostupné nájomné bývanie musí byť prioritou

Dostupné nájomné bývanie musí byť prioritou

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa Ing. arch. Lucia Štasselová. Ste komunálnou poslankyňou už druhé volebné obdobie. Prečo ste sa rozhodli kandidovať znova?  
Našou úlohou je podporovať komunitu

Našou úlohou je podporovať komunitu

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské ECHO vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa Ing. Marcela Kulifajová. Ste predsedníčkou Komisie školstva, kultúry a športu. Čo považujete za najdôležitejšiu úlohu mestskej časti v tejto oblasti? Táto komisia je naozaj veľmi rozsiahla, preto poďme po poradí. Mestská časť je zriaďovateľom základných a materských škôl. So školami súvisia témy vzdelanie, učitelia, vzdelaní žiaci a spokojní rodičia. V prvom rade je na mestskej časti, aby vytvorila miesta pre deti a žiakov v takom prostredí, kde môžu získať kvalitné vzdelanie a kde budú rešpektované ich potreby na individuálny vývoj každého z nich. Priestorové, personálne, materiálne a tiež kvalitatívne. V tomto roku sme vytvorili nové VZN, ktoré upravuje podmienky prijímania detí do materských škôl v našej mestskej časti. Môžeme skonštatovať, že vďaka nemu sa nám podarilo prijať takmer všetky deti, ktoré sú obyvateľmi Ružinova do zariadení, ktoré sú práve ich spádovou oblasťou. Vzhľadom k novému zákonu, budeme v budúcom roku prihliadať aj na rajonizáciu pri jednotlivých základných školách. V súčastnosti má školstvo obrovské problémy s nedostatkom učiteľov. To je téma, ktorá rezonuje aj u nás v Ružinove. Je potrebné, aby sme učiteľov, ktorých máme ale aj tých, ktorých hľadáme, motivovali k profesii učiteľ. Momentálne hľadáme nástroje, ktorými by sme ich vedeli do našej mestskej časti prilákať. Zvažujeme pridelenie služobných bytov, motivačné príplatky, alebo navýšenie platov. Toto bude samozrejme v ďalších rokoch závisieť od rozpočtu mestskej časti. V Ružinove máme kvalitných učiteľov, za čo im osobne vyjadrujem poďakovanie a prianie, aby to v danej profesii čo najdlhšie vydržali. Byť učiteľ totiž nie je práca, ale poslanie. Poslanie, cez ktoré každý jeden z nich tvorí čiastočky budúceho sveta z osobností, ktoré posielajú do života. Čo sa týka športu, túto oblasť v našej mestskej časti zastrešuje Ružinovský športový klub. Práve on rieši oblasť telovýchovy, športu a rekreačných činností. Je správcom niekoľkých multifunkčných areálov, o ktoré sa stará a vďaka nim vytvára priestor pre rozvoj športu ako školskej mládeže, tak aj širokej verejnosti. Počas roka pripravuje spolu s MČ Bratislava - Ružinov a Cultusom Ružinov rôzne športové a spoločenské podujatia zamerané najmä na deti a mládež. Oblasť kultúry je zastrešená spoločnosťou Cultus. Spoločnosť prevádzkuje 3 kultúrne domy. Je to samostatná organizácia, ktorá realizuje množstvo kultúrnych podujatí pre všetky vekové kategórie. O kvalite podujatí jasne hovorí návštevnosť jednotlivých podujatí, ktoré sú počas roka plne využívané a v obrovskej miere navštevované. Jednou z tém, o ktorých sa v súvislosti so školami veľa hovorí, ale je ťažké ich odhaľovať a riešiť, je šikana. Šikana je pojem, ktorému by sme mali venovať veľkú pozornosť. Hlavne v školských zariadeniach. Obeťou sa môže stať ktokoľvek a často sa ťažko odhaľuje. Veľakrát obeť o svojom šikanovaní nerozpráva, uzavrie sa do seba a príde sa na ňu neskoro. Preto je potrebné o tejto téme začať otvorene rozprávať, nabádať žiakov, aby sa vyjadrovali a pri akomkoľvek náznaku šikany či už na sebe, alebo na spolužiakoch sa nebáli vyjadriť otvorene svoj pocit. Práve preto je potrebné podporovať projekty na školách s touto témou. Okrem školskej pôsobíte aj v grantovej komisii. Prečo je podľa Vás dôležité podporovať takýmto spôsobom občianskej aktivity? Z môjho pohľadu sú grantové programy a ich podpora veľmi prospešná pre komunitný život. Projekty, ktoré k nám chodia na schválenie spájajú ľudí, susedov, mamičky na materskej dovolenke, seniorov, ale aj žiakov, učiteľov a športujúcu mládež. Sú naozaj rôznorodé, inšpiratívne a krásne. Vďaka nim sme pomohli rôznym občianskym združeniam, komunitám a záujmovým skupinám, ktoré by bez tejto pomoci tieto aktivity nemohli zrealizovať a na druhej strane by nám, mestskú časť množstvo nápadov nenapadlo. Komunitný život je pre mňa spolupatričnosť a tá je v súčasnej dobe veľmi dôležitá. V spoločnosti, v medziľudských vzťahoch a aj v budúcnosti našej krajiny. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými? Naša mestská časť je širšie centrum. Obyvatelia nie sú priamo v centre, ale na druhej strane sú v centre za pár minút. Z hľadiska infraštruktúry je doprava do centra veľmi rýchla a bezproblémová. Okrem toho sa môžeme pýšiť zeleňou okolo nás. Sme najzelenšia mestská časť s množstvom parkov, oddychových zón a s veľkým, veľmi obľúbeným ihriskom. A dokonca máme aj labute. Tými sa tiež nemôže pochváliť každá mestská časť. A to dôležité, jednotlivé časti žijú pomerne intenzívnym komunitným životom. Stále je tu veľa miest, ktoré majú „dedinskú“ atmosféru a susedia sa poznajú celé generácie. A práve tento komunitný život budeme v budúcnosti podporovať rôznymi projektami. Vašim domovským obvodom je Štrkovec. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Táto časť Ružinova je známa hlavne vďaka jazeru a oddychu pri ňom. Jazero a jeho okolie je využívané nielen našimi „Ružinovčanmi“, ale celou Bratislavou. Je dôležité zachovať okolie jazera práve tomuto účelu. Preto je dôležité vyriešiť pozemky v okolí jazera, tiež stavbu, bývalý hotel, tak, aby to bolo v súlade s potrebami obyvateľov a nie s potrebami developera. Tiež pracujeme na oprave ciest a chodníkov v tejto časti, na pasportizácii zelene, na oprave parkovísk a revitalizácii detských ihrísk. Budúci rok bude náročný. Čakajú nás nové výzvy ako parkovacia politika, viac miest pre žiakov na základných školách, naštartovanie projektu Hirošima a iné. A keďže ja som človek, ktorý myslí srdcom, prajem Ružinovu a Ružinovčanom veľa lásky, lebo tej nikdy nie je dosť, veľa trpezlivosti, lebo bez tej veľké veci nikdy nevznikli, obrovskú spolupatričnosť, lebo tá spája a vzájomný rešpekt človeka k človeku, lebo to je základ každého úspechu. A nakoniec spoločné vykročenie pravou nohou k zdolaniu týchto výziev. Verím, že sa nám to s podporou vás, obyvateľov, podarí.  
Ružinov sa môže stať vzorom pre iné obce

Ružinov sa môže stať vzorom pre iné obce

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské ECHO vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec Mgr. KAMIL BODNÁR Pochádzate zo Stropkova a Ružinov ste si vybrali ako miesto, kde chcete žiť. Prečo práve tu? Bratislava dáva oveľa viac možností na sebarealizáciu nielen pre mňa, ale ja pre moju rodinu. Deti majú viac možností štúdia, rozvíjania športových aktivít, koná sa tu oveľa viac akcií pre ne, ale aj pre dospelých. Umiestnenie Bratislavy je ideálne aj kvôli blízkosti troch susedných štátov, čím sa možnosti ešte viac rozširujú. Ružinov je výnimočný v tom, že má všetky spomínané veci na tej najvyššej úrovni. Koniec-koncov, terajší aj bývalý starosta ako mimobratislavskí rodáci si tiež vybrali Ružinov ako svoj domov. Prednedávnom ste predložili návrh na zvýšenie miery transparentnosti a poslancov oslovil natoľko, že ho dokonca ešte rozšírili. Chceli by ste, aby sa Ružinov v tomto stal vzorom aj pre zvyšok Bratislavy? Ružinov sa týmto môže stať vzorom pre všetky samosprávy, nielen pre bratislavské mestské časti, nie je totiž zvykom nechať si "nahliadať do kuchyne" v takejto veľkej miere. Odmeny poslancov nielen za zastupiteľstvá, ale aj za členstvá v predstavenstvách a dozorných radách ružinovských organizácií budú občanov zaujímať asi najviac. Zverejňovať sa budú životopisy starostu, poslancov a riaditeľov organizácií samosprávy, dokonca aj pracovný program starostu a vicestarostov a informácie o počte voľných miest v zariadeniach sociálnych služieb a v materských školách. Navrhol som tiež, aby ružinovský úrad zverejňoval zmluvy a faktúry v takej forme, aby ich mohol ktokoľvek oveľa jednoduchšie vyhľadať a skontrolovať a tak presne vedel, ako sa nakladá s financiami mestskej časti, na ktoré sa občania skladajú zo svojich daní a poplatkov. Pri spracovaní tohto návrhu som si všimol, že internetová stránka Ružinova neponúka možnosť získať informácie pre slabozrakých občanov, preto aj to je súčasťou schváleného návrhu, lebo aj oni majú právo mať ich v prijateľnej forme. Jednou z komisií, v ktorých pôsobíte, je komisia na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcií verejných funkcionárov. Význam tejto komisie vo vzťahu ku starostovi a iným funkcionárom, ktorí majú aj exekutívne úlohy, je zrozumiteľný, ale čo je úlohou komisie vo vzťahu k poslancom? Úlohou komisie je kontrolovať terajších, ale aj bývalých poslancov, či ich nadobudnutý majetok počas "poslancovania" reálne odráža výšku ich príjmu. V komisii sme začali hneď zostra, pretože jeden bývalý poslanec pochybil a momentálne sa riešia následky v podobe pokuty. Keďže v komisii sú zástupcovia rôznych strán a klubov, krížová kontrola je optimálna. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými? Krásna príroda priamo v mestskej časti, dobrá infraštruktúra s možnosťou rýchlo sa dostať do centra, ale aj von z mesta, blízkosť všetkých dôležitých služieb robia z Ružinova najlepšie miesto na bývanie. Keď nedovolíme zastavať každý pozemok niektorými sebeckými developermi, ešte dlho nik Ružinov neprekoná. Vašim domovským obvodom je Štrkovec. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? V prvom rade budem zásadne proti nezmyselnej výstavbe výškových budov pri Štrkoveckom jazere, kde okrem rekonštrukcie rozpadávajúceho sa hotela budem len za zachovanie jeho rekreačnej funkcie, obnovu oddychových zón a detských ihrísk a verím, že sa podarí dotiahnuť získanie pozemkov vedľa Areálu hier Radosť. Na Štrkovci som vytipoval niekoľko pozemkov, kde je možná výsadba stromov a podal som konkrétny návrh, lebo stromy v meste sú dôležitou zložkou lepšieho životného prostredia. Spomeniem jeden z mojich nedávnych mininávrhov, aby detské toalety mali aj príslušné detské zariadenie, vrátane prebaľovacieho pultu, čo už bolo zrealizované a je to praktické pre rodičov s malými deťmi. Podal som niekoľko podnetov na opravu konkrétnych chodníkov, ciest a parkovísk. Celý svoj obvod som si doslova viackrát obehal s manželkou a spolu sme zaznačovali, čo a kde je potrebné opraviť. Čo sa Vám za prvý rok pôsobenia v ružinovskom zastupiteľstve podarilo presadiť? Okrem už spomínaného som navrhol, aby Ružinovské Echo informovalo ružinovských seniorov o tom, že majú nárok na dotovanú stravu, pretože až 2000 z nich ju nevyužíva. Vypátral som, že špeciálny prokurátor Kováčik užíval dlhý čas ružinovský nájomný byt za smiešnu sumu, pričom ten je určený napr. pre učiteľov. Podal som aj možno kontroverzný návrh na výsadbu stromov pred nelegálnymi bilbordmi, ktoré nie je možné len tak odstrániť, ale dlhé obdobie sa s tým nič nerobí. Ako predseda dozornej rady Ružinovského podniku VPS som predstavenstvu navrhol odstránenie bilbordov na trhovisku Miletičova a už teraz máme zopár návrhov na skrášlenie tejto kultovej časti Bratislavy. Súčasťou bude samozrejme výsadba zelene a prezentácia predávaného tovaru na prilákanie ďalších zákazníkov. Tiež som presadil transparentnejšie súťaže, aby sa VPS postavila na nohy po dlhoročnom nesprávnom manažovaní, súčasťou bol aj presadený návrh na zverejňovanie zápisov zo stretnutí predstavenstva a dozornej rady, aby sme VPS otvorili verejnosti, a tak ju mohli oveľa viac kontrolovať. Na záver jedna tematická otázka... O niekoľko dní oslavujeme 30. výročie Nežnej revolúcie. Keď si porovnáte, ako by vyzeral váš každodenný život v minulom režime a ten dnes, za čo ste najviac vďačný? Časť základnej školy som prežil v minulom režime, takže v malej miere viem porovnať niektoré veci. Som vášnivý cestovateľ s otvorenou mysľou. Takže cestovanie, sloboda podnikania, prejavovania názoru, prístup k zahraničnému tovaru a službám, otvorené možnosti na sebarealizáciu by mi v minulom režime chýbali najviac. Ako školák som v minulom režime často stál v rade na mäso, ale tiež na hraniciach, keď sme cestovali len do Poľska, dnes to je všetko úplne inak a tak je to správne. Vážme si slobodu a dokončime revolúciu v našich hlavách.  
Chceme zachovať charakter Prievozu

Chceme zachovať charakter Prievozu

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské ECHO vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec NIKOLAJ GEČEVSKÝ. Ste poslanec, ale aj veliteľ ružinovských dobrovoľných hasičov. Zasahovali ste napríklad pri požiari internátu vo Vlčom hrdle, ale aj v ubytovni na Mlynských luhoch. Ako fungujú naši hasiči a prečo sú pre okolie dôležití?
Platíme za chyby minulosti

Platíme za chyby minulosti

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské ECHO vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec Mgr. PETER HERCEG. Spolu s ďalšou mestskou poslankyňou, Janou Poláčikovou, sa už dlhšie intenzívne venujete téme výstavby Prima Parku. Spor s developerom zašiel až tak ďaleko, že prokuratúra preveruje aj vás. Ako pokračuje tento prípad?  
Prioritou dopravy by nemali byť autá, ale ľudia

Prioritou dopravy by nemali byť autá, ale ľudia

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské ECHO vám postupne predstavíme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa Ing. MONIKA ĎURAJKOVÁ. V poslaneckom zbore ste nová tvár. Čo rozhodlo o vašom vstupe do aktívnej komunálnej politiky? Po narodení syna som začala citlivo vnímať verejný priestor okolo seba. Deravé chodníky, autá stojace na chodníku, špinavé detské ihriská... To, čo si bežne človek, ponáhľajúci sa do a z práce domov, nevšíma. Postupne som tieto problémy začala riešiť. Relevantných odpovedí sa mi nedostávalo, často som ani odpoveď nedostala. Veľmi ma to hnevalo, a keďže som predtým pracovala v súkromnej sfére, ale aj v štátnej správe, vedela som, že to môže fungovať aj lepšie. Rozhodla som sa preto kandidovať v komunálnych voľbách cez stranu Spolu – občianska demokracia, ktorá mi je od založenia sympatická. Tá podporovala súčasného primátora Valla. On a jeho tím pre mňa predstavoval to, čo Slovensko potrebuje. Novú generáciu presadzujúcu novú politiku. V Ružinove som vyhrala s historicky najväčším počtom hlasov, aj vďaka osobnej kampani a tomu, že ľudia reflektujú ponuku transparentnosti a autentickosť. Ľudia majú dosť naškrobených politikov v sakách. Ako matka prinášam do komunálu iné témy a iný pohľad na verejný priestor, keďže sa v ňom denne pohybujem. Ako sa vám napĺňajú predstavy po pol roku? Očakávala som, že budem mať viac právomocí a kompetencii, ale napriek tomu sa snažím robiť maximum. Veľa vecí je beh na dlhé trate. Veľkú úlohu poslanca vidím v tom, že je spojka medzi občanmi a úradom. Chcem byť viditeľnou poslankyňou a nedržať sa hesla: dôležité je zúčastniť sa. Teším sa, že sa na mňa občania od prvého dňa obracajú so svojimi podnetmi a majú vo mňa dôveru, že veci budem riešiť. Som v primátorovom tíme a v klube máme viceprimátorku, takže niektoré veci viem rýchlejšie posunúť. Boli ste zvolená vo volebnom obvode Prievoz, kde sa chystajú veľké projekty. Viac krát ste sa vyjadrovali k developerským projektom. Podarí sa podľa vás zastaviť niektoré z nich? Ako rodená Prievozčanka sa samozrejme sústredím na Prievoz, ktorý dobre poznám. Mnoho ľudí nevie, že pod ružinovský obvod Prievoz patrí aj Vlčie hrdlo, Pálenisko, Domové role a Mlynské luhy. Toto sú okrajové zóny, ktoré boli roky prehliadané. Neboli však prehliadané developermi, a tak sme svedkami veľkých projektov, na Pálenisku je to Nový Ružinov, na Domových roliach sú v pláne tiež veľké zámery. Najdôležitejšie je urýchlene spracovať územné plány zón, aby tu nevznikala neregulovaná výstavba. Veľmi by som si želala, aby pri developmente investori mysleli aj na súčasných obyvateľov, napr. na Pálenisku bojujeme za vybudovanie kanalizácie, ktorú by mohol pomôcť developer zrealizovať. V Prievoze sme s o.z. Náš Prievoz zaznamenali posun v projekte Konopná residence, kde Magistrát vydal nesúhlasné záväzné stanovisko. Ste členkou komisie dopravy. Čo by malo byť pre Ružinov prioritou pri výstavbe dopravnej infraštruktúry? Prioritou by mali byť ľudia – ich zdravý pohyb a snaha o znižovanie počtu áut. Je mi smutno, keď vidím iné mestá, kde sa kladie dôraz na cyklistov a peších, pritom v Bratislave je na vrchole pyramídy auto. Diskusie predošlých dní sa zaoberali parkovacou politikou, kiež by takéto emócie vedela vzbudiť aj diskusia o potrebe začať budovať plnohodnotné cyklopruhy alebo zlepšovať MHD. Dopyt po alternatívnych druhoch dopravy je veľký, ale pokiaľ sa ľudia nebudú cítiť bezpečne, budú stále využívať auto. Je to začarovaný kruh a pokým tu niekto rázne nedupne, že musíme prestať preferovať autá, tak sa nič nezmení. Ako predsedníčka grantovej komisie ste avizovali zmenu všeobecne záväzného nariadenia o poskytovaní dotácií a grantov smerom do budúcnosti. Čo by sa malo zmeniť? Mestská časť poskytuje dva druhy podpory – granty, do 5000 eur, ktoré slúžia najmä na budovanie komunít a výstupom ktorých je podujatie alebo akcia. Taktiež poskytuje vyššiu sumu podpory - dotácie, ktoré slúžia na podporu fungovania etablovaných organizácií prispievajúcich k rozvoju Ružinova. Tým chceme v rámci komisie dať rámec, stanoviť jasné pravidlá ich poskytovania. Cieľom je odstrániť aj iné problematické miesta, na ktoré poukázala prax, ako aj nastaviť podávanie žiadostí proklientsky. Grantová komisia pridelila viac ako 200 - tisíc eur aktívnym občanom na realizáciu projektov. Čoho sa týkajú? Tento rok sme kvôli plánovaným zmenám v časti dotácie otvorili iba grantovú výzvu. Väčšina projektov bola z oblasti vzdelávania, športu a sociálnej oblasti. Budú sa tak konať rôzne workshopy, prednášky, vzdelávacie akcie, športové dni, tábory, súťaže. Teším sa, že Ružinovčania sú aktívni a majú záujem robiť niečo pre svoju komunitu. Milan Stanislav    
Čerstvá mamička Mary Bartalos: Rodina je dôležitejšia ako sláva

Čerstvá mamička Mary Bartalos: Rodina je dôležitejšia ako sláva

Rubrika: Rozhovory
Len pred niekoľkými dňami oslávila 25. narodeniny a dala si najkrajší darček. Stala sa mamou synčeka Noela. A hoci pre ňu sláva nikdy nebola dôležitá, patrí medzi najznámejšie a najobľúbenejšie mladé herečky. Sú dva typy „celebrít“. Prvým z nich sú také, ktoré z diaľky obdivujeme, ale máme pocit, že sú príliš dokonalé, a teda nedostupné. Druhým zasa také, ktoré máme hneď radi a cítime sa v ich spoločnosti príjemne. A oslovením „celebrita“ by sme ich akurát urazili. Mary patrí práve do  tejto skupiny. Má len 25 rokov a pozná ju každý, kto v posledných rokoch nežil mimo Slovenska alebo vytrvalo neodmieta mať doma televízor.
Pakovacie zóny musia odrážať potreby obyvateľov

Pakovacie zóny musia odrážať potreby obyvateľov

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské ECHO vám postupne predstavíme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa JUDr. MICHAELA BIHÁRYOVÁ. Čo rozhodlo o vašom vstupe do aktívnej komunálnej politiky? Som presvedčená, že ak chceme žiť v krajine, ktorá funguje lepšie, musíme preto niečo urobiť a nielen čakať na niekoho, kto nás „zachráni“. A na začiatku je práve komunálna politika, lebo jej dôsledky vnímame najintenzívnejšie. Či už je to odhrabaný sneh, pokosená tráva, výtlky na ceste alebo, a to je téma, ktorej sa už dlho venujem ja sama, vraky na našich uliciach. Samozrejme, je toho omnoho viac. V minulom volebnom období som pôsobila ako občan-neposlanec v legislatívnej komisii a vďaka tomu som sa bližšie oboznámila s prácou poslancov, chodom zastupiteľstva a miestneho úradu. Čo konkrétne vám na fungovaní Ružinova najviac prekážalo? Často som písala podnety na miestny úrad alebo na odkaz pre starostu a nedostala som žiadnu odpoveď. Pritom často išlo o jednoduché veci, ale aj tie som musela niekoľkokrát urgovať, prípadne požiadať o informáciu ako sa s mojím podnetom postupuje. Žiaľ, nebolo to tak len na miestnom úrade, rovnaké skúsenosti mám s magistrátom, ale aj tunajším okresným úradom. Okrem toho výsledná odpoveď ma veľakrát neuspokojila. Kľúčové je podľa mňa hľadať riešenia ako by to išlo. Za posledné mesiace ale pozorujem aj zmenu v komunikácií miestneho úradu, podnety sa riešia promptnejšie, prípadne, ak nastanú prekážky, snažia sa ich riešiť. Ako sa za ten prvý polrok napĺňajú predstavy, s ktorými ste do toho išli? Niektoré veci idú ľahšie a iné ťažšie. Keď sa na mňa obráti obyvateľ s nejakou požiadavkou, snažím sa ju riešiť v spolupráci s kompetentnými čo najrýchlejšie. Nie všetko ale ide rýchlo. Napríklad vyznačenie prechodu pre chodcov sa z pohľadu nezainteresovaného človeka môže zdať banalitou, ale nie je to tak. Takýto proces trvá aj rok, mnohokrát sa môže obyvateľom zdať, že sa nič s jeho podnetom nerobí, ale nie je to ani zďaleka pravda. V rámci zastupiteľstva ste členkou dvoch ,,právnických" komisií, ale ste aj v komisii dopravy. Na čo sa chcete zamerať v tejto problematike? Komisia dopravy sa venuje viacerým okruhom, ťažko vybrať dôležitejší, alebo menej dôležitý. Určite je potrebné riešiť stav cestných komunikácií a chodníkov. Veľkou témou je aj parkovacia politika. Osobne sa chcem zamerať najmä na vysporiadanie ciest a chodníkov, ktoré neboli zaradené do siete miestnych komunikácií (tých je žiaľ v Ružinove veľmi veľa). Obdobným problémom sú aj cesty a parkoviská na pozemkoch súkromných vlastníkov. V tomto prípade existuje aj niekoľko rozsudkov súdov, ktoré sú ale často protichodné. Venovali ste sa dokumentovaniu nepojazdných aut, ktoré blokujú parkovacie miesta. Je takýchto aut v Ružinove veľa? Odstaveným vozidlám sa venujem doteraz. Podnety, ktoré posielajú občania, riešim so zodpovednými zamestnancami úradu. Žiaľ, aj tu vidíme zdĺhavosť niektorých procesov. Napríklad ak vozidlo má EČV, ale neplatnú technickú a emisnú kontrolu, nahlasuje sa na okresný úrad. Ten vyzve majiteľa na doplnenie kontrol v stanovenom čase. Ak tak neurobí, začne sa proces vyraďovania z evidencie. Často sa sám majiteľ spamätá a vozidlo sám vyradí z evidencie a odstráni, ale keď sa tak nestane, proces na okresnom úrade môže trvať aj dva roky a vrak zaberá parkovacie miesto. Čo hovoríte na aktuálny návrh parkovacej politiky? Problém parkovania trápi väčšinu obyvateľov Ružinova. Či už ide o prenajaté byty, kde mnohokrát majitelia prenajímajú izby jednotlivcom, a tu môžu pripadať na jeden byt aj 4 autá, problémom sú aj dodávky, ktoré zjavne obyvatelia majú ako služobné vozidlo a odparkujú ich vo vnútroblokoch, problémom sú aj autá návštevníkov nemocnice, prípadne administratívnych komplexov v okolí. Parkovacia politika nie je len o parkovaní, ale má za cieľ aj obmedziť dopravu osobných automobilov, čo ale musí ísť ruka v ruke so zlepšovaním hromadnej dopravy a nemenej dôležité je budovanie záchytných parkovísk. Obrovským legislatívnym problémom je aj to, že ani predkladaná novela stavebného zákona neukladá developerom podmienku k bytu predávať aj parkovacie miesta. Nielen v Ružinove, sa stretávame s tým, že po kolaudácii nového bytového domu sa v okolí rozšíri počet odparkovaných vozidiel a pritom vyhradené miesta postavené developerom sú prázdne. V minulosti bolo najväčšou výhradou to, že celomestský návrh dostatočne nereflektuje špecifiká Ružinova, ktorými sú vnútrobloky. Zmenilo sa to? Parkovacia politika je dôležitá, Ružinovčania ju chcú, treba ale s ľuďmi o nej komunikovať. Zatiaľ tento problém doriešený nie je a možno bude potrebná aj legislatívna zmena zákona. To ale nie je dôvod na to, aby sme odsúvali riešenie takého problému, akým je parkovanie. Dá sa riešiť aj viac vecí naraz. Mali by mať Ružinovčania rovnaké práva v celom Ružinove, alebo iba vo svojej zóne a vo zvyšných platiť? Vytvorenie zón musí odrážať potreby jej obyvateľov. To je kľúčové. Milan Stanislav  
MUDr. Miloš Bubán: Mám veľmi rád Retro

MUDr. Miloš Bubán: Mám veľmi rád Retro

Rubrika: Rozhovory
Hoci je Staromešťan, už druhý rok pracuje na svojom novom pôsobisku na Bajkalskej ulici. Známy gastroenterológ, moderátor aj cestovateľ MUDr. Miloš Bubán je v našej štvrti na výsosť spokojný. Teší sa zo svojej slnečnej ordinácie, vybavenej najmodernejšími prístrojmi ale aj zo spolupráce s kolegami z neďalekej Fakultnej nemocnice v Ružinove. Prečo je to tak? Každý človek hľadá pre svoje ambície a ciele lepšie podmienky. Tu som ich našiel a myslím si, že aj naši pacienti sú spokojní. Máme dobré termíny, je tu dobrá dostupnosť a celkovo je Ružinov oblasť, v ktorej sa ľudia tešia z pekného bývania a kde sa ani na služby veľmi sťažovať nedá. Vďaka vášmu novému pôsobisku, ste Ružinov aj začali objavovať? Poznal som túto mestskú časť aj predtým, lebo som často chodieval moderovať do Domu kultúry Ružinov a aj som posielal pacientov do Fakultnej nemocnice. Okrem toho tu mám mnoho priateľov, ktorí v Ružinove podnikajú a majú svoje prevádzky. Napríklad, chodievam rád jesť do Retra, kde vedú moji dobrí priatelia výbornú reštauráciu. No a dole k Ľubovi Romanovi chodím na víno. Celkove mám Retro veľmi rád. Okrem toho, že ste známy ako lekár, moderátor, aj rád cestujete. Kde vo svete ste boli naposledy? Mám veľmi rád Austráliu, naposledy, keď som tento kontinent navštívil po štvrtý krát, som spoznal Tasmániu. Ako ostrovný štát je Tasmánia veľmi zaujímavá svojimi parkami, kde endemicky žije tasmánsky diabol – zaujímavé zvieratko. Ale na mňa zapôsobili aj miestne služby. Napríklad, keď som si tam požičal auto a po dvoch týždňoch som ho vrátil, všetko prebiehalo perfektne hladko, bez akýchkoľvek problémov. Cesty tam sú vo vynikajúcom stave, rovnako návštevnícke centrá vybavené ľuďmi, ktorí sa snažia čo najviac vám uľahčiť cestovanie a spoznávanie krajiny. Mal som tam pocit cestovateľského bezpečia, aj keď je Austrália najnebezpečnejšia krajina na svete vzhľadom na živočíchy, ktoré tam žijú. Ak však človek dodržiava pravidlá a neriskuje, nič sa nemôže stať. To ale platí aj pre iné kontinenty, Európu nevynímajúc. Stretli ste tam nejakého jedovatého hada? Našťastie, iba v zoologických záhradách, kde vždy chodievam. Ale boli sme aj v Sydney, ktoré považujem za jedno z najkrajších miest na svete. Žije tam moja vynikajúca priateľka – maliarka Nataša Florean, pôvodne z Bratislavy. Má tam ateliér, v ktorom som strávil aj posledné Vianoce. Hoci sme nemali kapra ale rybu s majonézovým šalátom, nechýbal ani slovenský stromček. Pretože bolo teplo a ona túži po slovenskej atmosfére, hodila pod stromček bielu kožušinu, ktorá symbolizovala sneh. Čo by ste odkázali Ružinovčanom. Ako sa majú stravovať, aby zostali zdraví? Mali by si dopriať pestrú stravu. Presadzujem teóriu, že konzumovať možno všetko, ale s mierou, tak aby to neuškodilo. Preháňanie v každom smere škodí. V našom centre na Bajkalskej má však každý otvorené dvere. No ja budem najradšej, ak k nám budú chodiť ľudia iba na preventívne prehliadky a nikto z nich nebude mať vážny zdravotný problém. Barbora Laucká, Foto: Desana Dudášová MUDr. Miloš Bubán – je rodák zo Smoleníc. Dvadsať jeden rokov fungoval ako hlásateľ v Slovenskej televízii. Hoci pracuje ako renomovaný odborník na gastroenterológiu, moderovanie pri mimoriadnych príležitostiach si vychutnáva aj v súčasnosti. Jeho prednosťou je, okrem apartného vzhľadu, aj mimoriadna jazyková výbava a rozsiahle vedomosti z rozličných oblastí.  
Pretancoval som celý svoj život

Pretancoval som celý svoj život

Rubrika: Rozhovory
Krása ľudového tanca mu učarovala natoľko, že láska k nemu ho drží od malička dodnes. Stál pri zrode folklórneho súboru Lúčnica, neskôr sa podieľal na formovaní Slovenského ľudového umeleckého kolektívu.