Rozhovory

Kristína Kövešová je dnes jednou z najznámejších tvárí televíznej obrazovky. Neuvidíte ju v elegantnom kostýmčeku a lodičkách, ale skôr v pohodlných teniskách, v ktorých doslova naháňa falošných žobrákov, zlodejov alebo pedofilov. 

V časopise Ružinovské echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec JUDr. Matúš Méheš. Pred niekoľkými dňami investor predstavil víziu riešenia novej Hirošimy a jej bezprostredného okolia. Boli ste jedným z členov komisie, ktorí zastupovali mestskú časť. Čo bolo pre vás pri rozhodovaní podstatné? Aby táto ohavná zrúcanina konečne zmizla a aby investor rešpektoval prostredie, kde sa chystá stavať. Ľudia, ktorí žijú v tejto časti Ružinova, viac ako desať rokov počúvali množstvo sľubov a nič sa nezmenilo. Deti, ktoré sa narodili, keď tento obchodný dom zatvárali, už dnes chodia na strednú školu. Na jednej strane sme všetci chceli, aby tu vzniklo niečo nové, ale na strane druhej sme sa báli, čo môže pred našimi oknami vyrásť. V Bratislave nemusíme chodiť ďaleko po príklady, kedy sa developeri stavali k okoliu viac než necitlivo. To, čo sme zažili pri rokovaniach o budúcnosti Hirošimy, sa s tým ale vôbec nedá porovnať. Ak by takto fungovala komunikácia medzi investormi, samosprávou a obyvateľmi, naše mestá by vyzerali úplne inak. Komisia nebola len „pro forma“ zoskupenie. Naše požiadavky investor rešpektoval a dokonca sme ho pri niektorých kľúčových debatách prehlasovali. Víťazný projekt má v sebe všetko, čo by som rád v tejto časti Ružinova videl. Miesto, okolo ktorého ľudia len prechádzali, by sa zmenilo na miesto, kde trávia čas s rodinami. Nechceli sme tu „downtown“ ako ho poznáme spoza oceánu, kde by po šiestej nebolo ani nohy. Chceli sme nové centrum Ružinova a architekt Cigler nám ho ponúkol. Nevyrastú tu žiadne mrakodrapy plné kancelárií, nová výstavba nebude vyššia ako tá v okolí. Obnovia sa námestia, pribudne zeleň a autá sa presunú do podzemných parkovísk. Vznikne miesto pre komunitné trhy, koncerty a iné akcie. Celá zóna sa prepojí s Parkom Andreja Hlinku a parkom pred Paneurópskou vysokou školou, budúcim Wetzlerovým parkom a vznikne tak nové centrum Ružinova. Keďže sme chceli, aby architekti premýšľali nad celou zónou, videli sme aj to, ako by do prostredia zapadol zrekonštruovaný dom kultúry a prípadne aj nová radnica. Je to síce téma, o ktorej budeme ešte veľmi intenzívne rokovať, ale som presvedčený, že práve takáto funkcia do centrálnej časti patrí. Hlavným bodom posledného rokovania zastupiteľstva bolo schvaľovanie rozpočtu. Ktoré oblasti treba podľa vás riešiť prioritne? Podarilo sa podľa toho nastaviť kľúčové položky? Opraviť to, čo sa desaťročia zanedbávalo, sa nedá ani za rok, ani za dva. Som rád, že máme rozpočet, ktorý odráža skutočné potreby mestskej časti a ľudí, ktorí tu žijú a nie je len prehliadkou „marketingových“ aktivít. Budeme rekonštruovať komunikácie a budeme to robiť skutočne „od podlahy“, aby sme sa k rovnakému kúsku cesty nemuseli vracať už o niekoľko mesiacov. Naplánujeme rezidenčné zóny a urobíme to na základe poctivého dopravného prieskumu. Investujeme do zelene. V Ružinove máme desaťtisíce stromov a potrebujeme poriadne zmapovať ich zdravotný stav a udržiavať ich. Investujeme do škôlok a základných škôl a do budovania nových tried. Ďalšie investície pôjdu do našich zariadení pre seniorov, do knižnice, ale aj do športového klubu. A samozrejme, do prípravy rekonštrukcie trhoviska Miletičova. Kolegovia z VPS na tom pracujú už celé mesiace a je dôležité, že majú aj podporu poslancov. Okrem iných ste aj členom komisie mandátovej, legislatívno-právnej a kontroly. Prečo je podľa vás dôležitá? Veľmi zjednodušene, aby poslanci nedostávali na stôl materiály, ktoré nie sú právne v poriadku. Je to dôležité najmä pri poslaneckých návrhoch, keďže úrad má svoje právne oddelenie. Občas je totiž nadšenie predkladateľa také veľké, až zabudne, že treba dodržiavať aj iné, súvisiace zákony. Návrh možno na prvý pohľad vyzerá atraktívne, možno logicky, možno sa dá na ňom pozbierať veľa lajkov, ale nedá sa realizovať. Aj napriek tomu všetkému sa však občas stane, že hlasovaním prejde na pohľad podobne skvelý nápad. Potom vznikne situácia, keď máme platné uznesenie, ktoré by mal úrad plniť, ale zároveň ho tým nútime porušovať zákon, lebo „je to správne a logické“. Ale ani my a ani naše nápady nemôžu ignorovať zákon. A práve na to sme kolegami z komisie tu. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými? Ružinov je dokonalým miestom pre život vo veľkomeste. Je blízko centra, ponúka obrovské množstvo pracovných príležitostí a miest na vyžitie, ale zároveň je omnoho pokojnejší. Nájdete tu veľa zelene, príjemné vnútrobloky a rozvíjajúci sa komunálny život. To, že ľudia v Ružinove nielen bývajú, ale aj žijú, nám jasne potvrdzuje aj masívny prílev nových obyvateľov. Vašim domovským obvodom je Pošeň. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Jednoznačne najviditeľnejším problémom tejto časti bola chátrajúca Hirošima. Pre veľkú časť Ružinovčanov to bol problém, ktorý bolo treba riešiť. Pre nás, ktorí na Pošni bývame, to boli desiatky ton odpadkov, bezdomovci, ktorí si tam doslova zariadili byty, injekčné striekačky popri rozpadnutom oplotení. Práve preto je dôležité, že sme sa v tomto pohli vpred. Život nám značne komplikujú aj nevysporiadané komunikácie. Ťažko sa totiž vlastným susedom vysvetľuje, prečo nemôžeme opravovať cesty, ktoré nie sú naše. Lebo nechápu, ako je možné, že takmer tridsať rokov neboli úrady schopné rozhodnúť, komu budú patriť a kto sa o ne bude musieť starať. Nuž a na záver... výstavba na každom voľnom kúsku. Naozaj už nevyhnutne potrebujeme územný plán, ktorý jasne určí pravidlá toho, ako by raz mohla táto časť Ružinova vyzerať. Aby sa táto ani žiadna iná jeho časť nezmenila na betónovú džungľu, ale bola presne tým miestom, na ktoré sa denno-denne radi vraciame. Žijem na Pošni. Žije tu moja rodina. Keď sa pozriem z okna, vidím 30 rokov zanedbávané ihrisko Albrechtova. Viem, čo hnevá mojich susedov. Preto to pre mňa nie sú len majetkovo-právne problémy. Je to skutočný život skutočných ľudí.  

V časopise Ružinovské ECHO vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa Ing. Marcela Kulifajová. Ste predsedníčkou Komisie školstva, kultúry a športu. Čo považujete za najdôležitejšiu úlohu mestskej časti v tejto oblasti? Táto komisia je naozaj veľmi rozsiahla, preto poďme po poradí. Mestská časť je zriaďovateľom základných a materských škôl. So školami súvisia témy vzdelanie, učitelia, vzdelaní žiaci a spokojní rodičia. V prvom rade je na mestskej časti, aby vytvorila miesta pre deti a žiakov v takom prostredí, kde môžu získať kvalitné vzdelanie a kde budú rešpektované ich potreby na individuálny vývoj každého z nich. Priestorové, personálne, materiálne a tiež kvalitatívne. V tomto roku sme vytvorili nové VZN, ktoré upravuje podmienky prijímania detí do materských škôl v našej mestskej časti. Môžeme skonštatovať, že vďaka nemu sa nám podarilo prijať takmer všetky deti, ktoré sú obyvateľmi Ružinova do zariadení, ktoré sú práve ich spádovou oblasťou. Vzhľadom k novému zákonu, budeme v budúcom roku prihliadať aj na rajonizáciu pri jednotlivých základných školách. V súčastnosti má školstvo obrovské problémy s nedostatkom učiteľov. To je téma, ktorá rezonuje aj u nás v Ružinove. Je potrebné, aby sme učiteľov, ktorých máme ale aj tých, ktorých hľadáme, motivovali k profesii učiteľ. Momentálne hľadáme nástroje, ktorými by sme ich vedeli do našej mestskej časti prilákať. Zvažujeme pridelenie služobných bytov, motivačné príplatky, alebo navýšenie platov. Toto bude samozrejme v ďalších rokoch závisieť od rozpočtu mestskej časti. V Ružinove máme kvalitných učiteľov, za čo im osobne vyjadrujem poďakovanie a prianie, aby to v danej profesii čo najdlhšie vydržali. Byť učiteľ totiž nie je práca, ale poslanie. Poslanie, cez ktoré každý jeden z nich tvorí čiastočky budúceho sveta z osobností, ktoré posielajú do života. Čo sa týka športu, túto oblasť v našej mestskej časti zastrešuje Ružinovský športový klub. Práve on rieši oblasť telovýchovy, športu a rekreačných činností. Je správcom niekoľkých multifunkčných areálov, o ktoré sa stará a vďaka nim vytvára priestor pre rozvoj športu ako školskej mládeže, tak aj širokej verejnosti. Počas roka pripravuje spolu s MČ Bratislava - Ružinov a Cultusom Ružinov rôzne športové a spoločenské podujatia zamerané najmä na deti a mládež. Oblasť kultúry je zastrešená spoločnosťou Cultus. Spoločnosť prevádzkuje 3 kultúrne domy. Je to samostatná organizácia, ktorá realizuje množstvo kultúrnych podujatí pre všetky vekové kategórie. O kvalite podujatí jasne hovorí návštevnosť jednotlivých podujatí, ktoré sú počas roka plne využívané a v obrovskej miere navštevované. Jednou z tém, o ktorých sa v súvislosti so školami veľa hovorí, ale je ťažké ich odhaľovať a riešiť, je šikana. Šikana je pojem, ktorému by sme mali venovať veľkú pozornosť. Hlavne v školských zariadeniach. Obeťou sa môže stať ktokoľvek a často sa ťažko odhaľuje. Veľakrát obeť o svojom šikanovaní nerozpráva, uzavrie sa do seba a príde sa na ňu neskoro. Preto je potrebné o tejto téme začať otvorene rozprávať, nabádať žiakov, aby sa vyjadrovali a pri akomkoľvek náznaku šikany či už na sebe, alebo na spolužiakoch sa nebáli vyjadriť otvorene svoj pocit. Práve preto je potrebné podporovať projekty na školách s touto témou. Okrem školskej pôsobíte aj v grantovej komisii. Prečo je podľa Vás dôležité podporovať takýmto spôsobom občianskej aktivity? Z môjho pohľadu sú grantové programy a ich podpora veľmi prospešná pre komunitný život. Projekty, ktoré k nám chodia na schválenie spájajú ľudí, susedov, mamičky na materskej dovolenke, seniorov, ale aj žiakov, učiteľov a športujúcu mládež. Sú naozaj rôznorodé, inšpiratívne a krásne. Vďaka nim sme pomohli rôznym občianskym združeniam, komunitám a záujmovým skupinám, ktoré by bez tejto pomoci tieto aktivity nemohli zrealizovať a na druhej strane by nám, mestskú časť množstvo nápadov nenapadlo. Komunitný život je pre mňa spolupatričnosť a tá je v súčasnej dobe veľmi dôležitá. V spoločnosti, v medziľudských vzťahoch a aj v budúcnosti našej krajiny. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými? Naša mestská časť je širšie centrum. Obyvatelia nie sú priamo v centre, ale na druhej strane sú v centre za pár minút. Z hľadiska infraštruktúry je doprava do centra veľmi rýchla a bezproblémová. Okrem toho sa môžeme pýšiť zeleňou okolo nás. Sme najzelenšia mestská časť s množstvom parkov, oddychových zón a s veľkým, veľmi obľúbeným ihriskom. A dokonca máme aj labute. Tými sa tiež nemôže pochváliť každá mestská časť. A to dôležité, jednotlivé časti žijú pomerne intenzívnym komunitným životom. Stále je tu veľa miest, ktoré majú „dedinskú“ atmosféru a susedia sa poznajú celé generácie. A práve tento komunitný život budeme v budúcnosti podporovať rôznymi projektami. Vašim domovským obvodom je Štrkovec. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Táto časť Ružinova je známa hlavne vďaka jazeru a oddychu pri ňom. Jazero a jeho okolie je využívané nielen našimi „Ružinovčanmi“, ale celou Bratislavou. Je dôležité zachovať okolie jazera práve tomuto účelu. Preto je dôležité vyriešiť pozemky v okolí jazera, tiež stavbu, bývalý hotel, tak, aby to bolo v súlade s potrebami obyvateľov a nie s potrebami developera. Tiež pracujeme na oprave ciest a chodníkov v tejto časti, na pasportizácii zelene, na oprave parkovísk a revitalizácii detských ihrísk. Budúci rok bude náročný. Čakajú nás nové výzvy ako parkovacia politika, viac miest pre žiakov na základných školách, naštartovanie projektu Hirošima a iné. A keďže ja som človek, ktorý myslí srdcom, prajem Ružinovu a Ružinovčanom veľa lásky, lebo tej nikdy nie je dosť, veľa trpezlivosti, lebo bez tej veľké veci nikdy nevznikli, obrovskú spolupatričnosť, lebo tá spája a vzájomný rešpekt človeka k človeku, lebo to je základ každého úspechu. A nakoniec spoločné vykročenie pravou nohou k zdolaniu týchto výziev. Verím, že sa nám to s podporou vás, obyvateľov, podarí.  

V časopise Ružinovské ECHO vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec NIKOLAJ GEČEVSKÝ. Ste poslanec, ale aj veliteľ ružinovských dobrovoľných hasičov. Zasahovali ste napríklad pri požiari internátu vo Vlčom hrdle, ale aj v ubytovni na Mlynských luhoch. Ako fungujú naši hasiči a prečo sú pre okolie dôležití?

V časopise Ružinovské ECHO vám postupne predstavíme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa Ing. MONIKA ĎURAJKOVÁ. V poslaneckom zbore ste nová tvár. Čo rozhodlo o vašom vstupe do aktívnej komunálnej politiky? Po narodení syna som začala citlivo vnímať verejný priestor okolo seba. Deravé chodníky, autá stojace na chodníku, špinavé detské ihriská... To, čo si bežne človek, ponáhľajúci sa do a z práce domov, nevšíma. Postupne som tieto problémy začala riešiť. Relevantných odpovedí sa mi nedostávalo, často som ani odpoveď nedostala. Veľmi ma to hnevalo, a keďže som predtým pracovala v súkromnej sfére, ale aj v štátnej správe, vedela som, že to môže fungovať aj lepšie. Rozhodla som sa preto kandidovať v komunálnych voľbách cez stranu Spolu – občianska demokracia, ktorá mi je od založenia sympatická. Tá podporovala súčasného primátora Valla. On a jeho tím pre mňa predstavoval to, čo Slovensko potrebuje. Novú generáciu presadzujúcu novú politiku. V Ružinove som vyhrala s historicky najväčším počtom hlasov, aj vďaka osobnej kampani a tomu, že ľudia reflektujú ponuku transparentnosti a autentickosť. Ľudia majú dosť naškrobených politikov v sakách. Ako matka prinášam do komunálu iné témy a iný pohľad na verejný priestor, keďže sa v ňom denne pohybujem. Ako sa vám napĺňajú predstavy po pol roku? Očakávala som, že budem mať viac právomocí a kompetencii, ale napriek tomu sa snažím robiť maximum. Veľa vecí je beh na dlhé trate. Veľkú úlohu poslanca vidím v tom, že je spojka medzi občanmi a úradom. Chcem byť viditeľnou poslankyňou a nedržať sa hesla: dôležité je zúčastniť sa. Teším sa, že sa na mňa občania od prvého dňa obracajú so svojimi podnetmi a majú vo mňa dôveru, že veci budem riešiť. Som v primátorovom tíme a v klube máme viceprimátorku, takže niektoré veci viem rýchlejšie posunúť. Boli ste zvolená vo volebnom obvode Prievoz, kde sa chystajú veľké projekty. Viac krát ste sa vyjadrovali k developerským projektom. Podarí sa podľa vás zastaviť niektoré z nich? Ako rodená Prievozčanka sa samozrejme sústredím na Prievoz, ktorý dobre poznám. Mnoho ľudí nevie, že pod ružinovský obvod Prievoz patrí aj Vlčie hrdlo, Pálenisko, Domové role a Mlynské luhy. Toto sú okrajové zóny, ktoré boli roky prehliadané. Neboli však prehliadané developermi, a tak sme svedkami veľkých projektov, na Pálenisku je to Nový Ružinov, na Domových roliach sú v pláne tiež veľké zámery. Najdôležitejšie je urýchlene spracovať územné plány zón, aby tu nevznikala neregulovaná výstavba. Veľmi by som si želala, aby pri developmente investori mysleli aj na súčasných obyvateľov, napr. na Pálenisku bojujeme za vybudovanie kanalizácie, ktorú by mohol pomôcť developer zrealizovať. V Prievoze sme s o.z. Náš Prievoz zaznamenali posun v projekte Konopná residence, kde Magistrát vydal nesúhlasné záväzné stanovisko. Ste členkou komisie dopravy. Čo by malo byť pre Ružinov prioritou pri výstavbe dopravnej infraštruktúry? Prioritou by mali byť ľudia – ich zdravý pohyb a snaha o znižovanie počtu áut. Je mi smutno, keď vidím iné mestá, kde sa kladie dôraz na cyklistov a peších, pritom v Bratislave je na vrchole pyramídy auto. Diskusie predošlých dní sa zaoberali parkovacou politikou, kiež by takéto emócie vedela vzbudiť aj diskusia o potrebe začať budovať plnohodnotné cyklopruhy alebo zlepšovať MHD. Dopyt po alternatívnych druhoch dopravy je veľký, ale pokiaľ sa ľudia nebudú cítiť bezpečne, budú stále využívať auto. Je to začarovaný kruh a pokým tu niekto rázne nedupne, že musíme prestať preferovať autá, tak sa nič nezmení. Ako predsedníčka grantovej komisie ste avizovali zmenu všeobecne záväzného nariadenia o poskytovaní dotácií a grantov smerom do budúcnosti. Čo by sa malo zmeniť? Mestská časť poskytuje dva druhy podpory – granty, do 5000 eur, ktoré slúžia najmä na budovanie komunít a výstupom ktorých je podujatie alebo akcia. Taktiež poskytuje vyššiu sumu podpory - dotácie, ktoré slúžia na podporu fungovania etablovaných organizácií prispievajúcich k rozvoju Ružinova. Tým chceme v rámci komisie dať rámec, stanoviť jasné pravidlá ich poskytovania. Cieľom je odstrániť aj iné problematické miesta, na ktoré poukázala prax, ako aj nastaviť podávanie žiadostí proklientsky. Grantová komisia pridelila viac ako 200 - tisíc eur aktívnym občanom na realizáciu projektov. Čoho sa týkajú? Tento rok sme kvôli plánovaným zmenám v časti dotácie otvorili iba grantovú výzvu. Väčšina projektov bola z oblasti vzdelávania, športu a sociálnej oblasti. Budú sa tak konať rôzne workshopy, prednášky, vzdelávacie akcie, športové dni, tábory, súťaže. Teším sa, že Ružinovčania sú aktívni a majú záujem robiť niečo pre svoju komunitu. Milan Stanislav    

V časopise Ružinovské ECHO vám postupne predstavíme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa JUDr. MICHAELA BIHÁRYOVÁ. Čo rozhodlo o vašom vstupe do aktívnej komunálnej politiky? Som presvedčená, že ak chceme žiť v krajine, ktorá funguje lepšie, musíme preto niečo urobiť a nielen čakať na niekoho, kto nás „zachráni“. A na začiatku je práve komunálna politika, lebo jej dôsledky vnímame najintenzívnejšie. Či už je to odhrabaný sneh, pokosená tráva, výtlky na ceste alebo, a to je téma, ktorej sa už dlho venujem ja sama, vraky na našich uliciach. Samozrejme, je toho omnoho viac. V minulom volebnom období som pôsobila ako občan-neposlanec v legislatívnej komisii a vďaka tomu som sa bližšie oboznámila s prácou poslancov, chodom zastupiteľstva a miestneho úradu. Čo konkrétne vám na fungovaní Ružinova najviac prekážalo? Často som písala podnety na miestny úrad alebo na odkaz pre starostu a nedostala som žiadnu odpoveď. Pritom často išlo o jednoduché veci, ale aj tie som musela niekoľkokrát urgovať, prípadne požiadať o informáciu ako sa s mojím podnetom postupuje. Žiaľ, nebolo to tak len na miestnom úrade, rovnaké skúsenosti mám s magistrátom, ale aj tunajším okresným úradom. Okrem toho výsledná odpoveď ma veľakrát neuspokojila. Kľúčové je podľa mňa hľadať riešenia ako by to išlo. Za posledné mesiace ale pozorujem aj zmenu v komunikácií miestneho úradu, podnety sa riešia promptnejšie, prípadne, ak nastanú prekážky, snažia sa ich riešiť. Ako sa za ten prvý polrok napĺňajú predstavy, s ktorými ste do toho išli? Niektoré veci idú ľahšie a iné ťažšie. Keď sa na mňa obráti obyvateľ s nejakou požiadavkou, snažím sa ju riešiť v spolupráci s kompetentnými čo najrýchlejšie. Nie všetko ale ide rýchlo. Napríklad vyznačenie prechodu pre chodcov sa z pohľadu nezainteresovaného človeka môže zdať banalitou, ale nie je to tak. Takýto proces trvá aj rok, mnohokrát sa môže obyvateľom zdať, že sa nič s jeho podnetom nerobí, ale nie je to ani zďaleka pravda. V rámci zastupiteľstva ste členkou dvoch ,,právnických" komisií, ale ste aj v komisii dopravy. Na čo sa chcete zamerať v tejto problematike? Komisia dopravy sa venuje viacerým okruhom, ťažko vybrať dôležitejší, alebo menej dôležitý. Určite je potrebné riešiť stav cestných komunikácií a chodníkov. Veľkou témou je aj parkovacia politika. Osobne sa chcem zamerať najmä na vysporiadanie ciest a chodníkov, ktoré neboli zaradené do siete miestnych komunikácií (tých je žiaľ v Ružinove veľmi veľa). Obdobným problémom sú aj cesty a parkoviská na pozemkoch súkromných vlastníkov. V tomto prípade existuje aj niekoľko rozsudkov súdov, ktoré sú ale často protichodné. Venovali ste sa dokumentovaniu nepojazdných aut, ktoré blokujú parkovacie miesta. Je takýchto aut v Ružinove veľa? Odstaveným vozidlám sa venujem doteraz. Podnety, ktoré posielajú občania, riešim so zodpovednými zamestnancami úradu. Žiaľ, aj tu vidíme zdĺhavosť niektorých procesov. Napríklad ak vozidlo má EČV, ale neplatnú technickú a emisnú kontrolu, nahlasuje sa na okresný úrad. Ten vyzve majiteľa na doplnenie kontrol v stanovenom čase. Ak tak neurobí, začne sa proces vyraďovania z evidencie. Často sa sám majiteľ spamätá a vozidlo sám vyradí z evidencie a odstráni, ale keď sa tak nestane, proces na okresnom úrade môže trvať aj dva roky a vrak zaberá parkovacie miesto. Čo hovoríte na aktuálny návrh parkovacej politiky? Problém parkovania trápi väčšinu obyvateľov Ružinova. Či už ide o prenajaté byty, kde mnohokrát majitelia prenajímajú izby jednotlivcom, a tu môžu pripadať na jeden byt aj 4 autá, problémom sú aj dodávky, ktoré zjavne obyvatelia majú ako služobné vozidlo a odparkujú ich vo vnútroblokoch, problémom sú aj autá návštevníkov nemocnice, prípadne administratívnych komplexov v okolí. Parkovacia politika nie je len o parkovaní, ale má za cieľ aj obmedziť dopravu osobných automobilov, čo ale musí ísť ruka v ruke so zlepšovaním hromadnej dopravy a nemenej dôležité je budovanie záchytných parkovísk. Obrovským legislatívnym problémom je aj to, že ani predkladaná novela stavebného zákona neukladá developerom podmienku k bytu predávať aj parkovacie miesta. Nielen v Ružinove, sa stretávame s tým, že po kolaudácii nového bytového domu sa v okolí rozšíri počet odparkovaných vozidiel a pritom vyhradené miesta postavené developerom sú prázdne. V minulosti bolo najväčšou výhradou to, že celomestský návrh dostatočne nereflektuje špecifiká Ružinova, ktorými sú vnútrobloky. Zmenilo sa to? Parkovacia politika je dôležitá, Ružinovčania ju chcú, treba ale s ľuďmi o nej komunikovať. Zatiaľ tento problém doriešený nie je a možno bude potrebná aj legislatívna zmena zákona. To ale nie je dôvod na to, aby sme odsúvali riešenie takého problému, akým je parkovanie. Dá sa riešiť aj viac vecí naraz. Mali by mať Ružinovčania rovnaké práva v celom Ružinove, alebo iba vo svojej zóne a vo zvyšných platiť? Vytvorenie zón musí odrážať potreby jej obyvateľov. To je kľúčové. Milan Stanislav  

Krása ľudového tanca mu učarovala natoľko, že láska k nemu ho drží od malička dodnes. Stál pri zrode folklórneho súboru Lúčnica, neskôr sa podieľal na formovaní Slovenského ľudového umeleckého kolektívu.   

V časopise Ružinovské ECHO vám postupne predstavíme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva.  Dnes poslanec Mgr. et Mgr. MAREK MACHATA (1983) Vyštudoval právo, psychológiu a masmédiá. Je členom viacerých expertných poradných rád a výborov vlády SR. V súčasnosti je prezidentom Asociácie organizácií zdravotne postihnutých občanov SR (AOZPO SR) a prezidentom OZ Imobilio. Je župným a miestnym poslancom v obvode Bratislava – Ružinov. Laureát Krištáľového krídla v kategórii Filantropia. Venuje sa tiež herectvu v Divadle bez zábran pri Malej scéne STU v Bratislave Do spoločenského diania sa aktívne, cez tretí sektor, zapájate dlhé roky. Čo bolo dôvodom aktívne vstúpiť do politiky? Je to pravda, v neziskovom sektore pôsobím sedemnásty rok. Za ten čas sa mi podarilo spolupracovať na mnohých projektoch, ktoré pomohli stovkám ľudí. Táto práca má však svoje limity. Prídete na to, že niekedy potrebujete súčinnosť štátu či samosprávy pri konkrétnych riešeniach, a preto som sa rozhodol vstúpiť do politiky. Komunálna politika je ideálnym miestom na odovzdanie, ale aj získanie množstva cenných skúseností. Zatiaľ máte jedenapolročnú skúsenosť z pôsobenia v župe. Napĺňajú sa vaše predstavy? Župa je z pohľadu ľudí síce trochu abstraktná, má však na starosti konkrétne školy, cesty, domovy sociálnych služieb, dopravu, pamiatky a podobne. Teší ma, že kraj je v dobrej kondícii, ako poslanec postupne prechádzam najmä sociálne a kultúrne zariadenia v správe župy. V zastupiteľstve Ružinova pracujete v troch komisiách, aké prístupy v nich chcete presadzovať? Komisia na ochranu verejného záujmu dohliada predovšetkým na poslancov ☺ Ostatné tri, teda sociálna, bytová a grantová, sú síce tiež poradnými orgánmi, ale ich témy sú blízko občanom. Grantová komisia mala náročnú úlohu pri posudzovaní grantov, žiadosti boli mimoriadne kvalitné a tešíme sa na podporené a zrealizované projekty. V sociálnej komisií sme nedávno žrebovali záujemcov o zájazd do Banskej Štiavnice. Rád by som počas štyroch rokov prispel k skvalitneniu sociálnych služieb poskytovaných mestskou časťou. Bytová komisia už roky zápasí s nedostatkom bytov v pomere k počtu žiadostí. Ponúka sa teda otázka, či do budúcna neuvažovať o nových nájomných bytoch. Aj vďaka vám sa podarilo do rozpočtu presadiť príspevok na dopravu pre imobilných občanov. Ako tento príspevok funguje? Musím povedať, že existuje dobrá vôľa všetkých zúčastnených pomôcť ťažko zdravotne postihnutým občanom s časťou ich nákladov na dopravu, konkrétny výsledok však ešte len vzíde z rokovaní s úradníkmi a starostom. Základnou ideou je prispieť občanovi časťou výdavkov na tzv. „sociálny taxík“, ktoré dnes znáša sám. Ak sa to podarí, chceli by sme, aby časť sumy pre týchto občanov hradila mestská časť zo svojho rozpočtu. Presnú podobu príspevku ani časový horizont však v tejto chvíli ešte neviem bližšie špecifikovať, budeme o tom určite informovať občanov včas. Jednou z vašich tém je aj debarierizácia verejných priestorov. V akom stave je z tohto pohľadu Ružinov? Existujú dva pohľady: jeden hovorí o rapídnom náraste rozpočtovej položky na debarierizáciu a snahu našej mestskej časti debarierizovať napríklad materské školy alebo Domov dôchodcov na Pažítkovej. Na druhej strane, pri nedávnych voľbách som sa nedopátral ani k jednej volebnej miestnosti, ktorá by bola prístupná úplne bez bariér. Ružinov má veru v tejto oblasti ešte veľa práce, vyhláška o prístupnosti verejných budov platí roky pre všetkých a mala by sa dodržiavať. V tejto súvislosti spomeniem existenciu novej pracovnej skupiny na Hlavnom meste. Je dobré, aby mestské časti a mesto v tejto oblasti spolupracovali. V troch komisiách pôsobíte aj v rámci zastupiteľstva samosprávneho kraja. Kde vidíte priestor na lepšie prepojenie medzi miestnou samosprávou a samosprávou druhého stupňa? Kľúčovou oblasťou spolupráce je viaczdrojové financovanie a dotácie, alebo zámeny pozemkov či rekonštrukcie budov. Mestské časti a župa však môžu spolupracovať aj v konkrétnych oblastiach, kde majú podobné kompetencie. Dobrým príkladom by mohla byť spolupráca základných a stredných škôl, napríklad vo forme využívania športových areálov občanmi, v sociálnej oblasti vidím možné prieniky tiež. Špecifickými sú oblasti ako cestovný ruch alebo výmena dát. Milan Stanislav    

V časopise Ružinovské ECHO vám postupne predstavíme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes zástupca starostuIng. MICHAL GAŠAJ PhD. Patríte medzi nováčikov v zastupiteľstve. S akými predstavami ste sa ujali funkcie vicestarostu? Doteraz som pracoval výhradne v súkromnej sfére, kde som sa naučil umeniu komunikácie a dôležitosti spolupráce. Do verejnej funkcie si prinášam ekonomické uvažovanie, flexibilitu, schopnosť pracovať pod vysokým pracovným vypätím a trpezlivosť. Funkcie vicestarostu som sa ujal s nohami na zemi. Intenzívne vnímam potreby, požiadavky a prosby občanov.