Rozhovory

Prioritou dopravy by nemali byť autá, ale ľudia

Prioritou dopravy by nemali byť autá, ale ľudia

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské ECHO vám postupne predstavíme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa Ing. MONIKA ĎURAJKOVÁ. V poslaneckom zbore ste nová tvár. Čo rozhodlo o vašom vstupe do aktívnej komunálnej politiky? Po narodení syna som začala citlivo vnímať verejný priestor okolo seba. Deravé chodníky, autá stojace na chodníku, špinavé detské ihriská... To, čo si bežne človek, ponáhľajúci sa do a z práce domov, nevšíma. Postupne som tieto problémy začala riešiť. Relevantných odpovedí sa mi nedostávalo, často som ani odpoveď nedostala. Veľmi ma to hnevalo, a keďže som predtým pracovala v súkromnej sfére, ale aj v štátnej správe, vedela som, že to môže fungovať aj lepšie. Rozhodla som sa preto kandidovať v komunálnych voľbách cez stranu Spolu – občianska demokracia, ktorá mi je od založenia sympatická. Tá podporovala súčasného primátora Valla. On a jeho tím pre mňa predstavoval to, čo Slovensko potrebuje. Novú generáciu presadzujúcu novú politiku. V Ružinove som vyhrala s historicky najväčším počtom hlasov, aj vďaka osobnej kampani a tomu, že ľudia reflektujú ponuku transparentnosti a autentickosť. Ľudia majú dosť naškrobených politikov v sakách. Ako matka prinášam do komunálu iné témy a iný pohľad na verejný priestor, keďže sa v ňom denne pohybujem. Ako sa vám napĺňajú predstavy po pol roku? Očakávala som, že budem mať viac právomocí a kompetencii, ale napriek tomu sa snažím robiť maximum. Veľa vecí je beh na dlhé trate. Veľkú úlohu poslanca vidím v tom, že je spojka medzi občanmi a úradom. Chcem byť viditeľnou poslankyňou a nedržať sa hesla: dôležité je zúčastniť sa. Teším sa, že sa na mňa občania od prvého dňa obracajú so svojimi podnetmi a majú vo mňa dôveru, že veci budem riešiť. Som v primátorovom tíme a v klube máme viceprimátorku, takže niektoré veci viem rýchlejšie posunúť. Boli ste zvolená vo volebnom obvode Prievoz, kde sa chystajú veľké projekty. Viac krát ste sa vyjadrovali k developerským projektom. Podarí sa podľa vás zastaviť niektoré z nich? Ako rodená Prievozčanka sa samozrejme sústredím na Prievoz, ktorý dobre poznám. Mnoho ľudí nevie, že pod ružinovský obvod Prievoz patrí aj Vlčie hrdlo, Pálenisko, Domové role a Mlynské luhy. Toto sú okrajové zóny, ktoré boli roky prehliadané. Neboli však prehliadané developermi, a tak sme svedkami veľkých projektov, na Pálenisku je to Nový Ružinov, na Domových roliach sú v pláne tiež veľké zámery. Najdôležitejšie je urýchlene spracovať územné plány zón, aby tu nevznikala neregulovaná výstavba. Veľmi by som si želala, aby pri developmente investori mysleli aj na súčasných obyvateľov, napr. na Pálenisku bojujeme za vybudovanie kanalizácie, ktorú by mohol pomôcť developer zrealizovať. V Prievoze sme s o.z. Náš Prievoz zaznamenali posun v projekte Konopná residence, kde Magistrát vydal nesúhlasné záväzné stanovisko. Ste členkou komisie dopravy. Čo by malo byť pre Ružinov prioritou pri výstavbe dopravnej infraštruktúry? Prioritou by mali byť ľudia – ich zdravý pohyb a snaha o znižovanie počtu áut. Je mi smutno, keď vidím iné mestá, kde sa kladie dôraz na cyklistov a peších, pritom v Bratislave je na vrchole pyramídy auto. Diskusie predošlých dní sa zaoberali parkovacou politikou, kiež by takéto emócie vedela vzbudiť aj diskusia o potrebe začať budovať plnohodnotné cyklopruhy alebo zlepšovať MHD. Dopyt po alternatívnych druhoch dopravy je veľký, ale pokiaľ sa ľudia nebudú cítiť bezpečne, budú stále využívať auto. Je to začarovaný kruh a pokým tu niekto rázne nedupne, že musíme prestať preferovať autá, tak sa nič nezmení. Ako predsedníčka grantovej komisie ste avizovali zmenu všeobecne záväzného nariadenia o poskytovaní dotácií a grantov smerom do budúcnosti. Čo by sa malo zmeniť? Mestská časť poskytuje dva druhy podpory – granty, do 5000 eur, ktoré slúžia najmä na budovanie komunít a výstupom ktorých je podujatie alebo akcia. Taktiež poskytuje vyššiu sumu podpory - dotácie, ktoré slúžia na podporu fungovania etablovaných organizácií prispievajúcich k rozvoju Ružinova. Tým chceme v rámci komisie dať rámec, stanoviť jasné pravidlá ich poskytovania. Cieľom je odstrániť aj iné problematické miesta, na ktoré poukázala prax, ako aj nastaviť podávanie žiadostí proklientsky. Grantová komisia pridelila viac ako 200 - tisíc eur aktívnym občanom na realizáciu projektov. Čoho sa týkajú? Tento rok sme kvôli plánovaným zmenám v časti dotácie otvorili iba grantovú výzvu. Väčšina projektov bola z oblasti vzdelávania, športu a sociálnej oblasti. Budú sa tak konať rôzne workshopy, prednášky, vzdelávacie akcie, športové dni, tábory, súťaže. Teším sa, že Ružinovčania sú aktívni a majú záujem robiť niečo pre svoju komunitu. Milan Stanislav    
Čerstvá mamička Mary Bartalos: Rodina je dôležitejšia ako sláva

Čerstvá mamička Mary Bartalos: Rodina je dôležitejšia ako sláva

Rubrika: Rozhovory
Len pred niekoľkými dňami oslávila 25. narodeniny a dala si najkrajší darček. Stala sa mamou synčeka Noela. A hoci pre ňu sláva nikdy nebola dôležitá, patrí medzi najznámejšie a najobľúbenejšie mladé herečky. Sú dva typy „celebrít“. Prvým z nich sú také, ktoré z diaľky obdivujeme, ale máme pocit, že sú príliš dokonalé, a teda nedostupné. Druhým zasa také, ktoré máme hneď radi a cítime sa v ich spoločnosti príjemne. A oslovením „celebrita“ by sme ich akurát urazili. Mary patrí práve do  tejto skupiny. Má len 25 rokov a pozná ju každý, kto v posledných rokoch nežil mimo Slovenska alebo vytrvalo neodmieta mať doma televízor.
Pakovacie zóny musia odrážať potreby obyvateľov

Pakovacie zóny musia odrážať potreby obyvateľov

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské ECHO vám postupne predstavíme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa JUDr. MICHAELA BIHÁRYOVÁ. Čo rozhodlo o vašom vstupe do aktívnej komunálnej politiky? Som presvedčená, že ak chceme žiť v krajine, ktorá funguje lepšie, musíme preto niečo urobiť a nielen čakať na niekoho, kto nás „zachráni“. A na začiatku je práve komunálna politika, lebo jej dôsledky vnímame najintenzívnejšie. Či už je to odhrabaný sneh, pokosená tráva, výtlky na ceste alebo, a to je téma, ktorej sa už dlho venujem ja sama, vraky na našich uliciach. Samozrejme, je toho omnoho viac. V minulom volebnom období som pôsobila ako občan-neposlanec v legislatívnej komisii a vďaka tomu som sa bližšie oboznámila s prácou poslancov, chodom zastupiteľstva a miestneho úradu. Čo konkrétne vám na fungovaní Ružinova najviac prekážalo? Často som písala podnety na miestny úrad alebo na odkaz pre starostu a nedostala som žiadnu odpoveď. Pritom často išlo o jednoduché veci, ale aj tie som musela niekoľkokrát urgovať, prípadne požiadať o informáciu ako sa s mojím podnetom postupuje. Žiaľ, nebolo to tak len na miestnom úrade, rovnaké skúsenosti mám s magistrátom, ale aj tunajším okresným úradom. Okrem toho výsledná odpoveď ma veľakrát neuspokojila. Kľúčové je podľa mňa hľadať riešenia ako by to išlo. Za posledné mesiace ale pozorujem aj zmenu v komunikácií miestneho úradu, podnety sa riešia promptnejšie, prípadne, ak nastanú prekážky, snažia sa ich riešiť. Ako sa za ten prvý polrok napĺňajú predstavy, s ktorými ste do toho išli? Niektoré veci idú ľahšie a iné ťažšie. Keď sa na mňa obráti obyvateľ s nejakou požiadavkou, snažím sa ju riešiť v spolupráci s kompetentnými čo najrýchlejšie. Nie všetko ale ide rýchlo. Napríklad vyznačenie prechodu pre chodcov sa z pohľadu nezainteresovaného človeka môže zdať banalitou, ale nie je to tak. Takýto proces trvá aj rok, mnohokrát sa môže obyvateľom zdať, že sa nič s jeho podnetom nerobí, ale nie je to ani zďaleka pravda. V rámci zastupiteľstva ste členkou dvoch ,,právnických" komisií, ale ste aj v komisii dopravy. Na čo sa chcete zamerať v tejto problematike? Komisia dopravy sa venuje viacerým okruhom, ťažko vybrať dôležitejší, alebo menej dôležitý. Určite je potrebné riešiť stav cestných komunikácií a chodníkov. Veľkou témou je aj parkovacia politika. Osobne sa chcem zamerať najmä na vysporiadanie ciest a chodníkov, ktoré neboli zaradené do siete miestnych komunikácií (tých je žiaľ v Ružinove veľmi veľa). Obdobným problémom sú aj cesty a parkoviská na pozemkoch súkromných vlastníkov. V tomto prípade existuje aj niekoľko rozsudkov súdov, ktoré sú ale často protichodné. Venovali ste sa dokumentovaniu nepojazdných aut, ktoré blokujú parkovacie miesta. Je takýchto aut v Ružinove veľa? Odstaveným vozidlám sa venujem doteraz. Podnety, ktoré posielajú občania, riešim so zodpovednými zamestnancami úradu. Žiaľ, aj tu vidíme zdĺhavosť niektorých procesov. Napríklad ak vozidlo má EČV, ale neplatnú technickú a emisnú kontrolu, nahlasuje sa na okresný úrad. Ten vyzve majiteľa na doplnenie kontrol v stanovenom čase. Ak tak neurobí, začne sa proces vyraďovania z evidencie. Často sa sám majiteľ spamätá a vozidlo sám vyradí z evidencie a odstráni, ale keď sa tak nestane, proces na okresnom úrade môže trvať aj dva roky a vrak zaberá parkovacie miesto. Čo hovoríte na aktuálny návrh parkovacej politiky? Problém parkovania trápi väčšinu obyvateľov Ružinova. Či už ide o prenajaté byty, kde mnohokrát majitelia prenajímajú izby jednotlivcom, a tu môžu pripadať na jeden byt aj 4 autá, problémom sú aj dodávky, ktoré zjavne obyvatelia majú ako služobné vozidlo a odparkujú ich vo vnútroblokoch, problémom sú aj autá návštevníkov nemocnice, prípadne administratívnych komplexov v okolí. Parkovacia politika nie je len o parkovaní, ale má za cieľ aj obmedziť dopravu osobných automobilov, čo ale musí ísť ruka v ruke so zlepšovaním hromadnej dopravy a nemenej dôležité je budovanie záchytných parkovísk. Obrovským legislatívnym problémom je aj to, že ani predkladaná novela stavebného zákona neukladá developerom podmienku k bytu predávať aj parkovacie miesta. Nielen v Ružinove, sa stretávame s tým, že po kolaudácii nového bytového domu sa v okolí rozšíri počet odparkovaných vozidiel a pritom vyhradené miesta postavené developerom sú prázdne. V minulosti bolo najväčšou výhradou to, že celomestský návrh dostatočne nereflektuje špecifiká Ružinova, ktorými sú vnútrobloky. Zmenilo sa to? Parkovacia politika je dôležitá, Ružinovčania ju chcú, treba ale s ľuďmi o nej komunikovať. Zatiaľ tento problém doriešený nie je a možno bude potrebná aj legislatívna zmena zákona. To ale nie je dôvod na to, aby sme odsúvali riešenie takého problému, akým je parkovanie. Dá sa riešiť aj viac vecí naraz. Mali by mať Ružinovčania rovnaké práva v celom Ružinove, alebo iba vo svojej zóne a vo zvyšných platiť? Vytvorenie zón musí odrážať potreby jej obyvateľov. To je kľúčové. Milan Stanislav  
MUDr. Miloš Bubán: Mám veľmi rád Retro

MUDr. Miloš Bubán: Mám veľmi rád Retro

Rubrika: Rozhovory
Hoci je Staromešťan, už druhý rok pracuje na svojom novom pôsobisku na Bajkalskej ulici. Známy gastroenterológ, moderátor aj cestovateľ MUDr. Miloš Bubán je v našej štvrti na výsosť spokojný. Teší sa zo svojej slnečnej ordinácie, vybavenej najmodernejšími prístrojmi ale aj zo spolupráce s kolegami z neďalekej Fakultnej nemocnice v Ružinove. Prečo je to tak? Každý človek hľadá pre svoje ambície a ciele lepšie podmienky. Tu som ich našiel a myslím si, že aj naši pacienti sú spokojní. Máme dobré termíny, je tu dobrá dostupnosť a celkovo je Ružinov oblasť, v ktorej sa ľudia tešia z pekného bývania a kde sa ani na služby veľmi sťažovať nedá. Vďaka vášmu novému pôsobisku, ste Ružinov aj začali objavovať? Poznal som túto mestskú časť aj predtým, lebo som často chodieval moderovať do Domu kultúry Ružinov a aj som posielal pacientov do Fakultnej nemocnice. Okrem toho tu mám mnoho priateľov, ktorí v Ružinove podnikajú a majú svoje prevádzky. Napríklad, chodievam rád jesť do Retra, kde vedú moji dobrí priatelia výbornú reštauráciu. No a dole k Ľubovi Romanovi chodím na víno. Celkove mám Retro veľmi rád. Okrem toho, že ste známy ako lekár, moderátor, aj rád cestujete. Kde vo svete ste boli naposledy? Mám veľmi rád Austráliu, naposledy, keď som tento kontinent navštívil po štvrtý krát, som spoznal Tasmániu. Ako ostrovný štát je Tasmánia veľmi zaujímavá svojimi parkami, kde endemicky žije tasmánsky diabol – zaujímavé zvieratko. Ale na mňa zapôsobili aj miestne služby. Napríklad, keď som si tam požičal auto a po dvoch týždňoch som ho vrátil, všetko prebiehalo perfektne hladko, bez akýchkoľvek problémov. Cesty tam sú vo vynikajúcom stave, rovnako návštevnícke centrá vybavené ľuďmi, ktorí sa snažia čo najviac vám uľahčiť cestovanie a spoznávanie krajiny. Mal som tam pocit cestovateľského bezpečia, aj keď je Austrália najnebezpečnejšia krajina na svete vzhľadom na živočíchy, ktoré tam žijú. Ak však človek dodržiava pravidlá a neriskuje, nič sa nemôže stať. To ale platí aj pre iné kontinenty, Európu nevynímajúc. Stretli ste tam nejakého jedovatého hada? Našťastie, iba v zoologických záhradách, kde vždy chodievam. Ale boli sme aj v Sydney, ktoré považujem za jedno z najkrajších miest na svete. Žije tam moja vynikajúca priateľka – maliarka Nataša Florean, pôvodne z Bratislavy. Má tam ateliér, v ktorom som strávil aj posledné Vianoce. Hoci sme nemali kapra ale rybu s majonézovým šalátom, nechýbal ani slovenský stromček. Pretože bolo teplo a ona túži po slovenskej atmosfére, hodila pod stromček bielu kožušinu, ktorá symbolizovala sneh. Čo by ste odkázali Ružinovčanom. Ako sa majú stravovať, aby zostali zdraví? Mali by si dopriať pestrú stravu. Presadzujem teóriu, že konzumovať možno všetko, ale s mierou, tak aby to neuškodilo. Preháňanie v každom smere škodí. V našom centre na Bajkalskej má však každý otvorené dvere. No ja budem najradšej, ak k nám budú chodiť ľudia iba na preventívne prehliadky a nikto z nich nebude mať vážny zdravotný problém. Barbora Laucká, Foto: Desana Dudášová MUDr. Miloš Bubán – je rodák zo Smoleníc. Dvadsať jeden rokov fungoval ako hlásateľ v Slovenskej televízii. Hoci pracuje ako renomovaný odborník na gastroenterológiu, moderovanie pri mimoriadnych príležitostiach si vychutnáva aj v súčasnosti. Jeho prednosťou je, okrem apartného vzhľadu, aj mimoriadna jazyková výbava a rozsiahle vedomosti z rozličných oblastí.  
Pretancoval som celý svoj život

Pretancoval som celý svoj život

Rubrika: Rozhovory
Krása ľudového tanca mu učarovala natoľko, že láska k nemu ho drží od malička dodnes. Stál pri zrode folklórneho súboru Lúčnica, neskôr sa podieľal na formovaní Slovenského ľudového umeleckého kolektívu.   
Moderátor a odborník na kulinárstvo Justin Topolský

Moderátor a odborník na kulinárstvo Justin Topolský

Rubrika: Rozhovory
Medzi New Yorkom a Ružinovom Kedysi sme ho vnímali ako úspešného začínajúceho speváka po boku s krásnou Katkou Karovičovou. Pretože mu komunistický režim nevoňal, rozhodol sa už ako vyštudovaný zubný lekár žiť mimo vlasti. Po roku 1989 sa vrátil. Ako spevák, moderátor a aj zdatný kulinár. Znalec dobrého jedla a všetkého, čo k tomu patrí. Milý človek a starostlivý syn. Kedysi Peter, dnes svetovejší Justin Topolský. Posledných dvadsať rokov oscilujete medzi Ružinovom a New Yorkom. Prečo? Ružinov je môj pevný bod v Európe a New York zasa za Veľkou mlákou. To je jasné. V Ružinove ste sa však nenarodili... Na svet som prišiel, vtedy keď naši bývali na Tehelnej ulici. Ale žijem v Ružinove od pätnástich rokov. Presne v tejto mestskej časti som chodil na strednú školu – na esvéešku na Metodovej ulici, ktorá bola a hádam aj je jedna z najlepších stredných škôl v Bratislave. Prečo máte rád Ružinov? Lebo je tu pohodlne. Som v meste, aj v ňom nie som. Naša mestská časť má dosť zelene, pokiaľ ju úplne nezničia a ešte stále je okolo nás dosť voľného priestranstva. A aj keď sa tu dejú veľké podivuhodnosti, ako mamutie stavby, ktoré rýchlo vyrastajú, na relatívne malej ploche máme všetko. Nákupné centrá, parčíky, reštaurácie, kaviarničky, školy aj predškolské zariadenia. Teším sa najmä, že si spomedzi reštaurácií a barov v našej štvrti môžem vyberať. Kam chodievate najradšej? Do Resta, čo je reštaurácia v priestoroch bývalej gréckej reštaurácie. Varí tu šéfkuchár Mišo Hruška, ktorý je zodpovedný, čestný človek a varí povýšenú slovenskú kuchyňu. Tak isto mám rád Pecto, kde je najlepšia treska, najlepší nakladaný hermelín a ponúkajú také chuťovky, ktorým labužník ako ja, len ťažko odolá. Ste známy aj tým, že ak vás v reštaurácii, kdekoľvek ste, čokoľvek zaujme, šupnete fotečku s textíkom na facebook. Čo vás naposledy takto zaujalo? Napríklad krevety s čínskou kapustou a bravčové mäso na baklažáne z ponuky reštaurácií v Rakúsku. A tu z Resta napríklad úžasné bravčové líčka. Sú tu jedinečné a priamo z biochovu. Ako často chodievate do New Yorku? Pretože ma tam čakajú pracovné povinnosti, raz do mesiaca. Mám tam svoje aktivity, naposledy som viedol šesť rakúskych šéfkuchárov do takých miest, kam by sa inak nedostali. Baví ma takáto práca, našiel som sa aj na tomto poli. V New Yorku ma poteší sloboda, myslenie ľudí, uvoľnenosť. Vždy tam omladnem o pár rokov. Lebo hoci ani v tomto meste nie je všetko ideálne, oproti našej úzkoprsosti je to tam celkom iné. Mesto miest mám v krvi, New York ma jednoducho baví. Ľudia sú bezprostrední. Len tak na ulici mi hocikto povie – čau, máš dobrý kabát , usmeje sa a ide ďalej. Máte tam dobrých susedov? Senzačných, slušných ľudí. Podobne ako v Ružinove. Bývam vedľa úžasnej susedky, ktorá napriek tomu, že pracuje v banke, mi niekedy pomôže. Je to mladé dievča z Kremnice a na- príklad minule, keď sa mi obrovská kopa nahromadila pred dverami a ja som zháňal niekoho, kto nám to odnesie, táto milá mladá dáma naše smeti s priateľom vyniesla do kontajnerov. Ani som nevedel, čo mám na takúto láskavosť povedať. Je to jednoducho zlatá, milá a dobrá osoba. Čo by ste v Ružinove zmenili? Určite by som si želal viac reštaurácií a kaviarní vonku pod slnečníkmi. Je jar, ide leto a na čerstvom vzduchu všetko chutí lepšie.   Justin Topolský Momentálne moderuje v RTVS reláciu Teleráno, okrem toho moderuje rôzne kulinárske festivaly po celom Slovensku. Podľa neho dobrý šéfkuchár musí milovať svoju prácu, zisťovať svetové trendy, hodnotiť ich a mať ambíciu pridať do receptov aj vlastné skúsenosti. A čo sa trendov v kulinárstve týka hovorí: Všetko smeruje k aziatskej kuchyni. Je ľahšia, farebnejšia, chutnejšia. Dá sa kombinovať všetko so všetkým.   Barbora Laucká, Foto: Desana Dudášová    
Nenašiel som žiadnu bezbariérovú volebnú miestnosť

Nenašiel som žiadnu bezbariérovú volebnú miestnosť

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské ECHO vám postupne predstavíme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva.  Dnes poslanec Mgr. et Mgr. MAREK MACHATA (1983) Vyštudoval právo, psychológiu a masmédiá. Je členom viacerých expertných poradných rád a výborov vlády SR. V súčasnosti je prezidentom Asociácie organizácií zdravotne postihnutých občanov SR (AOZPO SR) a prezidentom OZ Imobilio. Je župným a miestnym poslancom v obvode Bratislava – Ružinov. Laureát Krištáľového krídla v kategórii Filantropia. Venuje sa tiež herectvu v Divadle bez zábran pri Malej scéne STU v Bratislave Do spoločenského diania sa aktívne, cez tretí sektor, zapájate dlhé roky. Čo bolo dôvodom aktívne vstúpiť do politiky? Je to pravda, v neziskovom sektore pôsobím sedemnásty rok. Za ten čas sa mi podarilo spolupracovať na mnohých projektoch, ktoré pomohli stovkám ľudí. Táto práca má však svoje limity. Prídete na to, že niekedy potrebujete súčinnosť štátu či samosprávy pri konkrétnych riešeniach, a preto som sa rozhodol vstúpiť do politiky. Komunálna politika je ideálnym miestom na odovzdanie, ale aj získanie množstva cenných skúseností. Zatiaľ máte jedenapolročnú skúsenosť z pôsobenia v župe. Napĺňajú sa vaše predstavy? Župa je z pohľadu ľudí síce trochu abstraktná, má však na starosti konkrétne školy, cesty, domovy sociálnych služieb, dopravu, pamiatky a podobne. Teší ma, že kraj je v dobrej kondícii, ako poslanec postupne prechádzam najmä sociálne a kultúrne zariadenia v správe župy. V zastupiteľstve Ružinova pracujete v troch komisiách, aké prístupy v nich chcete presadzovať? Komisia na ochranu verejného záujmu dohliada predovšetkým na poslancov ☺ Ostatné tri, teda sociálna, bytová a grantová, sú síce tiež poradnými orgánmi, ale ich témy sú blízko občanom. Grantová komisia mala náročnú úlohu pri posudzovaní grantov, žiadosti boli mimoriadne kvalitné a tešíme sa na podporené a zrealizované projekty. V sociálnej komisií sme nedávno žrebovali záujemcov o zájazd do Banskej Štiavnice. Rád by som počas štyroch rokov prispel k skvalitneniu sociálnych služieb poskytovaných mestskou časťou. Bytová komisia už roky zápasí s nedostatkom bytov v pomere k počtu žiadostí. Ponúka sa teda otázka, či do budúcna neuvažovať o nových nájomných bytoch. Aj vďaka vám sa podarilo do rozpočtu presadiť príspevok na dopravu pre imobilných občanov. Ako tento príspevok funguje? Musím povedať, že existuje dobrá vôľa všetkých zúčastnených pomôcť ťažko zdravotne postihnutým občanom s časťou ich nákladov na dopravu, konkrétny výsledok však ešte len vzíde z rokovaní s úradníkmi a starostom. Základnou ideou je prispieť občanovi časťou výdavkov na tzv. „sociálny taxík“, ktoré dnes znáša sám. Ak sa to podarí, chceli by sme, aby časť sumy pre týchto občanov hradila mestská časť zo svojho rozpočtu. Presnú podobu príspevku ani časový horizont však v tejto chvíli ešte neviem bližšie špecifikovať, budeme o tom určite informovať občanov včas. Jednou z vašich tém je aj debarierizácia verejných priestorov. V akom stave je z tohto pohľadu Ružinov? Existujú dva pohľady: jeden hovorí o rapídnom náraste rozpočtovej položky na debarierizáciu a snahu našej mestskej časti debarierizovať napríklad materské školy alebo Domov dôchodcov na Pažítkovej. Na druhej strane, pri nedávnych voľbách som sa nedopátral ani k jednej volebnej miestnosti, ktorá by bola prístupná úplne bez bariér. Ružinov má veru v tejto oblasti ešte veľa práce, vyhláška o prístupnosti verejných budov platí roky pre všetkých a mala by sa dodržiavať. V tejto súvislosti spomeniem existenciu novej pracovnej skupiny na Hlavnom meste. Je dobré, aby mestské časti a mesto v tejto oblasti spolupracovali. V troch komisiách pôsobíte aj v rámci zastupiteľstva samosprávneho kraja. Kde vidíte priestor na lepšie prepojenie medzi miestnou samosprávou a samosprávou druhého stupňa? Kľúčovou oblasťou spolupráce je viaczdrojové financovanie a dotácie, alebo zámeny pozemkov či rekonštrukcie budov. Mestské časti a župa však môžu spolupracovať aj v konkrétnych oblastiach, kde majú podobné kompetencie. Dobrým príkladom by mohla byť spolupráca základných a stredných škôl, napríklad vo forme využívania športových areálov občanmi, v sociálnej oblasti vidím možné prieniky tiež. Špecifickými sú oblasti ako cestovný ruch alebo výmena dát. Milan Stanislav    
Zora Czoborová: Ráno trénujem labute

Zora Czoborová: Ráno trénujem labute

Rubrika: Rozhovory
V Ružinove sa narodila, práve tu od roku 1963 žijú jej rodičia. Otec, bývalý posudkár - lekár Herman Czobor– kedysi známy všeobecný a športový lekár a mamička Valéria bola zdravotná sestra. Najpopulárnejšia slovenská fitnes trénerka, ktorá je stále krásna a vo forme, sa o nich vzorne stará. Zora Czoborová je totiž okrem iného aj dobrá dcéra.  
Ružinov značne zaostával v čerpaní eurofondov

Ružinov značne zaostával v čerpaní eurofondov

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské ECHO vám postupne predstavíme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes zástupca starostuIng. MICHAL GAŠAJ PhD. Patríte medzi nováčikov v zastupiteľstve. S akými predstavami ste sa ujali funkcie vicestarostu? Doteraz som pracoval výhradne v súkromnej sfére, kde som sa naučil umeniu komunikácie a dôležitosti spolupráce. Do verejnej funkcie si prinášam ekonomické uvažovanie, flexibilitu, schopnosť pracovať pod vysokým pracovným vypätím a trpezlivosť. Funkcie vicestarostu som sa ujal s nohami na zemi. Intenzívne vnímam potreby, požiadavky a prosby občanov.
Operný spevák Sergej Tolstov: O otvorenom srdci a domove v Ružinove

Operný spevák Sergej Tolstov: O otvorenom srdci a domove v Ružinove

Rubrika: Rozhovory
Je laureátom viacerých medzinárodných speváckych súťaží. V jeho opernom repertoári dominujú postavy z diel ruských, talianskych a francúzskych skladateľov. Spieva Čajkovského Eugena Onegina v rovnomennej opere, Tomského v Pikovej dáme, Lyonela v Panne Orleánskej, Germonta v La traviate, Forda vo Falstaffovi či Rodriga v opere Don Carlos. Predstavil sa aj ako gróf Monterone vo Verdiho Rigolettovi a v mnohých iných operných úlohách. Sólista Opery SND Sergej Tolstov je už stálicou na našej prvej opernej scéne.
Najťažšie je nájsť dostatok ľudí na zabezpečenie poriadku

Najťažšie je nájsť dostatok ľudí na zabezpečenie poriadku

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské ECHO vám postupne predstavíme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes prvý zástupca starostu Ing. MARTIN PATOPRSTÝ. Patríte k skúsenejším poslancom, začali ste druhé volebné obdobie, prekvapila vás nominácia na vicestarostu? Už druhé obdobie som poslancom. Dovolím si tvrdiť, že za posledné štyri roky som patril medzi najaktívnejších poslancov a zároveň som získal druhý najvyšší počet hlasov do miestneho zastupiteľstva. Som rád, že nový pán starosta si to uvedomuje a ponúkol mi priestor na aktívnejšiu spoluprácu v prospech mestskej časti.  
Vždy som chcel dobrú a peknú rodinu

Vždy som chcel dobrú a peknú rodinu

Rubrika: Rozhovory
Zahral si otca skôr, ako ním v skutočnosti bol. Diváci ho začali výraznejšie registrovať po uvedení televízneho seriálu Chlapi neplačú, hoci sa na javisku objavoval už od štrnástich rokov. Dnes je hercom v Divadle A.Bagara v Nitre, popritom pôsobí na viacerých profesionálnych scénach. Jakub RYBÁRIK (1986). Vyrastali ste v Starom Meste, na nábreží Dunaja, a skúšali viaceré druhy športov. V ktorom ste dosahovali najlepšie výsledky?
Judita Hansman: V SD Nivy by sme chceli byť doma

Judita Hansman: V SD Nivy by sme chceli byť doma

Rubrika: Rozhovory
Prešporské divadlo uviedlo 1. decembra v Spoločenskom dome Nivy Moliérovu hru Lakomec. Aleboto nebol klasický Moliérov Lakomec? Lakomec s otáznikom, je vlastne hra, ktorú sme uviedli. Použili sme síce klasický text, ale v pôvodnej hre je 10 postáv, my sme na javisku traja herci a nie je to tak, že by sme každý hrali niekoľko postáv. 
Baví ma história divadla

Baví ma história divadla

Rubrika: Rozhovory
Kriticky, pritom odborne a objektívne sa vyjadrovať o umeleckých dielach nie je činnosť najvďačnejšia. Kritická reflexia je ale súčasťou pôsobenia umelcov, bez nej je tvorba akási nekompletná. Teatrológ prof. PhDr. Vladimír ŠTEFKO, CSc. publikoval stovky recenzií, článkov, štúdií i kníh o divadelnej tvorbe. Donedávna prednášal aj na Divadelnej fakulte Vysokej školy muzických umení. Je nositeľom radu ocenení, najnovšie Ceny slovenského centra AICT, čo je medzinárodné združenie divadelných kritikov, za mimoriadny prínos v oblasti divadla.  
Otočiť takú veľkú loď ako je Ružinov nám bude trvať rok

Otočiť takú veľkú loď ako je Ružinov nám bude trvať rok

Rubrika: Rozhovory
Voliči rozhodli 10. novembra o zmene na stoličke starostu Ružinova. O svojich predstavách porozprával Ružinovskému ECHU nový starosta MARTIN CHREN Čo bude prvým problémom, ktorý budete riešiť okamžite po prevzatí funkcie starostu? Odpoveď je jasná – je to problém, na ktorý som upozorňoval už od septembra. Zimná údržba. Podľa nového cestného zákona sa Ružinov musí tento rok starať o desiatky kilometrov chodníkov navyše. Mestská časť sa na to však, na rozdiel od napríklad susednej Vrakune, vôbec nepripravila. Nemáme žiadnych ľudí navyše, žiadne stroje, ktoré by na zvýšené nároky boli pripravené. Preto sa aj vopred Ružinovčanom ospravedlňujem za to, že ak bude silno snežiť, táto zima bude náročná. Nemám vo zvyku vyhovárať sa, v tomto prípade však nastúpim do úradu 11. decembra, a ak bude práve snežiť, budem zrejme musieť sám zobrať do rúk lopatu a ísť odhŕňať sneh – taký nepripravený je Ružinov. Aké by mali byť priority vášho prvého rozpočtu? O prioritách budeme rokovať so zvolenými poslancami – chcem, aby rozpočet bol našim spoločným dielom. Myslím si, že rok 2019 bude rokom stabilizácie. Pred voľbami som upozorňoval na to, že ružinovský rozpočet má nesprávne nastavené priority – príliš málo peňazí na to, čo je základom – starostlivosť o zeleň, oprava chodníkov, ciest, čistota a poriadok. Zhodujú sa na tom aj tí poslanci, s ktorými som doteraz hovoril. Otočiť takú veľkú loď ako je Ružinov nám bude trvať ten prvý rok. Som však optimista a verím, že sa nám to podarí. Na niektoré veci, ako napríklad garážové domy, nové parkovacie miesta, oprava starej radnice v Prievoze, by som rád našiel v rozpočte na budúci rok priestor aspoň na financovanie projektových a prípravných prác. Rokovali ste už s politickými zoskupeniami, ktoré majú väčšinu v zastupiteľstve? Zatiaľ sa neformálne stretávame a spoznávame. Každý zvolený poslanec, ktorého som doteraz stretol, je osobnosťou, a teším sa z toho. Zatiaľ sme s každým našli spoločnú reč, snažím sa počúvať a zisťovať, aké priority sú pre poslancov dôležité, aby sme položili základy dobrej a úspešnej spolupráce na štyri roky. Na stole vám zostal veľký a dlhodobo sa vlečúci problém ako ďalej s Ružinovským podnikom verejnoprospešných služieb... Chcem hovoriť úprimne a na rovinu. Pred niekoľkými rokmi bola ružinovská VPS normálne vykradnutá. Dôsledkom je, že padla do reštrukturalizácie, má nad sebou konkurzného správcu a ten dnes de facto schvaľuje všetko jej hospodárenie. Keď pred dvoma rokmi nastúpilo nové vedenie, zo dňa na deň sa zvýšili tržby na trhovisku Miletičova o milión korún mesačne. Kde sa tie peniaze strácali dovtedy, v koho vreckách skončili? Dobrou správou je, že sa za posledné dva roky hospodárenie VPS stabilizovalo, no aj tak ju trápi dlh, ktorý musí splácať, a navyše je chronicky podfinancovaná. Problém s ekonomikou VPS je tu dlho, ale naplno sa verejne obnažil až po nezvládnutej starostlivosti o zelené plochy. Čo treba nastaviť inak, aby mali Ružinovčania kvalitnejšiu zeleň? Zeleň musí dostať takú prioritu, akú si zaslúži. Mestská časť vlani poslala na starostlivosť o zeleň a poriadok o skoro pol milióna eur menej ako v roku 2013. Ružinovská VPS sa stará o dvojnásobne väčšie plochy, než VPS v Novom Meste, no má o polovicu menej zamestnancov. Nedá sa preto čudovať, že dnes nestíha. Musíme to zmeniť. Rád by som zamestnal hlavného záhradníka, ktorý bude riešiť kvalitu prác, získal pre VPS potrebné financie a zabezpečil, aby každá časť Ružinova mala vlastnú čatu robotníkov, ktorá bude hrabať, kosiť, čistiť. Plus jednu „rýchlu rotu“, ktorá bude operatívne opravovať problémy, ktoré zistíme – zlomená lavička, výtlk, a podobne. Chcel by som zapojiť aj občanov, či už ako dobrovoľných inšpektorov životného prostredia, obnoviť funkcie správcov detských ihrísk, a podobne. Fungovanie stavebného úradu síce nepatrí bezprostredne do výkonu samosprávy, má však zásadný vplyv na podobu mestskej časti. Máte už nejakú predstavu ako riešiť túto situáciu? Je to zložitý problém. Ružinovský stavebný úrad je najväčší v meste, možno aj na Slovensku, a trpí nedostatkom kvalifikovaných ľudí, ktorých treba aj zaplatiť. Snažím sa to riešiť, je to so zimnou údržbou a novým rozpočtom jedna z troch najhorúcejších vecí, ktoré mám na stole. Ružinov trpí, vďaka svojej polohe južného prístupu do mesta, kolónami, ktoré upchávajú jeho dopravné tepny. Ako môže mestská časť prispieť k posilneniu hromadnej dopravy? Keď sa dostavia obrovská a už dnes povolená výstavba v zóne Nivy, pribudne tam 150-tisíc ľudí denne. Ak väčšina z nich príde na autách – a dnes to tak je – čaká Ružinov aj Staré Mesto dopravný kolaps. Jediným riešením je výstavba záchytných parkovísk a rozvoj bezkonfliktnej dopravy, čiže električkových tratí. Už pred niekoľkými mesiacmi som predstavil plán výstavby nových električkových tratí v Ružinove a až do Vrakune – dokonca chcem, aby ich z väčšej časti zaplatili developeri, ktorí doteraz na meste len zarábali. Na pláne stále pracujeme. Dnes už máme napríklad vytipovaných 5 miest pre záchytné garážové domy pod Prístavným mostom. Ak tam dotiahneme električku, tak môžu odchytávať ľudí, ktorí budú prichádzať do mesta tak od Senca, ako aj po novej ceste R7 od Šamorína. Problémom väčšiny bratislavských mestských častí, najmä tých väčších, je statická doprava. Zohľadňuje platné, aj keď nevykonateľné, mestské VZN niektoré špecifické problémy Ružinova? Ako by podľa vás malo fungovať parkovanie v našej mestskej časti? Nemusíme vymýšľať teplú vodu. Rezidenčné parkovanie funguje na celom svete, majú ho aj v Starom Meste, aj v Karlovej Vsi. Dúfam, že pod vedením nového primátora Matúša Valla prijme mesto čoskoro jednotnú parkovaciu politiku pre celú Bratislavu. Našou úlohou bude potom rýchlo vyznačiť zóny s prednostným parkovaním pre obyvateľov Ružinova. To sa tiež nemôže robiť zbrklo, našťastie sa vieme oprieť o dostatok odborníkov. Osobne preferujem vyznačovanie zón zvislými značkami, bez nutnosti maľovania modrých čiar na celých sídliskách. Je to lacnejšie a rýchlejšie, budeme o tom určite rokovať aj so zodpovednými predstaviteľmi polície a s dopravnými inžiniermi Ako ste boli doteraz z pozície občana a mestského poslanca spokojný s fungovaním miestneho úradu? Plánujete zásadné zmeny? Myslím si, že na úrade pracuje veľa šikovných ľudí a odborníkov, ktorí nie vždy dostávali priestor pre vlastnú iniciatívu a nápady. To chcem zmeniť. Pokúsim sa priniesť novú pracovnú kultúru a uvidíme, kto to zvládne. Zároveň som ale zistil aj inú vec, ktorá ma zarazila: ako zle sú platení mnohí zamestnanci miestneho úradu. Skúsenosť mi hovorí, že je ťažké čakať od referenta s čistým platom 600 eur to, že položí život za svoju mestskú časť. V tomto sa spolieham na svojho nového prednostu, ktorý k nám do Ružinova príde z inej štátnej inštitúcie, ktorú ako riaditeľ zreformoval. Síce má dnes skoro o polovicu menej zamestnancov, ale tí sú s prácou spokojní. Viac pracujú, ale sú aj adekvátne ohodnotení. Tak nejako si predstavujem aj ružinovský miestny úrad. Počas kampane ste zverejnili svoje telefónne číslo, aby vám občania mohli volať. Zastihnú vás na ňom so svojimi problémami aj po voľbách? Rozhodne áno. Ešte stále mám niekoľko stoviek správ, na ktoré som po oznámení výsledkov volieb nestihol odpovedať, ale pracujem na tom. Toto číslo mám už 20 rokov a nebudem ho meniť. Je to taká poistka, ak Ružinovčania nebudú mať dôvod volať mi, bude to znamenať, že si svoju prácu robíme dobre. (úsmev). Milan Stanislav FOTO: archív M.CH.   Ing. Martin Chren (37) Ekonóm, podnikateľ a manažér. Absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave, so špecializáciou na finančný trh a bankovníctvo. Pôsobil na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny ako člen tímu na prípravu dôchodkovej reformy a poradca generálneho riaditeľa sekcie sociálneho poistenia. 2010 – 2011 štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR V rokoch 2010 – 2012 a 2012 – 2016 poslanec NR SR Od roku 2014 poslanec Mestského zastupiteľstva v Bratislave Od roku 2017 poslanec VÚC Bratislava V roku 2011 vypracoval podrobnú reformu podnikateľského prostredia SINGAPÚR, ktorá obsahovala celkovo 100 krátkodobých a strednodobých odporúčaní na zníženie administratívnej záťaže podnikania Ako opozičný poslanec dokázal presadiť zníženie byrokracie pri vodičských preukazoch na skútre, či zavedenie prvého modelu benchmarkingu pri verejnom obstarávaní.    
Každému je bratom

Každému je bratom

Rubrika: Rozhovory
Dorástol do fyzickej výšky statného muža, no nevyrástol z detských snov, predstáv ani fantázie dieťaťa či tínedžera. Okrem prekladov próz zo španielskeho jazyka sa venuje predovšetkým písaniu diel pre deti a mládež, no nezabudol ani na dospelých. Z jeho pera vzišlo niekoľko televíznych večerníčkov, podľa jeho scenára nakrútili pre televíziu rozprávku Aj kone sa hrajú. Z Festivalu filmovej tvorby pre deti a mládež v americkom Chicagu si odniesol hlavnú cenu. Rovnako pochodil u nás, keď mu udelili Cenu Bibiany za Najlepšiu detskú knihu roka 2001, 2007 aj 2008. Prozaik, scenárista, publicista, redaktor i prekladateľ PhDr. Roman BRAT (1957).
Niet Nad radosť z muziky

Niet Nad radosť z muziky

Rubrika: Rozhovory
Upúta už svojím nevšedným zjavom - dlhými šedivými vlasmi a dobráckym výrazom. Obrovská gitara po jeho boku nesmie chýbať. Veď ak by svojej stálej hudobnej klientele každý piatok večer v krčme U zbrojnoša nezahral, ani by sa mu uplynulý týždeň nerátal. Samozrejme, môžeme ho stretávať aj na iných koncertoch. Profesionálne sa hudbe venuje už od osemnástich rokov. Pôsobil vo viacerých slovenských i českých kapelách: v Moduse, hral sólovú gitaru v skupine Dalibora Jandu, založil kapelu The Electric Blues Band, zahral si v Orchestri Pavla Zajáčka, sprevádzal Mirku Brezovskú, zabrnkal si v The Sixties, M Bande i Smile Bande, či Elán Kontrabande. Sólový gitarista Jiří VANA (1955).
Vždy mám dôvod na dobrú náladu

Vždy mám dôvod na dobrú náladu

Rubrika: Rozhovory
Nech by sa dialo čokoľvek, všetko vie obrátiť na humor. Vzácna povaha. Pozoruje politikov i obyčajných ľudí a potom ich zveční v karikatúrach, kreslených vtipoch či grafikách. Samozrejme svojským, originálnym spôsobom. Venuje sa však aj olejomaľbám a vydavateľskej činnosti. Optimista, realista a pozitívny človek, maliar a humorista MILAN STANO (1949). Pol storočia žijete v Bratislave, no stále sa hlásite k svojej rodnej Kálnici. Čo vás na tej dedine tak fascinuje?
Svet fantázie malých i veľkých

Svet fantázie malých i veľkých

Rubrika: Rozhovory
Lietam v tom tiež je nielen hitom Paľa Haberu, ale aj knižný hitom spisovateľky Kristíny BALUCHOVEJ (1983). Tematike lietania sa venovala aj v ďalších svojich knižkách určených najmä deťom. V tituloch Kapitán Padák & Straty a nálezy i v jeho pokračovaní Pašerácka spojka odhaľuje dobrodružstvá života dopravného pilota. Pozýva čitateľa na palubu lietadla a následne na spanilý výlet okolo našej planéty.
Má byť na čo hrdá

Má byť na čo hrdá

Rubrika: Rozhovory
Nedávno udeľoval Bratislavský samosprávny kraj vzácne ocenenia pomenované podľa evanjelického farára, politika a spisovateľa Samuela Zocha. Jeho meno nesie aj jedna z bratislavských ulíc, vsúčastnosti na nej sídli Hudobná fakulta Vysokej školy múzických umení, kde v 70-tych rokoch minulého storočia študovala aj jedna z ocenených tohtoročného 16. ročníka. Ružinovčanka, ktorá žije na Štrkovci už tridsaťšesť rokov. Pani profesorka Gréta HRDÁ (1932) sa vypracovala na špičkovú husľovú virtuózku, ba aj pedagogičku a propagátorku slovenskej husľovej pedagogiky v zahraničí.