Spravodajstvo

Milí Ružinovčania,

Milí Ružinovčania,

Rubrika: Spravodajstvo
v máji sa nám podarila veľká vec! Parlament schválil zákon, že obec môže opraviť aj cestu alebo chodník, ktoré nemajú známeho majiteľa, ak slúžia verejnosti. Nápad na túto zmenu som sa snažil presadzovať ako starosta od prvého dňa - a pridalo sa k nemu mnoho dobrých starostiek a starostov z celého Slovenska. V Národnej rade SR zákon predložila naša ružinovská poslankyňa parlamentu Monika Kozelová, text pomáhala písať naša ružinovská poslankyňa Michaela Biháryová. Za ich prácu im patrí veľká vďaka. Zo zákona vyplýva, že konečne môžeme legálne opraviť aj výtlky na cestách, ktoré nám nepatria, ale slúžia vo verejnom záujme. Exnárova popri autoškole, parkoviská popri Ružinovskej, vnútroblok Delfín, Priekopy, cesta k lodenici na Mokráň-Záhoň... všetci poznáme tie najrozbitejšie úseky v Ružinove, ktoré desiatky rokov naša mestská časť nemohla opraviť, lebo nikomu nepatrili. Znie to neuveriteľne, ale keby sme ich opravili, ako starostu ma za to doteraz dokonca mohli posadiť do basy. Teraz bude ich oprava legálna - rovnako ako sa zlegalizuje odhŕňanie snehu na mnohých chodníkoch vo vnútroblokoch, ktoré nemajú správcu (napríklad skoro celá Pošeň). Samozrejme, ani tento zákon nám nedovoľuje robiť investície - na stavebné povolenie treba zdokladovať vlastnícky vzťah k stavbe cesty či chodníka. Umožňuje nám ale robiť všetky opravy, na ktoré sa stavebné povolenie nevyžaduje - teda najmä vymeniť asfalt bez výmeny obrubníkov. A samozrejme, limitom sú stále peniaze, takže nedokážeme všetko opraviť hneď a zaraz. Postupne sa však do toho pustíme - a napríklad tú Exnárovu či parkoviská na Súmračnej zvládneme ešte tento rok. Váš starosta  
Ružinovskí poslanci: Dopady povinnej predškolskej dochádzky

Ružinovskí poslanci: Dopady povinnej predškolskej dochádzky

Rubrika: Spravodajstvo
Len niekoľko dní pred uzávierkou tohto čísla Ružinovského Echa sa uzatvorilo prihlasovanie detí do škôlok. Tento rok situáciu ešte viac skomplikovala novela, ktorá zaviedla povinnú predškolskú dochádzku, ktorá nerozlišuje trvalý pobyt rodičov dieťaťa. Výrazne to tak ovplyvní množstvo detí, ktoré môžu mestské časti prijať do svojich škôlok. Zaujímalo nás, ako túto situáciu vnímajú poslanci a ako by realizovali výstavbu ďalších škôlok.    František Bolgáč, Team Vallo - sever (Štrkovec) Rád by som Vás na úvod doplnil, že od 1.9.2021 je pre každé dieťa, ktoré dosiahne päť rokov veku (do 31. augusta 2021), predprimárne vzdelávanie povinné. Taktiež podľa nariadenia ministerstva školstva tieto deti sa budú prijímať prednostne do MŠ podľa trvalého bydliska (§59a zákona č. 245/2008 Z. z.). Zjednodušene povedané, ak si rodič predškoláka nenájde inú škôlku, musí ho prijať spádová. Myslím si, že nielen predškoláci by mali byť umiestňovaní do škôlok podľa trvalého pobytu dieťaťa. S tým súhlasia mnohí rodičia. Na strane druhej iným vyhovuje, keď svoje deti vodia do materskej školy v blízkosti svojej práce. Mestská časť disponuje dátami o počte detí v jednotlivých obvodoch. Vďaka nim dokáže predpokladať, koľko miest pre deti obyvateľov bude potrebovať. O to viac ma mrzí, že za ostatné 2 roky napriek známym faktom o počte detí, sa nepostavila, ba ani nezačala stavať žiadna nová škôlka. Výstavba škôlok a iných projektov pre obyvateľov sú vecou priorít vedenia tej ktorej mestskej časti.     Michal Gašaj, SME Ružinov (Nivy) Ak budeme musieť prijímať všetky deti bez ohľadu na trvalý pobyt, nebude možné zvládnuť to a doplatíme na legislatívne „vrtochy“, ktoré obciam pripravil niekto iný. Napriek tomu, že za posledné dva roky pribudlo v našich škôlkach každoročne asi sto miest, dobre vieme, že by sme ich potrebovali viac. Rastie totiž počet obyvateľov, už pred desaťročiami boli škôlky rozpredané ako nepotrebné a neskôr sa nebudovali nové. Povinná predškolská dochádzka nám situáciu ešte viac skomplikuje. Výstavba škôlok naráža na dva základné problémy. Prvým sú financie. Cestou by mohli byť štátne dotácie alebo podpora z eurofondov. Tie už, samozrejme, Ružinov čerpá v maximálnej možnej miere. Druhým problémom, a to je omnoho zásadnejšie, je, kde vôbec stavať. Ružinov totiž nedisponuje žiadnym vhodným dostupným pozemkom či budovou, kde by sa takáto investícia dala realizovať. Preto sa usilujeme presviedčať developerov, aby vytvárali škôlky priamo v ich projektoch ako napríklad NUPPU v Prievoze alebo Cvernovka na Nivách.     Marcela Kulifajová, Tím Ružinov (Štrkovec) Povinná predškolská dochádzka, ktorá nerozlišuje trvalý pobyt, nám prinesie komplikácie a finančnú záťaž. Už teraz máme v škôlkach málo miest. Každý rok sa snažíme navyšovať kapacity, aby sme uspokojili prioritne deti obyvateľov Ružinova. Vytvorenie miest v škôlkach, ich výstavba, zariadenie, prevádzkové náklady, mzdy, odvody za zamestnancov, to sú všetko položky, ktoré idú z rozpočtu obce, teda z daní našich obyvateľov. Príspevok štátu na predprimárne vzdelávanie je veľmi nízky, vo veľkej miere ho obce doplácajú. Práve rezident príslušnej mestskej časti má mať prednostné právo na prednostné umiestnenie dieťaťa. Pokiaľ sa štát rozhodol zriadiť povinnú predškolskú dochádzku, ktorá pri umiestnení dieťaťa do predškolského zariadenia nemá nerozlišovať trvalý pobyt rodičov a dieťaťa, mal by zabezpečiť financovanie a kapacity tak, ako je to pri základných školách. Ak s tým štát samosprávam nepomôže, mala by mať samotná samospráva kompetenciu rozhodnúť o výhradnom umiestnení dieťaťa obyvateľa obce.     Peter Strapák, Team Vallo - sever (Trnávka) Štát opätovne prijal opatrenie, ktoré bude odčerpávať financie z rozpočtu obce, bez toho aby im to finančne vykompenzoval. Na základe uznesenia predloženého spoločne s Petrom Hercegom miestny úrad vypracováva koncepciu rozvoja základných a materských škôl, ktorá sa aktualizuje každý polrok. Plány pripravené sú, len v realizácii sú veľké rezervy. Nie je veľký rozdiel medzi súčasným a minulým starostom. Jedinú novú plánovanú škôlku na Šťastnej v Prievoze, vyrokovanú ešte minulým starostom, súčasný však nedotiahol do zdarného konca. Netreba hľadať v rozpočte rezervy, aj keď tam tiež sú. Máme k dispozícii úver vo výške 15 miliónov eur, ktorý mal byť použitý na rozvoj infraštruktúry a aj škôlok. Zatiaľ sa čerpal na záchranu neúspešných investícii developerov. Samotné prijímanie detí do škôlok je nastavené veľmi zle, žiaľ starostova poslanecká väčšina sa rozhodla ísť touto zlou cestou pri prijímaní detí do základných škôl a schválila tento rok zmenu, ktorá je pre rodičov rovnako nevýhodná.  
Štát sa nemá čo vyhovárať na starostov

Štát sa nemá čo vyhovárať na starostov

Rubrika: Spravodajstvo
V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa Katarína Šimončičová. Je to viac ako rok odkedy čelíme pandémii, ktorá významne ovplyvnila fungovanie celej spoločnosti. Čo je v takejto situácii kľúčovou úlohou obce? Epidémia COVID-19 zmenila pohľad na úlohy samospráv. To, ako Slovensko zvládlo prvé vlny pandémie, bolo aj vďaka samospráve. Samosprávy reagovali rýchlo a pružne. Prijali ako prvé preventívne opatrenia na zabránenie šírenia vírusu, skôr ako štát. Začali sa venovať krízovému riadeniu, obmedzeniu pohybu, zatvoreniu škôl a obmedzeniu verejnej dopravy, distribuovali ochranné pomôcky, ktorých nákup realizovali z vlastných zdrojov, okresné úrady absolútne zlyhali. Keby samosprávy nekonali podľa zdravého rozumu, dnes by sme čísla na Slovensku mali ešte horšie. Išlo o stovky opatrení, ako distribuovať potraviny, starostlivosť o seniorov, veľa miest malo vlastné krízové štáby a vydávali vlastné opatrenia. Samospráva vedela overiť, ktoré opatrenia vlády sú reálne. Kríza navyše výrazne zasiahla rozpočty samospráv.Okrem výpadku príjmov ich pochopiteľne zaťažil aj nárast neplánovaných výdavkov súvisiaci s prijatými opatreniami. Samosprávy ukázali schopnosť operatívne a úspešne reagovať na výzvy, ktoré krízové obdobie prinieslo – boli schopné flexibilne reagovať medzi sebou, aj s vládou. ZMOS, Únia miest aj K8 sa vedia zorganizovať lepšie, ale potrebujú kompetencie – je tu kompetenčné vákuum, orgány krízového riadenia – obec, mesto, štát a krajské orgány – nefungujú, preto je na stole výzva na reformu, aby bol funkčný model – vláda to má vo svojom programovom vyhlásení. Okrem iného ste členkou komisie územného plánovania a životného prostredia. Čo je pre vás za daných okolností prioritou? Územné plánovanie aj ochrana životného prostredia má fungovať aj bez ohľadu na pandémiu. Samozrejme, že to spomalí chod vecí, lebo veľa ľudí buď ochorie, alebo je doma s deťmi, alebo pracuje z domu. Prípadne obec nemôže organizovať stretnutia s verejnosťou priamo napr. na prerokovanie návrhov územných plánov zón. Spomalil sa život, ale na druhej strane sme prešli do online priestoru, mávali sme zasadnutia komisie cez internet. Musím povedať, že keby bolo iba na samospráve, napr. našej ružinovskej a neboli by sme odkázaní na rôzne povolenia, schvaľovania, stanoviská štátnej správy, boli by sme už mali schválených viacero územných plánov zón. Čo sa týka ochrany životného prostredia, samozrejme, že aj tu sa práce spomalili, hoci tráva neprestávala rásť, horúčavy boli bez ohľadu na vírusy, klimatická zmena a jej dôsledky pretrvávajú a treba na ne reagovať. Bolo to náročnejšie kvôli chorobám zamestnancov, zatvorenému úradu. Ružinov je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti? Ružinov je to panoptikum prístupov pri tvorbe mestského prostredia. Má svoje historické časti aj moderné až po súčasnosť, sú tu prvé, veľkoryso plánované sídliská, ktoré sa tvorili ako urbanistické komplexy. Unikátne krajinné zákutia – vodné plochy, Štrkovec a Rohlík, Zlaté piesky, rameno Dunaja vo Vlčom hrdle. Kvalitné školy a školské areály. Objekty hodné ochrany: Stará radnica, kostol, kaštieľ v Prievoze, samotné koncepty urbanistického plánovania – 500 bytov, Štrkovec, Pošeň, Ostredky a Trávniky, Zimný prístav. Ružinov je charakteristický tým, že je celý na rovine – dávno tu mala byt vybudovaná sieť bezpečných cyklotrás. Tienistou stránkou Ružinova je aj to, že si nechal zbúrať industriálne objekty: Kablovku, Gumonku, Cvernovku. Mohli byť po konverzii zaujímavými kultúrnymi objektmi. Má aj environmentálne záťaže, ktorých odstránenie by malo byť prioritou mestskej časti v spolupráci so štátom, najmä pri financovaní likvidácie, či je to skládka vo Vrakuni s presahom do Ružinova, areál Istrochemu s presahom k nám, alebo zvyšky po ropnom závode Apollo, kde na povrchu sa projektujú najvyššie stavby v Ružinove (a v Starom Meste). Vaším domovským obvodom sú Nivy. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Bývam na Dulovom námestí, na Košickej ulici, ktorá je jednou z najkrajších ulíc. Teda bývala, so svojím stromoradím, vytvárajúcim klenbu. Jednak o stromoradia sa magistrát, ktorý to má stále v správe, nestaral, nechával ich iba na dopravákov, ktorí na stromoch odstraňovali prekážky v doprave, ale nestarali sa o to, čo ten strom potrebuje. Posledné roky sa to na magistráte zmenilo, ale pre niektoré stromy to prišlo, žiaľ, neskoro. Okrem zlého zdravotného stavu likvidujú stromoradie aj stavby (Cvernovka), alebo plánovaná električka. Obávam sa, že na Košickej ulici veľa stromov neostane. Bude to zas ďalší z „teplých“ bulvárov, nebude lákať ľudí sa po ňom prejsť. Je potrebné sa začať systematicky starať aj o ďalšie stromoradia na priľahlých uliciach. Pripravuje sa revitalizácia Dulovho námestia, treba posilniť jeho úlohu stretávania sa a pobytu na ňom, nielen počas vianočných trhov. Čaká nás rekonštrukcia trhoviska Miletičova, mal by byť predovšetkým trhom zeleninovo-ovocným, namiesto plota s bilbordmi má mať plot živý, zelený. Na záver jedna aktuálna otázka. V čase, kedy robíme tento rozhovor, sa dostala do medzirezortného pripomienkového konania nová stavebná legislatíva. Ako hodnotíte tento návrh? Návrh nového stavebného zákona a zákona o územno-plánovaní považujem za veľmi zlý, arogantný a v rozpore s ústavou. Je to návrh v prospech istej skupiny stavebníkov, nemá žiadne znaky verejného záujmu. Nielen verejnosť, ale aj samospráva, ktorej územné plánovanie je originálnou kompetenciou, je týmto návrhom o to pripravená. Územné plánovanie by malo byť, podľa môjho názoru, spoločenskou zmluvou, na ktorej sa dohodnú všetky tri sektory: verejná správa, podnikateľský a občiansky. Podľa takto dobre pripraveného územného plánu aj stavebné konania bežia rýchlejšie, už by to mala byť skôr rutina. Avšak zas pripomínam, že štát nemá samosprávy zdržiavať, má sám dodržiavať zákonné lehoty a nie vyhovárať sa na starostov, či primátorov.   
Servis pre občanov: Príspevky pre deti na letné a integračné tábory

Servis pre občanov: Príspevky pre deti na letné a integračné tábory

Rubrika: Spravodajstvo
Počty pozitívne testovaných na Covid-19 výrazne klesajú, epidemiologické opatrenia sa uvoľňujú a ak sa v najbližších týždňoch nič zásadne nezmení, čaká nás relatívne bežné leto – v tom najlepšom zmysle slova – vrátane možnosti organizovania táborov pre deti. Mestská časť aj tento rok ponúka možnosť uchádzať sa o príspevok do výšky 200 eur, resp. až do 350 eur v prípade integračných pobytov. Príspevok na pobytový alebo denný letný tábor do výšky 200 eur (podľa reálneho poplatku za tábor) je určený deťom zo sociálne slabších, nízkopríjmových (rodiny v náhlej alebo hmotnej núdzi) alebo viacdetných rodín. Má to však isté podmienky. Žiadosť o príspevok môže podať len zákonný zástupca dieťaťa, ktorý má trvalý pobyt v Ružinove, na dieťa vo veku 7 - 14 rokov. Potrebné dokumenty K žiadosti je zároveň potrebné doložiť všetky dokumenty, ktoré preukazujú jej oprávnenosť, najmä rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, skutočnosti preukazujúce stav náhlej núdze a viacdetnosť rodiny. Príspevok môže byť poskytnutý len v prípade, že zákonní zástupcovia nemajú záväzky a dlhy voči mestskej časti, resp. majú dohodnutý splátkový kalendár na splatenie záväzkov a dlhov a tento dodržiavajú pravidelnými splátkami. Integračný tábor Nezabúda sa ani na hendikepovaných. Mestská časť poskytuje príspevok aj na integračné pobyty pre zdravotne ťažko postihnuté deti so sprievodcom. Spolu so žiadosťou o priznanie finančného príspevku je oprávnená osoba povinná priložiť všetky dokumenty preukazujúce oprávnenosť a opodstatnenosť poskytnutia príspevku, najmä preukaz ťažko zdravotne postihnutého so sprievodcom (ŤZPS). Aj v tomto prípade je podmienkou pre poskytnutie príspevku trvalý pobyt v Ružinove a to, že žiadateľ nemá dlhy voči mestskej časti (resp. ich pravidelne spláca). Viac informácií vám poskytne referát sociálnych služieb ružinovského mestneho úradu: jana.morgosova@ruzinov.sk, resp. +421 2 48 284 285.  
Právne poradenstvo: Slušne sa musíme správať aj k susedom

Právne poradenstvo: Slušne sa musíme správať aj k susedom

Rubrika: Spravodajstvo
Pozná to asi každý, kto býva v bytovom dome. Vždy sa nájde niekto, kto fajčí na balkóne a vám z toho páchne celý byt, kto pravidelne cez víkendy žúruje ešte aj po polnoci alebo kto si myslí, že je v poriadku využívať spoločné priestory sám pre seba, lebo „veď spoločné je aj moje“. Donedávna boli ostatní susedia takmer bezmocní, dnes už je však situácia iná. O tom, ako môžu spoluvlastníci postupovať, sme sa rozprávali s Mgr. Dušanom Krošlákom z advokátskej kancelárie LD Legal, s.r.o. Do nášho domu sa prisťahovali noví susedia. Pravidelne ešte aj po polnoci je od nich počuť hlasnú hudbu a fajčia aj v spoločných priestoroch. Upozornenia ani snaha o dohovor nepomohli a polícii jednoducho neotvorili. Čo môžeme robiť? Volajte políciu Rušenie nočného pokoja je priestupkom proti verejnému poriadku, pričom za nočný pokoj sa považuje časový interval od 22.00 hod. do 06:00 hod. Priestupok je privolaná mestská polícia (159) oprávnená prejednať v blokovom konaní a vyriešiť ho napomenutím alebo udeliť páchateľovi priestupku pokutu 33 eur a v rozkaznom konaní dokonca až do 250 eur. Zásadným problémom však býva situácia, kedy páchateľ neotvorí dvere, čím znemožní prejednanie a zistenie priestupku. Privolanie obecnej polície v takom prípade často nepomôže vôbec alebo len na chvíľu, počas prítomnosti polície. Schovávať sa nepomôže Od 1. 1. 2020 je však účinná novela zákona o vlastníctve bytov, ktorá by mohla pomôcť riešeniu obdobných situácií. Predmetná novela doplnila do zákona povinnosť vlastníkov, nájomcov, osôb, ktoré žijú s uvedenými osobami v spoločnej domácnosti, ako aj osôb, ktoré sa zdržiavajú v dome dodržiavať domový poriadok schválený vlastníkmi na schôdzi nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov. Až do účinnosti tejto novely neboli povinnosti uvedené v domovom poriadku právne vynútiteľné, pretože zákon domový poriadok ani povinnosť dodržiavať ho neupravoval. Domový poriadok V zmysle zákonnej definície je domový poriadok súbor pravidiel a zásad dodržiavania dobrých mravov pri výkone práv a povinností vlastníkov a nájomcov bytov a nebytových priestorov v dome, osôb, ktoré žijú s uvedenými osobami v spoločnej domácnosti, ako aj osôb, ktoré sa zdržiavajú v dome, pri užívaní spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku. Vďaka tomu si môžu vlastníci na schôdzi odhlasovať domový poriadok a upraviť v ňom pravidlá spolunažívania v dome, medzi nimi napr. povinnosť dodržiavať nočný pokoj, zásady využívania spoločných priestorov, atď. Zároveň si môžu dohodnúť aj sankcie za porušenie povinností uvedených v domovom poriadku a tiež osoby alebo skupiny osôb oprávnené rozhodovať o uložení sankcií. Riešenie? Pokuta Ak dostane vlastník pokutu napr. 200 eur za porušenie nočného pokoja, pravdepodobne si nabudúce rozmyslí, či bude dodržiavať domový poriadok. Takéto riešenie síce nepomôže ihneď v situácii, kedy dochádza k rušeniu nočného pokoja, ale môže mať významný vplyv pre motiváciu dodržiavať domový poriadok. Samozrejme, vlastník naďalej môže privolať mestskú políciu, aby sa pokúsila vyriešiť priestupok a takéto zdokumentovanie priestupku môže byť následne použité aj ako dôkaz pri riešení porušenia podľa domového poriadku a uložení pokuty. Zaplatené pokuty budú príjmom bytového domu, t.j. všetkých vlastníkov. V prípade, ak porušiteľ pokutu dobrovoľne nezaplatí, môže jej zaplatenie správca bytového domu vymáhať rovnako ako v prípade neplatenia mesačných preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Správca alebo predseda spoločenstva môže sankcie vymáhať mimosúdnym, prípadne následne aj súdnym spôsobom. Posledná možnosť V extrémnych prípadoch, ak vlastník bytu hrubo poškodzuje byt alebo spoločné časti domu alebo sústavne narušuje pokojné bývanie, porušuje dobré mravy v dome, môže vlastník (alebo viacerí vlastníci) alebo spoločenstvo podať návrh na súd, aby nariadil predaj bytu. Keďže ide o významný zásah do vlastníckeho práva vlastníka, tento postup je vhodný len v naozaj ojedinelých prípadoch, kedy žiadne iné kroky nepomohli k vykonaniu nápravy. AK LD Legal, s.r.o. zabezpečuje pre mestskú časť právnu poradňu pre seniorov.  
Deň Zeme aj v Ružinove: Hmyzí dom v Kukorelliho parku

Deň Zeme aj v Ružinove: Hmyzí dom v Kukorelliho parku

Rubrika: Spravodajstvo
Chrániť prostredie, v ktorom žijeme, by malo byť cieľom náš všetkých. Tejto myšlienky sa drží aj Izraelská ambasáda, vďaka ktorej v ružinovskom Kukorelliho parku pribudli nové kríky, kvety a dokonca aj hmyzí hotel. Príjemná akcia sa konala pri príležitosti Dňa Zeme. Viac zelene či bzučanie najmenších obyvateľov prírody - v oáze oddychu a pokoja pri Kvačalovej a Kvetnej ulici si na svoje prídu všetci milovníci prírody. Najnovšie sa k nim pridala aj Izraelská ambasáda. Tá prišla s návrhom vysadiť v parku ďalšiu zeleň a postaviť aj hmyzí hotel. Takto si veľvyslanectvo uctilo Deň Zeme, ktorému každý rok patrí v kalendári 22. apríl a inak tomu nebolo ani tento rok. Na celú akciu dohliadali zamestnanci odboru životného prostredia z miestneho úradu. Zhodli sa na tom, že na životnom prostredí by malo záležať každému. „Izrael vníma tému ekológie naozaj vážne,“ vysvetlil veľvyslanec Izraela na Slovensku J. E. Boaz Modai, prečo sa odhodlali k takémuto kroku. Aj on sám pritom priložil ruku k dielu a sadil novú zeleň. V parku sa tak podporila rozmanitosť živočíšnych aj rastlinných druhov, skrášlilo sa prostredie a dokonca aj podporila lokálna slovenská výroba. Autorkou hmyzieho domu je Gabriela Toporová zo Skalice. Nové kríky, kvety aj hotel ocenili aj miestni obyvatelia. Prezradili, že z nových rastlín majú veľkú radosť a sú radi, že z Kukorelliho parku sa stalo príjemné miesto na oddych aj stretnutia s priateľmi „Nesmierne nás to teší,“ odkázali z izraelského veľvyslanectva. Spojenie Izraelskej ambasády s týmto parkom je však mimoriadne zaujímavé aj z historickej stránky. Kukorelli bol totiž dôstojníkom letectva, významný organizátor a veliteľ partizánskych jednotiek na východnom Slovensku počas druhej svetovej vojny.  
Ružinovčanov trápi hluk, odpadky a zlé parkovanie. Kto pomôže s problémom?

Ružinovčanov trápi hluk, odpadky a zlé parkovanie. Kto pomôže s problémom?

Rubrika: Spravodajstvo
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Hnevajú vás susedia, ktorí robia neporiadok pred panelákom? Máte strach, keď do večerných hodinách prechádzate parkom, v ktorom nefunguje osvetlenie? Spísali sme zoznam problémov, o ktorých nás informujete najčastejšie. Predtým, ako budete telefonovať, alebo písať e-mail, pripravte si adresu, či opis miesta a tiež kontakt, prostredníctvom ktorého sa bude dať s vami spojiť.    
Nájomné byty pri Kaštieli: Magistrát dal výstavbe Parkovej stopku

Nájomné byty pri Kaštieli: Magistrát dal výstavbe Parkovej stopku

Rubrika: Spravodajstvo
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Pred niekoľkými mesiacmi predstavilo hlavné mesto projekt nájomného bývania na Parkovej ulici v srdci Prievozu – v tesnej blízkosti Csákyho kaštieľa. Dnes je už všetko inak. Po diskusii s obyvateľmi lokality primátor Matúš Vallo projekt prehodnotil a v parku sa stavať nebude. Dôvody rozhodnutia vysvetlil na svojom oficiálnom profile priamo primátor. „Rozhodli sme sa tak preto, že prichádzame s niečím novým do štvrte Prievoz, ktorá už dlhšie bojuje za svoju tvár, ktorá má svoje súboje s novou výstavbou už zažité - niektoré úspešné a niektoré menej - a každý z nich v obyvateľoch zanechal kus nedôvery. Z participačných stretnutí bolo zrejmé, že citová väzba obyvateľov štvrte k bývalému parku je veľmi silná, aj keď samotný park bol verejnosti doteraz málo prístupný, z toho vyplýva aj obava z narušenia rázu tejto štvrte. Rovnako vnímame skutočnosť, že v území sa nachádzajú historické skleníky so svojou atmosférou a o ich využití by tiež mala pokračovať diskusia. Pri nových projektoch sa usilujeme priniesť aj nejakú novú kvalitu než len samotnú budovu a tu sa nám to zatiaľ nepodarilo, to musíme úprimne priznať.“ Samotný projekt mesto plánuje využiť v niektorej inej lokalite a v spolupráci s mestskou časťou bude hľadať iné miesta, ktoré by mohli byť vhodné pre projekty nájomného bývania. Alternatívou by mohli byť lokality ako Pálenisko, kde sa štruktúra miesta ešte len vytvára, alebo kúpa bytov v nových stavebných projektoch, čo môže byť finančne ešte výhodnejšie.  
Školy a škôlky: Prihlášky a zápisy: Ako ďalej?

Školy a škôlky: Prihlášky a zápisy: Ako ďalej?

Rubrika: Spravodajstvo
Nárast počtu detí, odložené nástupy do škôl, ale aj povinná predškolská dochádzka – to všetko výrazne ovplyvní to, koľko menších detí začne v septembri chodiť do škôlok, a na ktoré školy nastúpia budúci prváčikovia. Budovy škôlok patrili v 90. rokoch a na prelome tisícročí medzi tie, ktorých sa samosprávy zbavovali veľmi rýchlo. Okrem toho, že sa v tom čase rodilo menej detí, znamenalo to pre obce na celom Slovensku rýchly príjem do rozpočtu. Demografická krivka a sťahovanie obyvateľov do väčších miest tento trend obrátili, ale nové škôlky už takmer nestavali. Cena za škôlky Aj napriek tomu, že za posledné dva roky v Ružinove pribudlo ročne asi sto miest, vrátane úplne novej škôlky na Banšelovej či Borodáčovej ulici, stále to nestačí. Výstavba jednej škôlky stojí 1-2 milióny eur a náklady mestskej časti na dieťa na rok predstavujú 2800 eur. Ďalším problémom je nedostatok pozemkov vo vlastníctve, resp. správe mestskej časti. Povinní predškoláci Situáciu tento rok značne komplikuje aj novela školského zákona, ktorá zavádza povinné predprimárne vzdelávanie. Povinnosť prijať všetky päťročné deti, t.j. aj tie, ktoré doposiaľ do škôlky vôbec nechodili, resp. tie, ktoré chodili do súkromných zariadení, znamená, že bude problém prijať mladšie deti. Podstatné je aj to, že podľa školského zákona musia škôlky prijať päťročné deti aj v prípade, ak majú trvalý pobyt niekde inde, takže aj v Malinove alebo vo Svidníku. Ružinov spolu s ďalšími zástupcami ZMOS-u momentálne rokuje o úprave zákona, ktorý by zohľadňoval prednostné prijímanie detí z Ružinova, keďže škôlky sú financované priamo z rozpočtu mestských častí. Kapacity ZŠ V čase uzávierky tohto čísla Ružinovského Echa základné školy kompletizovali zoznamy zapísaných detí. Na deväť ružinovských škôl, ktorých zriaďovateľom je mestská časť, sa zapísalo 1188 detí, po odpočítaní duplicít, kedy rodičia deti zapisovali na dve aj viac škôl, ich zostalo 905. Ani to číslo nemusí byť konečné, keďže časť z nich si dávalo prihlášky aj na iné základné školy – cirkevné, súkromné, alebo ZŠ Košická, ktorej zriaďovateľom je okresný úrad v sídle kraja. Budúci rok by už situácia mohla byť jednoduchšia. Pokiaľ nenastanú komplikácie, ešte tento kalendárny rok pribudnú ďalšie priestory, aby sme mali pre našich žiakov dosť miesta. NEDOSTALO SA VAŠE DIEŤA DO ŠKOLY? Školská dochádzka je povinná, takže vaše dieťa po prázdninách do školy v septembri určite nastúpi. Nemusí to byť však práve do toho zariadenia, na ktoré ste ho zapísali. Do niektorých škôl sa totiž hlási až desaťnásobne viac detí ako je kapacita. Hlavnou prioritou je prijať tie deti, ktoré bývajú čo najbližšie pri škole. V prípade, že dieťa na vami vybranú školu neprijali, môžete sa proti rozhodnutiu odvolať. Ak sa nejaké miesto uvoľní, dieťa môže byť potom prijaté. Ak nie, bude dieťa umiestnené do školy v rámci mestskej časti, ktorá má voľné kapacity. Poslednou možnosťou je rozhodnutie okresného úradu. Má to však aj háčik. Ten totiž môže dieťa umiestniť na ktorúkoľvek základnú školu v Bratislave, ktorá bude mať voľné miesto.   
Doprava v Bratislave: Menej áut v meste, rýchlejšie presuny

Doprava v Bratislave: Menej áut v meste, rýchlejšie presuny

Rubrika: Spravodajstvo
Ľudia z okolitých obcí sa do Bratislavy dostanú rýchlejšie, doprava sa odľahčí a ružinovské vnútrobloky pri bytovkách nebudú slúžiť ako bezplatné parkoviská pre každého, kto sem prichádza za prácou.  V zahraničí je to úplne bežné. Ak pracujete vo veľkom meste a bývate v neďalekej obci, nechcete stráviť v aute denne celé hodiny a nemáte v práci parkovacie miesto, alternatívou je hromadná doprava – ideálne vlaky v kombinácii s MHD. Je to podstatne rýchlejšie, jednoduchšie a dokonca ešte aj lacnejšie. Fungovať to však môže len v prípade, ak sa človek vlakom dostane do mesta a pohodlne prestúpi ma MHD, ktorou sa dostane do práce alebo do školy. Zastávka Ostredky Riešením pre ľudí, ktorí prichádzajú od Dunajskej Stredy, môže byť už o dva roky terminál integrovanej osobnej dopravy (TIOP) Ružinov. Nejde o klasickú železničnú zastávku, ale prestupný terminál, ktorý do troch rokov vyrastie na úrovni dnešnej konečnej autobusu 39. Môžeme si ho predstaviť ako nástupište, ktoré je naprojektované tak, aby z neho mohli cestujúcu „suchou nohou“ prestúpiť na autobus alebo električku. V prípade, že električkám, ktoré majú výstupisko na konci Ružinovskej, pribudne ešte jedna zastávka v tesnom susedstve terminálu, bude prestup naozaj jednoduchý a to iste poteší tisíce ľudí, ktorí denne cestujú do hlavného mesta. Konečne zmluva O budovaní zastávky sa v rôznych podobách hovorí už prinajmenšom pätnásť rokov, ale reálne kontúry tento projekt nadobudol až teraz. Začiatkom mája podpísali zástupcovia Ministerstva dopravy a výstavby SR, Železníc Slovenskej republiky a dodávateľov symbolicky v zasadačke ružinovského miestneho úradu zmluvu na spracovanie projektovej dokumentácie ,,ŽSR, Terminály integrovanej osobnej prepravy v Bratislave, úsek Devínska Nová Ves – Bratislava hlavná stanica – Podunajské Biskupice, TIOP č. 6 Bratislava – Ružinov“. Bezpečnejšie priechody Riešenie dopravy cestujúcich však nie je jedinou témou, ktorá vystupuje v tomto prípade do popredia. Železničný priechod a blízke koľajnice boli za posledné roky svedkami viacerých dopravných nehôd, ale aj tragických nešťastí, pri ktorých zahynulo niekoľko ľudí. Pripravovaný projekt počíta aj s vybudovaním bezpečného priechod z Ostredkov smerom k Avionu a Trnávke a tam tiež s protihlukovou stenou.  
Dotácie 2021: Podpora aktívnych občanov

Dotácie 2021: Podpora aktívnych občanov

Rubrika: Spravodajstvo
Dotačná komisia podporila 47 projektov príspevkami v celkovej hodnote takmer 150-tisíc eur. Žiadosti uchádzačov sa posudzovali v dvoch kategóriách – ako rozvojové alebo ako komunitné projekty. Kým rozpočty tradičných komunitných projektov sa mohli pohybovať v rozmedzí 500 až 5-tisíc eur, pribudla podpora rozvojových projektov, ktorá mohla byť na úrovni 5 až 20-tisíc eur. Uchádzači mohli predkladať projekty zamerané na kultúrno-spoločenské aktivity, prípadne v oblasti vzdelávania, telovýchovy, športu a mládeže, ochrany životného prostredia, sociálnej oblasti, ochrany a tvorby životného prostredia a rozvoja komunitného života. Komisia posudzovala 16 žiadostí o rozvojové dotácie a 73 žiadostí o komunitné dotácie. Príspevok mestskej časti získa 7 rozvojových projektov v celkovej hodnote 44 996,8 eura a 40 komunitných projektov v hodnote 104 958,28 eura. Mnohé organizácie, ktoré sa niekedy aj celé roky pasujú s finančnými problémami a prežívajú len zásluhou zapálených nadšencov, určite takáto správa poteší. Komunitné dotácie podporujú krátkodobé projekty, zamerané najmä primárne na komunitu a jej rozvoj. Tento rok na ne bolo vyčlenených 70 percent z celkového objemu finančných prostriedkov, t.j. 105-tisíc eur a na rozvojové 30 percent, t.j. 45-tisíc eur. V najbližších dňoch už úspešní žiadatelia dostanú informáciu o schválenej výške dotácie a informáciou o tom, aké dokumenty musia ešte pred podpisom zmluvy doložiť. Hneď na to sa im pripraví zmluva. V prípade nejasností môžu žiadatelia kontaktovať miestny úrad na adrese dotacie@ruzinov.sk.  
Nová stavebná legislatíva: Moc do rúk developerov?

Nová stavebná legislatíva: Moc do rúk developerov?

Rubrika: Spravodajstvo
Poriadna búrka! Tak by sa dala opísať situácia, ktorá vznikla potom, čo sa na svetlo sveta dostal zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní. Dve nové právne normy pobúrili primátorov aj starostov. Tí dokonca hovoria, že náhrada doteraz platného stavebného zákona je útokom na práva ľudí a je napísaná v prospech developerov. V čom vidia problém?  Stavebný zákon má už takmer päťdesiat rokov a za sebou niekoľko noviel. Dve úpravy, ktoré ho majú nahradiť a už sú v medzirezortnom pripomienkovom konaní, však poriadne rozvírili hladinu. Primátori a starostovia upozorňujú, že ľuďom poškodia a ublížia. „Je to brutálny útok na práva vás, ľudí. Je to návrh, ktorý vám, občanom, takmer úplne znemožní hájiť svoje práva v prípade, ak sa vám niekto pod oknom rozhodne postaviť hocijakú stavbu,“ vysvetľuje starosta Ružinova Martin Chren, ktorý podčiarkuje, že najväčším problémom návrhu je, že sa bude môcť kdekoľvek postaviť čokoľvek. Privatizácia konania Starostovia a primátori zároveň prízvukujú, že ide o pokus sprivatizovať stavebné konanie a územné plánovanie v prospech developerov a stavebníkov. Predložený návrh totiž ruší stavebné úrady a stavebné konanie už nebude správnym konaním. Znamená to, že občania už nebudú mať možnosť brániť sa na súde, prípadne sa obrátiť na prokuratúru. V rámci novej legislatívy bude rozhodnutie v kompetencii projektanta, ktorý stavbu navrhol. Rovnaký názor má aj primátor Bratislavy Matúš Vallo, ktorý je zároveň viceprezidentom Únie miest Slovenska: „Bratislava stratí možnosť a schopnosť vyjadrovať sa k tomu, čo ide developer na jej území stavať.“ Nereálne lehoty V čom teda vidia samosprávy zásadný problém? Podľa návrhu má síce obec šancu hotový a vyhodnotený zámer pripomienkovať, ale jej pripomienky môže zamietnuť nikým nevolený, vládou dosadený úradník. A proti tomu by už nebola šanca odvolať sa. Aj samotná lehota na vyjadrenie sa má skrátiť na 14 dní. Ak to samospráva nestihne a nevyjadrí sa, má sa to považovať za súhlas. Do úvahy totiž treba brať množstvo projektov, ktoré sa posudzujú v Bratislave (od veľkých rekonštrukcií bytov, nadstavovania rodinných domov, rekonštrukcií ciest a chodníkov až po obrovské a mimoriadne zložité developerské projekty typu bratislavského downtownu). V hlavnom meste bola pritom doba vybavovania ešte pred dvomi rokmi na úrovni priemerne asi štyroch mesiacov, v súčasnosti je to asi polovica. Jediný úrad Aj tu má však developer navrch. Ak obecné či mestské zastupiteľstvo bude hlasovať proti výstavbe, môže sa podľa tohto návrhu posunúť na župu rozhodovanie. Rovnako ako napríklad v prípade Bratislavy nie je hlavné mesto nadriadené mestským častiam, však ani župa nie je nadriadená obciam a neexistuje preto argument, ktorý by tvorcom zákona umožňoval definovať ho ako nadriadenú inštitúciu. Starostovia a primátori tiež kritizujú, že majú zostať na okraji záujmu aj v prípade investičných zámerov s lokálnymi dosahmi. Rozhodovaciu právomoc by mal totiž získať novozriadený štátny stavebný úrad, čím by rozhodovali štátni úradníci namiesto samospráv. Okrem únie návrh dlhodobo kritizuje aj Združenie miest a obcí Slovenska. Na vládu apelujú, že zákon treba stiahnuť a prepracovať. Tá je vraj pripravená ešte rokovať. „O tomto návrhu sa nedá rokovať. Nedá sa ho vylepšiť. Jediné, čo sa s ním dá urobiť, je stlačiť „delete“ a vymazať ho z počítača,“ uzavrel starosta Ružinova Martin Chren.  AKÉ MAJÚ VÝHRADY MESTÁ A OBCE? ■ na čierne stavby, ktoré budú postavené do konca januára 2022, má byť udelený generálny pardon – za osem mesiacov však môžu vyrásť ešte stovky nelegálnych stavieb a týkal by sa aj desiatok medializovaných čiernych stavieb, ktoré vyrástli na celom Slovensku, vrátane tých, ktoré poznáme v Ružinove, obyvatelia proti nim dlhodobo protestovali a stavebné úrady nariadili ich odstránenie ■ obyvatelia, ktorí budú dotknutí výstavbou, prídu o možnosť vyjadriť sa ■ župa má byť v stavebnom konaní nadradená obciam, čo tieto považujú za protiústavné ■ obce prídu o kľúčovú kompetenciu rozhodovať o pravidlách výstavby na svojom území – navrhnúť a schváliť stavbu (a územný plán) majú dostať stavebné profesie  
Vyššia bezpečnosť chodcov: Chráni ich osvetlenie

Vyššia bezpečnosť chodcov: Chráni ich osvetlenie

Rubrika: Spravodajstvo
Chodci sa môžu po Ružinove aj vo večerných hodinách pohybovať bez menších obáv. Na ulici Maximiliána Hella už zopár dní funguje inovatívne osvetlenie priechodu.  Vidieť a byť videný. To platí nielen pre vodičov a autá, ale aj v prípade chodcov, ktorí prechádzajú cez priechody. Jeden takýto špeciálny už funguje aj v Ružinove. Hlavnou výhodou zariadenia na ulici Maximilána Hella je kvalita osvetlenia – chodca je lepšie vidieť a svetlo navyše núti vodiča automobilu, aby spozornel. Mestskú časť Ružinov pritom toto zariadenie nestálo ani cent. Ide o výsledok dobrých vzťahov a dlhodobej spolupráce s odborom dopravy polície. Vďaka tomu je takýto prototyp práve v našej mestskej časti. S tým však - bohužiaľ - súvisia aj občasné technické problémy. V Ružinove sa vyskytli krátko po inštalácii. Zariadenie však už zase funguje presne tak, ako má. Teda - na plné obrátky. Aj keď však mestská časť dostáva tipy, kde by mohli byť takéto priechody, nie vždy môže urobiť také rozhodnutie. V prípade ciest (aj keď sa nachádzajú v mestskej časti Ružinov), – napr. Tomášikova ulica, kde došlo k tragickej nehode, pri ktorej zahynula študentka, však rozhoduje magistrát, pretože sú v správe hlavného mesta. Priechod pre chodcov na ulici Maximiliána Hella však určite nebude jediný takýto „inteligentný“ projekt, ktorý vznikne v Ružinove. Už teraz sa pracuje na príprave ďalších.   
Nezaradené komunikácie: Zákon rozviazal obciam ruky

Nezaradené komunikácie: Zákon rozviazal obciam ruky

Rubrika: Spravodajstvo
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Len niekoľko dní pred uzávierkou tohto čísla Ružinovského Echa schválil parlament novelu zákona, ktorá dá samosprávam možnosť starať sa aj o tie cesty, chodníky alebo detské ihriská, ktoré nemajú vlastníka, ale ktoré obyvatelia už desaťročia využívajú. Rovnaký problém majú mestá a obce na celom Slovensku. Množstvo ciest, chodníkov, parkov, vnútroblokov, detských ihrísk a dokonca aj pozemkov, na ktorých sú školské dvory, nemajú vlastníka. Ak si kliknete na katastrálnu mapu, nájdete tam poznámku „list vlastníctva – nezaložený“ alebo "stavba neexistuje". Len v Ružinove máme 21 kilometrov takýchto ciest a chodníkov, čo je akoby ste išli autom od Štrkoveckého jazera až do centra Pezinka. K tomu ešte treba pripočítať množstvo detských ihrísk, plôch v parkoch a vnútroblokoch. Mnoho z týchto stavieb (keďže aj chodník, aj ihrisko sú stavbami) vzniklo v minulom režime počas tzv. akcií Z, ktoré mali za cieľ svojpomocne zveľadiť obce. Ich problémom však bolo aj to, že sa tieto stavby neevidovali, nemali vlastníka, a po zmene režimu ich teda nemal kto prevziať do správy. A tento problém pretrvával celé roky. Teraz však konečne prišla zmena. Novela zákona dáva samosprávam, u nás prioritne Ružinovu a magistrátu hlavného mesta, možnosť (teda nie povinnosť), zaradiť do plánu údržby aj komunikácie, o ktoré sa viac ako tridsať rokov vlastne nik nestaral. Ich súčasný stav však nemožno pripisovať na vrub starostom a primátorom, tým totiž zákon neumožňoval používať verejné prostriedky na investície do majetku, ktorý nepatrí obci. Čo sa teda bude môcť robiť? Mestské časti a mesto budú môcť napríklad zaradiť aj papierovo „neexistujúce“ chodníky do zimnej údržby a odhrabávať z nich sneh, môžu opraviť existujúce detské ihriská, resp. to, čo z nich po rokoch ostalo, môžu opraviť múrik pri škôlke, výtlky, prípadne vymeniť asfaltový povrch. A čo sa robiť nemôže? Zákon neumožňuje investície, t.j. práce, ktoré vyžadujú stavebné povolenie, a teda vzťah k pozemku. Postaviť novú cestu, chodník, alebo pri výmene popraskaného asfaltového povrchu vymieňať aj rozbitý obrubník (na čo je tiež potrebné stavebné povolenie), však už možné nie je. Znamená to teda, že teraz sa v celej Bratislave a na celom Slovensku začnú rekonštruovať všetky problematické komunikácie? To, žiaľ, možné nie je. Prioritná musí byť starostlivosť o majetok, ktorý majú obce vo vlastníctve alebo v správe. Aj keď nová právna norma priniesla zásadnú novinku, nie je však možné v krátkom čase vyriešiť všetko, čo sa nedalo riešiť viac ako tridsať rokov. Potešujúci je však fakt, že už na tento rok má mestská časť Ružinov niekoľko dôležitých návrhov. Má v pláne upraviť kritické úseky napríklad na Exnárovej, parkoviská na Súmračnej, ale aj niektoré časti vnútroblokov v Ružovej doline.   
Ružinovskí poslanci: Ako chceme bojovať proti vizuálnemu smogu

Ružinovskí poslanci: Ako chceme bojovať proti vizuálnemu smogu

Rubrika: Spravodajstvo
Dnes už je takmer nepredstaviteľné nájsť ulicu, kde by neboli žiadne reklamné nosičče. Nielen veľké firmy, ale aj obrovské množstvo malých prevádzok, ich považuje za nenahraditeľný nástroj komunikácie. Vizuálny smog je však jednou z tých tém, ktoré citlivo vníma stále viac ľudí. Na jednej strane je samospráva, ktorá sa ho snaží minimalizovať, na strane druhej súkromné pozemky a budovy, kde sa takto jednoznačne postupovať nedá. Zaujímalo nás, ako túto problematiku vnímajú naši poslanci a či oni osobne plánujú billboardy využiť v predvolebnej kampani.   Eva Bacigalová, Tím Ružinov (Nivy) Vždy, keď sa na Slovensko vraciam zo zahraničia, spoznám, že sme už prekročili hranice, práve podľa množstva billboardov, ktoré lemujú naše cesty. A vždy ma to zamrzí a cítim hanbu, že si našu krajinu dobrovoľne špatíme. Veľmi sa preto teším rozhodnutiu prvých spoločností, ktoré sa takejto reklamy vzdali a sústredili sa predovšetkým na propagáciu v online priestore. Podporujem aj snahu samospráv, vrátane ružinovskej, zbavovať sa vizuálneho smogu na miestach, kde to spraviť môže. Na druhej strane rozumiem, že nie je vždy jednoduché vzdať sa príjmu z takejto reklamy pre majiteľov súkromných pozemkov či nehnuteľností. Predstavuje často nezanedbateľnú finančnú pomoc pre školy, športoviská či bytové spoločenstvá a samospráva nemá zdroje na to, aby im prípadný výpadok sanovala. Práve trend zodpovedných spoločností, ktoré už billboardy na svoju propagáciu nepoužívajú, naznačuje, že tento typ reklamy sa časom jednoducho stane zastaralým a vyjde z módy. A hádam sa tým budú pred voľbami inšpirovať aj politické strany a ich kandidáti, ktorí proti vizuálnemu smogu bojujú.   Kamil Bodnár, Team Vallo pre Ružinov – sever (Štrkovec) Ako predseda dozornej rady Ružinovského podniku verejno - prospešných služieb som inicioval spolu s dvoma nominantami - neposlancami Team Vallo v predstavenstve spoločnosti spravujúcej trhovisko Miletičova ukončenie nájomných zmlúv k 31.12.2019 k billboardom na plote trhoviska. Po odstránení billboardovej aleje chceme spraviť alej zelene. Reklamné spoločnosti však bilbordy neodstránili a tak vedenie VPS-ky v júni 2020 podalo na Stavebný úrad Ružinov ohlásenia odstránenia nepovolenej reklamnej stavby, ktorý mal v zákonnej lehote rozhodnúť o odstránení billboardov, ktorých nelegálnosť je zdokumentovaná skutkovým stavom. To sa, žiaľ, nestalo a tak sme sa rozhodli zatlačiť na samotné reklamné spoločnosti petíciou, ktorú podpísalo vyše 2000 občanov, čo pomohlo a reklamné spoločnosti začali s odstraňovaním billboardov. Mrzí ma, že ružinovská samospráva sa vizuálny smog nesnaží obmedzovať. Ak by som bol zahltený povoľovaním stavieb vybraných developerov v krátkych termínoch, nerobil by som to inak.   Monika Ďurajková, Team Vallo pre Ružinov – juh (Prievoz) V komunálnych voľbách som ani ja ani nikto z kandidátov Team Vallo Ružinov nevyužili billboardy. Napriek tomu som dostala najviac hlasov a preskočila som pozitívne tváre kandidátov, ktoré sa na nás usmievali na každom rohu. Po rokoch neúmerného nárastu reklamných plôch prišiel konečne primátor, za ktorého hovoria činy. Mestu Bratislava sa podarilo vyrokovať s najväčšou reklamnou spoločnosťou odstránenie 650 reklamných a informačných plôch. Taktiež navrhuje do územného plánu prísnu reguláciu reklamných stavieb. V skratke - kto chce, hľadá spôsoby. Kto nechce, hľadá výhovorky, ako sa to nedá. Mestská časť má stále možnosť pridať sa k iniciatíve mesta a odstrániť billboardy na jej pozemkoch. Príjmy z prenájmu tvoria len 0,048% z príjmov mestskej časti. Preto budem s kolegami predkladať na najbližšie zastupiteľstvo materiál pre vypovedanie nájomných zmlúv k reklamným zariadeniam na pozemkoch mestskej časti a pozemkoch jej zverených. Verím, že všetci ružinovskí poslanci tento materiál podporia.    Michal Vicáň, SME RUŽINOV (Ružová dolina) Nemôže nám byť jedno, ako vyzerajú ulice našich miest, nemôže nám byť jedno ani to, aký vply majú takéto reklamné nosiče napríklad na nehodovosť a nemôžeme prehliadať ani to, koľko nelegálnych stavieb tu za desaťročia vyrástlo. V Bratislave sú billboardy všade a ich odstraňovanie z našich ulíc je veľmi náročné. Napríklad odstránenie billboardov na trhovisku Miletičova sme na predstavenstve RPVPS schválili 5.9.2019 a reálne odstraňovanie sa vykonáva po takmer 2 rokoch. Obce a mestá potrebujú silnejšie právomoci na boj s nelegálnymi reklamnými stavbami. Novela stavebného zákona rieši aj flexibilnejšie a rýchlejšie konanie na stavebných úradoch pri odstraňovaní takýchto stavieb, zvyšujú sa pokuty a mení sa aj spôsob povolení, vďaka čomu budú môcť mestá regulovať svoje územia z hľadiska reklamy. Veľmi efektívny je návrh mojich kolegov z ministerstva dopravy a výstavby, ktorí pripravili ochranné pásma pre cesty 1., 2. a 3. triedy, pretože reklamné stavby majú negatívny vplyv aj na nehodovosť. Momentálne neplánujem žiadnu predvolebnú kampaň.  
Do Ružinova prinesieme TOUR DE FRANCE!

Do Ružinova prinesieme TOUR DE FRANCE!

Rubrika: Spravodajstvo
V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec Michal Vicáň. Je to práve rok odkedy čelíme pandémii, ktorá významne ovplyvnila fungovanie celej spoločnosti. Čo je v takejto situácii kľúčovou úlohou obce? Pandémia zasiahla takmer všetky oblasti verejného a súkromného života. S priamym ohrozením súperí veľká časť obyvateľstva a bezprostredne ohrozuje každého z nás. Ochorenie ohrozuje milióny našich obyvateľov a ich rodín, taktiež tisíce spoločností, firiem, živnostníkov a rôznych organizácii. Samosprávy na Slovensku ale aj v tejto situácii ukázali, aký veľký je ich význam. Kľúčovou úlohou bolo zabezpečovanie pomoci pre obyvateľov, ochranných pomôcok a liekov pre seniorov, testovanie a informovanie obyvateľov v boji s ochorením. Rád by som sa poďakoval všetkým zamestnancom miestneho úradu a všetkých organizácií mestskej časti, ktorí počas prvej a druhej vlny zabezpečovali množstvo aktivít, ktoré síce na prvý pohľad nevidno, ale vďaka ktorým zvládol Ružinov toto obdobie tak dobre. Okrem iného ste aj členom komisie územného plánovania a životného prostredia. Čo je pre vás prioritou v tejto oblasti? Táto komisia je veľmi dôležitá pre rozvoj našej mestskej časti a nemôžeme prehliadať ani globálne trendy zmeny klímy. Zdravé životné prostredie, starostlivosť o zeleň, výsadba nových stromov, čistota sú základ. Našťastie máme v Ružinove veľmi veľa zelene a staráme sa o 165 hektárov zelených plôch. Z pohľadu územného plánovania sa snažíme usmerňovať urbanistický rozvoj a stavebný rozmach v Ružinove. Stavebníci musia pri svojich zámeroch myslieť aj na dopady ich projektov na obyvateľov, aby sme vytvárali dokonalý súlad v procesoch rozvoja území našej mestskej časti. Ružinov je stále najlukratívnejší pre developerov, vidíme to stále na nových projektoch. Som veľmi rád, že aj prostredníctvom komisie dokážeme hľadať spôsoby, ako zabezpečovať správny urbanistický rozvoj. Kompetenčne je samozrejme najdôležitejší územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy. Ružinov je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti? Poznám veľmi dobre mnoho miest na Slovensku a môžem povedať, že Ružinov patrí medzi najkrajšie. Má výborné napojenie na všetky dôležité časti hlavného mesta. Je ideálne pre rodiny, ale aj pre seniorov. Máme skvost v podobe Štrkoveckého jazera a o tom, aký je Ružinov atraktívny, svedčí aj to, že bude hostiteľom veľkého športového podujatia L´ Étape Slovakia by Tour de France. Som veľmi rád, že naše rokovania boli úspešné a obyvateľov čaká úžasné cyklistické podujatie a sprievodný program počas celého leta. Ružinovčania si zaslúžia takéto svetové podujatia, obzvlášť po období, ktorým všetci takmer rok prechádzame kvôli pandémii. Vašim domovským obvodom je Ružová dolina. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Ak by sme sa zamýšľali nad prioritnými problémami celého Ružinova, určite je dôležité čo najskôr konečne vyriešiť parkovaciu politiku. Ružovú dolinu tento problém trápi obzvlášť, nakoľko na jej území je veľa organizácií a firiem, kde do práce dochádza veľa obyvateľov aj z iných mestských častí. Po pilotnom spustení parkovacej politiky na Nivách je práve Ružová dolina ďalšia v poradí, kde reguláciu parkovania budeme zavádzať. Som veľmi rád, že sa mi podarilo presadiť v rozpočte mestskej časti státisícové investície práve v Ružovej doline. Spomeniem rekonštrukcie multifunkčného športového ihriska, ktorá už prebieha a tiež komplexná rekonštrukcia detského ihriska na Martinčekovej, investície do opravy ciest a chodníkov na Palušákoch, Sklenárovej, Klincovej, Trenčianskej a ulice Ružová dolina. Pripravujeme výstavbu verejného parkoviska vedľa budovy bývalého Kovoprojektu, ktoré bude slúžiť aj pre obyvateľov Ružovej doliny. V pláne máme investície do výstavby parkovacieho domu na Martinčekovej, na ktoré už máme vypracovaný projektový zámer, vizualizácie a po uvoľnení opatrení plánujem verejné predstavenie projektu obyvateľom. Musím spomenúť tiež rozvoj školstva pre našich najmenších obyvateľov. V Ružovej doline máme vynikajúcu základnú školu a tiež materskú školu. Práve do týchto zariadení smerujú financie z mojich poslaneckých priorít. Za najdôležitejšie však považujem záchranu pozemkov a športového areálu na Sklenárovej, kde sa žiadna bytovka stavať nebude a areál bude naďalej slúžiť deťom, obyvateľom, futbalu a športu. Na záver jedna aktuálna otázka. V poslednom čase sa opäť veľa hovorí o vizuálnom smogu. Akým spôsobom sa dá riešiť táto téma? Vizuálny smog má škodlivý efekt na výzor mestských priestorov, vplýva nepriaznivo na zdravie obyvateľov, je nebezpečný pre dopravu a predstavuje aj množstvo nelegálnych stavieb. V Bratislave sú billboardy všade a ich odstraňovanie je veľmi náročné. Napríklad odstránenie billboardov na trhovisku Miletičova sme na predstavenstve RPVPS schválili 5. 9. 2019 a reálne odstraňovanie sa vykonáva po takmer dvoch rokoch. Obce a mestá potrebujú silnejšie právomoci na boj s nelegálnymi reklamnými stavbami. Novela stavebného zákona rieši aj flexibilnejšie a rýchlejšie konanie na stavebných úradoch pri odstraňovaní takýchto stavieb, zvyšujú sa pokuty a mení sa aj spôsob povolení, vďaka čomu budú môcť mestá regulovať svoje územia z hľadiska reklamy. Veľmi efektívny je návrh mojich kolegov z ministerstva dopravy a výstavby, ktorí pripravili ochranné pásma pre cesty 1., 2. a 3. triedy, pretože reklamné stavby majú negatívny vplyv aj na nehodovosť. Riešením je tiež neuzatváranie nových zmlúv a vypovedanie nájomných zmlúv, vďaka čomu sa darí odstraňovať niektoré stavby a dosiahnuť tak efekt krajšieho prostredia. Primárnym nástrojom pre reguláciu billboardov môže byť aj územný plán, ktorého zmena dokáže do istej miery regulovať výskyt vizuálneho smogu. Existujúca stavebná legislatíva nás v tomto dosť brzdí. Je však potrebné pracovať na ucelenej koncepcii vizuálneho smogu a neobávať sa, že úbytkom reklám prídu mestá a obce o príjmy do mestskej kasy.  
Do práce na bicykli: Nové cyklostojany na Vietnamskej

Do práce na bicykli: Nové cyklostojany na Vietnamskej

Rubrika: Spravodajstvo
Záleží vám na lepšom životnom prostredí a do leta chcete byť vo forme? Dá sa to spojiť. Stačí, keď namiesto auta vytiahnete bicykel. Aby bola jazda na takomto prostriedku ešte väčším potešením, môžete využiť aj cyklostojisko, ktoré nájdete pri parčíku na Vietnamskej ulici na Trnávke. Ružinov sa už niekoľko rokov zapája do celonárodnej súťaže Do práce na bicykli. Vďaka minuloročnej účasti množstva Ružinovčanov naša mestská časť dostala od sponzora tejto kampane, Slovenskej sporiteľne, kompletné cyklostojisko aj s pumpou. To získalo päť miest, ktoré splnili základnú podmienku. Tou bola účasť stovky obyvateľov registrovaných v kampani, a zároveň sa na nich usmialo štastie v žrebovaní. Zabudnite preto na auto či autobus a vytiahnite bicykel aj tento rok. Príroda vám poďakuje a urobíte aj niečo pre svoje zdravie. Pri milovníkov bicyklovania je aj tento rok pripravená súťaž. Maximálne 4-členný tím sa môže prihlásiť na webovej stránke dopracenabicykli.eu, kde nájdete všetky potrebné informácie.  
Dar pre život: Životy zachránia aj nové defibrilátory

Dar pre život: Životy zachránia aj nové defibrilátory

Rubrika: Spravodajstvo
Nič nie je viac ako zdravie a ľudský život. V posledných mesiacoch to vnímame ešte intenzívnejšie, keď zo všetkých strán na nás útočia správy o koronavíruse a jeho obetiach. Ani ostatné diagnózy však nemožno zanedbávať. Medzi najčastejšie patria aj náhle problémy so srdcom. Na kardiovaskulárne ochorenia, teda problémy so srdcom, ročne zomrú tisíce ľudí. Sú pritom medzi nimi všetky vekové kategórie. Mnohým z týchto ľudí sa však ešte dalo pomôcť. Teraz takúto nádej dostali aj seniori a občania v našej mestskej časti. Tej totiž Slovenská sporiteľňa darovala tritisíc eur, za ktoré sa zabezpečili dva defibrilátory, teda špeciálne zariadenia, ktoré môžu zachrániť život. Až vtedy si uvedomíme, aké sú pre náš život mimoriadne dôležité. Jeden takýto lekársky prístroj získal Domov dôchodcov na Pažítkovej ulici, druhý je pre prípad núdze pripravený priamo na miestnom úrade. Aj keď je obsluha defibrilátora veľmi jednoduchá a navyše aj bezpečná, personál musí byť predsa len špeciálne vyškolený. Potom tak môže zachrániť život v prípadoch, kým príde lekárska služba. Dúfame však, že takých prípadov bude čo najmenej.  
Zložité témy jednoducho: Pravidlá pri rekonštrukciách a nádstavbách

Zložité témy jednoducho: Pravidlá pri rekonštrukciách a nádstavbách

Rubrika: Spravodajstvo
Stavebná legislatíva nerieši len veľké developerské projekty, ale určuje pravidlá aj v prípadoch, keď si chcete „len“ zveľadiť vlastné bývanie. Prinášame vám stručný prehľad najčastejších prešľapov, ktoré sa objavujú pri prestavbách rodinných domov a bytov. Prvou a najväčšou chybou je názor, že na úpravy už hotovej stavby nie je potrebné stavebné povolenie a stačí len ohlásenie. Každý zásah, ktorý mení charakter budovy a ktorý môže mať vplyv na jeho bezpečné používanie (napr. statiku), vyžaduje stavebné povolenie. Ani v prípade ohlásenia však nestačí poslať na stavebný úrad informáciu a hneď sa pustiť do prestavby. S tou musíte počkať až do momentu, kedy dostanete písomné oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavebných prác nemá námietky. Môj dom... Môj dom síce je môj hrad, ale aj v tomto prípade platí, že malý domček po starej mame si len tak prestavať na modernú vilu a nadstaviť ďalšie poschodie nemôžete. Ak máte na dome klasické podkrovie a chcete si ho prerobiť na plnohodnotné druhé podlažie, potrebujete stavebné povolenie. Ak máte rovnú strechu a chcete si nadstaviť tzv. ustúpené podlažie, ktoré bude mať menej ako 50 percent podlahovej plochy prízemia, taktiež potrebujete stavebné povolenie. Ak však chcete vytiahnuť dom do výšky na väčšej ploche, prípadne až o kompletné poschodie s rovnakou podlahovou plochou ako prízemie, musíte absolvovať aj územné konanie (pozn. – o postupe sme písali v predchádzajúcom čísle Ružinovského Echa). Rovnaký postup platí, ak chcete spraviť k domu prístavbu – pokiaľ sa mení pôdorys domu, potrebujete získať najskôr územné rozhodnutie. Ohlásenie vs. povolenie Pri zväčšovaní stavby je však dôležité pamätať aj na ďalšiu zásadnú vec – a tou sú parkovacie miesta, najmä vzhľadom na dnešnú situáciu s parkovaním. V takomto prípade zákon posudzuje nadstavbu rovnako ako novostavbu a primerane k veľkosti je podmienkou vydania stavebného povolenia pre takúto stavbu aj zabezpečenie parkovania, čo však neznamená „bezproblémové parkovanie na ulici pri dome“. Rekonštrukcie v byte sú tým, čo vyvoláva u niektorých susedov najviac podozrení a predstavuje to aj nezanedbateľnú časť podnetov adresovaných stavebnému úradu. Ak vykonávate len bežné udržiavacie práce ako maľovanie, oprava rozvodov, výmena vane, toalety alebo kuchynskej linky, nepotrebujete na to žiadne povolenie, ani o tom nemusíte stavebný úrad informovať. Iné to však je v prípade, ak chcete meniť dispozíciu bytu a rozhodnete sa vybúrať alebo presunúť nenosnú priečku. Pri takejto úprave sa vyžaduje ohlásenie, ku ktorému je potrebné zdokladovať pôvodný a navrhovaný stav. Akékoľvek práce môžu začať až potom, ako dostanete písomné oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavebných prác nemá námietky. V prípade, že navrhované zmeny predstavujú väčší zásah, môže úrad vyžadovať stavebné povolenie. Aj viacero takýchto „menších“ zmien, najmä v prípade veľkých bytoviek, predstavuje nezanedbateľný zásah do statiky domu a môže mať pre jeho obyvateľov fatálne následky.    
Výsledky prieskumu: Jazero Rohlík: Čo chcú obyvatelia?

Výsledky prieskumu: Jazero Rohlík: Čo chcú obyvatelia?

Rubrika: Spravodajstvo
Upravené plochy, zrekonštruované chodníky a funkčné osvetlenie. To všetko architekti zapracujú do pripravovaného projektu revitalizácie jazera Rohlík. Najdôležitejšou správou pre ľudí z okolia je však to, že prírodná atmosféra tejto lokality ostane aj naďalej zachovaná. Pred niekoľkými týždňami sa mnohí z vás zúčastnili prieskumu o budúcnosti jednej z najobľúbenejších lokalít v Ružinove. Toto miesto čaká v najbližšej dobe obnova, ktorú pripravuje Metropolitný inštitút Bratislava (MIB). Aby pripravovaná zmena odrážala to, čo obyvatelia zo susedstva od tohto miesta očakávajú, zozbieral MIB názory, postrehy a skúsenosti budú slúžiť ako základ pre plánovanú obnovu. Až 81,29 % respondentov a respondentiek dotazníkového prieskumu tvorili miestni obyvatelia a obyvateľky, a preto jeho výsledky reprezentujú názory ľudí, ktorí budú tieto zmeny vnímať najviac. Najväčšiu hodnotu má pre nich príroda, resp. prírodné prvky, pozitívne hodnotili aj množstvo a „divokosť“ miestnej zelene, ktorú by chceli rozšíriť a zlepšiť jej starostlivosť najmä vo vytypovaných miestach. Ide napríklad o severný cíp jazera pri poliklinike, kde sa najmä v neupravovanom a prehustenom poraste často hromadí odpad. Takéto miesta budú v rámci obnovy upravené a k zeleni, ktorá je pri jazere teraz, pribudne aj nová. Najčastejšie ľuďom chýba pešie prepojenie brehov, či možnosť prechádzky okolo celého obvodu jazera. Úpravou brehov sa zlepší požadovaný prístup aj pre ľudí s rôznymi obmedzeniami pohybu a bližší kontakt s vodou. Často sa spomínal aj stav chodníkov. Výmenou vhodnejších povrchov sa odstráni premáčanie či bahnenie, čo spríjemní pohybovú kvalitu chodcom aj športovcom. Neporiadok a zanedbanosť prekážajú najmä v problémových miestach, ako napr. „skryté“ schody alebo priestory pri poliklinike a nemocnici, kde sa diali rôzne aktivity často spojené s konzumáciou alkoholu. S týmto spojený znížený pocit bezpečnosti sa zlepší doplnením osvetlenia v nočných hodinách, a to všetko tak, aby nerušilo miestne živočíchy. Aj keď si lavičky mnoho odpovedajúcich ľudí spojilo s rušivými aktivitami mladých najmä vo večerných hodinách, 65,9 % opýtaných však uviedlo, že by chcelo viac lavičiek a košov. Odporúčania a podnety z participácie, do ktorej sa zapojilo vyše dvetisíc ľudí, architekti spracujú a premietnu do konkrétnych návrhov úprav a zmien, ktoré vám následne predstavíme v ďalších číslach Ružinovského Echa. Začiatok revitalizácie je naplánovaný v roku 2022.