Spravodajstvo

Ružinovskí poslanci: Čo chceme pre Ružinov v roku 2021

Ružinovskí poslanci: Čo chceme pre Ružinov v roku 2021

Rubrika: Spravodajstvo
V čase uzávierky tohto čísla Ružinovského Echa sa pripravoval rozpočet na 2021. Koronakríza ovplyvnila aj to, koľko peňazí budú mať obce k dispozícii. Pýtali sme sa našich poslancov, čo aj v takejto situácii považujú za svoje rozpočtové priority.   Michaela Biharyová a poslanci za Tím Ružinov Eva Bacigalová, Mária Barancová, Marcela Kulifajová, Maroš Mačuha, Jozef Matúšek, Martin Patoprstý a Vlado Sirotka Za posledný rok sme sa ako poslanci klubu Tím Ružinov stretli s rôznymi komentármi zo strany iných poslancov, ale aj v internetovom prostredí na našu adresu v súvislosti s hlasovaním, či už pri kúpe pozemkov, ale aj v iných prípadoch. Ako poslanci sme vždy hlasovali čestne, v súlade s naším vlastným presvedčením a v záujme Ružinovčanov. Pri zostavovaním budúcoročného rozpočtu, našich plánov, podnetov a návrhu do rozpočtu máme na pamäti najmä dobro obyvateľov našej mestskej časti a snažíme sa splniť sľuby, ktoré sme pred voľbami dali. Budúci rok máme za cieľ pokračovať v rekonštrukciách komunikácií, starostlivosti o seniorov, budovaní kapacít materských a základných škôl, skrášľovať okolie, rekonštruovať verejné priestranstvá a iné. Naše priority sa snažíme preniesť aj do návrhu rozpočtu. Tento rok bol ťažký pre nás všetkých, ale dúfame, že budúci rok bude omnoho lepší a bude možné v čo najväčšej miere využiť kapitálové výdavky na rekonštrukcie, budovanie a zveľaďovanie celého Ružinova.   Michal Gašaj a poslanci za Sme Ružinov Nikolaj Gečevský, Petra Kurhajcová, Matúš Méheš, Michal Vicáň Tak ako iné mestá a obce, aj nás postihla pandémia. Napriek tomu sa budeme snažiť, aby sa dostalo čo najviac prostriedkov do oblasti bezpečnosti, školstva, športu a sociálnych služieb na podporu seniorov. V hľadáčiku máme modernizáciu oboch domovov dôchodcov, výstavbu nájomných bytov, rekonštrukciu 2 bežeckých dráh, opravu niekoľkých detských ihrísk, podporu škôl vo forme rekonštrukcie striech a telocviční a dokončiť rekonštrukciu požiarnej zbrojnice. Na to však najskôr potrebujeme stavebné projektové dokumentácie a táto činnosti je v plnom prúde. 90% z toho, čo sme vymenovali, je už v procese projektovania. Niektoré investičné akcie sú naozaj náročné, a preto sa paralelne s tvorbou projektových dokumentácii píše množstvo projektov so žiadosťami o externé finančné prostriedky, akými sú žiadosti o eurofondy či dotácie zo štátneho rozpočtu. Veríme, že presadíme aj peniaze na zabezpečenie kultúrnych, športových a spoločenských akcií, ktorých sme sa tento rok kvôli pandémii museli vzdať.   Peter Herceg a poslanci za Team Vallo juh Monika Ďurajková, Martin Ferák, Ivan Kraszkó, Katarína Šimončičová, Lucia Štasselová Ako kluby Team Vallo v rozpočte 2021 v oblasti životného prostredia chceme podporovať intenzívnu výsadbu stromov, profesionálnu starostlivosť o zeleň a dreviny, opatrenia na zmiernenie dopadov zmeny klímy (spájanie stromov do zelených pásov, vodozádržné opatrenia) a do rozpočtu budeme presadzovať aj financie na vybudovanie kanalizácie na Pálenisku. Čo sa týka dopravy, požadujeme rýchlejšie budovanie cyklochodníkov a cyklotrás (prepojenie I. Horvátha – Seberíniho-V.F. Bystrého), budovanie garážových domov, masívnejšie opravy ciest a chodníkov (napr. Exnárova/Mlynské Luhy, Stachanovská, Seberíniho, Šándorova, Beckovská, Svidnícka, Kladnianska, Sabinovská), dobudovanie bezbariérových priechodov pre chodcov. V oblasti verejných priestorov, požadujeme architektonickú súťaž a projekt pre revitalizáciu trhoviska Miletičova a revitalizáciu Radničného námestia v Prievoze.   Peter Strapák a poslanci za Team Vallo - sever Kamil Bodnár, František Bolgáč, Boris Čechvala, Marek Machata Chceme presadiť aj vybudovanie pumptracku alebo skateparku, keďže priestor pre takýto druh športu a pohybu v Ružinove absentuje. Čo taktiež absentuje, je bezbariérové detské ihrisko a sociálna výdajňa potravín pre sociálne slabé rodiny a seniorov. Požadujeme navýšiť financie na agendu ľudí bez domova. V oblasti kultúry chceme presadiť financie na rekonštrukciu knižníc napr. Bachovej, kde je potenciál vytvoriť modernú koncepciu s verejnými priestormi a presadiť financie pre DK Trnávka tak, aby bol kultúrny dom spojazdnený čím skôr. V oblasti územného plánovania požadujeme zrýchliť obstarávania územných plánov zón (Štrkovecké jazero od 2007, Bajkalská-Drieňová od 2010, Ostredky od 2013 a ostatné) a urbanistických štúdií. Od začiatku volebného obdobia žiadame o urgentné riešenie akútnej situácie s nedostatkom miest v školách a škôlkach v Ružinove zvyšovaním financií. V tomto roku sa schválil investičný úver v sume 15 miliónov EUR. Pevne veríme, že tieto peniaze nebudú použité len na odkupovanie pozemkov, ale vďaka týmto peniazom Ružinovčania uvidia vo svojom okolí konkrétne zmeny k lepšiemu.    
Nová investícia: Mestská časť odkúpi futbalové ihrisko

Nová investícia: Mestská časť odkúpi futbalové ihrisko

Rubrika: Spravodajstvo
Za posledných tridsať rokov zaniklo v Bratislave 43 futbalových ihrísk. Štadión FC Ružinov na Sklenárovej v Ružovej doline mohol mať smutné poradové číslo 44. Na ploche s rozlohou 2,4 hektára mal totiž majiteľ pozemku v pláne postaviť nové budovy a v jednej z najhustejšie zastavaných častí Ružinova by tak pribudli ďalšie byty a kancelárske priestory. Mestská časť a magistrát začali rokovať o jeho kúpe už pred dvoma rokmi, keď dal majiteľ pozemku klubu výpoveď. Ihrisko je totiž v územnom pláne vedené ako stavebný pozemok. Poslanci teraz tesnou väčšinou schválili kúpu za cenu 4,9 milióna eur bez DPH. Súčasťou nadobúdaných pozemkov nie sú len veľké futbalové ihrisko, tréningové plochy, tribúna a ďalšie stavby, ale aj pozemok pod vedľajšou základnou umeleckou školou na Sklenárovej ulici, čím sa otvorí priestor pre jej ďalší rozvoj, prípadne rekonštrukciu. Kúpa pozemkov by sa mala financovať predaním iného pozemku pod cudzou budovou, ktorý mestská časť nepotrebuje, lebo pod budovou, ktorá patrí súkromnej firme, je nevyužiteľný. Jeho predajom by mohla mestská časť získať približne 2,8 milióna eur, čo pokryje viac ako polovicu nákladov.  
Developer vs. obyvatelia: Kauza parkovisko Hraničná

Developer vs. obyvatelia: Kauza parkovisko Hraničná

Rubrika: Spravodajstvo
Niektoré príbehy sa opakujú ako cez kopirák. Developer kedysi dávno od mesta kúpil parkovisko, naplánuje na ňom neprimerane veľkú výstavbu - a keď na ňu nezíska povolenie a obyvatelia z okolia sa búria, rozhodne sa začať so svojim pozemkom nakladať inak a parkovisko ohradí. Takúto situáciu dobre poznajú obyvatelia Palkovičovej ulice a v novembri ju zažili aj obyvatelia na konci Hraničnej. Jediné parkovisko v tejto lokalite predalo mesto Bratislava developerovi už pred jedenástimi rokmi. Aj keď magistrát výstavbu schválil, ružinovský úrad ju tento rok vyhodnotil ako neprimeranú a projekt zamietol. Developer sa preto rozhodol, že keď nemôže stavať, parkovisko aspoň ohradí, aby ani ľudia na ňom nemohli parkovať. Vďaka zásahu miestneho úradu, keď starosta okamžite podpísal predbežné opatrenie, tentokrát k oploteniu nedošlo. Nie je to však definitívna výhra obyvateľov, developer sa totiž proti rozhodnutiu ružinovského úradu odvolal. Ďalšie kroky však už nie sú v kompetencii mestskej časti, rozhodovať budú orgány štátu. Aj Ružinov je však pripravený rokovať. „Už pred dvoma rokmi sme developerovi ponúkli možnosť spätného odkúpenia tohto pozemku - a za primeranú cenu sme pripravení o tom rokovať, stále - dokonca si s podporou poslancov viem aj predstaviť, ako to zaplatiť. Ale za primeranú a rozumnú cenu, nie za cenu ako keby mal na pozemku stáť megapanelák, ktorý je v rozpore s územným plánom. Zrejme to teda nebude 200-tisíc, za ktorú mesto kedysi pozemok odpredalo, ale určite ani 1,6 milióna, čo kedysi spomenul developer,“ povedal starosta Martin Chren.  
Testovanie v Ružinove: Ako sme otestovali desaťtisíce ľudí...

Testovanie v Ružinove: Ako sme otestovali desaťtisíce ľudí...

Rubrika: Spravodajstvo
Viac ako 80-tisíc otestovaných a len 345, teda 0,43 percenta s pozitívnym výsledkom. Takéto bolo skóre celoplošného testovania za Bratislavu II, ktoré sa v rámci prvej vlny celoplošného testovania v dušičkový víkend 31. októbra a 1. novembra konalo v Ružinove na 70 odberných miestach. Toto číslo znamenalo, že druhá vlna testovania sa už hlavného mesta netýkala. Keďže si však veľa ľudí uvedomilo, že certifikáty predsa len potrebujú, mohli sa dať otestovať v Mlynskej doline. Kapacita však ani zďaleka nestačila, a tak prakticky z večera na ráno vzniklo ďalšie u nás na miestnom úrade. Je piatok 30. októbra tesne po obede a o 17 hodín sa má na celom Slovensku spustiť najväčšia akcia, akú si väčšina z nás za svoj život pamätá. O celoplošnom testovaní sme sa dozvedeli len pred desiatimi dňami. V kancelárii starostu sedia už niekoľko dní nielen ľudia z úradu, ale aj vojaci a pridali sa aj dobrovoľníci z Globsecu, ktorí pomáhajú pri zabezpečovaní celej akcie. V tejto chvíli nám ešte stále zúfalo chýbajú zdravotníci. Ak nikoho nezoženieme, ráno nebudeme môcť otvoriť 25 zo 70 odberných miest v Ružinove. Dobrovoľníci Na organizácii a realizácii testovania sa v našej mestskej časti podieľalo takmer sedemsto ľudí – okrem zamestnancov miestneho úradu, organizácií, ktorých zriaďovateľom je mestská časť a škôl, to boli vojaci, policajti a obrovské množstvo dobrovoľníkov. Na každom odbernom mieste museli byť dvaja administratívni pracovníci, ktorí vypĺňali dotazníky, štyria zdravotníci, ktorí robili odbery a vyhodnocovali testy a, samozrejme, vojaci a polícia, kvôli koordinovaniu a zabezpečeniu poriadku. Administratívne sily musela zabezpečiť samospráva, čo v našom prípade znamenalo minimálne 140 ľudí plus rezerva, ak by niekto z nich nemohol nastúpiť, prípadne mu pri rannom testovaní vyšiel pozitívny výsledok. Úlohou ministerstva zdravotníctva bolo zasa zabezpečiť zdravotnícky personál. Značka: Pomoc! Práve zdravotníci však boli pri testovaní kľúčoví. Keďže nové zoznamy neprichádzali, musela začať tento problém riešiť priamo samospráva. Po výzve na sociálnych sieťach začali priamo starostovi a do kancelárie telefonovať lekári, zdravotné sestry a záchranári a ďalších kontaktovali zamestnanci úradu a dobrovoľníci. Presne o 22:00 sa podarilo zoznam skompletizovať, všetci dostali potrebné inštrukcie a pár minút na to sme odovzdali kompletne vyplnené zoznamy. 9 hodín pred začiatkom testovania Ružinov potvrdil, že na druhý deň otvorí všetkých 70 odberných miest. Ružinov je štvrtá najväčšia obec na Slovensku a podľa viacerých dostupných údajov tu žije takmer stotisíc ľudí. Ak by sme aj odpočítali deti do desať rokov a 21,5-tisíc ružinovských seniorov, ktorí sa testovať dať nemuseli, stále bolo treba počítať s viac ako 60-tisíc ľuďmi. Niekoľko drive-through odberových miest totiž lákalo aj ľudí z iných mestských častí. Neotvoriť toľko miest by spôsobilo úplný kolaps. Ťažšie ako voľby Viaceré samosprávy porovnávali organizáciu plošného testovania s voľbami a konštatovali, že dať dokopy voľby je podstatne jednoduchšie. Okrem toho, že pri voľbách presne poznajú postup, pripravujú sa na ich bezproblémový priebeh takmer rok. V porovnaní s desiatimi dňami na testovanie je to dramatický rozdiel. Voľby sa konajú len jeden deň a testovanie dva. Možno to vyzerá v porovnaní s ostatnými vecami ako nepodstatný detail, ale znamená to napríklad aj to, že bolo potrebné zabezpečiť stráženie otvorených exteriérových miest. Pri jednom z uzatvorených areálov sa totiž stalo, že vandali preskočili plot a pováľali stany, stoly a lavice. Aj pri voľbách síce ľudia využívajú voličské preukazy, ale mobilita medzi susediacimi obcami, prípadne mestskými časťami je minimálna. Ľudia volia podľa volebných okrskov, a tak sa dá ľahšie odhadnúť, s koľkými voličmi počítať. Navyše každý už svoju volebnú miestnosť, väčšinou triedu v niektorej zo škôl, dôverne pozná, lebo na rovnaké miesto chodí už niekoľko rokov. Toto pri testovaní neplatilo. Jednotlivé miesta museli spĺňať prísne hygienické pravidlá, napríklad to, že museli mať vstup pre prichádzajúcich a ďalší samostatný východ pre tých, ktorí už boli otestovaní. Aj preto sa miesta hľadali ťažko a mnohé museli byť vonku. Ružinov tak napokon zriadil 41 odberných miest v interiéri, a stany sa rozkladali na veľkej časti z 21 miest v exteriéri a v 8 drive-through. Špecifikom Ružinova bolo aj miesto na miestnom úrade, ktoré bolo vytvorené špeciálne kvôli testovaniu tehotných žien a onkologických pacientov. Milión drobností Zorganizovať takúto veľkú akciu nie je len o veľkých veciach, ale aj o obrovskom množstve malých. Pretože ak napríklad nemáte ráno k dispozícii dostatok tlačív alebo prestane písať pero, nemôžete testovať. Banálne veci tak dokážu mimoriadne skomplikovať život. Ešte pred samotným začiatkom odberov bolo treba na každé z miest priviezť škatuľu s objemom jedného kubického metra, kde bol všetok materiál a ochranné prostriedky pre zdravotníkov, vojakov a policajtov. Ochranné pomôcky pre administratívne tímy zabezpečovala obec. Okrem tohto sa zabezpečovali tabuľky na označenie testovacích miest, bolo ich treba opáskovať a vyznačiť jednotlivé zóny, pripraviť dezinfekcie, stojany a sáčky na odpad, perá, nožnice, lepiace pásky, bloky, kriedy, predlžovačky, ale aj kamery na streamovanie z jednotlivých drive-through lokalít. Zabudnite na spánok Vojaci, ktorí na testovaní pracovali, sa počas prípravy na testovanie takmer ani nedostali domov. Mnohí z nich ostávali celý čas v kasárňach alebo v kanceláriách. Ak už sa domov dostali, bolo to len na pár hodín a mnohokrát sa stalo, že sa už po hodine alebo dvoch spánku museli vrátiť k práci. Ako napísal ktosi v jednej z diskusií na sociálnych sieťach, „vďakabohu za ľudí, ktorým toto môže niekto prikázať. Predstavte si tie protesty odborov alebo tisícky dôvodov, prečo by väčšina z nás takto pracovať rozhodne nechcela“. Len o trocha lepšie na tom boli ľudia z úradu, ktorí z kancelárie odchádzali hlboko po polnoci a skoro ráno už boli späť. Alebo hasiči, ktorí celú noc dezinfikovali priestory po testovaní O to viac si treba vážiť prácu všetkých zdravotníkov a administratívnych tímov. Každý z týchto ľudí strávil denne viac ako 17 hodín v ochrannom obleku, zaregistroval a otestoval stovky ľudí a buď mrzol vonku alebo mu bolo vnútri naozaj horúco. Koniec víkendu Po divokom sobotnom dopoludní prišlo podstatne pokojnejšie popoludnie a nedeľa, kedy odberné miesta aj po opakovanom zverejňovaní informácií, že sa viete dať otestovať v priebehu niekoľkých minút, veľkú časť dňa zívali prázdnotou. Aj napriek niekoľkým nemilým incidentom, kedy už niektorým jednotlivcom bolo asi v rade dlho, si odberné tímy ľudí pochvaľovali a rovnako tomu bolo aj naopak. Ako potvrdili viacerí z nich, „sú milí a vtipní. A ak toto znamená, že máme šancu fungovať zasa normálne, tak prečo nie.“ A po týždni opäť nedeľa, kedy sa už v Bratislave síce testovať nemuselo, ale napriek tomu boli otvorené dve odberné miesta – celý víkend v Mlynskej doline a v nedeľu aj na ružinovskom úrade. Vtedy si už človek v rade postál aj tri hodiny a nie všetkých sa podarilo otestovať. Testovanie dnes Pre tých, ktorí sa chcú dať otestovať aj teraz, zriadilo ministerstvo zdravotníctva niekoľko odberných miest. Aktuálny zoznam, ktorý sa pravidelne upravuje, nájdete na webe ministerstva zdravotníctva spolu s uvedením času, kedy sa odbery vykonávajú – upozorňujeme, že je to len v pracovné dni. Ružinovčania to majú najbližšie do ružinovskej nemocnice, do zdravotníckeho strediska na Babuškovej 2 (poobede až do 21:00), prípadne na Šancovú 110 (pri Trnavskom mýte) alebo do nemocnice v Podunajských Biskupiciach (v pracovných dňoch). V prípade akýchkoľvek noviniek týkajúcich sa mobilných odberových miest vás budeme informovať na webe a facebookovom profile mestskej časti, ako aj prostredníctvom mobilnej aplikácie Lepší Ružinov.    
Zmena dopravy: Otvorené Mlynské Nivy a príprava na električku

Zmena dopravy: Otvorené Mlynské Nivy a príprava na električku

Rubrika: Spravodajstvo
Viac zelene, cyklotrasa, samostatné bus pruhy, bezpečnejšie prechody a ostrovčeky pre chodcov či širšie chodníky – to je len časť noviniek, ktoré môžeme vidieť na novootvorenom bulvári Mlynské nivy. Podzemný kruhový objazd by mal byť hotový v budúcom roku a poslednou dopravnou témou, ktorá sa bude riešiť v susedstve tohto miesta, je nová električková trať do Vrakune. Práce na rekonštrukcii ulice Mlynské nivy začali ešte v roku 2018 a uzatvorená bola od februára 2019. Po takmer dvoch rokoch sa tak v polovici novembra na jednu z kedysi najfrekventovanejších ulíc Bratislavy opäť vrátili autá a MHD. Nová autobusová stanica by mala začať fungovať na prelome leta a jesene 2021 a v tom čase už bude otvorený aj podzemný kruhový objazd. Plány s električkou Lokalita tzv. bratislavského down-townu sa v poslednom čase výrazne rozrastá. Keď budú hotové všetky stavby, ktoré sú tu naplánované, pribudne sem denne takmer dvestotisíc ľudí. Časť tu bude bývať, ale veľká časť sem bude dochádzať za prácou. V kombinácii s množstvom ľudí, ktorí sa denne presúvajú medzi Vrakuňou, Podunajskými Biskupicami, Ružinovom a Petržalkou a denne trávia hodiny v nekonečných zápchach, môže neriešenie hromadnej dopravy znamenať permanentný dopravný kolaps. Plány novej trate sú už na stole, jediným sporným miestom je územie pri novej budove SND. Magistrát a ministerstvo kultúry sa tu zatiaľ dohodnúť nedokázali. A to napriek tomu, že hlavné mesto pristúpilo ku kompromisu a navrhlo doplniť k trase električky po Pribinovej aj dodatočnú obchádzku okolo divadla. Postoj magistrátu je však v tomto jednoznačný: „Mesto má voči stovkám tisícom obyvateľov Bratislavy zodpovednosť zabezpečiť fungujúci nosný dopravný systém, ktorý predíde kolapsu v zóne. Proces prípravy električkovej trate už nemôžeme odkladať.“ Zmena územného plánu Aj napriek tomu, že mesto zatiaľ nezískalo súhlas ministerstva ku kompromisnému riešeniu, mesto v najbližších dňoch predloží do procesu zmien a doplnkov územného plánu trasu po Pribinovej doplnenú o slučku okolo budovy divadla. „Diskusia s ministerstvom sa tak presunie do územno-plánovacieho procesu a vo výsledku postavíme tú trať, s ktorou bude súhlasiť ministerstvo ako vlastník pozemkov.“ Magistrát zároveň zriadil medzinárodnú odbornú pracovnú skupinu na vyhodnotenie najvhodnejšieho technického riešenia trate, ktoré zamedzí negatívnym dopadom na divadlo. Zmeny a doplnky územného plánu sú podmienkou, aby sa mohli začať skúmať navrhnuté trasy, a ďalším krokom bude potom štandardné povoľovacie konanie. Zmeny v MHD ■ 21, 25, 50, 70, 88, 202 a 210 - premávajú po pôvodných trasách, doterajšia obchádzka po Páričkovej ulici sa ruší ■ 21, 25 a 88 - začínajú pred novou budovou autobusovej stanice ■ 50 - cez Mlynské nivy, v smere k OD Slimák cez Svätoplukovu a Páričkovu ■ 70 - cez Karadžičovu a Mlynské nivy ■ 202 - začína na Rajskej ulici (Nemocnica sv. Michala), prechádza po Mlynských nivách, dočasne ju budú obsluhovať autobusy ■ 210 - v oboch smeroch zachádza pred novú budovu autobusovej stanice a bude zastavovať v každom smere na samostatnom nástupišti, cestujúcim odporúčame venovať zvýšenú pozornosť cieľu spoja, zobrazenému na informačných tabuliach ■ 205 - cez Mlynské nivy a Svätoplukovu a v smere na Trnávku bude do polovice decembra obsluhovať aj zastávku Špitálska ■ 208, 212 a N72 - do finalizácie trolejového vedenia budú jednotlivé spoje premávať po obchádzkových trasách, obnovenie pôvodných trás sa predpokladá približne v polovici decembra ■ X72 – bude zrušená, nahradí ju linka 202 v pôvodnej trase Viac info na imhd.sk  
Milí Ružinovčania,

Milí Ružinovčania,

Rubrika: Spravodajstvo
ani som si to nestihol uvedomiť a v novembri ubehli dva roky od posledných volieb, po ktorých sme spolu s novozvolenými poslancami prebrali zodpovednosť za starostlivosť o Ružinov, náš domov. Objektívne hodnotenie výsledkov neprináleží mne, ale vám. Môžem len dúfať, že zmenu, o ktorú nám išlo, ste začali v našich uliciach vidieť. To, čo považujem za najdôležitejšie, nie je vidieť na prvý pohľad: Kým minulí starostovia majetky lacno rozpredávali developerom, my sme získali naspäť pre Ružinov už celé hektáre kľúčových pozemkov. Naposledy sa nám podarilo zachrániť pred zánikom futbalové ihrisko na Sklenárovej. Spustili sme pilotný projekt rezidenčného parkovania a budúci rok pribudnú ďalšie zóny. Máme projekty na prvých 5 parkovacích domov na sídliskách. Rekonštruujeme školy, staviame dve nové a ušetrili sme takmer polovicu nákladov. Každý rok sme vybudovali sto nových miest v škôlkach. A čoskoro sa rozbehne aj konanie na odstránenie hanby nášho Ružinova, zrúcaniny bývalého obchodného domu. Veľmi dôležitá je starostlivosť o zeleň, a verím, že vidíte rozdiel nielen v kvantite práce, ale aj v kvalite. Robíme až 4-krát viac orezov než predtým, kosíme citlivejšie, opäť sme zvýšili investície do parkov, nové stromy sadíme tak, aby nevysychali. Nebáli sme sa po desiatich rokoch radikálne vyriešiť finančné problémy našej VPS, aby už viac nebola čiernou dierou na peniaze. Aj napriek tomu, že máme pred sebou stále kvantum práce - a asi nikdy nebude hotovo - verím, že ste si zmenu k lepšiemu všimli aj vy. V ďalších dvoch rokoch vás ďalej budeme počúvať a pracovať, lebo Ružinov je aj náš domov. Váš starosta  
Ružinovskí poslanci: Čo si myslíme o zadržaní starostu Nového Mesta?

Ružinovskí poslanci: Čo si myslíme o zadržaní starostu Nového Mesta?

Rubrika: Spravodajstvo
Pred niekoľkými dňami zadržala polícia starostu Rudolfa Kusého v súvislosti s obvineniami týkajúcimi sa troch developerských projektov na území tamojšej mestskej časti. Zaujímalo nás, ako poslanci vnímajú stupňujúce sa tlaky niektorých developerov na rozhodovanie úradov a verejných funkcionárov, ktoré sa prejavuje medzi iným aj podnetmi na trestné stíhanie.   Peter Herceg, Team Vallo pre Ružinov – juh (Pošeň) Mnohí developeri neboli zvyknutí na svojprávne a sebavedomé rozhodovanie samosprávy – teda magistrátu a stavebných úradov v povoľovacích konaniach. Tie v minulosti často nehájili verejný záujem a výstavbu podľa územného plánu, ale vychádzali v ústrety iným záujmom, o čom som sa aj sám presvedčil ako obyvateľ, ktorý sa v konaniach snažil obhajovať záujem obyvateľov – napríklad v kauze Bytového domu City house na Ružinovskej oproti Lidlu. Je pravda, že tieto povoľovacie konania trvajú neúmerne dlho: hlavne kvôli nestíhajúcim stavebným úradom, ktoré niekedy nedokážu dodržať zákonné lehoty a postupy. Stavebných konaní sú stovky a nie veľmi dobre zaplatené menšie množstvo úradníkov nedokáže všetku agendu spracovať tak, aby dodržali lehoty. Ide však o ignoráciu zo strany štátu, ktorý tieto povinnosti preniesol na obce, ale vôbec ich nedofinancoval. V Ružinove doplácame viac než polovicu zo svojich peňazí na chod stavebného úradu - a ani to nestačí - namiesto ich užitočnejšieho použitia na rozvoj Ružinova, opravy komunikácií, chodníkov alebo na zeleň.   Petra Kurhajcová, SME Ružinov (Trávniky) Na Slovensku sa korupcia stala bežnou súčasťou našich životov a berieme ako samozrejmosť, že si developeri podvodným a korupčným konaním presadia svoje často na úkor nás všetkých. Najväčším problémom však nie je samotné protizákonné konanie, ale fakt, že ho tolerujeme. Keby tomu tak nebolo, väčšina developerských projektov mohla vyzerať úplne inak. Preto, ak chce byť niekto politicky aktívny, má len dve možnosti - buď bude takéto konanie tolerovať a stane sa jeho súčasťou, alebo nájde odvahu čeliť mu. Nejdem sa teraz vyjadrovať k aspektom zadržania pána Kusého, ani hodnotiť alebo spochybňovať postup polície, aj keď mi ako bývalej vyšetrovateľke príde prinajmenšom neštandardný. Z pohľadu nezainteresovaného občana si však myslím, že ak existovalo reálne podozrenie, že došlo k akémukoľvek nezákonnému konaniu resp. pochybeniu v procese povoľovacích konaní na strane developera, potom bolo konanie starostu na mieste a ostáva mi len skonštatovať, že je veľká škoda, že takýchto starostov nemáme viac.   Martin Patoprstý, Tím Ružinov (Ostredky) Starosta je zástupca obyvateľov, ktorý má hájiť ich záujmy, zároveň je predstaviteľom stavebného úradu a po splnení zákonných podmienok musí vydať stavebné povolenie, hoci s výstavbou vnútorne nemusí vôbec súhlasiť. Často s tým kalkulujú developeri, ktorí naliehajú na starostov, aby povolenia podpísali pod hrozbou žaloby (Ružinov už z minulosti čelí žalobám za desiatky miliónov) alebo priamo podávajú trestné oznámenia. Aktuálnym prípadom je Rudolf Kusý. Za týmito stavebnými aktivitami údajne stoja ľudia, ktorí sú známi svojim vplyvom v štátnej sfére a boli spájaní s rôznymi kauzami. Rudolf Kusý bol tri dni väznený ako zločinec a naďalej je stíhaný na slobode za to, že odmietol vydať stavebné povolenie, ktoré podľa neho bolo v rozpore so zákonom. Namiesto metodického usmernenia nadriadeného orgánu si pre neho prišli policajti na úrad a zadržiavali ho niekoľko dní na policajnej stanici. Nebezpečné je, že včera to bol Kusý, zajtra to môže byť Chren alebo akýkoľvek starosta, ktorý sa rozhodne nejsť po ruke developerom.   Katarína Šimončičová, Team Vallo pre Ružinov – sever (Nivy) Vyše desať rokov sa pripravuje územný plán zóny Štrkoveckého jazera. Je dobré mať podrobne zaregulované toto vzácne územie. Nedávno som sa dozvedela, že ak sa schváli územný plán tejto zóny, bude nahrádzať územné konanie, rovno sa prejde na stavebné konanie. Lenže tento postup je v rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého má byť výrubové konanie ešte pred územným rozhodnutím. Po umiestnení stavby je výrubové konanie čisto formálna vec. Zo stavebných konaní je vylúčená verejnosť, okrem tej, ktorá sa zúčastnila posudzovania vplyvov územného plánu zóny na životné prostredie. Tento postup nahráva iba developerom, nie verejnosti. V septembri sa na zastupiteľstve prerokoval návrh poslanca Matušeka – rozdeliť komisiu územného plánovania a životného prostredia na dve samostatné. Argumenty kolegov poslancov boli miestami nepravdivé, zavádzajúce, až hlúpe, napr. čo má územné plánovanie spoločné so životným prostredím? Podľa mňa všetko. Pýtam sa: kde je tu verejný záujem? Cui bono?  
Nedostatok parkovacích miest je často o bezohľadnosti

Nedostatok parkovacích miest je často o bezohľadnosti

Rubrika: Spravodajstvo
V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec Mgr. Boris Čechvala. Vstupujeme do druhej vlny koronakrízy. Čo považujete z pohľadu samosprávy za najdôležitejšie? Z pohľadu samosprávy je potrebné zachovať bezproblémový chod úradu. Súčasný stav nech je inšpiráciou do budúcnosti. Aby sme boli pripravení zvládnuť nečakané situácie (zemetrasenie, povodeň, požiar, invázia migrantov, násilie...). Čo je dôležité riešiť v Ružinove? Pochopil som, že sa nemôžem spoliehať, že niekto vyrieši veci za mňa. O svoje okolie sa musíme aktívne zaujímať. Tu je naša najväčšia slabina. Nemám osobné ambície, chcem len to, čo väčšina bežných obyvateľov. Pravidlá a ich dodržiavanie. Pred pár rokmi som sa pridal k Združeniu občanov, ktorého cieľom je zachovanie parkoviska na Palkovičovej. Známa kauza, ktorej vyriešenie by výrazne pomohlo pri zavádzaní parkovacej politiky. Len pre pripomenutie, v r. 2006 sa udial evidentný podvod - predaj pozemku pod parkoviskom. Zmluva znie na “ostatnú plochu”, pričom v čase predaja boli pozemky vedené na katastri ako “zastavané plochy a nádvoria”. Development nie je možné zastaviť, ale takýto spôsob výstavby je neprijateľný, máme právo sa brániť. Združenie si na svoju ochranu najalo advokátsku kanceláriu, ktorá s právnickou precíznosťou zadefinovala súčasný stav ako porušovanie platných zákonov SR, podľa ktorých vlastníkom cestnej komunikácie môže byť len obec. Starý Ružinov stojí priamo pri troch veľkých štadiónoch, čo má vplyv na každodenný život obyvateľov. Čo očakávate od zavedenia rezidentského parkovania? Škoda, že hokejový štadión spolu s futbalovým štadiónom neboli postavené ako novostavby na zelenej lúke v blízkosti diaľnice a letiska a s voľnými plochami pre parkovanie. Pôvodné štadióny mohli naďalej slúžiť svojmu účelu, takže by len pribudli dva nové. Ako sa Bratislava rozrastala, štadióny sa “presunuli” do širšieho centra. Veľké podujatia znepríjemňujú obyvateľom život. Návštevníci parkujú nevhodne na chodníku, na tráve. Ani mne sa nepáči bezohľadné parkovanie. Treba dodať, že často nesúvisí s nedostatkom parkovacích miest, ale s myslením samotných ľudí (ja a moje auto). Situáciu môžu zmeniť len striktné pravidlá a ich dodržiavanie. Teší ma, že sa tu objavil akýsi Matúš Vallo, ktorý mal odvahu pustiť sa do parkovacej politiky. Veľmi mu držím palce. Za slabinu považujem poddimenzovanú a málo výkonnú mestskú políciu, ktorá by mala dodržiavanie pravidiel vynútiť. Jedným z poradných orgánov, v ktorých pôsobíte, je aj komisia školstva, kultúry a športu. Čo je podľa vás dôležité riešiť v tejto oblasti? Mojou doménou je pohyb. Pracujem v Národnom športovom centre, kde spravujem dva informačné systémy, ktoré používajú školy na Slovensku. Šport a pohyb ako taký považujem za nástroj na udržanie zdravia a jeho prevenciu. Spoločnosť je nastavená na konzum, kde vládne mamon peňazí a moci, a skutočné hodnoty unikajú. Nedostatok pohybu je celosvetový problém, prináša množstvo zdravotných problémov vrátane zníženia imunity (Corona!). Obec môže výrazne pomôcť napr. tým, že vytvorí dobré podmienky, aby sa deti v záujme zdravia počas i po vyučovaní viac hýbali. Ružinov je jednou z najobľúbenejších častí mesta. V čom vidíte jej špecifiká v porovnaní s ostatnými? Ružinov má dobrú polohu a dostupnosť. Pôvodná architektúra je veľkorysá, príjemná aj vďaka veľkým voľným plochám. Problém je v tom, že práve tie plochy sú lákadlom pre zahusťovanie, avšak bez doplnenia infraštruktúry. To uberá na pohode tejto časti. A výrub zdravých stromov kvôli výstavbe je tiež bolestivý. Od r. 2015 sa zaujímam o možnosť doplniť výsadbu v okolí zimného štadióna. Zdá sa, že tento rok sa úrady konečne začínajú hýbať. Čo ďalej? V decembri 2018 som oslovil magistrát vo veci úpravy šmykľavých dlaždíc na streche podzemnej garáže na Bajzovej. Minulé leto ma informovali, že do konca roka (2019) to zrealizujú. V decembri mi oznámili, že nestihli verejné obstarávanie (VO). Potom prišla korona, čo je výborný dôvod pre nesplnenie čohokoľvek. V októbri t. r. som sa opäť pripomenul aj s nápadom, ako vyriešiť šmykľavý povrch. Uvidíme, či to stihnú do konca volebného obdobia. Na margo VO. Od roku 2014 som sa snažil o doplnenie detského ihriska vo vnútrobloku. Cez projekt Úradu vlády sa podarilo vybudovať workoutové stanovište, ale mne ako iniciátorovi myšlienky nebola napriek opakovaným žiadostiam umožnená účasť na príprave. Verejné neznamená prístupné pre verejnosť! Rád by som sa dotkol témy riadenia spoločnosti. Vo všeobecnosti obyvatelia nemajú prehľad o fungovaní obce (ani ja som donedávna nemal). Ľudia si volia starostu a poslancov. Starosta má v rukách výkonnú moc a má k dispozícii úrad. Každá moc potrebuje kontrolný mechanizmus. Ten by mali tvoriť poslanci, ktorí majú právo (a povinnosť) výkonnú moc kontrolovať. Avšak v praxi sa často poslanci delia na starostových a nestarostových, čo narúša rovnováhu a vytvára priestor pre nevyvážené rozhodnutia. Aj preto je dôležité, aby obyvatelia poznali kandidátov tak na starostu ako aj na poslancov. Ich názory, morálku, odborný a spoločenský kredit. Vo volebnej miestnosti potom nebudú odkázaní na lotériový spôsob krúžkovania a dokážu lepšie nastaviť rovnováhu v zastupiteľstve. Každý obyvateľ má právo obrátiť sa na úrad. Ak úrad neodpovedá, vtedy môže využiť inštitút poslanca a požiadať ho o pomoc pri skúmaní, prečo vyriešenie “mojej požiadavky” tak dlho trvá. Budem sa opakovať, ale za najslabšie miesto pri správe vecí verejných (= vlastných) považujem pasivitu ľudí. Nikomu nič nevyčítam, sám som sa “prebudil” len prednedávnom. Ale je dobré o týchto veciach hovoriť, aby sme si uvedomili svoje možnosti a vlastnú zodpovednosť. Všetko je to o nás, o ľuďoch. Ako sa k sebe správame, ako sa dokážeme vzájomne rešpektovať. Či dáme prednosť chodcom (aspoň na prechode). Či si dokážeme pozrieť do očí, pozdraviť, usmiať sa na seba ...   
Kauza Dimitrovka: Čo studne na Trnávke?

Kauza Dimitrovka: Čo studne na Trnávke?

Rubrika: Spravodajstvo
Majitelia domov z Trnávky ostali po zverejnení informácií o znečistení podzemných vôd v areáli bývalej Dimitrovky zdesení. Mnohí majú studne a bežne vodu z nich používajú na polievanie záhrad. Mestská časť preto objednala vypracovanie štúdie o kvalite vody. Majú teda dôvod na obavy?  Výsledky rozborov sú preukázateľné. Najviac ohrozenou je Mierová kolónia, ktorá sa nachádza v tesnom susedstve s areálom bývalých chemických závodov. Tamojší obyvatelia by vodu zo studní nemali na domáce použitie využívať vôbec. Situácia v Trnávke je síce lepšia, ale aj tu treba mať na pamäti, že aj podzemná voda sa pohybuje a miesto, ktoré je dnes čisté, môže byť o niekoľko mesiacov alebo rokov zasiahnuté. Napriek tomu, že to môže znieť ako samozrejmosť, radi by sme obyvateľov uistili, že tento stav nijako neovplyvňuje kvalitu "vody z vodovodu", ktorá je bezpečná. Trnávka – sever Vo vzorkách z oblasti, ktorá sa rozprestiera medzi Rožňavskou ulicou a líniou ulíc Ribayová, Bulharská, Táborská a Bočná, analytici zistili najvyššie prekročenie limitov – najmä organických látok zo skupiny pesticídov. Takisto je na väčšine tohto územia prekročený aj limit obsahu rozpustených látok. Na základe týchto zistení je Trnávka – sever najviac ohrozenou časťou Trnávky, aj keď je tam situácia omnoho lepšia ako v Mierovej kolónii. Najviac opatrní by mali byť obyvatelia ulíc Jakabova, Koperníkova, Klatovská a Krajná, kde je množstvo pesticídov až na úrovni 10 až 20-násobku. Ide najmä o relatívne menej toxický herbicíd prometryn a chlorizon. Odporúčame nepoužívať vodu zo studní ani na pitie, ale ani v domácnosti a na polievanie. Trnávka – juh Táto lokalita je vymedzená líniou ulíc Ribayová, Bulharská, Táborská a Bočná a južnou hranicou územia. Patrí sem aj záhradkárska osoba Mokráň Záhon, kde doteraz nie je zavedená voda. S výnimkou mierneho prekročenia hodnôt v okolí Bulharskej ulice neboli v skúmaných vzorkách zistené žiadne prekročenia limitov pri sledovaných ukazovateľoch. Tieto rozbory však neriešili skupiny bakteriologických a mikrobiologických ukazovateľov. Práve preto odporúčame, aby majitelia studní, ak chcú vodu používať aj na pitie, dávali vzorky raz ročne testovať. Pokiaľ ide o polievanie, nie je dôvod na obmedzovanie. Keďže úroveň znečistenia podzemných vôd z Istrochemu, ako aj z okolia Vrakunskej skládky nie je možné zľahčovať, bude sa mestská časť aj naďalej podielať na monitorovaní výsledkov priebežných testovaní, ktoré budú vykonávať iné organizácie a inštitúcie.     
Boj s cestnými pirátmi: Návrh ako upokojiť dopravu v Prievoze

Boj s cestnými pirátmi: Návrh ako upokojiť dopravu v Prievoze

Rubrika: Spravodajstvo
Rovnaká situácia sa opakuje každý deň v čase rannej a poobedňajšej špičky. V snahe vyhnúť sa zápcham na hlavných ťahoch mestom si šoféri skracujú cestu cez inak tiché uličky Prievozu. Nerešpektujú obmedzenia rýchlosti a nespomaľujú ani v okolí miest, kde chodievajú deti zo škôlky. Po rokoch, čo obyvatelia na tento problém upozorňujú, prichádza mestská časť s pilotným projektom upokojenia dopravy. Pozrite si jeho návrh.  Vyvýšené priechody 1. a 2. Zrekonštruujeme ulicu Kladnianska v úseku od Krásnej po Staré záhrady. V rámci rekonštrukcie budú dve križovatky (Kladnianska/ Kľukatá a Kladnianska/ Stachanovská) vyvýšené oproti bežnej vozovke tak, aby pôsobili ako prirodzený spomaľovač zo všetkých smerov. Súčasťou budú i vyvýšené priechody pre chodcov. Vyvýšené križovatky vytvoria fyzickú prekážku, ktorá prinúti vodičov spomaliť. Cyklisti obojsmerne 3. V niektorých uličkách, ktoré sú už dnes jednosmerné, plánujeme zaviesť možnosť obojsmerného pohybu cyklistov. Toto opatrenie vytvára psychologickú bariéru proti rýchlej jazde u vodiča a zároveň umožňuje legálne cyklistom prechádzať takouto ulicou v protismere. Kruhové spomaľovače 4. V celej zóne je maximálna rýchlosť 30 km/h. Na viacerých miestach doplníme vodorovné dopravné značky maľbou na zemi a osadíme spomaľovače v podobe kruhových vankúšov, ktoré sú nepríjemné pri prejazde vyššou rýchlosťou, sú však zároveň bezpečné a umožňujú pohodlný prejazd cyklistov. Červené priechody 5. Niekoľko priechodov pre chodcov bude zvýraznených červenou farbou a ďalšími bezpečnostnými prvkami tak, aby ich vodiči nemohli prehliadnuť a podvedome spomaľovali. Merače rýchlosti 6. V rámci upokojenia dopravy v Prievoze chceme osadiť aj merač rýchlosti so solárnym napájaním. V prvej fáze bude umiestnený na Kladnianskej ulici a po dobudovaní vyvýšeného priechodu ho presunieme na iné miesto. Podobnú situáciu ako v Prievoze zažívajú aj obyvatelia v niekoľkých ďalších lokalitách Ružinova. Ak sa teda tento projekt osvedčí, pripraví mestská časť obdobné dopravné projekty aj pre tieto miesta. Mestská časť v rámci týchto opatrení zatiaľ nerieši organizáciu parkovania. Zlegalizovanie súčasného stavu dopravným značením by si vyžadovalo buď viaceré ulice zjednosmerniť, alebo by museli zaniknúť desiatky parkovacích miest, ktoré sú dnes využívané, ale nespĺňajú normy pre oficiálne parkovanie. Skúsenosti navyše ukazujú, že autá zaparkované po okrajoch cesty šoférov podvedome nútia jazdiť pomalšie a bezpečnejšie.  
Ružinov zachraňuje svoju minulosť: Obnovy sa dočká aj hasičská zbrojnica

Ružinov zachraňuje svoju minulosť: Obnovy sa dočká aj hasičská zbrojnica

Rubrika: Spravodajstvo
Ružinovskí dobrovoľní hasiči síce patria k najlepším na Slovensku, ale zachraňovať životy pri autonehodách, požiaroch alebo povodniach, odpratávať spadnuté stromy alebo odčerpávať vodu zo zaplavených podjazdov vyrážajú z takýchto nedôstojných priestorov. Aj to sa však čoskoro zmení. Do súťaže na jej rekonštrukciu sa prihlásilo 18 firiem. Komisia zložená zo zástupcov všetkých poslaneckých klubov vybrala tú najvýhodnejšiu, ktorá bola až o štvrť milióna eur lacnejšia ako bol pôvodný odhad.  
Kauza: Nesúhlas s výstavbou dostal starostu za mreže

Kauza: Nesúhlas s výstavbou dostal starostu za mreže

Rubrika: Spravodajstvo
Hladinu verejnej mienky v Bratislave rozvírila začiatkom októbra správa, že bratislavská krajská kriminálna polícia zatkla starostu susednej mestskej časti Nové Mesto, Rudolfa Kusého. Dôvodom zatknutia však nebola korupcia či úplatky, ale to, že novomestský starosta odmietol podpísať štyri stavebné rozhodnutia. Developeri ho totiž obviňovali zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Podľa medializovaných informácií išlo o stavby, o ktorých starosta Rudolf Kusý tvrdí, že sú v rozpore s územným plánom. Developeri si ho však vykladali inak. Starosta strávil v cele predbežného zadržania tri noci, okresný súd však rozhodol o jeho prepustení. Po odvolaní sa prokurátora voči tomuto rozhodnutiu Kusého prepustenie a vyšetrovanie na slobode potvrdil aj senát krajského súdu. Podpora od starostov Novomestského starostu sa zastal aj primátor Bratislavy Matúš Vallo a starostovia mestských častí. Konanie polície v tomto prípade považujú za neprimerané. „To, čo sme videli, nemá podľa nás v právnom štáte miesto. Namiesto predvolania, na ktorom by mohol starosta situáciu objasniť, ho polícia v snahe demonštrovať svoju moc „teatrálne“ zadržala a nechala v cele predbežného zadržania,“ uviedol primátor i starostovia. Žiadajú dôsledné prešetrenie celého prípadu vrátane postupu polície a prokuratúry. Len tak bude, ako tvrdia, vyslaný signál všetkým, ktorí sa správajú nečestne a vytvárajú tlak na starostov či primátorov. Neštandardný postup Sám starosta Kusý hovorí o zastrašovaní zo strany developerov a priznáva aj to, že pri chodení po Novom Meste vidí budovy, za ktoré sa hanbí, že ich výstavbu musel podpísať, lebo mu to zákon prikazoval. „Na jednej strane je to úľava, že nepôjdem odtiaľto do Justičného paláca do nejakej cely. Na druhej strane sa aj pýtam vlastne za čo. Dovolil som si zamietnuť tri projekty developerov, jeden veľký na Račianskej ulici, za ktorým sú ľudia pána Širokého, a s prekvapením som zistil, že keď som študoval spis v noci, tak v omeškaní som bol 11 dní, čo je neuveriteľné, že teda nachádzam sa tu. Samozrejme, vyšetrovanie pokračuje ďalej, lebo veď obvinenia sú vznesené. Ide o to, že budem môcť byť vyšetrovaný na slobode a nebudem vo väzbe,“ popísal pozadie prípadu starosta Kusý len pár minút po prepustení. „Skôr je otázka, prečo bolo potrebné všetko toto, od spôsobu, akým polícia cítila potrebu ma predvolať, že ma museli zobrať pred úradom, či nebolo možné predvolať ma písomne, alebo telefonicky, ako to bolo zvykom v minulosti, prečo som musel skončiť na tri noci v cpz-ke, či to bol tlak kvôli ďalšiemu konaniu alebo je za tým niečo iné.“ Čo hovorí zákon? Podobné pokusy s podávaním trestných oznámení zo strany developerov zažili už viacerí starostovia na celom Slovensku a podobné skúsenosti má aj miestny úrad v Ružinove. Konanie stavebného úradu však musí byť zákonné a nezávislé. Zákon totiž presne určuje, aké podmienky musí každýstavebník splniť a ak sa tak stane, stavebný úrad musí stavbu povoliť a starosta takéto rozhodnutie musí podpísať bez ohľadu na svoj osobný názor.  FOTO zdroj: MČ Bratislava - Nové Mesto  
Nová vízia vlády: Zaniknú Ružinov, Vajnory či Devín? Vláda uvažuje o rušení mestkých častí

Nová vízia vlády: Zaniknú Ružinov, Vajnory či Devín? Vláda uvažuje o rušení mestkých častí

Rubrika: Spravodajstvo
Keď slovenský parlament v roku 1990 schvaľoval zákon o Bratislave, rozdelil hlavné mesto na menšie a logickejšie usporiadané mestské časti. Z Bratislavy II tak vznikli Ružinov, Vrakuňa a Podunajské Biskupice. Argument bol jednoznačný. Mesto takej veľkosti, s takým počtom obyvateľov a natoľko rozličnou štruktúrou nemôže byť efektívne riadené z jedného centra. Zákon tak staval na jednoduchom princípe subsidiarity – teda koncepte, kde sa majú problémy riešiť čo najbližšie k občanovi. Návrh, ktorý predstavila vláda, však hovorí o opaku. Primátor Bratislavy a všetci starostovia bratislavských mestských častí jednoznačne odmietajú nápad zrušiť mestské časti bez argumentov či verejnej debaty. Potvrdzujú však, že je potrebné diskutovať o úprave kompetencií a o opatreniach, ktoré by zlepšili efektívnosť a lepšie služby pre obyvateľov. Podklad na diskusiu Primátor a starostovia tak v spoločnom vyhlásení reagovali na víziu pod názvom „Moderné a úspešné Slovensko“, kde je súčasťou navrhovaných procesov aj zriadenie jednoúrovňového riadenia Bratislavy a Košíc. Hlavné mesto by tak prišlo o svoje mestské časti, každé so svojimi jedinečnými špecifikami. Predseda vlády Igor Matovič neskôr tento materiál označil len ako podklad na diskusiu. „Priznám sa, ani som nevedel, že v „meníčku“, ktoré predložil minister financií Eduard Heger, je aj takýto návrh,“ priznal premiér. Rokovanie s ministrom O samotnom dokumente diskutovali 15. októbra primátor a traja zástupcovia starostov mestských častí, vrátane starostu Ružinova Martina Chrena, priamo s ministrom financií Eduardom Hegerom. Zhodli sa na potrebe reformy samosprávy, pri ktorom však existencia mestských častí nie je problémom. Za oveľa dôležitejší považujú proces združovania menších obcí na Slovensku a, prirodzene, riešenie problému kompetencií medzi mestom a mestskými časťami. „Samotní primátori a starostovia zažívajú, čo sa týka kompetencií, že niektoré sú prežité. Potrebujeme reflektovať na nové potreby obyvateľov, a preto aj na dnešnom stretnutí sme sa primárne venovali témam s cieľom, ako skvalitniť život občanov v mestách, obciach či mestských častiach,“ priblížil obsah rokovania o koncepte vlády minister Heger. Problém kompetencií S potrebnými zmenami v oblasti rozdelenia kompetencií súhlasí aj ružinovský starosta Martin Chren. „Denne zažívame situácie, keď na jednej ulici je kúsok trávnika pokosený, a vedľajší nie – lebo jeden patrí mestskej časti, druhý mestu. Denne sa na mňa obracajú obyvatelia s problémami, ktoré nepatria do kompetencie mestskej časti – výtlk na ceste prvej triedy, nefungujúce verejné osvetlenie, ktoré nespravuje mestská časť. A sám sa cítim zle, keď musím tieto nezmysly vysvetľovať, pretože pre mňa tiež nie sú pochopiteľné. Ideálne – a efektívne – delenie by malo byť také, aby mesto tvorilo strategické dokumenty a riešilo celomestské úlohy – napríklad verejná doprava, nové električkové trate, jednotná parkovacia politika – a mestské časti sa starali o poskytovanie služieb priamo pre občanov – starostlivosť o všetky chodníky, kosenie všetkých trávnikov, a tak ďalej. Tak by aj občania hneď vedeli, komu majú „poďakovať“ za nekvalitne odvedenú robotu, prípadne koho pochváliť.“ V prospech občanov Rušenie mestských častí však ani primátor, ani žiaden starosta, nepovažujú za dobrý nápad. „Mnohé mestské časti majú svoju identitu, starostovia sú k občanom bližšie a vedia lepšie riešiť konkrétne problémy na konkrétnej ulici,“ povedal primátor Matúš Vallo a súhlasia s ním aj ostatní starostovia - zrušením mestských častí by sa vytvoril demokratický deficit. „Z jedného centra by sa nikdy nedali efektívne riešiť problémy konkrétnych vnútroblokov a susedstiev, v meste ako je Bratislava by sa samojediný primátor do niektorých lokalít nedostal ani len v kampani pred voľbami, nieto ešte počas pracovnej doby.“ Bratislava má riešenie Na úpravách štatútu hlavného mesta, ktorý by mal upraviť kompetencie v rámci riadenia, začnú starostovia s primátorom pracovať, aby bola samospráva čitateľnejšia, jednoduchšia a funkčnejšia pre obyvateľov. „Som ten, kto vníma Bratislavu ako celok a bojuje za ňu ako celok, som presvedčený, že ju tak vnímajú aj jednotliví starostovia,“ uviedol primátor Matúš Vallo a dodal, že z jeho takmer dvojročnej skúsenosti primátora je presvedčený, že úloha mestských častí je významná a dôležitá. „Mestské časti sú najbližší samosprávny orgán, ktorý je najbližšie k občanom a majú mať na starosti oblasti, ktoré sa týkajú priamo občanov, či ide o školstvo, sociálne veci a mesto sa má na to pozerať trošku zhora. Ide o územný rozvoj či mestské firmy, ktoré musia fungovať," dodal Vallo s tým, že majú so starostami dohodu a plán, aby kompetencie vyčistili a navrhli štátu, akým spôsobom si to predstavujú. Ako vznikli mestské časti? Pred rokom 1989 bola Bratislava rozdelená na päť administratívnych celkov. Nový zákon z roku 1990 hlavné mesto rozčlenil na 17 mestských častí (Staré Mesto, Nové Mesto, Petržalka, Ružinov, Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Rača, Vajnory, Lamač, Dúbravka, Karlova Ves, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce, Čunovo, Záhorská Bystrica a Devín). Najmenšou z mestkých častí je Devín, najväčšími Petržalka a Ružinov, ktoré sú treťou a štvrtou najväčšou obcou na Slovensku, a počtom obyvateľov tak prekonávajú aj väčšinu krajských miest.  FOTO zdroj: banoviny.sk  
Týždeň mobility: Parkovanie a servis pre bicykle a kolobežky

Týždeň mobility: Parkovanie a servis pre bicykle a kolobežky

Rubrika: Spravodajstvo
Deti, ktoré chodia do školy na bicykli, sa už o svoje „vozidlá“ báť nemusia. Počas Európskeho týždňa mobility (ETM) 2020 osadila mestská časť na siedmich základných školách stojany na kolobežky, bicykle a servisné stojany alebo cyklopumpy. Za tieto svoje aktivity získal na Slovensku Ružinov 1. miesto ETM v kategórii Aktívna samospráva. Európsky týždeň mobility sa pravidelne koná v septembri a umožňuje obciam vyskúšať si alternatívy trvalo udržateľnej dopravy. Jeho cieľom je podporiť vytváranie takých podmienok, aby sa ľuďom oplatilo rozhodnúť sa pre udržateľné spôsoby dopravy, ako sú verejná hromadná doprava, pešia chôdza či cyklistika. Okrem perspektívne jednoduchšieho spôsobu presúvania sa tak môžeme urobiť z mestských častí príjemnejšie miesta pre život a prácu. V posledných rokoch sa tohto projektu na európskej úrovni pravidelne zúčastňuje viac ako tritisíc samospráv. Prvé stojany osadila mestská časť na ZŠ Ružová dolina a Kulíškova už minulý rok. V rámci tohtoročného týždňa mobility pribudlo toto vybavenie aj na ostatných základných školách. Parkovať v areáli škôl tak dnes môže 72 bicyklov a 199 kolobežiek. Súčasťou Týždňa mobility mal byť aj tento rok deň venovaný dopravnej výchove. Pre deti boli pripravené aj ukážky opravy a údržby bicykla. Pandémia zasiahla aj organizáciu tejto akcie, a tá sa preto uskutoční na budúci rok, keď sa epidemiologická situácia zlepší. Mobilita to nie sú len bicykle a cyklotrasy. Zamestnanci mestského úradu preto vymenili jeden deň kanceláriu za terén a v spolupráci s dodávateľom dopravného značenia upravili nevyužívanú plochu detského ihriska na Čmelíkovej na detské dopravné ihrisko. Po Sedmokráskovej a Svidníckej tak má Ružinov už tretie verejne prístupné ihrisko tohto druhu v mestskej časti. Na budúci rok je naplánované osadenie stojanov do verejných priestorov a materských škôl.  
Sčítanie domov a bytov: Za nedodanie informácií hrozí správcom pokuta

Sčítanie domov a bytov: Za nedodanie informácií hrozí správcom pokuta

Rubrika: Spravodajstvo
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Necelých päť mesiacov od prvého oslovenia správcovských spoločností sa Ružinovu, ktorý je počtom obyvateľov štvrtou najväčšou obcou na Slovensku, podarilo skompletizovať údaje o takmer 46 percentách zo 64-tisícov bytov a domov na území mestskej časti. Povinnosť poskytnúť informácie o stave budov zákon ukladá každému, kto vykonáva správu domu a v prípade, že tak neurobí, definuje aj pokutu – 250 až 1500 eur za bytový dom. Štatistický úrad ho organizuje na základe nariadenia Európskeho parlamentu, a prebieha tak vo všetkých členských štátoch. Prvá fáza – sčítanie domov a bytov - prebieha od 1. júna. Súpis obyvateľstva a majetku však nie je žiadny výdobytok modernej doby. O tom, aké je dôležité, vedeli už aj v staroveku. Dokonca aj narodenie Krista sa spája s obdobím, kedy sa vykonával tento komplexný administratívny úkon. Štát a samospráva získajú vďaka nemu relevantné štatistické podklady, na základe ktorých môžu robiť kvalifikované rozhodnutia. Zodpovednosť za kompletizovanie údajov pri sčítaní domov a bytov majú obce a osoby, ktoré vykonávajú správu bytového domu. V porovnaní s rokom 2011 je iné a jednoduchšie – integrované a elektronické. Vďaka tomu, že sa využívajú všetky dostupné databázy, je dotazník podstatne jednoduchší. Okrem popisných informácií sa v ňom zisťujú napríklad typ kanalizačnej prípojky, plynová prípojka, materiál nosnej konštrukcie alebo obdobie poslednej obnovy. Tieto štatistiky budú slúžiť napríklad pre plánovanie dostavby a rekonštrukcie vodovodných a kanalizačných rozvodov, ale aj modelov štátnej podpory pre obnovu bytových domov. Predmetom sčítania domov a bytov sú všetky domy, všetky byty v budovách bez ohľadu na to, či sú obývané alebo neobývané a iné obydlia obývané k rozhodujúcemu okamihu sčítania nachádzajúce sa na území obce. Dátum, ku ktorému sa vzťahujú zisťované údaje o domoch a bytoch, je 1. január 2021 ako rozhodujúci okamih sčítania. V prípade nejasností sa môžu správcovia obrátiť na tím, ktorý má v rámci miestneho úradu sčítanie na starosť, prostredníctvom na to zriadenej e-mailovej adresy scitanie@ruzinov.sk. Druhou fázou bude sčítanie obyvateľov. Prebehne od 15. februára 2021 do 31. marca 2021 a obyvatelia budú mať na vyplnenie dotazníka šesť kalendárnych týždňov. O podrobnostiach vás budeme informovať v ďalších číslach časopisu Ružinovské echo a na webe mestskej časti. Všetky detailné informácie, dokumenty a šablóna sú prístupné na webovej stránke scitanie.sk alebo na webe mestskej časti www.ruzinov.sk.  
Milí Ružinovčania,

Milí Ružinovčania,

Rubrika: Spravodajstvo
stále sú veci, ktoré ma dokážu šokovať. V tomto roku to okrem Korony môžu byť aj mestské časti bez starostov – ak by sa náhodou potvrdil prístup polície, ktorá vlastne tvrdí, že ak starosta nepodpíše to, čo developer chce, patrí do basy. Nebolo mi ľahko, keď som videl zatknutie starostu Nového Mesta za to, že nechcel podpísať výstavbu, ktorá je podľa neho v rozpore s územným plánom. Aj na mňa tento rok už developeri podali takmer desať trestných oznámení. Zastavil som stavby, o ktorých bol stavebný úrad presvedčený, že nie sú v súlade so zákonom. Primäli sme stavebníkov ustúpiť námietkam občanov, vyjednali sme investície do nových škôlok za státisíce eur. „Šikovný“ policajt by ale aj v tom vedel nájsť trestný čin. A aj pani, ktorá drzo postavila čiernu stavbu na brehu Zlatých pieskov má veľmi drahých právnikov, ktorí nám určite budú robiť všetko pre „osladenie“ života. Rovnako ako developeri, ktorých obmedzujeme pripravovanými územnými plánmi zón v Prievoze, na Ostredkoch a na Pošni. Zastrašiť sa však nedáme. Pri všetkom, čo robíme, dbáme na zákonnosť a transparentnosť. A teší ma, že sa tieto princípy stávajú štandardom v dnešnej spoločnosti. Poznám však aj druhú stranu mince – to, čo povedal starosta Nového Mesta - že niekedy sa sám pred sebou hanbí za stavby, ktoré ako starosta zo zákona musel podpísať, aj keď s nimi vnútorne silno nesúhlasil – ale splnili všetky požiadavky zákona, všetky úrady im dali svoje „požehnanie“. Pretože ani starosta nemôže rozhodovať len tak ako sa mu zachce. Ten, kto by mohol zakázať hocijakú stavbu, by zároveň mohol aj hocijakú povoliť – a verte mi, to by nikto nakoniec nechcel. Váš starosta  
Ružinovskí poslanci: Čo ľudí najviac trápi a čo by chceli zmeniť

Ružinovskí poslanci: Čo ľudí najviac trápi a čo by chceli zmeniť

Rubrika: Spravodajstvo
Leto je obdobie, kedy majú ľudia viac času byť vonku a všímať si, čo by vo svojom okolí potrebovali zmeniť, upraviť alebo vybudovať. Zaujímalo nás, s čím sa na našich poslancov obracajú obyvatelia našej mestskej časti najčastejšie?    Eva Bacigalová, Tím Ružinov (Nivy) Nikto zo súčasných obyvateľov našej planéty nezažil pandémiu takých rozmerov, aké dosiahlo ochorenie Covid-19. Niet divu, že v záplave informácií často nevieme, komu vlastne môžeme veriť a čo máme robiť, aby sme sa pred ním ochránili. Aj na zložité otázky však bývajú odpovede väčšinou celkom jednoduché a počuli sme ich už veľakrát aj pokiaľ ide o koronavírus a o to, ako zabrániť jeho šíreniu či ochoreniu – treba si dôkladne umývať ruky, nosiť rúška a dodržiavať sociálny odstup. Sama stále nerozumiem tomu, prečo práve nosenie rúška vnímajú mnohí ako symbol neslobody. Veď ani na bezpečnostný pás v aute sa hádam nepozeráme ako na niečo, čo obmedzuje naše práva. Väčšine ľudí je jasné, že chráni naše zdravie a životy a to isté platí aj o rúškach. Myslíme hlavne na to, že každý štvrtý Ružinovčan je v seniorskom veku a nič sa nezmenilo ani na tom, že práve títo ľudia sú stále najohrozenejšou skupinou obyvateľstva.   Marek Machata, Team Vallo pre Ružinov – sever (Trnávka) Prvú etapu koronakrízy sme zvládli vďaka efektívnym opatreniam dobre. Chcel by som pochváliť Ružinovčanov, myslím si, že sa tiež správali mimoriadne zodpovedne, najmä pokiaľ ide o nosenie rúšok a dodržiavanie ostatných nariadení. Musíme sa pripraviť na možný príchod druhej vlny. Najohrozenejšou skupinou sú predovšetkým seniori. Keďže Ružinov zriaďuje Ružinovský domov seniorov a Domov dôchodcov, je dôležité myslieť v tejto chvíli hlavne na zdravie a prevenciu zamestnancov a klientov. Chcel by som poprosiť Ružinovčanov, aby boli trpezliví nielen pri návštevách ich blízkych v týchto zariadeniach ale aj pri organizovaní osláv či návštevách svojich blízkych doma. Druhou úlohou pre Ružinov bude následne po skončení koronakrízy podporiť cestovný ruch, kultúru a šport. Je dôležité sa rôznou formou usilovať o to, aby ľudia strávili voľný čas v Bratislave a okolí – naša mestská časť môže pomôcť práve propagáciou miest, pamiatok a atrakcii, ktoré u nás máme.   Silvia Pilková, nezávislá (Trnávka) Prvá vlna koronavírusu nás zomkla dokopy a ukázala, aké dôležité sú rodinné vzťahy a pomoc našim blížnym. Od toho času si s maminkou volávam každý deň večer. Vtedy som sa uisťovala, či je v poriadku, teraz si zrekapitulujeme, čo sme cez deň zažili. Zistila som, aké je to pre ňu dôležité. Seniori sú veľmi zraniteľná skupina, ktorá potrebuje láskavé slovo a náš záujem. Momentálne pomáham ako dobrovoľníčka pri výdaji obedov sociálne slabším seniorom. Veľa z nich to berie ako príležitosť sa pekne obliecť a urobiť si prechádzku do knižnice Na úvrati, na Trnávke. Porozprávam sa s nimi, zasmejeme sa a aj zabudneme, že nám pod tými rúškami úsmevy nie je vidieť. Stačí sa dotknúť slovom ich srdca a korona má kosu o niečo tupšiu. Mojím odkazom pre všetkých Ružinovčanov je, aby si na seba dávali pozor, aby boli zodpovední a všímaví voči sebe aj druhým a aby nezabúdali na to, že nákupom pre starkú zo susedstva, či ušitím rúška pre ľudí, ktorí to nevedia, dávame strachu a negatívnym emóciám na frak.   Lucia Štasselová, Team Vallo pre Ružinov – juh (Pošeň) Vnúčatá ma udržujú v pozornosti, čo sa deje s našimi deťmi. Aj v obavách súvisiacich s vírusom COVID19. Porovnávam, keď som ja bola škôlkarka. Obavy o zdravie boli súčasťou životov, očkovanie bolo odpoveďou. Bývalé Československo bolo premiantom v povinnom očkovaní a následne vo vyhubení smrteľných chorôb. Rokom 1953 sa začalo povinné očkovanie proti tuberkulóze, proti detskej obrne v 1957, v roku 1969 proti osýpkam, v 1982 po prvýkrát proti rubeole a v 1987 kombinovanou vakcínou proti osýpkam a mumpsu. Vďaka tomu sme sa stali jednou z prvých krajín, ktoré neohrozujú smrteľné choroby. Dnes ešte nepoznáme účinnú vakcínu proti COVID19, preto je treba chrániť sa, ako najlepšie vieme – nosením rúška. Chrániť nielen deti, ale aj starších ľudí, ktorí sú najohrozenejšou populáciou z hľadiska zdravotnej odolnosti. Sú tiež najľahším terčom spochybňujúcich tvrdení o účinnosti rúšok, prípadne vakcinácie. Rozprávajme sa s nimi a ak treba, poprosme ich, aby si nasadili rúška v prítomnosti aj detí. Len spolu to zvládneme.  
Parkovanie vyžaduje jednoznačné pravidlá

Parkovanie vyžaduje jednoznačné pravidlá

Rubrika: Spravodajstvo
V časopise Ružinovské echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec Mgr. Jozef Matúšek. Koronakríza spôsobila výpadok príjmov štátu, ale aj samospráv. Bude potrebné šetriť? V súčasnosti je Bratislava vrátane mestskej časti Ružinov označená (ministerstvom zdravotníctva) ako vysokorizikový región. Nárast nových prípadov koronavírusu spúšťajú najmä spoločenské akcie, čo má za následok opätovné sprísnenie opatrení vlády s následným vplyvom na ekonomiku. Domnievam sa, že systém slovenského zdravotníctva dokáže zvládnuť ďalšiu vlnu ochorenia na COVID 19, ale negatívnym ekonomickým dôsledkom sa asi nedá zabrániť. Preto si myslím, že určite bude potrebné šetriť. Samozrejme, na správnom mieste, pretože napr. pomôcť starším a pomoc odkázaným obyvateľom je našou povinnosťou. Verím, že napriek nepriaznivej situácii miestny úrad na čele so starostom robí maximum v rámci svojich možností, aby pomohol všetkým, ktorí to potrebujú. Okrem iného ste aj členom bytovej komisie. Na základe čoho komisia rozhoduje o pridelení nájomných bytov? Členovia sociálnej komisie, čiže vrátane mňa, sú zároveň členmi bytovej komisie (poradný orgán starostu), ktorá sa zaoberá žiadosťami o pridelenie nájomných bytov podľa schváleného VZN (dostupné na stránke MÚ). Vzhľadom na dopyt je bytov veľmi málo. Len v roku 2020 bolo podaných niekoľko desiatok žiadostí. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia viacerých bytov, ktoré boli opotrebované predchádzajúcimi užívateľmi. Oprava bytov je komplikovaný proces, ktorý stojí nemalé investície, a vďaka zákonu o verejnom obstarávaní (a čiastočne aj kvôli pandémii) trvá oveľa dlhšie, ako by sme si želali. Členovia komisie zároveň citlivo vnímajú potreby mestskej časti, ktorá poskytuje byty aj odborným zamestnancom, bez ktorých by bola ohrozená prevádzka škôl, domovov dôchodcov, a pod. Jednou z tém, ktoré v poslednej dobe rezonujú, je otázka parkovania. Pre Starý Ružinov, ktorý je priamo v susedstve zimného a futbalového štadióna, je to zásadná téma. Čo očakávate od zavedenia rezidentského parkovania v tejto lokalite? Áno, problematika parkovania, ale aj dynamická doprava a s tým súvisiace cyklotrasy či samotní chodci, rezonuje nielen v Ružinove, ale na celom území Slovenska. Mestská časť Ružinov potrebuje neodkladne zabezpečiť poriadok v parkovaní, čistotu a bezpečnosť pre občanov. Zákonná technická norma STN 736 110 (povinný počet parkovacích miest podľa počtu bytov) platná na Slovensku je v rámci MČ BA - Ružinov silne poddimenzovaná vzhľadom na veľký počet osobných motorových vozidiel. Parkovacia politika sa má onedlho zaviesť aj v Starom Ružinove a postupne prejde na ďalšie časti Ružinova. Očakávam sprísnenie a dodržiavanie jasných pravidiel tak domácim obyvateľstvom ako aj tými, čo do mesta dochádzajú. Ružinov je lokalitou, ktorá je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými? Naša mestská časť sa v minulosti nazývala aj „Rosentheim“. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia významní inžinieri-architekti spracovali na toto obdobie veľmi významnú sídliskovú výstavbu s nadštandardnou rozlohou zelene, parkov, fontán a dostatočnou občianskou výbavou. Žiaľ, nekoordinovaná výstavba priniesla mohutné zahusťovanie Ružinova na úkor zelene smerom od konečnej zástavky smerom do mesta. Naša mestská časť má svoju raritu - zatrávnenie električkového koľajiska od Slovanetu po Miletičku malo dôsledok nielen estetický, ale predovšetkým zníženie hluku, ktorý sa šíril do sídliska. Vašim domovským obvodom je Starý Ružinov. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Vo volebnom obvode Starý Ružinov čakáme na vyriešenia dostatočného počtu parkovacích miest pre rezidentov a hostí. Pripomínam aj omeškanú výstavbu pitných fontán a malých fontán s predelenými lavičkami, na ktorých nemôžu spávať bezdomovci, výmenu starých lavičiek a odpadových košov, osvetlenia a doriešenie detských ihrísk. Potrebujeme neustálu starostlivosť o zeleň, verejné parky, pokračovať v rekonštrukciách chodníkov a miestnych komunikácií, rozhodne by sme uvítali pochôdzkára mestskej polície, čo by pomohlo pri zabezpečovaní poriadku, čistoty a aj pocitu bezpečia. Za najdôležitejšie považujem riešiť v Starom Ružinove dopravu, životné prostredie, bezpečnosť a spokojnosť obyvateľov.  
Školy a škôlky: Viac detí ako miest v školách

Školy a škôlky: Viac detí ako miest v školách

Rubrika: Spravodajstvo
Silné populačné ročníky, odložené tehotenstvá a boom developerských projektov so sebou prináša aj narastajúci dopyt po materských a základných školách. Napriek tomu, že za posledný rok pribudlo v Ružinove rekordných dvesto nových miest v materských škôlkach, nepodarilo sa tento rok umiestniť približne 250 detí. Povinná predškolská výchova znamená, že deti mladšie ako 3 roky dnes prakticky nemajú šancu na umiestnenie. Významný vplyv na tieto čísla však majú aj zmeny trvalého bydliska, ktoré robili viacerí rodičia na poslednú chvíľu, aby zvýšili svoje šance dostať dieťa do škôlky. Podobná situácia sa opakovala aj pri zápisoch na školy. Chýbajú aj školy Obrovský nárast počtu detí v škôlkach sa však postupne presúva aj na základné školy, ktoré už tento rok fungujú na hranici svojich kapacít. Napríklad na ZŠ Ostredková sa tento rok hlásil šesťkrát viac detí ako sme dokázali prijať a prístavbu a novú školu bude potrebné riešiť aj na Trnávke. Samostatnou kapitolou sú nové developerské projekty na území Ružinova. Do budúceho septembra preto musí mestská časť vybudovať dve dostavby k existujúcim školám. Keďže Ružinov nemá k dispozícii pozemky, na ktorých by mohli vyrásť úplne nové školy, rozširovanie existujúcich je v tejto chvíli jedinou alternatívou. Jednou zo škôl, ktorá bude môcť už o rok prijať podstatne viac detí, je ZŠ na Medzilaboreckej ulici. Tam by mali vzniknúť dva nové pavilóny – deväťtriedka, samostatná veľká telocvičňa a musí sa rozšíriť aj školská jedáleň. Na túto výstavbu už Ružinov získal stavebné povolenie a aj prísľub financovania z eurofondov. Nový pavilón pribudne aj na Ostredkovej. V rámci tohto projektu práve prebiehajú povoľovacie procesy. Pomoc z ministerstva Zvýšenie kapacít materských a základných škôl je preto absolútnou nevyhnutnosťou. Pomoc pri riešení tejto situácie prisľúbilo aj ministerstvo školstva. „Veľmi radi by sme podporili jednotlivé samosprávy, aby sa rozvíjalo školstvo. Veľmi radi by sme pomohli pri rozširovaní kapacít, aby myslelo aj na vnútorné vybavenie škôl a aby to nebolo len o tom, že zvonku uvidíme veľmi pekný priestor s vymenenými oknami, ale aby aj vnútorné priestory vyzerali tak, že sa tam žiaci budú cítiť dobre,“ povedal po stretnutí s vedením mestskej časti minister školstva Branislav Gröhling. Hovorilo sa o troch konkrétnych projektoch, ktoré by už v blízkej dobe mohli zlepšiť situáciu pre ružinovských školákov, škôlkárov, zamestnancov, ale aj rodičov detí v našej mestskej časti.   
Nová električková trať: Doprava kolabuje, električka je nevyhnutnosť

Nová električková trať: Doprava kolabuje, električka je nevyhnutnosť

Rubrika: Spravodajstvo
Pozná to každý, kto sa v pracovné dni ráno snaží dostať z Vrakune alebo Podunajských Biskupíc do mesta a poobede už od druhej opačným smerom. Denne tadiaľto prechádza až 22-tisíc áut a ak to sčítame, tak počas roka cestovaním do práce a z práce stratia 1255 rokov! Starostovia Vrakune, Podunajských Biskupíc a Ružinova preto vyzvali zodpovedných bezodkladne začať s prácami. Denne do Bratislavy autami dochádzajú tisícky ľudí a ďalšie desaťtisíce sa pravidelne presúvajú medzi mestskými časťami. Kým pred niekoľkými rokmi ste sa z centra mesta dostali do Vrakune asi za pol hodinu, dnes je to viac než hodina, niekedy aj dve. Čas neušetria ani tí, ktorí jazdia MHD, keďže nie všade sú autobusové pruhy a nie všetci vodiči ich rešpektujú. Rýchlejšie presuny Dopravný prieskum ukazuje, že električkou by ste sa vedeli dostať z centra mesta do Vrakune za dvadsať minút. Skúsenosti z iných miest hovoria aj o tom, že v rámci lokalít, ktoré spája, sa výrazne zlepšila nielen situácia na cestách, ale aj s parkovaním. Najväčšie množstvo ľudí sa denne presúva medzi Ružinovom a Petržalkou a to je ďalší argument v prospech jej napojenia a predĺženia. Problémy neskončia Dnes situáciu značne komplikuje uzávera zjazdov z Prístavného mosta a Mlynské nivy, ale nie je reálne predpokladať, že v budúcnosti sa nebude rekonštruovať alebo dobudovávať žiadna komunikácia v okolí. Minimálne Gagarinova ulica bude rekonštrukciu po ukončení týchto uzáver potrebovať nevyhnutne. Ďalším faktorom, ktorý treba brať do úvahy, je masívna výstavba v okolí Mlynských nív. Už o niekoľko málo rokov tu bude žiť alebo pracovať takmer 200-tisíc ľudí (a asi 70 - 80 tisíc áut), čo je ako celá Petržalka a Ružinov spolu na mieste, ktoré predstavuje len zlomok ich rozlohy. Starostovia vyzývajú Starosta Vrakune Martin Kuruc sa už s týmto problémom obrátil aj na ministra dopravy, ktorý ho podľa jeho slov ubezpečil, že táto téma je jednou z priorít rezortu a uvažuje sa o jej podpore. Veľmi aktívne sa v tejto téme angažuje aj magistrát a aj priamo primátor Matúš Vallo, ktorí potvrdili, že robia všetko preto, aby presadili najefektívnejšiu trasu električky popri SND a jej napojenia na ružinovskú radiálu až do Podunajských Biskupíc. „Dúfam, že sa tento problém dá čo najskôr papierovo aj projektovo do poriadku, aby sme sa električky do Vrakune dočkali, pretože tieto zápchy sú neúnosné,“ skonštatoval starosta Kuruc. „Všetci vieme, že to potrebujeme a všetci vidíme ako vyzerá situácia na týchto cestách, kde sú o druhej popoludní obrovské kolóny áut. Máme k dispozícii hotové projekty, máme možnosť využiť peniaze z Európskej únie a musíme začať konať. Pretože ak sa nepohneme dnes, opäť sa na ďalších desať rokov všetko zastaví,“ doplnil ho Martin Chren. Nová trasa Starostovia popísali aj to, kadiaľ by táto trasa mohla viesť. „Samotná trasa je pomerne jednoduchá a jasná – minimálne v časti po Slovnaftskej ulici, na koniec Podunajských Biskupíc a Vrakune – kde je vynechaná priestorová rezerva. Jediná debata je, kde má byť prepojenie Ružinova s touto traťou a tam sú na stole dve alternatívy. Jedna je alternatíva po Prístavnej ulici, tá je najjednoduchšia a najrýchlejšia, a mierne komplikovanejšia alternatíva po ulici Mlynské nivy, ktorá ale môže obslúžiť viac obyvateľov. Potom popod Bajkalskú ulicu, tam je hotový vykopaný tunel ešte z čias výstavby tejto ulice a tadiaľ by mohla električka prejsť smerom na Pálenisko, Slovnaftskú a pokračovať ďalej. Technické problémy teda neexistujú.“ Cena za výstavbu Ani otázku financovania novej električkovej trasy nevidí starosta Ružinova Martin Chren nereálne. „V závislosti od rôznych alternatív, kadiaľ by trasa išla, sa celkové náklady pohybujú okolo 200 miliónov eur. Je to len zlomok v porovnaní s preinvestovanými dvoma miliardami eur do obchvatu a je to výrazne lepšie riešenie nosného bezkonfliktného dopravného systému,“ uzavrel ružinovský starosta.