Spravodajstvo

Recyklujeme: Nevyhadzujte funkčné veci do odpadu!

Recyklujeme: Nevyhadzujte funkčné veci do odpadu!

Rubrika: Spravodajstvo
Nadbytočné predmety môžu dostať druhú šancu na využitie aj vďaka tomuto skvelému projektu. Nejde o nejakú krátkodobú akciu, ale o stabilné centrum určené všetkým, ktorým záleží na lepšom životnom prostredí, ktorí chcú predchádzať vzniku ďalšieho odpadu alebo aj čo to ušetriť. Od októbra minulého roku funguje v prevádzke v areáli OC Korzo neďaleko bratislavského letiska KOLO – Bratislavské centrum opätovného použitia. KOLO slúži ľuďom ako nástroj predchádzania vzniku odpadov v duchu hesla „Najlepší odpad je ten, ktorý nevznikne“. Je miestom, kam môžete priniesť nielen svoje nepotrebné, ale zachovalé veci z domácnosti, ako napríklad drobný nábytok, dekoračné predmety, knihy, platne, hračky, kuchynské potreby a pod. a dať tak veciam druhú šancu. Do KOLO môžete zájsť aj vtedy, ak máte záujem o takéto veci z druhej ruky a za pár eur si obohatiť svoju domácnosť. KOLO slúži v podstate ako bazár, kam môžu nepotrebné veci z domácnosti priniesť nielen obyvatelia Bratislavy, ale z celého Slovenska a to bez akéhokoľvek poplatku. Súčasťou KOLO je aj HUB cirkulárnych myšlienok a nápadov – osvetové a kreatívne centrum pre ľudí z Bratislavy a okolia. KOLO spolupracuje tiež s neziskovým sektorom a organizáciami pomáhajúcimi sociálne slabším a znevýhodneným skupinám obyvateľstva. Odpovedá Mgr. Zuzana Balková, manažérka externej komunikácie OLO: Akí ľudia navštevujú centrum opätovného použitia KOLO? KOLO navštevujú ľudia s rôznym zámerom. Prichádzajú k nám obyvatelia, ktorí v tom vidia environmentálnu hodnotu a vedia, že veci z druhej ruky sú IN, a že tým prispievajú k zlepšeniu životného prostredia a predchádzaniu vzniku odpadu. Ďalší prichádzajú aj z ekonomických dôvodov, nakoľko odporúčané príspevky predmetov v KOLO sú v nižších cenových reláciách. V neposlednom rade nás navštevujú ľudia, ktorí hľadajú jedinečné, unikátne alebo retro predmety. To všetko dokazuje, že myšlienka reuse je už prítomná naprieč všetkými vekovými a sociálnymi skupinami. Keďže KOLO nie je klasický obchod, v ktorom si kúpime tovar, ale platíme odporúčaným príspevkom za veci, ktoré si chceme odniesť. Kam putujú tieto vyzbierané peniaze? Návštevníci počas otváracích hodín môžu formou príspevku do verejnej zbierky získať veci z druhej ruky, ale aj priniesť tie, ktoré im už v domácnosti neslúžia. Predmety na ďalšie použitie sa odovzdávajú bezodplatne, neodkupujeme ich. Všetky vyzbierané peniaze sú evidované ako príspevky do verejnej zbierky. Nezisková organizácia KOLO vyhlásila verejnú zbierku pod názvom „Dajme veciam druhú šancu 2” s transparentným osobitným účtom zriadeným pre túto zbierku a vedeným v SLSP č. IBAN: SK91 0900 0000 0051 9436 9123. Výťažok bude použitý na účel zbierky – ochrana a tvorba životného prostredia – environmentálne projekty v hlavnom meste. Čo sa stane s predmetmi, ktoré u vás budú ležať dlhšie? Posúvate ich niekam ďalej? Veríme, že každý predmet, ktorý k nám do KOLO príde, si nájde svojho budúceho majiteľa. Niektoré predmety, ktoré síce sú opotrebovanejšie, ale stále plnia svoj účel, posúvame na ďalšie použitie za zlomok ceny. Rovnako postupujeme pri veciach, ktorých máme na sklade väčšie množstvo, napr. hrnčeky.  Taktiež spolupracujeme s organizáciami z tretieho sektora. Aký najzaujímavejší predmet sa k vám dostal? Prípadne čoho máte v KOLO najviac? Najviac k nám návštevníci nosia knihy, ktorých máme už viac ako 15 000 kusov a následne je to sklo a keramika v počte cca 7 200 kusov. Z tých zaujímavejších predmetov sa k nám dostali krásne porcelánové súpravy alebo obrazy. Prečo prísť do KOLO? • Dostali ste vázu ako darček, ale nepáči sa vám? • Máte poháre, ktoré sa vám už opozerali, ale nemáte miesto pre nové? • Neviete čo z prečítanými knihami? • Nemáte už kam ukladať hračky? Prineste ich do KOLO. • Nasťahovali ste sa do prenájmu, ale nechcete investovať veľa peňazí do zariadenia? • Chcete kávovú súpravu za málo peňazí? • Hľadáte knihu alebo učebnicu, ktorá sa už nedá zohnať? Všetko toto nájdete v KOLO. Do KOLO môžete priniesť: • nečalúnený nábytok • knihy, časopisy, CD, DVD a platne • spoločenské hry a hračky • detský sortiment • kuchynské potreby • domáce a záhradkárske potreby • kancelárske a školské potreby • chovateľské potreby • športové potreby • bicykle, kolobežky, odrážadlá • hudobné nástroje, dekorácie • tašky, ruksaky a kabelky Do KOLO nenoste: • oblečenie a obuv • čalúnený nábytok • posteľné matrace, paplóny a deky • zaváraninové poháre, fľaše na pitie, nádoby na prepravu a skladovanie potravín • farby, čistiace prostriedky, prípadne chemikálie • veci, ktoré spĺňajú svoju funkčnosť jedine ako súčasť celku, ako napríklad kľučky na dvere, vodovodné batérie, súčiastky, náhradné diely a pod. Zber vecí počas otváracích hodín po: zatvorené ut - pia: 10:00 - 18:00, so - ne: 10:00 - 17:00    
Servis pre vodičov: Čo znamená táto značka?

Servis pre vodičov: Čo znamená táto značka?

Rubrika: Spravodajstvo
Parkovacia politika priniesla do ulíc aj nové dopravné značky. Mnohé z nich však evidentne robia problémy aj dlhoročným šoférom. Často zastavia na mieste, kde je to zakázané, alebo parkujú tam, kde môžu len rezidenti a prináša to nemálo konfliktov. Na základe množstva vašich podnetov sme preto pripravili tých najčastejších značiek aj s vysvetlením, čo dovoľujú alebo zakazujú. Parkovanie len pre rezidentov 24/7 Túto značku nájdete v Ružinove najčastejšie pri vstupe do vnútroblokov, ale často napríklad aj v Starom Meste. Čo znamená? Ak v tej konkrétnej zóne nie ste rezidenti a zároveň nemáte vydanú kartu rezidenta, parkovať tu nemôžete. Toto pravidlo platí počas celého týždňa – takže aj doobeda a cez víkendy. Dôležité je upozorniť svoje návštevy a klientov prevádzok, že v takto označených častiach nemôžu parkovať ani vtedy, ak si zaplatia parkovné. Vjazd je povolený aj pre vozidlá, ktoré spadajú pod dopravnú obsluhu. V danej zóne je možné zastaviť na dobu nevyhnutnú na vyloženie a naloženie nákladu (alebo osôb), ale nemôžete tam ostať stáť ak nie ste rezident. Rezident neplatí, ostatní áno Kombinácia týchto značiek označuje začiatok parkovacej zóny, v ktorej platí regulácia. A to nasledovne: V pracovných dňoch, v čase od 14:00 do 6:00 je pre nerezidentov parkovanie spoplatnené. Vo všeobecnosti platí, že parkovať nemôžete na miestach, ktoré nie sú vyznačené a to 24 hodín denne, celý týždeň. Nezabúdajte, platí to rovnako pre rezidentov ako aj pre návštevy. Rezident môže parkovať, návštevy len zastaviť! Dopravné značky označujú vnútroblok a začiatok parkovacej zóny, v ktorej môže parkovať iba rezident, nikto iný. Ak tento status nemáte a ste návštevou bez rezidentskej karty, zastaviť v tejto zóne môžete iba na dobu nevyhnutnú na vyloženie a naloženie nákladu a prepravovaných osôb. Na tomto mieste však ako návšteva nemôžete parkovať. Parkovať je možné len na vyznačených miestach - rovnako to platí aj pre rezidentov. Tu nemôžete stáť! Značka vyznačuje priestor, do ktorého nemôžete vojsť, čiže na ňom vôbec nemôžete zastaviť a teda ani stáť. Ak porušíte tieto pravidlá, hrozí vám pokuta. Cik-cak čiara Len na naloženie a vyloženie tovaru. Miesto vyznačené „cik-cak“ čiarou slúži prioritne pre zásobovanie na naloženie a vyloženie tovaru (prípadne osôb). Dostávame od vás podnety, kedy na týchto miestach parkujú autá susediacich prevádzok s odôvodnením, že je to ich zásobovacie auto. Takéto využitie miesta nie je možné a aj rezident s kartou za to môže dostať pokutu. Slúži výlučne na nakladanie s tovarom na dobu nevyhnutnú, alebo pre potreby prepravovaných osôb. Viac o parkovacej politike na paas.sk  
Pýtali sme sa: Výmaz z listu vlastníctva

Pýtali sme sa: Výmaz z listu vlastníctva

Rubrika: Spravodajstvo
Odkúpili ste si pred rokmi byt od mestskej časti, teraz ho chcete predať, ale na liste vlastníctva máte zapísané záložné právo na nesplatenú časť ceny v prospech mestskej časti? Poradíme vám, čo s tým. Tí z vás, ktorí si pred rokmi odkúpili od mestskej časti svoj „štátny“ byt (ten, ktorý ste mali v minulosti pridelený), máte v liste vlastníctva poznámku o záložnom práve k bytu na obdobie 10 rokov. Zriaďovalo sa na zabezpečenie peňažnej pohľadávky záložného veriteľa (obce/mesta) voči záložcovi (kupujúci-nájomca bytu) z dôvodu poskytnutej zľavy z kúpnej ceny v zmysle zákona. Ak by kupujúci chcel byt predať skôr ako o desať rokov, musel by túto cenu doplatiť. Ako treba postupovať po týchto 10 rokoch? Po uplynutí lehoty odporúčame vyžiadať si od mestskej časti potvrdenie o zániku záložného práva, ktorého originál alebo overená fotokópia sa doloží k návrhu na výmaz záložného práva na kataster. Výmaz sa vykoná záznamom, správny poplatok sa neplatí. Tlačivo - žiadosť o súhlas k výmazu záložného práva - je zverejnené aj na webovej stránke mestskej časti, www.ruzinov.sk, v časti „tlačivá“, príp. akékoľvek informácie v danej veci poskytne aj Oddelenie nájomných bytov Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Ružinov – p. Jana Klöcklerová, tel. č. 02/ 48 28 42 27, prípadne e-mailom na adrese bytove@ruzinov.sk.  
Novinky v doprave: Zmeny v Bratislavskej doprave

Novinky v doprave: Zmeny v Bratislavskej doprave

Rubrika: Spravodajstvo
Rok 2023 priniesol viacero noviniek aj v oblasti dopravy - či už sa to týka vodičov a cyklistov, ale aj tých, ktorí využívajú na presuny mestskú hromadnú dopravu. Tou prvou novinkou je zavedenie "zelenej šípky" na semafore a tou druhou zmena pri nastupovaní a vystupovaní do/ z vozidla MHD - zastávky sú už totiž podľa nových pravidiel na znamenie. ZASTÁVKY NA ZNAMENIE Dopravný podnik zaviedol od polovice februára pravidlo, podľa ktorého sú zastávky MHD na znamenie. Novinka sa týka autobusovej a trolejbusovej dopravy, električky aj naďalej zastavujú na každej zastávke. Pri čakaní na zastávke na znamenie je cestujúci povinný stáť na zastávke tak, aby ho mohol vodič prichádzajúceho vozidla včas uvidieť a zastaviť. Prichádzajúce vozidlo automaticky zastaví na zastávke na znamenie aj v prípade, ak už pred ním na zastávke stojí iný spoj. Cestujúci, ktorý sa chystá na ďalšej zastávke vystúpiť, musí to v dostatočnom predstihu pred zastávkou signalizovať vodičovi stlačením tlačidla STOP alebo DVERE. Ak to až urobí tesne pred zastávkou, alebo na jej úrovni, vodič nezastaví, pretože už nie je v jeho silách vozidlo bezpečne zastaviť. V takomto prípade môže cestujúci vystúpiť až na nasledujúcej zastávke. ŠÍPKA NA SEMAFORE Na slovenských cestách ste sa mohli v posledných mesiacoch stretnúť s novým dopravným značením – čo znamená?. Zelená šípka umožňuje vodičovi po zastavení pred križovatkou odbočiť vpravo aj vtedy, ak svieti signál červenej farby. Vodič smie odbočiť doprava len z pravého pruhu a nesmie pri prejazde križovatkou obmedziť ani ohroziť iných účastníkov cestnej premávky, najmä chodcov, cyklistov a vozidlá jazdiace vo voľnom smere.   
Čo ste nevedeli: Zelené štatistiky o Ružinove

Čo ste nevedeli: Zelené štatistiky o Ružinove

Rubrika: Spravodajstvo
Najviac podnetov, ktoré zaznamenáva samospráva, sa týka zelene a neporiadku na verejnom priestranstve. Čistenie ulíc, odhrabávanie lístia, kosenie, orezy stromov a kríkov, výsadba a údržba kvetinovej výsadby, starostlivosť o psie výbehy, výmena piesku na ihriskách, opravy hracích prvkov, odstraňovanie čiernych skládok a dočisťovanie plôch, rozvoz pitnej vody, odhrabávanie snehu, osádzanie tabúľ – to je len zlomok toho, čo denne riešia na pozemkoch vo vlastníctve a správe mestskej časti zamestnanci Verejno-prospešných služieb Ružinov. ■ za rok 2022 pozametala pojazdná zametačka za čistý čas takmer 1 200 km ciest a chodníkov (len pre lepšiu predstavu, je to ako by zametali celú trasu od Štrkovca až do Ríma) ■ len za november 2022 sa vyzbieralo 225,41 ton lístia – bolo to o 2,43 tony viac ako v novembri 2021 ■ v januári tohto roku však výdatný dážď a rozmočená pôda znemožňovali odstránenie popadaného lístia z trávnatých plôch a tento čas využilo osem samostatných tímov na ručného čistenie pevných plôch - celkovo 185 ulíc ■ hneď v prvý pracovný deň v roku 2023 sa zamerali na čistenie verejného priestranstva po silvestrovských oslavách - zbierali vybuchnutú pyrotechniku, fľaše od alkoholu a rôzny nezáhradný odpad, v posledný deŃňroka 2022 bolo zničených vyše 20 smetných košov ■ v prípade snehovej či ľadovej pokrývky sa tímy zamestnancov Ružinovského podniku rozmiestnia do každej časti Ružinova, aby ošetrili všetky kľúčové komunikácie (prioritne okolie škôl, domovov sociálnych služieb, prístupové cesty k zdravotníckym zariadeniam) - zvyčajne pri takýchto zásahoch miernej zimy ide do terénu 9 zásahových skupín na ručné solenie, 4 traktory, 3 pluhy a dve malé zametačky prestrojené na zimnú údržbu Aktuálny harmonogram prác nájdete na webe www.vpsr.sk Mýtus...Všetko, čo je v Ružinove, rieši (upratuje a opravuje) miestny úrad? Nie, nie je to pravda. Pozemky, cesty, chodníky, ale aj detské ihriská môžu mať rôznych vlastníkov (resp. môžu byť v správe rôznych subjektov) – nielen mestskej časti, ale aj hlavného mesta, štátu, ministerstiev, verejných inštitúcií, súkromných vlastníkov, ale aj cirkvi a pod. Zodpovednosť za údržbu a rekonštrukcie má vlastník, resp. ten, kto ich má v správe.  
Aktuálne: Mestské časti z celej Bratislavy zvyšujú poplatky za škôlky a družiny

Aktuálne: Mestské časti z celej Bratislavy zvyšujú poplatky za škôlky a družiny

Rubrika: Spravodajstvo
Prudký rast nákladov za energie a finančná sekera, ktorú do hospodárenia samospráv zaťal štát svojimi nekoncepčnými opatreniami (najmä financovaním zvýšeného daňového bonusu z rozpočtov miest a obcí), významne zasiahli do chodu obcí na celom Slovensku a podpisujú sa aj pod zvyšovanie poplatkov. Rovnaká situácia je vo všetkých sedemnástich mestských častiach Bratislavy, ktoré v týchto mesiacoch postupne schvaľujú svoje rozpočty na tento rok. Kvôli zvýšeniu daňového bonusu a zdvojnásobeniu rodinných prídavkov, získa každá ružinovská rodina, v ktorej spoločná hrubá mzda rodičov prekračuje 850 eur mesačne, každý mesiac sto eur v čistom navyše. Týchto sto eur však nedáva štát: vzal ich mestám a obciam z peňazí, z ktorých sa platia škôlky a školské družiny. Samosprávy na celom Slovensku tak majú len dve možnosti: buď budú škôlky zatvárať, lebo si viac nemôžu dovoliť ich prevádzku, alebo zvýšia poplatky, a časť peňazí tak od rodičov získajú naspäť. Dôvody úpravy Povinné zvyšovanie platov pre učiteľky o 17 percent, ani zvýšenie daňového bonusu, predstavitelia miest a obcí vo svojich vyjadreniach v princípe nepovažujú za zlé opatrenia. Ako starostovia a primátori z celého Slovenska viackrát opakovali, učiteľky v škôlkach si zaslúžia lepšie mzdové ohodnotenie a rodiny si zaslúžia viac peňazí. Náklady na škôlky Ročné náklady na jedno dieťa v ružinovskej škôlke sú približne 4 000 eur. Pri doterajšom 27-eurovom poplatku to pre rodičov predstavovalo necelých 10 percent nákladov na fungovanie škôlky, zvyšok dotovala mestská časť zo svojho rozpočtu. Avšak potom, čo štát odčerpal obciam ďalších 840 eur ročne na jedného škôlkara, nariadil zvyšovať mzdy a nijako sa nepodieľa na platení za drahšie kúrenie či elektrinu v škôlkach. Pre to už mestská časť nedokáže rovnakým spôsobom, ako doposiaľ, platiť za prevádzku škôlok. To je dôvod, pre ktorý všetky mestské časti Bratislavy pristúpili k zvyšovaniu poplatkov. Situácia v meste Poplatky za obecné materské školy v Bratislave sa tak budú tento rok pohybovať od 50 eur do 90 eur mesačne. Ružinov, podobne ako iné väčšie mestské časti – Petržalka či susedné Nové Mesto – schválil zvýšenie mesačného poplatku z 27 na 75 eur. Po započítaní zvýšeného daňového bonusu (+ 70 eur mesačne) a zvýšených rodinných prídavkov (+ 30 eur mesačne), tak bude mať každá rodina stále viac peňazí než vlani a zároveň sa - po uskutočnení viacerých úsporných opatrení - podarí udržať prevádzku všetkých existujúcich ružinovských škôlok. Kompenzácie Ružinov zároveň schválil adresnú sociálnu pomoc pre rodičov, ktorí majú doma viacerých škôlkárov, či pre rodiny v sociálnej núdzi. Poplatky za druhé a ďalšie dieťa v škôlke preto budú výrazne nižšie. Rodičia, ktorí si nemôžu uplatniť daňový bonus, môžu mať poplatok za škôlku dokonca úplne odpustený. V takomto prípade treba kontaktovať priamo riaditeľku zariadenia, ktorá rodičov na základe ich situácie informuje o tom, ako treba ďalej postupovať. Nižší mesačný poplatok na úrovni 50 – 60 eur mesačne prijímajú najmä menšie mestské časti, ktoré už dnes majú dostatok škôlkarských kapacít a nemusia budovať nové. Naopak, väčšie mestské časti, ktoré stále musia budovať nové škôlky, boli nútené schváliť vyššie poplatky na úrovni medzi 70 a 80 eurami mesačne. Napriek zvýšeniu mesačného poplatku budú rodičia stále uhrádzať len asi 20 percent celkových nákladov na prevádzku škôlok. Zvyšných 80 percent bude stále znášať mestská časť zo svojho rozpočtu. Obedy len dočasne Zvýšenie, tentokrát však vyplývajúce z aktualizovanej vyhlášky ministerstva školstva, sa dotkne aj platieb za obedy v školách a v škôlkach. Dobrou správou pre rodičov školákov však je, že budú platiť len v mesiaci apríl – keďže od mája začne opäť platiť program obedov zadarmo, pri ktorom štát prepláca všetky priame náklady na potraviny. Rodičia tak za obedy budú platiť len réžiu na energie a platy kuchárok vo výške 16 eur mesačne. V prípade škôlok sa dotácia na obedy zadarmo dotkne rodičov predškolákov, ktorí ušetria za náklady na obed, ďalej však budú musieť platiť (nižšie) náklady na réžiu a na prípravu raňajok a olovrantu, keďže v škôlkach sa strava podáva viackrát denne a program „obedy zadarmo“ sa týka len výdaja obedov. Školské družiny Ďalšie zvýšenie sa týka poplatkov za školské družiny. V tomto prípade bol Ružinov nútený zvýšiť mesačný poplatok za ŠKD na úroveň 40 eur mesačne. Pre vysvetlenie - je to poplatok, aký je vo viacerých iných mestských častiach bežný už roky, a že týmto zvýšením sa poplatok za ŠKD v Ružinove dostáva len na úroveň, akú iní bratislavskí rodičia platia už dávno. Doplácať nebudete Aj po odrátaní vyšších poplatkov za stravu a za škôlku, však každá ružinovská rodina s jedným dieťaťom vďaka daňovému bonusu a zvýšeniu rodinných prídavkov, bude mať stále mesačne o 63 eur viac, než mala v decembri minulého roku. V prípade rodiny s dvoma deťmi to je dokonca o 85 a s troma deťmi o 108 eur navyše. Pri školákoch je to ešte viac. Rodina s jedným školákom, aj po zvýšení poplatku za družinu a po zdražení obedo, bude stále mať mesačne o 106 eur viac ako vlani.  
Aktuálne: Daňový bonus zatriasol rozpočtom

Aktuálne: Daňový bonus zatriasol rozpočtom

Rubrika: Spravodajstvo
78 miliónov eur – to je rozpočet, s ktorým bude v roku 2023 hospodáriť Ružinov. To, čo možno na prvý pohľad vyzerá ako impozantná suma, sa však veľmi rýchlo roztečie do povinných výdavkov – len do školstva odíde viac ako polovica a ďalšia desatina smeruje do sociálnych služieb. Mestská časť sa bude musieť vysporiadať s poklesom rozpočtových príjmov, keď kvôli tzv. prorodinnému balíčku príde o takmer 3 milióny eur. Pre lepšiu predstavu – je to suma za celoročnú údržbu zelene v Ružinove, vrátane kosenia, odhŕňania snehu a čistenia priestranstiev. V posledný februárový deň schválili ružinovskí poslanci rozpočet na rok 2023. Skončili sa tak dva mesiace rozpočtového provizória – obdobia, kedy mestská časť hospodárila bez schváleného rozpočtu. Prečo sa čakalo? Rozpočtové provizórium však Ružinov negatívne neovplyvnilo, keďže veľké kapitálové investície ako výstavba a rekonštrukcie sa v zimných mesiacoch nerealizujú. Prečo teda Ružinov čakal dva mesiace na schválenie rozpočtu? Dôvodom meškania bola najmä neistota, ktorú spôsobili rôzne vládne opatrenia schválené v parlamente tesne pred Vianocami. Až do januára tak v podstate nebolo možné návrh rozpočtu pripraviť. Podobne na tom bola väčšina ostatných mestských častí a hlavné mesto Bratislava bude svoj rozpočet schvaľovať dokonca až počas marca. Menej peňazí Ružinov bude tento rok hospodáriť so sumou 78 miliónov eur. Veľký škrt v rozpočte všetkých samospráv urobili na poslednú chvíľu prijaté opatrenia vlády – najmä daňový bonus, vďaka ktorému síce väčšina pracujúcich rodín získa výrazne vyšší mesačný príjem, ale zároveň však tieto peniaze plynú z rozpočtov samospráv a Ružinov tak stratí približne 3 milióny. To je takmer úplná suma na všetku údržbu zelene, čistenie ciest, odhŕňanie snehu, výsadbu stromov na celý rok. Ďalšími opatreniami, ktoré zvyšujú výdavky mestskej časti, no štát ich nijako nekompenzuje, sú zvyšovanie platov vo verejnej správe, výrazne zvýšené poplatky za prácu nadčas a cez víkend, povinné preplácanie nákladov súkromným domovom seniorov, a ďalšie. V kontexte prudko rastúcich nákladov na energie či potraviny sa tak ani Ružinov nevyhne nepopulárnym opatreniam, ako napríklad zvýšenie poplatkov za materské školy či školské družiny. Štruktúra rozpočtu Nadpolovičná väčšina – 51 percent výdavkov mestskej časti - smeruje do oblasti vzdelávania. Patrí sem najmä prevádzka základných škôl, škôlok či školských družín a zhltne takmer 40 miliónov eur. Fungovanie miestneho úradu a poskytovanie všeobecných služieb, od matriky po parkovanie, sa na výdavkoch podieľa vo výške 13 percent a 10 percent výdavkov smeruje do sociálnej oblasti, kde najväčšou položkou je prevádzka dvoch domovov seniorov. 1 percento výdavkov mestskej časti tvoria splátky investičného úveru z minulosti. Investície za milión Ružinov tento rok pripravuje a plánuje zrealizovať viacero investícií. Viac ako 1 milión eur bude smerovať do opráv a rekonštrukcií ciest a chodníkov. Dokončovať sa budú dve nové základné školy na Medzilaboreckej a na Ostredkovej, v príprave je aj prístavba ZŠ Vrútockej. Ružinov plánuje otvoriť novú škôlku na Trnávke odkúpením od súkromného investora za 50 percent ceny (na sídlisku Ovocné sady) a pripravuje projekt rekonštrukcie a rozšírenia MŠ na Pivonkovej ulici. Rozširovanie škôlok si vyžiada aj nový zákon, podľa ktorého budú mať obce o dva roky povinnosť prijať do materskej školy všetky deti staršie ako tri roky. Plánovaná je aj rekonštrukcia trhoviska na Bachovej, komplexné revitalizácie dvoch detských ihrísk (Haburská za reštauráciou u Deda a Mesačná), ako aj výstavba úplne nového športoviska na Trnávke. 1,7 milióna eur bude stáť výstavba novej kanalizácie na Pálenisku, schodisko pri SD Trávniky čaká rekonštrukcia za 130-tisíc eur. Činnosť Ružinovského podniku, ktorý sa stará o zeleň a čistotu, bude tento rok stáť 3,5 milióna eur. Na výraznom zvýšení sa podieľa tak rast nákladov na zamestnancov, energie a pohonné hmoty, ako aj fakt, že od jari prevezme mestská časť starostlivosť o bývalé Pohotovostné sídlisko vo Vlčom hrdle. Škrtanie výdavkov Šetrenie sa žiaľ do veľkej miery muselo dotknúť kultúrnych inštitúcií. aj napriek významnej racionalizácii výdavkov plánuje aj tento rok mestská časť zorganizovať tradičné hodové slávnosti i úspešný festival Symfónia umenia, avšak samotný ružinovský Cultus či knižnica budú musieť fungovať s výrazne nižším rozpočtom než pôvodne požadovali. Bez ohľadu na všetky tieto obmedzenia rozpočet počíta s rekonštrukciou problémového kúrenia v DK Ružinov a vďaka podpore z fondov sa plánuje i rekonštrukcia ďalšej pobočky knižnice, tentokrát na Bachovej ulici na Pošni. „Ešte nikdy sa nám rozpočet nezostavoval tak ťažko. V čase, keď mnohé náklady mnohonásobne vzrástli, zároveň vláda siahla na naše príjmy. Očakávame, že rok 2024 pritom bude ešte ťažší. Preto sa tento rok musíme snažiť vytvoriť si i rezervu na horšie časy a zároveň sa práca veľkej časti úradu sústredí na prípravu projektov pre fondy EÚ. Bez externých zdrojov by nám totiž na investície už takmer nezostávali peniaze – a rozhodne nechceme, aby sa život v Ružinove prestal zlepšovať. Preto sa chystáme venovať množstvo energie získavaniu finančných zdrojov zvonku – tak, aby sme dokázali naplniť tri veľké priority: postupné rekonštrukcie vnútroblokov po celom Ružinove, obnovu Areálu hier Radosť na Štrkovci a do troch rokov aj komplexnú rekonštrukciu Trhoviska Miletičova,“ uzatvára hodnotenie nadchádzajúceho finančného obdobia starosta mestskej časti Martin Chren.    
História: "GAGARINKA" pred štyridsiatimi rokmi

História: "GAGARINKA" pred štyridsiatimi rokmi

Rubrika: Spravodajstvo
Gagarinova ulica je jednou z najdôležitejších komunikácií v Bratislave a denne po nej prejdú tisíce áut. Pred vyše 40 rokmi ich bolo omnoho menej, čo dokazuje aj fotografia od Anny Mihálikovej z r. 1981. A tak sa občania skôr pohľadom na autá kochali, ako by ich obmedzovali. Len niekoľko desiatok metrov odtiaľ sa nachádza Radničné námestie, kde stojí evanjelický kostol.V roku 1925 si ho svojpomocne postavili bratislavskí evanjelici nemeckej národnosti. Dovtedy v Prievoze žiadny kostol nebol. Ak máte aj vy doma podobné historické fotografie z Ružinova, pošlite nám ich na adresu fotky@ruzinov.sk. Veľmi radi ich uverejníme v niektorom z ďalších čísel časopisu Ružinovské Echo. .   
Kalendár

Kalendár

Rubrika: Spravodajstvo
MAREC 8. mar. Poslanecké stredy: Ján Buocik (Prievoz) 15. mar. Poslanecké stredy: Kamil Bodnár (Štrkovec) 22. mar. Poslanecké stredy: Maroš Mačucha (Ostredky) 29. mar. Poslanecké stredy: Marek Machata (Trnávka) 29. mar. 10:00 - 11:00 Vítanie detí do života   APRÍL 5. apr. Poslanecké stredy: Marek Pokrývka (Nivy) 12. apr. Poslanecké stredy: Michal Páleník (Starý Ružinov) 19. apr. Poslanecké stredy: Michal Vicáň (Ružová dolina) 26. apr. Poslanecké stredy: Martin Ferák (Trávniky) 26. apr. 10:00 - 11:00 Vítanie detí do života   Upozornenie Vítanie detí do života: Prihlásiť sa môžete na e-mailovej adrese jana.morgosova@ruzinov.sk, resp. v kancelárii prvého kontaktu (sociálne oddelenie) na miestnom úrade (Mierová 21) najneskôr vo štvrtok pred akciou. Poslanecké stredy: Stretnutia s poslancami sú v miestnosti na prízemí, konkrétnu informáciu poskytne službukonajúci informátor.   
Protest Zmos: Samosprávy bojujú za občanov

Protest Zmos: Samosprávy bojujú za občanov

Rubrika: Spravodajstvo
Prvý sa na pódium postavil Jozef Božik, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), predseda Komory miest ZMOS a primátor mesta Partizánske: „Dnes ráno som dostal otázku, prečo sme túto akciu nezrušili, keď včera (deň pred konaním protestu – pozn. red.) minister hospodárstva predstavil koncept kompenzácií pre obce. V prvom rade, ak by sme neohlásili tento protest, o žiadnych kompenzáciách by sme nepočuli. Takže prečo je to problém?“ A pokračoval konkrétne príkladom Partizánskeho. „Spotová cena elektrickej energie (jednotková cena – pozn. red.) je za mesiac január 160 eur, pred rokom o takomto čase bola 56 eur. Oni stanovili stropový limit 199 eur. Ale viete, aká je konečná cena energie? Nie je to 160 eur. Štát veľmi dobre vedel, že bude zvyšovať distribučné poplatky a tie sa zvýšili z 56 na 112 eur. Zvyšovať sa budú aj ďalšie poplatky. Konečná cena elektrickej energie za január za 1 MWh je 360 eur a mesto si môže uplatniť kompenzáciu vo výške 0,0 eur! Keď štát pripravoval kompenzácie za minulý rok, vybral si dva mesiace – august a september. To sú však mesiace, kedy sa toľko nekúri ani nesvieti. Ale na október, november a december zabudol. Sú tu zástupcovia obcí a miest, ktorí v decembri museli zatvárať plavárne a zimné štadióny.“ Starostovia menších obcí upozornili, že mnohí si nebudú môcť dovoliť platiť energie ani po zastropovaní. Viacerí vystupujúci tiež pripomenuli, že rozhodnutia štátu minulý rok zobrali samosprávam 618 miliónov eur. „Veľmi dobre vieme, že je ťažká doba a všetci sa musíme skladať. Aj obce a aj občania. Všetci sa musíme uskromniť. Ale ak tento štát hovorí, že „daňové prognózy sa nenapĺňajú“, tak ako sa budú napĺňať naše rozpočty, ak sa už v januári nenapĺňa daňová prognóza?“ Zástupcovia samospráv kritizovali aj návrh, aby tisíce obcí museli kvôli kompenzáciám vypĺňať žiadosti pre ministerstvo namiesto toho, aby úpravu cien vláda dohodla priamo s dodávateľmi energií. Tesne pred uzávierkou tohto čísla sa zástupcovia ZMOS-u stretli s premiérom Eduardom Hegerom a štátnym tajomníkom ministerstva financií Marcelom Klimekom. Dohodli sa, že prednostovia okresných úradov budú zodpovední za monitoring situácie a za zber dát o energetických problémoch miest a obcí v jednotlivých okresoch. „Hovorili sme aj o tom, že systém kompenzácie zvýšených cien energií, na ktorý je vyčlenených 200 miliónov eur, by sa mal zmeniť tak, aby bolo možné sanovať vzniknuté situácie aj v malých obciach. Za dôležité považujeme, že je záujem štátu pomôcť samosprávam minimálne pokiaľ ide o verejné budovy v originálnych kompetenciách v oblasti školstva: teda materské školy, školské kluby detí, základné umelecké školy a centrá voľného času,“ informoval Jozef Božik. Do dvoch týždňov od stretnutia na úrade vlády bude zasadať pracovná skupina zložená zo zástupcov rezortov financií, hospodárstva, vnútra a ZMOS. O tom, ako zvyšovanie cien energií, daňový bonus a koncept škôlky pre všetkých, ako aj ďalšie rozhodnutia štátu ovplyvnia rozpočet mestskej časti na nasledujúci rok, si môžete prečítať na stranách 4-6.  
Milí Ružinovčania,

Milí Ružinovčania,

Rubrika: Spravodajstvo
to, že prežívame náročné obdobie - a čakajú nás ešte ťažšie mesiace a roky, všetci vieme. Denne to vidíme, keď pri nákupe v obchode dostaneme za rovnaké peniaze pomaly o polovicu menej než pred pár rokmi. Rovnako je na tom mestská časť. Na jednej strane zdražovanie - od stavebných materiálov až po energie, kde sa v škôlkach či štadiónoch zdraženie počíta v stovkách percent, na strane druhej vláda, ktorá sa (inak potrebné sociálne balíčky) rozhodla neplatiť zo svojho, ale používa mestá a obce ako prasiatko, z ktorého si berie. Napriek tomu sa nám podarilo zostaviť rozpočet, ktorý počíta s rozvojom mestskej časti. Museli sme si ale šetriť najmä na sebe. Rovnako ako ostatné mestské časti, sme sa po rokoch ani my nevyhli zvýšeniu cien niektorých služieb - napríklad škôlok. Ak nechceme mať od septembra uhoľné prázdniny, iná cesta, žiaľ, naozaj nebola - práve z peňazí na ich fungovanie totiž vláda rodinám vypláca daňový bonus. Vo výsledku tak takmer každá rodina s dieťaťom dostane mesačne 100 eur z nášho rozpočtu na škôlky - a približne 50 eur si z toho v poplatkoch musíme vziať naspäť, aby sme dokázali s utiahnutým opaskom fungovať. Rodinám v núdzi, ktoré na daňový bonus nemajú nárok, však ponúkame úplné odpustenie poplatkov - naša pomoc je tak adresná, na rozdiel od tej, ktorá prišla z parlamentu. Napriek všetkému začíname pracovať aj na troch veľkých investíciách: komplexnej rekonštrukcii Areálu hier Radosť na Štrkovci, obnove trhoviska Miletičova a postupnej obnove väčšiny ružinovských vnútroblokov, od Nív až po Trnávku. Ide o desiatky miliónov eur, ktoré síce sami nemáme, ale úspešne pracujeme na získaní zdrojov z fondov Európskej únie. Tak, aby bol o pár rokov Ružinov ešte lepším miestom pre život. Váš starosta  
Efektívnejšia verejná doprava, ale aj zvýšenie atraktívnosti učiteľského povolania

Efektívnejšia verejná doprava, ale aj zvýšenie atraktívnosti učiteľského povolania

Rubrika: Spravodajstvo
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba, štyria podpredsedovia a 49 poslancov zastupiteľstva BSK sa dohodlo na spoločnom programovom vyhlásení na volebné obdobie 2022-2026. Týka sa udržateľnej mobility, životného prostredia, vzdelávania, športu, inovácií, sociálnej a zdravotnej starostlivosti, kultúry a cestovného ruchu, ako aj financovania a komplexného rozvoja regiónu. „Do procesu prípravy sme zapojili všetkých kľúčových aktérov v území. Vďaka tomu dokážeme vnímať a definovať problémy v obciach, mestách a mestských častiach, ako aj navrhnúť riešenia. Zhodli sme sa na 83 konkrétnych projektoch a opatreniach, ktoré zvýšia kvalitu života obyvateľov Bratislavského kraja. Programové vyhlásenie tiež deklaruje ochotu spolupracovať a verím, že vďaka tomu sa vízie pretavia na konkrétne výsledky,“ vyhlásil predseda BSK Juraj Droba. V oblasti udržateľnej mobility je úplnou prioritou zvýšenie podielu verejnej dopravy na celkovom objeme prepravy osôb. Samosprávny kraj to chce dosiahnuť podporou koľajovej dopravy, zahusťovaním železničných zastávok, výstavbou a modernizáciou električkových radiál, ako aj budovaním prestupných terminálov. Prioritou v oblasti cestnej dopravy bude pokračovanie v príprave a výstavbe obchvatu obcí Malokarpatska. Za jednu z najvýznamnejších aktuálnych výziev považuje Bratislavský samosprávny kraj zmenu klímy a reakciu na jej dôsledky, predovšetkým na intenzívne zastavaných územiach. V spolupráci s mestami a obcami sa preto chce zamerať na zníženie dôsledkov zmeny klímy. BSK plánuje tiež rozširovať a modernizovať kanalizačnú sieť, akcelerovať odstraňovanie environmentálnych záťaží či zvyšovať energetickú efektívnosť budov. V oblasti vzdelávania, športu a inovácií sa župa sústredí na budovanie stredoškolských kampusov, modernizáciu centier odborného vzdelávania a prípravy, skvalitňovanie materiálno-technického vybavenia a tiež na zvyšovanie atraktivity učiteľského povolania. Samosprávny kraj bude pokračovať v projektoch transformácie a deinštitucionalizácie zariadení sociálnych služieb, ako aj vo výstavbe špecializovaného zariadenia pre deti a dospelých s poruchami autistického spektra. Kraj zavedie opatrenia na zvýšenie atraktivity zriaďovania ambulancií všeobecných a detských lekárov a v neposlednom rade sa bude v spolupráci s partnermi podieľať na vybudovaní zdravotníckeho kampusu Bory. V oblasti kultúry a cestovného ruchu bude župa pokračovať v kontinuálnom rozvoji a obnove národných kultúrnych pamiatok vo svojom vlastníctve ako sú Divadlo Aréna, synagóga vo Svätom Jure, Múzeum Ferdiša Kostku, kaštieľ a park v Stupave, kaštieľ a park v Malinove, či areál synagógy v Senci. Župa má v pláne zabezpečiť komplexný rozvoj tematických ciest a pokračovať v budovaní unikátnej turistickej infraštruktúry na území bratislavského kraja, ako je napríklad revitalizácia areálu pod Cyklomostom slobody, vybudovanie cyklo-turistického areálu pri cyklomoste Vysomarch, vybudovanie zázemia pre vodákov a turistov vo Vysokej pri Morave a osadenie drobnej turistickej architektúry na najzápadnejšom bode Slovenska, v Záhorskej Vsi. Popri spomínaných oblastiach sa BSK zameria aj na financovanie a komplexný rozvoj regiónu. Samosprávny kraj chce otvoriť diskusiu s príslušnými ministerstvami vlády SR o existujúcom systéme a kritériách financovania miestnych a regionálnych samospráv. „Zasadzujeme sa za vytvorenie spravodlivejšieho systému prerozdeľovania daní, ktorý bude odrážať štrukturálne výzvy metropolitného regiónu, ako aj špecifické postavenie a skutočný počet obyvateľov žijúcich a využívajúcich všetky služby na našom území. Budeme tiež presadzovať dokončenie decentralizácie verejnej správy s cieľom ucelenia kompetencií vyšších územných celkov. Zasadíme sa aj za zmenu daňovej politiky s cieľom možnosti vytvorenia vlastnej daňovej politiky,“ uzavrel Juraj Droba.  
Pošeň: Život v bývalom povodí Mlynského ramena

Pošeň: Život v bývalom povodí Mlynského ramena

Rubrika: Spravodajstvo
Časť Ružinova – Pošeň – je dnes modernou štvrťou Bratislavy so sídliskami, rodinnými domami, obchodmi, niekoľkými školami, kultúrnym aj cirkevným stánkom. Ako však ale toto územie vyzeralo v minulosti? Ak sa pozrieme na najstaršiu dostupnú mapu dnešného Ružinova, môžeme s istotou tvrdiť, že v roku 1781 boli v katastri dnešnej Pošne polia, lúky a mierny stromovitý porast. Usadlostí bolo v tej dobe na území poskromne, zhlukovali sa iba v povodí kanálu Mlynské rameno, ktorý volali Smradľavka a ktorý tom čase spájal Malý Dunaj a dnešnú časť bratislavského prístavu. Dôkazom osídlenia územia popri kanáli sú dodnes rodinné domy na uliciach Peterská, Ondrejovova a Štedrá. Kanál doslova kopíroval hranicu dnešnej Pošne s Trávnikmi a Prievozom. Dnes by ste ho v Ružinove hľadali márne, rozhodne však viacerí cezeň denne prechádzate. Korytom tohto kanála teraz totiž vedú frekventované cesty Tomášikova a časť Gagarinovej. Cestu popri východnej časti kanálu poznáme ako ulicu Mlynské luhy. Na území dnešnej Pošne sa nachádzal aj majer „Hecklerov dvor“. Prešporský mešťan Juraj Heckler postavil v neďalekom Dornkappli (Trnávke) v roku 1872 tehelňu. (pozn. red.: článok o vzniku Trnávky bol uverejnený v májovom čísle Ružinovkého Echa.) Názov Pošeň pochádza pravdepodobne zo starobylého mužského mena Božen/ Božan alebo Bojaslav čo mohlo v nemčine znieť ako „Pöschen“. Mal by to byť zakladateľom osady, alebo významný člen rodu, ktorý žil na tomto území. Najväčšia výstavba V roku 1963 sa po prípravných prácach začalo s výstavbou ružinovských sídlisk. Pod názvom „F“ obvod Bratislavy ich v rokoch 1958 - 1963 projektoval kolektív okolo architekta Dušana Kedra. Z ružinovských obvodov sa ako prvý začal husto osídlovať začiatkom šesťdesiatych rokov Štrkovec, potom nasledovali Ostredky. Až v rokoch 1966 a 1967 sa prví obyvatelia Pošne sťahovali do nových bytov. Do roku 1969 bolo v rámci prvej výstavby postavených na Pošni až 3 105 bytov, čo predstavuje takmer 70 percent súčasného počtu. Prvé školy na Pošni Najstaršou školou na území Pošne je Gymnázium Ladislava Novomeského. Ako Stredná všeobecnovzdelávacia škola vznikla v roku 1964, no do súčasných priestorov sa presťahovala až o štyri roky neskôr. Budova školy, ako ju poznáme aj dnes, bola na tú dobu atypickou a modernou budovou. Projektoval ju architekt Jozef Slíž z bratislavského Stavoprojektu. Mala aj nadštandardné vybavenie - vlastnú aulu, bazén a špecializované učebne. Od školského roku 1976/77 nesie názov po básnikovi, publicistovi a politikovi Ladislavovi Novomeskom. Ďalšia Stredná všeobecnovzdelávacia škola vznikla v roku 1966 a dnes ju poznáme ako Gymnázium Ivana Horvátha. Do novej budovy na Pošni, v ktorej toto gymnázium sídli dodnes, sa presťahovala v roku 1967. Od 1. septembra 1969 má status gymnázia a od 35. výročia svojho vzniku (v roku 2001) jej prislúcha názov po spisovateľovi Ivanovi Horváthovi. V 60. rokoch minulého storočia, 1. septembra 1968, otvorila svoje brány pre žiakov Základná škola Borodáčova. Obchodné domy Tesne po výstavbe škôl začali na Pošni vyrastať aj obchody. Prvým obchodným domom bola Kocka, ktorú postavili hneď na začiatku 70. rokov. V roku 1984 bol otvorený Obchodný dom Ružinov, ktorý vynikal s postmodernistickými vstupnými portálmi. O štrnásť rokov neskôr sa dočkal rekonštrukcie pod značkou Prior, no napriek tomu ho v roku 2005 majiteľ zatvoril. „Hirošima“ sa na dlhé obdobie stala škvrnou na mape tejto časti Ružinova, ale už čoskoro skelet bývalého obchodného domu zmizne a na jeho mieste vznikne   komplex, ktorý má spolu s DK Ružinov a priľahlým Papánkovým námestím potenciál stať sa centrom mestskej časti. Osudy ciest Ako výpadová cesta z Bratislavy, nachádzajúca sa na juh od Pošne, slúžila dlhé roky Mierová ulica. Gagarinova ulica bola dokončená až pred rokom 1977, no v mestských mapách vidieť jej plán už v roku 1973. Začiatkom 90. rokov boli na Pošni, okrem Šmidkeho (dnes Ružinovská), premenované ešte tri vnútorné ulice. Seberíniho ulica bývala Urxovou, Štefunkova ulica Hanzlíčkovou a Bachova ulica bola Prechtlova. Zvyšné ulice boli tematicky pomenované po osobnostiach, ktoré často zomreli len krátko pred stavbou sídliska (po roku 1950). Na Pošni prevažujú ulice, ktoré nesú názvy s menami spisovateľov. Okrem už spomínaného Ivana Horvátha sú to, napríklad Karol Goláň, Hana Gregorová, Václav Chlumecký, Rudolf Jašík alebo Elo Šándor. Okrem nich nájdete na Pošni aj ulice pomenované po divadelníkoch - Jankovi Borodáčovi a Márii Bancíkovej, ale aj po lekárovi a zakladateľovi slovenskej chirurgickej školy a rektorovi Univerzity Komenského Stanislavovi Kostlivom. Novodobý kostol V roku 2000 bol na Tomášikovej ulici dokončený a vysvätený moderný rímsko-katolícky Kostol sv. Vincenta de Paul. Do dvoch rokov bol obohatený o oltár, krstiteľnicu, svätostánok a oltárny obraz. Súčasná Pošeň ■ Rodinné domy: 50 rodinných domov (1,2 % obyvateľov). ■ Byty: 4 469 bytov (98,3 % obyvateľov). ■ Obyvatelia: 8 145 obyvateľov. ■ Rozloha: 0,94 km2 (z toho takmer celé územie je pokryté rezidenčnou zástavbou a mestskou zeleňou). mestská časť sa na území štvrte momentálne stará o viac ako 3 200 stromov. ■ Vekovo najpočetnejšou skupinou obyvateľov Pošne sú ľudis vo veku 36 až 55 rokov a tvoria viac ako 30 %. ■ Takmer polovica rezidentov Pošne tu žije dlhodobo, buď od narodenia alebo viac ako 25 rokov. ■ Spomedzi štyroch sídlisk Ružinova, ktoré sa začali stavať začiatkom 60. rokov (Štrkovec, Trávniky, Ostredky, Pošeň), má najmenší počet obyvateľov aj najmenšiu rozlohu.  
Aktuálne: Vlčie hrdlo prechádza do správy Ružinova

Aktuálne: Vlčie hrdlo prechádza do správy Ružinova

Rubrika: Spravodajstvo
Na začiatku prázdnin, 1. júla, prejde Vlčie hrdlo do správy mestskej časti. Po desiatkach rokoch tak budú môcť byť pozemky a komunikácie v lokalite tzv. Pohotovostného sídliska udržiavané rovnako ako tie v ostatných častiach Ružinova. Ešte aj dnešní štyridsiatnici si pamätajú, že v tamojších bytovkách bývali ako v služobných bytoch zamestnanci rafinérie. Byty sa postupne odpredávali, ale pozemky a komunikácie patrili aj naďalej Slovnaftu. Ružinov preto veľmi intenzívne rokoval s vedením tejto spoločnosti o zverení majetku do správy mestskej časti. Prvým príkladom tejto spolupráce, ktorý sa podarilo dohodnúť v rekordne krátkom čase ešte pred letom 2019, boli dve zanedbané detské ihriská. Slovnaft ich zrekonštruoval na vlastné náklady (za viac ako 30-tisíc eur), a potom ich zveril do správy Ružinova. Dohoda so Slovnaftom Rokovania so spoločnosťou pokračovali ďalej a začiatkom jesene minulého roka schválili poslanci miestneho zastupiteľstva materiál, na základe ktorého spoločnosť Slovnaft previedla do vlastníctva mestskej časti cesty, chodníky a parkovacie plochy a ostatné pozemky dostal Ružinov do prenájmu za symbolické euro. Dohoda upresňuje, že bezodplatné nadobudnutie sa týka verejných komunikácií vo výmere viac ako 13-tisíc štvorcových metrov a prenájom pozemkov s rozlohou viac ako 29-tisíc štvorcových metrov v súvislosti so starostlivosťou o zeleň je zatiaľ na 15 rokov. Pre upresnenie, mestská časť získala do vlastníctva cesty, chodníky a parkoviská, ale nie pozemky pod nimi, tie ostávajú aj naďalej majetkom Slovnaftu, bolo však zriadené vecné bremeno. Služby pre ľudí Od júla tak ružinovská VPS bude v rámci rozpisu prác zabezpečovať kosenie, orezy, vysýpanie košov, čistenie komunikácií a vpustí a starostlivosť o ihriská. Detské ihriská sa časom budú aj rozširovať, aby mali rodiny z okolia viac možností ako tráviť čas so svojimi deťmi. Počas leta sa uskutoční stretnutie s obyvateľmi, aby sa do pripravovaných projektov zapracovali aj ich návrhy. O presnom termíne bude mestská časť informovať aj na svojej webovej stránke a facebookovom profile @BratislavaRuzinov. Na záver... Vlčie hrdlo sa po desiatkach rokov vracia Ružinovu a súčasťou mestskej časti nebude len na mape a o túto lokalitu sa mestská časť bude môcť starať rovnako ako o všetky ostatné. To sa týka ja väčších investícií ako napríklad rekonštrukcie komunikácií, ktoré sa budú zaraďovať do plánu opráv a postupne, ako to umožní rozpočet, sa budú opravovať. Vzhľadom na to, že ide o zložité projekty, to však nebude tento rok.  
Robíme to pre vás: Kosenie v Ružinove: Prečo áno?

Robíme to pre vás: Kosenie v Ružinove: Prečo áno?

Rubrika: Spravodajstvo
Máj je už tradične mesiacom, kedy od vás dostávame množstvo správ, ktoré sa týkajú kosenia. Mnohé sú pozitívne a ďakovné, niektorí sú však nespokojných a významne pribúda aj množstvo vulgárnych správ. Prečo je však kosenie také dôležité? A prečo sa musí pracovať aj počas víkendov a sviatkov? Ako ste si ma dovolili v nedeľu zobudiť už ráno o desiatej hlukom kosačky? Včely nebudú mať čo jesť, prečo zase kosíte? Aspoň cez sviatky by ste mohli dať ľudom od kosenia pokoj, je to nutné? Toto je len niekoľko otázok, na ktoré pravidelne odpovedáme a vysvetľujeme situáciu. Rozmeňme si to teda na drobné. Kosíme na dve fázy V našej mestskej časti musíme pokosiť asi 1,6 milióna metrov štvorcových. Ak by išlo o jednu súvislú plochu, bolo by to jednoduchšie. Faktom však je, že mnohé z nich sú rôzne malé kúsky trávnikov, či predzáhradky, kam sa veľké efektívne stroje nedostanú a musia sa kosiť ručne malými strojmi. Pokosiť celý Ružinov, v závislosti od počasia, tak trvá v priemere 6 týždňov. Ak hrozí daždivé počasie, je nutné naplánovať prácu tak, aby sa to dalo stihnúť aj za štyri týždne. Občas sa niektoré plochy môžu zdať nedokončené, keďže okolo stromov, stĺpov a lavičiek zostane vysoká tráva. Nie je to žiadna chyba, kvôli efektívnosti totiž kosíme na dve etapy – najskôr veľkými kosačkami a potom v druhej fáze kosbu dokončujeme ručnými vyžínačmi. Žijeme v meste Kosiť musíme okrem iného aj preto, že sme v meste, kde žije veľa alergikov aj zvierat. Verejné priestranstvá v meste sú určené pre šport, oddych a rekreáciu. Dbáme však na efektívne kosenie tak, aby sme tráve neubližovali. Plochy v blízkosti obydlí a parky kosíme podľa potreby 5-6x do roka, ale miesta, ktoré sú od obydlí ďalej, niekedy len dvakrát, aby sme podporovali biodiverzitu. Tento rok sme začali kosiť v druhej polovici apríla. Plán však narušilo nepriaznivé počasie, čím sa skrátil čas na dokončenie prvej kosby. V máji a začiatkom júna tráva rastie najrýchlejšie, za týždeň aj o 20 centimetrov. Ak aj bude kosba trvať rekordné štyri týždne, nájdu sa miesta, kde vyrastie aj na pol metra. Častejšie kosenie by vyžadovalo významne viac peňazí – za pracovnú silu aj nákup strojov, ktoré by ale následne chýbali pri iných činnostiach – napríklad pri rekonštrukciách ciest a chodníkov, opravách ihrísk a podobne. Rozpis prác nájdete na webe vpsr.sk a aktuálne informácie aj na facebookovom profile @RuzinovskyPodnik.  
Servis pre obyvateľov: Príspevky na letné tábory

Servis pre obyvateľov: Príspevky na letné tábory

Rubrika: Spravodajstvo
Meteorológovia predpovedajú teplé a slnečné leto a už je tiež najvyšší čas myslieť aj na letné tábory pre deti. Mestská časť aj tento rok ponúka možnosť uchádzať sa o príspevok do výšky 200 eur, resp. až do 350 eur v prípade integračných pobytov. Kto a ako o ne môže požiadať? Príspevok na pobytový alebo denný letný tábor do výšky 200 eur (podľa reálneho poplatku za tábor) je určený deťom zo sociálne slabších, nízkopríjmových (rodiny v náhlej alebo hmotnej núdzi) alebo viacdetných rodín. Má to však isté podmienky. Žiadosť o príspevok môže podať len zákonný zástupca dieťaťa, ktorý má trvalý pobyt v Ružinove, na dieťa vo veku 7 - 14 rokov. Potrebné dokumenty K žiadosti je zároveň potrebné doložiť všetky dokumenty, ktoré preukazujú jej oprávnenosť, najmä rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, skutočnosti preukazujúce stav náhlej núdze a viacdetnosť rodiny. Príspevok môže byť poskytnutý len v prípade, že zákonní zástupcovia nemajú záväzky a dlhy voči mestskej časti, resp. majú dohodnutý splátkový kalendár na splatenie záväzkov a dlhov a tento dodržiavajú pravidelnými splátkami. Integračný tábor Nezabúda sa ani na na deti s hendikepmi. Mestská časť poskytuje príspevok aj na integračné pobyty pre zdravotne ťažko postihnuté deti so sprievodcom. Spolu so žiadosťou o priznanie finančného príspevku je oprávnená osoba povinná priložiť všetky dokumenty, ktoré preukazujú oprávnenosť poskytnutia príspevku, najmä preukaz ťažko zdravotne postihnutého so sprievodcom (ŤZPS). Aj v tomto prípade je podmienkou pre poskytnutie príspevku trvalý pobyt v Ružinove a to, že žiadateľ nemá dlhy voči mestskej časti (resp. ich pravidelne spláca). Podrobnejšie informácie vám poskytne odbor sociálnych služieb ružinovského miestneho úradu: jana.morgosova@ruzinov.sk, resp. +421 2 48 284 285.  
Milí Ružinovčania,

Milí Ružinovčania,

Rubrika: Spravodajstvo
niekedy sa na tomto mieste venujem len jednej téme ale v posledných týždňoch sa toho u nás na úrade deje mimoriadne veľa. V prvom rade dokončujeme dve nové základné školy - na Ostredkovej a na Medzilaboreckej. Hrubé stavby s oknami, sieťami a kúrením už stoja a v júni nás čakajú dokončovacie práce. Kto niekedy staval alebo hoci len prerábal byt vie, že pri každej stavbe narazí na množstvo komplikácií, pri budovaní školy tomu nie je inak - kolegovia však veľmi intenzívne pracujú, nadčasy nepočítajú, a dnes som už veľmi optimistický, že ak sa nestane nejaká závažná a nečakaná vec, obe školy budú už 1. septembra otvorené pre nových prváčikov. Po viac ako 50 rokoch tak v Ružinove pribudnú aj nové základné školy, ktoré sme s kolegami pripravili úplne od nuly, na zelenej lúke, za menej ako tri roky. V septembri tiež otvoríme aj novú škôlku na Trnávke pre 80 detí. Otvorili sme zrekonštruované priestory Knižnice Ružinov na Miletičovej ulici, je moderná a má úžasnú atmosféru. Mestskej polícii odovzdávame zrekonštruované sídlo pobočky na Listovej, materské centrum Hojdana má (po peripetiách) opravenú strechu a v škole na Tomášikovej čoskoro spustíme vstavbu novej jedálne. S príchodom jari sa rozbehli aj práce na opravách ciest a chodníkov. Zrekonštruované už máme aj posledné parkovisko na Súmračnej, niekoľko chodníkov na Trávnikoch, Nivách či v Prievoze a stavebné čaty pokračujú, čo im sily (a mestskej časti peniaze) dovolia. Hoci v deň, kedy išlo Echo do tlače, to vonku vyzeralo skôr ako v novembri, verím, že vy ho už čítate počas pekných slnečných dní. A dúfam, že si ich už s rodinou a priateľmi aj užívate. Váš starosta  
Na výlete v Znojme: Objavte tajomstvá na zemi aj pod zemou

Na výlete v Znojme: Objavte tajomstvá na zemi aj pod zemou

Rubrika: Spravodajstvo
Letné mesiace sú ako stvorené na spoznávanie nových miest. Jedným z nich môže byť aj Znojmo, partnerské mesto našej mestskej časti, kde sa snúbi história v podobe dobových budov s modernou výstavbou. Pri pohľade na mesto sa o tom môžete presvedčiť už o dve hodiny. Znojmo je vzdušnou čiarou od Ružinova vzdialené len okolo 110 kilometrov, cesty na mape ukazujú o 60 kilometrov viac. Na juhu Moravy tak môžete byť už približne po dvoch hodinách. Podľa našich skúseností je rýchlejšia a pohodlnejšia cesta cez rakúske územie. Či ju uprednostníte pred českou možnosťou, je len na vás. Znojmo patrí od roku 1960 do Juhomoravského kraja. Toto okresné mesto sa nachádza asi 52 kilometrov juhozápadne od Brna a 75 kilometrov severozápadne od Viedne. Čo píšu kroniky Mesto bolo osídlené už v 8. storočí, kedy sa na jeho území nachádzalo rozsiahle staromoravské hradisko. V jeho vnútri postavili kostolík (rotundu) sv. Hipolyta. V polovici 10. storočia mesto zničili Maďari, život v ňom sa obnovil na prelome tisícročí. Prvá písomná zmienka o Znojme je z roku 1048, v ktorej sa spomína tamojší kastelán Markvart. Neskôr na čele mesta stáli Přemyslovci, Luxemburgovci aj Habsburgovci. Koncom 17. storočia mesto zasiahla veľká epidémia moru, ktorá si vyžiadal takmer 800 obetí. Spúšť po sebe zanechali aj napoleonské vojny. Hrad v Znojme stratil strategický význam v roku 1683 po porážke Turkov pri Viedni. Cisár Jozef I. ho predal Maxmiliánovi Františkovi z Deblín a jeho bratovi. Práve tí časť hradu prestavali na zámok a v jednej časti dokonca zriadili pivovar. Nádych tejto kultúry pretrval v meste dodnes. Uhorky a víno Česi patria od nepamäti medzi najbližšie národy Slovákov. Veď celé desaťročia sme tvorili jednu republiku. Aj preto Slováci milujú Znojmo. Mnohí z vás ešte určite v pivnici nájdu poháre od – ešte z čias federácie – zaváraných uhoriek. Tie znojemské poznajú viaceré generácie. V súčasnosti si turisti, návštevníci mesta ale aj samotní domáci pochutnávajú skôr na dobrom víne. Ako píšu bedekre o meste, Znojemská podoblasť je jednou zo štyroch podoblastí Vinárskej oblasti Morava, ktorá má vyše 3 500 hektárov viníc a takmer stovku vinárskych obcí. Najlepšie, najznámejšie a najchutnejšie sú biele aromatické vína. Znojmo je aj preto označované ako mesto s prívlastkom. Archeologické nálezy pritom dokazujú, že pestovaniu vínnej révy sa v údolí rieky Dyje venovali už starí Rimania. Rozvoj však nastal počas počas Veľkomoravskej ríše, potom vďaka premonštrátom a kráľovi Karolovi IV., ktorý v 14. storočí do krajiny priviezol nové odrody. Tento rozmach bol zabrzdený len nakrátko počas 30-ročnej vojny. Od histórie po súčasnosť Tí, ktorí už v Znojme boli, spomínajú, že poloha mesta a jeho panoráma je skutočne jedinečná. Práve tu rieka Dyje opúšťa hlboký kaňon a vteká do roviny. Rôzne stavebné slohy sa podpísali na vzhľade meštianskych domov a ulíc, a určite zaujmú hneď pri prvej prechádzke. Bez povšimnutia nemôžu ostať dve národné kultúrne pamiatky, a to Loucký kláštor a rotunda sv. Kataríny. Centrum mesta sa pýši tiež zachovalým hradným pásom. V jeho vežiach je umiestená expozícia vývoja znojemského opevnenia a výstava historických zbraní. Mesto teda dýcha symbiózou historických budov s tými novšími, vybudovanými s citom tak, aby nenarušili obdivovaný kolorit. A tak nie je ničím výnimočný pohľad z malebnej vinárničky na historickú budovu hneď naproti. Len pár desiatok krokov od historického centra tvorí malebné údolie rieka Dyje, ktorá preteká Národným parkom Podyjí. Vyhliadok a rôznych romantických prírodných zákutí tak okolie Znojma ponúka veľa. Samotné mesto sa skladá z niekoľkých historických častí (vnútorné mesto, Horné Predmestie, Dolné Predmestie, Novosady) a v minulosti pripojených samostatných obcí. Sídlia tú mnohé úrady, okresný súd aj vysoká škola. Mesto s prívlastkom je však aj mestom kultúry. Behom celého roka ožívajú uličky a námestia najrôznejšími akciami, Každoročne sa tu koná v júli Znojemský hudobný festival a Znojemské kultúrne leto. Svojich divákov pravidelne víta tiež neprehliadnuteľný a architektonicky významný stánok Thálie – Mestské divadlo Znojmo. Medzi inými sa veľkej návštevnosti teší aj septembrové Znojemské historické vinobranie, Slávnosti uhoriek alebo Pivné slávnosti. Na povrchu aj pod povrchom Hľadať pamiatky iba na povrchu by sa mohlo stať chybou. Aj v podzemí sú ukryté hodnotné tajomstvá. Napísať o všetkých je však nemožné... Radničná veža – dominanta Znojma z polovice 15. storočia, z ktorej je výhľad na celé mesto Chrám sv. Mikuláša – jeho história siaha do 12. storočia, pýši sa kazateľnicou v tvare zemegule Znojemský hrad – založili ho Přemyslovci na konci 11. storočia, v novoveku bol z veľkej časti zničený Znojemské podzemie – pod povrchom mesta je viac ako 30 kilometrov chodieb a labyrintov, štvorposchodové bludisko patrí k najväčším v Európe; množstvo zážitkov tú nájdu hlavne deti, ktoré tu stretú niekoľko rozprávkových postáv, ku ktorým sa viažu bájne legendy; tí odvážnejší môžu vyskúšať jednu z adrenalínových trás alebo špeciálnu autentickú prehliadku krytu civilnej obrany Vínne pivnice – situované v Louckom kláštore i širokom okolí patria medzi obľúbené miesta milovníkov dobrého vína Pivovar - na Hradnej ulici nájdete nielen obnovený Znojemský mestský pivovar, ale tiež Expozíciu pivovarníctva Mariánske námestie – rušná dopravná križovatka, z ktorej vybieha sedem širokých ulíc Námestie Republiky – nachádza sa tu mestské divadlo, Svobodove domy aj budova okresného súdu Parkovanie a výlety Ak sa vyberiete do Znojma autom, nezabudnite na pravidlá parkovania. Dočítate sa o nich na stránke mesta www.znojmocity.cz, váš pobyt v meste bude jednoduchší, ak si nainštalujete parkovaciu aplikáciu ParkSimply. Turistická karta ZnojmoRegion+ zase ponúka množstvo zliav a výhod. Využiť ju môžete do konca októbra 2023. Pobyt na juhu Moravy si však môžete spestriť aj výletmi do nie tak vzdialených miest. Znojmo je diaľnicou spojené s Prahou, Brnom aj Viedňou. Do Břeclavy, Jihlavy ale aj Viedne sa dostanete aj vlakom.   
Duševné zdravie detí a mladých ľudí sa otriasa v základoch

Duševné zdravie detí a mladých ľudí sa otriasa v základoch

Rubrika: Spravodajstvo
Bratislavská župa a občianske združenie IPčko uisťujú, že pomoc existuje. Čoraz viac mladých ľudí bojuje s úzkosťou, stresom či depresiami. Výnimkou nie sú ani sebapoškodzovanie a myšlienky na ukončenie života. Štatistiky duševného zdravia mladých ľudí sú alarmujúce. Od roku 2021 počet spomínaných prípadov narástol o 300 percent. Pomoc však existuje, odkazujú Bratislavský samosprávny kraj (BSK) a občianske združenie IPčko. V snahe pomôcť mladým ľuďom, ale aj učiteľom a rodičom, spustili projekt „JE OK, AK NIE SI OK.“ „Ak má mladý človek problém, najhoršie je nerobiť nič. Aby to neprepuklo v závažné duševné ťažkosti alebo nebodaj v extrémne konanie, je dôležité správne zareagovať a následne problém aktívne riešiť. Spojenie s IPčkom bolo preto logickým krokom v ceste za spoločným cieľom. Majú výsledky. Nepýtajú sa, ale konajú. Spoločne sme pripravili pomáhajúci projekt pre žiakov, ale aj pedagógov, psychológov a rodičov. Jeho súčasťou je vzdelávanie a podpora, internetové poradenstvo, vydávanie tlačovín, ako aj akútna krízová intervencia. Tie najdôležitejšie informácie sme sústredili na webe niesomok.sk, kde okrem návodov ako riešiť rôzne krízové situácie, možno nájsť aj chatovú a e-mailovú poradňu. Chceme, aby mladí ľudia vedeli, že v tom nie sú sami a majú sa kam obrátiť. Cieľom tohto projektu je tiež predísť ďalšiemu nárastu duševných ťažkostí obyvateľov kraja, osobitne mladých ľudí,“ ozrejmil Juraj Droba, predseda BSK. Nový projekt bratislavskej župy a občianskeho združenia IPčko sa zameriava na päť najrozšírenejších tém v oblasti duševného zdravia: úzkosť, stres, depresie, sebapoškodzovanie a myšlienky na ukončenie života. Ako problém identifikovať, čo sú spúšťače, ako sa prejavuje, ale aj techniky a cvičenia, ako s tým bojovať, je možné nájsť na webe www.niesomok.sk. Okrem užitočných odporúčaní sa tam nachádzajú aj kontakty na poradňu. Psychologická pomoc je k dispozícii nonstop, anonymne a bezplatne. Súčasťou projektu je aj vzdelávanie pre pedagógov a psychológov, supervízie pre školy, riešenie akútnych problémov, ako aj prácu so študentmi. „Máme za sebou dlhé a náročné roky, v ktorých čelíme pandémii, vojne na Ukrajine, environmentálnym a energetickým krízam, ako aj silnej polarizácii. Práve tieto náročné a tragické udalosti sú výsledkom eskalácie dlhodobo neriešených ťažkostí a problémov, ktoré sa počas dvoch rokov nabaľovali a zintenzívnili,“ upozorňuje Marek Madro, riaditeľ a psychológ z občianskeho združenia IPčko. Toto združenie od roku 2012 poskytuje anonymnú, bezplatnú a nonstop dostupnú psychologickú pomoc a podporu pre mladých ľudí, ktorí prežívajú vo svojich životoch náročné momenty, a to prostredníctvom linky pomoci IPčko.sk cez chat a e-mail, ako aj v ďalších pomáhajúcich projektoch a krízových službách. Za IPčkom stojí skupina psychológov, sociálnych pracovníkov a špeciálnych pedagógov, ktorých spája presvedčenie, že pomoc a podporu musí dostať každý, keď sa cíti zmätený, slabý, nešťastný, sklamaný, sám. Nárast duševných ťažkostí v porovnaní s rokom 2021 predstavuje alarmujúcich 297 %. Svedčia o tom čísla, ktoré evidujú linky pomoci a krízové služby IPčka. Stres a tlak na výkon stúpol o 246 %, pocity osamelosti a strachu o 180 %, myšlienky na ukončenie života o 122 %, depresie a symptómy depresie narástli o 131 %, snahy o sebapoškodzovanie o 47 % a pokusy o samovraždy narástli o 25 %. V roku 2022 v rámci liniek pomoci a krízových služieb zaznamenalo IPčko 178 234 pomáhajúcich a krízových komunikácií. Až 71% z nich sa týkalo mladých ľudí do 30 rokov. Najčastejšie témy, s ktorými sa obracajú ľudia s prosbou o pomoc, sú: pocit osamelosti a strach (21,7 %), duševné problémy (9,6 %), stres a tlak na výkon (9,1 %), myšlienky na ukončenie života (9 %), depresia a symptómy depresie (7,3 %), rovesnícke vzťahy (7,2 %), partnerské vzťahy (5,8 %), konflikty (5,7 %), sebapoškodzovanie (5,3 %), škola a vzdelávacie ťažkosti (3,3 %), pokus o samovraždu (1,6 %). V roku 2022 uskutočnilo IPčko v Bratislavskom kraji takmer 700 krízových intervencií. O pomoc žiadala predovšetkým mládež vo veku od 15 do 18 rokov, potom 10 až 14 ročné deti a na treťom mieste boli ľudia vo veku od 19 do 24 rokov. Čo sa týka pohlavia, na linky pomoci sa viac obracali ženy (64 %) ako muži (33 %). Podpredseda BSK Michal Sabo vysvetľuje, že termín spustenia projektu v júni nie je náhodný. „Blížia sa letné prázdniny, ktoré sú pre časť študentstva obdobím nestability, bez režimu či denného kontaktu s partiou, kedy môže prevážiť pocit osamelosti. Aby neprepukol v závažné duševné ťažkosti, doručíme im preventívnu prvú pomoc. S koncoročným vysvedčením dostane 22.000 našich študentov a študentiek pomáhajúci materiál ako zvládnuť leto. V ňom sa dozvedia ako prípadný problém identifikovať, čo sú spúšťače, ako sa prejavujú. Nájdu tam tiež zvládajúce techniky a cvičenia. Obdobie prázdnin využijeme aj na ďalšiu prácu s pedagogickým personálom našich škôl, pretože ten rovnako potrebuje a zaslúži si našu pomoc.” "Veľa problémov začína v rodine," pripomína lekár a podpredseda BSK Juraj Štekláč: "Deti majú často pocit, že ich rodičia nechápu, alebo dokonca majú strach a boja sa s nimi rozprávať. Rodičia síce predstierajú, že dokážu takéto situácie zvládať lepšie, v skutočnosti sa môžu trápiť rovnako alebo aj viac. Z trápenia však vzniká frustrácia, z frustrácie hnev a z hnevu krivdy, na ktoré sa ťažko zabúda. Preto nikdy nie je neskoro začať tieto problémy aktívne riešiť.“ „Treba si uvedomiť, že za každým číslom je skutočný človek a ten potrebuje pomôcť. Preto verím, že sa do projektu zapoja aj ďalší dôležití aktéri – samosprávy, médiá, a napokon aj štát. Prosím, buďme k sebe vnímavejší a ľudskejší. Takto môžeme spoločne zachrániť nejeden mladý život,“ uzavrel Juraj Droba.  
Detské jasle: Tu majú pre vaše dieťa dvere otvorené

Detské jasle: Tu majú pre vaše dieťa dvere otvorené

Rubrika: Spravodajstvo
Zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa na Palkovičovej ulici 11/ A, ktorého zriaďovateľom je Mestská časť Bratislava – Ružinov, poskytujú (okrem mesačnej letnej pauzy) 240 dní v roku ambulantnú sociálnu službu na podporu rodín s deťmi. O deti vo veku 18 mesiacov až 3 roky sa stará 12-členný tím opatrovateliek pod vedením Bc. Klaudie Schneider.„Naše jasličky majú kapacitu 55 detí. Momentálne máme k 1. septembru voľných ešte desať miest,“ vysvetľuje vedúca. V prípade, že sa miesta do septembra neobsadia, rodičia môžu deti prihlasovať aj v priebehu roka. Zariadenie, ktoré funguje formou detských jaslí, sa aj napriek tomu, že je v susedstve panelákov, môže okrem veľkého nádvoria pýšiť aj krásnym dvorom plným zelene, stromov, kde okrem klasického vybavenia ako pieskovisko a rôzne preliezky, nájdete aj bylinkovú záhradku. V nej sa deti učia už od útleho veku vzťahu k prírode. „Najstaršie deti majú u nás angličtinu, recitačný a čitateľský krúžok a zdravú stravu poskytujeme prirodzene všetkým deťom. Tú s láskou pripravujú naše dve kuchárky,“ dodáva hrdo Klaudia Schneider. Ako prihlásiť dieťa? Žiadosť si záujemcovia môžu vytlačiť z webovej stránky www.ruzinov.sk (miestny úrad - oblasti záujmu - sociálne služby - detské jasle), kde nájdete aj všetky ďalšie informácie o prihlásení a chode detských jaslí. Vyplnenú žiadosť treba podať písomne poštou alebo priamo v podateľni miestneho úradu na Mierovej 21 v Bratislave. Po zaevidovaní žiadosti o poskytovanie sociálnych služieb v Detských jasliach bude dieťa zaradené do zoznamu žiadateľov. Mesačný paušál: 350 eur, jeden stravovací deň 2,90 eur.