Spravodajstvo

Ružinovčanov trápi hluk, odpadky a zlé parkovanie. Kto pomôže s problémom?

Ružinovčanov trápi hluk, odpadky a zlé parkovanie. Kto pomôže s problémom?

Rubrika: Spravodajstvo
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Hnevajú vás susedia, ktorí robia neporiadok pred panelákom? Máte strach, keď do večerných hodinách prechádzate parkom, v ktorom nefunguje osvetlenie? Spísali sme zoznam problémov, o ktorých nás informujete najčastejšie. Predtým, ako budete telefonovať, alebo písať e-mail, pripravte si adresu, či opis miesta a tiež kontakt, prostredníctvom ktorého sa bude dať s vami spojiť.    
Nájomné byty pri Kaštieli: Magistrát dal výstavbe Parkovej stopku

Nájomné byty pri Kaštieli: Magistrát dal výstavbe Parkovej stopku

Rubrika: Spravodajstvo
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Pred niekoľkými mesiacmi predstavilo hlavné mesto projekt nájomného bývania na Parkovej ulici v srdci Prievozu – v tesnej blízkosti Csákyho kaštieľa. Dnes je už všetko inak. Po diskusii s obyvateľmi lokality primátor Matúš Vallo projekt prehodnotil a v parku sa stavať nebude. Dôvody rozhodnutia vysvetlil na svojom oficiálnom profile priamo primátor. „Rozhodli sme sa tak preto, že prichádzame s niečím novým do štvrte Prievoz, ktorá už dlhšie bojuje za svoju tvár, ktorá má svoje súboje s novou výstavbou už zažité - niektoré úspešné a niektoré menej - a každý z nich v obyvateľoch zanechal kus nedôvery. Z participačných stretnutí bolo zrejmé, že citová väzba obyvateľov štvrte k bývalému parku je veľmi silná, aj keď samotný park bol verejnosti doteraz málo prístupný, z toho vyplýva aj obava z narušenia rázu tejto štvrte. Rovnako vnímame skutočnosť, že v území sa nachádzajú historické skleníky so svojou atmosférou a o ich využití by tiež mala pokračovať diskusia. Pri nových projektoch sa usilujeme priniesť aj nejakú novú kvalitu než len samotnú budovu a tu sa nám to zatiaľ nepodarilo, to musíme úprimne priznať.“ Samotný projekt mesto plánuje využiť v niektorej inej lokalite a v spolupráci s mestskou časťou bude hľadať iné miesta, ktoré by mohli byť vhodné pre projekty nájomného bývania. Alternatívou by mohli byť lokality ako Pálenisko, kde sa štruktúra miesta ešte len vytvára, alebo kúpa bytov v nových stavebných projektoch, čo môže byť finančne ešte výhodnejšie.  
Školy a škôlky: Prihlášky a zápisy: Ako ďalej?

Školy a škôlky: Prihlášky a zápisy: Ako ďalej?

Rubrika: Spravodajstvo
Nárast počtu detí, odložené nástupy do škôl, ale aj povinná predškolská dochádzka – to všetko výrazne ovplyvní to, koľko menších detí začne v septembri chodiť do škôlok, a na ktoré školy nastúpia budúci prváčikovia. Budovy škôlok patrili v 90. rokoch a na prelome tisícročí medzi tie, ktorých sa samosprávy zbavovali veľmi rýchlo. Okrem toho, že sa v tom čase rodilo menej detí, znamenalo to pre obce na celom Slovensku rýchly príjem do rozpočtu. Demografická krivka a sťahovanie obyvateľov do väčších miest tento trend obrátili, ale nové škôlky už takmer nestavali. Cena za škôlky Aj napriek tomu, že za posledné dva roky v Ružinove pribudlo ročne asi sto miest, vrátane úplne novej škôlky na Banšelovej či Borodáčovej ulici, stále to nestačí. Výstavba jednej škôlky stojí 1-2 milióny eur a náklady mestskej časti na dieťa na rok predstavujú 2800 eur. Ďalším problémom je nedostatok pozemkov vo vlastníctve, resp. správe mestskej časti. Povinní predškoláci Situáciu tento rok značne komplikuje aj novela školského zákona, ktorá zavádza povinné predprimárne vzdelávanie. Povinnosť prijať všetky päťročné deti, t.j. aj tie, ktoré doposiaľ do škôlky vôbec nechodili, resp. tie, ktoré chodili do súkromných zariadení, znamená, že bude problém prijať mladšie deti. Podstatné je aj to, že podľa školského zákona musia škôlky prijať päťročné deti aj v prípade, ak majú trvalý pobyt niekde inde, takže aj v Malinove alebo vo Svidníku. Ružinov spolu s ďalšími zástupcami ZMOS-u momentálne rokuje o úprave zákona, ktorý by zohľadňoval prednostné prijímanie detí z Ružinova, keďže škôlky sú financované priamo z rozpočtu mestských častí. Kapacity ZŠ V čase uzávierky tohto čísla Ružinovského Echa základné školy kompletizovali zoznamy zapísaných detí. Na deväť ružinovských škôl, ktorých zriaďovateľom je mestská časť, sa zapísalo 1188 detí, po odpočítaní duplicít, kedy rodičia deti zapisovali na dve aj viac škôl, ich zostalo 905. Ani to číslo nemusí byť konečné, keďže časť z nich si dávalo prihlášky aj na iné základné školy – cirkevné, súkromné, alebo ZŠ Košická, ktorej zriaďovateľom je okresný úrad v sídle kraja. Budúci rok by už situácia mohla byť jednoduchšia. Pokiaľ nenastanú komplikácie, ešte tento kalendárny rok pribudnú ďalšie priestory, aby sme mali pre našich žiakov dosť miesta. NEDOSTALO SA VAŠE DIEŤA DO ŠKOLY? Školská dochádzka je povinná, takže vaše dieťa po prázdninách do školy v septembri určite nastúpi. Nemusí to byť však práve do toho zariadenia, na ktoré ste ho zapísali. Do niektorých škôl sa totiž hlási až desaťnásobne viac detí ako je kapacita. Hlavnou prioritou je prijať tie deti, ktoré bývajú čo najbližšie pri škole. V prípade, že dieťa na vami vybranú školu neprijali, môžete sa proti rozhodnutiu odvolať. Ak sa nejaké miesto uvoľní, dieťa môže byť potom prijaté. Ak nie, bude dieťa umiestnené do školy v rámci mestskej časti, ktorá má voľné kapacity. Poslednou možnosťou je rozhodnutie okresného úradu. Má to však aj háčik. Ten totiž môže dieťa umiestniť na ktorúkoľvek základnú školu v Bratislave, ktorá bude mať voľné miesto.   
Doprava v Bratislave: Menej áut v meste, rýchlejšie presuny

Doprava v Bratislave: Menej áut v meste, rýchlejšie presuny

Rubrika: Spravodajstvo
Ľudia z okolitých obcí sa do Bratislavy dostanú rýchlejšie, doprava sa odľahčí a ružinovské vnútrobloky pri bytovkách nebudú slúžiť ako bezplatné parkoviská pre každého, kto sem prichádza za prácou.  V zahraničí je to úplne bežné. Ak pracujete vo veľkom meste a bývate v neďalekej obci, nechcete stráviť v aute denne celé hodiny a nemáte v práci parkovacie miesto, alternatívou je hromadná doprava – ideálne vlaky v kombinácii s MHD. Je to podstatne rýchlejšie, jednoduchšie a dokonca ešte aj lacnejšie. Fungovať to však môže len v prípade, ak sa človek vlakom dostane do mesta a pohodlne prestúpi ma MHD, ktorou sa dostane do práce alebo do školy. Zastávka Ostredky Riešením pre ľudí, ktorí prichádzajú od Dunajskej Stredy, môže byť už o dva roky terminál integrovanej osobnej dopravy (TIOP) Ružinov. Nejde o klasickú železničnú zastávku, ale prestupný terminál, ktorý do troch rokov vyrastie na úrovni dnešnej konečnej autobusu 39. Môžeme si ho predstaviť ako nástupište, ktoré je naprojektované tak, aby z neho mohli cestujúcu „suchou nohou“ prestúpiť na autobus alebo električku. V prípade, že električkám, ktoré majú výstupisko na konci Ružinovskej, pribudne ešte jedna zastávka v tesnom susedstve terminálu, bude prestup naozaj jednoduchý a to iste poteší tisíce ľudí, ktorí denne cestujú do hlavného mesta. Konečne zmluva O budovaní zastávky sa v rôznych podobách hovorí už prinajmenšom pätnásť rokov, ale reálne kontúry tento projekt nadobudol až teraz. Začiatkom mája podpísali zástupcovia Ministerstva dopravy a výstavby SR, Železníc Slovenskej republiky a dodávateľov symbolicky v zasadačke ružinovského miestneho úradu zmluvu na spracovanie projektovej dokumentácie ,,ŽSR, Terminály integrovanej osobnej prepravy v Bratislave, úsek Devínska Nová Ves – Bratislava hlavná stanica – Podunajské Biskupice, TIOP č. 6 Bratislava – Ružinov“. Bezpečnejšie priechody Riešenie dopravy cestujúcich však nie je jedinou témou, ktorá vystupuje v tomto prípade do popredia. Železničný priechod a blízke koľajnice boli za posledné roky svedkami viacerých dopravných nehôd, ale aj tragických nešťastí, pri ktorých zahynulo niekoľko ľudí. Pripravovaný projekt počíta aj s vybudovaním bezpečného priechod z Ostredkov smerom k Avionu a Trnávke a tam tiež s protihlukovou stenou.  
Dotácie 2021: Podpora aktívnych občanov

Dotácie 2021: Podpora aktívnych občanov

Rubrika: Spravodajstvo
Dotačná komisia podporila 47 projektov príspevkami v celkovej hodnote takmer 150-tisíc eur. Žiadosti uchádzačov sa posudzovali v dvoch kategóriách – ako rozvojové alebo ako komunitné projekty. Kým rozpočty tradičných komunitných projektov sa mohli pohybovať v rozmedzí 500 až 5-tisíc eur, pribudla podpora rozvojových projektov, ktorá mohla byť na úrovni 5 až 20-tisíc eur. Uchádzači mohli predkladať projekty zamerané na kultúrno-spoločenské aktivity, prípadne v oblasti vzdelávania, telovýchovy, športu a mládeže, ochrany životného prostredia, sociálnej oblasti, ochrany a tvorby životného prostredia a rozvoja komunitného života. Komisia posudzovala 16 žiadostí o rozvojové dotácie a 73 žiadostí o komunitné dotácie. Príspevok mestskej časti získa 7 rozvojových projektov v celkovej hodnote 44 996,8 eura a 40 komunitných projektov v hodnote 104 958,28 eura. Mnohé organizácie, ktoré sa niekedy aj celé roky pasujú s finančnými problémami a prežívajú len zásluhou zapálených nadšencov, určite takáto správa poteší. Komunitné dotácie podporujú krátkodobé projekty, zamerané najmä primárne na komunitu a jej rozvoj. Tento rok na ne bolo vyčlenených 70 percent z celkového objemu finančných prostriedkov, t.j. 105-tisíc eur a na rozvojové 30 percent, t.j. 45-tisíc eur. V najbližších dňoch už úspešní žiadatelia dostanú informáciu o schválenej výške dotácie a informáciou o tom, aké dokumenty musia ešte pred podpisom zmluvy doložiť. Hneď na to sa im pripraví zmluva. V prípade nejasností môžu žiadatelia kontaktovať miestny úrad na adrese dotacie@ruzinov.sk.  
Nová stavebná legislatíva: Moc do rúk developerov?

Nová stavebná legislatíva: Moc do rúk developerov?

Rubrika: Spravodajstvo
Poriadna búrka! Tak by sa dala opísať situácia, ktorá vznikla potom, čo sa na svetlo sveta dostal zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní. Dve nové právne normy pobúrili primátorov aj starostov. Tí dokonca hovoria, že náhrada doteraz platného stavebného zákona je útokom na práva ľudí a je napísaná v prospech developerov. V čom vidia problém?  Stavebný zákon má už takmer päťdesiat rokov a za sebou niekoľko noviel. Dve úpravy, ktoré ho majú nahradiť a už sú v medzirezortnom pripomienkovom konaní, však poriadne rozvírili hladinu. Primátori a starostovia upozorňujú, že ľuďom poškodia a ublížia. „Je to brutálny útok na práva vás, ľudí. Je to návrh, ktorý vám, občanom, takmer úplne znemožní hájiť svoje práva v prípade, ak sa vám niekto pod oknom rozhodne postaviť hocijakú stavbu,“ vysvetľuje starosta Ružinova Martin Chren, ktorý podčiarkuje, že najväčším problémom návrhu je, že sa bude môcť kdekoľvek postaviť čokoľvek. Privatizácia konania Starostovia a primátori zároveň prízvukujú, že ide o pokus sprivatizovať stavebné konanie a územné plánovanie v prospech developerov a stavebníkov. Predložený návrh totiž ruší stavebné úrady a stavebné konanie už nebude správnym konaním. Znamená to, že občania už nebudú mať možnosť brániť sa na súde, prípadne sa obrátiť na prokuratúru. V rámci novej legislatívy bude rozhodnutie v kompetencii projektanta, ktorý stavbu navrhol. Rovnaký názor má aj primátor Bratislavy Matúš Vallo, ktorý je zároveň viceprezidentom Únie miest Slovenska: „Bratislava stratí možnosť a schopnosť vyjadrovať sa k tomu, čo ide developer na jej území stavať.“ Nereálne lehoty V čom teda vidia samosprávy zásadný problém? Podľa návrhu má síce obec šancu hotový a vyhodnotený zámer pripomienkovať, ale jej pripomienky môže zamietnuť nikým nevolený, vládou dosadený úradník. A proti tomu by už nebola šanca odvolať sa. Aj samotná lehota na vyjadrenie sa má skrátiť na 14 dní. Ak to samospráva nestihne a nevyjadrí sa, má sa to považovať za súhlas. Do úvahy totiž treba brať množstvo projektov, ktoré sa posudzujú v Bratislave (od veľkých rekonštrukcií bytov, nadstavovania rodinných domov, rekonštrukcií ciest a chodníkov až po obrovské a mimoriadne zložité developerské projekty typu bratislavského downtownu). V hlavnom meste bola pritom doba vybavovania ešte pred dvomi rokmi na úrovni priemerne asi štyroch mesiacov, v súčasnosti je to asi polovica. Jediný úrad Aj tu má však developer navrch. Ak obecné či mestské zastupiteľstvo bude hlasovať proti výstavbe, môže sa podľa tohto návrhu posunúť na župu rozhodovanie. Rovnako ako napríklad v prípade Bratislavy nie je hlavné mesto nadriadené mestským častiam, však ani župa nie je nadriadená obciam a neexistuje preto argument, ktorý by tvorcom zákona umožňoval definovať ho ako nadriadenú inštitúciu. Starostovia a primátori tiež kritizujú, že majú zostať na okraji záujmu aj v prípade investičných zámerov s lokálnymi dosahmi. Rozhodovaciu právomoc by mal totiž získať novozriadený štátny stavebný úrad, čím by rozhodovali štátni úradníci namiesto samospráv. Okrem únie návrh dlhodobo kritizuje aj Združenie miest a obcí Slovenska. Na vládu apelujú, že zákon treba stiahnuť a prepracovať. Tá je vraj pripravená ešte rokovať. „O tomto návrhu sa nedá rokovať. Nedá sa ho vylepšiť. Jediné, čo sa s ním dá urobiť, je stlačiť „delete“ a vymazať ho z počítača,“ uzavrel starosta Ružinova Martin Chren.  AKÉ MAJÚ VÝHRADY MESTÁ A OBCE? ■ na čierne stavby, ktoré budú postavené do konca januára 2022, má byť udelený generálny pardon – za osem mesiacov však môžu vyrásť ešte stovky nelegálnych stavieb a týkal by sa aj desiatok medializovaných čiernych stavieb, ktoré vyrástli na celom Slovensku, vrátane tých, ktoré poznáme v Ružinove, obyvatelia proti nim dlhodobo protestovali a stavebné úrady nariadili ich odstránenie ■ obyvatelia, ktorí budú dotknutí výstavbou, prídu o možnosť vyjadriť sa ■ župa má byť v stavebnom konaní nadradená obciam, čo tieto považujú za protiústavné ■ obce prídu o kľúčovú kompetenciu rozhodovať o pravidlách výstavby na svojom území – navrhnúť a schváliť stavbu (a územný plán) majú dostať stavebné profesie  
Vyššia bezpečnosť chodcov: Chráni ich osvetlenie

Vyššia bezpečnosť chodcov: Chráni ich osvetlenie

Rubrika: Spravodajstvo
Chodci sa môžu po Ružinove aj vo večerných hodinách pohybovať bez menších obáv. Na ulici Maximiliána Hella už zopár dní funguje inovatívne osvetlenie priechodu.  Vidieť a byť videný. To platí nielen pre vodičov a autá, ale aj v prípade chodcov, ktorí prechádzajú cez priechody. Jeden takýto špeciálny už funguje aj v Ružinove. Hlavnou výhodou zariadenia na ulici Maximilána Hella je kvalita osvetlenia – chodca je lepšie vidieť a svetlo navyše núti vodiča automobilu, aby spozornel. Mestskú časť Ružinov pritom toto zariadenie nestálo ani cent. Ide o výsledok dobrých vzťahov a dlhodobej spolupráce s odborom dopravy polície. Vďaka tomu je takýto prototyp práve v našej mestskej časti. S tým však - bohužiaľ - súvisia aj občasné technické problémy. V Ružinove sa vyskytli krátko po inštalácii. Zariadenie však už zase funguje presne tak, ako má. Teda - na plné obrátky. Aj keď však mestská časť dostáva tipy, kde by mohli byť takéto priechody, nie vždy môže urobiť také rozhodnutie. V prípade ciest (aj keď sa nachádzajú v mestskej časti Ružinov), – napr. Tomášikova ulica, kde došlo k tragickej nehode, pri ktorej zahynula študentka, však rozhoduje magistrát, pretože sú v správe hlavného mesta. Priechod pre chodcov na ulici Maximiliána Hella však určite nebude jediný takýto „inteligentný“ projekt, ktorý vznikne v Ružinove. Už teraz sa pracuje na príprave ďalších.   
Nezaradené komunikácie: Zákon rozviazal obciam ruky

Nezaradené komunikácie: Zákon rozviazal obciam ruky

Rubrika: Spravodajstvo
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Len niekoľko dní pred uzávierkou tohto čísla Ružinovského Echa schválil parlament novelu zákona, ktorá dá samosprávam možnosť starať sa aj o tie cesty, chodníky alebo detské ihriská, ktoré nemajú vlastníka, ale ktoré obyvatelia už desaťročia využívajú. Rovnaký problém majú mestá a obce na celom Slovensku. Množstvo ciest, chodníkov, parkov, vnútroblokov, detských ihrísk a dokonca aj pozemkov, na ktorých sú školské dvory, nemajú vlastníka. Ak si kliknete na katastrálnu mapu, nájdete tam poznámku „list vlastníctva – nezaložený“ alebo "stavba neexistuje". Len v Ružinove máme 21 kilometrov takýchto ciest a chodníkov, čo je akoby ste išli autom od Štrkoveckého jazera až do centra Pezinka. K tomu ešte treba pripočítať množstvo detských ihrísk, plôch v parkoch a vnútroblokoch. Mnoho z týchto stavieb (keďže aj chodník, aj ihrisko sú stavbami) vzniklo v minulom režime počas tzv. akcií Z, ktoré mali za cieľ svojpomocne zveľadiť obce. Ich problémom však bolo aj to, že sa tieto stavby neevidovali, nemali vlastníka, a po zmene režimu ich teda nemal kto prevziať do správy. A tento problém pretrvával celé roky. Teraz však konečne prišla zmena. Novela zákona dáva samosprávam, u nás prioritne Ružinovu a magistrátu hlavného mesta, možnosť (teda nie povinnosť), zaradiť do plánu údržby aj komunikácie, o ktoré sa viac ako tridsať rokov vlastne nik nestaral. Ich súčasný stav však nemožno pripisovať na vrub starostom a primátorom, tým totiž zákon neumožňoval používať verejné prostriedky na investície do majetku, ktorý nepatrí obci. Čo sa teda bude môcť robiť? Mestské časti a mesto budú môcť napríklad zaradiť aj papierovo „neexistujúce“ chodníky do zimnej údržby a odhrabávať z nich sneh, môžu opraviť existujúce detské ihriská, resp. to, čo z nich po rokoch ostalo, môžu opraviť múrik pri škôlke, výtlky, prípadne vymeniť asfaltový povrch. A čo sa robiť nemôže? Zákon neumožňuje investície, t.j. práce, ktoré vyžadujú stavebné povolenie, a teda vzťah k pozemku. Postaviť novú cestu, chodník, alebo pri výmene popraskaného asfaltového povrchu vymieňať aj rozbitý obrubník (na čo je tiež potrebné stavebné povolenie), však už možné nie je. Znamená to teda, že teraz sa v celej Bratislave a na celom Slovensku začnú rekonštruovať všetky problematické komunikácie? To, žiaľ, možné nie je. Prioritná musí byť starostlivosť o majetok, ktorý majú obce vo vlastníctve alebo v správe. Aj keď nová právna norma priniesla zásadnú novinku, nie je však možné v krátkom čase vyriešiť všetko, čo sa nedalo riešiť viac ako tridsať rokov. Potešujúci je však fakt, že už na tento rok má mestská časť Ružinov niekoľko dôležitých návrhov. Má v pláne upraviť kritické úseky napríklad na Exnárovej, parkoviská na Súmračnej, ale aj niektoré časti vnútroblokov v Ružovej doline.   
Milí Ružinovčania,

Milí Ružinovčania,

Rubrika: Spravodajstvo
v máji sa nám podarila veľká vec! Parlament schválil zákon, že obec môže opraviť aj cestu alebo chodník, ktoré nemajú známeho majiteľa, ak slúžia verejnosti. Nápad na túto zmenu som sa snažil presadzovať ako starosta od prvého dňa - a pridalo sa k nemu mnoho dobrých starostiek a starostov z celého Slovenska. V Národnej rade SR zákon predložila naša ružinovská poslankyňa parlamentu Monika Kozelová, text pomáhala písať naša ružinovská poslankyňa Michaela Biháryová. Za ich prácu im patrí veľká vďaka. Zo zákona vyplýva, že konečne môžeme legálne opraviť aj výtlky na cestách, ktoré nám nepatria, ale slúžia vo verejnom záujme. Exnárova popri autoškole, parkoviská popri Ružinovskej, vnútroblok Delfín, Priekopy, cesta k lodenici na Mokráň-Záhoň... všetci poznáme tie najrozbitejšie úseky v Ružinove, ktoré desiatky rokov naša mestská časť nemohla opraviť, lebo nikomu nepatrili. Znie to neuveriteľne, ale keby sme ich opravili, ako starostu ma za to doteraz dokonca mohli posadiť do basy. Teraz bude ich oprava legálna - rovnako ako sa zlegalizuje odhŕňanie snehu na mnohých chodníkoch vo vnútroblokoch, ktoré nemajú správcu (napríklad skoro celá Pošeň). Samozrejme, ani tento zákon nám nedovoľuje robiť investície - na stavebné povolenie treba zdokladovať vlastnícky vzťah k stavbe cesty či chodníka. Umožňuje nám ale robiť všetky opravy, na ktoré sa stavebné povolenie nevyžaduje - teda najmä vymeniť asfalt bez výmeny obrubníkov. A samozrejme, limitom sú stále peniaze, takže nedokážeme všetko opraviť hneď a zaraz. Postupne sa však do toho pustíme - a napríklad tú Exnárovu či parkoviská na Súmračnej zvládneme ešte tento rok. Váš starosta  
Ružinovskí poslanci: Ako chceme bojovať proti vizuálnemu smogu

Ružinovskí poslanci: Ako chceme bojovať proti vizuálnemu smogu

Rubrika: Spravodajstvo
Dnes už je takmer nepredstaviteľné nájsť ulicu, kde by neboli žiadne reklamné nosičče. Nielen veľké firmy, ale aj obrovské množstvo malých prevádzok, ich považuje za nenahraditeľný nástroj komunikácie. Vizuálny smog je však jednou z tých tém, ktoré citlivo vníma stále viac ľudí. Na jednej strane je samospráva, ktorá sa ho snaží minimalizovať, na strane druhej súkromné pozemky a budovy, kde sa takto jednoznačne postupovať nedá. Zaujímalo nás, ako túto problematiku vnímajú naši poslanci a či oni osobne plánujú billboardy využiť v predvolebnej kampani.   Eva Bacigalová, Tím Ružinov (Nivy) Vždy, keď sa na Slovensko vraciam zo zahraničia, spoznám, že sme už prekročili hranice, práve podľa množstva billboardov, ktoré lemujú naše cesty. A vždy ma to zamrzí a cítim hanbu, že si našu krajinu dobrovoľne špatíme. Veľmi sa preto teším rozhodnutiu prvých spoločností, ktoré sa takejto reklamy vzdali a sústredili sa predovšetkým na propagáciu v online priestore. Podporujem aj snahu samospráv, vrátane ružinovskej, zbavovať sa vizuálneho smogu na miestach, kde to spraviť môže. Na druhej strane rozumiem, že nie je vždy jednoduché vzdať sa príjmu z takejto reklamy pre majiteľov súkromných pozemkov či nehnuteľností. Predstavuje často nezanedbateľnú finančnú pomoc pre školy, športoviská či bytové spoločenstvá a samospráva nemá zdroje na to, aby im prípadný výpadok sanovala. Práve trend zodpovedných spoločností, ktoré už billboardy na svoju propagáciu nepoužívajú, naznačuje, že tento typ reklamy sa časom jednoducho stane zastaralým a vyjde z módy. A hádam sa tým budú pred voľbami inšpirovať aj politické strany a ich kandidáti, ktorí proti vizuálnemu smogu bojujú.   Kamil Bodnár, Team Vallo pre Ružinov – sever (Štrkovec) Ako predseda dozornej rady Ružinovského podniku verejno - prospešných služieb som inicioval spolu s dvoma nominantami - neposlancami Team Vallo v predstavenstve spoločnosti spravujúcej trhovisko Miletičova ukončenie nájomných zmlúv k 31.12.2019 k billboardom na plote trhoviska. Po odstránení billboardovej aleje chceme spraviť alej zelene. Reklamné spoločnosti však bilbordy neodstránili a tak vedenie VPS-ky v júni 2020 podalo na Stavebný úrad Ružinov ohlásenia odstránenia nepovolenej reklamnej stavby, ktorý mal v zákonnej lehote rozhodnúť o odstránení billboardov, ktorých nelegálnosť je zdokumentovaná skutkovým stavom. To sa, žiaľ, nestalo a tak sme sa rozhodli zatlačiť na samotné reklamné spoločnosti petíciou, ktorú podpísalo vyše 2000 občanov, čo pomohlo a reklamné spoločnosti začali s odstraňovaním billboardov. Mrzí ma, že ružinovská samospráva sa vizuálny smog nesnaží obmedzovať. Ak by som bol zahltený povoľovaním stavieb vybraných developerov v krátkych termínoch, nerobil by som to inak.   Monika Ďurajková, Team Vallo pre Ružinov – juh (Prievoz) V komunálnych voľbách som ani ja ani nikto z kandidátov Team Vallo Ružinov nevyužili billboardy. Napriek tomu som dostala najviac hlasov a preskočila som pozitívne tváre kandidátov, ktoré sa na nás usmievali na každom rohu. Po rokoch neúmerného nárastu reklamných plôch prišiel konečne primátor, za ktorého hovoria činy. Mestu Bratislava sa podarilo vyrokovať s najväčšou reklamnou spoločnosťou odstránenie 650 reklamných a informačných plôch. Taktiež navrhuje do územného plánu prísnu reguláciu reklamných stavieb. V skratke - kto chce, hľadá spôsoby. Kto nechce, hľadá výhovorky, ako sa to nedá. Mestská časť má stále možnosť pridať sa k iniciatíve mesta a odstrániť billboardy na jej pozemkoch. Príjmy z prenájmu tvoria len 0,048% z príjmov mestskej časti. Preto budem s kolegami predkladať na najbližšie zastupiteľstvo materiál pre vypovedanie nájomných zmlúv k reklamným zariadeniam na pozemkoch mestskej časti a pozemkoch jej zverených. Verím, že všetci ružinovskí poslanci tento materiál podporia.    Michal Vicáň, SME RUŽINOV (Ružová dolina) Nemôže nám byť jedno, ako vyzerajú ulice našich miest, nemôže nám byť jedno ani to, aký vply majú takéto reklamné nosiče napríklad na nehodovosť a nemôžeme prehliadať ani to, koľko nelegálnych stavieb tu za desaťročia vyrástlo. V Bratislave sú billboardy všade a ich odstraňovanie z našich ulíc je veľmi náročné. Napríklad odstránenie billboardov na trhovisku Miletičova sme na predstavenstve RPVPS schválili 5.9.2019 a reálne odstraňovanie sa vykonáva po takmer 2 rokoch. Obce a mestá potrebujú silnejšie právomoci na boj s nelegálnymi reklamnými stavbami. Novela stavebného zákona rieši aj flexibilnejšie a rýchlejšie konanie na stavebných úradoch pri odstraňovaní takýchto stavieb, zvyšujú sa pokuty a mení sa aj spôsob povolení, vďaka čomu budú môcť mestá regulovať svoje územia z hľadiska reklamy. Veľmi efektívny je návrh mojich kolegov z ministerstva dopravy a výstavby, ktorí pripravili ochranné pásma pre cesty 1., 2. a 3. triedy, pretože reklamné stavby majú negatívny vplyv aj na nehodovosť. Momentálne neplánujem žiadnu predvolebnú kampaň.  
Do Ružinova prinesieme TOUR DE FRANCE!

Do Ružinova prinesieme TOUR DE FRANCE!

Rubrika: Spravodajstvo
V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec Michal Vicáň. Je to práve rok odkedy čelíme pandémii, ktorá významne ovplyvnila fungovanie celej spoločnosti. Čo je v takejto situácii kľúčovou úlohou obce? Pandémia zasiahla takmer všetky oblasti verejného a súkromného života. S priamym ohrozením súperí veľká časť obyvateľstva a bezprostredne ohrozuje každého z nás. Ochorenie ohrozuje milióny našich obyvateľov a ich rodín, taktiež tisíce spoločností, firiem, živnostníkov a rôznych organizácii. Samosprávy na Slovensku ale aj v tejto situácii ukázali, aký veľký je ich význam. Kľúčovou úlohou bolo zabezpečovanie pomoci pre obyvateľov, ochranných pomôcok a liekov pre seniorov, testovanie a informovanie obyvateľov v boji s ochorením. Rád by som sa poďakoval všetkým zamestnancom miestneho úradu a všetkých organizácií mestskej časti, ktorí počas prvej a druhej vlny zabezpečovali množstvo aktivít, ktoré síce na prvý pohľad nevidno, ale vďaka ktorým zvládol Ružinov toto obdobie tak dobre. Okrem iného ste aj členom komisie územného plánovania a životného prostredia. Čo je pre vás prioritou v tejto oblasti? Táto komisia je veľmi dôležitá pre rozvoj našej mestskej časti a nemôžeme prehliadať ani globálne trendy zmeny klímy. Zdravé životné prostredie, starostlivosť o zeleň, výsadba nových stromov, čistota sú základ. Našťastie máme v Ružinove veľmi veľa zelene a staráme sa o 165 hektárov zelených plôch. Z pohľadu územného plánovania sa snažíme usmerňovať urbanistický rozvoj a stavebný rozmach v Ružinove. Stavebníci musia pri svojich zámeroch myslieť aj na dopady ich projektov na obyvateľov, aby sme vytvárali dokonalý súlad v procesoch rozvoja území našej mestskej časti. Ružinov je stále najlukratívnejší pre developerov, vidíme to stále na nových projektoch. Som veľmi rád, že aj prostredníctvom komisie dokážeme hľadať spôsoby, ako zabezpečovať správny urbanistický rozvoj. Kompetenčne je samozrejme najdôležitejší územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy. Ružinov je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti? Poznám veľmi dobre mnoho miest na Slovensku a môžem povedať, že Ružinov patrí medzi najkrajšie. Má výborné napojenie na všetky dôležité časti hlavného mesta. Je ideálne pre rodiny, ale aj pre seniorov. Máme skvost v podobe Štrkoveckého jazera a o tom, aký je Ružinov atraktívny, svedčí aj to, že bude hostiteľom veľkého športového podujatia L´ Étape Slovakia by Tour de France. Som veľmi rád, že naše rokovania boli úspešné a obyvateľov čaká úžasné cyklistické podujatie a sprievodný program počas celého leta. Ružinovčania si zaslúžia takéto svetové podujatia, obzvlášť po období, ktorým všetci takmer rok prechádzame kvôli pandémii. Vašim domovským obvodom je Ružová dolina. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Ak by sme sa zamýšľali nad prioritnými problémami celého Ružinova, určite je dôležité čo najskôr konečne vyriešiť parkovaciu politiku. Ružovú dolinu tento problém trápi obzvlášť, nakoľko na jej území je veľa organizácií a firiem, kde do práce dochádza veľa obyvateľov aj z iných mestských častí. Po pilotnom spustení parkovacej politiky na Nivách je práve Ružová dolina ďalšia v poradí, kde reguláciu parkovania budeme zavádzať. Som veľmi rád, že sa mi podarilo presadiť v rozpočte mestskej časti státisícové investície práve v Ružovej doline. Spomeniem rekonštrukcie multifunkčného športového ihriska, ktorá už prebieha a tiež komplexná rekonštrukcia detského ihriska na Martinčekovej, investície do opravy ciest a chodníkov na Palušákoch, Sklenárovej, Klincovej, Trenčianskej a ulice Ružová dolina. Pripravujeme výstavbu verejného parkoviska vedľa budovy bývalého Kovoprojektu, ktoré bude slúžiť aj pre obyvateľov Ružovej doliny. V pláne máme investície do výstavby parkovacieho domu na Martinčekovej, na ktoré už máme vypracovaný projektový zámer, vizualizácie a po uvoľnení opatrení plánujem verejné predstavenie projektu obyvateľom. Musím spomenúť tiež rozvoj školstva pre našich najmenších obyvateľov. V Ružovej doline máme vynikajúcu základnú školu a tiež materskú školu. Práve do týchto zariadení smerujú financie z mojich poslaneckých priorít. Za najdôležitejšie však považujem záchranu pozemkov a športového areálu na Sklenárovej, kde sa žiadna bytovka stavať nebude a areál bude naďalej slúžiť deťom, obyvateľom, futbalu a športu. Na záver jedna aktuálna otázka. V poslednom čase sa opäť veľa hovorí o vizuálnom smogu. Akým spôsobom sa dá riešiť táto téma? Vizuálny smog má škodlivý efekt na výzor mestských priestorov, vplýva nepriaznivo na zdravie obyvateľov, je nebezpečný pre dopravu a predstavuje aj množstvo nelegálnych stavieb. V Bratislave sú billboardy všade a ich odstraňovanie je veľmi náročné. Napríklad odstránenie billboardov na trhovisku Miletičova sme na predstavenstve RPVPS schválili 5. 9. 2019 a reálne odstraňovanie sa vykonáva po takmer dvoch rokoch. Obce a mestá potrebujú silnejšie právomoci na boj s nelegálnymi reklamnými stavbami. Novela stavebného zákona rieši aj flexibilnejšie a rýchlejšie konanie na stavebných úradoch pri odstraňovaní takýchto stavieb, zvyšujú sa pokuty a mení sa aj spôsob povolení, vďaka čomu budú môcť mestá regulovať svoje územia z hľadiska reklamy. Veľmi efektívny je návrh mojich kolegov z ministerstva dopravy a výstavby, ktorí pripravili ochranné pásma pre cesty 1., 2. a 3. triedy, pretože reklamné stavby majú negatívny vplyv aj na nehodovosť. Riešením je tiež neuzatváranie nových zmlúv a vypovedanie nájomných zmlúv, vďaka čomu sa darí odstraňovať niektoré stavby a dosiahnuť tak efekt krajšieho prostredia. Primárnym nástrojom pre reguláciu billboardov môže byť aj územný plán, ktorého zmena dokáže do istej miery regulovať výskyt vizuálneho smogu. Existujúca stavebná legislatíva nás v tomto dosť brzdí. Je však potrebné pracovať na ucelenej koncepcii vizuálneho smogu a neobávať sa, že úbytkom reklám prídu mestá a obce o príjmy do mestskej kasy.  
Do práce na bicykli: Nové cyklostojany na Vietnamskej

Do práce na bicykli: Nové cyklostojany na Vietnamskej

Rubrika: Spravodajstvo
Záleží vám na lepšom životnom prostredí a do leta chcete byť vo forme? Dá sa to spojiť. Stačí, keď namiesto auta vytiahnete bicykel. Aby bola jazda na takomto prostriedku ešte väčším potešením, môžete využiť aj cyklostojisko, ktoré nájdete pri parčíku na Vietnamskej ulici na Trnávke. Ružinov sa už niekoľko rokov zapája do celonárodnej súťaže Do práce na bicykli. Vďaka minuloročnej účasti množstva Ružinovčanov naša mestská časť dostala od sponzora tejto kampane, Slovenskej sporiteľne, kompletné cyklostojisko aj s pumpou. To získalo päť miest, ktoré splnili základnú podmienku. Tou bola účasť stovky obyvateľov registrovaných v kampani, a zároveň sa na nich usmialo štastie v žrebovaní. Zabudnite preto na auto či autobus a vytiahnite bicykel aj tento rok. Príroda vám poďakuje a urobíte aj niečo pre svoje zdravie. Pri milovníkov bicyklovania je aj tento rok pripravená súťaž. Maximálne 4-členný tím sa môže prihlásiť na webovej stránke dopracenabicykli.eu, kde nájdete všetky potrebné informácie.  
Dar pre život: Životy zachránia aj nové defibrilátory

Dar pre život: Životy zachránia aj nové defibrilátory

Rubrika: Spravodajstvo
Nič nie je viac ako zdravie a ľudský život. V posledných mesiacoch to vnímame ešte intenzívnejšie, keď zo všetkých strán na nás útočia správy o koronavíruse a jeho obetiach. Ani ostatné diagnózy však nemožno zanedbávať. Medzi najčastejšie patria aj náhle problémy so srdcom. Na kardiovaskulárne ochorenia, teda problémy so srdcom, ročne zomrú tisíce ľudí. Sú pritom medzi nimi všetky vekové kategórie. Mnohým z týchto ľudí sa však ešte dalo pomôcť. Teraz takúto nádej dostali aj seniori a občania v našej mestskej časti. Tej totiž Slovenská sporiteľňa darovala tritisíc eur, za ktoré sa zabezpečili dva defibrilátory, teda špeciálne zariadenia, ktoré môžu zachrániť život. Až vtedy si uvedomíme, aké sú pre náš život mimoriadne dôležité. Jeden takýto lekársky prístroj získal Domov dôchodcov na Pažítkovej ulici, druhý je pre prípad núdze pripravený priamo na miestnom úrade. Aj keď je obsluha defibrilátora veľmi jednoduchá a navyše aj bezpečná, personál musí byť predsa len špeciálne vyškolený. Potom tak môže zachrániť život v prípadoch, kým príde lekárska služba. Dúfame však, že takých prípadov bude čo najmenej.  
Zložité témy jednoducho: Pravidlá pri rekonštrukciách a nádstavbách

Zložité témy jednoducho: Pravidlá pri rekonštrukciách a nádstavbách

Rubrika: Spravodajstvo
Stavebná legislatíva nerieši len veľké developerské projekty, ale určuje pravidlá aj v prípadoch, keď si chcete „len“ zveľadiť vlastné bývanie. Prinášame vám stručný prehľad najčastejších prešľapov, ktoré sa objavujú pri prestavbách rodinných domov a bytov. Prvou a najväčšou chybou je názor, že na úpravy už hotovej stavby nie je potrebné stavebné povolenie a stačí len ohlásenie. Každý zásah, ktorý mení charakter budovy a ktorý môže mať vplyv na jeho bezpečné používanie (napr. statiku), vyžaduje stavebné povolenie. Ani v prípade ohlásenia však nestačí poslať na stavebný úrad informáciu a hneď sa pustiť do prestavby. S tou musíte počkať až do momentu, kedy dostanete písomné oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavebných prác nemá námietky. Môj dom... Môj dom síce je môj hrad, ale aj v tomto prípade platí, že malý domček po starej mame si len tak prestavať na modernú vilu a nadstaviť ďalšie poschodie nemôžete. Ak máte na dome klasické podkrovie a chcete si ho prerobiť na plnohodnotné druhé podlažie, potrebujete stavebné povolenie. Ak máte rovnú strechu a chcete si nadstaviť tzv. ustúpené podlažie, ktoré bude mať menej ako 50 percent podlahovej plochy prízemia, taktiež potrebujete stavebné povolenie. Ak však chcete vytiahnuť dom do výšky na väčšej ploche, prípadne až o kompletné poschodie s rovnakou podlahovou plochou ako prízemie, musíte absolvovať aj územné konanie (pozn. – o postupe sme písali v predchádzajúcom čísle Ružinovského Echa). Rovnaký postup platí, ak chcete spraviť k domu prístavbu – pokiaľ sa mení pôdorys domu, potrebujete získať najskôr územné rozhodnutie. Ohlásenie vs. povolenie Pri zväčšovaní stavby je však dôležité pamätať aj na ďalšiu zásadnú vec – a tou sú parkovacie miesta, najmä vzhľadom na dnešnú situáciu s parkovaním. V takomto prípade zákon posudzuje nadstavbu rovnako ako novostavbu a primerane k veľkosti je podmienkou vydania stavebného povolenia pre takúto stavbu aj zabezpečenie parkovania, čo však neznamená „bezproblémové parkovanie na ulici pri dome“. Rekonštrukcie v byte sú tým, čo vyvoláva u niektorých susedov najviac podozrení a predstavuje to aj nezanedbateľnú časť podnetov adresovaných stavebnému úradu. Ak vykonávate len bežné udržiavacie práce ako maľovanie, oprava rozvodov, výmena vane, toalety alebo kuchynskej linky, nepotrebujete na to žiadne povolenie, ani o tom nemusíte stavebný úrad informovať. Iné to však je v prípade, ak chcete meniť dispozíciu bytu a rozhodnete sa vybúrať alebo presunúť nenosnú priečku. Pri takejto úprave sa vyžaduje ohlásenie, ku ktorému je potrebné zdokladovať pôvodný a navrhovaný stav. Akékoľvek práce môžu začať až potom, ako dostanete písomné oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavebných prác nemá námietky. V prípade, že navrhované zmeny predstavujú väčší zásah, môže úrad vyžadovať stavebné povolenie. Aj viacero takýchto „menších“ zmien, najmä v prípade veľkých bytoviek, predstavuje nezanedbateľný zásah do statiky domu a môže mať pre jeho obyvateľov fatálne následky.    
Výsledky prieskumu: Jazero Rohlík: Čo chcú obyvatelia?

Výsledky prieskumu: Jazero Rohlík: Čo chcú obyvatelia?

Rubrika: Spravodajstvo
Upravené plochy, zrekonštruované chodníky a funkčné osvetlenie. To všetko architekti zapracujú do pripravovaného projektu revitalizácie jazera Rohlík. Najdôležitejšou správou pre ľudí z okolia je však to, že prírodná atmosféra tejto lokality ostane aj naďalej zachovaná. Pred niekoľkými týždňami sa mnohí z vás zúčastnili prieskumu o budúcnosti jednej z najobľúbenejších lokalít v Ružinove. Toto miesto čaká v najbližšej dobe obnova, ktorú pripravuje Metropolitný inštitút Bratislava (MIB). Aby pripravovaná zmena odrážala to, čo obyvatelia zo susedstva od tohto miesta očakávajú, zozbieral MIB názory, postrehy a skúsenosti budú slúžiť ako základ pre plánovanú obnovu. Až 81,29 % respondentov a respondentiek dotazníkového prieskumu tvorili miestni obyvatelia a obyvateľky, a preto jeho výsledky reprezentujú názory ľudí, ktorí budú tieto zmeny vnímať najviac. Najväčšiu hodnotu má pre nich príroda, resp. prírodné prvky, pozitívne hodnotili aj množstvo a „divokosť“ miestnej zelene, ktorú by chceli rozšíriť a zlepšiť jej starostlivosť najmä vo vytypovaných miestach. Ide napríklad o severný cíp jazera pri poliklinike, kde sa najmä v neupravovanom a prehustenom poraste často hromadí odpad. Takéto miesta budú v rámci obnovy upravené a k zeleni, ktorá je pri jazere teraz, pribudne aj nová. Najčastejšie ľuďom chýba pešie prepojenie brehov, či možnosť prechádzky okolo celého obvodu jazera. Úpravou brehov sa zlepší požadovaný prístup aj pre ľudí s rôznymi obmedzeniami pohybu a bližší kontakt s vodou. Často sa spomínal aj stav chodníkov. Výmenou vhodnejších povrchov sa odstráni premáčanie či bahnenie, čo spríjemní pohybovú kvalitu chodcom aj športovcom. Neporiadok a zanedbanosť prekážajú najmä v problémových miestach, ako napr. „skryté“ schody alebo priestory pri poliklinike a nemocnici, kde sa diali rôzne aktivity často spojené s konzumáciou alkoholu. S týmto spojený znížený pocit bezpečnosti sa zlepší doplnením osvetlenia v nočných hodinách, a to všetko tak, aby nerušilo miestne živočíchy. Aj keď si lavičky mnoho odpovedajúcich ľudí spojilo s rušivými aktivitami mladých najmä vo večerných hodinách, 65,9 % opýtaných však uviedlo, že by chcelo viac lavičiek a košov. Odporúčania a podnety z participácie, do ktorej sa zapojilo vyše dvetisíc ľudí, architekti spracujú a premietnu do konkrétnych návrhov úprav a zmien, ktoré vám následne predstavíme v ďalších číslach Ružinovského Echa. Začiatok revitalizácie je naplánovaný v roku 2022.  
Vakcinačné centrum Bratislavskej župy: Očkovanie rýchlo, jednoducho a pohodlne

Vakcinačné centrum Bratislavskej župy: Očkovanie rýchlo, jednoducho a pohodlne

Rubrika: Spravodajstvo
"Som presvedčená, že tak, ako sme dokázali vakcináciou poraziť mnohé smrteľné choroby v minulosti, dokážeme aj dnes ochrániť naše životy pred ochorením Covid-19," povedala prezidentka Zuzana Čaputová koncom vlaňajšieho decembra, keď sa nechala zaočkovať prvou dávkou vakcíny. S pandémiou koronavírusu bojuje nielen Slovensko ale aj celý svet už dlhšie ako rok. Lekári a odborníci pritom hovoria, že jediným riešením je očkovanie. Aj preto Bratislavský samosprávny kraj zriadil na futbalovom štadióne na Tehelnom poli najväčšie očkovacie centrum na Slovensku. Ružinovské Echo sa bolo pozrieť, aký je proces a organizácia, ktorú chvália stovky ľudí.  Je krátko pred poludním. Taká obyčajná sobota. A nás nohy zaviedli na futbalový štadión na bratislavské Tehelné pole. Medzitým sa človek zamýšľa nad významom slova obyčajná. Lebo v poslednom období sme si už zvykli na to, že naše dni sprevádzajú mnohé obmedzenia spojené s bojom proti ochoreniu Covid-19. Pred bránami moderného športového stánku v tom momente postávajú asi dve desiatky ľudí. Postupne však prichádzajú a odchádzajú. Po celý deň. Patria medzi tie státisíce, ktoré dôverujú vedeckým a medicínskym autoritám. Aj preto, aby oni, ale aj my ostatní, sme mohli ďalej žiť bez obmedzení, sa idú dať zaočkovať proti koronavírusu. Každý pritom vie, na čo myslí ten druhý. Aj keď sa navzájom nepoznajú. "Aj ja sa chcem vrátiť k bežnému životu," zaznie občas trochu viac nahlas. V pokojnej atmosfére pritom načúvajú pokynom dobrovoľníkov. Na ich výzvy dodržiavajú odporúčané dvojmetrové rozostupy. Nikto nemá chuť sa predbiehať. Nie je dôvod, lebo každý, kto v tento deň stojí v rade, vakcínu dostane. Výberovým sitom už raz každý z týchto záujemcov prešiel, keď sa registroval do štátnej čakárne. „Aj vy čakáte na očkovanie?“ - pýtajú sa dobrovoľníci v žiarivých žltých vestách. Práve toto je ten moment, keď sa začína reálna cesta za prvým slobodným nádychom bez rúška či respirátora. Slobodne sa nadýchnuť Vtedy si človek spomenie aj na slová prezidentky Zuzany Čaputovej. Keď koncom decembra dostala prvú dávku vakcíny, svojimi slovami upokojovala a vlievala nádej - že už čoskoro môže byť lepšie a budeme môcť dýchať slobodnejšie. „Som presvedčená, že tak, ako sme dokázali vakcináciou poraziť mnohé smrteľné choroby v minulosti, dokážeme aj dnes ochrániť naše životy pred ochorením Covid-19. Nech túto záverečnú skúšku v boji s vírusom zvládneme úspešne a naše odriekanie počas pandémie nevyjde nazmar,“ hovorila vtedy. Teraz, niekde tam v tom 10-metrovom rade medzi tabuľou s označím „očkovanie“ a dverami s nápisom „vstup“ stoja rodičia, starí rodičia ale aj ľudia z prvej línie. Mnohých z nich sa „dotkla“ smrť na ochorenie Covid-19, s ktorým už viac ako rok zápasí celý svet. Niektorí z nich prišli o rodičov či priateľov. „Nech sa páči, môžete si prejsť,“ hovorí v tom jeden z dobrovoľníkov. Osobné údaje vám skontrolujú pri jednom z pultov vo vstupnej hale. Obavy nemusí mať nikto. A kto ich má, iste rýchlo pookreje. Medzi čoskoro zaočkovanými ľuďmi sa totiž pohybujú zdravotní klauni. Aj vďaka nim je aspoň na očiach ľudí vidieť, že sa usmievajú. Služba obyvateľom Krátkou uličkou po rýchlom overení údajov sa presúvajú do haly, kde v dlhom rade za stolíkmi sedí 12 lekárov. „Spoločne si prejdeme tento dotazník,“ inštruuje každý jeden z nich. Všetky pochybnosti a možné komplikácie treba vylúčiť hneď na úvod. Na diskusiu o zdravotnom stave každého pacienta je dostatočný priestor. Ak nestačí názor jedného odborníka, pridajú sa aj ďalší. Na celý proces dohliada riaditeľ odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja a lekár Tomáš Szalay. „Zriadenie veľkokapacitného očkovacieho centra vnímam, a myslím si, že môžem hovoriť za všetkých, ktorí za tým stoja a ktorí tam víkend čo víkend pracujú, veľmi pozitívne najmä ako službu obyvateľom nášho kraja,“ hovorí s tým, že očkovanie je svetlo na konci tunela a všetci pracujú s obrovským optimizmom, aby „ukončili krízu, ktorá nás tu už rok kvári.“ Víkendovú „očkovaciu“ šichtu ťahá doktor Szalay v najväčšom očkovacom centre na Slovensku pod patronátom Bratislavského samosprávneho kraja už šiesty víkend. Predtým dva víkendy dozoroval "pilotný" projekt v poliklinike v bratislavskej Karlovej Vsi. Zohranú dvojicu tvorí s predsedom Komisie zdravotníctva a sociálnych vecí v bratislavskej župe Jurajom Štekláčom. Únavu však ani jednom z nich vôbec nebadať. „Toto je moje hobby,“ hovorí druhý menovaný s tým, že energiou ho nabíja to, že cíti a vníma zmysel svojej práce. Za jediný deň vidia na tomto mieste asi 2500 ľudských tvárí. Avšak prekrytých respirátormi. Očkovať by mohli aj viac Aj preto robia všetko, čo je v ich silách, aby sme ich - my všetci - mohli čo najskôr odložiť. Ak to bude nutné a zároveň možné, Bratislavský samosprávny kraj je pripravený navýšiť kapacity. „Momentálne sme limitovaní aj dodávkou vakcín,“ objasňuje hovorkyňa Lucia Forman Habancová. Áno, aj tu funguje ten paradox. Kým na východe Slovenska sú voľné kapacity, na západe chýbajú. Pred sebou má však tento tím jasnú víziu. Vyhrať boj s koronavírusom a teda zaočkovať čo najväčší počet ľudí. Po konzultácii s lekárom sa pacient odoberie do malej kabínky. Celý proces očkovania trvá necelú minútu. Pohodlnejšie sa budete cítiť, keď si oblečiete tričko s krátkym rukávom, keďže vakcína sa aplikuje do ramena. Jednoduchá dostupnosť V bratislavskej župe je zaočkovaných okolo 30 percent ľudí. „Ako županovi Bratislavského kraja, ktorý má približne 660 tisíc obyvateľov, mi záleží na tom, aby sa pandémia čím skôr skončila. Preto sme aj prišli s myšlienkou veľkokapacitného očkovacieho centra,“ objasňuje jeho predseda Juraj Droba. Neočkujú sa deti a ľudia s rôznymi obmedzeniami. V hre, kde toto centrum zriadiť, bolo viacero lokalít. Rozhodujúce boli priestory, ale aj možnosť dopravy. V okolí Tehelného poľa je to bez problémov. Navyše prvá hodina parkovania v podzemnej garáži je bezplatná, za ten čas očkovanie určite stihnete. V priestoroch moderného štadióna sa pritom dbá na bezpečnosť a hygienu na plnej čiare. Cirkuláciu vzduchu zabezpečuje špeciálna filtrácia, dezinfekciu zase germicídne žiariče. Kolektívna imunita Medzi tými, ktorí si organizáciu vyskúšali na vlastnej koži, je aj pán Rudolf. Keď dostal šancu dať sa zaočkovať, chopil sa jej naplno. „Chcem prispieť ku kolektívnej imunite. Už rok sme zatvorení, je to jediná cesta, ako z toho von,“ hovorí muž, z ktorého sála príjemná energia. Nechať sa odfotiť pri očkovaní nie je pre neho žiaden problém. Aj toto môže byť odkaz pre tých, ktorí ešte pochybujú. „Je to naša práca. Tí, ktorí chcú, tých zaočkovať. A ostatným vysvetliť, prečo je to správne,“ dopĺňa doktor Štekláč slová zaočkovaného pána Rudolfa. Treba vylúčiť komplikácie Jemu aj tisícom ďalších odporučia, aby v očkovacom centre pobudol ešte aspoň 15 minút. Pred odchodom zaočkovaných chce mať zdravotnícky personál istotu, že nikto nemá žiadne komplikácie. Keby sa vyskytli neskôr počas ďalších dní či nocí - napr. zvýšená teplota či tlak, odporúčajú bezodkladne kontaktovať svojho lekára. Najbližšie hodiny po očkovaní by ste sa tiež mali vyhnúť námahe a fyzickej aktivite. Tieto minúty využívajú pritom už zaočkovaní rôzne. Mnohí adresujú organizátorom na sociálnych sieťach slová uznania. Odpisuje im samotný župan Droba. Ďakuje aj za svojich kolegov a ľuďom zase za to, že sa dávajú očkovať. Z opodiaľ medzitým zrazu znie príjemná živá hudba. To aj zdravotní klauni spríjemňujú desiatkam ľudí posledné minúty na národnom futbalovom štadióne. Jedným očkom sa prizerajú aj prítomní záchranári. Aj vtedy sú však v pohotovosti. Ak by niekomu prišlo nevoľno, sú pripravení okamžite zasiahnuť. Teraz sú však kóje určené na takéto prípady prázdne. Stoličky pri lekároch sú však stále všetky obsadené...   
Vizuálny smog: Z Miletičky zmiznú billboardy

Vizuálny smog: Z Miletičky zmiznú billboardy

Rubrika: Spravodajstvo
Reklamné plochy na oplotení trhoviska vídajú jeho návštevníci už viac ako dve desaťročia. Pred niekoľkými týždňami sa to však začalo meniť. Prvé billboardy začali miznúť a čoskoro by ich mala byť odstránená dvadsiatka.  Ružinov už pred niekoľkými rokmi prijal uznesenie o tom, že nebude prenajímať žiadne svoje pozemky na budovanie reklamných plôch. Práve najväčšie bratislavské trhovisko Miletička a jeho oplotenie však bolo už dlho predtým miestom, kde ich bolo umiestnených obzvlášť veľa. Zmluvy s billboardovými spoločnosťami síce boli rozviazané už takmer pred dvoma rokmi, avšak odvtedy prebieha súdny spor. Samotné konštatovanie stavebného úradu o tom, že ide o tzv. čiernu stavbu, totiž nestačí na to, aby mohli byť tieto reklamné plochy okamžite spílené a odstránené. Skúsenosti s takýmito stavbami totiž ukazujú, že podobné súdne spory môžu trvať celé roky a výsledok je neistý. Na ich odstránení sa preto mestská časť dohodla s Asociáciou vonkajšej reklamy, ktorá zastrešuje najväčšie reklamné spoločnosti na trhu a tie billboardy odstránili na vlastné náklady. Zároveň pokračujú rokovania o odstránení zvyšných reklamných plôch.  
Milí Ružinovčania,

Milí Ružinovčania,

Rubrika: Spravodajstvo
jarné mesiace sú pre nás (okrem čistenia ulíc a začiatku sezóny kosenia) aj časom zápisov do našich škôl a škôlok. V Ružinove sa všetkým týmto veciam musíme venovať viac než kedysi. Kým vyššiu intenzitu čistenia ste si, verím, všimli (v uliciach už máme štyri zametačky, pred dvoma rokmi sa ešte všetko muselo robiť ručne), kapacita škôl a škôlok otestuje tento rok našu trpezlivosť a schopnosti. Kým väčšina Slovenska „vymiera“, počet obyvateľov Ružinova rekordne rastie. S tým ale pribúda aj počet detí - a vzniká problém s miestami. Celé náklady na škôlky platí naša mestská časť „zo svojho“ - a nie je to málo. Každé jedno dieťa v škôlke nás z obecného rozpočtu stojí takmer 2900 eur ročne. Hoci ide o veľkú sumu, za posledné dva roky sme zvyšovali počet miest v škôlkach o viac ako sto každý rok. Stále to však nestačí a tento rok ešte situáciu skomplikuje fakt, že štát zaviedol povinnú predškolskú dochádzku - čím zostane menej voľných miest pre troj- a štvorročné deti. Na kapacitné možnosti už narážajú aj naše základné školy. Posledná ZŠ bola v Ružinove postavená pred 53 rokmi. O pár dní však po takmer polstoročí spustíme výstavbu novej plnohodnotnej základnej školy - rozšírením areálu na Medzilaboreckej ulici. Ešte tento rok plánujeme začať aj výstavbu ďalšej školy rozšírením areálu na Ostredkovej. Obe by mali zaplatiť európske fondy - ide o približne 5 miliónov eur, čo je tiež rekord v získavaní európskych peňazí pre Ružinov. Príprava projektov na nové školy a škôlky je procesom, ktorý trvá celé roky. A teším sa, že sa nám to - aj s finančným krytím - podarilo tak rýchlo. Váš starosta  
Ružinovskí poslanci: Prečo je sčítanie obyvateľov dôležité

Ružinovskí poslanci: Prečo je sčítanie obyvateľov dôležité

Rubrika: Spravodajstvo
Sčítanie obyvateľov sa blíži do finále a mesto rovnako ako jednotlivé mestské časti robia všetko preto, aby sa ľudia v Bratislave sčítali. V našej mestskej časti žije podľa oficiálnych údajov 84-tisíc obyvateľov, v skutočnosti je to však až o 20-tisíc viac. Ak by sa v Bratislave sčítali všetci, ktorí tu reálne bývajú, znamenalo by to len pre našu mestskú časť ročne príjem do rozpočtu vyšší o takmer dva milióny. Pýtali sme sa ružinovských poslancov, čo by ste za tieto peniaze spravili počas štyroch rokov. Mária Barancová, Tím Ružinov (Prievoz) Keby bolo keby.... a bolo by viac finančných prostriedkov v obecnej kase. Elektronickým sčítaním môže každý z nás pomôcť zlepšiť svoje okolie a život v Ružinove. Je toho veľa, čo by sme mohli spraviť. Potrebujeme nielen od základov vybudovať materské a základné školy, ale tiež posunúť ich materiálno-technické vybavenie do rozmerov európskeho charakteru vybudovaním komunikačno-edukačných zón, multimediálnych učební s modernými didaktickými hračkami a pomôckami. Mali by sme zdroje na to, aby sme sa vedeli konkrétnejšie venovať deťom so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami a dokázali by sme zabezpečiť lepšie odmeňovanie kvalitných a kreatívnych učiteľov. Opravy vozoviek v Ružinove s vybudovaním parkovacích miest by bola a reálne aj je nevyhnutná investícia. Navýšenie financií do dotačného programu, ktorý som vytvorila, by bolo určite potešením pre mnohých aktívnych obyvateľov. A mojou srdcovkou je radnica v Prievoze - jej renovácia a rekonštrukcia hlavne ako sobášneho priestoru.   Ivan Kraszkó, Team Vallo pre Ružinov – juh (Ružová dolina) Seniori sú najohrozenejšou skupinou v dôsledku šírenia infekcie vírusom COVID19. Vysoké percento z vekovej skupiny 65+ má závažné zdravotné komplikácie a ich rekonvalescencia je veľmi náročná. 1. Zabezpečiť im rehabilitácie. Zaplatiť všetkým, ktorí prekonali infekciu, rehabilitačné pobyty. Skvalitniť existujúce rehabilitácie v domovoch pre seniorov. 2. Vybudovať nové pobytové zariadenia vo forme denných stacionárov, kde by im bola poskytovaná aj rehabilitácia a program zameraný na psychické zdravie. 3. V rámci prevencie poskytnúť pravidelne suplementáciu vitamínom D3 a rúška + respirátory. 4. V každom seniorcentre (klub dôchodcov) im zriadiť bezplatné poradenstvo. 5. Vyhľadávať osamelých seniorov a zabezpečiť im očkovanie proti COVID19. 6. Pre osamelých seniorov v domácom prostredí zriadiť stálu opatrovateľskú službu. 7. Miestny úrad zriadi senior linku, cez ktorú si budú môcť imobilní osamelí seniori objednať: (nakúpenie potravín, drogérie, donášku liekov z lekárne na elektronický recept, odnesenie odpadu).   Petra Kurhajcová, SME Ružinov (Trávniky) Pred niekoľkými dňami uplynul rok od prvého zaznamenaného výskytu koronavírusu na Slovensku. Bol to zvláštny rok. Iný. Mnohých z nás nejakým spôsobom poznačil, nejako sa nás dotkol. A možno nie som jediná, ktorej popri tom všetkom, čím sme si za tento rok prešli, príde sčítanie ľudí nepodstatné. Najmä keď mnohým z nás ide doslova o prežitie. Nejdem tu písať, čo všetko by sme za získané peniaze mohli spraviť. Najmä, keď si väčšina z Vás povie, že tie peniaze aj tak neskončia tam, kde chcete. Áno, je to možné. Napriek tomu som presvedčená, že ak čo i len časť financií bude použitá na zlepšenie života ľudí v našom meste, tak to za to stojí. A preto Vy, čo ešte váhate alebo pochybujete, alebo Vám to len nepríde dôležité, nájdite si tých pár minút a vyplňte formulár. Nie preto, že Vám to niekto nakázal. Všetci už máme zákazov a príkazov plné zuby... ale preto, že Vám na tom, kam pôjdu peniaze z podielových daní najbližších 10 rokov, záleží. Bratislava si to zaslúži, Ružinov si to zaslúži. Ale hlavne, my – Ružinovčania – si to zaslúžime.   Peter Strapák, Team Vallo pre Ružinov – sever (Trnávka) Jedna vec je mať viac financií, no druhá vec je vôbec byť schopný ich vyčerpať, aby sme to pocítili. Vyčerpané investície voči plánu v minulom roku boli rekordne nízke. Dôsledkom je napríklad veľmi málo realizovaných opráv chodníkov a ciest alebo posunuté realizácie rekonštrukcií detských ihrísk napr. DI Albrechtova. Dôležitá otázka je, do čoho zvýšené financie investovať. Investičný úver, ktorý si mestská časť zobrala, mal byť použitý primárne na investície do majetku, no použil sa aj na kúpu parkoviska pri Štrkovci, s ktorého kúpou som nesúhlasil. Za investovaných takmer 2,2 milióna EUR bez DPH na kúpu predmetného pozemku sme mohli mať opravenú väčšinu chodníkov v správe Ružinova. Získanie ďalších prostriedkov by nebránilo vyhláseniu Prievozskej radnice za kultúrnu pamiatku. Argument založený na mylnej predstave drahšej rekonštrukcie, by už neobstál. Rovnako by sme mohli odstrániť bilbordové aleje z mestských pozemkov, ako napr. pri trhovisku na Miletičke a nahradiť ich alejou zelene.  
Revitalizácia: Budúcnosť obľúbeného jazera Rohlík

Revitalizácia: Budúcnosť obľúbeného jazera Rohlík

Rubrika: Spravodajstvo
Krátko pred uzávierkou tohto čísla Ružinovského Echa ste sa mohli zúčastniť dotazníkového prieskumu o podobe a využívaní jazera v tesnej blízkosti ružinovskej nemocnice a túto možnosť využilo viac ako dvetisíc ľudí. Už v nasledujúcom čísle vám predstavíme jeho výsledky a ukážeme, čo by väčšina z vás na tomto mieste videla najradšej. Keď sa pred rokom a pol skončil takmer dvadsaťročný spor o určenie vlastníctva, Univerzitná nemocnica získala pozemky na Antolskej ulici v Petržalke a mesto zasa pozemky v zóne jazera Rohlík a v okolí ružinovského zimného štadióna. Bratislava tak získala pozemky, ktoré tunajší obyvatelia považujú za jedny z najcenneších a veľmi citlivo reagujú na akýkoľvek zásah, či dokonca úvahy o výstavbe. Zatiaľ čo na Štrkovec chodia ľudia športovať, do amfiteátra, na koncerty, posedieť si do lodenice alebo na detské ihrisko, Rohlík je iný. Práve to je dôvod, prečo sú aj ich očakávania odlišné. Na jeho brehoch už totiž vyrástli celé generácie. Pôvodne bol o tretinu väčší a svoj názov získal podľa nezameniteľného tvaru. Už od šesťdesiatych rokov sa tam ľudia bežne kúpali. Dnes je to najmä miesto pre psíčkarov, rodiny s deťmi a pre rybárov. Miesto na pokojné prechádzky ľudí z okolia a pacientov z nemocnice. Začiatkom mesiaca ste mali možnosť zúčastniť sa prieskumu o tom, čo máte na tomto mieste radi, ako ho využívate a ako by ste chceli, aby Rohlík vyzeral. Dotazník bol podrobný, a tak poskytne autorom návrhu dostatok informácií. Projekt revitalizácie, ktorý pripravuje Metropolitný inštitút Bratislavy, by mal všetky terajšie funkcie zachovať a zároveň by mali pribudnúť prvky mobiliáru a komunikácie, ktoré umožnia toto miesto lepšie využívať a zvýšia jeho bezpečnosť. Zachovaný má ostať aj prírodný charakter s biodiverzitou, ktorú tvoria hniezdiace vtáky, obojživelníky či hmyz. Na stránkach nášho časopisu a vo vysielaní TVR vás budeme priebežne informovať o každej fáze projektu.