presne vo chvíli, keď píšem tento úvodník, prichádza r e z i d e n t s k é parkovanie po Nivách aj ďalej do Ružinova. Konkrétne spúšťame rezidentskú parkovaciu zónu na Štrkovci.
Aj keď rezidentské parkovanie vyvoláva rôzne reakcie, z vlastnej skúsenosti viem, že tam, kde sme ho už zaviedli, je drvivá väčšina z vás spokojná a už by ste nemenili. Tým netvrdím, že je všetko bez chýb - vždy počúvame aj vaše podnety, čo ešte zlepšiť. Skúsenosti z Nív a z Ružovej doliny nám však jasne ukazujú, že vám s trvalým pobytom sa parkuje oveľa ľahšie, utlmila sa doprava v bočných uličkách. Chodníky sú voľnejšie, cesty bezpečnejšie.
Najčastejšie sťažnosti, ktoré od vás počujem, už nie sú na miesta, kde je parkovacia politika zavedená - prichádzajú z miest, kde ešte zatiaľ neplatí. Aj my si samozrejme uvedomujeme, že na sídliskách, kde zatiaľ rezidentské parkovanie nie je, sa situácia presunom áut zhoršila. Aj preto sa s rozširovaním rezidentského parkovania ponáhľame. Po Štrkovci prídu na rad Trávniky (hneď na jar, len čo počasie dovolí robiť dopravné značenie) a následne Ostredky a Pošeň.
Dobrú správu mám aj pre Trnávku: po tom, čo roky bojujeme za opravu kanalizácie na Trnávke (bez ktorej sa nedajú opravovať cesty, lebo takmer všetky problémy s cestami na Trnávke sú z dôvodu vadnej vody či kanalizácie a bez ich opravy sa opraviť cesta nedá) už čokoro začne Bratislavská vodárenská spoločnosť s opravou kanalizácie na prvej ulici - a na budúci rok majú pribudnúť ďalšie. Presadiť opravu kanalizácie na Trnávke bol môj osobný niekoľkoročný boj a som hrdý, že sa to podarilo. Bude to samozrejme trvať niekoľko rokov a stáť milióny eur, výsledkom však budú konečne opravené ulice aj v tejto časti Ružinova.
Váš starosta
Témy
som naozaj veľmi rád, že sme po ťažkom koronovom roku mohli v uplynulých dňoch osláviť 30. výročie Ružinova ako samostatnej mestskej časti a 60 rokov od začiatku výstavby našich sídlisk.
Festival Symfónia umenia z dielne Cultusu Ružinov priniesol do celého Ružinova 30 koncertov a kultúrnych akcií. Som rád, že sa nám podarilo zorganizovať koncerty aj na Trnávke, Ostredkoch a ďalších sídliskách, či sprístupniť záhradu Csákyho kaštieľa v Prievoze. A zo záverečných koncertov symfonického orchestra pod holým nebom mám ešte stále zimomriavky. Festivalom Symfónia umenia sme pozdvihli kultúrne aktivity Ružinova a nebojím sa povedať, že sme tento rok ponúkli najkvalitnejší kultúrny program v celom meste.
Nesmierne si vážim talentovaných ľudí. A to bez ohľadu na to, či je to talentovaný umelec, učiteľ, ktorý dokáže deti nadchnúť pre poznanie, pani, ktorá urobila úchvatnú kyticu, ktorú som minule niesol mojej lepšej polovičke domov k narodeninám, alebo ľudia, ktorí vymýšľajú technologické vychytávky, ktoré nám šetria množstvo času.
Tak, ako sa mení celý svet, mení sa aj mesto, v ktorom žijeme. Väčšina z nás dnes býva na miestach, kde ešte nie tak dávno boli polia. Na mieste, kde ešte celkom nedávno žili len stovky ľudí, je nás dnes takmer sto tisíc.
Je však niečo, čoho sa nemusíme vzdať ani vo veľkom meste, akým sa už Ružinov stal. Komunity a dobrých vzťahov. Aby sme tu nielen žili, ale aby sa nám tu aj žilo dobre. A som hrdý Ružinovčan práve preto, lebo Ružinov je plný aktívnych občanov, ktorí sa svojimi rôznymi talentami o zveľaďovanie prostredia, v ktorom žijeme, neustále usilujú.
Váš starosta
Prešiel mesiac od parlamentných volieb a my sme sa pozreli, ako dopadli volebné výsledky v Ružinove. Koľko ľudí volilo? V ktorom okrsku prišlo k urnám najviac a v ktorom, naopak, najmenej ľudí? A ktorá strana bola najúspešnejšia?
Prípravy na volebný deň trvali v mestskej časti niekoľko mesiacov a 30. septembra zabezpečovalo jeho bezproblémový priebeh takmer päťsto ľudí. Okrem kolegýň a kolegov z miestneho úradu to boli školy, ktoré zabezpečovali volebné miestnosti, ružinovská VPS, ktorá mala na starosť rozvoz stoviek vriec s hlasovacími lístkami a všetkým potrebným a zaisťovala čisté okolie a, samozrejme, aj hliadky mestskej a štátnej polície.
Celková volebná účasť v Ružinove bola 75,15 % (v roku 2020 to bolo 75,69 %), slovenský priemer bol 68,5 %. Najväčší záujem voličov spomedzi obvodov bol v Starom Ružinove (79,42 %), najnižší v Trnávke (74,55 %). Pri pohľade na najmenšie celky, teda volebné okrsky, bola najvyššia účasť v 29. (Azalková, Rezedová, Nevädzová, Šalviová), kde dosiahla až 93,10 %. Najnižšia bola hneď vedľa, v 31. (64,37 %).
Ak by o zložení parlamentu rozhodovali len voliči v Ružinove, dostali by sa doň len štyri strany – Progresívne Slovensko (36,89 % a 72 kresiel v parlamente), Smer – SD (16,32 % a 32 kresiel), Sloboda a Solidarita (14,9 % a 29 kresiel) a Hlas – SD (8,37 % a 17 kresiel).
Progresívne Slovensko bolo najúspešnejšie v okolí Dulovho námestia (47,43 %), najmenej voličov oslovili vo Vlčom hrdle (23,56 %). Smer – SD mal najväčšiu podporu v lokalite Ostredky – juh, teda v okolí centrály strany (22,38 %) a najmenšiu na Jarabinkovej/ Prievozskej (10,87 %). Sloboda a Solidarita získala najviac hlasov v Klingerovej kolónii/ Mlynské Nivy/ Prievozská (20,63 %) a najmenej vo Vlčom hrdle (10,93 %). Hlas – SD bol najúspešnejší na Ostredkoch – sever (12,61 %) a najmenej sa mu darilo v okolí Dulovho námestia (4,83 %).
A napokon z pohľadu prvej päťky preferenčných hlasov boli v Ružinove najúspešnejší Michal Šimečka, PS (10 236, krúžkovalo ho 57 % voličov strany), Robert Fico, Smer – SD (5 767, krúžky získal od 72,6 % voličov Smeru), Michal Truban, PS (4 059/ 22,6 % podpora), Lucia Plaváková, PS (3 924/ 21,8 %) a Robert Kaliňák, Smer – SD (3 374/ 42,5 %).
V tomto školskom roku prišlo na stredné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) 16 577 prihlášok. V tom minulom to bolo 13 864, teda počet medziročne narástol o 2 713 prihlášok, čo predstavuje takmer 20 percentný nárast. Najväčší záujem bol o všetky bilingválne a osemročné gymnáziá, z nich bolo najžiadanejšie bilingválne štúdium na Gymnáziu J. Papánka na Vazovovej v Bratislave, kde sa prihlásil 21-násobok počtu uchádzačov. Veľkému záujmu sa však tešia aj viaceré stredné priemyselné, stredné odborné školy a umelecké školy.
„Sú to všetko kvalitné školy, s dobrými odbormi, reputáciou či uplatnením sa v praxi. Ktorúkoľvek si vyberiete, neoľutujete. Som rád, že sa nám to naše školstvo podarilo posunúť dopredu nielen rekonštrukciami budov, priestorov, modernizáciou vybavenie, ale aj novými odbormi, či motivovaním učiteľov. Rovnako sa zvýšil záujem aj o odborné školy, čo je určite devíza. Mať dnes remeslo v ruke je výhra, nakoľko takýchto profesií je nedostatok," povedal predseda BSK Juraj Droba.
Po gymnáziách bol najväčší záujem o všetky IT odbory, umelecké odbory a bilingválne odbory na stredných odborných a priemyselných školách, napr. na SPŠ elektrotechnickej Hálova, SPŠ elektrotechnickej Zochova a SPŠ elektrotechnickej K. Adlera, SPŠ strojníckej na Fajnorovom nábreží, na Obchodnej akadémii Dudova, na ŠUP Josefa Vydru na Dúbravskej ceste, ŠUP Sklenárova, všetko v Bratislave.
V prijímacom konaní pre školský rok 2023/24 bolo rozpísaných pre celý Bratislavský kraj 7 316 miest. Reálne sa z nich naplnilo 6 824 (počet prvákov k 15. 9. 2023). Stále tak zostalo 492 neobsadených miest na župných stredných školách.
Počet všetkých evidovaných žiakov BSK k 15.9.2023 je 22 770. V minulom roku bol tento počet 21 759. Medziročne tak ide o nárast o 1 011 žiakov.
Vytvorili sme pre vás mapu, ktorá je cestovným sprievodcom dejinami, súčasnosťou a budúcnosťou kaštieľa. Táto mapa vás prevedie cez fascinujúci príbeh transformácie kaštieľa na unikátne vzdelávacie centrum so zameraním na environmentálnu výchovu pre širokú verejnosť. Otvorenie Ekocentra je naplánované na jar 2024.
Objavte vnútorné usporiadanie kaštieľa
Mapa vám poskytne detaily o vnútornom usporiadaní kaštieľa, jeho jedinečnej histórii a premenách, ktoré prešiel od svojich počiatkov až po dnešok. Budete mať možnosť sledovať, ako sa menila jeho architektúra a účel.
Spoznajte budúce vybavenie
Necháme vás nahliadnuť aj do budúcnosti kaštieľa, ukážeme vám, ako plánujeme vybaviť tento historický komplex tak, aby sa stal moderným centrom vzdelávania a kultúry. Očakávajte inovatívne učebne, kreatívne dielne a priestory, ktoré inšpirujú k objavovaniu.
Priľahlý park
Mapa vás zavedie aj do okolitého parku, kde sa môžete stratiť v zelene a pokojne si oddýchnuť od mestského ruchu. Vyskúšajte si piknik, prechádzku alebo jednoducho posedieť na čerstvom vzduchu.
Objavte aktivity v okolí
Okolie kaštieľa na južnom okraji Bratislavy je obklopené chránenými územiami a prírodnými krásami. Mapa vám poskytne tipy na aktivity, ktoré môžete v tejto oblasti vykonávať, vrátane turistiky, cyklistiky a pozorovania vtákov.
Ekocentrum na dotyku Dunaja
Nachádzame sa na juhu Bratislavy a na dotyku s riekou Dunaj, kde sa rozprestiera množstvo chránených území. Táto lokalita je ideálnym miestom pre naše Ekocentrum, ktoré je úzko prepojené s poznávaním prírody a ochranou životného prostredia.
Všetci sú vítaní
Naše budúce vzdelávacie centrum je určené pre rôzne skupiny ľudí. Mládež, žiaci škôl, rodiny s deťmi, záujmové združenia, ochranári, centrá voľného času, domáci a zahraniční návštevníci regiónu – všetci budú vítaní a nájdu tu niečo pre seba.
Využite túto mapu s príbehom a začnite objavovať históriu a budúcnosť tohto nádherného kaštieľa, ktorý sa stáva centrom vzdelávania a environmentálnej výchovy. Pripojte sa k nám a staňte sa súčasťou tejto pozoruhodnej transformácie.
Túto časť Ružinova pozná snáď každý obyvateľ Bratislavy. Štrkovec sa stal doslova ikonickým miestom predovšetkým vďaka jazeru a jeho okoliu, ktoré s obľubou ľudia z okolia využívajú na relax, šport a oddych. Nie vždy tomu tak ale bolo.
Začiatkom 30-tych rokov minulého storočia toho na Štrkovci veľa nebolo. Územím pretekalo Mlynské rameno, v tom čase miestnymi nazývané Mühlavský priekop. Na juh od kanála bol majer, neskôr nazývaný štrkový dvor. Na sever od neho boli zasa pozdĺž Lumnicerovej ulice (dnešná Prešovská) záhrady, mrchovište (kafiléria) a Mestská ľadová továreň Stierau.
Už pred druhou svetovou vojnou však ľadovú továreň nahradilo jedno z prvý futbalových ihrísk na území dnešného Ružinova, ktoré bolo v 40-tych rokoch nazývané ihrisko ŠKŽ. Neskôr ihrisko patrilo pod Telovýchovnú jednotu Stavokombinát Vinohrady.
Postupom času sa ihriská rozšírili a vybudovalo sa tak niekoľko hádzanárskych a futbalových plôch. Rozvíjal sa aj Mládežnícky futbalový klub TJ Vinohrady, ktorý mal mnohých talentovaných odchovancov, medzi inými aj známeho futbalového reprezentanta Petra Dubovského. Uznávaným trénerom klubu bol aj bývalý dekan FTVŠ UK Miroslav Holienka. Klub sa stal tzv. záchytnou stanicou nádejných futbalistov, ktorí nenašli umiestnenie v Slovane alebo Interi. V roku 2000 ihriská ustúpili výstavbe supermarketu.
Prví obyvatelia sídliska Štrkovec
Manželia Mária a Albín Barokovci sa ako prví obyvatelia sídliska Štrkovec v roku 1962 nasťahovali do 3-poschodovej tehlovej bytovky s jedenástimi vchodmi na Tokajíckej ulici číslo 6. Do 2-izbového bytu na 3. poschodí prišli štyri roky po svadbe a spoločne v ňom prežili dlhých šesťdesiat rokov.
„Sťahovali sme sa tam na Veľký piatok, takže Veľkú noc sme boli už v novom. Predtým sme bývali v dvojgarsónke ešte s jedným pánom, z ktorého som mala strach. Tak aj preto sme sa so sťahovaním ponáhľali a to aj napriek tomu, že v bytovke ešte nebola zapojená elektrina,“ spomína si na začiatky v novom byte dnes už 87-ročná pani Mária.
Sídlisko Štrkovec začiatkom šesťdesiatych rokov prvým obyvateľom toho veľa ešte neponúkalo, ale aj napriek tomu si pani Mária aj po dlhých rokoch bývanie na Štrkovci pochvaľuje. „Oproti domu boli potraviny, autobusová zastávka bola tiež pri dome a v jazere Štrkovec sme sa kedysi kúpali a popri ňom chodili na romantické prechádzky,“ dopĺňa svoje spomienky pani Baroková.
Po Tokajíckej nasledovali vo výstavbe a osídľovaní ďalšie ulice a približne do konca roku 1964 na Štrkovci pribudlo 3 699 bytov. Štrkovec bol dokončený ako prvý z ružinovského štvorlístka sídlisk. Po dokončení výstavby sídliska sa uvažovalo nad zasypaním ťažného kráteru s vodou. Našťastie sa tak nestalo. Aj podľa zámeru plánujúceho urbanistu Dušana Kedra, malo práve sídlisko Štrkovec okrem bývania slúžiť aj na rekreačné účely.
„Maják“ Štrkovca
Ikonickým bodom Štrkovca je rozhodne jazero. Z miesta, na ktorom bola kedysi iba malá „bačorina“ v blízkosti Mlynského ramena, sa stala Bratislavčanmi vyhľadávaná relaxačná lokalita. Na začiatku 60-tych rokov sa na tomto mieste začalo s ťažbou štrku, ktorý sa využíval na stavbu novovznikajúceho sídliska. Stred už terajšej plochy jazera, je paradoxne najplytší, pretože tam stál ťažiaci bager, ktorý dookola doloval štrk. V roku 1972 sa vtedajší Obvodný národný výbor Bratislava II rozhodol jazero zveľadiť. Dokonca aj jeho zamestnanci priložili ruku k dielu a pričinili sa na významnej úprave jazera. Dnes dosahuje jazero miestami hĺbku až 8 metrov.
Dom priateľstva
Na prelome rokov 1976/1977 na križovatke ulíc Herlianska a Komárnicka dostavali Dom československo – sovietskeho priateľstva s názvom Darnica. „Konali sa tu výstavy a kultúrne podujatia. Raz som tam pred Vianocami išiel aj s deťmi na vystúpenie súrodencov Hečkovcov. A keďže to bolo v KD ČSSP, prišiel tam aj Dedo Mráz,“ spomína na akcie v Darnici pán Štefan.
Darnica nebola ani zďaleka v tom období prvým takýmto zariadením v republike. Úplne prvý Dom československo – sovietskeho priateľstva otvorili už v roku 1961 na Rooseveltovom námestí (dnes Nám. Ľ. Štúra) a časom pribudli po celom Slovensku. Budova Darnice pokračovala v prevádzke ako bežný kultúrny dom aj po Nežnej revolúcii, no časom ho zatvorili a zbúrali, a v roku 2010 sa tam už sťahovali prvý obyvatelia bytovky, ktorá ho nahradila.
Smutný osud CKM-ky
Ďalším záchytným bodom Štrkovca je aj hotel Junior. Kedysi hotel Cestovnej kancelárie mládeže CKM Sputnik, ako znel jeho pôvodný názov, slávnostne otvorili v roku 1982. Predovšetkým mladí Bratislavčania si ho rýchlo obľúbili, keďže v podzemí hotela bola vychýrená diskotéka. Tú v osemdesiatych rokoch v hojnom počte navštevovali aj hoteloví hostia, medzi ktorých patrili predovšetkým zahraniční študenti. Hotel bol zaujímavý nielen svojou architektúrou, ale aj polohou v blízkosti jazera. Pre návštevníkov bola atraktívna aj vonkajšia terasa, ktorá má presah nad hladinu jazera. Od 1. júla 2018 je hotel zatvorený. Jeho súčasní majitelia majú v pláne na jeho mieste urobiť novú výstavbu.
Súčasný Starý Ružinov
■ Rodinné domy: 48 (1,6 %)
■ Byty: 5 666 (98,2 %)
■ Obyvatelia: 9 317
■ Rozloha: 1,02 km2
Štrkovec je jednou z vekovo najstarších oblastí Ružinova, až tretina obyvateľov má viac ako 55 rokov. Napriek tomu tu až 46 % obyvateľov býva kratšie ako 15 rokov.
Nie každý má šťastie stretnúť v živote partnera, po boku ktorého aj zostarne. Ale viete si predstaviť byť vo vzťahu s tým istým partnerom dlhých 70 rokov? Manželia Kubíkovci z Ružinova toto šťastie mali a v auguste oslávili platinové výročie svadby.
25-ročný šofér Ján z Vrbového pri Piešťanoch a 22-ročná brašnárka Mária z Bratislavy mali svadbu 8. augusta 1953. V slnečnú letnú sobotu spečatili po necelých dvoch rokoch známosti v Bratislave svoj manželský sľub a na svadobnú hostinu im prišlo 74 pozvaných hostí. Dnes už 95-ročný Ján a 92-ročná Mária si stále živo spomínajú nielen na svoj svadobný deň, ale aj na deň, kedy sa zoznámili. Mária šila pre istú zákazníčku kabelky, ktoré jej prišiel vyzdvihnúť v tom čase vojak základnej vojenskej služby Ján.
Ako to začalo?
„Ešte v ten večer sme išli do Tarandy (kaviareň na nádvorí SNG, kde cez víkend podvečer hral salónny orchester – pozn. red.) tancovať a v ten večer mi dal aj prvú pusu. A už sme spolu chodili,“ spomína s úsmevom na prvé stretnutie pani Mária. Potom prišlo, ako sa patrí, aj oficiálne požiadanie o ruku. A bola svadba. Na radnici aj v evanjelickom kostole na Legionárskej. Na začiatku manželstva žili v 1,5-izbovom byte u Máriiných rodičov. V tom čase ich tam bývalo jedenásť. O pár rokov neskôr sa presťahovali do Ružinova, kde bývajú dodnes.
Veľká rodina
Manželia Kubíkovci spolu vychovali tri deti – jedného syna a dve dcéry. Syn zomrel pred 13 rokmi. Majú päť vnúčat a v týchto dňoch do rodiny Kubíkovcov pribudne už aj piate pravnúča – dievčatko. O starkých sa starajú dcéry. Jedna z nich býva neďaleko, a tak sú spolu v dennodennom kontakte.
V dobrom aj zlom
Pán Ján síce toho veľa nenahovorí, ale podľa slov jeho manželky je to skôr muž činu. Keď mala Mária 33 rokov diagnostikovali jej rakovinu. Našťastie, liečba bola úspešná. Manžel sa v ťažkých časoch jej choroby postaral nielen o ňu, ale aj o ich tri deti. A čo si najviac cenia jeden na druhom? „Vernosť po celý život, pomoc pri mojej chorobe a spoľahlivosť,“ vymenovala bez zaváhania manželove prednosti Mária. A čo na Máriu povedal Ján? Skôr, než stihol na otázku odpovedať, predbehla ho jeho manželka so slovami: „On má rád moju kuchyňu.“ Na otázku, či ho manželka nekomanduje, odpovedal stručne: „Nie.“ A ona s humorom dodala: „Ani by sa nedal. Je to tvrdohlavý Vrbovan. Celý život. Aj dnes ešte niekedy.“ Prišlo u nich za tých dlhých sedemdesiat rokov k nejakej kríze? „Nie. Ani raz. My sme sa nikdy nehádali. Všetko išlo hladko,“ povedal s vážnosťou pán Ján.
Každodenné radosti
Mária, ako pravá Prešporáčka hovorí plynule maďarsky aj nemecky. „Nemecky hovorím stále, lebo keď sa rozprávam sama so sebou, tak iba po nemecky,“ dodáva s úsmevom. V mladosti veľmi rada čítala, hlavne romantickú beletriu. S obľubou vyšívala, háčkovala oblečenie, vianočné ozdoby, dečky... Ako sama tvrdí, uháčkovala asi 400 – 500 kusov dečiek. Máriou vyšívané obrazy im dodnes zdobia byt. Na jednom z nich zvečnila aj svojho manžela. Pán Ján miloval prechádzky v prírode, ale aj v meste. Ružinov, v ktorom žijú už dlhých 62 rokov pozná ako svoju dlaň. Aj dnes si napriek svojmu úctyhodnému veku ešte stále rád zájde na prechádzku aspoň v okolí bytovky. Aj po 70. rokoch ich baví spolu tráviť čas. Niekedy majú aj spoločné myšlienky. Pán Ján ešte stále rád číta knihy, hrajú karty a pani Mária mu s obľubou do toho kibicuje. Čas si krátia aj krížovkami a Ján si často pozrie aj televízny futbalový prenos.
Vždy elegantne oblečený sivovlasý pán s pevným stiskom ruky na svoj vek rozhodne nevyzerá. Usmievavá a veselá pani Mária kvôli problémom so srdcom a nohami už von síce nechodí, ale ani napriek tomu z nej srší optimizmus a energia. Platinové výročie svadby oslávili v rodinnom kruhu. Zrejme aj rodinná súdržnosť, vzájomná láska a tolerancia sú pre manželov Kubíkovcov hnacím motorom.
Na ružinovský miestny úrad denno-denne prichádzajú odídenci z Ukrajiny, ľudia, ktorí utiekli pred hrôzami vojny, akú my poznáme len z niekoľkominútových televíznych reportáží. Pomocnú ruku tu však nachádzajú aj Bielorusi, Azerbajdžanci, či Arménci. A napriek tomu, že Ružinov je obcou, v ktorej našlo útočisko najviac odídencov na celom Slovensku, nie sú to len štatistiky. Sú to reálni ľudia so skutočnými bolesťami, strachom, ale aj túžbou žiť tak normálne, ako sa len v ich situácii dá.
Okolo jeho kancelárie prejde každý, kto príde na miestny úrad. Ľuboš Halás má za sebou skúsenosti z práce v Policajnom zbore SR, kde pôsobil 25 rokov. Po vypuknutí vojny na Ukrajine, aj keď už v zbore nepracoval, ponúkol svoju pomoc pri práci s utečencami na oddelení Cudzineckej polície vo Vajnoroch. Bol v kontakte s prvými ľuďmi, ktorým sa podarilo opustiť Ukrajinu. Neskôr pracoval ako dobrovoľník v DK Ružinov, kde bolo prvotné útočisko pre utečencov. Potom mu ponúkli prácu na úrade MČ Ružinov, keďže ovládal jazyk a vedel sa s odídencami dohovoriť. Jeho manželka Olena pochádza z Kyjevskej oblasti. Spoznali sa pred šiestimi rokmi a manželmi sú tri a pol roka. Ešte pár dní pred vypuknutím vojny boli na Ukrajine. Dnes rozdáva cenné rady pre všetkých tých, ktorí sa kvôli vojne ocitli v Ružinove.
S akými otázkami či problémami za vami najčastejšie chodia ukrajinskí občania?
Je to rôzne. V rebríčku vedie asi pomoc pri umiestnení detí do škôl a škôlok. To je pre nich obrovský problém. Ale často sú to otázky spojené s nájdením vhodného ubytovania, v pomoci pri písaní rôznych žiadostí. Prichádzajú, keď potrebujú pomôcť pri hľadaní práce, alebo riešení bezprávia spojeného s výkonom práce, ak ju už majú. Častými sú aj problémy spojené s bankami, kedy im nechcú ich pracovníci akceptovať niektoré doklady kvôli založeniu účtu, alebo na pošte… Je toho omnoho viac. Niekedy sú to jednoduché otázky, ktoré sa týkajú parkovania, pokút, na začiatku vojny často riešili úplne základné veci – ako si zaobstarať stravu, oblečenie, kontakty na charitatívne organizácie...
Máte prehľad, koľkí vás od začiatku vojny na Ukrajine na úrade požiadali o pomoc?
Tak to naozaj netuším. Ale mnoho. Kroky odídencov smerujú na náš úrad aj preto, že majú za povinnosť na mesačnej báze sa u nás hlásiť. To je denne stovka aj viac ľudí. A mnohí z nich potrebujú poradiť, pomôcť, alebo sa proste len porozprávať, alebo vyžalovať, aby sa im uľavilo.
„Rukami“ vám za ten rok prešlo teda množstvo ľudských osudov. Sú medzi nimi aj také, ktoré neviete stále doslova dostať z hlavy?
Mnohí z nich boli priamo účastní hrôz vojny, čelili ponižovaniu, strachu o svoj život a životy svojich blízkych. Je ťažké sa odosobniť, ak oproti vám sedia dospelí ľudia a v beznádeji plačú, ak mladí ľudia hovoria o smrti svojich kamarátov, spolužiakov, ak v jeden deň vidíte v médiách bytový dom, ktorý bol zasiahnutý strelou a v jeho troskách zahynuli nevinní ľudia a na nasledujúci deň mi do kancelárie príde človek z toho mesta, z toho domu, ktorý povie, že medzi mŕtvymi sú jeho susedia, jeho známi…Áno, mám v hlave viacero veľmi emotívnych výpovedí ľudí, na ktoré nezabudnem asi nikdy v živote.
Ostávate s nimi v dlhodobejšom kontakte?
Odídenci sú povinní hlásiť sa na miestnom úrade každý mesiac, takže sa stretávame pravidelne. Mnohí si prídu iba splniť túto povinnosť, iní sa u mňa zdržia dlhšie, porozprávajú sa, poradia, vyžalujú sa... Niektorí z tých, ktorí odchádzajú ďalej, prípadne sa vracajú späť na Ukrajinu, sa prídu rozlúčiť. Človek potom cíti zvláštne prázdno. Nikdy totiž neviem, či ich ešte niekedy stretnem. Sú však medzi nimi aj takí, ktorých poznám už dávnejšie a vytvorili sme si medzi sebou už kamarátske vzťahy. S tými sa stretávam a navštevujem aj mimo práce.
Čo je podľa vašich skúseností pre odídencov z Ukrajiny najdôležitejšie, aby mimo svojho domova dokázali fungovať čo najnormálnejšie? Čo by mali urobiť ako prvé?
Ide o dve roviny - čo môžu urobiť oni a čo môžeme urobiť pre to my, aby sme im to umožnili. V prvom rade je to určite zvládnutie slovenského jazyka. To je alfa a omega zžitia sa s novým životom na Slovensku. Neznalosť jazyka spôsobuje, že človek časom môže cítiť frustráciu, uzatvára sa pred okolím, cíti sa byť nepotrebným... Alebo je "odsúdený" iba na existenciu v svojom jazykovom prostredí, vo svojej úzkej komunite. Práve jazykových kurzov, ktoré by tak veľmi potrebovali, je však žalostne málo. Jazyková bariéra však priamo súvisí s problémom zamestnať sa. Potom vysokoškolsky vzdelaní ľudia sa často zamestnajú ako upratovačky, predavačky, ukrajinskí lekári u nás pracujú v kozmetických salónoch ako maséri, manikérky, pedikérky. Ukrajinci sú nám nesmierne podobní charakterovo aj emocionálne. Platná legislatíva im však stále neumožňuje žiť tak, akoby sa len presťahovali z jedného mesta do druhého.
Vaša práca je nielen časovo, ale určite aj psychicky náročná. Čo vám pomáha odosobniť sa od svojej práce a všetkých tých ťažkých osudoch a príbehov?
Pred pár mesiacmi som začal chodiť do práce pešo. Aby som si, ľudovo povedané, prevetral hlavu. Z Podunajských Biskupíc do Ružinova na úrad sú to slabé 3 km. Cestou mám kostol, a tak vždy, keď idem okolo neho, poprosím: "Bože, daj mi aj dnes, prosím, dostatok sily, viery, daj mi dostatok pokory, trpezlivosti, daj, aby som mohol aj dnes aspoň trochu týmto ľuďom pomôcť a dať im nádej. Častokrát si popri svojej práci spomeniem na kamaráta a bývalého kolegu, policajta Paľa, ktorého som vždy obdivoval za to, že nech mal v kancelárií akýkoľvek počet klientov, vždy som ho videl pokojného, usmiateho a pomáhajúceho. Toto mi vždy pomôže a núti ma zamyslieť sa, keď mi už dochádzajú sily.
Vianoce by mali byť obdobím pokoja a aj oddychu v rodinnom kruhu. Nebude to tak však pre všetkých. Mnohých ľudí v tomto čase prenasledujú negatívne myšlienky, s ktorými sa často vyrovnávajú len veľmi. Ako takej osobe pomôcť, sme sa rozprávali so psychológom a riaditeľom internetovej poradne IPčko.sk Marekom Madrom.
Vianoce by mali byť obdobím, na ktoré sa všetci tešíme. Nie je to však u všetkých tak. S akými problémami sa stretávate najčastejšie v tomto období?
Naše skúsenosti z liniek pomoci IPčko.sk, Dobrá linka a Krízová linka pomoci a skúsenosti z krízových služieb Káčko, Klub Machovisko a FLEK klub poukazujú na fakt, že počas dvoch náročných rokov (pandémia koronavírusu, vojna na Ukrajine, smrť dvoch nevinných mladých ľudí atď.), sme zaznamenali 44% nárast v témach pocitov osamelosti, 22% nárast v téme myšlienok na samovraždu, 100% nárast s témou duševných ťažkostí, 78% nárast v otázkach stresu a tlaku na výkon a 16% nárast v téme depresie a depresívnych symptómov.
Na linkách pomoci OZ IPčko je dlhodobo témou číslo jeden „Pocit osamelosti“. Ľudia majú pocit, že nemajú s kým hovoriť o tom, čo prežívajú, čo potrebujú a kým skutočne sú.
Komu sa zdôveriť, ak sa človek v predvianočnom či vianočnom období cíti sám? A čo ak sa hanbíme hovoriť o probléme?
Je dobré nezostávať so svojimi pocitmi a prežívaním osamote. Nebojte sa svojim blízkym alebo ľuďom, ktorým dôverujete odhaliť to, čo aktuálne cítite, porozprávajte sa o tom, čo prežívajú jednotliví členovia rodiny a buďte si navzájom oporou. Chce to istú dávku odhodlania a odvahy, ale na druhej strane si musíme uvedomiť aj fakt, že naši blízki to jednoducho nemajú odkiaľ vedieť a zaujať k tomu postoj. Môžete sa pripojiť k online komunite a porozprávať sa s ostatnými, ktorí majú podobné skúsenosti ako vy.
A kedy ide už o situáciu, že človek prepadá depresii a potrebuje pomoc odborníka?
Ak si na našom blízkom všimneme akúkoľvek zmenu v správaní, zvyklostiach, prejavoch či reakciách, nebuďme nevšímavý a pomôžme im v tom sa otvoriť.
My odborníci na duševné zdravie tvrdíme, že ak človek prežíva niečo ťažké, stratil záujem o veci, ktoré mu predtým robili radosť, nič sa nemení k lepšiemu a trvá to viac ako 2 týždne, je čas vyhľadať odbornú pomoc.
Je nejaká „prvá pomoc“? Veľmi laicky povieme, že na chrípku si urobíme citrónový čaj s medom. Čo pomôže v tomto prípade?
Každý z nás je iný a jedinečný. Odlišne vnímame a reagujeme na životné situácie a aj v riešení ťažkostí každému z nás funguje niečo iné, preto neexistuje univerzálna rada, ktorá by „zaručene“ fungovala. Samozrejme existuje nejaký sumár odporúčaní, ktoré spojí za to vyskúšať, napríklad:
Kontakt – hovoriť o tom s ľuďmi ktorým dôverujete.
Neuzatvárať sa do seba, ale s problémom sa zdôveriť.
Hľadanie zmyslu – zamerať sa na tie oblasti, ktoré vás bavia.
Hranice – stanovovať si hranice, vedieť kedy sú veci pre nás ok a kedy už nie. Nemusíme mať na seba extréme nároky za každú cenu.
Spánok – oddych je dôležitý, telo ho naozaj potrebuje. Tak ako po psychickej stránke, tak aj fyzickej.
Zdravá strava – môže pomôcť začať sa zameriavať na seba, starať sa o seba, zaujímať sa.
Cvičenie – choďte sa prejsť, zacvičte si jogu, doprajte svojmu telu pohyb, ktorý vám pomôže nabudiť sa.
Zoznam - pokiaľ cítite tlak a stres, je dobré vedieť čo vám tieto pocity spôsobuje.
Hovoriť „nie“ – je v poriadku niečo odmietnuť. Nie je to síce jednoduché, treba na tom aj dhšie pracovať, je však potrebné sa to naučiť.
Oddych – rovnako ako sú dôležité povinnosti, je dôležitý aj oddych.
Prevziať kontrolu – uprednostnite seba, prevezmite kontrolu nad tým, čo žijete, nech za vás nerozhoduje niekto iný.
Súcit so sebou samým – tak ako sa snažíte dávať lásku a podporu ľuďom, na ktorých vám záleží, doprajte ju aj sebe.
Byť šťastný - robte to, čo vás robí šťastným, čo vás baví.
Je ok nerobiť nič – oddych niekedy môže vyzerať ako „nič nerobenie“ a je to v poriadku. Aj to je istá forma relaxu, ktorá je mimoriadne dôležitá a nemali by sme si ju vôbec odopierať.
Mnohí mladí ľudia následkom tejto doby (koronakríza, vojna na Ukrajine, energetická kríza) určite vnímajú viaceré problémy v rodine. Môže ísť aj o nedostatok financií. Ako sa s tým popasovať?
Často sa vianočné prípravy a nákupy darčekov vzďaľujú od predstavy „šťastných, veselých a pokojných Vianoc, čo spôsobuje, že sú viac zdrojom stresu ako potešenia. Nie je nezvyčajné, že sa môžu objaviť pocity úzkosti, viny a nedostatočnosti. Naozaj môže byť užitočné vytvorenie si vlastného rodinného vianočného rozpočtu, byť realistickými v tom, čo si môžeme a nemôžeme dovoliť, čo vlastne potrebujeme a čo je iba nákupná pasca.
Na druhej strane, ako má rodina vysvetliť fakt, že nemá peniaze? Je riešením tajenie problémov a dúfanie v lepšiu budúcnosť, alebo je lepšie hovoriť otvorene?
Aj v tomto prípade platí, že je potrebná otvorenosť, a to aj voči deťom s použitím takého jazyka, ktorý je adekvátny veku dieťaťa. Hovorte o tom, aký bude váš nasledovný životný a finančný štýl, kým sa situácia nezmení na takú, akú ako rodina potrebujete.
Ak máte doma tínedžerov, zapojte ich, dajte im pocit zodpovednosti, dôvery, rešpektu. Ukážte im, že vás zaujíma ich názor. Ešte predtým ako sa porozprávate spoločne s deťmi, dohodnite sa na štýle a obsahu komunikácie vy dospelí, aby ste mali jasné pravidlá, aby deti necítili neistotu.
Mnohí v nedávnej minulosti prišli o svojich blízkych. Na Štedrý večer bude teda pri stole prázdne miesto. Každý sa so stratou vyrovnáva inak. Ako podať pomocnú ruku? Strata blízkeho človeka je mimoriadne náročná, čo môže ovplyvniť zdravie pozostalých a zmenu atmosféry v kruhu rodiny. Uznajte stratu a bolesť, ktorú prežívajú, nenúťte ich cítiť sa inak. Ponúknite úprimné vyjadrenie a pochopenie ich smútku, dajte im priestor na to, aby hovorili, čo cítia a nevyvíjate na seba tlak, že ich smútok musíte vyriešiť, zmierniť alebo odstrániť. Viac počúvajte a menej hovorte. Ak si nie ste istí, akú podporu ponúknuť alebo čo by bolo najvýhodnejšie, opýtajte sa „Ako ti môžem pomôcť?“
Aj keď sa o duševnom zdraví hovorí stále častejšie, aj tak táto téma stále zostáva tabu. Do kedy máme čakať, že sa človek s psychickým problémom zdôverí?
Už to v tomto rozhovore odznelo viackrát, ale zmenu naozaj môžeme a musíme urobiť my sami v tom, že k témam duševných ťažkostí budeme otvorení, nebudeme ťažkosti bagatelizovať, práve naopak, budeme hovoriť o nich ako všetkých iných zdravotných ťažkostiach, pri ktorých automaticky siahame po pomoci odborníka.
V súvislosti s tragédiou v podniku pre LGBTI+ komunitu na Zámockej ulici v Bratislave zrejme aj mnohí mladí ľudia práve v tomto období rozmýšľajú nad tým, ako hovoriť o svojej sexuálnej orientácii...
Povedať niečo tak osobné intímne chce naozaj veľmi veľa odvahy a to aj vtedy, keď stojíte pred svojimi rodičmi, ktorí vás milujú. Pripravte si zázemie na súkromný a intímny rozhovor, keď bude pozornosť orientovaná iba na vás a na nich.
Pripravte sa na to, že ich prvotná reakcia nemusí byť vôbec taká, akú očakávate. Aj vaši rodičia majú nejaké predstavy a očakávania a budú potrebovať čas, kým spracujú to, čo ste im povedali. Nesúďte ich. Vráťte sa k tejto téme po pár dňoch a spýtajte sa ich, ako sa v tom celom majú a čo by ste pre seba ako rodina mohli urobiť.
Pre rodičov to naozaj môže byť šokujúca informácia, preto by som chcel naozaj poprosiť, aby ste boli voči svojim deťom citliví a v tých prvých momentoch a dňoch im dali najavo svoju lásku. Ak potrebujete, hovorte o tom aj vy s niekým, kto vám tým pomôže prejsť, u nás tak môžete urobiť anonymne, nonstop a bezplatne na linkách pomoci (www.krizovalinkapomoci.sk, 0800 500 333).
Ako však konať v prípade, že blízki či rodina človeka odsúdia, neprijmú? Aj na takúto verziu je potrebné sa pripraviť, najmä vtedy, keď viete, že vaše rodinné prostredie nie je úplne otvorené a tolerantné. Vytvorte si záložný plán, zdôverte sa blízkym, ktorým dôverujete.
Uistite sa, že viete, na koho sa môžete obrátiť v prípade, že potrebujete dočasné bývanie alebo emocionálnu podporu. Nezostávajte v tom osamote a v prípade potreby kontaktuje aj naše linky pomoci– IPčko.sk a Krízovú linku pomoci.
Odborníci si pripravení vám pomôcť.
NEBYTOVÉ PRIESTORY NA PRÍZEMNÍ HOKEJOVÉHO ŠTADIÓNA
RUŽINOVSKÝ ŠPORTOVÝ KLUB, p. o., Mierová 288/21, 827 05 Bratislava, IČO: 36 066 257 (ďalej len „vyhlasovateľ“) v súlade s ustanovením § 9a ods. 9 v spojení s ustanovením ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a podľa § 281 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“)
oznamuje a zverejňuje svoj zámer na vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže
na predloženie najvhodnejšieho návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy na časť nebytových priestorov na prízemí budovy Ružinovskej arény (bez hotelovej časti) Zimného štadióna Vladimíra Dzurillu, Ružinovská 4 v Bratislave, súpisné číslo 4811, katastrálne územie Ružinov, ktorá je vo vlastníctve hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a je zverená do správy mestskej časti Bratislava-Ružinov
Predmet obchodnej verejnej súťaže
časť nebytových priestorov na prízemí budovy Ružinovskej arény (bez hotelovej časti) Zimného štadióna Vladimíra Dzurillu, Ružinovská 4 v Bratislave; stavba so súpisným číslom číslo 4811 na pozemkoch registra C-KN parc. č. 15294/14, parc. č. 15294/50, parc. č. 15294/49, evidovaná Okresným úradom Bratislava, odborom katastrálnym na liste vlastníctva číslo 1666, katastrálne územie Ružinov, obec: Bratislava- Ružinov,Okres: Bratislava II.
Účel nájmu
V tejto súťaži účel nájmu navrhne samotný súťažiaci, pričom platí podmienka, že službami (hlavnými ani vedľajšími) poskytovanými v predmete nájmu nesmú byť erotický salón, striptíz a/alebo herňa.
Súťažné podmienky, podklady a bližšie informácie je možné získať:
a) na sekretariáte RŠK, p. o., Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Ružinovská 4, 82101 Bratislava
b) na internetovej stránke www.rskruzinov.sk
NEBYTOVÝ PRIESTOR NA LISTOVEJ
4 Mestská časť Bratislava - Ružinov v súlade s § 9a zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a v súlade s § 7 ods. 3 Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava-Ružinov o zásadách hospodárenia s majetkom mestskej časti Bratislava-Ružinov a s majetkom hlavného mesta SR Bratislavy zvereným do správy mestskej časti Bratislava-Ružinov v znení neskorších predpisov
oznamuje a zverejňuje svoj zámer na vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže
o najvhodnejší návrh na uzatvorenie Zmluvy o nájme nebytového priestoru vo výmere 37,95 m2 nachádzajúci sa v objekte Listová č. 4 v Bratislave,
Druh stavby: iná budova, na ulici Listová, číslo vchodu 4, postavený na pozemkoch parcely registra „C“ parcela č. 2691/1, 2691/18 a 2691/20 katastrálne územie Ružinov, zapísaný na LV č. 2941, obec: Bratislava-m.č. Ružinov, Okres: Bratislava II, ktorý je vo vlastníctve Hl. mesta SR Bratislava, zverený do správy mestskej časti Bratislava - Ružinov.
Podmienky obchodnej verejnej súťaže budú zverejnené na webovej stránke www.ruzinov.sk dňa 6. 11. 2023 a k nahliadnutiu či poskytnutiu akýchkoľvek informácií bude k dispozícii p. Ing. Michaela Jakubiková, kanc. č. 217 na druhom poschodí Miestneho úradu mestskej časti Bratislava-Ružinov, tel. č. 0904 927 090; michaela.jakubikova@ ruzinov.sk.
PRENÁJOM PARKOVACÍCH MIEST A PRIESTOROV NA UL. MLYNSKÉ NIVY
Mestská časť Bratislava - Ružinov ponúka na prenájom v areáli Mlynské Nivy 61 v Bratislave (Jarabinková)
■ parkovacie státie za cenu 50, - eur/ mesiac;
■ priestory za nájomné vo výške 3,90e/ m2 / mesiac pre účel využitia: skladové priestory, dielne, administratívne priestory.
V prípade záujmu kontaktujte Mgr. Michaelu Malinovú na emailovej adrese bytove@ruzinov.sk
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com)
Podozrenia z korupcie a iné citlivé témy
pomoc@ruzinov.sk
Výtlky, kosenie, neporiadok a iné, ktoré súvisia s fungovaním mestskej časti
podnety@ruzinov.sk
Nefunguje verejné osvetlenie?
info@tsb.sk
(resp. prostredníctvom formulára na bratislava.sk)
Vozidlo parkuje na tráve? Vandalizmus?
mestská polícia – 159
Odvoz nadrozmerného odpadu?
www.olo.sk
(vrátane možnosti objednať OLO taxi)
Máte porozhadzované smeti okolo kontajnerov? Čo robiť, ak je pri kontajneroch vyhodený starý nábytok, záchodové misy alebo monitory?
Kontaktujte správcu (resp. zástupcov spoločenstva), aby zabezpečil dočistenie. Za udržiavanie poriadku na kontajnerovom stojisku je zodpovedný správca – nie OLO, ani mestská časť, ani mesto.
Máte málo smetných nádob?
Správca musí požiadať OLO o ich doplnenie, alebo o častejší interval odvozu. Kontaktujú ho priamo, nie prostredníctvom mesta alebo mestskej časti.
Môžu byť kontajnery umiestnené na ceste?
Nie. Išlo by o porušenie zákona, keďže by to bola prekážka v cestnej premávke v zmysle cestného zákona.
Ako postupovať, ak si chcete vybudovať kontajnerové stanovište alebo vybudovať polopodzemné kontajnery?
1. správca (resp. zástupcovia spoločenstva) vypracujú projektovú dokumentáciu
2. požiada magistrát hlavného mesta o súhlas s umiestnením kontajnerového stanovišťa (v zmysle VZN o nakladaní s odpadmi na území hlavného mesta)
3. hlavné mesto (v súčinnosti s mestskou časťou) vydá (alebo nevydá) súhlas
4. v prípade, že správca získa súhlas hlavného mesta, požiada o nájomnú zmluvu na tento pozemok
5. správca následne podá ohlášku na stavebný úrad so žiadosťou o možnosť vybudovať stanovište (až potom začne s prácami)
NEPORIADOK OKOLO SMETNÝCH KOŠOV?
POTREBUJETE VIAC KONTAJNEROV?
KONTAKTUJTE SPRÁV
Predstavujeme vám výber z toho najlepšieho, čo môžete v rámci kultúrnych a spoločenských podujatí v mestskej časti Ružinov v mesiaci november zažiť.
Predstavujeme vám výber z toho najlepšieho, čo môžete v rámci kultúrnych a spoločenských podujatí v mestskej časti Ružinov v mesiaci október zažiť.
Predstavujeme vám výber z toho najlepšieho, čo môžete v rámci kultúrnych a spoločenských podujatí v mestskej časti Ružinov v mesiaci máj zažiť.
Na Slovensku má futbal bohatú tradíciu a teší sa veľkej obľube. Stále sa rodia nové a nové talenty, ktoré ale treba správne podchytiť už v útlom veku. A práve aj práci s mladými nádejnými futbalistami sa venuje cez Útvar talentovanej mládeže podporovaný Futbalovým zväzom - Futbalový klub Inter - ktorý má zázemie v Ružinove.
Keď bol v roku 1940 založený klub Apollo, asi nikto netušil, že sa časom pretransformuje do jedného z najvýraznejších bratislavských futbalových klubov FK Inter Bratislava a vychová množstvo kvalitných hráčov. Medzi nich patria napríklad Jozef Barmoš, Ladislav Jurkemik, Titus Bubeník, Ľubomír Luhový, Vladimír Weiss a mnohí ďalší. Inter bol kedysi najväčším dodávateľom hráčov do reprezentačných mužstiev Slovenska.
Ide im karta
Po predaji licencie klubu sa Inter v roku 2009 presťahoval z dlhoročného zázemia na Pasienkoch do Ružinova, do priestorov na Drieňovú. Jeho prezidentom sa stal bývalý reprezentant, odchovanec Interu Jozef Barmoš, ktorý v klube pôsobí dodnes. Klub má vo svojom portfóliu 420 zverencov rozdelených v 20 tímoch. Z toho sú dva ženské – žiačky a dorastenky. Muži hrajú síce 4. ligu BFZ, no v sezóne 2023/24 dominujú a doteraz (v čase uzávierky tohto čísla) ešte neprehrali ani jeden zápas. Mladší a starší žiaci v tejto sezóne kopú 1. a mladší a starší dorastenci zase 2. ligu.
Dôležité je športové srdce
Tí najmenší futbalisti vo veku 4-5 rokov majú tréning raz do týždňa, mladší žiaci už dva razy týždenne, plus zápasy, starší žiaci trikrát a víkendový zápas, dorastenci trénujú štyri dni v týždni, plus absolvujú súťažný zápas cez víkend. Zápasy hrajú zverenci nielen s klubmi v Bratislave, ale po celom Slovensku. Šport je stále fyzická záležitosť. Futbal na konzole nie je futbal. Prvé veľké sito je vo veku 12-13 rokov, keďže sa hrá na celé ihrisko, strieda sa hokejovo, neskôr sa strieda podľa počtu. Tam sa niektorí zlomia aj kvôli kondícii, strácajú pozíciu, prichádzajú rastové či školské problémy. Ako si myslí Jozef Barmoš, nie každý zverenec je ochotný znášať tréningovú záťaž. Ak niekto nemá športové srdce, žiaden šport si ho neudrží.
Nie je prestup ako prestup
Nábor mladých talentov začína už od 4. roku, no priebežne sa káder vo všetkých kategóriách dopĺňa raz ročne. „Záujem detí o futbal je stále veľký, no musíme si dávať pozor aj na tzv. špiónov, ktorí nám lákajú kvalitných hráčov do konkurenčných klubov,“ vysvetľuje dlhoročný prezident Interu Jozef Barmoš a pokračuje: „Dnes je prestup jednoduchší ako kedysi, od klubu nemusí mať na prestup žiadne povolenie. Napríklad - odíde ako šikovný útočník, ktorý dáva veľa gólov. Konkurencia z neho urobí v klube záložníka, potom obrancu, náhradníka a nakoniec skončí na tribúne. Aj také veci sa stávajú.“
Kvalifikovaní tréneri
Futbal je hra, ktorá sa vyvíja. Iný futbal sa hral kedysi a iný sa hrá dnes. A tak úspech futbalového mužstva závisí aj od prístupu a kvalifikácie trénera. Futbalom zapálený personál, profesionálny prístup, sústavné vzdelávanie trénerov – to sú predpoklady pre úspešný klub. Medzi trénermi Interu sú aj bývalí hráči nielen tohto klubu, ale aj iných alebo učitelia telocviku. Všetci však musia mať potrebnú trénerskú kvalifikáciu. V klube pôsobia aj študenti FTVŠ, ktorí trénujú najnižšie kategórie alebo sú asistentmi trénerov. Každý mančaft má na certifikovaných pozíciách svojho hlavného trénera, asistenta a vedúceho mužstva.
Bratislave chýbajú tréningové ihriská
FK Inter má v užívaní areál na Drieňovej s jedným trávnatým ihriskom. To však ale na kapacitu zverencov ani zďaleka nestačí. Preto si na tréningy komerčne prenajímajú iné ihriská v Bratislave a počas zimnej sezóny aj telocvične. Keďže klub žije iba z členských príspevkov a okrem prenájmov aj údržba trávnatého ihriska niečo stojí, nie je vždy jednoduché pre vedenie klubu vyjsť s financiami. Klubu by veľmi pomohol aspoň umelý trávnik a osvetlenie ihriska.
„Z Bratislavy za posledných tridsať rokov doslova zmizlo 45 ihrísk. Je to veľká škoda, pretože potom sa dejú veci, že záujem detí o šport nie je kde naplniť. V ideálnom svete by developer postavil napríklad pri letisku tri ihriská so zázemím vedľa seba a problém by bol vyriešený,“ zhodnotil situáciu s nedostatkom priestorov pre futbal prezident Barmoš. Ale aj napriek starostiam s priestormi a financiami sa klubové srdce Jozefa Barmoša nezaprie. „Našim cieľom je vychovať deti, aby sa od najnižšieho ročníka dostali až po kategóriu mužov,“ dodal na záver.
Boj o titul v hokejovej extralige je v plnom prúde. Kto však získa trofej, je ešte neisté. Občas totiž zakopne aj najväčší favorit a naopak, prekvapiť môže aj outsider. Pohár pre víťaza však môžu nad hlavu zdvihnúť aj odchovanci ružinovského hokeja. Pre Ružinovské Echo porozprávali, ako si spomínajú na svoje hokejové začiatky.
Hokejová matematika je často neúprosná. Stačí jeden gól a nádej na postup je úplne zmarená. Pred bránami play off už zostali aj veľkí favoriti, iným sa podarilo postúpiť aspoň cez barážové boje. Slovenská osmička najlepších tímov extraligy je však už známa. Aktuálne vrcholia boje o postup do najlepšej štvorky. Zastúpenie v nich má aj ružinovský hokej. Veď mnohí z extraligistov vyrástli práve na štadióne v našej mestskej časti.
Štvorica vo štvrťfinále
Veľmi dobre si na nich spomína aj tréner Miroslav Vitaloš. „Niektorých som priamo trénoval a pamätám si, že boli už v žiackych a mládežníckych kategóriách veľmi usilovní a platní hráči pre svoje mužstvo. Každý z nich v niečom vynikal,“ hovorí o Jakubovi Lackovi, Filipovi Krivošíkovi, Martinovi Vitalošovi či Romanovi Žitnom. Práve táto štvorica v extralige aktuálne ( v čase uzávierky) hrá štvrťfinálové zápasy play off.
Posledný menovaný je najlepším strelcom Michaloviec. Osud ho však zase zavial do hlavného mesta. O postup jeho tím totiž zápasí so Slovanom. „Je to veľmi špecifické. Klub má históriu, ale play off je nevyspytateľné. Mali sme cieľ postúpiť medzi osmičku, čo sa podarilo. Idem však ďalej,“ hovorí a na žiacke a mládežnícke časy spomína len v dobrom. „V Ružinove som hokejovo vyrástol a naučil som sa všetky hokejové veci, ktoré viem,“ dodáva.
Petráš do reprezentácie
V Ružinove sa na ľade stretol aj so Šimonom Petrášom. Ten bol spomedzi Slovákov hráčom s najväčším počtom gólov, aj keď jeho Dukla Trenčín medzi osmičku najlepších tímov nepostúpila. „v Ružinove som stál prvýkrát na ľade. Boli sme výborný kolektív. Mojim prvým trénerom bol Andrejkovič, trénersky bol výborný Mega, za Hejčíka sa stretávali aj naši rodičia,“ vracia sa niekoľko rokov späť.
Ostatnú sezónu strávil pod hradom Matúša Čáka, odkiaľ pochádza jeho mama. O obedy sa mu tak starala zase babka, ktorá žije v Trenčíne. „To bolo úžasné, lebo sezóna bola ťažká, na začiatku sme hrávali len vonku, keďže sa rekonštruoval štadión. To bolo náročné na cestovanie.
Ďalšie zápasy boli v blízkej Dubnici nad Váhom a keď sme sa vrátili do Trenčína, už to bolo dobre,“ hodnotí. Či tam bude pôsobiť aj ďalšiu sezónu, je otázne. Klub si môže na neho uplatniť opciu do konca apríla. Ponuku si pýta štatistikou kanadských bodov. Len v základnej časti nastrieľal 26 gólov a pridal 15 asistencií. Aj preto ho pozvali do reprezentácie.
Nech vyhrá najlepší
Nasledovníkov môže mať Šimon Petráš aj z tímu, kde hokejovo vyrastal. Tréner Vitaloš hovorí, že šikovných hráčov majú aj teraz. „Myslím si, že niektorí z nich majú šancu sa dostať až do mužského hokeja. Ale to majú ešte dlhú a náročnú cestu pred sebou. Veľké nádeje vkladám do Adama Cedza, ktorý hráva v Třinci a v tejto sezóne sa stal najproduktívnejším hráčom ich juniorky,“ dodáva. Či si raz zahrá aj v našej extralige, ukáže čas. „Extraliga má určite svoju kvalitu. Je ťažké sa tam dostať a udržať. Páči sa mi trend, keď dostávajú šancu aj mladší hráči,“ hovorí Vitaloš. Víťaza aktuálneho ročníka však netipuje. „Je to vyrovnaná súťaž. Nech vyhrá najlepší,“ uzatvára.
V roku 2000 doviedol našich hokejistov k striebru na šampionáte v Petrohrade, o dva roky neskôr sa v Göteborgu tešili zo zlata. Najúspešnejší slovenský hokejový tréner Ján Filc oslavuje životné jubileum - 70 rokov.
Zápolenia našich chlapcov sledovali státisíce ľudí. Ján Filc bol vtedy hlavným trénerom. Predtým však v Ružinove stál na čele mládežníckeho hokeja. "BEZka sa vtedy transformovala na Danubiu 96, potom som prevzal juniorskú reprezentáciu," spomína na prvé úspechy.
Neskôr, presnejšie, pred 23 rokmi trénoval už mužov. Slováci vybojovali na šampionáte najskôr striebro, o dva roky na to zlato. Ján Filc, ktorý už 30 rokov žije v Prievoze, hovorí, že spomienky sú stále živé: „Najviac sa opakujú posledné úseky hry z finále. To ma vždy veľmi poteší.
So svojim tímom bol však aj blízko k vzácnemu kovu na olympiáde vo Vancouveri. „Pri účasti všetkých tých najlepších hokejistov sveta v tom čase, naše vystúpenie považujem tiež za úspech,“ spomína síce na nepopulárne, ale vynikajúce štvrté miesto.
Hokeju sa ako brankár venoval od 11 rokov. Veď z Tehelného poľa, kde bývali, to mal na zimný štadión len kúsok. „Najprv tam chodil môj starší brat Marián na krasokorčuľovanie. Najprv som ho sledoval z fusaku, neskôr ma jeden z ľadárov vyzval, aby som si aj ja obul korčule. Ale mňa postavili do bránky,“ zaspomínal si.
Dve medaily má aj z obdobia, keď aktívne hrával. Jeho vzorom bol Vlado Dzurilla. „Ako brankárska aj ľudská osobnosť. Neskôr sme spolu trénovali dorast Slovana. Bol to skvelý človek,“ dodáva oslávenec. Aktívnu kariéru ukončil, keď mal 31 rokov. Ján Filc je laureátom Krištáľového krídla aj nositeľom štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.