Témy

v máji sa nám podarila veľká vec! Parlament schválil zákon, že obec môže opraviť aj cestu alebo chodník, ktoré nemajú známeho majiteľa, ak slúžia verejnosti. Nápad na túto zmenu som sa snažil presadzovať ako starosta od prvého dňa - a pridalo sa k nemu mnoho dobrých starostiek a starostov z celého Slovenska. V Národnej rade SR zákon predložila naša ružinovská poslankyňa parlamentu Monika Kozelová, text pomáhala písať naša ružinovská poslankyňa Michaela Biháryová. Za ich prácu im patrí veľká vďaka. Zo zákona vyplýva, že konečne môžeme legálne opraviť aj výtlky na cestách, ktoré nám nepatria, ale slúžia vo verejnom záujme. Exnárova popri autoškole, parkoviská popri Ružinovskej, vnútroblok Delfín, Priekopy, cesta k lodenici na Mokráň-Záhoň... všetci poznáme tie najrozbitejšie úseky v Ružinove, ktoré desiatky rokov naša mestská časť nemohla opraviť, lebo nikomu nepatrili. Znie to neuveriteľne, ale keby sme ich opravili, ako starostu ma za to doteraz dokonca mohli posadiť do basy. Teraz bude ich oprava legálna - rovnako ako sa zlegalizuje odhŕňanie snehu na mnohých chodníkoch vo vnútroblokoch, ktoré nemajú správcu (napríklad skoro celá Pošeň). Samozrejme, ani tento zákon nám nedovoľuje robiť investície - na stavebné povolenie treba zdokladovať vlastnícky vzťah k stavbe cesty či chodníka. Umožňuje nám ale robiť všetky opravy, na ktoré sa stavebné povolenie nevyžaduje - teda najmä vymeniť asfalt bez výmeny obrubníkov. A samozrejme, limitom sú stále peniaze, takže nedokážeme všetko opraviť hneď a zaraz. Postupne sa však do toho pustíme - a napríklad tú Exnárovu či parkoviská na Súmračnej zvládneme ešte tento rok. Váš starosta  
Len niekoľko dní pred uzávierkou tohto čísla Ružinovského Echa sa uzatvorilo prihlasovanie detí do škôlok. Tento rok situáciu ešte viac skomplikovala novela, ktorá zaviedla povinnú predškolskú dochádzku, ktorá nerozlišuje trvalý pobyt rodičov dieťaťa. Výrazne to tak ovplyvní množstvo detí, ktoré môžu mestské časti prijať do svojich škôlok. Zaujímalo nás, ako túto situáciu vnímajú poslanci a ako by realizovali výstavbu ďalších škôlok.    František Bolgáč, Team Vallo - sever (Štrkovec) Rád by som Vás na úvod doplnil, že od 1.9.2021 je pre každé dieťa, ktoré dosiahne päť rokov veku (do 31. augusta 2021), predprimárne vzdelávanie povinné. Taktiež podľa nariadenia ministerstva školstva tieto deti sa budú prijímať prednostne do MŠ podľa trvalého bydliska (§59a zákona č. 245/2008 Z. z.). Zjednodušene povedané, ak si rodič predškoláka nenájde inú škôlku, musí ho prijať spádová. Myslím si, že nielen predškoláci by mali byť umiestňovaní do škôlok podľa trvalého pobytu dieťaťa. S tým súhlasia mnohí rodičia. Na strane druhej iným vyhovuje, keď svoje deti vodia do materskej školy v blízkosti svojej práce. Mestská časť disponuje dátami o počte detí v jednotlivých obvodoch. Vďaka nim dokáže predpokladať, koľko miest pre deti obyvateľov bude potrebovať. O to viac ma mrzí, že za ostatné 2 roky napriek známym faktom o počte detí, sa nepostavila, ba ani nezačala stavať žiadna nová škôlka. Výstavba škôlok a iných projektov pre obyvateľov sú vecou priorít vedenia tej ktorej mestskej časti.     Michal Gašaj, SME Ružinov (Nivy) Ak budeme musieť prijímať všetky deti bez ohľadu na trvalý pobyt, nebude možné zvládnuť to a doplatíme na legislatívne „vrtochy“, ktoré obciam pripravil niekto iný. Napriek tomu, že za posledné dva roky pribudlo v našich škôlkach každoročne asi sto miest, dobre vieme, že by sme ich potrebovali viac. Rastie totiž počet obyvateľov, už pred desaťročiami boli škôlky rozpredané ako nepotrebné a neskôr sa nebudovali nové. Povinná predškolská dochádzka nám situáciu ešte viac skomplikuje. Výstavba škôlok naráža na dva základné problémy. Prvým sú financie. Cestou by mohli byť štátne dotácie alebo podpora z eurofondov. Tie už, samozrejme, Ružinov čerpá v maximálnej možnej miere. Druhým problémom, a to je omnoho zásadnejšie, je, kde vôbec stavať. Ružinov totiž nedisponuje žiadnym vhodným dostupným pozemkom či budovou, kde by sa takáto investícia dala realizovať. Preto sa usilujeme presviedčať developerov, aby vytvárali škôlky priamo v ich projektoch ako napríklad NUPPU v Prievoze alebo Cvernovka na Nivách.     Marcela Kulifajová, Tím Ružinov (Štrkovec) Povinná predškolská dochádzka, ktorá nerozlišuje trvalý pobyt, nám prinesie komplikácie a finančnú záťaž. Už teraz máme v škôlkach málo miest. Každý rok sa snažíme navyšovať kapacity, aby sme uspokojili prioritne deti obyvateľov Ružinova. Vytvorenie miest v škôlkach, ich výstavba, zariadenie, prevádzkové náklady, mzdy, odvody za zamestnancov, to sú všetko položky, ktoré idú z rozpočtu obce, teda z daní našich obyvateľov. Príspevok štátu na predprimárne vzdelávanie je veľmi nízky, vo veľkej miere ho obce doplácajú. Práve rezident príslušnej mestskej časti má mať prednostné právo na prednostné umiestnenie dieťaťa. Pokiaľ sa štát rozhodol zriadiť povinnú predškolskú dochádzku, ktorá pri umiestnení dieťaťa do predškolského zariadenia nemá nerozlišovať trvalý pobyt rodičov a dieťaťa, mal by zabezpečiť financovanie a kapacity tak, ako je to pri základných školách. Ak s tým štát samosprávam nepomôže, mala by mať samotná samospráva kompetenciu rozhodnúť o výhradnom umiestnení dieťaťa obyvateľa obce.     Peter Strapák, Team Vallo - sever (Trnávka) Štát opätovne prijal opatrenie, ktoré bude odčerpávať financie z rozpočtu obce, bez toho aby im to finančne vykompenzoval. Na základe uznesenia predloženého spoločne s Petrom Hercegom miestny úrad vypracováva koncepciu rozvoja základných a materských škôl, ktorá sa aktualizuje každý polrok. Plány pripravené sú, len v realizácii sú veľké rezervy. Nie je veľký rozdiel medzi súčasným a minulým starostom. Jedinú novú plánovanú škôlku na Šťastnej v Prievoze, vyrokovanú ešte minulým starostom, súčasný však nedotiahol do zdarného konca. Netreba hľadať v rozpočte rezervy, aj keď tam tiež sú. Máme k dispozícii úver vo výške 15 miliónov eur, ktorý mal byť použitý na rozvoj infraštruktúry a aj škôlok. Zatiaľ sa čerpal na záchranu neúspešných investícii developerov. Samotné prijímanie detí do škôlok je nastavené veľmi zle, žiaľ starostova poslanecká väčšina sa rozhodla ísť touto zlou cestou pri prijímaní detí do základných škôl a schválila tento rok zmenu, ktorá je pre rodičov rovnako nevýhodná.  
V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa Katarína Šimončičová. Je to viac ako rok odkedy čelíme pandémii, ktorá významne ovplyvnila fungovanie celej spoločnosti. Čo je v takejto situácii kľúčovou úlohou obce? Epidémia COVID-19 zmenila pohľad na úlohy samospráv. To, ako Slovensko zvládlo prvé vlny pandémie, bolo aj vďaka samospráve. Samosprávy reagovali rýchlo a pružne. Prijali ako prvé preventívne opatrenia na zabránenie šírenia vírusu, skôr ako štát. Začali sa venovať krízovému riadeniu, obmedzeniu pohybu, zatvoreniu škôl a obmedzeniu verejnej dopravy, distribuovali ochranné pomôcky, ktorých nákup realizovali z vlastných zdrojov, okresné úrady absolútne zlyhali. Keby samosprávy nekonali podľa zdravého rozumu, dnes by sme čísla na Slovensku mali ešte horšie. Išlo o stovky opatrení, ako distribuovať potraviny, starostlivosť o seniorov, veľa miest malo vlastné krízové štáby a vydávali vlastné opatrenia. Samospráva vedela overiť, ktoré opatrenia vlády sú reálne. Kríza navyše výrazne zasiahla rozpočty samospráv.Okrem výpadku príjmov ich pochopiteľne zaťažil aj nárast neplánovaných výdavkov súvisiaci s prijatými opatreniami. Samosprávy ukázali schopnosť operatívne a úspešne reagovať na výzvy, ktoré krízové obdobie prinieslo – boli schopné flexibilne reagovať medzi sebou, aj s vládou. ZMOS, Únia miest aj K8 sa vedia zorganizovať lepšie, ale potrebujú kompetencie – je tu kompetenčné vákuum, orgány krízového riadenia – obec, mesto, štát a krajské orgány – nefungujú, preto je na stole výzva na reformu, aby bol funkčný model – vláda to má vo svojom programovom vyhlásení. Okrem iného ste členkou komisie územného plánovania a životného prostredia. Čo je pre vás za daných okolností prioritou? Územné plánovanie aj ochrana životného prostredia má fungovať aj bez ohľadu na pandémiu. Samozrejme, že to spomalí chod vecí, lebo veľa ľudí buď ochorie, alebo je doma s deťmi, alebo pracuje z domu. Prípadne obec nemôže organizovať stretnutia s verejnosťou priamo napr. na prerokovanie návrhov územných plánov zón. Spomalil sa život, ale na druhej strane sme prešli do online priestoru, mávali sme zasadnutia komisie cez internet. Musím povedať, že keby bolo iba na samospráve, napr. našej ružinovskej a neboli by sme odkázaní na rôzne povolenia, schvaľovania, stanoviská štátnej správy, boli by sme už mali schválených viacero územných plánov zón. Čo sa týka ochrany životného prostredia, samozrejme, že aj tu sa práce spomalili, hoci tráva neprestávala rásť, horúčavy boli bez ohľadu na vírusy, klimatická zmena a jej dôsledky pretrvávajú a treba na ne reagovať. Bolo to náročnejšie kvôli chorobám zamestnancov, zatvorenému úradu. Ružinov je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti? Ružinov je to panoptikum prístupov pri tvorbe mestského prostredia. Má svoje historické časti aj moderné až po súčasnosť, sú tu prvé, veľkoryso plánované sídliská, ktoré sa tvorili ako urbanistické komplexy. Unikátne krajinné zákutia – vodné plochy, Štrkovec a Rohlík, Zlaté piesky, rameno Dunaja vo Vlčom hrdle. Kvalitné školy a školské areály. Objekty hodné ochrany: Stará radnica, kostol, kaštieľ v Prievoze, samotné koncepty urbanistického plánovania – 500 bytov, Štrkovec, Pošeň, Ostredky a Trávniky, Zimný prístav. Ružinov je charakteristický tým, že je celý na rovine – dávno tu mala byt vybudovaná sieť bezpečných cyklotrás. Tienistou stránkou Ružinova je aj to, že si nechal zbúrať industriálne objekty: Kablovku, Gumonku, Cvernovku. Mohli byť po konverzii zaujímavými kultúrnymi objektmi. Má aj environmentálne záťaže, ktorých odstránenie by malo byť prioritou mestskej časti v spolupráci so štátom, najmä pri financovaní likvidácie, či je to skládka vo Vrakuni s presahom do Ružinova, areál Istrochemu s presahom k nám, alebo zvyšky po ropnom závode Apollo, kde na povrchu sa projektujú najvyššie stavby v Ružinove (a v Starom Meste). Vaším domovským obvodom sú Nivy. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Bývam na Dulovom námestí, na Košickej ulici, ktorá je jednou z najkrajších ulíc. Teda bývala, so svojím stromoradím, vytvárajúcim klenbu. Jednak o stromoradia sa magistrát, ktorý to má stále v správe, nestaral, nechával ich iba na dopravákov, ktorí na stromoch odstraňovali prekážky v doprave, ale nestarali sa o to, čo ten strom potrebuje. Posledné roky sa to na magistráte zmenilo, ale pre niektoré stromy to prišlo, žiaľ, neskoro. Okrem zlého zdravotného stavu likvidujú stromoradie aj stavby (Cvernovka), alebo plánovaná električka. Obávam sa, že na Košickej ulici veľa stromov neostane. Bude to zas ďalší z „teplých“ bulvárov, nebude lákať ľudí sa po ňom prejsť. Je potrebné sa začať systematicky starať aj o ďalšie stromoradia na priľahlých uliciach. Pripravuje sa revitalizácia Dulovho námestia, treba posilniť jeho úlohu stretávania sa a pobytu na ňom, nielen počas vianočných trhov. Čaká nás rekonštrukcia trhoviska Miletičova, mal by byť predovšetkým trhom zeleninovo-ovocným, namiesto plota s bilbordmi má mať plot živý, zelený. Na záver jedna aktuálna otázka. V čase, kedy robíme tento rozhovor, sa dostala do medzirezortného pripomienkového konania nová stavebná legislatíva. Ako hodnotíte tento návrh? Návrh nového stavebného zákona a zákona o územno-plánovaní považujem za veľmi zlý, arogantný a v rozpore s ústavou. Je to návrh v prospech istej skupiny stavebníkov, nemá žiadne znaky verejného záujmu. Nielen verejnosť, ale aj samospráva, ktorej územné plánovanie je originálnou kompetenciou, je týmto návrhom o to pripravená. Územné plánovanie by malo byť, podľa môjho názoru, spoločenskou zmluvou, na ktorej sa dohodnú všetky tri sektory: verejná správa, podnikateľský a občiansky. Podľa takto dobre pripraveného územného plánu aj stavebné konania bežia rýchlejšie, už by to mala byť skôr rutina. Avšak zas pripomínam, že štát nemá samosprávy zdržiavať, má sám dodržiavať zákonné lehoty a nie vyhovárať sa na starostov, či primátorov.   
V našej televízii sa snažíme prinášať vám nielen relácie na odreagovanie a zábavu, ale v prvom rade spravodajské informácie týkajúce sa vášho okolia. Čaro regionálného média je totiž práve v tom, že sa v našom vysielaní dozviete veci, ktoré sa takmer určite inde nedozviete. Informácie z Ružinova a hlavného mesta, čo sa deje, udialo a diať bude. Budeme veľmi radi, ak nám pomôžete a aj vy sa stanete súčasťou tvorby nášho spravodajstva. Vaše tipy na reportáže nám posielajte na tvr@tvr.sk. Katarína Kostková, šéfredaktorka TVR  
Ak má človek úzkosti, mal by kontaktovať odborníka, hovorí psychiater Peter Ohrablo. V rozhovore pre Ružinovské Echo pripomína, že aj následky pandémie koronavírusu na psychickom zdraví sa však netýkajú len dospelých, ale aj mladších ľudí. Psychologička Martina Baránková zasa pripomína, že dieťa potrebuje najmä pocit, že je milované. Na problém však nemusíme podľa nej umelo upozorňovať.  MUDr. Peter Ohrablo, psychiater, zástupca prednostu Psychiatrickej kliniky SZU a UNB S pandémiou koronavírusu bojujeme už dlhšie ako rok. Viac pracujeme z domu, kontakt s priateľmi sme mali dlhodobo obmedzený, spoločenské akcie sa nekonali. Ako vnímate vy toto obdobie ako lekár? Bolo a je to tak náročné obdobie, aké spoločnosť doposiaľ nezažila. Dôsledky by sa dali rozdeliť na tie, ktoré spôsobil priamo koronavírus a tie, ktoré súvisia s nastolenými obmedzeniami. Kým tá prvá skupina dôsledkov je podrobne monitorovaná a vyčísliteľná, o tej druhej sa to isté tvrdiť nedá. Je zrejme minimum ľudí, ktorých život nebol pandémiou s ňou súvisiacimi obmedzeniami negatívne ovplyvnený. Počnúc stratou blízkeho človeka, cez zanedbané zdravotné problémy, finančné a iné životné krízy, až po zásadnú zmenu životného štýlu. Je toho naozaj veľa. Nestačila by na to celá kniha… Zrejme najčastejšie skloňovaným výrazom ostatných mesiacov je „osamelosť“. Práve tá má byť hlavnou príčinou zhoršenia príznakov depresie a úzkosti. Ako proti nej bojovať? Ak hovoríme o tom, ako bojovať s osamelosťou, tak v zásade sú dve možnosti. Sú ľudia, ktorí si dokážu vyskladať svoj program z aktivít, pri ktorých trávia čas sami. Niektorí ich už mali vo svojom repertoári aj predtým, iní sa museli prispôsobiť a svoj režim zmeniť. Druhou možnosťou je samozrejme virtuálna komunikácia. Tá však osobný kontakt nedokáže úplne nahradiť. Aktuálne ale smerujeme opäť k lepšej fáze, keď sa možnosti spoločenských kontaktov opäť stávajú reálnejšími. Ak sa pýtate na boj s depresiami a úzkosťami, tak tu je samozrejme na mieste osloviť odborníka. Či už psychológa, alebo psychiatra. V súčasnosti vznikajú viaceré odborne vedené programy aj pre ľudí, ktorí prekonali Covid-19, resp. boli pandemickou situáciou inak zasiahnutí. Odborníci im pomáhajú so psychickými problémami, ale aj ťažkosťami v sociálnej oblasti. S čím ešte bojovali, či bojujú ľudia? S akými problémami sa pasujú? Viete špecifikovať napríklad 3 najväčšie problémy? Toto je otázka, na ktorú by sa dalo pozrieť v rôznych úrovniach. Či už na poli spoločenskom, sociálnom, alebo medicínskom. Ak sa rozprávame o duševných poruchách, tak majorita ľudí so psychickými problémami je zachytená skôr na úrovni ambulantnej, než lôžkovej starostlivosti. Z informácie od kolegov viem, že stúpol počet úzkostných porúch, depresií, akútnych stresových, či adaptačných porúch i násilia v domácnosti. To často súvisí aj so zneužívaním návykových látok. Práve pacienti s problematikou alkoholovej a iných závislostí vo väčšej miere zapĺňajú aj lôžka psychiatrických oddelení. To sme pocítili aj na našej klinike. Hovorí sa aj o tom, že ten presah koronakrízy bude evidentný – spomína sa, že ľudia akoby nadobudli strach z pobytu v spoločnosti, majú obavy o budúcnosť, riešia finančné otázky... Obavy o budúcnosť a vlastnú finančnú situáciu vyplýva zo samotného faktu, že mnohí stratili živobytie, alebo sa im výrazne znížil finančný príjem. Čo sa týka strachu z pobytu v spoločnosti, môže byť prirodzene podmienená strachom z toho, že sa človek nakazí. Strach je tým väčší, čím je v spoločnosti a médiách téma horúcejšia. Odmietanie spoločenských kontaktov však môže súvisieť aj so zhoršením psychického stavu, alebo s tým, že ľudia si jednoducho od spoločenského kontaktu odvykli. Už ste spomínali ambulantnú starostlivosť. A aká je situácia s počtom hospitalizácií za posledný rok? Akútna lôžková psychiatrická starostlivosť, bola rovnako ako starostlivosť v iných odvetviach medicíny, pandemickou situáciou zásadne poznačená. Aj naša klinika musela prejsť reprofilizáciou. Došlo pri nej k redukcii funkčných lôžok. V záujme dodržania epidemiologických podmienok sme si museli starostlivosť o mužov a ženy s duševnými poruchami v najakútnejšej fáze rozdeliť s oddelením v Petržalke. V rámci následnej starostlivosti prebieha úzka spolupráca s klinikou v Starom Meste na Mickiewiczovej a s Pinelovou nemocnicou v Pezinku. Je veľmi ťažké v takýchto podmienkach porovnávať počet hospitalizácií s predchádzajúcimi obdobiami. V každom prípade, od pacientov i personálu si tieto núdzové podmienky vyžiadali mimoriadne prispôsobenie. Aktuálne, keď sa epidemiologická situácia zlepšuje, by sa v krátkom čase mala lôžková starostlivosť vrátiť do predsa len štandardnejších koľají. Bude rozhodne plnohodnotnejšia a nebude vyžadovať toľko prekladov pacientov medzi jednotlivými pracoviskami. Predpokladáme, že práve v tomto období sa bude zvyšovať dopyt po lôžkovej starostlivosti nielen u pacientov so závislosťami. Prvý, kto má šancu si všimnúť, že sa s človekom niečo deje, je osoba, s ktorou žije v jednej domácnosti. Možno aj preto, že v poslednom období trávime spolu viac času. Dokážu sa však členovia rodiny vôbec spolu rozprávať? Myslím, že sa to od prípadu k prípadu líši. V niektorých rodinách sa jej členovia v tomto období zomkli a vzťahy sa vylepšili. V iných sa naopak z rôznych príčin objavili krízy, niekedy sprevádzané aj domácim násilím. Mnohým ľuďom sa zmenil pracovný harmonogram. Už dospelí zvládajú takéto zmeny ťažko. Ešte náročnejšie je to pre deti a mladistvých, pre ktorých má obmedzenie kontaktu s rovesníkmi a strata režimu zásadné následky. Mnohé vyplávajú na povrch až s určitým odstupom času. Toto je však téma, na ktorú by vedeli lepšie reagovať detskí psychológovia a psychiatri. Svetová zdravotnícka organizácia takto pred rokom varovala, že depresia sa stane druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti vo svete. Na Slovensku ňou podľa štatistík trpí asi každý 15. človek. Odborníci ale upozorňujú, že situácia po pandémii ochorenia Covid-19 bude pravdepodobne ešte horšia. Čo naznačuje súčasná situácia? Z celospoločenského hľadiska môžeme povedať, že depresia je veľkým medicínskym i ekonomickým problémom. Prevalencia depresií rástla medzi desaťročiami významne aj pred pandémiou. Tento trend sa žiaľ za posledné roky ešte zvýraznil. Mnoho ľudí, ktorí majú úzkostné, alebo depresívne príznaky, pomoc nevyhľadajú. Napriek tomu, že za posledné roky sa významne posilnila osveta, vnímajú duševné poruchy ako určité tabu. O tematike duševného zdravia sa však čoraz viacej hovorí. Najmä v tomto období. Vzniklo aj veľa nových skupín a organizácií tvorených odborníkmi, ktorí majú vôľu pomôcť, edukovať, či usmerniť ľudí s duševnými problémami. Na druhej strane, v oblasti psychiatrie je ambulantná zložka personálne výrazne poddimenzovaná. Mnohí ľudia sa teda k odbornej pomoci nedostanú včas, v horšom prípade vôbec.   Mgr. Martina Baránková, PhD., psychologička, psychoterapeutka, Ústav aplikovanej psychológie UK, psychoterapeutické centrum Vejtusan Deti, juniori, školáci boli bez kamarátov, bez spolužiakov... aký to má na nich vplyv? Deti sú zvyknuté na fungovanie v kolektívoch. V čase, ktorý strávili oddelene od svojich kamarátov a spolužiakov, si mohli odvyknúť od tohto štandardu. U niektorých detí to môže mať za následok zvýšenú plachosť, obavy z návratu do kolektívu alebo celkovo náročnejšie nadväzovanie vzťahov. Je nejaký „základný“ signál, ktorý by si mali rodičia alebo teda ich okolie všímať? Každý rodič by si mal všímať či nastávajú v správaní dieťaťa zmeny oproti jeho bežnému fungovaniu a prežívaniu. Neviem, či existuje signál, ktorý by platil pre všetky deti bez rozdielu. Deti majú rôzny prirodzený temperament, osobnosť, typický spôsob správania, ktoré rodičia vedia rozpoznať. A rovnako si vedia všimnúť, keď niečo nie jej v poriadku. Ako by malo konať okolie? Čo by malo urobiť? Záleží to od charakteru problému. Ak rodič vidí, že dieťaťu sám nevie pomôcť, je dobré poradiť sa s odborníkom. Rodič by určite nemal venovať prehnanú pozornosť „problému“ a upriamovať naň umelo pozornosť. Dieťa môže nadobudnúť pocit, že je s ním niečo zle, niečo nie je v poriadku. Čo určite odporúčam, je upriamiť pozornosť na samotné dieťa a venovať mu svoj čas, dopriať mu pocit, že je s rodičom milované a v bezpečí. Deti sa v posledných dňoch postupne vracajú do škôl. Ako sa dá tá situácia deťom uľahčiť? Lebo po takom čase je to iste mimoriadne náročné.... Je dobré dieťa postupne pripraviť na to, čo ho čaká, porozprávať sa s ním, na čo sa môže tešiť a ako bude deň v škole prebiehať. Je v poriadku, že dieťa bude potrebovať určitý čas na adaptáciu. Treba ho povzbudiť ale aj si vypočuť, z čoho má obavy. Školáci sa v tom študentskom období menia aj fyzicky... na jednej strane teda môže byť dieťa terčom posmeškov, na druhej strane ich autorom. Kedy je nutné zasiahnuť a ako? Áno, vplyvom prirodzeného rastu sa školáci vyvíjajú a môže to mať za následok rôzne, najmä slovné útoky a posmešky. Aj počas pandémie sa niektorým deťom mohol zmeniť výzor kvôli nedostatku pohybu a môžu sa hanbiť ísť naspäť do školy. Opäť je prvým krokom si zmenené správanie dieťaťa následkom vysmievania všimnúť. Niekedy sa deti snažia podobné bolestivé zážitky pred dospelými skryť. Keď dá rodič najavo, že počúva a dieťa a mu môže zveriť a dôverovať mu, je vyššia pravdepodobnosť, že sa mu dieťa zdôverí. V prípade, že si dieťa so situáciou s podporou rodiča neporadí, je namieste obrátiť sa na školského psychológa/psychologičku, ktorý/á môže situáciu v kolektíve posúdiť a navrhnúť možné postupy riešenia. Treba však pripomenúť, že deti budú v škole už len posledné týždne. Čakajú ich záverečné písomky, uzatváranie ročníkov v špecifickej situácii a nie pre každého bude ten výsledok pozitívny. Ako vyriešiť takúto situáciu? Nástup do školy je pre deti zmenou a v kombinácii so záverom školského roka môže byť stresujúcim faktorom. Samotné hodnotenie je výsledkom dlhšieho procesu a v tejto situácii sa prospech mohol zhoršiť vplyvom pandémie. Rodičia by mali mať tento faktor na zreteli a dieťa povzbudiť do ďalšieho štúdia. Môžu si s ním napríklad stanoviť ciele, ako v ďalšom období prospech zlepšiť.  
Štrkovecké jazero je cenným a veľmi známym prvkom Ružinova. Ešte v 50. rokoch do tejto oblasti z Malého Dunaja siahalo Mlynské rameno, to však neskôr ustúpilo výstavbe sídliska. Štrkopiesky sa pritom ťažili práve v jazere, ktoré na tomto mieste zostalo. Ako to v lokalite vyzeralo pred polstoročím (15. augusta 1971), dokumentuje fotografia, ktorú nám do redakcie zaslala pani Dalma Gyepesová. Dnes je jazero a jeho okolie nielen pre obyvateľov Ružinova ale aj celej Bratislavy vyhľadávanou oddychovou, športovou aj kultúrnou lokalitou. V 90. rokoch pritom čelilo zámeru zasypať ho – malo znečistenú vodu a špinavé brehy. Ak máte aj vy doma nejaké zaujímavé fotografie z Ružinova, aký bol pred rokmi, pošlite nám ich naskenové na adresu fotky@ruzinov.sk a my ich radi zverejníme.  foto: Dalma Gyepesová  
V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec František Bolgáč. Je to práve rok odkedy čelíme pandémií, ktorá významne ovplyvnila fungovanie celej spoločnosti. Čo je v takejto situácii kľúčovou úlohou obce? Podľa môjho názoru je základnou úlohou samosprávy slúžiť svojim obyvateľom. Čiže aj v čase epidémie zabezpečiť kritické služby v jej kompetencii. Okrem všeobecne známej zimnej údržby komunikácií a kosenia to znamená aj mnoho iných nevyhnutných služieb. Matričný úrad, ohlasovanie pobytov, sociálne služby, a mnoho iných. Zároveň ako občan Slovenska vnímam s veľkým zármutkom neúspechy riadenia koronakrízy zo strany štátu, neustále meniace sa nariadenia a chaotické poskytovanie informácií. Tieto zlyhania nie sú len čísla v štatistikách, ale sú to mŕtvi blízki, sú to deti, ktoré prišli o starých rodičov, sú to ľudia s poškodeným zdravím, depresiami a psychickými problémami, ľudia, ktorí prišli o obživu. Samospráva na všetkých úrovniach nemá ľahkú úlohu. Musí chrániť svojich zamestnancov, musí chrániť seniorov v domovoch sociálnych služieb, učiteľov a deti v čiastočne fungujúcich školských zariadeniach. Čo môže urobiť navyše, je využiť všetky dostupné komunikačné kanály a informovať svojich obyvateľov o situácii a možnostiach. Okrem iného ste aj členom komisie školstva. Práve táto oblasť momentálne čelí veľkým výzvam – jednak kvôli tomu, že veľká časť detí stále nechodí do školy, ale aj kvôli nárastu počtu detí a chýbajúcim kapacitám škôl. Čo je pre vás za daných okolností prioritou? Problém chýbajúcich kapacít škôl, škôlok a jaslí nie je nový. Mestská časť už dávno vie, že okrem trendu sťahovania sa mladých rodín do existujúcich bytov prebieha v Ružinove výstavba nových. Mrzí ma, že na to reaguje nedostatočne. Osobne negatívne vnímam aj zavedenie jedného školského obvodu. Vidím hrozbu do budúcnosti. Nik totiž nevie zaručiť, že neskôr vďaka nemu nevznikne tlak na rodičov dopravovať svoje deti mnoho kilometrov od miesta svojho bydliska. Pre mňa osobne je prioritou, keďže som zároveň aj predseda komisie pre informatizáciu, viac využívať dostupné dáta a až na ich základe robiť rozhodnutia. Napríklad, ak je v niektorej časti Ružinova viac detí ako počet miest v školských zariadeniach a zároveň je trend neklesajúci, je toto miesto ideálny kandidát na rozšírenie školských kapacít. Samozrejme, platí to aj naopak. Ružinov je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti? Ružinov je jedna z najväčších a najzelenších mestkých častí. Má výbornú polohu v rámci Bratislavy ako celku a veľmi dobre riešenú dopravu, najmä mestskú hromadnú dopravu. Do centra mesta sa ľubovoľným dopravným prostriedkom dostanete pohodlne a rýchlo. Dokonca aj pešo. Ďalej má Ružinov veľmi dobrú občiansku vybavenosť, nič v ňom nechýba. Pre tieto dôvody láka Ružinov nových obyvateľov. Je to veľmi príjemná a tichá lokalita tak pre mladé rodiny s deťmi, ako aj pre pokojný život seniorov. Takýto imidž by si Ružinov mal zachovať, preto je dôležité, aby sme naďalej opravovali chodníky, udržovali športoviská a detské ihriská a starali sa o našu zeleň. Posledné roky sa nám zloženie obyvateľstva výrazne omladzuje. Okrem iných faktorov k tomu značnou mierou prispieva aj neustále sa zvyšujúca pôrodnosť v Ružinove. Toto je jedna z najväčších výziev, ktorá mestskú časť čaká. Vašim domovským obvodom je Štrkovec. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Je toho veľa. Viac ako mám priestoru na odpovede. Obvod, mestská časť, mesto to nie sú len domy, chodníky či zeleň. Sú to najmä obyvatelia tu žijúci. Sme tu pre to, aby sme im pomohli. Môj obvod nesie meno jazera tvoriaceho jeho srdce. Vždy, keď sa prechádzam okolo jazera, ma bolí pohľad na Hotel Junior, smutnú dominantnu severného brehu. Kedysi hotel Cestovnej kancelárie mládeže nesúci meno Sputnik, slávnostne otvorený ešte v roku 1982. V deväťdesiatych rokoch sídlo skupiny neslávne slávnych bratov Diničovcov. Dnes je v rukách známeho podnikateľa Milana Fiľa. Veľa sa dá urobiť aj v areáli hier Radosť, ktorý využívajú obyvatelia blízkeho aj ďalekého okolia. Vedel by som si predstaviť v jeho blízkosti denné centrum či klub pre seniorov. Samozrejme, trápi nás aj iné. Rekonštrukcia ciest a najmä chodníkov, opravy detských ihrísk a športovísk. Podpora komunitných projektov. Na záver by som rád spomenul ešte tému stavebnej uzávery. Tá tu už rezonovala viackrát. Ja vravím, že je nutná až do doby, kým nebudú vypracované územné plány zón. Iba tak budeme chránení do budúcnosti pred nevhodnou, obyvateľmi neželanou výstavbou. Aj preto s veľkým znepokojením, ba až hrôzou, vnímam návrh novely stavebného zákona podpredsedu vlády p. Holého. Na záver jedna aktuálna otázka. Do konca marca prebieha sčítanie obyvateľov. Prečo by sa ľudia, ktorí tu často celé roky žijú, ale trvalý pobyt majú inde, mali sčítať v Bratislave? Je to výhodné aj pre nich samotných z viacerých dôvodov. Morálne hľadisko je, myslím, zrejmé. Praktické vraví, že viac peňazí v rozpočte mesta prináša výhody ľudom žijúcim tu bez ohľadu na trvalý pobyt. Zeleň, parkovacie miesta, detské ihriská, zrekonštruované cesty a chodníky, pohodlnejšia verejná doprava a mnoho iného. To všetko stojí peniaze, ktoré teraz končia niekde inde. Nehovoríme o pár drobných. Podľa magistrátu môže Bratislava sčítaním získať až 10 miliónov eur ročne. Za to sa dá napríklad opraviť 111-tisíc metrov štvorcových ciest a chodníkov, či vysadiť 13-tisíc stromov alebo kúpiť 35 kĺbových autobusov. Áno, má to význam. Pred desiatimi rokmi sa nesčítali všetci obyvatelia Bratislavy. Tých 10 rokov nás všetkých stálo veľa. Teraz máme možnosť túto chybu nezopakovať. Prihlásme sa k mestu, kde všetci žijeme. Samotný proces je veľmi jednoduchý a zrozumiteľný. Sčítanie prebieha výhradne elektronicky, pričom stačí vyplniť krátky formulár cez počítač, tablet či mobil na webovej stránke eso.scitanie.sk.  
V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec Maroš Mačuha. Pandémia minulý rok zásadne ovplyvnila fungovanie samosprávy a súčasná situácia ukazuje, že s mnohými obmedzeniami musíme počítať aj tento rok. Čo je v takejto situácii kľúčovou úlohou obce? Je to predovšetkým organizovanie všetkých krokov vládnych rozhodnutí na úrovni mesta. To sa, myslím, Ružinovu darí mimoriadne dobre a dokonca sme boli veľmi úspešní aj pri vyrokovaní finančnej kompenzácie od štátu v rámci boja s pandémiou Covid-19. Čo sa týka obmedzení, sú nutné, aj keď ma vôbec neteší obmedzovanie kultúrneho a spoločenského života v Ružinove. V lete sa nám podarilo rozbehnúť viaceré úspešné podujatia na Dulovom námestí alebo v Parku Andreja Hlinku a tešili sme sa aj tento rok na lokálne Vianočné trhy, ktoré sme dokonca plánovali na viacerých atraktívnych miestach. Žiaľ, zimné podujatia sme museli zrušiť. Okrem iného ste aj členom komisie územného plánovania a životného prostredia. Čo sú podľa vás najdôležitejšie úlohy mestskej časti v tejto oblasti? Som podpredsedom tejto komisie so zameraním na životné prostredie. Úlohou tejto komisie je zabezpečiť udržateľný rozvoj Ružinova tak, aby sme stále zlepšovali infraštruktúru a komfort na bývanie a zároveň aby sme dávali pozor nad živelnou výstavbou. Dôležitou úlohou je udržiavať zelený charakter Ružinova a to stále zlepšujúcou sa starostlivosťou o zeleň, nahrádzanie niektorých druhov drevín, ktoré sú už za zenitom svojho veku (brezy, sofory a podobne), alebo druhov, ktoré označujeme ako invázne a ktoré tvoria v Ružinove veľkú časť porastov (Pajaseň žliazkatý, Javor jaseňolistý). Osobne presadzujem ich náhradu dlhovekejšími a ideálne aj pôvodnými druhmi, ako sú napr. v našej mestskej časti Duby. Tie sú suchomilné a dokážu sa dobre prispôsobiť súčasnej klíme, pričom sú odolné voči škodcom a nepotrebujú ani častý orez. Sú to krásne a majestátne stromy, ktoré sú ozdobou každého parku. Ružinov je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti? Je to jednak jej plochý charakter, v Ružinove nemáme žiadne kopce a väčšie lesné porasty sa nachádzajú len ako lužné lesy pri Dunaji. Na druhej strane máme v Ružinove veľmi pekne riešenú okrasnú zeleň, predovšetkým na sídliskách, ktoré sú vďaka svojej nezahustenosti výstavby veľmi obľúbeným miestom na bývanie predovšetkým pre rodiny s deťmi. Vyzdvihol by som predovšetkým Park Andreja Hlinku, ktorý patrí k najväčším parkom v Bratislave a veľmi pekný začína byť park na Ostredkoch, kde sa podarilo za roky vytvoriť veľmi pestrú skladbu drevín a krov, takže začína pripomínať malé arborétum. Vašim domovským obvodom sú Ostredky. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Ostredky sú fenomenálne sídlisko, ktoré vlastne tvorí jeden vnútroblok bez dopravy a s veľkým parkom uprostred, čo asi v Bratislave nemá obdoby. Preto sú také obľúbené na bývanie. Pri projektovaní sa počítalo s hlavným parkovaním áut na veľkých záchytných parkoviskách okolo sídliska na Jesennej, Mesačnej, Kozmonautickej a Súmračnej ulici. Tieto parkoviská sú v súčasnosti takmer všetky v súkromnom vlastníctve a samospráva doteraz nemala páky na ich opravu, ktorá je viac ako nutná. Zároveň sú ich kapacity už naplnené a stále častejšie sa stáva, že obyvatelia musia parkovať ďalej od bytov, napr. pri Martinskom cintoríne. Preto na Ostredkoch chceme vybudovať na vhodných miestach aj verejné parkovacie domy. A na záver... Venujete sa histórii a aj dejinám nášho mesta. Čo by sme si mali preniesť z minulosti, aké zvyky podľa Vás robia Bratislavu Bratislavou? V prvom rade by sme mali chrániť a zveľaďovať pamiatky mesta. V Ružinove ich oproti iným mestským častiam máme len poskromne, preto je o to dôležitejšie chrániť tie, čo máme. Som rád, že po dlhých rokoch sa nám podarilo odkúpiť do vlastníctva MČ starú radnicu v Prievoze. Je to cenná funkcionalistická budova z roku 1932 s pamiatkovo chránenými basreliéfmi od Alojza Rigeleho. Chceme túto budovu citlivo zrekonštruovať a dať jej náplň reprezentatívnej siene MČ. Okrem nej prebieha aj rekonštrukcia starej hasičskej zbrojnice v Prievoze. Dejiny našej mestskej časti sú do značnej miery dejinami industriálnej Bratislavy, aj keď, žiaľ, z tohto dedičstva sme si veľmi veľa barbarsky pobúrali. O to viac ma teší obnova Pradiarne z komplexu Cvernovky na Nivách, kde sa podarila developerovi naozaj kvalitná obnova a v blízkej budúcnosti aj zaujímavé využitie. Podobne je skvostom nového developmentu Sky park tehlová budova Teplárne od Dušana Jurkoviča. Myslím, že oba tieto príklady ukazujú aj našim developerom, akú veľkú pridanú hodnotu majú takéto relikty minulosti v novej výstavbe, kde pri citlivom skomponovaní s modernou stavbou vytvárajú doslova genius loci. O to viac ma mrzí, že v rámci prebiehajúceho projektu na Jégého ulici, kde sa nachádza pamiatkovo chránená budova druhej Cvernovky (známy Ružový hrad), developer nezvolil príliš citlivý prístup a budovu veľmi nahusto obstavia väčšími stavbami, ktoré potlačia jej dominantný charakter. Taktiež využitie historickej industriálnej stavby výlučne na funkciu bývania nie je vhodné, pretože je tým pádom pre verejnosť nedostupný. Žiaľ, tento projekt sme zdedili v štádiu, kedy sme už k nemu nemohli zasiahnuť. Čo sa týka tradícií, tak Bratislava bola vždy mestom, ktoré milovalo podujatia a dá sa povedať, že to tu žilo či už v plesovej sezóne alebo aj počas hodov, majálesov, vinobraní či fašiangov. Všetky tieto tradičné sviatky Ružinovčania milujú a hromadne navštevujú. Osobne sa venujem aj organizovaniu podujatí ako boli burzy starožitností na Miletičke, gastronomické festivaly na Dulovom námestí a v Parku Andreja Hlinku, alebo vianočné trhy na Dulovom námestí, ktoré boli v roku 2019 vyhlásené za najlepšie v Bratislave. Všetky tieto aktivity podporujú komunitný život v našej mestskej časti.  
V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec Mgr. Ivan Kraszkó. Pandémia minulý rok zásadne ovplyvnila fungovanie samosprávy a súčasná situácia ukazuje, že s mnohými obmedzeniami musíme počítať aj tento rok. Čo je v takejto situácii kľúčovou úlohou mestskej časti? Miestny úrad v čase lockdownu funguje ináč ako v normálnom režime. Pandémia ovplyvnila asi všetky dôležité funkcie samosprávy. Z pohľadu poslanca - napríklad termíny organizovania pravidelných zastupiteľstiev budú menej časté a prispôsobujú sa aktuálnej pandemickej situácii. Treba počítať aj s tým, že schvaľovanie materiálov sa týmto predĺži. Poslanci majú obmedzené možnosti stretávať sa so svojimi voličmi, tzv. poslanecké stredy, sa museli zredukovať na limity počtu ľudí určené Regionálnym úradom verejného zdravotníctva (RÚVZ). Je to výzva pre vedenie samosprávy, aby zaviedla nové metódy a technológie pre online komunikáciu. Jednak pre interné účely samosprávy (zastupiteľstvo, komisie), ale hlavne navonok k obyvateľom Ružinova. Samospráva slúži občanom, preto je dôležité, aby boli včas a zrozumiteľne informovaní obyvatelia aj o všetkých zmenách súvisiacich s nariadeniami RÚVZ a vládnymi celoplošnými obmedzeniami a dopadom na činnosť miestneho úradu. Sociálna izolácia osamelých ľudí, ktorí nemajú prístup na internet, je tou skupinou ľudí, ktorí si vyžadujú individuálny spôsob informovania. Všetky dôležité informácie by mali byť dostupné na webovej stránke Ružinova www.ruzinov.sk. Okrem iného ste aj členom finančnej komisie. Ktoré investície plánované v rozpočte na tento rok považujete za kľúčové? Predpokladá sa určitý prepad príjmov oproti predchádzajúcemu roku 2020. Navyše časť rozpočtu sa bude musieť vyčleniť aj na realizáciu protiepidemických opatrení, na pravidelné testovanie obyvateľov ako aj zamestnancov MÚ, a na nadchádzajúcu očkovaciu kampaň. Aby sme zabezpečili chod samosprávy , sú určité priority , ktoré musia byť financované, tak aby to nepocítili občania na zníženej kvalite služieb, napríklad zabezpečenie čistoty verejného priestoru v Ružinove. Na to sú v rozpočte garantované dostatočné finančné zdroje. Obyvatelia by už mohli vnímať aj lepšie spravovanie nášho najväčšieho trhoviska „Miletička“ , nakoľko sme schválili vytvorenie samostatnej firmy na jej prevádzkovanie. Pandémia COVID-19 ukázala, akí sme my ľudia zraniteľní, pokiaľ sa v našom ekosystéme udeje niečo, čo negatívne ovplyvní náš každodenný život. Preto považujem za dôležité, aby sme ešte viac investovali do skvalitnenia životného prostredia v Ružinove. Výsadba novej zelene a lepšia starostlivosť o tú existujúcu niečo stojí. V budúcnosti sa nám to ale vráti, pokiaľ máme zvládnuť riziká globálneho otepľovania a zmeny klímy. Zeleň tiež znižuje prašnosť ovzdušia. A v neposlednom rade, ekologické „zelené mesto“ má dokázateľne pozitívny vplyv na naše telesné a duševné zdravie. A o to tu teraz všetkým ide, o zachovanie zdravia. Ružinov je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti? Určite sa zhodneme na tom, že Ružinov je veľmi rôznorodý, čo sa týka typov zástavby, ale aj kvality verejného priestoru v jeho jednotlivých častiach. Ale čo má na prvý pohľad spoločné, je veľká rovná plocha bez výrazných prevýšení. To už teraz poskytuje ľahkú dostupnosť pre peších a cyklistov. Sú tu chodníky vhodné na prechádzky pre rodiny s deťmi, možnosti pre športovcov, ale aj parky napríklad pre seniorov. Tu vidím priestor na vybudovanie a prepojenie cyklotrás. Ďalej pešie zóny spájajúce jednotlivé časti, kde by sa mohli obyvatelia prechádzať pod súvislou zeleňou s množstvom verejných športovísk a detských ihrísk. A ako psičkár by som nezabúdal ani na vybudovanie výbehov pre našich štvornohých priateľov. Ružinov má ešte jeden unikátny priestor, a to trhovisko „Miletička“. Očistenie jeho okolia od vizuálneho smogu – bilbordov na plote a vybudovanie zelene by mohli skvalitniť tento priestor ešte v tomto roku. Na záver jedna aktuálna otázka. Pôsobíte vo farmaceutickom priemysle, ako by ste ľuďom vysvetlili význam očkovania a to, že sa ho nemusia báť? Očkovanie všeobecne je taký tréning našej imunity. Naša imunita si zapamätá očkovaciu látku a potom, keď sa stretne so skutočnou infekciou, s ňou vie veľmi rýchlo a účinne zabojovať. Historicky je dokázané, že vakcinácia je najefektívnejší spôsob ako znížiť riziko chorobnosti a úmrtnosti na nebezpečné infekčné ochorenia. Aj vďaka očkovaniu sa nám podarilo na Slovensku odstrániť také nebezpečné ochorenia ako detská obrna, pravé kiahne, čierny kašeľ alebo osýpky. Bude to už rok, čo spoločne bojujeme s pandémiou koronavírusu. Všetci vidíme, aký vážny dosah to má na naše životy. Ako jediné účinné opatrenie, ako zamedziť jeho šíreniu, sa doteraz ukázalo iba striktné obmedzenie mobility, osobný život v bubline a pravidelné testovanie a karanténa pozitívnych. Nedodržiavanie týchto opatrení by podľa odborníkov viedlo ku kolapsu nemocníc a ohrozeniu poskytovania nemocničnej zdravotnej starostlivosti pre každého z nás. Čo teda môže zásadne smerom k zlepšeniu zmeniť tento stav? Na Slovensku sa musí nechať zaočkovať vakcínou proti COVID minimálne 60% dospelej populácie, aby sa vytvorila kolektívna imunita, ktorá nás bude spoločne ochraňovať pred ďalším šírením vírusu. Preto je to rozhodnutie dať sa zaočkovať na každom z nás, aby sme prispeli k svojej bezpečnosti ako aj neohrozili zdravie a životy svojich blízkych. Momentálne máme dostupné dve vakcíny na liečbu COVID. Obe sú úplne rovnocenné v oblasti bezpečnosti a účinnosti. V prípade, že máte nejaké otázky k vakcínam, informujte sa u svojho lekára alebo lekárnika. Alebo získavajte informácie o očkovaní z dôveryhodných zdrojov. Zatiaľ si môžeme udržiavať svoju imunitu aktívnym pohybom na čerstvom vzduchu. Dôležité je pravidelne si dopĺňať vitamíny D3, C a zinok. Z domácej lekárne pomôžu cesnak, cibuľa. Alebo si ich môžete nahradiť kvercetínom.  
Ste spokojný s ponukou a kvalitou sociálnych služieb v mestskej časti? Teraz máte šancu, aby ste vyjadrili svoj názor v anonymnom dotazníku. Vhodiť ho môžete osobne do krabice vo vestibule na miestnom úrade, pri správe trhoviska Miletičova (pri bankomate), prípadne poslať mailom na dotaznik@ruzinov.sk alebo poštou na adresu Sociálny odbor, MÚ Bratislava-Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava s označením DOTAZNÍK SOCIÁLNYCH SLUŽIEB do utorka 15. 6. 2021.  
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Podozrenia z korupcie pomoc@ruzinov.sk (prosíme, nezamieňať si s podnety@ruzinov.sk) Výtlky, kosenie, neporiadok a iné, ktoré súvisia s fungovaním mestskej časti podnety@ruzinov.sk Nefunguje verejné osvetlenie +421 2 638 101 51 (Siemens) Vozidlo parkuje na tráve a vandalizmus mestská polícia – 159 Odvoz nadrozmerného odpadu www.olo.sk (vrátane možnosti objednať OLO taxi) Agenda magistrátu +421 259 356 111 info@bratislava.sk  
Asistované sčítanie obyvateľov pokračuje Tento rok sa na Slovensku koná sčítanie obyvateľov. Ľudia, ktorí sa nemohli alebo nevedia sčítať sami, nemusia zúfať. Môžu totiž využiť asistované sčítanie. To pokračuje až do 13. júna. Ak ste nemali technické prostriedky, aby ste sa mohli sčítať sami, alebo potrebujete pomoc, môžete navštíviť kontaktné miesto. Čo musíte urobiť? Pred jeho návštevou si pripravte občiansky preukaz, rodné číslo, prípadne dátum sobáša a číslo bytu. Dôležité je, aby ste popisovali situáciu k 1. januáru 2021. V prípade, že sa nemôžete dostaviť, môžete požiadať o pomoc mobilného sčítacieho asistenta. Môžete tak urobiť na číslach 0911 707 691 alebo 0911 707 687. Kontaktné miesta v Ružinove: ■ Miestny úrad Ružinov - Mierová 21 ■ KNIŽNICA Ružinov - Tomášikova 25 ■ KNIŽNICA Ružinov - Na úvrati 52 ■ DK Ružinov - Ružinovská 28 ■ SD NIVY - Súťažná 18 ■ Trhovisko Miletičova - Miletičova 17 Viac informácií nájdete na www.ruzinov.sk. V prípade, že máte ďalšie otázky, môžete nás kontaktovať na mailovej adrese scitanieobyvatelov@ruzinov.sk.   INFORMÁCIA O OČKOVANÍ Bratislavská župa pripravuje očkovanie mobilnou jednotkou. Ak vám zdravotný stav, vek, alebo iné závažné dôvody neumožňujú prísť sa dať zaočkovať do niektorého z očkovacích centier, môžete sa zaregistrovať na webovej stránke www.bratislavskykraj.sk/koronavirus.   Ponuka práce Aktuálne ponuky práce Miestneho úradu Bratislava – Ružinov nájdete na www.ruzinov.sk v  sekcii „voľné pracovné miesta“ a na portáli profesia.sk.  
Nové ochotnícke Divadlo SELAVI v Ružinove, pripravilo premiéru divadelnej hry pod názvom „Vek je len číslo“. Premiéra sa uskutoční 15. júna 2021 o 18:00 v Dome kultúry Ružinov, Ružinovská 28.   Vek je len číslo Tragikomédia zo života bývalých hercov žijúcich spoločne v jednom seniorskom dome. Spomienky na umelecký život, lásky a nostalgia za slávou a bohatým životom. Príbeh však nie je o zatrpknutých priateľoch, ale ľuďoch s pocitom radosti z maličkostí každého dňa.   Autor: A. Goldflam v úprave členov divadla SELAVI Réžia: VI. Kalina Účinkujú: Viera Rybová/Darina Stellerová, Ida Švitelová/Jana Pavešicová, Ľubomír Žiak, Milan Mocko   Dĺžka predstavenia: 60 min.   Vstupné zadarmo. Divadlo SELAVI tvoria aktívny seniori, ktorí pred pár rokmi pôsobili ako: marketingový špecialista, chemička, učiteľka, zamestnanec štátnej správy, novinár, ekonóm a jedna aktívna podnikateľka. Dramaturgia divadla sa orientuje na tituly približujúce rôzne životné situácie strednej a seniorskej generácie i súčasné postavenie človeka v spoločnosti s dôrazom na medzigeneračné vzťahy. Divadelné predstavenie vzniklo vďaka podpore CULTUS Ružinov. Mediálny partner vivaSenior.   Viac informácií nájdete na cultusruzinov.sk a facebooku Cultus Ružinov. FB: https://fb.me/e/3yI5fUZAV WEB:  https://cultusruzinov.sk/wordpress/wp-admin/post.php?post=12414&action=edit FOTO: https://we.tl/t-40hPKJSn8F    
Už šiesty ročník podujatia Ružinovský psí miláčik poteší všetkých milovníkov psov. Tento rok je pre nich pripravený bohatý program plný súťaží a ukážok šikovnosti cvičených psov.   Psíkovia budú súťažiť v štyroch kategóriách: najkrajší, najšikovnejší, najmenší a najväčší. Súťažiacich psíkov ohodnotí odborníčka na psie plemená, veterinárka z ružinovskej veterinárnej ambulancie SpektraVet. Návštevníci sa taktiež môžu tešiť na ukážky jednej z najlepších výcvikových škôl pre psov Dogtrainer pod vedením trénera Petra Pellera, ako aj na špeciálne cviky so záchranárskymi psami z Bratislavskej kynologickej záchranárskej brigády.   Podujatie sa uskutoční dňa 13. júna 2021 od 15:00 h. v parku pred Paneurópskou vysokou školou. Prihlásiť sa môžu majitelia s trvalým bydliskom v Ružinove na mieste. Bezplatná registrácia bude od 14:30 h do 15:00 h. Stačí si so sebou priniesť očkovací preukaz psa.    Podujatie podporili: Bratislavská kynologická záchranárska brigáda, Dogtrainer a SpektraVet.   Viac informácií nájdete na cultusruzinov.sk a na facebooku Cultus Ružinov. ____________ Kľúčové slová: CULTUS Ružinov, Ružinov, Ružinovský psí miláčik FB: https://fb.me/e/ZKMoQCo5 WEB: https://cultusruzinov.sk/podujatie/ruzinovsky-psi-milacik-4/    
Po menšej pauze je najväčšia súkromná výstava legokociek opäť sprístupnená pre návštevníkov. Nájdete tu aj nové Lego témy ako: Pán prsteňov, Lego Friends mesto, Power Miners, Lego Technic, Krotitelia duchov a mnoho iného. Celkovo sa tak môžete tešiť na viac ako 3000 Lego modelov.   Fanúšikovia legendárnej stavebnice Lego®, si budú môcť pozrieť výstavu už od 25. mája 2020 a to v Dome kultúry Ružinov na Ružinovskej 28.   Usporiadatelia pripravili pre návštevníkov približne 30 rôznych tematických scénok s rytiermi, pirátmi, hrdinami zo svetov Star Wars alebo aj Pána prsteňov. Modelové Lego mesto zavedie deti do sveta dopravnej techniky, skvelých vozidiel a mnohých ďalších doplnkov. V Lego mestskej premávke sa stále niečo deje a deti tu objavia autá rôznych druhov, cesty, vlaky, lode, ale aj vrtuľníky. Vystavovať sa bude viac ako 3000 modelov vytvorených z tisícov kusov dôverne známych kociek. Návštevníkov isto poteší aj súťaž o stavebnice Lego. Výhercovia budú vyžrebovaní zo zlosovateľných lístkov na konci výstavy. „Lego zbieram od detstva. Myšlienka zorganizovať Lego výstavu vznikla na jednom veľtrhu v roku 2017, kde som sa dozvedel, že vlastním najpočetnejšiu zbierku Lego modelov na Slovensku a dokonca i v strednej Európe. Prvú väčšiu výstavu som pripravil spolu s Cultusom a to v roku 2018 v Dome kultúry v Ružinove. Vzhľadom nato, že výstava mala enormný úspech, rozhodli sme sa výstavu zopakovať a to i v čase korony. Koncepciu ako i výstavu modelov sme doplnili o nové Lego témy“, hovorí Andrej Ďurík, vystavovateľ najväčšej súkromnej zbierky Lego modelov v strednej Európe.   Vstupné pre malých i veľkých staviteľov je 3 €. Vstupenky sa dajú zakúpiť priamo na mieste.   Otváracie hodiny výstavy: utorok od 16.00 h - 19.30 h štvrtok od 16.00 h - 19.30 h   Viac informácií o výstave nájdete na www.cultusruzinov.sk a Facebooku CULTUS Ružinov.   Podujatie pre vás pripravili mestská časť Bratislava-Ružinov a CULTUS Ružinov v spolupráci s World of Bricks. Podujatie je organizované za dodržania prísnych protipandemických opatrení. Vstup iba s rúškom. WEB: https://cultusruzinov.sk/podujatie/ruzinovsky-legoland-8/ FB: https://fb.me/e/1lQRcOt8z          
Mladé hokejistky ukázali, že podceňovanie ženského hokeja dnes už nemá miesto. Divákom ponúkli napätie, kvalitnú techniku a premyslenú stratégiu. Svoju premiéru tu mal aj slovenský tím. Ružinovský zimný štadión Vladimíra Dzurillu sa na prelome rokov stal dejiskom majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji hráčok do 18 rokov. Titul majsteriek svete si z Bratislavy odniesli Američanky, ktoré vo finále porazili v predĺžení Kanadu 2:1. Súboje týchto dvoch tímov sú už legendárne. Američanky si v Bratislave pripísali na konto už svoje ôsme víťazstvo v tejto súťaži a majú na konte aj päť strieborných medailí. Vo finále ešte nechýbali nikdy. Kanaďankám sa nepodarilo obhájiť minuloročné víťazstvo a získali svoje šieste striebro. V klubovej vitrínke však majú okrem toho aj päť zlatých a jednu bronzovú medailu. Bronz si z Ružinova odniesli reprezentantky Ruska, ktoré v zápase o tretie miesto zdolali Fínky. Slovensko v súťaži obsadilo ôsme miesto a na jeden rok sa tak s elitnou kategóriou lúči. Reprezentantky Slovenska pri premiére v najvyššej kategórii získali v troch dueloch v základnej B-skupine dva body za víťazstvo nad Švajčiarkami 3:2.      
Koncom roka pricestovalo do Ružinova 121 detí z okolitých krajín, aby si zmerali sily v zápasení. Vysokú úroveň 3. ročníka medzinárodného zápasníckeho turnaja potvrdzovalo, že na súťaž organizovanú Wrestling clubom Slovakia prišli z Ukrajiny, Slovinska, Maďarska, Rakúska a Česka. Súčasťou bola aj prednáška o zdravej strave a životnom štýle.  
Projekt, ktorého ambasádormi sú olympionička a vodná slalomárka Jana Dukátová a jeden z našich najúspešnejších atlétov Ján Volko, príde do Ružinova v sobotu 28. septembra. Štatistiky o pohybových zvyklostiach Európanov sú hrozivé. Až 60 percent necvičí vôbec, alebo len veľmi zriedka. Slovensko na tom nie je oveľa lepšie. U nás sa športovým aktivitám prakticky vyhýba až 49 percent populácie. Tento trend sa neprejavuje len v stúpajúcej nadváhe ľudí, ale pribúdajú aj zdravotné problémy a to sa ďalej odráža aj v ekonomike štátov. Na európskej úrovni vznikol na podporu zdravšieho životného štýlu projekt „Európsky týždeň športu“, ktorého cieľom je osveta a motivácia obyvateľov pre pravidelné, celoročné aktivity. Slovenským koordinátorom Európskeho týždňa športu je Národné športové centrum. Projekt prebieha od 23. do 30. septembra 2019 okrem Slovenska aj v ďalších 37 krajinách starého kontinentu a záujemci sa môžu registrovať na stránke www.tyzdensportu.sk. Jednou z aktivít v rámci tejto iniciatívy je organizovanie športového podujatia #BeActive Night, ktoré bude tentokrát začlenené do programu Ružinovských hodových slávností. Na hlavnom pódiu návštevníci uvidia Laciho Strikea, čaká ich box s Tomi Kidom a zašportovať si budú môcť v parku pred Paneurópskou vysokou školou. Článok bol pripravený v spolupráci s Národným športovým centrom.