Témy

jedna z vecí, ktorú som pochopil, keď som sa stal starostom, je, že na rozdiel od súkromného sektora, vo verejnej správe všetko trvá o čosi dlhšie. Obzvlášť to platí pri veľkých a dôležitých projektoch. To však neznamená, že sa máme vzdávať. Naopak, vytrvalá práca prináša svoje ovocie - aj tam, kde sa to na začiatku zdalo ako nesplniteľné. Pred pár dňami sme otvorili detské ihrisko na Sedmokráskovej. Pred troma rokmi to bol len popraskaný asfalt a pár rozbitých hojdačiek. Pozemky patrili ministerstvu hospodárstva a brúsili si na ne zuby rozliční developeri. Rok trvalo získať ich pre mesto, podarilo sa mi však vyrokovať dohodu s ministerstvom. Vďaka tomu - a spolupráci desiatok ľudí - majú naše deti nové skvelé miesto na hranie. Podobne to bolo pri Štrkoveci. Veľké parkovisko sme museli získať od developera, ktorý tam plánoval ďalší panelák. Dnes už je na svete projekt nového nízkeho garážového domu a zároveň na jeho streche vznikne nový park. Získali sme aj pozemky pod detským areálom na druhom brehu jazera, takže začíname aj s prípravou jeho komplexnej realizácie. Nedostatok miest v školách a škôlkach riešime prípravou nových škôlok (troch len tento rok) a dvoch úplne nových základných škôl, na ktoré sme už získali takmer 6 miliónov eur z fondov EÚ, takže ich Ružinovčania nemusia platiť zo svojich daní. Od prípravy na zelenej lúke po začiatok výstavby so zabezpečenými zdrojmi prešlo čosi vyše dvoch rokov. Vo verejnej správe asi rýchlostný rekord, vďaka šikovným ľuďom, ktorí začali pracovať na našom úrade. Tieto a mnohé ďalšie projekty sú behom na dlhú trať. Nedajú sa urobiť zo dňa na deň, je to skôr maratón, než šprint. Veľmi sa ale teším, že sa nám darí veci dávať do pohybu. Váš starosta  
som naozaj veľmi rád, že sme po ťažkom koronovom roku mohli v uplynulých dňoch osláviť 30. výročie Ružinova ako samostatnej mestskej časti a 60 rokov od začiatku výstavby našich sídlisk. Festival Symfónia umenia z dielne Cultusu Ružinov priniesol do celého Ružinova 30 koncertov a kultúrnych akcií. Som rád, že sa nám podarilo zorganizovať koncerty aj na Trnávke, Ostredkoch a ďalších sídliskách, či sprístupniť záhradu Csákyho kaštieľa v Prievoze. A zo záverečných koncertov symfonického orchestra pod holým nebom mám ešte stále zimomriavky. Festivalom Symfónia umenia sme pozdvihli kultúrne aktivity Ružinova a nebojím sa povedať, že sme tento rok ponúkli najkvalitnejší kultúrny program v celom meste. Nesmierne si vážim talentovaných ľudí. A to bez ohľadu na to, či je to talentovaný umelec, učiteľ, ktorý dokáže deti nadchnúť pre poznanie, pani, ktorá urobila úchvatnú kyticu, ktorú som minule niesol mojej lepšej polovičke domov k narodeninám, alebo ľudia, ktorí vymýšľajú technologické vychytávky, ktoré nám šetria množstvo času. Tak, ako sa mení celý svet, mení sa aj mesto, v ktorom žijeme. Väčšina z nás dnes býva na miestach, kde ešte nie tak dávno boli polia. Na mieste, kde ešte celkom nedávno žili len stovky ľudí, je nás dnes takmer sto tisíc. Je však niečo, čoho sa nemusíme vzdať ani vo veľkom meste, akým sa už Ružinov stal. Komunity a dobrých vzťahov. Aby sme tu nielen žili, ale aby sa nám tu aj žilo dobre. A som hrdý Ružinovčan práve preto, lebo Ružinov je plný aktívnych občanov, ktorí sa svojimi rôznymi talentami o zveľaďovanie prostredia, v ktorom žijeme, neustále usilujú. Váš starosta  
V Ružinovskom Echu sa poslancov každý mesiac pýtame na ich názor na témy, o ktoré sa v danom období intenzívnejšie zaujímate. Vďaka zrozumiteľnému formátu odpovedí uvidíte, ako by hlasovali v prípade, že by sa konkrétna téma dostala do programu ružinovského zastupiteľstva. V prípade otázky z tohto čísla máte možnosť spoznať stručne naformulované stanovisko o tom, aký majú postoj k závažnej agende, ktorá zásadným spôsobom ovplyvní každodenný život obyvateľov mesta. Pýtali sme sa poslancov, ako hodnotia zavádzanú celomestskú parkovaciu politiku. Pripomíname, že jej pravidlá boli prijímané na úrovni mesta (nie mestských častí) a fungujú vo všetkých jeho častiach na základe rovnakých princípov.  
Chcete vedieť viac o komunálnej politike? Poznáte poslancov, ktorých ste si zvolili a ktorí vás zastupujú v ružinovskom zastupiteľstve? Aké sú ich poslanecké priority, aké návrhy predkladajú, ako hlasujú či ako plnia svoje sľuby? Ak chcete nazrieť priamo do poslaneckej “kuchyne”, stačí, ak budete sledovať našu televíziu! Prinášame vám totiž nielen denné spravodajstvo, ktoré mapuje dianie v našej samospráve, ale vďaka nám sa dostanete aj pria mo na zasadnutia poslancov. Rokovanie zastupiteľstva vysielame naživo a všetky si môžete pozrieť aj v našom archíve na webe televízie www.tvr.sk. Tam, samozrejme, nájdete aj všetky ostatné relácie, ktoré sú súčasťou nášho vysielania.  
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Letné mesiace znamenajú aj zvýšený počet rekonštrukcií bytov. Búchanie, vŕtanie, búranie či sekanie má však svoje pravidlá. Nie vždy sa dajú prerábky realizovať bez potrebných povolení. Kedy a aké doklady potrebujete? A kde ich vybavíte? Pozreli sme sa do stavebného zákona. Buďme k sebe slušní Aj keď sa v žiadnom zákone nepíše o tom, že rekonštrukciu treba oznámiť susedom, je na našej slušnosti, ako sa zachováme. Aj vďaka oznámeniu, ktoré nalepíte vo výťahu, či na vchodovú bránu bytového domu, môžete zachovať dobré susedské vzťahy. Nezabudnite hlavne na termín začatia a ukončenia prác. Aj vy by ste predsa chceli vedieť, dokedy sa bude vo vedľajšom byte búchať, či vŕtať. Pripíšte aj kontakt, na koho sa môžu v prípade otázok obrátiť. Nemusíte to byť vy ako majiteľ nehnuteľnosti, ale pokojne niekto z firmy, ktorá rekonštrukciu realizuje. Dôležité je aj to, aby ste dodržiavali povolené časy (nočný kľud) a odpratali po sebe či robotníkoch prípadné nečistoty. Nie je povinnosťou susedov znášať prach, ktorý sa určite vyskytne aj v spoločných priestoroch. Potrebujem povolenie? Pri rekonštrukcii existujú tri typy: 1. BEZ POTREBY OHLÁSENIA Ak ide len o bežné udržiavacie práce ako opravy a výmena vnútorných priečok, omietok, obkladov, okien či dverí, výmenu klimatizačného zariadenia, maliarske práce, výmenu a montáž kuchynskej linky + ostatné zariadenia (WC, vaňa, umývadlo a zariaďovacie predmety), opravy technického, energetického a technologického vybavenia, tak ich nemusíte nikomu hlásiť. 2. S POTREBNÝM OHLÁSENÍM STAVEBNÉMU ÚRADU V prípade, že ide o stavebné úpravy, pri ktorých sa nezasahuje do nosných konštrukcií, alebo ide len o udržiavacie práce, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť, alebo vzhľad, je nutné ohlásenie stavebnému úradu. Do tejto kategórie spadá aj výmena bytového jadra, zasklenie lodžie či balkóna. Ak búrate nenosné priečky, potrebujete aj posudok statika na projekt vypracovaný oprávnenou osobou. Povinnosť – ohlásenie stavebnému úradu sa robí na miestnom úrade. Ak získate od stavebného úradu písomný súhlas na začatie rekonštrukcie, podľa zákona ju musíte urobiť do dvoch rokov. Dôležité je, že začať s prácami však môžete až po vydaní súhlasu. 3. S NUTNÝM STAVEBNÝM POVOLENÍM Prístavby či nadstavby si vždy vyžadujú stavebné povolenie, stavebné úpravy len v niektorých prípadoch. To potrebujete vtedy, ak plánujete zasahovať do nosných stien stavby, alebo prepojiť dva existujúce byty. Ak žiadate o stavebné povolenie, potrebujete projekt, ktorý vypracuje oprávnená osoba (ako aj pri ohláške). V prípade, že sa rokovalo aj s účastníkmi stavebného konania, potrebujete doklady, teda zápisnicu zo schôdze spoločenstva vlastníkov, resp. písomné hlasovanie. Ak budujete svojpomocne, nezabudnite na vyjadrenie stavebného dozoru. Po vydaní stavebného povolenia však nemôžete hneď začať s plánovanou rekonštrukciou. Účastníci stavebného konania majú totiž 15 dní na odvolanie. Ak tak neurobia, stavebný úrad potvrdí právoplatnosť povolenia a vy až potom môžete začať s rekonštrukciou. Pokuty v stovkách eur Nesplnenie si povinností vás môže vyjsť poriadne draho a vyšplhať sa až do stoviek eur. Ak ste mali stavbu ohlásiť a neurobili ste tak, pokuta je do 331, 94 eur. Ak ste potrebovali stavebné povolenie a nepožiadali ste o jeho vydanie, postih môže byť až do 829, 85 eur. Dodržiavať pravidlá sa teda aj v tomto prípade naozaj oplatí.    
Viete, že chemikálie môžete nahradiť citrónom alebo usadeninou z kávy? Žiaci z MŠ Mierová áno, ktorí si na EKOkonferencii pripomenuli Deň Zeme. O ekológii sa totiž v posledných rokoch hovorí čoraz častejšie. Lebo ak si našu planétu nebudeme chrániť my, jej obyvatelia, nikto iný nám ju nezachráni.  Celosvetovo ekologicky motivovaný sviatok, ktorý pripadá na 22. apríl, upozorňuje mladších aj starších ľudí na to, čo spôsobuje ničenie životného prostredia a tiež motivuje, aby sme si ho chránili. Tejto téme sa dlhodobo venujú aj na ZŠ Mierová. Chodia na besedy, festivaly venované ekológii, separujú odpad a otázky preberajú aj na environmentálnej východe. Bohatý program Tento rok navyše OZ Planet Lover zorganizovalo 1. ročník EKOkonferencie, na ktorej sa venovali dôležitým témam, ktoré sa týkajú klimatickej zmeny. Na školskú pôdu si pritom pozvali aj zaujímavých prednášajúcich. Jedným z nich bola aj olympionička Danka Barteková, ktorá sa okrem samotných výkonov presadila aj v organizácii olympijského výboru. Žiakom teda ozrejmila, ako skĺbiť Olympionizmus a udržateľnosť. Študenti si tiež pozreli dokumentárny film Plastic Ocean o stave oceánov a množstve plastov vo svetových vodách a po tom prišli na rad aj praktické pokusy. Žiaci si pod vedením pedagógov vyskúšali a zároveň aj vypočítali, aká je spotreba elektrickej energie pri troch rôznych žiarovkách, naučili sa aj to, ako vieme využiť slnečnú energiu na výrobu elektrickej energie. Ako použiť citrón Zaujala ich aj téma pôda. V mestskom prostredí skúmali, ktoré živočíchy žijú v našom okrese, alebo koľko uhličitanov a dusičnanov obsahuje. Pri pokusoch, ktoré súviseli s ekologickým čistením, sa zase dozvedeli, že domácnosť vieme vyčistiť aj bez používania chemických prostriedkov, ako to robili naši predkovia. Žiakov prekvapilo, že na škvrny v dreze stačí použiť citrón, na vodný kameň zase ocot a na odstránenie zápachu v chladničke či pripálený hrniec usadeninu z kávy. Starší žiaci z VIII. ročníka tiež mladším žiakom vysvetlili, čo znamená uhlíková/ ekologická stopa, teda vplyv ľudských aktivít na planétu Zem. Tá je spájaná najmä s prepravou potravín, ktoré často prejdú tisíce kilometrov, kým sa dostanú na náš stôl. Čo môžeme urobiť Konferenciu na ZŠ Mierová ukončili pritom odkazom: Prispieť môže každý z nás. Stačí niekoľko jednoduchých zmien – keď z výnimočných aktivít urobíme trvalé zvyky. Obmedzíme používanie plastov, budeme šetriť vodu, budeme kupovať lokálne potraviny, používať prírodné hnojivá, zapájať sa do dobrovoľníckych činností. A nemusíme čakať ani do ďalšieho Dňa Zeme.   
Aj keď vianočné a novoročné sviatky momentálne vo veľkej miere sprevádza materiálno, ich hlavný odkaz je úplne iný. Etnologička Katarína Nádaská v rozhovore pre Ružinovské Echo hovorí, že tento čas by sme mali venovať najmä našim blízkym. Prezradila tiež, aké tradície dodržiavali naši predkovia a aj to, či by štedrá večera mala byť naozaj štedrá.  To, že vianočné sviatky spred desiatok rokov a tie súčasné sú odlišné, je zrejmé. Na čo by sme však ani s odstupom rokov nemali zabúdať? Sme Ružinovčania, dnes hrdí obyvatelia krásnej Bratislavy. Po II. svetovej vojne tu začala masívna bytová a priemyselná výstavba, s čím súvisel aj príchod množstva ľudí z rôznych kútov Slovenska a máme tu aj veľa cudzincov. To všetko dáva príjemný kolorit dňom sviatočným akými sú aj Vianoce. Posledné roky, najmä „vďaka“ covidu, máme sviatky ochudobnené o spoločné slávenia v širšom rodinnom kruhu. Napriek tomu si treba pripomenúť, že Vianoce znamenajú nádej pre všetkých a jedným z hlavných posolstiev je zmierenie a odpustenie si navzájom, aby sme do novej etapy roka išli s čistým štítom. Pred Vianocami je obdobie štyroch týždňov, kedy slávime advent. Má to byť čas, kedy sa stíšime a pripravujeme na Vianoce. Čo symbolizujú tie štyri týždne? Pojem advent pochádza z latinského slova adventus, čo môžeme preložiť ako príchod alebo očakávanie príchodu Mesiáša. Do cirkevného roka ho zaviedol roku 600 pápež Gregor Veľký. Najskôr trvalo až osem týždňov, ale roku 922 sa záväzne ustálilo na štyri týždne. Vytvorenie adventného venca sa prisudzuje Johannovi Hinrichovi Wichernovi, evanjelickému pastorovi augsburského vyznania v Hamburgu. Pozostával z kolesa vyzdobeného vetvami ihličia, na ktorom boli pripevnené štyri biele sviece symbolizujúce štyri adventné nedele a viacero menších červených sviečok, ktoré symbolizovali zvyšné dni adventu. V rímskokatolíckej cirkvi sa tradične používajú tri fialové sviečky ako symbol pokánia a jedna (zapaľovaná ako v poradí tretia) ružová sviečka ako symbol radosti. Počas tohto obdobia sú v kalendári mená Barbora aj Lucia, o ktorých sa hovorí, že majú čarovnú moc... Na sviatok svätej Barbory (4. decembra) bolo typické tzv. púčikovanie konárikov. Z čerešne sa odrezala vetvička a vložila do vody. Ak do Vianoc rozkvitla, bol to znak, že sa dievčina do roka vydá. Ľudia tiež verili, že okolo sviatku svätej Lucie (13. decembra) vrcholia stridžie dni. Preto sa na gazdovstvách až do Štedrého večera maštale a chlievy zamykali, aby sa tam nedostal nevolaný človek, ktorý by mohol poškodiť dobytku. Na Luciu sa vykonávali aj praktiky ľúbostnej mágie. Medzi najrozšírenejšie patrilo písanie lístočkov s menami dvanástich chlapcov, pričom jeden lístok ostal čistý. Dievča si každý večer jeden lístoček vzalo a roztrhalo bez prečítania. Posledný, čo prišiel na rad na Štedrý večer, otvorilo. Ak bol lístok čistý, bez mena, znamenalo to, že sa nevydá. V súčasnosti sa však akosi vytráca to čaro Vianoc – v podstate si akoby často na sviatky spomenieme až 24. decembra. Aké boli prípravy našich predkov? K príprave na Vianoce napríklad aj v minulosti patrilo predvianočné upratovanie. V domácnosti, ale takisto v celom gazdovstve muselo byť všetko čisté. Posledné dni pred Vianocami sa každý poponáhľal vrátiť susedovi požičané náradie. Cez sviatky platil zákaz akejkoľvek práce, aj dobytok sa vopred opatril na viac dní. Už aj u nás sa stalo tradíciou, že približne od začiatku adventu sa v mestách uskutočňujú vianočné trhy. Najstaršie takéto trhy poznáme z krajín hovoriacich po nemecky. História drážďanských vianočných trhov napríklad siaha až do roku 1434, viedenské trhy sa datujú dokonca od roku 1294. V Bratislave jestvoval cech medovnikárov už v 14. storočí. Ako sa ozdoboval vianočný stromček? Vianočné stromčeky do vidieckeho prostredia na Slovensku prenikli až koncom 19. storočia. Vešali sa na stropnú hradu izby a zdobili slamenými ozdobami, jabĺčkami, orieškami, papierovými ozdôbkami, perníkmi či sušeným ovocím. V mestských rodinách už aj sklenenými ozdôbkami, girlandami, ktoré sa kupovali. Na prelome 19. a 20. storočia sa už kupovali aj čokoládové ozdoby. Výprava za vianočným stromčekom do lesa v minulosti utvárala predvianočnú náladu. V mestách bola tradícia iná, stromčeky sa predávali na trhu a najčastejšie sa pripravovali v tajnosti až na Štedrý deň, aby deti verili, že ich spolu s darčekmi prináša sám Ježiško. V samotnej Bratislave sa strom objavil v roku 1896 pred Mestským divadlom a mal aj elektrické osvetlenie. Na štedrovečernom stole by nemalo nič chýbať – rozkrojené jablko naznačuje zdravotný stav, peniaze či šupiny zase financie. Má byť však štedrá večera naozaj štedrá, alebo by sme si tú hojnosť mali dopriať až po polnoci? Štedrý deň 24. decembra bol vždy plný obyčají a obradov. Ženy nemali chodiť po susedoch, ani z domu nikomu nič nepožičiavať. Gazdinky vstávali hneď po polnoci a začali piecť chlieb, aby bol do rána hotový. Ráno kúskami cesta oblepili ovocné stromy, aby bola v nasledujúcom roku dobrá úroda. Gazdovia nanosili vody na celé sviatky. Do studne dali štipku soli, aby v nej bola po celý rok zdravá voda. Vydajachtivé dievky mali zatriasť plot – odkiaľ zabrechal pes, z tej strany mal prísť ženích. Už v advente sa v katolíckych oblastiach Slovenska zachovával tzv. malý pôst, ktorý vyvrcholil na Štedrý deň. Mäso sa zväčša jedávalo až na prvý vianočný sviatok. V evanjelických rodinách sa však pôst nedržal a kapustnica sa pripravovala aj s mäsom So samotnou polnocou sa spája aj svätá omša. Čo si však z Vianoc môžu zobrať tí, ktorí nie sú veriaci? Ak teda nehovoríme len o komercii a hmotných statkoch. Vianoce sú sviatkami pokoja, v minulosti sa napríklad počas Vianoc uzatváral dočasný mier medzi bojujúcimi stranami. Bolo by veľmi príjemné, keby sme si aj v dnešnej dome užili prítomnosť našich blízkych s láskou a pokojom. Sú to dni, ktoré by sme mali venovať našim deťom a najbližším. Aká je podľa vás najkrajšia tradícia, ktorá sa spája s Vianocami a na ktorú by sme určite nemali zabudnúť ani v nasledujúcich rokoch? Kedysi sa štedrovečerný stôl omotával reťazou, na ktorú si všetci vyložili nohy. Reťaz symbolizovala súdržnosť rodiny. Bolo by príjemné, keby si pred štedrou večerou členovia rodiny poďakovali za všetko dobré, čo ako rodina počas roka spolu zažili a povzbudili sa do ďalších dní. Máme za sebou ťažký rok a všetci potrebujeme nádej a dobro.  
Už takmer dva roky každý deň na vlastné oči vidí, aké aj fatálne následky má to, že ľudia nie sú zaočkovaní proti koronavírusu. Primár Interného oddelenia NsP Považská Bystrica - Prim. Mudr. Milan Kulkovský však napriek tomu trpezlivo už celé mesiace objasňuje, prečo je to jediná cesta, ktorou sa môžeme vymaniť z pandémie. V rozhovore pre Ružinovské Echo naznačil, aké nás čakajú vianočné sviatky a či je opäť pred nami aj núdzový stav. Hneď na úvod priama a zdanlivo jednoduchá otázka - prečo je dôležité dať sa zaočkovať? V prvom rade si asi musíme povedať, čo to očkovanie vlastne je. Očkovanie alebo vakcinácia je vpravenie očkovacej látky do ľudského organizmu. Následne dochádza k vytvoreniu nešpecifickej a špecifickej imunitnej odpovede, teda k imunizácii. Jeho cieľom je teda zabezpečenie tvorby protilátok a zároveň navodenie imunologickej pamäte. Chráni sa tak jednotlivec a zároveň dochádza pri dostatočnej zaočkovanosti k vytvoreniu takzvanej kolektívnej imunity. Preto je očkovanie veľmi dôležité. Všeobecne sa s očkovaním začína už v prvých mesiacoch života. Prečo sa to pri koronavíruse posúva na neskôr? S očkovaním detí sa začína už v prvých mesiacoch života, pretože je potrebná ich ochrana proti závažným infekčným ochoreniam. Protilátky, ktoré má dieťa po narodení od matky, aj tie, ktoré získava dojčením, mu nedokážu zabezpečiť dlhodobú ochranu, a preto imunitnému systému pomáhame vakcináciou. Aj keď sa to možno mnohým ľuďom nezdá, očkovanie podlieha prísnej kontrole a sledovaniu. To, koho a v akom veku zaradíme do očkovanej skupiny, záleží od schválenia regulačnými úradmi na základe žiadosti výrobcu vakcíny. Ten musí deklarovať jej bezpečnosť. Pod 11 rokov sa doporučuje očkovať len rizikovú skupinu detí. Tých je na Slovensku naozaj veľmi málo. Neznamená to, že je vakcína proti Covid-19 pre tieto deti nebezpečená. Jednoducho nie je potrebná, keďže priebeh Covid-19 je v tejto skupine väčšinou asymptomatický. V minulosti nad očkovaním ľudia vôbec neváhali, bola to skôr rarita. Prečo podľa Vás momentálne vznikla okolo očkovania taká antikampaň, resp. reakcie mnohých ľudí sú také negatívne? Antivaxeri tu boli vždy, ale nebolo ich tak počuť. Internet a najmä sociálne siete umožnili nie len antivaxerom opustiť svoje malé bubliny a šíriť svoje názory do sveta. Naviac všetci rešpektujeme demokraciu a slobodu, možnosť povedať svoj názor. To nebolo v minulosti možné. Občania sú frustrovaní. Nespokojnosť v nich rastie už niekoľko rokov a pandémia sa stala rozbuškou protisystémových nálad. Najhoršie v našich podmienkach je to, že sa téma pandémie a očkovania spolitizovala. Niektoré politické strany tieto témy prevzali ako kľúčové body svojho programu boja o voliča. A to je veľmi smutné. Tých hoaxov, ktoré sprevádzajú momentálne očkovanie, je však neúrekom. Kde čerpať informácie, aby sme sa dostali k relevantným informáciám? Toto je a bude i naďalej obrovský problém. Tvorcovia konšpiračných teórii a hoaxov veľmi dobre vedia, čo robia. Nie sú hlúpi. Ich ciele môžu byť rôzne. Od finančného zisku až po cielenú manipuláciu časti obyvateľstva. Mnohí ľudia sa nedokázali prispôsobiť rýchlosti toku informácií a rozlíšiť medzi nimi tie, ktoré sú pravdivé a ktoré sa len snažia nabudiť dojem alternatívnej „praudy“. Asi je niečo zlé na dnešnej dobe, keď lekár, ktorý denne lieči pacientov s Covid-19, musí prosiť ľudí, aby mu verili. Veľa ľudí verí viac politikom a pseudoodborníkom, pretože im hovoria to, čo chcú počuť. Máme za sebou obdobie, ktoré spôsobilo to, že občania neveria vláde ani štátnym inštitúciam. A preto neveria ani odborníkom, lekárom a vedcom. Neveria štandardným médiam. Bojom proti systému ale bojujú predovšetkým proti sebe. Ťažko povedať kedy a či sa to vôbec ešte niekedy zmení. Keď napíšem na sociálnej sieti blog, ktorý obsahuje odborné rady a fakty, zdieľa ho maximálne pár stoviek ľudí. Hoaxy zdieľajú desaťtisíce. Problém je možno aj v tom, že „konšpiračná“ menšina svojou nadmernou aktivitou nadobúda dojem väčšiny. Pomohlo by, keby boli na sociálnych sieťach aktívnejší tí, ktorí predstavujú rozumnú väčšinu. Presne to isté sa deje aj pri voľbách. Málokto si uvedomuje, že aj jeho neúčasť je voľbou. Preto netreba mlčať a preto nemlčím. A preto chodím voliť. Čo by ste vy odporučili všetkým antivaxerom a ľuďom, ktorí neveria očkovaniu a ani autoritám? Väčšina týchto ľudí sa nechce dať presvedčiť. Chceli by diskutovať, no už pred začatím diskusie priznávajú, že nie sú ochotní prijať argumenty druhej strany. Strany, ktorá používa fakty a nie ničím nepodložené názory jednotlivcov. Takáto diskusia potom nemá zmysel. Ak by som žil v stredoveku, netrápil by som sa presviedčaním ľudí o tom, že Zem je guľatá. Bolo by to mrhanie energiou. Nechal by som ich, nech nasadnú na loď a plavia sa na koniec sveta. Čo by som im teda odporučil? Nič. Poprial by som veľa šťastia ich imunitnému systému v boji s Covid-19. Vieme teda, že očkovanie je jediným nástrojom, ako zvládnuť túto – už takmer dvojročnú pandémiu. Na akom princípe fungujú vakcíny? Princípom očkovania je naučiť imunitný systém ako bojovať s infekciou. Nie je to teda priamo liek, ktorý po vpichnutí ničí vírusy. Vakcína mRNA (Pfizer, Moderna) neobsahuje žiadny vírus (živý, oslabený, mŕtvy), obsahuje určitú informáciu – RNA, ktorá je uložená v tukovom obale. Obsahuje teda návod, ako vyrobiť časť vírusu - bielkovinu – spike protein. To sú tie „pichliače“ v tvare písmena T na jeho povrchu. Na základe návodu, ktorý organizmu vo vakcíne pošleme, si bunky vytvoria tento spike proteín. Nie celý vírus, nič funkčné. Nič, čo by mohlo organizmus poškodiť. RNA vírus nepríde v žiadnom prípade do kontaktu s našou DNA a po použití túto „RNA informáciu“ bunka zničí. Vyrobenú bielkovinu naše telo rozpozná ako niečo cudzie a začne reakcia, ktorej cieľom je jej zničenie. Preto je v mieste vpichu začervenanie, bolesť a prípadne máme zvýšenú teplotu. Po jej zničení si náš imunitný systém vyrobený spike protein zapamätá a v prípade, že sa do nášho tela dostane skutočný koronavírus aj s jeho typickými „pichliačmi“, náš imunitný systém tieto pichliače, spike protein, spozná a zničí ich. Vakcíny od AstraZeneca, Johnson and Johnson a Sputnik V fungujú podobne ako mRNA vakcíny, ale miesto RNA používajú DNA. Označujú sa tiež ako vektorové, využívajú teda nosič. Vakcíny tvorí modifikovaný adenovírus, ktorý obsahuje/nesie gén (DNA) na tvorbu spike proteínu koronavírusu. Samotný adenovírus sa nemôže množiť ani spôsobiť ochorenie. Po očkovaní sa gén na tvorbu spike proteínu dostane do buniek ľudského tela a ľudský organizmus si po očkovaní spike proteín sám vytvorí. Ak sa následne ľudský organizmus stretne s koronavírusom, jeho imunitný systém ho rozpozná a dokáže voči nemu bojovať. Na základe čoho môžeme skonštatovať, že vakcíny sú bezpečné? Môžeme to skonštatovať na základe reálnej praxe. Aspoň jednu dávku už dostalo viac než 3,7 miliardy ľudí a na tak obrovský počet ľudí je hlásených skutočne minimum závažných nežiadúcich účinkov alebo úmrtí. Na Slovensku minimálne jednu dávku dostalo takmer 2,5 milióna ľudí. Známe sú 4 prípady úmrtí, ktoré by mohli s očkovaním súvisieť. Covid-19 doteraz na Slovensku pripravil o život takmer 13 000 občanov. Viac než 80% pacientov hospitalizovaných na Covid oddeleniach našich nemocníc sú neočkovaní. Toto je realita, toto sú fakty. Toto sú dôvody, prečo sa dať zaočkovať. Chránite seba aj svoje okolie. A chránite aj tých, ktorí z objektívnych dôvodov nemôžu byť očkovaní. Naviac umožňujete lekárom starať sa aj o nekovidových pacientov. Ako dlho vakcína účinkuje a ako si overím jej účinnosť? Na Slovensku sa už navyše začalo s podávaním tretej vakcíny... Jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje. Musíme si uvedomiť, že s očkovaním sa začalo len nedávno a nemôžeme sa opierať o reálne niekoľkoročné dáta. Doterajšie výskumy ale ukazujú, že účinnosť vakcín pretrváva niekoľko mesiacov (6-8) a postupne jej účinnosť klesá. Preto výrobcovia doporučujú tretiu alebo booster (posilňovaciu, pozn. red.) dávku. S jej podávaním sa už u niektorých, najmä rizikových skupín, na Slovensku začalo. Napomôže to (tretie očkovanie) zastaviť pribúdajúci počet prípadov a obetí? Určite. Treba si uvedomiť, že práve najrizikovejšia skupina bola očkovaná ako prvá – starí a chorí. Očkovaní pacienti, ktorí u nás ležali v nemocnici s ochorením Covid-19, boli práve starší a s niekoľko mesačným odstupom od podania druhej dávky. Z môjho pohľadu je tiež dôležité podanie booster dávky zdravotníkom, ktorí sú v dennom kontakte s Covid pozitívnymi a tiež boli očkovaní medzi prvými. Aká je skladba pacientov, ktorí končia v nemocniciach? – vek, očkovanosť, iné pridružené ochorenia... Aktuálne podľa štatistík (16.10.) leží v nemocniciach 889 pacientov s Covid-19, z toho 82% je neočkovaných. Na rozdiel od druhej vlny, medzi pacientmi máme viac mladších ročníkov, vo veku medzi 40-60 rokov. Títo tvoria väčšinu. Mnohí sú bez závažného predchorobia, aj bez obezity, čo bol dôležitý rizikový faktor druhej vlny. Keď sme mali očkovaných, boli to väčšinou starší pacienti, s mnohými ochoreniami. Aké máme vyhliadky na najbližšie mesiace? Nastávajú pomaly chladné mesiace. Akú zimu očakávate? Dúfam a verím, že bude počasím chladnejšia a menej vlhká a čo sa týka pandémie, miernejšia a k nemocniciam ohľaduplnejšia. V každom prípade nepredpokladám, že dôjde k obnoveniu najprísnejších opatrení vrátane núdzového stavu. Na Vianoce by mala byť na väčšine Slovenska tretia vlna už na ústupe. Lokálne „výbuchy“ ale očakávam ešte aj po Novom roku.   
V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec František Bolgáč. Je to práve rok odkedy čelíme pandémií, ktorá významne ovplyvnila fungovanie celej spoločnosti. Čo je v takejto situácii kľúčovou úlohou obce? Podľa môjho názoru je základnou úlohou samosprávy slúžiť svojim obyvateľom. Čiže aj v čase epidémie zabezpečiť kritické služby v jej kompetencii. Okrem všeobecne známej zimnej údržby komunikácií a kosenia to znamená aj mnoho iných nevyhnutných služieb. Matričný úrad, ohlasovanie pobytov, sociálne služby, a mnoho iných. Zároveň ako občan Slovenska vnímam s veľkým zármutkom neúspechy riadenia koronakrízy zo strany štátu, neustále meniace sa nariadenia a chaotické poskytovanie informácií. Tieto zlyhania nie sú len čísla v štatistikách, ale sú to mŕtvi blízki, sú to deti, ktoré prišli o starých rodičov, sú to ľudia s poškodeným zdravím, depresiami a psychickými problémami, ľudia, ktorí prišli o obživu. Samospráva na všetkých úrovniach nemá ľahkú úlohu. Musí chrániť svojich zamestnancov, musí chrániť seniorov v domovoch sociálnych služieb, učiteľov a deti v čiastočne fungujúcich školských zariadeniach. Čo môže urobiť navyše, je využiť všetky dostupné komunikačné kanály a informovať svojich obyvateľov o situácii a možnostiach. Okrem iného ste aj členom komisie školstva. Práve táto oblasť momentálne čelí veľkým výzvam – jednak kvôli tomu, že veľká časť detí stále nechodí do školy, ale aj kvôli nárastu počtu detí a chýbajúcim kapacitám škôl. Čo je pre vás za daných okolností prioritou? Problém chýbajúcich kapacít škôl, škôlok a jaslí nie je nový. Mestská časť už dávno vie, že okrem trendu sťahovania sa mladých rodín do existujúcich bytov prebieha v Ružinove výstavba nových. Mrzí ma, že na to reaguje nedostatočne. Osobne negatívne vnímam aj zavedenie jedného školského obvodu. Vidím hrozbu do budúcnosti. Nik totiž nevie zaručiť, že neskôr vďaka nemu nevznikne tlak na rodičov dopravovať svoje deti mnoho kilometrov od miesta svojho bydliska. Pre mňa osobne je prioritou, keďže som zároveň aj predseda komisie pre informatizáciu, viac využívať dostupné dáta a až na ich základe robiť rozhodnutia. Napríklad, ak je v niektorej časti Ružinova viac detí ako počet miest v školských zariadeniach a zároveň je trend neklesajúci, je toto miesto ideálny kandidát na rozšírenie školských kapacít. Samozrejme, platí to aj naopak. Ružinov je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti? Ružinov je jedna z najväčších a najzelenších mestkých častí. Má výbornú polohu v rámci Bratislavy ako celku a veľmi dobre riešenú dopravu, najmä mestskú hromadnú dopravu. Do centra mesta sa ľubovoľným dopravným prostriedkom dostanete pohodlne a rýchlo. Dokonca aj pešo. Ďalej má Ružinov veľmi dobrú občiansku vybavenosť, nič v ňom nechýba. Pre tieto dôvody láka Ružinov nových obyvateľov. Je to veľmi príjemná a tichá lokalita tak pre mladé rodiny s deťmi, ako aj pre pokojný život seniorov. Takýto imidž by si Ružinov mal zachovať, preto je dôležité, aby sme naďalej opravovali chodníky, udržovali športoviská a detské ihriská a starali sa o našu zeleň. Posledné roky sa nám zloženie obyvateľstva výrazne omladzuje. Okrem iných faktorov k tomu značnou mierou prispieva aj neustále sa zvyšujúca pôrodnosť v Ružinove. Toto je jedna z najväčších výziev, ktorá mestskú časť čaká. Vašim domovským obvodom je Štrkovec. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Je toho veľa. Viac ako mám priestoru na odpovede. Obvod, mestská časť, mesto to nie sú len domy, chodníky či zeleň. Sú to najmä obyvatelia tu žijúci. Sme tu pre to, aby sme im pomohli. Môj obvod nesie meno jazera tvoriaceho jeho srdce. Vždy, keď sa prechádzam okolo jazera, ma bolí pohľad na Hotel Junior, smutnú dominantnu severného brehu. Kedysi hotel Cestovnej kancelárie mládeže nesúci meno Sputnik, slávnostne otvorený ešte v roku 1982. V deväťdesiatych rokoch sídlo skupiny neslávne slávnych bratov Diničovcov. Dnes je v rukách známeho podnikateľa Milana Fiľa. Veľa sa dá urobiť aj v areáli hier Radosť, ktorý využívajú obyvatelia blízkeho aj ďalekého okolia. Vedel by som si predstaviť v jeho blízkosti denné centrum či klub pre seniorov. Samozrejme, trápi nás aj iné. Rekonštrukcia ciest a najmä chodníkov, opravy detských ihrísk a športovísk. Podpora komunitných projektov. Na záver by som rád spomenul ešte tému stavebnej uzávery. Tá tu už rezonovala viackrát. Ja vravím, že je nutná až do doby, kým nebudú vypracované územné plány zón. Iba tak budeme chránení do budúcnosti pred nevhodnou, obyvateľmi neželanou výstavbou. Aj preto s veľkým znepokojením, ba až hrôzou, vnímam návrh novely stavebného zákona podpredsedu vlády p. Holého. Na záver jedna aktuálna otázka. Do konca marca prebieha sčítanie obyvateľov. Prečo by sa ľudia, ktorí tu často celé roky žijú, ale trvalý pobyt majú inde, mali sčítať v Bratislave? Je to výhodné aj pre nich samotných z viacerých dôvodov. Morálne hľadisko je, myslím, zrejmé. Praktické vraví, že viac peňazí v rozpočte mesta prináša výhody ľudom žijúcim tu bez ohľadu na trvalý pobyt. Zeleň, parkovacie miesta, detské ihriská, zrekonštruované cesty a chodníky, pohodlnejšia verejná doprava a mnoho iného. To všetko stojí peniaze, ktoré teraz končia niekde inde. Nehovoríme o pár drobných. Podľa magistrátu môže Bratislava sčítaním získať až 10 miliónov eur ročne. Za to sa dá napríklad opraviť 111-tisíc metrov štvorcových ciest a chodníkov, či vysadiť 13-tisíc stromov alebo kúpiť 35 kĺbových autobusov. Áno, má to význam. Pred desiatimi rokmi sa nesčítali všetci obyvatelia Bratislavy. Tých 10 rokov nás všetkých stálo veľa. Teraz máme možnosť túto chybu nezopakovať. Prihlásme sa k mestu, kde všetci žijeme. Samotný proces je veľmi jednoduchý a zrozumiteľný. Sčítanie prebieha výhradne elektronicky, pričom stačí vyplniť krátky formulár cez počítač, tablet či mobil na webovej stránke eso.scitanie.sk.  
Ružinovčania môžu opäť využívať aj kontajnery na elektroodpad. Tie predchádzajúce museli v minulom roku stiahnuť, nakoľko sa stali terčom vandalov. Nové kontajnery sú umiestnené na týchto miestach: • Ružová dolina, stojisko medzi bytovými domami 20-22 • pri Miestnom úrade Bratislava – Ružinov  
Milé Ružinovčanky, milí Ružinovčania, v nasledujúcich týždňoch bude mesto Bratislava a spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu v našej mestskej časti zavádzať zber kuchynského bioodpadu. Ako bude prebiehať distribúcia košíkov a kompostovateľných vreciek na zber kuchynského bioodpadu v našej mestskej časti? Všetky domácnosti zapojenej mestskej časti dostanú bezplatne jeden 10-litrový odvetrávací kuchynský košík (rodinné domy aj 20-litrovú hnedú zbernú nádobu označenú nálepkou „kuchynský biologický rozložiteľný odpad“), 150 certifikovaných kompostovateľných vreciek na rok, teda 2-3 na týždeň, a informačný leták. AKO ZÍSKATE KOŠÍKY A KOMPOSTOVATEĽNÉ VRECKÁ? Rodinným domom bude OLO roznášať balíčky na zber kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu od dverí k dverám a bude ich o čase distribúcie vopred informovať SMS-kou. Prevzatie balíčka je potrebné potvrdiť podpisom. Ak sa nemôže dostaviť vlastník nehnuteľnosti, prineste so sebou vyplnené splnomocnenie (nemusí byť potvrdené notárom), ktoré nájdete na www.olo.sk/kbro. Distribúcia v bytových domoch prebehne v spolupráci so správcovskými spoločnosťami. Obyvateľom bytových domov budú balíčky na zber kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu odovzdávať distribučné skupiny spoločnosti OLO v okolí bytového domu prostredníctvom distribučných bodov. Obyvatelia budú informovaní o čase a mieste distribúcie oznamom na vchodových dverách do bytovky. Všetky potrebné informácie sa obyvatelia dozvedia od vyškoleného personálu spoločnosti OLO pri osobnom prevzatí. Ak si nemôžete prevziať balíček počas distribúcie, môžete si ho vyzdvihnúť v distribučných centrách. AKO NA TRIEDENIE KUCHYNSKÉHO BIOODPADU? Obyvatelia rodinných domov budú kuchynský bioodpad triediť do kompostovateľného vrecka umiestneného v 10 l kuchynskom košíku. Po naplnení vrecko zauzlia a umiestnia ho do 20 l hnedej zbernej nádoby označenej nálepkou „kuchynský biologicky rozložiteľný odpad“. Iba túto 20 l zbernú nádobu budú vykladať na obvyklé odvozné miesto zmesového odpadu v deň odvozu do 7:00 hod. Nevykladajte 10 l kuchynský košík, ten slúži na zber odpadu priamo v kuchyni. Obyvatelia bytových domov budú kuchynský bioodpad triediť do kompostovateľného vrecka umiestneného v 10 l kuchynskom košíku. Po naplnení vrecko zauzlia a vynesú ho do 120 l alebo 240 l hnedej zbernej nádoby (podľa počtu obyvateľov v bytovom dome) označenej nálepkou „kuchynský biologicky rozložiteľný odpad“, ktorá bude umiestnená v blízkosti bytového domu na obvyklom mieste kontajnerového stojiska. AKO BUDE PREBIEHAŤ ZBER KUCHYNSKÉHO BIOODPADU? Harmonogram zvozu bude zverejnený na stránke www.olo.sk. Zber kuchynského bioodpadu bude prebiehať počas celého roka. V období od začiatku marca do konca novembra bude realizovaný 2x do týždňa. V období od začiatku decembra do konca februára bude 1x do týždňa. Všetky dôležité informácie nájdete na webovej stránke www.ruzinov. sk a www.olo.sk/kbro, kde nájdete aj odpovede na najčastejšie otázky. V prípade ďalších otázok môžete kontaktovať Zákaznícke centrum spoločnosti OLO na 02/50 110 550 alebo na zakazka@ olo.sk. ČO AK NEBUDEM V ČASE DISTRIBÚCIE BALÍČKOV DOMA? DISTRIBUČNÉ CENTRÁ 18. JÚN 2022 10:00 – 13:00 Gagarinova (pri Lidli) 14:00 – 17:00 na rohu Mierová/ Kaštieľska 25. JÚN 2022 10:00 – 13:00 konečná zastávka autobusov Rádiová 14:00 – 17:00 Park Vietnamská 2. JÚL 2022 10:00 – 13:00 Chlumeckého (pri Lidli) 14:00 – 17:00 Herlianska (OC Helios) 9. JÚL 2022 10:00 – 13:00 Trhovisko Bachova 14:00 – 17:00 Park Andreja Hlinku (pri soche A.H.) 16. JÚL 2022 10:00 – 13:00 Miletičova/ Trenčianska (park na rohu) 14:00 – 17:00 Park Andreja Hlinku (pri soche A.H.)  
Všetky aktuálne informácie o dianí v mestskej časti nájdete na oficiálnom webe a na facebooku. www.ruzinov.sk www.facebook.com/BratislavaRuzinov   Ďalšie užitočné stránky: Cultus Ružinov www.cultusruzinov.sk Knižnica Ružinov www.kniznica-ruzinov.sk Verejno - prospešné služby Ružinov www.vpsr.sk  
Predstavujeme vám výber z toho najlepšieho, čo môžete v rámci kultúrnych a spoločenských podujatí v mestskej časti Ružinov v mesiaci jún zažiť.
Jedna z najväčších hudobných hviezd Chorvátska, so svojím zamatovým hlasom a akustickou kapelou Vagabundo, zaspieva naživo už 10. augusta 2022 v bratislavskom Ružinove. Koncert sa koná exkluzívne pod holým nebom v Amfiteátri pri Štrkoveckom jazere o 19:00 hod.   Tvorba Gorana Karana vychádza z Dalmátskej ľudovej hudobnej tradície. Slávny Chorvát reprezentoval svoju krajinu v speváckej súťaži Eurovízia, kde získal deviate miesto s piesňou „Ostani“. V roku 2005 bol jedným z porotcov súťaže Hrvatski idol, Chorvátskej verzie Superstar. Karanova pieseň Ružo moja bila vyhrala v roku 2005 na Hudobnom festivale v Splite, ako aj v roku 2005 na festivale Sunčane skale v Herceg Novi. Vstupenky je možné zakúpiť v sieti Predpredaj.sk. Koncert pripravili Mestská časť Bratislava-Ružinov a CULTUS Ružinov. Partnerom podujatia je Ružinovský športový klub. Viac informácií nájdete na cultusruzinov.sk a na Facebooku Cultus Ružinov.
Predstavujeme vám výber z toho najlepšieho, čo môžete v rámci kultúrnych a spoločenských podujatí v mestskej časti Ružinov v mesiaci apríl zažiť.
Veslovanie možno na prvý pohľad pôsobí ako dovolenkový šport, ale svojich priaznivcov má aj v Ružinove. Aj samotná lodenica v lokalite Mokráň záhon patrí do našej mestskej časti. Klub Slávia STU Bratislava má už viac ako polstoročnú tradíciu a pred sebou veľkú výzvu – olympijskú.  Nezlákali ich ľadové plochy ani futbalové štadióny, dokonca ani kráľovský šport s tenisovými raketami. Prednosť dali vode. Veslovanie opisujú jeho priaznivci takmer ako poslanie. „Je to zdravý kolektívny šport v prírode, kde doslova platí – ťahať spolu na jednej lodi,“ hovorí s entuziazmom bývalý výkonnostný veslár a dlhoročný člen Vladimír Vanek. Nezabudne pritom podotknúť, že je to práve veslovanie, ktoré buduje nielen silné telo, ale aj odolnú psychiku. Ten, kto chce byť podľa neho dobrý veslár, musí mať nie iba zdatné ruky, ale aj najmä nohy a chrbát. A tak trénovať len v lete nestačí. „V zime ide o naberanie sily a vytrvalosti,“ objasňuje. Športovci tak trávia hodiny v posilňovni, na trenažéri, behajú, plávajú či chodia na sústredenia. Tí, ktorí sú pripravení na takéto tréningy 3-4x za týždeň, majú dvere do klubu otvorené. Vladimír Vanek hovorí, že momentálne majú 70 členov a 20 mladých pretekárov. „Najmladšia veslárka má 12 rokov, najstarší majú okolo 60. Ďalších 20-30 detí by sme prijali,“ dodáva niekoľko čísel. Ideálny vek je podľa jeho slov okolo 11 - 16 rokov. Dlhoročný člen sľubuje, že už po dvoch rokoch trénovania dokážu veslári bodovať na pretekoch. Za najdôležitejšie považuje u nás Majstrovstvá Slovenska. Sily si však športovci merajú aj na zápoleniach v okolitých štátoch. „Tí, ktorí majú výkonnosť alebo sa dostanú do reprezentácie, sú už nominovaní na súťaže po celom svete,“ dodáva. Sami však organizujú aj Memoriál Ctibora Reiskupa na Zlatých pieskoch. Tento rok je na pláne už 53. ročník. Najväčšou výzvou je však vychovať novú generáciu športovcov. O 10 rokov chcú splniť svoj cieľ. „Hlavnou víziou je zostaviť a dostať ženskú osemveslicu na letné olympijské hry 2032,“ prezradil s tým, že chcú tiež udržiavať veslársky šport a rozvíjať komunitu, zveľaďovať areál a lodenicu klubu, ktorý vznikol už v roku 1958. Odvtedy v ňom veslovali, športovali aj súťažili tisíce chlapcov aj dievčat. Kto sa chce k nim pridať a začať s veslovaním, môže prísť do lodenice osobne, vždy v pondelok a v stredu od 15:00 do 17:00 od apríla do septembra alebo napísať na stu@veslovanie.sk. „Veslovanie pre deti ponúka pobyt v lodenici, v kolektíve, vidieť mnohé krajiny a šancu stať sa olympionikom,“ uzatvára Vladimír Vanek. Viac info na www.podveslovat.sk.   DISCIPLÍNY Vo veslovaní poznáme 6 základných “olympijských” disciplín. Rozdelenie je podľa počtu osôb v lodi: 1, 2, 4 a 8. Tiež podľa toho, či veslár drží jedno alebo dve veslá. Sedieť tak môžete v lodiach párových disciplín: skif (jeden veslár), dvojskif a párová štvorka. Alebo v lodiach, kde má každý veslár jedno veslo v rukách: dvojka, štvorka a osemveslica.   
Na prvý pohľad pôsobí nežne, ale ako sa hovorí – po tme by ste ju stretnúť nechceli. Ružinovská boxerka Nicole Ďuríková, zverenkyňa Box club Ružinov 821, si totiž z Majstrovstiev Európy do 22 rokov v Chorvátsku priniesla striebornú medailu. Tvrdá obeta a viac ako ročná intenzívna príprava sa tak oplatila. Nicole obetovala úspechu množstvo svojho času, na ceste za cenným kovom absolvovala dva pobyty vo vysokohorskom prostredí, aj tvrdé tréningy so svetovou špičkou. Nezastavilo ju ani to, že v posledných dvoch mesiacoch pred štartom na európskom šampionáte prekonala koronavírus. Dokonca dvakrát. Ona sa však nevzdala, aj keď jej štart bol ešte krátko pred pretekmi otázny. Nakoniec sa po troch víťazstvách v Poreči prebojovala až do finále. Rozhodujúci zápas síce nepretavila do víťazstva, jej úspech však rozhodne stojí za to. „Finálový zápas sa mi nepodarilo vyhrať, čo ma veľmi mrzí... a tak si z ME odnášam striebornú medailu. Pocity po prehre sú zmiešané, no každopádne som hrdá, že na Slovensko prinášam striebro,“ napísala Nicole krátko po finále na sociálnej sieti, keď porazila súperky z Írska, Španielska a Ukrajiny a nedokázala prekonať iba Erivu Barutovú z Turecka. Na ME sa zúčastnilo viac ako 300 športovcov z 39 krajín. Aj vďaka Nicole sa zviditeľnilo Slovensko a tiež Box Club Ružinov 821, ktorý v našej mestskej časti funguje už vyše 20 rokov.     
Keď zaznel záverečný klaksón po hokejovom olympijskom boji o bronz, na štadióne v Pekingu vypukla v našom tíme na ľade aj na našej striedačke absolútna eufória. Brankár Patrik Rybár po prvotných oslavách prišiel medzi novinárov úplne pokojný. Pôsobil tak, že si ani neuvedomuje, aký historický zápis sa podaril tímu, ktorého bol súčasťou. Taký pokojný vraj býva a býval vždy. Doma aj v škole, spomína jeho mama aj učitelia z ružinovského Gymnázia L. Novomeského.  Patrik Rybár je tretím študentom tohto gymnázia, ktorý sa môže pochváliť olympijskou medailou. Pred ním to dokázali krasokorčuliar Jozef Sabovčík a tenista Miloš Mečíř. Cesta na vrchol však nebola jednoduchá. Vždy ide o mimoriadnu obetu – ranné vstávanie na tréningy, omnoho menej času s kamarátmi, víkendové cestovanie na turnaje. Individuálny plán nezneužíval Patrik Rybár ako gymnazista s tým nemal nikdy problém. „Mal individuálny študijný plán, ale nikdy to nezneužíval,“ spomína riaditeľ školy Norbert Kyndl, ktorý dodáva, že reprezentant bol nielen dobrý športovec, ale aj dobrý žiak. „Hral hokej a dobre ho hral,“ podotkol. Za pravdu mu dáva aj bývalá triedna učiteľka Andrea Letková. „Klasifikáciu si vždy urobil tak, ako mal,“ spomína. Je presvedčená, že úspech si za roky driny zaslúžil. Nebol by však vraj siahol na medailu, ak by nemal správne upratané priority. „To mu dalo veľmi veľa. To mal z rodiny,“ povedala. Na vzdelávanie podľa jej slov dohliadal aj Patrikova mama. Tiež pedagogička. „Boli sme v pravidelnom kontakte. O svojho syna sa rodičia zaujímali. Vždy mi hovorila – dajte mi vedieť, keby sa niečo dialo. Učenie je prvoradé, študijné veci musí mať na poriadku,“ dodáva. Patrik však dokázal zladiť školu so športom. „Ťažko sa mi to – ako tiež učiteľke - hovorí a hodnotí... nechcem sa chváliť a nechcem ho chváliť, ale na základnej škole bol jednotkár, na strednej mal nejaké dvojky,“ prezrádza mama o synovi, ktorého dnes pozná celé Slovensko, nielen hokejoví fanúšikovia. Za Blaženou Rybárovou si po rady chodila aj mama iného športovca. „Ako to robíš, že sa tak dobre učí? Ten môj to nezvláda,“ opisuje jednu z príhod. Zápas proti USA Aj tým dáva najavo, že na Patrika neplatili vyhrážky či zákazy. Nebolo vraj nikdy treba. Keď sa pýtame, či môžeme napísať, že je zodpovedný a cieľavedomý, pritakáva len veľmi pomaly. Na prvom mieste u Rybárovcov vládne pokora, čo mama prízvukuje viackrát. Najmä teraz, keď sa o jej synovi píše a hovorí všade. „Kariéra môže byť veľmi krátka,“ upozorňuje. Patrik ju má však rozbehnutú perfektne. Aj keď väčšina fanúšikov čakala, že brankárskou jednotkou v Pekingu bude Branislav Konrád, Patrik Rybár svoju šancu využil naplno. Keď sa aj po Matejovi Tomekovi dostal do bránky proti Švédom, potom do nej už nepustil nikoho. Po Nemcoch sa zaskvel perfektným výkonom aj proti USA. „Pozerala som ráno hokej, na vyučovanie som dobehla dve minúty pred ôsmou,“ hovorí mama. Ešte teraz spomína na to, aké úžasné pocity mala. Ako sa žiaci v triede radovali. „My sa tešíme, ale užívame si to v pokoji,“ prezrádza. Možno tú pokojnú povahu teda Patrik zdedil po mame, brankárske majstrovstvo zase po otcovi, známom Pavlovi Rybárovi. „Nikdy nebol frajer. Na hodinách biológie aj telesnej výchovy si plnil svoje povinnosti. Aj keď hral hokej, behal, skákal... neulieval sa,“ dodáva zase triedna učiteľka. Aký je v televízii, taký je aj v súkromí Aj preto bol podľa nej v triede obľúbený. Príjemným vystupovaním a plnením si povinností si nezískal len spolužiakov, ale aj pedagógov. „Také vystupovanie, ako mal v televízii, mal aj v škole. Navyše, na čom sme sa dohodli, to platilo,“ prezrádza s tým, že Rybárova trieda bola skutočne dobrý kolektív. Veď podľa mamy ho zapojili aj do programu na stužkovej slávnosti a to aj napriek tomu, že na prípravách sa nestihol veľmi podieľať. Spoľahli sa však na dobré vzťahy, ktoré v triede panovali. „Tešíme sa, keď sa s ním zase stretneme,“ hovorí riaditeľ aj triedna učiteľka. Momentálne má však Patrik ešte hokejové povinnosti. Olympijské zápolenia totiž nebývajú na konci sezóny. V tom je rozdiel s majstrovstvami sveta. „Bol doma len krátko. Ani sme si ho nejako nestihli užiť. Chalani ten úspech ani nestihli preniesť na iných ľudí. Navyše eufória sa rýchlo zmenila na smútok,“ hovorí mama Rybárová. Už zase študuje Pripomína tým udalosti, ktoré sa udiali krátko po návrate reprezentácie z Pekingu a tesne pred odletom hokejistov do klubov, keď vypukol konflikt na Ukrajine. „Musíte na to myslieť, aj keby ste nechceli. Dotýka sa nás to. Mnohí hrajú v KHL,“ povie. Vlastne sa aj teší, keď syna budú mať opäť doma. Ten už čas delí na viacero strán. „Minulý rok sa oženil, takže je to prirodzené,“ objasní a medzi rečou spomenie ešte jednu synovu aktivitu. „Po gymnáziu vyštudoval bakalára na Ekonomickej univerzite – hospodársku informatiku. Druhý stupeň už nestihol, lebo chytal v Česku, vo Fínsku. Ale teraz zase študuje diaľkovo,“ dodáva s tým, že ak sa chce, dá sa to. Môže byť tak motiváciou aj pre omnoho mladších športovcov. Popri hokeji si teda Patrik Rybár plní aj sen o vzdelaní. Vo svojej kariére ustál aj tlaky, ktoré boli na neho vyvíjané preto, že sa vydal na rovnakú dráhu ako jeho otec. „Ten tlak tam vždy bol, on si však išiel za svojim snom. Ale s pokorou,“ prízvukuje triedna učiteľka Letková. Uznanie od spoluhráčov aj trénera Tá drina a obeta sa však oplatila. Slovenská reprezentácia sa po veľkej dráme prebojovalo cez tím USA do semifinále. Patrik Rybár vychytal víťazstvo, aj keď inkasoval trest v hre. Vykorčuľoval až do medzikružia, kde prikryl puk. Vtedy hovoril, že ani nevedel o pravidle, aby sa to nemohlo. Stále však so stoickým pokojom. „On je taký obyčajný chalan. Presne tak ako bol obyčajný študent,“ povedala jeho mama. V mixzóne ho však po tomto zápase chválili všetci spoluhráči. Aj tréner Craig Ramsay. „Jeho pokoj nakazil celý tím. Mnohokrát, ak spravíte chybu a viete, že je problém, tak vás upokojí brankár, ktorý chytí puk veľmi ľahko. To vám dodá sebavedomie, aby ste sa nebáli hrať,“ adresoval mu pozitívne slová. A Slováci hrali. Hovorí sa, že kto chce medailu, musí vyhrať posledný zápas. Našim chlapcom sa to podarilo. Po 60 minútach so Švédskom prišiel Patrik Rybár po prvotných oslavách medzi novinárov úplne pokojný. Pôsobil tak, že si ani neuvedomuje, aký historický zápis sa podaril tímu, ktorého bol súčasťou. Jednoducho - taký obyčajný chalan.