Témy

Leto je obdobie, kedy majú ľudia viac času byť vonku a všímať si, čo by vo svojom okolí potrebovali zmeniť, upraviť alebo vybudovať. Zaujímalo nás, s čím sa na našich poslancov obracajú obyvatelia našej mestskej časti najčastejšie?    Eva Bacigalová, Tím Ružinov (Nivy) Nikto zo súčasných obyvateľov našej planéty nezažil pandémiu takých rozmerov, aké dosiahlo ochorenie Covid-19. Niet divu, že v záplave informácií často nevieme, komu vlastne môžeme veriť a čo máme robiť, aby sme sa pred ním ochránili. Aj na zložité otázky však bývajú odpovede väčšinou celkom jednoduché a počuli sme ich už veľakrát aj pokiaľ ide o koronavírus a o to, ako zabrániť jeho šíreniu či ochoreniu – treba si dôkladne umývať ruky, nosiť rúška a dodržiavať sociálny odstup. Sama stále nerozumiem tomu, prečo práve nosenie rúška vnímajú mnohí ako symbol neslobody. Veď ani na bezpečnostný pás v aute sa hádam nepozeráme ako na niečo, čo obmedzuje naše práva. Väčšine ľudí je jasné, že chráni naše zdravie a životy a to isté platí aj o rúškach. Myslíme hlavne na to, že každý štvrtý Ružinovčan je v seniorskom veku a nič sa nezmenilo ani na tom, že práve títo ľudia sú stále najohrozenejšou skupinou obyvateľstva.   Marek Machata, Team Vallo pre Ružinov – sever (Trnávka) Prvú etapu koronakrízy sme zvládli vďaka efektívnym opatreniam dobre. Chcel by som pochváliť Ružinovčanov, myslím si, že sa tiež správali mimoriadne zodpovedne, najmä pokiaľ ide o nosenie rúšok a dodržiavanie ostatných nariadení. Musíme sa pripraviť na možný príchod druhej vlny. Najohrozenejšou skupinou sú predovšetkým seniori. Keďže Ružinov zriaďuje Ružinovský domov seniorov a Domov dôchodcov, je dôležité myslieť v tejto chvíli hlavne na zdravie a prevenciu zamestnancov a klientov. Chcel by som poprosiť Ružinovčanov, aby boli trpezliví nielen pri návštevách ich blízkych v týchto zariadeniach ale aj pri organizovaní osláv či návštevách svojich blízkych doma. Druhou úlohou pre Ružinov bude následne po skončení koronakrízy podporiť cestovný ruch, kultúru a šport. Je dôležité sa rôznou formou usilovať o to, aby ľudia strávili voľný čas v Bratislave a okolí – naša mestská časť môže pomôcť práve propagáciou miest, pamiatok a atrakcii, ktoré u nás máme.   Silvia Pilková, nezávislá (Trnávka) Prvá vlna koronavírusu nás zomkla dokopy a ukázala, aké dôležité sú rodinné vzťahy a pomoc našim blížnym. Od toho času si s maminkou volávam každý deň večer. Vtedy som sa uisťovala, či je v poriadku, teraz si zrekapitulujeme, čo sme cez deň zažili. Zistila som, aké je to pre ňu dôležité. Seniori sú veľmi zraniteľná skupina, ktorá potrebuje láskavé slovo a náš záujem. Momentálne pomáham ako dobrovoľníčka pri výdaji obedov sociálne slabším seniorom. Veľa z nich to berie ako príležitosť sa pekne obliecť a urobiť si prechádzku do knižnice Na úvrati, na Trnávke. Porozprávam sa s nimi, zasmejeme sa a aj zabudneme, že nám pod tými rúškami úsmevy nie je vidieť. Stačí sa dotknúť slovom ich srdca a korona má kosu o niečo tupšiu. Mojím odkazom pre všetkých Ružinovčanov je, aby si na seba dávali pozor, aby boli zodpovední a všímaví voči sebe aj druhým a aby nezabúdali na to, že nákupom pre starkú zo susedstva, či ušitím rúška pre ľudí, ktorí to nevedia, dávame strachu a negatívnym emóciám na frak.   Lucia Štasselová, Team Vallo pre Ružinov – juh (Pošeň) Vnúčatá ma udržujú v pozornosti, čo sa deje s našimi deťmi. Aj v obavách súvisiacich s vírusom COVID19. Porovnávam, keď som ja bola škôlkarka. Obavy o zdravie boli súčasťou životov, očkovanie bolo odpoveďou. Bývalé Československo bolo premiantom v povinnom očkovaní a následne vo vyhubení smrteľných chorôb. Rokom 1953 sa začalo povinné očkovanie proti tuberkulóze, proti detskej obrne v 1957, v roku 1969 proti osýpkam, v 1982 po prvýkrát proti rubeole a v 1987 kombinovanou vakcínou proti osýpkam a mumpsu. Vďaka tomu sme sa stali jednou z prvých krajín, ktoré neohrozujú smrteľné choroby. Dnes ešte nepoznáme účinnú vakcínu proti COVID19, preto je treba chrániť sa, ako najlepšie vieme – nosením rúška. Chrániť nielen deti, ale aj starších ľudí, ktorí sú najohrozenejšou populáciou z hľadiska zdravotnej odolnosti. Sú tiež najľahším terčom spochybňujúcich tvrdení o účinnosti rúšok, prípadne vakcinácie. Rozprávajme sa s nimi a ak treba, poprosme ich, aby si nasadili rúška v prítomnosti aj detí. Len spolu to zvládneme.  
V časopise Ružinovské echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec Mgr. Jozef Matúšek. Koronakríza spôsobila výpadok príjmov štátu, ale aj samospráv. Bude potrebné šetriť? V súčasnosti je Bratislava vrátane mestskej časti Ružinov označená (ministerstvom zdravotníctva) ako vysokorizikový región. Nárast nových prípadov koronavírusu spúšťajú najmä spoločenské akcie, čo má za následok opätovné sprísnenie opatrení vlády s následným vplyvom na ekonomiku. Domnievam sa, že systém slovenského zdravotníctva dokáže zvládnuť ďalšiu vlnu ochorenia na COVID 19, ale negatívnym ekonomickým dôsledkom sa asi nedá zabrániť. Preto si myslím, že určite bude potrebné šetriť. Samozrejme, na správnom mieste, pretože napr. pomôcť starším a pomoc odkázaným obyvateľom je našou povinnosťou. Verím, že napriek nepriaznivej situácii miestny úrad na čele so starostom robí maximum v rámci svojich možností, aby pomohol všetkým, ktorí to potrebujú. Okrem iného ste aj členom bytovej komisie. Na základe čoho komisia rozhoduje o pridelení nájomných bytov? Členovia sociálnej komisie, čiže vrátane mňa, sú zároveň členmi bytovej komisie (poradný orgán starostu), ktorá sa zaoberá žiadosťami o pridelenie nájomných bytov podľa schváleného VZN (dostupné na stránke MÚ). Vzhľadom na dopyt je bytov veľmi málo. Len v roku 2020 bolo podaných niekoľko desiatok žiadostí. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia viacerých bytov, ktoré boli opotrebované predchádzajúcimi užívateľmi. Oprava bytov je komplikovaný proces, ktorý stojí nemalé investície, a vďaka zákonu o verejnom obstarávaní (a čiastočne aj kvôli pandémii) trvá oveľa dlhšie, ako by sme si želali. Členovia komisie zároveň citlivo vnímajú potreby mestskej časti, ktorá poskytuje byty aj odborným zamestnancom, bez ktorých by bola ohrozená prevádzka škôl, domovov dôchodcov, a pod. Jednou z tém, ktoré v poslednej dobe rezonujú, je otázka parkovania. Pre Starý Ružinov, ktorý je priamo v susedstve zimného a futbalového štadióna, je to zásadná téma. Čo očakávate od zavedenia rezidentského parkovania v tejto lokalite? Áno, problematika parkovania, ale aj dynamická doprava a s tým súvisiace cyklotrasy či samotní chodci, rezonuje nielen v Ružinove, ale na celom území Slovenska. Mestská časť Ružinov potrebuje neodkladne zabezpečiť poriadok v parkovaní, čistotu a bezpečnosť pre občanov. Zákonná technická norma STN 736 110 (povinný počet parkovacích miest podľa počtu bytov) platná na Slovensku je v rámci MČ BA - Ružinov silne poddimenzovaná vzhľadom na veľký počet osobných motorových vozidiel. Parkovacia politika sa má onedlho zaviesť aj v Starom Ružinove a postupne prejde na ďalšie časti Ružinova. Očakávam sprísnenie a dodržiavanie jasných pravidiel tak domácim obyvateľstvom ako aj tými, čo do mesta dochádzajú. Ružinov je lokalitou, ktorá je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými? Naša mestská časť sa v minulosti nazývala aj „Rosentheim“. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia významní inžinieri-architekti spracovali na toto obdobie veľmi významnú sídliskovú výstavbu s nadštandardnou rozlohou zelene, parkov, fontán a dostatočnou občianskou výbavou. Žiaľ, nekoordinovaná výstavba priniesla mohutné zahusťovanie Ružinova na úkor zelene smerom od konečnej zástavky smerom do mesta. Naša mestská časť má svoju raritu - zatrávnenie električkového koľajiska od Slovanetu po Miletičku malo dôsledok nielen estetický, ale predovšetkým zníženie hluku, ktorý sa šíril do sídliska. Vašim domovským obvodom je Starý Ružinov. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Vo volebnom obvode Starý Ružinov čakáme na vyriešenia dostatočného počtu parkovacích miest pre rezidentov a hostí. Pripomínam aj omeškanú výstavbu pitných fontán a malých fontán s predelenými lavičkami, na ktorých nemôžu spávať bezdomovci, výmenu starých lavičiek a odpadových košov, osvetlenia a doriešenie detských ihrísk. Potrebujeme neustálu starostlivosť o zeleň, verejné parky, pokračovať v rekonštrukciách chodníkov a miestnych komunikácií, rozhodne by sme uvítali pochôdzkára mestskej polície, čo by pomohlo pri zabezpečovaní poriadku, čistoty a aj pocitu bezpečia. Za najdôležitejšie považujem riešiť v Starom Ružinove dopravu, životné prostredie, bezpečnosť a spokojnosť obyvateľov.  
Silné populačné ročníky, odložené tehotenstvá a boom developerských projektov so sebou prináša aj narastajúci dopyt po materských a základných školách. Napriek tomu, že za posledný rok pribudlo v Ružinove rekordných dvesto nových miest v materských škôlkach, nepodarilo sa tento rok umiestniť približne 250 detí. Povinná predškolská výchova znamená, že deti mladšie ako 3 roky dnes prakticky nemajú šancu na umiestnenie. Významný vplyv na tieto čísla však majú aj zmeny trvalého bydliska, ktoré robili viacerí rodičia na poslednú chvíľu, aby zvýšili svoje šance dostať dieťa do škôlky. Podobná situácia sa opakovala aj pri zápisoch na školy. Chýbajú aj školy Obrovský nárast počtu detí v škôlkach sa však postupne presúva aj na základné školy, ktoré už tento rok fungujú na hranici svojich kapacít. Napríklad na ZŠ Ostredková sa tento rok hlásil šesťkrát viac detí ako sme dokázali prijať a prístavbu a novú školu bude potrebné riešiť aj na Trnávke. Samostatnou kapitolou sú nové developerské projekty na území Ružinova. Do budúceho septembra preto musí mestská časť vybudovať dve dostavby k existujúcim školám. Keďže Ružinov nemá k dispozícii pozemky, na ktorých by mohli vyrásť úplne nové školy, rozširovanie existujúcich je v tejto chvíli jedinou alternatívou. Jednou zo škôl, ktorá bude môcť už o rok prijať podstatne viac detí, je ZŠ na Medzilaboreckej ulici. Tam by mali vzniknúť dva nové pavilóny – deväťtriedka, samostatná veľká telocvičňa a musí sa rozšíriť aj školská jedáleň. Na túto výstavbu už Ružinov získal stavebné povolenie a aj prísľub financovania z eurofondov. Nový pavilón pribudne aj na Ostredkovej. V rámci tohto projektu práve prebiehajú povoľovacie procesy. Pomoc z ministerstva Zvýšenie kapacít materských a základných škôl je preto absolútnou nevyhnutnosťou. Pomoc pri riešení tejto situácie prisľúbilo aj ministerstvo školstva. „Veľmi radi by sme podporili jednotlivé samosprávy, aby sa rozvíjalo školstvo. Veľmi radi by sme pomohli pri rozširovaní kapacít, aby myslelo aj na vnútorné vybavenie škôl a aby to nebolo len o tom, že zvonku uvidíme veľmi pekný priestor s vymenenými oknami, ale aby aj vnútorné priestory vyzerali tak, že sa tam žiaci budú cítiť dobre,“ povedal po stretnutí s vedením mestskej časti minister školstva Branislav Gröhling. Hovorilo sa o troch konkrétnych projektoch, ktoré by už v blízkej dobe mohli zlepšiť situáciu pre ružinovských školákov, škôlkárov, zamestnancov, ale aj rodičov detí v našej mestskej časti.   
Život je krátky na to, aby sme navštívili všetky zaujímavé miesta na svete. Niekedy nám v tom bráni málo času, niekedy strach či finančné náklady s tým spojené. Prostredníctvom našej televízie môžete od septembra spoznávať nádherné, viac i menej známe krajiny z pohodlia domova. Nová relácia Prstom na mape vás prevedie turisticky atraktívnymi či zabudnutými a nepreskúmanými miestami. Vďaka cestovateľom, ktorých si do relácie pozýva moderátorka Ľubka Mančušková, sa dozviete viac napríklad o Iraku, Somálsku či dedine Ojmiakon v Jakutsku. Získate nielen postrehy z prvej ruky, ale aj turistické tipy na výlety a dobrodružstvá.  
Už o niekoľko dní si budete môcť stiahnuť do svojho mobilu mobilnú aplikáciu Lepší Ružinov, ktorú pre mestskú časť zadarmo vytvorila softvérová spoločnosť Resco. Priamo v telefóne tak budete mať nielen informácie o aktualitách, pripravovaných podujatiach, dôležité telefónne čísla, ale aplikáciu budete môcť využiť aj vtedy, ak chcete upozorniť na výtlky alebo napríklad neporiadok vo verejnom priestranstve. Mobilná aplikácia pre Ružinov je postavená na technologickom riešení Lepšia obec a nastavená presne na procesy našej mestskej časti. Používa sa veľmi jednoducho a ak posielate podnety, stačí úplne nenáročná registrácia. Hlavnou výhodou je, že prepája občanov priamo s úradom a priebežne im zasiela notifikácie o stave podnetu – kedy je prijatý, kedy vyriešený. Často sa stáva, že o jednom probléme dostane úrad informáciu prostredníctvom viacerých komunikačných kanálov, resp. je podnet adresovaný rôznym ľuďom. Aplikácia umožňuje takéto podnety spojiť, čím sa šetrí čas a zamestnanci, ktorí ich riešia, majú kompletný prehľad o tom, ako riešenie napreduje. V aplikácii nájdete aj informácie o najzaujímavejších podujatiach, ktoré pre obyvateľov organizuje mestská časť a jej organizácie, a v sekcii „aktuality“ informácie, ktoré by ste v tejto chvíli rozhodne mali mať – či už ide o termín zápisov do škôl alebo odstávku vody. V Ružinove žije a pracuje približne stotisíc ľudí, z toho len seniorov je viac ako 20-tisíc. Mestská časť nemá k dispozícii databázu e-mailov ani telefónnych čísel na každého z nich a rovnako nie je reálne kontaktovať takúto obrovskú skupinu osobne. V prípade, že by sa čokoľvek stalo, o čom by mali obyvatelia čo najskôr vedieť, nemôžeme sa spoliehať len na sociálne siete. Najrýchlejším spôsobom ako ľudí informovať, sú práve mobilné aplikácie. A keďže Lepší Ružinov má byť pre všetkých, hneď ako nám to epidemiologická situácia a nariadenia hygienikov umožnia, máme pre našich seniorov pripravený workshop, kde sa naučia ako s aplikáciou pracovať.   
Denne zažívame veľa situácií, ktoré nás hnevajú, konflikty, ktorým by sme sa najradšej vyhli a zo sociálnych sietí sa na nás valí obrovské množstvo negativizmu. Občas preto nevidíme, že sa okolo nás deje aj veľa pekných a milých vecí, ktoré možno nemusia byť veľkolepé, ale urobia nám radosť. Defibrilátor pre školu Rodičia, ktorí sú združení v OZ ZRPŠ Ostredková 14, venovali škole defibrilátor, ktorý obsahuje elektródy ako pre deti, tak pre dospelých. Je to dar, ktorý raz môže niekomu zachrániť život. Bude to haluz Viac ako 21-tisíc plastových fliaš a plechoviek sa podarilo vyzbierať v rámci projektu mestskej časti a spoločnosti Lidl. Za každú fľašu, ktorú obyvatelia odovzdajú v predajniach na Trenčianskej alebo Ružinovskej, venuje Lidl 10 centov na obnovu parku na Ostredkoch. Hojdačky pre mamy a deti Namontovali sme prvých šesť špeciálnych hojdačiek, kde si môže sadnúť dospelý s babätkom už od 9 mesiacov. Rumančeková Open Petang už dávno nie je len výsadou seniorov na francúzskom vidieku. Len v Bratislave nájdete niekoľko skupín, kde sa stretávajú ľudia všetkých vekových kategórií. A že sú naozaj súťaživí, to ukázali aj v rámci posledného ročníka Rumančeková Open.  
V časopise Ružinovské echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec Mgr. Martin Ferák. Hneď v úvode by sme mali uviesť, že ste nielen ružinovský poslanec, ale aj riaditeľ TVR a RE, ktorá vydáva náš mesačník a zabezpečuje aj vysielanie ružinovskej televízie. Stojíme na prahu novej sezóny, na čo z jej produkcie sa najviac tešíte Vy? Teší ma, že pod novým vedením už došlo k viacerým kvalitatívnym zmenám, ako v TVR, tak aj Ružinovskom Echu. Mesačníku pribudli 4 strany, má kvalitnejšiu grafiku a pravidelný, štrukturovaný obsah. Obe médiá majú tiež nové a predovšetkým prehľadné a funkčné web stránky. Je pravdou, že televízia za novinami mierne zaostáva, no v najbližšom období sa aj tu dočkáme nových relácií a štúdiových vizuálov. Potešíme najmä deti, priaznivcov cestovania a početnú skupinu nielen ružinovských rybárov. V čase uzávierky tohto čísla už väčšina odborníkov a politikov otvorene hovorí o druhej vlne koronakrízy. Situácia, aká vznikla po jej vypuknutí, zasiahla aj Ružinov a s jej dopadmi sa bude musieť vysporiadať aj naša mestská časť. Aký je aj na základe týchto skúseností podľa vás význam samospráv? Samosprávy sú zriaďovateľmi základných škôl, domovov dôchodcov a viacerých kultúrnych stánkov. Všetko sú to potenciálne citlivé a rizikové miesta z epidemiologického hľadiska, takže tu je pripravenosť samosprávy na rôzne scenáre kľúčová. Taktiež je samospráva občanovi bližšie, než štátne inštitúcie, preto význam vidím predovšetkým v komunikačnej pripravenosti a efektívnosti. Ukázalo sa, že aj samotní poslanci v roli dobrovoľníkov dokázali v prvej vlne mobilizovať svoje sily a pomáhali v teréne pri distribúcii informačných letákov, nálepiek a pod. Pôsobíte aj v komisii územného plánovania a životného prostredia. Čo je pre vás najdôležitejšou agendou? Všetky komisie sú predovšetkým poradným orgánom miestneho zastupiteľstva. Prichádzajú s vlastnými iniciatívami pre poslancov a snažia sa naformulovať uznesenia, o ktorých podporu sa uchádzajú. Okrem toho sa vyjadrujú k odborne príslušným materiálom z miestnej komisie, tj. odporúčajú ich schválenie alebo neschválenie miestnym zastupiteľstvom. Moje priority sú rozčlenené do dvoch sfér - občianskej a odbornej. Ako dlhoročný obyvateľ Ružinova mám svoju víziu o tom, ako by malo prostredie okolo nás vyzerať a snažím sa túto presadiť medzi kolegami. Mám za to, že prioritou územného plánovania v Ružinove má byť ochrana, stabilizácia a revitalizácia jeho obytných a verejných priestranstiev v duchu pôvodného urbanistického zámeru zo 60.-70. rokov. Zároveň treba podporiť aj rozvoj, no výhradne v oblastiach, ktoré prišli o svoju funkčnosť po zmene spoločenského režimu - bývalé továrne, technické budovy alebo priľahlé polia. Vnútorne sa taktiež stotožňujem so zámenou zastaralých stavieb za stavby nové, s citlivým posúdením zmeny funkcie. Neprípustné mi prídu zahusťovania sídlisk, a to predovšetkým na úkor zmenšenia verejného priestoru - zeleň, ihriská a pod. Odborný pohľad na veci dokážem uplatniť predovšetkým pri otázkach životného prostredia, keďže som vyštudovaný biológ. Srdcu blízke sú mi vodné plochy a život v ich okolí, ktoré zásadným spôsobom určujú kolorit našej mestskej časti. Ružinov je lokalitou, ktorá je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými? Ako som už spomenul vyššie, máme tu viaceré vodné plochy a okrem nich veľa zelene, parky, fontány, odrastené stromy, prístup k Dunaju a lužným lesom. V našej mestskej časti sa nachádza aj populárna Eurovea, ktorá svojou spoločenskou atraktivitou silne konkuruje Starému mestu. Obrovský potenciál rozvoja vidím v lokalite Zimného prístavu, lokalitách Pálenisko a Domové role, pričom ich význam akcentuje blížiaca sa dostavba R7 s prepojením na okruh D4. Sme de facto vstupnou bránou mesta pre návštevníkov z juhovýchodu. Tieto a mnohé ďalšie špecifiká definujú Ružinov ako atraktívnu, polyfunkčnú a vyváženú mestskú časť. Vašim domovským obvodom sú Trávniky. Čo považujete za najdôležitejšie v tejto časti Ružinova? Parky, zeleň, jazero Rohlík a rozsiahle zóny len s chodníkmi bez ciest pre automobily. Trávniky sú pokojná štvrť s vyváženosťou obytnej plochy a zelene. Za najdôležitejšie považujem potrebu zachovania tejto harmónie pôvodného urbanistického konceptu. Zasadzujem sa intenzívne o vytvorenie novej, kultivovanej relaxačnej plochy pri jazere Rohlík, o obnovu povrchov chodníkov, do ktorých sa zub času miestami zahryzol tak, že kočíkovanie najmenších ratolestí je v zásade nemožné a úpravu parkovania do podoby win win, aby v súlade so zdravým rozumom prišlo k navýšeniu parkovacích kapacít, ale zároveň aby ubudli autá z chodníkov. Som rád, že prišlo k obnove parku A. Hlinku a jeho oživeniu. Sezónne akcie v ňom priťahujú obyvateľov zo širokého okolia, poskytujú rozptýlenie, zábavu, zaujímavé gastronomické či kultúrne podujatia. Mrzí ma len, že táto dobrá myšlienka nie je zatiaľ dotiahnutá do detailov - chýbajú pravidlá parkovania v okolí, zabezpečenie dodržiavania poriadku nájomcami stánkov alebo obmedzenie hlučnosti hudobných podujatí. V zásade bude treba nájsť cestu, ako nastaviť pravidlá tak, aby bol aj vlk sýty, aj ovca celá.   
V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa Ing. Petra Kurhajcová. Len niekoľko dní pred uzávierkou tohto čísla bol na Slovensku po troch mesiacoch ukončený núdzový stav, ktorý zasiahol takmer všetky oblasti našich životov. Aký je aj na základe týchto skúseností podľa vás význam samospráv? Ukázalo sa, ako veľmi sú samosprávy dôležité, keďže sú k obyvateľom najbližšie. Boli sme svedkami toho, ako nás táto kríza dokázala zmobilizovať a zomknúť, počnúc starostom a poslancami, cez zamestnancov Miestneho úradu a ostatných verejných inštitúcií, až po bežných ľudí. Mestská časť odviedla kus skvelej práce, a to najmä v počiatočnej fáze krízy, kedy v značnej miere suplovala aj úlohu štátu, za čo patrí všetkým zainteresovaným obrovská vďaka. Ostáva mi len veriť, že nám práve táto kríza pomohla uvedomiť si, aké sú skutočné životné priority, a aká nesmierne dôležitá je súdržnosť a spolupráca, a že sme na sebe všetci do veľkej miery závislí. Poslanci nedávno podporili návrh, aby si mestská časť vzala investičný úver v hodnote 15 miliónov. Aký typ projektov treba podľa vás podporiť prioritne? A prečo práve tie? Oblastí, ktoré nevyhnutne potrebujú investície, je v Ružinove neúrekom. Či už ide o dlhoročne zanedbávané opravy ciest a chodníkov, nepostačujúca infraštruktúra, kultúrne domy v havarijnom stave, nedostatočné kapacity materských, základných škôl, či domovov seniorov, schátrané parky, detské ihriská či športoviská. Čo mne najviac leží na srdci, je katastrofálny stav zelene, ktorá bola dlhé desaťročia zanedbávaná. Taktiež považujem za dôležité odkúpenie pre Ružinov strategických budov, napríklad aj pre dobudovanie nájomných bytov, ktorých máme akútny nedostatok, a pozemkov, akým je aj pozemok pri Štrkoveckom jazere, o ktorom v tomto čase rokujeme. Ide o oblasť celomestského významu a je našou povinnosťou ochrániť ju a zachovať jej relaxačný charakter pre obyvateľov. Áno, nepôjde o lacnú záležitosť. Tu je však na mieste otázka, či má väčšiu hodnotu toto jedinečné miesto, akých máme v Ružinove žalostne málo, a o ktoré môžeme definitívne prísť, alebo peniaze. Taktiež považujem za nevyhnutné dotiahnuť rekonštrukciu požiarnej zbrojnice, aby ľudia, ktorí nám s nesmiernym nasadením pomáhajú v neľahkých situáciách, mohli fungovať v dôstojných a vyhovujúcich podmienkach. Hlavným cieľom týchto investícií musí byť skvalitnenie života Ružinovčanov a nájdenie rozumného kompromisu, aby sme v každej jednej oblasti pomohli v najväčšej možnej miere. Jednou z tém, ktoré v poslednej dobe v Bratislave rezonujú, je otázka mikromobility. Ako vnímate budúcnosť tohto konceptu dopravy? Aj z hľadiska regulácie. Mikromobilita u nás nemá jasný legislatívny rámec, a tam by bolo treba začať. V prevažnej väčšine európskych miest je takáto forma dopravy úplne bežná a veľmi vyhľadávaná, a konečne sa aspoň v malom postupne dostáva aj k nám. Avšak samotné spustenie tejto formy prepravy nestačí, je potrebné to dotiahnuť, aby sme predišli zbytočným konfliktným situáciám, ako sme toho svedkami práve v Bratislave, keď sa zo skvelého zámeru odrazu stane problém. Nehovorím, že tento koncept neschvaľujem, práve naopak. Vnímam tento spôsob prepravy ako budúcnosť a úprimne, Bratislava inú možnosť ani nemá, ale koncept celej verejnej dopravy, vrátane mikromobility, musí mať jasnú stratégiu. Riešením je jednoznačne výrazné obmedzenie osobnej automobilovej dopravy a vytvorenie podmienok práve pre dopravu alternatívnu. Ale, povedzme si úprimne, ľudia nepresadnú na bicykel či kolobežku, ak sa budú báť o svoju bezpečnosť, a taktiež nepocestujú MHD pokiaľ nebudú mať istotu, že sa dostanú tam, kam potrebujú pohodlne a včas. Ružinov je lokalitou, ktorá je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými? Vždy som bola hrdá Bratislavčanka, hrdá Ružinovčanka. V Ružinove som sa narodila, vyrástla, a s občasnými prestávkami tu žijem dodnes. Túto mestskú časť som vždy vnímala ako svoj domov, ako miesto, kde sa dobre žije. Jednak z pohľadu vynikajúcej polohy z hľadiska prístupu k dopravnej infraštruktúre, občianskej vybavenosti, relatívne nízkej hustoty zastavanosti, ale najmä z hľadiska množstva zelene. Žiaľ, situácia, ktorá sa týka spomenutých oblastí, už zďaleka nie je taká ideálna, ba čo je horšie, neustále sa zhoršuje. A mám obavu, že pokiaľ dôjde k realizácii všetkých, čo i len v minulosti odklepnutých projektov, ktorých cieľom je maximalizácia zárobku úzkej skupiny ľudí na úkor kvality života obyvateľov, a pri ktorých verejný záujem a zdravý rozum ťahajú za kratší koniec, Ružinov o tieto pozitíva príde. Verím však, že sa kompetentní spamätajú a začnú konať. Chce to však odvahu, odhodlanie a ochotu vystúpiť z komfortnej zóny, prestať sa neustále na niekoho vyhovárať a ísť nad rámec zabehnutých a dlhodobo tolerovaných spôsobov riešenia problémov, aj za cenu prípadného zlyhania, neúspechu, či iných možných negatívnych následkov, akými sú konflikty, súdne spory, strata podpory a vlastného pohodlia, a to na všetkých úrovniach verejnej správy. Vašim domovským obvodom sú Trávniky. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Áno, kandidovala som za volebný obvod Trávniky, ale ako som už spomenula vyššie, samu seba považujem za Ružinovčanku, Bratislavčanku. Vnímam Ružinov ako celok, a som toho názoru, že by sa mali prednostne riešiť najpálčivejšie problémy bez ohľadu na to, o ktorý volebný obvod ide. Úplne chápem, že každého najviac trápi to, čo má priamo pod nosom a s čím sa každodenne potýka. Je to prirodzené. Avšak zároveň je potrebné pozrieť sa na veci trošku z nadhľadu a uvedomiť si, že možno chodník pre mojím domom nie je až v takom zlom stave ako chodník niekde inde v Ružinove, o ktorom možno ani netuším. Skúsme byť trochu viac tolerantní a ukážme, že problémy tých druhých sa nás týkajú a nie sú nám ľahostajné. Veď nakoniec sme všetci Ružinovčania.   
Koronavírus nás zaskočil. Hovoriť o tom, čo sme mali robiť začiatkom marca, je veľmi jednoduché. Vtedy sme nemali ani zlomok z tých informácií, ktoré máme dnes. A aj teraz sa často snažíme hľadať jednoduché odpovede na zložité otázky. O tom, prečo to nie je možné, či by pomohlo viac testovaní, ale aj o tom, či ísť tento rok na dovolenku do zahraničia, sme sa rozprávali s členom permanentného krízového štábu Robertom Mistríkom. Skončil núdzový stav, opatrenia sa uvoľňujú a v posledných dňoch (po 15.6.) zrazu stúpa počet nakazených. Kde boli? Tým, že sa uvoľnili opatrenia a otvorili sa hranice, prichádzajú zo zahraničia aj ľudia, ktorí sú nakazení. Nie je to ale nič mimoriadne, len treba počítať s tým, že počet infikovaných môže stúpať. Ale tak ako ich postupne identifikujeme, tak ich postupne riešime. Môžeme pri pohľade na tieto čísla predpokladať, že by sme sa mseli vrátiť k prísnejším obmedzeniam? Platí hlavná zásada, že akékoľvek dlhodobejšie predikcie nedávajú zmysel. Nik totiž dopredu nemá ako vedieť, či sem nepríde nejaká väčšia skupina ľudí zo zahraničia, ktorá by mohla nákazu rozšíriť ďalej. Nik nevie povedať, ako sa bude vyvíjať situácia v okolitých krajinách a nik nevie ani to, ako sa bude vyvíjať situácia vo svete. Slovensko nie je izolovaný ostrov typu Nového Zélandu, kde to majú viac-menej pod kontrolou. My sme otvorená krajina a všetci chceme žiť v otvorenej spoločnosti, a práve preto musíme počítať s tým, že sa počet infikovaných môže zvýšiť. Podstatné však je, že teraz sme už na takúto alternatívu viac pripravení, vieme ako zareagovať a postupne budeme prispôsobovať opatrenia tomu, ako sa u nás bude vyvíjať situácia. Takže treba čakať, byť opatrní a to, čo sa identifikuje, okamžite riešiť. Prvý prípad sme mali v marci... Prvý potvrdený prípad bol zo začiatku marca a postupne – aj preto, že sa málo testovalo a aj preto, že ešte neboli prijaté opatrenia, či už rúška, sociálny dištanc, nebola zavedená štátna karanténa alebo aj mnohé ďalšie, ktoré sme neskôr prijali – počet infikovaných stúpal. Keď začali fungovať, situácia sa dostala pod kontrolu a počty začali postupne klesať. Teraz sme sa však úplne otvorili. Je to dobre, lebo nemôžeme žiť v úplne uzatvorenej spoločnosti. Zároveň však musíme počítať s tým, že čísla môžu stúpnuť. Rieši to tak celá západná Európa – áno, vieme o tom, ale podchytíme lokálne ohniská, keď také vzniknú, a musíme ich riešiť. Keď korona vypukla, ľudia na Slovensku vcelku ľahko nabehli na nové pravidlá. Čím to je? Báli sme sa alebo rešpektujeme pravidlá? Myslím si, že je to kombináciou rôznych faktorov. Ukázalo sa jednak to, že sa ľudia chránili, ale aj to, že nechceli byť tými, kto by nebral ohľad na svojich spoluobčanov. Ukázali sme sa ako slušný národ, lebo rozhodne to je istý prejav slušnosti. Myslím si, že v kritických momentoch v sebe vieme nájsť spolupatričnosť, súdržnosť, tak ako tomu bolo napríklad v čase Nežnej revolúcie. Zrazu sme sa zomkli a mali sme k sebe bližšie. Možno to teraz bolo v trochu inej forme, ale aj táto kríza ukázala to dobré v ľuďoch. Nemyslím si, že by to bolo tým, že by sme boli submisívny postkomunistický národ, ktorý robí to, čo sa mu prikáže. Že pravidlá dodržiavame preto, lebo sa bojíme. Úprimne... skôr si myslím, že nie sme národom, ktorý by bol príkladom dodržiavania pravidiel, stačí sa rozhliadnuť po uliciach. V čase, keď pre nás korona znamenala len niekoľko článkov a reportáží z Číny a Talianska, bola väčšina ľudí presvedčená, že je to len silnejšia chrípka – a „veď aj na chrípku zomiera množstvo ľudí, len sa o tom toľko nepíše“. Aký je rozdiel medzi „obyčajnou“ chrípkou a koronou? Je tu jeden obrovský rozdiel a to, že ide o nové vírusové ochorenie. Niekedy trvá až desať rokov, kým pochopíme jeho virulenciu, jeho nebezpečnosť, jeho sekundárne zdravotné dôsledky, ako sa dá liečiť, aká je jeho inkubačná doba, ako sa prejavuje... Keď prišlo HIV, trvalo celú dekádu, možno aj dlhšie, kým sme pochopili, čo je to za ochorenie. Tento nový vírus síce nesie znaky chrípky, ale bolo to nové ochorenie. Na príkladoch zo zahraničia sme videli, že v niektorých prípadoch má naozaj veľmi závažný priebeh a silne postihuje starších občanov. A každá vyspelá spoločnosť si tých najslabších chráni najviac. Každý, kto dával vyjadrenia, že je to len také neškodné ochorenie a že len tak prejde, to nemal odkiaľ vedieť. Mali sme nejaké informácie, ktoré prichádzali z Číny, tie však boli neúplné, skreslené, chýbal nám nejaký časový odstup. Biochémia je veľmi komplikovaná veda a nik nemá po pár mesiacoch oprávnenie povedať ako sa vírus bude vyvíjať, pretože nemá dostatok informácií. Vyšlo už niekoľko štúdií, a vyšli dosť narýchlo. Niektoré dokonca aj stiahli, niektoré boli spochybnené, niektoré majú vyššiu kvalitu. Pochopiť zložité procesy však trvá veľmi dlho. Dá sa povedať, prečo na tom boli v Európe najmä Taliansko a Španielsko tak zle a my, naopak, tak dobre? Nik nečakal, že by to v Európe prebiehalo až takto prudko. Nezachytili prvý obrovský nábeh infekcie a stali sa jej prvou obeťou. Ani reakcie na vznikajúcu situáciu neboli zo začiatku adekvátne. Keď sa totiž už vírus rozšíri do takýchto masových rozmerov, potom je už nezvládnuteľný. Práve tu sa ukázalo, že ak sa prekročí nejaký kritický počet, štát už nemá k dispozícii také účinné prostriedky, aby ho vedel dostať pod kontrolu. A presne toto sa stalo v Taliansku. Vírus sa rozšíril natoľko, že sa to už nedalo zvládnuť. Štatistiky o infikovaných sa aj u nás používajú na tvorbu matematického modelu šírenia vírusu. Čo to znamená, čo nám tento model ukáže? Keďže u nás sa epidémia takmer vôbec nerozšírila, Slovensko má za sebou naozaj veľmi pozitívny príbeh. Bolo relatívne málo fatalít, relatívne málo chorých a tomu sme všetci radi. Z takéhoto malého množstva dostupných dát sa však nedajú vyvodzovať ďalekosiahle závery. V Česku urobili plošnejšie testovanie na protilátky, podobne ako ste robili v Ružinove, a tam vyšla premorenosť 3 promile, čo je mimoriadne nízke číslo. Myslím, že inak to nebolo ani v Ružinove. Koľko by sa na Slovensku muselo otestovať ľudí, aby tieto dáta mali nejakú výpovednú hodnotu? Myslím si, že väčšiu výpovednú hodnotu by sme nezískali ani keby sme otestovali všetkých obyvateľov. Mali sme málo infikovaných, málo chorých, infekčné oddelenia boli prázdne a na ventilátoroch bolo minimum ľudí. Aj keby sme testovali zle alebo málo, prejavilo by sa to v nemocniciach a to sa nestalo. Spočiatku sme tiež uvažovali o tom, že sa spraví plošnejšie testovanie na protilátky, ale keďže u nás bola epidemiologická situácia taká dobrá, usúdili sme, že to nemá zmysel. Bolo by to mrhanie peňazí daňových poplatníkov. Nezistili by sme viac ako zistili v Česku, kde, ako som už spomínal, bolo prípadov oveľa viac a premorenosť tri promile. Vírusová epidémia nie je v histórii ničím nezvyčajným, nie je to prvý, ale ani posledný prípad. V akých intervaloch sa objavili tie posledné? Podobný bol SARS, ktorý sa objavil v roku 2002, neskôr ešte MERS, ale ten sa až tak nerozšíril. Nedá sa vyvodzovať nejaká pravidelná periodicita – môže to byť pár rokov a môže to byť desať-dvadsať rokov. Šíreniu vírusov veľmi prospieva spôsob života na planéte, to že máme tendenciu zgrupovať sa do neprirodzene koncentrovaných celkov – či už je to práca, dovolenka, kultúrne podujatia, ktoré vytvárajú ideálne podmienky práve na ich šírenie. Rovnako to, že veľa cestujeme. Kdekoľvek môžeme vidieť, ako to tam praská vo švíkoch, že dochádza k obrovskému premiešavaniu ľudí a vymieňame si navzájom patogény. Ak sa teraz svet trochu spomalí, utlmíme tým aj šírenie nákaz, ktoré by mohli vzniknúť kdekoľvek vo svete. Ľudstvo sa na chvíľu poučilo, ale na druhej strane vieme, akí sú ľudia. Je to ako v tom slovenskom prísloví – keď je koze dobre, ide tancovať na ľad. Je to prirodzená ľudská reakcia. Keď sa dvadsať rokov neobjaví žiaden vírus, ľudia zabudnú a budú sa správať možno úplne rovnako ako doposiaľ. Môžeme v blízkej dobe čakať druhú vlnu? Počul som rôzne reakcie. Niektorí tvrdia, že už máme druhú vlnu za sebou, že ňou prechádzame, že nás čaká, keď budeme nezodpovední, ale aj to, že nikdy nepríde. Takže každý si môže vybrať. Netrúfam si hovoriť ako to bude. Stačí, ak zbĺkne na Slovensku nejaké ohnisko, rozšíri sa a máme tu druhú vlnu. Ale vôbec sa to stať nemusí. Nik to nedokáže predpovedať. Musíme najmä veľmi pozorne sledovať, čo sa deje v Rakúsku, v Česku a v Maďarsku, teda v krajinách, s ktorými máme najčulejší styk. Takže sledujme a reagujme. Kedy si „po korone“ budeme môcť povedať, že už sme v pohode a môžeme sa vrátiť k normálnemu životu? Kedy sa budeme môcť cítiť naozaj bezpečne? Kým bude stúpať počet nakazených vo svete, nemôžeme sa cítiť úplne bezpečne. Hranice sú otvorené a my tu nemôžeme zamknúť obyvateľov a nikam ich nepustiť. Rovnako nemôžeme zabrániť iným, aby chodili k nám. A ani nechceme. Môžeme tu mať akokoľvek ideálnu situáciu a vírus môže prísť kedykoľvek. Myslím si, že bude trvať ešte dosť dlho, kým počet nakazených vo svete klesne, lebo zatiaľ stúpa. Rozhodne ešte nie sme za vodou. Takže ísť tento rok na dovolenku - radšej nie, alebo aj áno? Keď už, tak určite nie masová turistika.  Robert Mistrík (1966) – člen permanentného krízového štábu, chemik. V roku 1998 založil firmu HighChem, ktorá sa zaoberá vedeckým výskumom a vývojom softvérových aplikácií v oblasti hmotnostnej spektrometrie, biochémie, farmácie a metabolomike. Firma je členom METAcancer, konzorcia zameraného na hľadanie biomarkerov rakoviny prsníka, v ktorom bol zvolený za člena vedeckej riadiacej komisie. V roku 2007 mu bol v USA priznaný patent na identifikáciu látok, ktorý je základom pre hľadanie nových diagnostických markerov zákerných chorôb. Ako člen medzinárodnej skupiny vedcov pomohol vyvinúť metódu vyhľadávania hmotnostných spektier pomocou domény Google.  
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Právna poradňa Konzultácie: každý nepárny utorok 9:00 – 11:00 v priestoroch miestneho úradu Prihlasovanie: 0948 759 488 (v stredy 15:00 – 17:00) Upozornenie: Právna poradňa slúži výlučne pre seniorov v hmotnej núdzi.   Mediačná poradňa Konzultácie: termín a miesto podľa dohody Prihlasovanie: 0908 112 799  
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Aktuálne ponuky práce Miestneho úradu Bratislava – Ružinov nájdete na www.ruzinov.sk v  sekcii „voľné pracovné miesta“ a na portáli profesia.sk.  
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Podozrenia z korupcie a iné citlivé témy pomoc@ruzinov.sk (prosíme, nezamieňať si s podnety@ruzinov.sk) Výtlky, kosenie, neporiadok a iné, ktoré súvisia s fungovaním mestskej časti? podnety@ruzinov.sk Nefunguje verejné osvetlenie? +421 2 638 101 51 Vozidlo parkuje na tráve? Vandalizmus? mestská polícia – 159 Odvoz nadrozmerného odpadu? www.olo.sk (vrátane možnosti objednať OLO taxi) Problém s MHD? + 421 2 5950 5950 info@dpb.sk Agenda magistrátu? +421 259 356 111 info@bratislava.sk  
Mestská časť Bratislava - Ružinov a CULTUS Ružinov chcú podporiť umenie a umelcov z Bratislavského kraja, ktorých zasiahla kríza najviac. Dostanú tak možnosť vystúpiť na pódiu DK Ružinov a SD Nivy cez LIVE STREAM. Tento rok dáva umeniu poriadne zabrať. Nielen hudobníci, divadelníci ale aj celý sektor umenia pociťuje dopady koronavírusu, ktorý ochromil náš bežný život. No najmä sa dotkol umenia. Svoje pocítili umelci, ktorí zostali z jedného dňa na druhý bez práce aj kvôli vládnym opatreniam, ktoré im zrušili dopredu naplánované vystúpenia. Príjmy tak padali k nule a všetci siahli do úspor. Ružinov chce zabojovať o záchranu umenia a dáva tak priestor kapelám, divadelníkom, tanečníkom, či sólistom rôznych žánrov. No najmä umelcom v slobodnom povolaní, ktorých jediným zdrojom príjmu je umenie.   „Pri organizovaní koncertu sú pre kapely najväčšie položky v rozpočte: prenájom priestoru, technika a propagácia. Poskytneme umelcom všetky tieto položky zadarmo, zorganizujeme vystúpenie a navyše im dáme aj honorár. Nebudeme vedieť však vyhovieť každému, preto budeme vyberať tých, ktorí to najviac potrebujú“ hovorí riaditeľka CULTUS Ružinov, Andrea Kozáková. Diváci budú môcť taktiež vyjadriť svoju podporu umeniu a to zakúpením si online vstupenky. Umelci si nájdu online prihlášku na www.cultusruzinov.sk, ktorú treba zaslať do 25.10.2020. Nezabudnite uviesť dôvod, prečo by sme mali vybrať práve vás. FB: https://bit.ly/3lYctT6 WEB: https://bit.ly/3kfFVUq ONLINE PRIHLÁŠKA: https://bit.ly/2T7JsIf  
Napriek zložitej a nepredvídateľnej situácii pokračujeme i v októbri v Kine Nostalgia ďalej.   INFO ohľadom základných opatrení v Kine Nostalgia, na ktoré sa často návštevníci pýtajú: - kinosála má kapacitu 277 miest, v súčasnosti je možný vstup pre 50 divákov, čo v praxi znamená cca 18%-nú vyťaženosť sály - priemerná návštevnosť v septembri bola cca 20 divákov) - každý druhý rad (spolu 7 zo 14-tich) je zablokovaný = pred a za sediacimi divákmi je vždy voľný rad (obr. sedenie.gif) - dezinfekcia je pri vstupe do vestibulu, pri pokladni, pred vstupom do sály   Pri návšteve kina Vás prosíme o dodržiavanie a zohľadnenie všetkých hygienických opatrení (info - obr. september_korona.jpg)   OKTÓBER v Nostalgii: Tintoretto, Modigliani, Impresionisti aj Prado (Správa iSITA)   Najbližšie hráme: 01.10. ŠT 19:30 TENET 02.10. PI 18:00 PINOCCHIO (DETSKÉ PREDSTAVENIE) 02.10. PI 20:15 BOURÁK 03.10. SO 18:00 KLIMT & SCHIELE – ERÓS A PSYCHÉ | Art On Screen 03.10. SO 20:00 #SOMTU 07.10. ST 19:30 NÁDEJ 08.10. ŠT 18:30 RAJ NA ZEMI 08.10. ŠT 20:00 MILAN SLÁDEK 09.10. PI 19:30 PALM SPRINGS 10.10. SO 18:00 TINTORETTO – REBEL V BENÁTKACH | Art On Screen 10.10. SO 20:00 LÁSKA V TOSKÁNSKU   V predaji je aj Bonus karta Nostalgia na rok 2020, s ktorou na každom predstavení ušetríte pri kúpe 2 lístkov vždy min. 1 € + môžete využiť i ďalšie bonusy v Nostalgia Café & Restaurant alebo ju môžete zakúpiť i ako darček priateľom ! Platnosť Bonus karty Nostalgia 2020 vzhľadom na dlhšiu prestávku predlžujeme až do 31.12.2021!   Podrobnejšie info o filmoch nájdete na www.nostalgia.sk Program je priebežne aktualizovaný! POZVÁNKY NA NÁŠ PROGRAM: Facebook Nostalgia   V spolupráci s Mestskou časťou Ružinov a Cultus Ružinov pokračuje Kino Nostalgia i vo filmových predstaveniach pre Ružinovčanov. Pre deti uvedie v sobotu 24.10. o 16:00 animované zábavné dobrodružstvo  SUPER MAZNÁČIKOVIA. Pozývame i na podujatia CULTUSu RUŽINOV.   Budeme radi, pokiaľ by ste info o našom programe príp. posunuli i ďalej mailom či cez FB. ĎAKUJEME a veríme, že si z našej ponuky vyberiete, Kino NOSTALGIA Nivy Modernizácia Kina Nostalgia bola realizovaná v spolupráci s CULTUS Ružinov a MČ Ružinov, finančne ju významne podporil Audiovizuálny fond. Kino Nostalgia je členom medzinárodnej siete kín Europa Cinemas. Digitalizáciu a uvádzanie filmov v Kine Nostalgia finančne podporil Audiovizuálny fond.  
Predstavujeme vám výber z toho najlepšieho, čo môžete v rámci kultúrnych a spoločenských podujatí v mestskej časti Ružinov v mesiaci október zažiť.  
Mladé hokejistky ukázali, že podceňovanie ženského hokeja dnes už nemá miesto. Divákom ponúkli napätie, kvalitnú techniku a premyslenú stratégiu. Svoju premiéru tu mal aj slovenský tím. Ružinovský zimný štadión Vladimíra Dzurillu sa na prelome rokov stal dejiskom majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji hráčok do 18 rokov. Titul majsteriek svete si z Bratislavy odniesli Američanky, ktoré vo finále porazili v predĺžení Kanadu 2:1. Súboje týchto dvoch tímov sú už legendárne. Američanky si v Bratislave pripísali na konto už svoje ôsme víťazstvo v tejto súťaži a majú na konte aj päť strieborných medailí. Vo finále ešte nechýbali nikdy. Kanaďankám sa nepodarilo obhájiť minuloročné víťazstvo a získali svoje šieste striebro. V klubovej vitrínke však majú okrem toho aj päť zlatých a jednu bronzovú medailu. Bronz si z Ružinova odniesli reprezentantky Ruska, ktoré v zápase o tretie miesto zdolali Fínky. Slovensko v súťaži obsadilo ôsme miesto a na jeden rok sa tak s elitnou kategóriou lúči. Reprezentantky Slovenska pri premiére v najvyššej kategórii získali v troch dueloch v základnej B-skupine dva body za víťazstvo nad Švajčiarkami 3:2.      
Koncom roka pricestovalo do Ružinova 121 detí z okolitých krajín, aby si zmerali sily v zápasení. Vysokú úroveň 3. ročníka medzinárodného zápasníckeho turnaja potvrdzovalo, že na súťaž organizovanú Wrestling clubom Slovakia prišli z Ukrajiny, Slovinska, Maďarska, Rakúska a Česka. Súčasťou bola aj prednáška o zdravej strave a životnom štýle.  
Projekt, ktorého ambasádormi sú olympionička a vodná slalomárka Jana Dukátová a jeden z našich najúspešnejších atlétov Ján Volko, príde do Ružinova v sobotu 28. septembra. Štatistiky o pohybových zvyklostiach Európanov sú hrozivé. Až 60 percent necvičí vôbec, alebo len veľmi zriedka. Slovensko na tom nie je oveľa lepšie. U nás sa športovým aktivitám prakticky vyhýba až 49 percent populácie. Tento trend sa neprejavuje len v stúpajúcej nadváhe ľudí, ale pribúdajú aj zdravotné problémy a to sa ďalej odráža aj v ekonomike štátov. Na európskej úrovni vznikol na podporu zdravšieho životného štýlu projekt „Európsky týždeň športu“, ktorého cieľom je osveta a motivácia obyvateľov pre pravidelné, celoročné aktivity. Slovenským koordinátorom Európskeho týždňa športu je Národné športové centrum. Projekt prebieha od 23. do 30. septembra 2019 okrem Slovenska aj v ďalších 37 krajinách starého kontinentu a záujemci sa môžu registrovať na stránke www.tyzdensportu.sk. Jednou z aktivít v rámci tejto iniciatívy je organizovanie športového podujatia #BeActive Night, ktoré bude tentokrát začlenené do programu Ružinovských hodových slávností. Na hlavnom pódiu návštevníci uvidia Laciho Strikea, čaká ich box s Tomi Kidom a zašportovať si budú môcť v parku pred Paneurópskou vysokou školou. Článok bol pripravený v spolupráci s Národným športovým centrom.