Témy

témou týchto týždňov je stále koronavírus. Nedokázal som spať, keď sa nákaza objavila v našich škôlkach či keď som sa dozvedel, že ochorel zamestnanec Cultusu. Denne sa na úrade bojíme, že sa nákaza dostane medzi našich seniorov, najmä tých v domovoch dôchodcov. Hlavne vďaka disciplinovanosti a rozumu obyvateľov sa však postupne darí dostávať šírenie vírusu pod kontrolu. Som hrdý, že sme medzi prvými presadili uzavretie našich škôl a škôlok. Vtedy, keď sa štátne orgány ešte tvárili, že sa nič vážne nedeje. V čase písania tohto úvodníka už v Ružinove pribúdalo vyliečených pacientov viac než nových nakazených – stále však nie je dôvod na oslavu. Prísne opatrenia sú ťažké. Je ťažké žiť tak dlho uzavretí vo svojich domácnostiach, bez spoločenského života. Báť sa ísť navštíviť rodičov a starkých zo strachu, že by sa mohli nakaziť, báť sa ísť nakúpiť na Miletičku, hoci je znovu otvorená. Nebude to ale trvať večne. Koronavírus nie je chrípka. Nepodceňujme ho, prosím. A držme spolu. Počas celej epidémie na úrade pripravujeme opatrenia, kampane, rozdávame rúška. Medzi prvými sme otestovali všetkých klientov a zamestnancov našich domovov seniorov, z našich opatrení sa inšpirujú aj iné samosprávy. Pomáhajú stovky dobrých ľudí a firiem a prejavila sa obrovská občianska súdržnosť. Objavujú sa krásne ľudské príbehy, ako ten, keď piatačka Olivka z titulnej strany dnešného Echa pomáhala svojím susedom a inšpirovala nás pripraviť pre celý Ružinov podobné plagáty, aký vyrobila ona vo svojom vchode. Aj celú informačnú kampaň a spoluprácu dobrovoľníkov organizujeme pod heslom Ružinov si pomáha. Som hrdý, že v ťažkých časoch sme sa dokázali zomknúť a držať pri sebe. Ďakujem vám za to! Váš starosta  
Koronavírus zásadne ovplyvňuje náš bežný život. Zatiaľ čo sa v kultúrnych centrách, divadlách, reštauráciách či obchodných domoch život zastavil, u nás v televízii sa naopak rozprúdil, i keď trošku iným smerom. Život v redakcii televízie Ružinov sa nezastavil, nasadili sme si rúška a pravidelne sa Vám okrem cvičení, rozprávok a iných zábavných či poučných formátov snažíme prinášať aj to najdôležitejšie. Tlačové konferencie z mimoriadnych zasadnutí, ktoré informujú o číslach a aktuálnych krokoch súvisiacich s koronavírusom takmer na dennej báze. Prijaté opatrenia mestskej časti, mesta, bratislavskej župy i slovenskej vlády. Ich dodržiavanie, apelovanie na občanov, kontrola či ďalšie a ďalšie návrhy a podnety, čo robiť a nerobiť v súčasnej situácii. To všetko Vám aktuálne ponúkame v rámci nášho denného spravodajstva. Samozrejme, mnohé témy sú zamerané najmä na Ružinov, aby ste sa dozvedeli to čo vás zaujíma najviac, teda čo sa deje práve vo vašom okolí.    
Najskôr Čína, potom Taliansko, množstvo ďalších krajín na všetkých kontinentoch a začiatkom marca sa kvôli začínajúcej pandémii koronavírusu takmer zastavil život aj na Slovensku. Pozornosť celej krajiny sa vtedy upriamila na Ružinov. Ako sa za posledné týždne zmenili naše životy? A čo si z tejto krízy odnášame?  Eva Bacigalová, Tím Ružinov (Nivy) Už dnes môžeme skonštatovať, že celá naša generácia na rok 2020 nikdy nezabudne. Pre ohrozenie nákazou sme aj v Ružinove uzavreli nielen školy, škôlky, centrá voľného času či denné centrá pre seniorov, ale svoju činnosť na nulu zredukovali aj kiná, divadlá a domy kultúry. Nemôžeme sa stretávať v kaviarňach a reštauráciách, ani si sadnúť na terasu na zmrzlinu. Všetko zlé je však tradične aj na niečo dobré, pretože práve v tomto výnimočnom čase si v Ružinove skutočne navzájom pomáhame. Zisťujeme, koľko osamelých seniorov či chronicky chorých susedov, ktorí teraz potrebujú našu pomoc, máme vo svojom okolí. Koľko úžasných žien šije pre tých najohrozenejších rúška, koľko dobrovoľníkov sa stará o tých najslabších. Podporujeme lokálnych podnikateľov tým, že si napríklad práve u nich nakupujeme hotové jedlo a sme pripravení takto pomôcť aj ďalším hneď, ako budú môcť svoje prevádzky otvoriť. Áno, práve v takýchto kritických časoch sa ukazuje, aký je skutočný obsah slova spolupatričnosť. Som hrdá na to, že #RužinovSiPomáha.   Martin Ferák, Team Vallo pre Ružinov (Trávniky) Pre mňa osobne je súčasná pandémia veľkou skúsenosťou. Sila jednoduchého vírusu, ktorý aj napriek relatívne nízkej smrtnosti dokázal doviesť ku kolapsu systémy zdravotníctva mnohých vyspelých krajín je pochopiteľne hrozivá a naše generácie sa ničím podobným nestretli ani v najbujarejšej fantázii. No ako sa hovorí - na všetkom zlom, je niečo dobré. To pozitívum je, že sme si vďaka vynútenej zastávke mohli vydýchnuť, vystúpiť z rutinného pracovného kolobehu, prejaviť ľudskosť a vzájomnosť. Mnohí sme si našli čas na dlho odkladané upratovanie, či namiesto kaviarne sme sa išli prejsť do slnečnej prírody. Ako podnikateľ v cestovnom ruchu a rekreačnom športe mám samozrejme aj obavy o to, ako sa bude vyvíjať nadchádzajúca sezóna, ale považujem to skôr za výzvu k hľadaniu alternatív, než dôvod na pesimizmus. Verím, že naše životy budú po tejto skúsenosti iné, hodnotnejšie a že spomalíme a budeme si život viac užívať. Ekonómovia nemajú radi keď sa peniaze netočia, no ruku na srdce, koľko biznisov je vlastne zbytočných? Myslím, že táto doba nám dáva šancu to pochopiť.    Michal Gašaj, SME Ružinov (Nivy) To, čo vyzeralo len ako ťažšia chrípka, zmenilo život celej krajiny. Asi nikdy som si tak bytostne neuvedomoval, ako veľmi záleží na zodpovednosti každého z nás. Ostaňme preto doma, nosme rúška, nechoďme na miesta, kde sa stretáva veľa ľudí. Ako vicestarosta mám na starosť aj problematiku seniorov. V Ružinove ich máme viac ako 21,5-tisíca. Potrebovali sme zabezpečiť infolinku. Na 314 ružinovských ulíc, do takmer 2,5-tisíc vchodov sme vylepili plagáty s telefónnymi číslami a inštrukciami pre dobrovoľníkov. A to je len zlomok toho, čo teraz robíme. Neznamená to však, že riešime len agendu, ktorá súvisí s koronavírusom. Život sa v ostatných oblastiach možno spomalil, ale nezastavil. Verím, že ako po každej búrke vyjde slnko, aj táto pandémia odznie a my sa vrátime k našim životom. A aj keď sa mnohé zmení a budeme musieť čeliť dôsledkom tejto krízy, budeme sa môcť nadýchnuť bez rúška a objať ľudí, ktorých máme radi. Verím, že sa z tejto krízy všetci poučíme. A dovtedy... Vydržme ešte a spolu to zvládneme.    Lucia Štasselová, Team Vallo pre Ružinov (Pošeň) Je to mesiac, odkedy sa život na celom svete takmer zastavil. Kríza nám dala šancu vidieť veci jasnejšie. Dostali sme príležitosť vidieť, čo sa stane, keď sa svet zastaví. Obchody sú uzavreté. Reštaurácie sú prázdne. Ulice sú bez pohybu. Odhalili sa všetky krásne a bolestivé pravdy o tom, ako žijeme. Je to však aj príležitosť. Ak chceme pre naše deti vytvoriť lepší svet a byť trvalo udržateľní, musíme venovať pozornosť tomu, ako sa práve teraz cítime a čo robíme. Premýšľajme, čo chceme vrátiť do svojho života. Je to naša šanca definovať novú verziu normálnosti, príležitosť zbaviť sa balastu a ponechať si len to, čo robí náš život bohatším a naše deti šťastnejšími: zaujímame sa o tých druhých, pomáhame núdznym, cítime solidaritu. Definujme, ako by mala táto krajina vyzerať o päť, desať, päťdesiat rokov. Rozhodnutie môžeme urobiť na svojej osobnej úrovni - v našich domovoch, tým ako trávime rodinný čas, ... čo jeme a na čo míňame naše peniaze. A môžeme konať aj lokálne v komunitách, v organizáciách, ktoré podporujeme. Dávajme na to pozor, čo sa bude o chvíľu okolo nás diať, keď sa budeme vracať do normálu.  
Ešte pred niekoľkými dňami vyzerala obľúbená Miletička takto. Prázdne uličky medzi stánkami, žiadni predajcovia zeleniny, kvetinárky, žiadne babičky, ktoré predávajú lokše a bratislavské rožky a vo vzduchu nebolo cítiť grilované kura a langoše. V celom meste sa život spomalil. Dnes to vyzerá, že by sa postupne veci pomaly mohli začať vracať do normálu. Toto leto ale asi ešte nebude také, aké sme si užívali po minulé roky. Rúška tiež ešte nejaký čas z tvárí nezložíme. Ale aj vďaka tomu, že sme mnohí teraz trávili celé týždne doma s rodinami, uvedomili sme si, čo je pre nás dôležité. Všetky tie naoko drobné radosti. Pocit slobody. Rodina, priatelia... a objatia.  
titulná fotografia (https://www.facebook.com/pg/zostandoma/about/) Začiatkom apríla zaplavili Ružinov viac ako dve stovky tabuliek s nápismi, ktoré upozorňovali na dodržiavanie pravidiel, ktoré majú pomôcť spomaliť šírenie nákazy. Mestská časť sa spojila s autormi kampane #ZOSTANDOMA, a nápadité vizuály s posolstvom sa tak dostali ešte ďalej než na sociálne siete – na miesta, kde trávime najviac času a kde stretávame najviac ľudí, ktorí majú pocit, že sa im nič nemôže stať. Rozprávali sme sa so zakladateľom tejto kampane, IT inovátorom Milanom Novotom. Všetko začalo len niekoľko dní potom, ako boli na Slovensku potvrdené prvé prípady nakazenia koronavírusom. Milan vtedy zverejnil status a vyzval svojich kamarátov, aby ostali doma. Keďže nemá na facebooku toľko kamarátov, aby zasiahol celú krajinu, založil stránku a tá sa veľmi rýchlo začína šíriť. Ako rýchlo sa to môže udiať, sa ukázalo aj teraz. Stačilo niekoľko hodín a pridáva sa grafický dizajnér Jozef Tóth. Dnes má iniciatíva 10 – 15 aktívnych členov a nedávno pribudla skupina psychológov. Iniciatívu podporili aj mnohé známe osobnosti, medzi inými napríklad hokejisti Marián Gáborík, Michal Handzuš či olympijsky víťaz Matej Tóth. A o čo teda v kampani ide? Predovšetkým má povzbudzovať ľudí, aby sa správali zodpovedne. Zároveň informuje o epidémii prostredníctvom jednoduchých odkazov a infografík a bojuje proti stále intenzívnejšie sa šíriacim hoaxom. Je zrozumiteľná a moderne spracovaná. Úspech bol nečakaný. „Na začiatku sme zasiahli približne 2,3 milióna populácie slovenského facebooku. To je naozaj dosť. Keďže celá iniciatíva vznikla spontánne a organicky, nemali sme žiadnu predvymyslenú cieľovku. Zaujímavé však je, že takmer 80 percent našich fanúšikov tvoria ženy. Zásah nášho obsahu je už vyrovnanejší.“ Jednoznačne najobľúbenejším vizuálom kampane sa stal ten, ktorý inšpiroval jeden z najznámejších výrokov Andreja Danka (pozn. - Žiaden človek nedokáže tak nakaziť človeka, ako dokáže len človek človeka.). Človek má preto pocit, že sa tvorcovia kampane rozhodli byť aj pri takejto vážnej téme vtipní. „Na prvý pohľad asi áno, ale v podstate až na niekoľko výnimiek majú vizuály skôr informačný charakter,“ hovorí Milan Novota. Tabuľky rozmiestnené po parkoch a uliciach mesta nenahrádzajú políciu, ale apelujú na náš zmysel pre zodpovednosť. Zostaňme preto doma a zvládneme to.    
Šéfkuchára Martina Záhumenského pozná každý fanúšik dobrého jedla a prestížnej šou Masterchef, ktorú pred niekoľkými rokmi vysielala televízia Markíza. Viac ako desať rokov pracoval v Londýne, medzi iným aj v reštaurácii známeho Gordona Ramsaya, a jeho gastronomické výtvory ochutnali aj hviezdy ako Rihanna, Tom Cruise, Rafael Nadal alebo Tom Hanks. Pred necelými dvomi rokmi sa oženil a so svojou manželkou Zdenkou žijú a podnikajú v hádam najkrajšom talianskom regióne – v Toskánsku. Mimo ľudí, na mieste, kde jedlo chutí ako nikde inde. A hoci Taliansko dnes žije v prísnejšom režime ako my, pripravil pre čitateľov Ružinovského echa špeciálny recept na jarné rizoto.    JARNÉ RIZOTO PODĽA MARTINA ZÁHUMENSKÉHO Čas prípravy: 30 minút Tento lahodný recept, ktorého vôňa a chuť vás v okamihu prenesú do slnečného Talianska, bude skvelou súčasťou obeda s rodinou. Z týchto ingrediencií ľahko pripravíte jedlo pre štyroch ľudí. Ingrediencie: ■ 250 g ryže na rizoto (odporúčame carnaroli) ■ maslo a panenský olivový olej ■ morská soľ a mleté čierne korenie ■ 2 jarné cibuľky ■ strúčik cesnaku ■ jedna "noha" stonkového zeleru ■ cca 400 ml zeleninového vývaru ■ 200 ml bieleho vína ■ jarná zelenina ako napr. špargľa, čerstvý hrášok, medvedí cesnak, cukina ■ "mäkké" bylinky napr. bazalka, petržlenová vňať ■ parmezán alebo pecorino podľa chuti ■ citrón   POSTUP 1. Na masle a olivovom oleji opečieme do sklovita spodnú (bielu) časť jarnej cibuľky, zeler a cesnak – nemá sa sfarbiť. 2. Pridáme ryžu a jemne opečieme. 3. Podlejeme vínom a necháme zredukovať. 4. Postupne pridávame vývar, dusíme ryžu a neskôr začneme jemne soliť či pridávať strúhaný syr, aby chuť prenikla do ryže. 5. Zelenú časť cibuľky, konce špargle, cukinu, prípadne hrsť hrášku či medvedí cesnak (mimo sezónu môžeme nahradiť mladým špenátom), blanšírujeme (krátko povaríme v horúcej vode, príp. naparíme, a potom ponoríme do ľadovej vody a osušíme) a hneď rozmixujeme spoločne s bylinkami, trochou masla a vývaru na pyré. Pridávame postupne, a teda podlievame spoločne s vývarom. 6. Vrchnú časť špargle, cukinu a všetku zeleninu nakrájame na drobnejšie kúsky a spoločne s hráškom vlastne len prehrejeme v už takmer hotovom rizote. 7. Na záver dochutíme so strúhaným syrom, maslom, citrónovou kôrou a šťavou. „Jarnú zeleninu v tomto recepte využijeme na sto percent. Jednak si pripravíme pyré, ktoré pridávame do rizota, ale zároveň si vychutnáme krásne voňavú chrumkavú jarnú zeleninu bez toho, aby sme ju dlho varili a zničili tým všetky vitamíny či výživné látky. A ak vám nejaké rizoto zostane, pripravte si z neho na druhý deň alebo na večeru chutné arancini (fritované ryžové guľky plnené čímkoľvek, čo máte radi),“ radí na záver obľúbený šéfkuchár. Viac tipov na chutné talianske recepty nájdete na instagrame @martinzahumensky.  
V časopise Ružinovské echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa PaedDr. Mária Barancová. Koronavírus za posledné týždne zmenil fungovanie celej spoločnosti a zasiahol takmer všetky aspekty života ľudí. Znamená však aj veľkú finančnú záťaž. Ako to podľa vás zmení fungovanie mestskej časti? Určite sa bude rozpočet prehodnocovať, krátiť, budú sa škrtať niektoré plánované nákupy, prípadne rôzne akcie. Len rúška, dezinfekcie - a vôbec položky súvisiace so zabezpečením hygieny – stáli len za prvé týždne mestskú časť takmer 200-tisíc eur. To možno na margo toho, keď niekto povie „veď chcem len jedno-dve rúška“. Na najbližšom zastupiteľstve budeme riešiť síce zmenu rozpočtu, ale ide o malú zmenu rozpočtu, neriešia sa v ňom ešte negatívne dopady korona krízy na naše hospodárenie, pretože tie nie je ešte žiadnym spôsobom možné odhadnúť, prognózy sa pohybujú až do 4 miliónov eur. Veľmi záleží aj od rozhodnutia vlády v prípade kompenzácií, či už vo vzťahu k mzdám, ako aj vo vzťahu k samotným samosprávam. Mestské časti a aj mesto sú od začiatku vo veľmi zložitej situácii. Suplujú to, čo nevedel v úvodnej fáze zaistiť štát. Jednu vec ale treba mimoriadne oceniť. Denno-denne vidíme tímovú spoluprácu s primátorom Matúšom Vallom. To sme tu v minulých volebných obdobiach nepoznali. Čelíme najväčšej kríze za posledné desaťročia a som presvedčená, že práve korektná spolupráca, schopnosť oceniť prácu a nasadenie druhých a to, že nebudeme ventilovať osobné frustrácie na sociálnych sieťach, sú jediný spôsob ako ju zvládnuť. A keď to všetko skončí, pokračovať v korektnej spolupráci a ísť ďalej. Mestská časť toho spravila veľmi veľa. Je to dôkaz zodpovedného prístupu a kvalitného manažmentu. A to treba jednoznačne oceniť. Bude sa šetriť? Niektoré položky budeme musieť prehodnotiť, ale väčšina rozpočtu mestskej časti tvoria také, s ktorými sa pohnúť nedá, lebo sú stanovené zo zákona. Musíme sa zachovať zodpovedne. Už takmer desať rokov pôsobím v dotačnej komisii a som veľký zástanca grantovej politiky. Práve dotačnú schému som spoluvytvorila v roku 2011. Som presvedčená, že obec by mala podporovať komunitné a rozvojové aktivity, lebo ľudia najlepšie poznajú svoje bezprostredné okolie a dokážu priniesť projekty, ktoré mestská časť, ale ani štát alebo iná veľká organizácia poskytnúť nedokážu. Dnes je však situácia iná. Spôsobila, že kvôli časovej tiesni nebude možné stíhať hodnotenie, ale najmä realizovať projekty. Štvrť milióna eur, ktoré sme tento rok chceli použiť na dotácie, by sme mali použiť aspoň na čiastočné vykompenzovanie výdavkov, ktoré súvisia s koronavírusom. Ochrana zdravia obyvateľov musí byť najdôležitejšia. Áno, vzdáme sa niečoho, čo je pre mňa osobne veľmi dôležité. Ale pomôžeme tým tisícom a tisícom Ružinovčanom. A to je pre mňa zrelé a zodpovedné rozhodnutie. Skutočne verím, že keď toto celé skončí, veľmi dlho nebudeme riešiť žiadnu pandémiu ani nič podobné. Okrem dotačnej komisie pôsobíte aj v komisii školstva, kultúry a športu. Jednou z najväčších tém, ktoré bude musieť Ružinov riešiť, je zásadný nedostatok základných škôl a chýbajú aj učitelia. Môžeme mladým ľuďom ponúkať prácu v prostredí, ktoré bude podporovať slobodný a kreatívny prístup k učeniu. Môžeme rekonštruovať školy, aby sa im lepšie učilo a cítili sa tam lepšie. Môžeme im ukázať, na akých úžasných projektoch mohli robiť školy vďaka eurofondom. Môžeme a vždy budeme podporovať slušnú, korektnú a odbornú komunikáciu na úrovni školy. Ale na konci dňa je odpoveď celkom jednoduchá. Peniaze a tie treba nájsť. Učitelia trávia s našimi deťmi neporovnateľne viac času ako my. Žiaľ, nie je v kompetencii obce riešiť platy. Tie vychádzajú zo zákona a platia rovnako v Ružinove ako v Plešivci alebo Čadci. Riešením by bolo mať k dispozícii nájomné byty. Jeden bytový komplex – s viac ako 80 bytmi – bude magistrát stavať na Terchovskej. Potrebujeme ich však omnoho viac. Nielen pre učiteľov, ale aj sociálne pracovníčky alebo mestských policajtov. Ružinov rokuje so Štátnym fondom rozvoja bývania o tom, ako to zafinancovať. Riešením by mohlo byť aj vytvorenie špeciálnej dotačnej schémy len pre učiteľov, ale to nie je systémové riešenie, skôr ako model podpory inovatívnych učiteľov. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými? Ružinov je úžasné miesto pre život. Je blízko centra, máme tu najviac bizniscentier a nákupných zón, ale aj množstvo parkov a kompaktných lokalít, vďaka čomu tu funguje veľmi príjemný komunitný život. Napriek tomu, že musíme často bojovať proti snahám o zahusťovanie výstavby, je Ružinov miestom, ktoré v sebe spája to najlepšie z oboch svetov – možnosti veľkomesta a pocit miesta, kde sa susedia poznajú a záleží im na tom, ako to vyzerá tam, kde žijú. Keď zorganizujú rojnicu a poupratujú okolie. Alebo keď zorganizujú jarmok alebo akcie pre deti. Jednoducho miesto, kde chce človek žiť, nielen bývať. Vašim domovským obvodom je Prievoz. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? V Prievoze žijem so svojou rodinou väčšinu života. Mám rada to, aký má pokojný charakter, ako si udržiava takmer vidiecky štýl. Pamätám si ho ešte spred 35 rokov s pôvodnou zástavbou malých rodinných domov a veľkých záhrad s ovocnými sadmi, robotníckym domom na Mierovej. Som hrdá na jeho históriu, na historické budovy a pamiatky, a preto sa počas svojho mandátu usilujem o vrátenie historickej radnice Prievozčanom. Roky tlačím na obnovu Spoločenského domu Cultus v Prievoze. Zúfalo potrebujeme opraviť chodníky a cesty. A je toho viac – musíme doriešiť územné plány zón, kanalizáciu a osvetlenie v Pálenisku, stavebné plány na Domových roliach, vyriešiť parkovanie – napríklad postavením parkovacieho domu, ktorý by pekne zapadol do okolia, ale aj rozšíriť kapacity základných a stredných škôl. Aby sme budovali Ružinov pre ľudí.  
Už dávno sa o nejakej chorobe nehovorilo tak intenzívne ako v posledných mesiacoch o korone. Zapĺňa titulky správ a informácie o počtoch nakazených, či dokonca mŕtvych, sú bežnou súčasťou našich dní. Strach z vírusu neovplyvňuje len ekonomiku štátov. Mení aj ľudí, ktorí sa pod vplyvom tejto situácie správajú tak, ako by sme to od nich nikdy nečakali. O tom, ako nás toto obdobie mení, sme sa rozprávali s psychoterapeutkou Helgou Palušovou. Jednoduchá odpoveď na to, ako nás zmenila táto kríza, neexistuje. Ako hovorí Helga Palušová – „na Slovensku máme viac ako päť miliónov rozdielnych príbehov a žiadny z nich nemožno zovšeobecňovať“. Každý z nás vyšiel z odlišného prostredia, máme rozdielne životné skúsenosti a čelíme rôznym existenčným výzvam. Inak sa dnes preto cíti mladá dvojica, ktorá normálne chodí do práce, inak senior v anonymnom meste a inak rodič – samoživiteľ, ktorý sa zo dňa na deň ocitol na OČR a prišiel tak o veľkú časť príjmu. Neexistuje preto ani jednoduchá rada ako toto obdobie zvládnuť. Pomoc vs. zloba Na titulnej strane tohto čísla Ružinovského echa je desaťročná Olivka. Ona a stovky ľudí, mimovládok a firiem denno-denne pomáhajú ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. Niekto ušije rúška, iný prinesie nákup, iný pošle hotovosť a ďalší zaplatí testovanie stovkám seniorov. Každý v rámci svojich možností, ale najmä – podľa ochoty urobiť pre druhých niečo navyše, niečo, čo robiť nemusí, ale chce, lebo to považuje za dôležité. Obrovské množstvo ľudí od prvých dní krízy nám ukazuje, že na dobro medzi ľuďmi nemáme dôvod rezignovať. Sociálne siete však nie sú len platformou pre pomoc druhým, ale vytvárajú priestor aj pre prezentovanie obrovského množstva nenávistných, útočných, manipulatívnych a agresívnych komentárov. Seniori sa cítia dotknutí obmedzeniami a v iných debatách pracujúci útočia na benefity pre dôchodcov. Stačí, aby niekto ukázal prstom na človeka, ktorý podľa neho priniesol do nejakej skupiny nákazu, a stovky ľudí tohto človeka bez jediného dôkazu doslova lynčujú. A samostatnou témou sú ľudia, ktorí spochybňujú úmysly každého, kto je ochotný pomôcť – či už ponúka rúška alebo prináša peniaze – a nazýva to pochybnými marketingovými ťahmi a prázdnym predvádzaním sa. Obhajoba strachu Je takéto správanie len našou reakciou na strach alebo takýto naozaj sme? „Diskusie na sociálnych sieťach nám dávajú falošný pocit anonymity. Strácame zábrany aj pre to, že za svoje reakcie nenesieme vlastne žiadnu reálnu zodpovednosť.“ Zvykne sa hovoriť, že strach nám zatemňuje myseľ. „Áno, ale človek nefunguje v takomto jednoduchom nastavení. Môže sa báť, ale zároveň má v sebe vyvinuté procesy na jeho zvládanie.“ Na jednej strane hovoríme o obrovskom strachu z nákazy, ale vzápätí ideme do parkov a k Dunaju, kde sa stretáva nezanedbateľné množstvo ľudí. Alebo vidíme ľudí sedieť na lavičkách pri Štrkovci s kamarátmi, rúška zložené a majú pocit, že je všetko v úplnom poriadku. Bojíme sa teda naozaj alebo nie? „Strach nie je jedna univerzálna emócia rovnako silná v každej situácii – je odstupňovaný. Práve preto sú dôležité mechanizmy, ako ho zvládať. A tento proces začína tým, že si poviem, aká vážna tá moja obava naozaj je a následne sa snažím reagovať adekvátne. Taký ten obrovský strach cítime len veľmi zriedkavo. Vtedy je naša reakcia inštinktívna – útok alebo útek. Ale určite nie urážky na sociálnych sieťach. Nespochybňujem právo na iný názor. Ale to, čo je podstatné, je spôsob, akým ho komunikujeme. Aj v takýchto situáciách sa totiž ukazuje, aké jednoduché je skĺznuť na veľmi primitívnu úroveň.“ Myslime na seba Jednou z vecí, ktoré by sme si však z tohto náročného obdobia mohli odniesť, je to, že budeme viac pozorní sami k sebe a k svojmu duševnému zdraviu. „Nikdy predtým nedostávali „pomáhajúce“ profesie v médiách tak veľa priestoru. Zrazu si omnoho viac všímame ľudský rozmer, čo potrebuje duša. Nepamätám si, že by spoločnosť niekedy tejto oblasti venovala tak intenzívne a natoľko do hĺbky. Je dôležité, aby sme vedeli, že požiadať o pomoc je niečo úplne normálne. Pretože duševné zdravie je rovnako dôležité ako telesné.“ Budeme lepší? Zmení sa vďaka týmto – či už pozitívnym, ale aj negatívnym zážitkom – naša spoločnosť? Budeme k sebe lepší, pozornejší a starostlivejší? „Ak by sme čakali akési zázračné obrodenie spoločnosti, mohlo by sa nám ľahko stať, že budeme sklamaní. Zázraky sa nestanú. Ale sú témy, ku ktorým budeme pristupovať s podstatne väčším rešpektom – ako napríklad ekológia, to, akým spôsobom vnímame vedu alebo vzdelávanie. Ukázali sme však, že hoci princípy liberálnej demokracie sú pre nás nesmierne dôležité, dokážeme rešpektovať nariadenia, ktoré nás majú ochrániť, aj keď nás obmedzujú v pohodlí, na aké sme si zvykli.“   
Zatvorenie škôl ukázalo ich slabé, ale aj silné stránky. Odborníci upozorňujú, že na jeseň by mohla prísť nová vlna ochorení, a to je len jeden z ďalších z argumentov pre intenzívnejšie zavádzanie nových metód do vzdelávacieho procesu. O tom, ako dokázali učitelia zareagovať na krízovú situáciu, ale aj o online prijímačkách a definitívnej podobe tohtoročných maturít sme sa rozprávali s ministrom školstva Branislavom Gröhlingom. Na situáciu ako je táto sa asi nikdy nedá úplne pripraviť. Aké procesy, technické vybavenie alebo zručnosti našim školám najviac chýbajú a mali by už v dnešnej dobe fungovať bežne? Na toto sme určite neboli pripravení. Veľa sa rozprávalo o digitálnych zručnostiach a zrazu sme boli všetci – učitelia, rodičia aj žiaci – hodení do vody a museli sme sa prispôsobiť. Najviac asi chýbala príprava v oblasti metód a využívania rôznych zdrojov vo výučbe na diaľku. Preto sme aj hneď pár dní po nástupe spustili web www.ucimenadialku.sk, kde sú zhromaždené všetky zdroje na digitálnu výučbu, video, interaktívne materiály aj vzdelávacie hry. Veľa učiteľov a škôl sa tejto príležitosti chopilo a naozaj veľmi dobre učia na diaľku. Niekedy sa ale stane, že to škola nevie odhadnúť, a učí na diaľku priveľa alebo príliš málo. Vtedy hovorím, že to treba vykomunikovať s riaditeľom aj zriaďovateľom. Všetci chceme, aby toto obdobie dobre zvládli rodičia aj žiaci. Niektorým samozrejme chýba aj technika, vtedy je takéto učenie na diaľku veľmi komplikované. Prišli mi ale aj pekné príbehy od učiteľov, ktorí žiakom roznášajú pracovné listy, alebo im ich tlačia a nechávajú v špeciálnej schránke na škole. Väčšina žiakov tento výpadok štandardného učenia sa dobehne v nasledujúcom školskom roku. Iné je to pre deviatakov a maturantov. Pred niekoľkými dňami ste testovali online prijímačky. Ako to prebiehalo? Myslím si, že sa nebude dobiehať úplne všetko. Veľa učiva sa preberá aj teraz na diaľku, ale je pravda, že sú to iné podmienky. Preto pripravujeme presun učiva medzi ročníkmi. Zadefinuje sa kľúčové učivo, ktoré treba tieto mesiace prebrať, a také, ktoré je doplnkové. Online prijímačky sú len jedna z možností. Nie každý žiak má prístup na internet. Ale ak vieme aspoň časť prijímačiek vybaviť online, efektívne minimalizujeme cestovanie a chodenie do škôl na testy. Na online prijímačkách má učiteľ obrazovku a na nej cez videohovor sleduje skupinu žiakov. Tí mu ukážu izbu, okolie a papiere, s ktorými pracujú, môžu mu dať aj zdieľať obrazovku, aby bolo jasné, že sa nepodvádza. Počas testu majú zapnutý mikrofón aj kameru, cez ktoré ich môže učiteľ kontrolovať. Následne robia testy. Testované úlohy neboli zamerané na memorovanie a opakovanie naučených poznatkov, skôr na logiku, výpočet príkladov či čítanie s porozumením. Čiže nešlo o úlohy, ktoré by sa dali napísať na ťahák či vygoogliť. Celkovo prebehli prijímačky veľmi dobre. Samozrejme, takéto prijímačky sú dôležité tam, kde sa hlásia stovky žiakov na málo miest. V iných prípadoch si viem predstaviť aj prijatie na základe niečoho iného ako testu. Ešte zložitejšie asi bolo rozhodovanie ohľadom maturít... Úrad verejného zdravotníctva nám dal pomerne komplikované podmienky na maturity. Museli sme si ich prejsť, zvážiť možnosti a rozhodli sme sa tento rok v mimoriadnej situácii urobiť maturity na základe priemeru. Spriemerujú sa koncoročné známky v danom predmete a polročné známky na konci roka. Ohodnotí sa práca žiaka za celé obdobie na strednej škole. Dostane takú známku, ako sa počas strednej školy učil. Nebude to o tom, že štvorkár si náhodou vytiahne dobré otázky a zmaturuje na jednotky, alebo jednotkárovi nesadne otázka a pohorí. Žiak dostane priemer, ale ak s ním nesúhlasí, môže samozrejme požiadať o klasickú maturitu, kde si známku opraví. Počítate s možnosťou, že by sa predsa len mohlo vyučovať aj počas leta? Aspoň niekoľko týždňov. Skôr vidím potrebu otvoriť škôlky, pretože mnohí rodičia sú zúfalí a nemôžu chodiť do práce, keď sa musia starať doma o malé deti. Čo sa týka základných a stredných škôl – verím, že toto zvládneme do júna a to, čo sa nestihne prebrať, sa doberie budúci rok. Veľa rodičov sa ma pýtalo na školy v prírode. Veľa štvrtákov malo ísť na školu v prírode a kvôli mimoriadnej situácii nemohli a prepadol by im takto príspevok (na školu v prírode). Tento týždeň sme presadili zákon, ktorý umožní vyčerpať tieto prostriedky aj v piatom ročníku do konca kalendárneho roka. Niektoré štúdie hovoria o tom, že na jeseň by sme mohli zažiť druhú vlnu tejto pandémie. Bez ohľadu na to, či sa to stane alebo nie, kým nebudeme mať k dispozícii vakcínu, musíme mať v zálohe scenár aj pre takúto situáciu. Na čo budú musieť školy myslieť? Podľa niektorých odborníkov tu môže byť korona aj rok, hoci len v menšej miere. Myslím si, že sa budeme musieť pripraviť na dôkladnejšiu hygienu a zvyknúť si na nosenie rúška. Ale som si istý, že to zvládneme, mám pocit, že už celé Slovensko si na to zvyklo ako na takú samozrejmosť. Čo sa týka škôl, bude dobré, ak si zabezpečia dezinfekciu a rúška. Preto sme školám v tomto roku umožnili minúť nevyčerpané peniaze zo vzdelávacích poukazov na takéto účely – na zabezpečenie dezinfekcie, rúšok či iných vecí. Ak budeme pripravení, zvládneme to bez väčších problémov. A na záver... Školy nie sú budovy. Sú to ľudia. Čo Vás na nich v tomto období najviac prekvapilo? Poviem, čo ma potešilo. Potešili ma mnohí učitelia, ktorí mi posielali správy, ako robia videá pre žiakov na Youtube, ako kreatívne učia a ako sa venujú aj tým žiakom, ktorí nemajú počítač alebo internet. Stále hovorím, že možno bez korony by sme online vzdelávanie vymýšľali mesiace. Takto sme boli nútení vymyslieť ho za pár týždňov. (dio)  
  BOJÍTE SA, ČO SA MÔŽE STAŤ? 0800 242 000 (infolinka hlavného mesta v pracovné dni 8:00 - 17:00)   MÁTE PRÍZNAKY OCHORENIA COVID-19? 0800 221 234 (infolinka ministerstva zdravotníctva), 0917 426 075 (Regionálny úrad verejného zdravotníctva)   POTREBUJETE DORUČIŤ LIEKY? 0905 550 153 (volať len v pracovné dni 8:00 - 15:00, len lieky na predpis, chronické choroby, inkontinenčné pomôcky a pod. - NIE VOĽNOPREDAJNÉ LIEKY)   NEMÁTE NIKOHO, KTO BY VÁM POMOHOL? ŽIADNE DETI, VNÚČATÁ ALEBO SUSEDOV? 0911 100 700 (Senior linka pomoci - MČ Ružinov, volať len v pracovné dni 8:00 - 17:00)   SPOLU TO ZVLÁDNEME  
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Okrem telefónnych čísel, ktoré v tomto náročnom období pre obyvateľov pripravili mestská časť, magistrát alebo ministerstvo zdravotníctva, existuje niekoľko ďalších telefónnych liniek, e-mailových kontaktov a četovacích platforiem, na ktoré sa môžete obrátiť, ak budete potrebovať pomoc.    Linka Detskej istoty  (pre deti a mládež do 18 rokov) 116 111 (non-stop)  IPčko  (pre mladých) e-mail alebo chat – cez webstránku www.ipcko.sk (7:00 – 24:00)  Linka dôvery Nezábudka  (pre dospelých) 0800 800 566 (non-stop)  Linka pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212 (non-stop) Linka pre obete domáceho násilia 0800 300 700 tyranie@genpro.gov.sk Linka pre nahlásenie zanedbávania dieťaťa 0800 191 222 Bezpečný ženský dom DÚHA 0915 166 663, 0918 284 247 Krízové stredisko DÚHA 0908 777 182 Krízová linka Aliancie žien Slovenska 0903 519 550 OZ Žena v tiesni 0907 346 374, 0911 346 374 (7:00 - 19:00)  
Milí Ružinovčania, vieme, že toto obdobie je ťažké. Môže sa stať, že pribudne veľa ľudí, ktorí nebudú môcť vyjsť z bytu a budú potrebovať napríklad nakúpiť, vyniesť smeti, vyzdvihnúť lieky alebo vyvenčiť psa. Bez vás im všetkým pomôcť nedokážeme.  Zaregistrujte sa na www.RuzinovSiPomaha.sk a stante sa našimi dobrovoľníkmi. SPOLU TO ZVLÁDNEME  
Pre nadšencov jogy a zdravého životného štýlu, ktorých už nebaví cvičiť doma prostredníctvom online videí, má Ružinov riešenie. Mestská časť Bratislava-Ružinov, Cultus Ružinov v spolupráci s Fredym Ayisim si pripravili pre začiatočníkov ale i pokročilých jogínov cvičenia v parku pod holým nebom. Cvičenia jogy a meditácie s Fredym Ayisim budú prebiehať od 26. mája a to každý utorok, štvrtok a sobotu v Parku Andreja Hlinku v Bratislavskom Ružinove. Vstupné je dobrovoľné. Podujatie spĺňa všetky hygienické opatrenia nariadené Úradom verejného zdravotníctva SR. Podujatie je limitované do max. 100 cvičiacich. Na podujatie je nutné si priniesť vlastnú podložku na cvičenie. Začíname už 26. mája 2020. Tešíme sa, že budeme #opäťspolu! FB: https://www.facebook.com/events/234796991149687/ WEB: https://cultusruzinov.sk/podujatie/yoga-meditacia-fredym-ayisim-ruzinove/      
Predstavujeme vám výber z toho najlepšieho, čo môžete v rámci kultúrnych a spoločenských podujatí v mestskej časti Ružinov v mesiaci Marec zažiť.      
Predstavujeme vám výber z toho najlepšieho, čo môžete v rámci kultúrnych a spoločenských podujatí v mestskej časti Ružinov v mesiaci Február zažiť.
Mladé hokejistky ukázali, že podceňovanie ženského hokeja dnes už nemá miesto. Divákom ponúkli napätie, kvalitnú techniku a premyslenú stratégiu. Svoju premiéru tu mal aj slovenský tím. Ružinovský zimný štadión Vladimíra Dzurillu sa na prelome rokov stal dejiskom majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji hráčok do 18 rokov. Titul majsteriek svete si z Bratislavy odniesli Američanky, ktoré vo finále porazili v predĺžení Kanadu 2:1. Súboje týchto dvoch tímov sú už legendárne. Američanky si v Bratislave pripísali na konto už svoje ôsme víťazstvo v tejto súťaži a majú na konte aj päť strieborných medailí. Vo finále ešte nechýbali nikdy. Kanaďankám sa nepodarilo obhájiť minuloročné víťazstvo a získali svoje šieste striebro. V klubovej vitrínke však majú okrem toho aj päť zlatých a jednu bronzovú medailu. Bronz si z Ružinova odniesli reprezentantky Ruska, ktoré v zápase o tretie miesto zdolali Fínky. Slovensko v súťaži obsadilo ôsme miesto a na jeden rok sa tak s elitnou kategóriou lúči. Reprezentantky Slovenska pri premiére v najvyššej kategórii získali v troch dueloch v základnej B-skupine dva body za víťazstvo nad Švajčiarkami 3:2.      
Koncom roka pricestovalo do Ružinova 121 detí z okolitých krajín, aby si zmerali sily v zápasení. Vysokú úroveň 3. ročníka medzinárodného zápasníckeho turnaja potvrdzovalo, že na súťaž organizovanú Wrestling clubom Slovakia prišli z Ukrajiny, Slovinska, Maďarska, Rakúska a Česka. Súčasťou bola aj prednáška o zdravej strave a životnom štýle.  
Projekt, ktorého ambasádormi sú olympionička a vodná slalomárka Jana Dukátová a jeden z našich najúspešnejších atlétov Ján Volko, príde do Ružinova v sobotu 28. septembra. Štatistiky o pohybových zvyklostiach Európanov sú hrozivé. Až 60 percent necvičí vôbec, alebo len veľmi zriedka. Slovensko na tom nie je oveľa lepšie. U nás sa športovým aktivitám prakticky vyhýba až 49 percent populácie. Tento trend sa neprejavuje len v stúpajúcej nadváhe ľudí, ale pribúdajú aj zdravotné problémy a to sa ďalej odráža aj v ekonomike štátov. Na európskej úrovni vznikol na podporu zdravšieho životného štýlu projekt „Európsky týždeň športu“, ktorého cieľom je osveta a motivácia obyvateľov pre pravidelné, celoročné aktivity. Slovenským koordinátorom Európskeho týždňa športu je Národné športové centrum. Projekt prebieha od 23. do 30. septembra 2019 okrem Slovenska aj v ďalších 37 krajinách starého kontinentu a záujemci sa môžu registrovať na stránke www.tyzdensportu.sk. Jednou z aktivít v rámci tejto iniciatívy je organizovanie športového podujatia #BeActive Night, ktoré bude tentokrát začlenené do programu Ružinovských hodových slávností. Na hlavnom pódiu návštevníci uvidia Laciho Strikea, čaká ich box s Tomi Kidom a zašportovať si budú môcť v parku pred Paneurópskou vysokou školou. Článok bol pripravený v spolupráci s Národným športovým centrom.