Témy

v prvom rade mi dovoľte zaželať vám všetko najlepšie v novom roku 2022. Najmä pevné zdravie, veľa osobného šťastia a dobré vzťahy. Pevne dúfam, že tento nový rok bude aj koncom pandémie a koncom rozdeľovania a odcudzovania sa celej spoločnosti, ktoré sa stalo príznačným pre posledné roky. Naozaj mám pocit, že si znovu potrebujeme nájsť cestu jeden k druhému, posilňovať komunity, a vedieť spolu aj nesúhlasiť, ale civilizovane a kultúrne. Na našom úrade bude tento rok v znamení prípravy veľkých projektov, o ktorých financovanie sa budeme uchádzať z fondov Európskej únie. Takzvané nové programové obdobie, v rámci ktorého Slovensko získa miliardy eur z európskeho rozpočtu, je aj pre nás šancou konečne získať zdroje na veľké investície, aké už roky potrebujeme. Posledné roky sme sa maximálne snažili pomáhať nášmu županovi Jurajovi Drobovi, ktorý v Bruseli loboval aj za Bratislavský región. Sám som s ním do centra európskej administratívy cestoval, aby som pomohol presviedčať, že bratislavský región je síce na papieri bohatý, ale verejné investície u nás - do škôl, ciest, nemocníc - sú často v horšom stave, než v iných krajoch, ktoré v minulosti eurofondy čerpať mohli. Zdá sa, že dosiahneme úspech a aj náš kraj konečne nebude od macochy. Prvou lastovičkou je zmluva na takmer tri milióny eur, ktoré sme získali na výstavbu rozšírenia základnej školy na Medzilaboreckej. Na miestnom úrade sme pripravili zásobník projektov za takmer 90 miliónov - na parky, nové školy, plaváreň, obnovu detských ihrísk či domovov seniorov a na ďalšie investície. Držte nám palce - čím viac peňazí vybojujeme z fondov EÚ, tým viac ušetríme aj vaše dane. Váš starosta  
som naozaj veľmi rád, že sme po ťažkom koronovom roku mohli v uplynulých dňoch osláviť 30. výročie Ružinova ako samostatnej mestskej časti a 60 rokov od začiatku výstavby našich sídlisk. Festival Symfónia umenia z dielne Cultusu Ružinov priniesol do celého Ružinova 30 koncertov a kultúrnych akcií. Som rád, že sa nám podarilo zorganizovať koncerty aj na Trnávke, Ostredkoch a ďalších sídliskách, či sprístupniť záhradu Csákyho kaštieľa v Prievoze. A zo záverečných koncertov symfonického orchestra pod holým nebom mám ešte stále zimomriavky. Festivalom Symfónia umenia sme pozdvihli kultúrne aktivity Ružinova a nebojím sa povedať, že sme tento rok ponúkli najkvalitnejší kultúrny program v celom meste. Nesmierne si vážim talentovaných ľudí. A to bez ohľadu na to, či je to talentovaný umelec, učiteľ, ktorý dokáže deti nadchnúť pre poznanie, pani, ktorá urobila úchvatnú kyticu, ktorú som minule niesol mojej lepšej polovičke domov k narodeninám, alebo ľudia, ktorí vymýšľajú technologické vychytávky, ktoré nám šetria množstvo času. Tak, ako sa mení celý svet, mení sa aj mesto, v ktorom žijeme. Väčšina z nás dnes býva na miestach, kde ešte nie tak dávno boli polia. Na mieste, kde ešte celkom nedávno žili len stovky ľudí, je nás dnes takmer sto tisíc. Je však niečo, čoho sa nemusíme vzdať ani vo veľkom meste, akým sa už Ružinov stal. Komunity a dobrých vzťahov. Aby sme tu nielen žili, ale aby sa nám tu aj žilo dobre. A som hrdý Ružinovčan práve preto, lebo Ružinov je plný aktívnych občanov, ktorí sa svojimi rôznymi talentami o zveľaďovanie prostredia, v ktorom žijeme, neustále usilujú. Váš starosta  
Podľa informácií zverejnených hlavným mestom sa na území Bratislavy nachádza viac ako dvetisíc ľudí bez domova, z toho približne tristo detí. S cieľom pomôcť tejto zraniteľnej skupine ľudí pripravil magistrát pilotný projekt dostupného bývania so sociálnou podporou založený na princípoch “housing first” (bývanie ako prvé). Housing first je prístupom, ktorý ukazuje najlepšie výsledky v riešení bezdomovectva s úspešnosťou nad deväťdesiat percent, ktorý úspešne pilotovalo napríklad Brno. Vo Fínsku je housing first základom národnej politiky voči bezdomovectvu. Opýtali sme sa preto ružinovských poslancov: Súhlasili by ste s tým, aby mestská časť (prostredníctvom bytovej komisie) na rovnakom princípe (ako popisuje hlavné mesto) poskytla byt, resp. byty ľuďom bez domova?  
Po niekoľkých rokoch, kedy sme vám vďaka relácii Menučko ponúkali rôzne recepty, sme usúdili, že variť a jesť vás jednoznačne baví! A preto prichádzame s úplne novou reláciou o varení Mňam! Moderátorskej taktovky sa ujmú dve dámy - Silvia Pilková a Zuzana Magálová prinesú recepty na chutné jedlá, ktoré navaria šikovní kuchári ale aj známe osobnosti. V relácii Mňam! sa dozviete aj niečo o histórii jedla či tipoch na suroviny. Reláciu sme odštartovali na Silvestra, domácu kapustnicu pripravil ružinovský starosta Martin Chren. Všetky časti samozrejme aj s receptami si môžete pozrieť v našom archíve na www.tvr.sk ale aj na www.mnam.ooo. Dobrú chuť!   
Máte doma starú chladničku, práčku či iný odpad? Potrebujete sa ho zbaviť, lebo viete, že uskladnenie do pivnice naozaj nie je najlepší nápad? Existuje jednoduchá a bezplatná možnosť.  Zadarmo a nikam nemusíte chodiť 1. na internetovej stránke www.zberelektroodpadu.sk si vľavo zvolíte voľbu „Domácnosti“ 2. spomedzi ponúknutých možností vyberte lokalitu Bratislava II a následne konkrétne našu mestskú časť 3. kliknete na termín, ktorý vám vyhovuje – odvoz sa robí dvakrát za mesiac, vždy v sobotu doobeda 4. označíte, aký odpad chcete odovzdať a čo potrebujete odviezť (chladnička, práčka, sporák, mikrovlnka, ale aj menšie spotrebiče) 5. vyplníte potrebné informácie a odošlete formulár 6. do mailu vám príde potvrdenie o objednaní odvozu odpadu 7. v sobotu ráno počkáte doma na odvoz odpadu   OLO: Obyvateľom stačí občiansky preukaz Objemný odpad môžete v hlavnom meste odovzdať v centrálnom zbernom dvore na Starej Ivanskej ceste 2, obyvateľom stačí občiansky preukaz. 1. občiansky preukaz – trvalý pobyt v Bratislave, príp. preukázanie vlastníctva k nehnuteľnosti alebo doklad o zapojení sa do množstvového zberu komunálneho odpadu v BA 2. vyplňte formulár návštevníka zberného dvora (nájdete ho na stránke olo.sk) 3. vstup do areálu zberného dvora je možný s vozidlom s hmotnosťou do 3,5 t a prívesným vozíkom max. objemu 1 m3 - zoznam a množstvá odpadu, ktoré môžete odovzdať bezplatne, nájdete na stránke www.olo.sk 4. pri vstupe odovzdáte vyplnené tlačivo a ukážete občiansky preukaz 5. vyložíte odpad a odchádzate Poznámka: Drobný stavebný odpad je spoplatnený. Navyše ho môže odovzdať len fyzická osoba s trvalým pobytom v Bratislave, príp. s kópiou listu vlastníctva nehnuteľnosti v BA. Pre sklenú vatu, nobasil a minerálnu vlnu platí obmedzenie množstva. Vandali zničili kontajnery na elektroodpad Aj keď je drobný elektroodpad bežnosťou súčasťou života, do komunálneho odpadu nepatrí. Preto bolo v Ružinove rozmiestnených šesť špeciálnych nádob, ktoré boli na to určené. V poslednom týždni sa však stali terčom vandalov. Polovicu zničili, ostatné musia ísť na úpravu, čo si vyžaduje nemalé financie. Ak sa bude takáto situácia opakovať, kontajnery budú musieť z Ružinova stiahnuť úplne. Preto ak máte informácie, ktoré by mohli napomôcť k odhaleniu výtržníkov, dajte nám vedieť, alebo kontaktujte políciu.  
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Modriny, slzy, psychické či fyzické týranie, alebo vydieranie... O násilí, ktorého terčom je dieťa, sa v posledných dňoch hovorí stále častejšie. Častokrát však samotná obeť nevie, kde hľadať pomoc. Dôvodom je strach či hanba. Pomocnú ruku v takých situáciách môže podať Národná linka na pomoc deťom v ohrození. Deti sú dar a nemali by trpieť. Taký je všeobecný úzus, ktorý platí v spoločnosti. Nie vždy je to však tak. Smutné je, ak musí s násilím bojovať dospelý človek. Ešte horšie to je, ak sa terčom posmeškov, šikany, nepríjemných poznámok či bitiek a faciek stanú tí najmenší, ktorí sa nedokážu a nevedia brániť. Práve tých by sme mali chrániť a byť pripravení vždy im podať pomocnú ruku. Bez akéhokoľvek zaváhania. Pomoc 24 hodín denne Pomôcť môže Národná linka na pomoc deťom, ktorej zriadenie vyplýva z Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím schválenej vládou SR a zastrešuje ju Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Odborne vyškolení konzultanti sú pripravení poradiť a pomôcť 24 hodín denne. Je na klientovi, aké údaje o sebe konzultantovi poskytne, konzultant s nimi vždy narába ako s dôvernými osobnými údajmi. „O pomoc môže požiadať každé dieťa, ktoré je ohrozené alebo je obeťou násilia, má problém v rodine či s rovesníkmi, je šikanované, alebo má samovražedné sklony, či iný závažný problém, s ktorým si nevie poradiť a nemá sa komu zdôveriť,“ hovorí koordinátor ochrany detí pred násilím Erik Vároši. Zároveň však prízvukuje, že linku môže kontaktovať aj dospelá osoba, ktorá vie o takomto konaní. Ako oznamovateľ môže požiadať o utajenie totožnosti. Dôležité kontakty S linkou je možné sa skontaktovať prostredníctvom mobilnej aplikácie alebo cez chat na stránke www.viacakonick.sk. Dieťa ani dospelý nemusia mať obavy z odhalenia a ďalších problémov - výhodou je jednoduché ovládanie, funkcia rýchleho zatvorenia aj vymazanie histórie. Dieťa, ktoré sa cíti byť ohrozené, má však aj ďalšiu možnosť - môže tiež poslať email na adresu pomoc@viacakonick.gov.sk. Viac informácií nájdete v informačných materiáloch, ktoré pre všetky ZŠ a MŠ v pôsobnosti našej mestskej časti poskytli koordinátori ochrany detí pred násilím z Bratislavy.   
Aj keď vianočné a novoročné sviatky momentálne vo veľkej miere sprevádza materiálno, ich hlavný odkaz je úplne iný. Etnologička Katarína Nádaská v rozhovore pre Ružinovské Echo hovorí, že tento čas by sme mali venovať najmä našim blízkym. Prezradila tiež, aké tradície dodržiavali naši predkovia a aj to, či by štedrá večera mala byť naozaj štedrá.  To, že vianočné sviatky spred desiatok rokov a tie súčasné sú odlišné, je zrejmé. Na čo by sme však ani s odstupom rokov nemali zabúdať? Sme Ružinovčania, dnes hrdí obyvatelia krásnej Bratislavy. Po II. svetovej vojne tu začala masívna bytová a priemyselná výstavba, s čím súvisel aj príchod množstva ľudí z rôznych kútov Slovenska a máme tu aj veľa cudzincov. To všetko dáva príjemný kolorit dňom sviatočným akými sú aj Vianoce. Posledné roky, najmä „vďaka“ covidu, máme sviatky ochudobnené o spoločné slávenia v širšom rodinnom kruhu. Napriek tomu si treba pripomenúť, že Vianoce znamenajú nádej pre všetkých a jedným z hlavných posolstiev je zmierenie a odpustenie si navzájom, aby sme do novej etapy roka išli s čistým štítom. Pred Vianocami je obdobie štyroch týždňov, kedy slávime advent. Má to byť čas, kedy sa stíšime a pripravujeme na Vianoce. Čo symbolizujú tie štyri týždne? Pojem advent pochádza z latinského slova adventus, čo môžeme preložiť ako príchod alebo očakávanie príchodu Mesiáša. Do cirkevného roka ho zaviedol roku 600 pápež Gregor Veľký. Najskôr trvalo až osem týždňov, ale roku 922 sa záväzne ustálilo na štyri týždne. Vytvorenie adventného venca sa prisudzuje Johannovi Hinrichovi Wichernovi, evanjelickému pastorovi augsburského vyznania v Hamburgu. Pozostával z kolesa vyzdobeného vetvami ihličia, na ktorom boli pripevnené štyri biele sviece symbolizujúce štyri adventné nedele a viacero menších červených sviečok, ktoré symbolizovali zvyšné dni adventu. V rímskokatolíckej cirkvi sa tradične používajú tri fialové sviečky ako symbol pokánia a jedna (zapaľovaná ako v poradí tretia) ružová sviečka ako symbol radosti. Počas tohto obdobia sú v kalendári mená Barbora aj Lucia, o ktorých sa hovorí, že majú čarovnú moc... Na sviatok svätej Barbory (4. decembra) bolo typické tzv. púčikovanie konárikov. Z čerešne sa odrezala vetvička a vložila do vody. Ak do Vianoc rozkvitla, bol to znak, že sa dievčina do roka vydá. Ľudia tiež verili, že okolo sviatku svätej Lucie (13. decembra) vrcholia stridžie dni. Preto sa na gazdovstvách až do Štedrého večera maštale a chlievy zamykali, aby sa tam nedostal nevolaný človek, ktorý by mohol poškodiť dobytku. Na Luciu sa vykonávali aj praktiky ľúbostnej mágie. Medzi najrozšírenejšie patrilo písanie lístočkov s menami dvanástich chlapcov, pričom jeden lístok ostal čistý. Dievča si každý večer jeden lístoček vzalo a roztrhalo bez prečítania. Posledný, čo prišiel na rad na Štedrý večer, otvorilo. Ak bol lístok čistý, bez mena, znamenalo to, že sa nevydá. V súčasnosti sa však akosi vytráca to čaro Vianoc – v podstate si akoby často na sviatky spomenieme až 24. decembra. Aké boli prípravy našich predkov? K príprave na Vianoce napríklad aj v minulosti patrilo predvianočné upratovanie. V domácnosti, ale takisto v celom gazdovstve muselo byť všetko čisté. Posledné dni pred Vianocami sa každý poponáhľal vrátiť susedovi požičané náradie. Cez sviatky platil zákaz akejkoľvek práce, aj dobytok sa vopred opatril na viac dní. Už aj u nás sa stalo tradíciou, že približne od začiatku adventu sa v mestách uskutočňujú vianočné trhy. Najstaršie takéto trhy poznáme z krajín hovoriacich po nemecky. História drážďanských vianočných trhov napríklad siaha až do roku 1434, viedenské trhy sa datujú dokonca od roku 1294. V Bratislave jestvoval cech medovnikárov už v 14. storočí. Ako sa ozdoboval vianočný stromček? Vianočné stromčeky do vidieckeho prostredia na Slovensku prenikli až koncom 19. storočia. Vešali sa na stropnú hradu izby a zdobili slamenými ozdobami, jabĺčkami, orieškami, papierovými ozdôbkami, perníkmi či sušeným ovocím. V mestských rodinách už aj sklenenými ozdôbkami, girlandami, ktoré sa kupovali. Na prelome 19. a 20. storočia sa už kupovali aj čokoládové ozdoby. Výprava za vianočným stromčekom do lesa v minulosti utvárala predvianočnú náladu. V mestách bola tradícia iná, stromčeky sa predávali na trhu a najčastejšie sa pripravovali v tajnosti až na Štedrý deň, aby deti verili, že ich spolu s darčekmi prináša sám Ježiško. V samotnej Bratislave sa strom objavil v roku 1896 pred Mestským divadlom a mal aj elektrické osvetlenie. Na štedrovečernom stole by nemalo nič chýbať – rozkrojené jablko naznačuje zdravotný stav, peniaze či šupiny zase financie. Má byť však štedrá večera naozaj štedrá, alebo by sme si tú hojnosť mali dopriať až po polnoci? Štedrý deň 24. decembra bol vždy plný obyčají a obradov. Ženy nemali chodiť po susedoch, ani z domu nikomu nič nepožičiavať. Gazdinky vstávali hneď po polnoci a začali piecť chlieb, aby bol do rána hotový. Ráno kúskami cesta oblepili ovocné stromy, aby bola v nasledujúcom roku dobrá úroda. Gazdovia nanosili vody na celé sviatky. Do studne dali štipku soli, aby v nej bola po celý rok zdravá voda. Vydajachtivé dievky mali zatriasť plot – odkiaľ zabrechal pes, z tej strany mal prísť ženích. Už v advente sa v katolíckych oblastiach Slovenska zachovával tzv. malý pôst, ktorý vyvrcholil na Štedrý deň. Mäso sa zväčša jedávalo až na prvý vianočný sviatok. V evanjelických rodinách sa však pôst nedržal a kapustnica sa pripravovala aj s mäsom So samotnou polnocou sa spája aj svätá omša. Čo si však z Vianoc môžu zobrať tí, ktorí nie sú veriaci? Ak teda nehovoríme len o komercii a hmotných statkoch. Vianoce sú sviatkami pokoja, v minulosti sa napríklad počas Vianoc uzatváral dočasný mier medzi bojujúcimi stranami. Bolo by veľmi príjemné, keby sme si aj v dnešnej dome užili prítomnosť našich blízkych s láskou a pokojom. Sú to dni, ktoré by sme mali venovať našim deťom a najbližším. Aká je podľa vás najkrajšia tradícia, ktorá sa spája s Vianocami a na ktorú by sme určite nemali zabudnúť ani v nasledujúcich rokoch? Kedysi sa štedrovečerný stôl omotával reťazou, na ktorú si všetci vyložili nohy. Reťaz symbolizovala súdržnosť rodiny. Bolo by príjemné, keby si pred štedrou večerou členovia rodiny poďakovali za všetko dobré, čo ako rodina počas roka spolu zažili a povzbudili sa do ďalších dní. Máme za sebou ťažký rok a všetci potrebujeme nádej a dobro.  
Už takmer dva roky každý deň na vlastné oči vidí, aké aj fatálne následky má to, že ľudia nie sú zaočkovaní proti koronavírusu. Primár Interného oddelenia NsP Považská Bystrica - Prim. Mudr. Milan Kulkovský však napriek tomu trpezlivo už celé mesiace objasňuje, prečo je to jediná cesta, ktorou sa môžeme vymaniť z pandémie. V rozhovore pre Ružinovské Echo naznačil, aké nás čakajú vianočné sviatky a či je opäť pred nami aj núdzový stav. Hneď na úvod priama a zdanlivo jednoduchá otázka - prečo je dôležité dať sa zaočkovať? V prvom rade si asi musíme povedať, čo to očkovanie vlastne je. Očkovanie alebo vakcinácia je vpravenie očkovacej látky do ľudského organizmu. Následne dochádza k vytvoreniu nešpecifickej a špecifickej imunitnej odpovede, teda k imunizácii. Jeho cieľom je teda zabezpečenie tvorby protilátok a zároveň navodenie imunologickej pamäte. Chráni sa tak jednotlivec a zároveň dochádza pri dostatočnej zaočkovanosti k vytvoreniu takzvanej kolektívnej imunity. Preto je očkovanie veľmi dôležité. Všeobecne sa s očkovaním začína už v prvých mesiacoch života. Prečo sa to pri koronavíruse posúva na neskôr? S očkovaním detí sa začína už v prvých mesiacoch života, pretože je potrebná ich ochrana proti závažným infekčným ochoreniam. Protilátky, ktoré má dieťa po narodení od matky, aj tie, ktoré získava dojčením, mu nedokážu zabezpečiť dlhodobú ochranu, a preto imunitnému systému pomáhame vakcináciou. Aj keď sa to možno mnohým ľuďom nezdá, očkovanie podlieha prísnej kontrole a sledovaniu. To, koho a v akom veku zaradíme do očkovanej skupiny, záleží od schválenia regulačnými úradmi na základe žiadosti výrobcu vakcíny. Ten musí deklarovať jej bezpečnosť. Pod 11 rokov sa doporučuje očkovať len rizikovú skupinu detí. Tých je na Slovensku naozaj veľmi málo. Neznamená to, že je vakcína proti Covid-19 pre tieto deti nebezpečená. Jednoducho nie je potrebná, keďže priebeh Covid-19 je v tejto skupine väčšinou asymptomatický. V minulosti nad očkovaním ľudia vôbec neváhali, bola to skôr rarita. Prečo podľa Vás momentálne vznikla okolo očkovania taká antikampaň, resp. reakcie mnohých ľudí sú také negatívne? Antivaxeri tu boli vždy, ale nebolo ich tak počuť. Internet a najmä sociálne siete umožnili nie len antivaxerom opustiť svoje malé bubliny a šíriť svoje názory do sveta. Naviac všetci rešpektujeme demokraciu a slobodu, možnosť povedať svoj názor. To nebolo v minulosti možné. Občania sú frustrovaní. Nespokojnosť v nich rastie už niekoľko rokov a pandémia sa stala rozbuškou protisystémových nálad. Najhoršie v našich podmienkach je to, že sa téma pandémie a očkovania spolitizovala. Niektoré politické strany tieto témy prevzali ako kľúčové body svojho programu boja o voliča. A to je veľmi smutné. Tých hoaxov, ktoré sprevádzajú momentálne očkovanie, je však neúrekom. Kde čerpať informácie, aby sme sa dostali k relevantným informáciám? Toto je a bude i naďalej obrovský problém. Tvorcovia konšpiračných teórii a hoaxov veľmi dobre vedia, čo robia. Nie sú hlúpi. Ich ciele môžu byť rôzne. Od finančného zisku až po cielenú manipuláciu časti obyvateľstva. Mnohí ľudia sa nedokázali prispôsobiť rýchlosti toku informácií a rozlíšiť medzi nimi tie, ktoré sú pravdivé a ktoré sa len snažia nabudiť dojem alternatívnej „praudy“. Asi je niečo zlé na dnešnej dobe, keď lekár, ktorý denne lieči pacientov s Covid-19, musí prosiť ľudí, aby mu verili. Veľa ľudí verí viac politikom a pseudoodborníkom, pretože im hovoria to, čo chcú počuť. Máme za sebou obdobie, ktoré spôsobilo to, že občania neveria vláde ani štátnym inštitúciam. A preto neveria ani odborníkom, lekárom a vedcom. Neveria štandardným médiam. Bojom proti systému ale bojujú predovšetkým proti sebe. Ťažko povedať kedy a či sa to vôbec ešte niekedy zmení. Keď napíšem na sociálnej sieti blog, ktorý obsahuje odborné rady a fakty, zdieľa ho maximálne pár stoviek ľudí. Hoaxy zdieľajú desaťtisíce. Problém je možno aj v tom, že „konšpiračná“ menšina svojou nadmernou aktivitou nadobúda dojem väčšiny. Pomohlo by, keby boli na sociálnych sieťach aktívnejší tí, ktorí predstavujú rozumnú väčšinu. Presne to isté sa deje aj pri voľbách. Málokto si uvedomuje, že aj jeho neúčasť je voľbou. Preto netreba mlčať a preto nemlčím. A preto chodím voliť. Čo by ste vy odporučili všetkým antivaxerom a ľuďom, ktorí neveria očkovaniu a ani autoritám? Väčšina týchto ľudí sa nechce dať presvedčiť. Chceli by diskutovať, no už pred začatím diskusie priznávajú, že nie sú ochotní prijať argumenty druhej strany. Strany, ktorá používa fakty a nie ničím nepodložené názory jednotlivcov. Takáto diskusia potom nemá zmysel. Ak by som žil v stredoveku, netrápil by som sa presviedčaním ľudí o tom, že Zem je guľatá. Bolo by to mrhanie energiou. Nechal by som ich, nech nasadnú na loď a plavia sa na koniec sveta. Čo by som im teda odporučil? Nič. Poprial by som veľa šťastia ich imunitnému systému v boji s Covid-19. Vieme teda, že očkovanie je jediným nástrojom, ako zvládnuť túto – už takmer dvojročnú pandémiu. Na akom princípe fungujú vakcíny? Princípom očkovania je naučiť imunitný systém ako bojovať s infekciou. Nie je to teda priamo liek, ktorý po vpichnutí ničí vírusy. Vakcína mRNA (Pfizer, Moderna) neobsahuje žiadny vírus (živý, oslabený, mŕtvy), obsahuje určitú informáciu – RNA, ktorá je uložená v tukovom obale. Obsahuje teda návod, ako vyrobiť časť vírusu - bielkovinu – spike protein. To sú tie „pichliače“ v tvare písmena T na jeho povrchu. Na základe návodu, ktorý organizmu vo vakcíne pošleme, si bunky vytvoria tento spike proteín. Nie celý vírus, nič funkčné. Nič, čo by mohlo organizmus poškodiť. RNA vírus nepríde v žiadnom prípade do kontaktu s našou DNA a po použití túto „RNA informáciu“ bunka zničí. Vyrobenú bielkovinu naše telo rozpozná ako niečo cudzie a začne reakcia, ktorej cieľom je jej zničenie. Preto je v mieste vpichu začervenanie, bolesť a prípadne máme zvýšenú teplotu. Po jej zničení si náš imunitný systém vyrobený spike protein zapamätá a v prípade, že sa do nášho tela dostane skutočný koronavírus aj s jeho typickými „pichliačmi“, náš imunitný systém tieto pichliače, spike protein, spozná a zničí ich. Vakcíny od AstraZeneca, Johnson and Johnson a Sputnik V fungujú podobne ako mRNA vakcíny, ale miesto RNA používajú DNA. Označujú sa tiež ako vektorové, využívajú teda nosič. Vakcíny tvorí modifikovaný adenovírus, ktorý obsahuje/nesie gén (DNA) na tvorbu spike proteínu koronavírusu. Samotný adenovírus sa nemôže množiť ani spôsobiť ochorenie. Po očkovaní sa gén na tvorbu spike proteínu dostane do buniek ľudského tela a ľudský organizmus si po očkovaní spike proteín sám vytvorí. Ak sa následne ľudský organizmus stretne s koronavírusom, jeho imunitný systém ho rozpozná a dokáže voči nemu bojovať. Na základe čoho môžeme skonštatovať, že vakcíny sú bezpečné? Môžeme to skonštatovať na základe reálnej praxe. Aspoň jednu dávku už dostalo viac než 3,7 miliardy ľudí a na tak obrovský počet ľudí je hlásených skutočne minimum závažných nežiadúcich účinkov alebo úmrtí. Na Slovensku minimálne jednu dávku dostalo takmer 2,5 milióna ľudí. Známe sú 4 prípady úmrtí, ktoré by mohli s očkovaním súvisieť. Covid-19 doteraz na Slovensku pripravil o život takmer 13 000 občanov. Viac než 80% pacientov hospitalizovaných na Covid oddeleniach našich nemocníc sú neočkovaní. Toto je realita, toto sú fakty. Toto sú dôvody, prečo sa dať zaočkovať. Chránite seba aj svoje okolie. A chránite aj tých, ktorí z objektívnych dôvodov nemôžu byť očkovaní. Naviac umožňujete lekárom starať sa aj o nekovidových pacientov. Ako dlho vakcína účinkuje a ako si overím jej účinnosť? Na Slovensku sa už navyše začalo s podávaním tretej vakcíny... Jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje. Musíme si uvedomiť, že s očkovaním sa začalo len nedávno a nemôžeme sa opierať o reálne niekoľkoročné dáta. Doterajšie výskumy ale ukazujú, že účinnosť vakcín pretrváva niekoľko mesiacov (6-8) a postupne jej účinnosť klesá. Preto výrobcovia doporučujú tretiu alebo booster (posilňovaciu, pozn. red.) dávku. S jej podávaním sa už u niektorých, najmä rizikových skupín, na Slovensku začalo. Napomôže to (tretie očkovanie) zastaviť pribúdajúci počet prípadov a obetí? Určite. Treba si uvedomiť, že práve najrizikovejšia skupina bola očkovaná ako prvá – starí a chorí. Očkovaní pacienti, ktorí u nás ležali v nemocnici s ochorením Covid-19, boli práve starší a s niekoľko mesačným odstupom od podania druhej dávky. Z môjho pohľadu je tiež dôležité podanie booster dávky zdravotníkom, ktorí sú v dennom kontakte s Covid pozitívnymi a tiež boli očkovaní medzi prvými. Aká je skladba pacientov, ktorí končia v nemocniciach? – vek, očkovanosť, iné pridružené ochorenia... Aktuálne podľa štatistík (16.10.) leží v nemocniciach 889 pacientov s Covid-19, z toho 82% je neočkovaných. Na rozdiel od druhej vlny, medzi pacientmi máme viac mladších ročníkov, vo veku medzi 40-60 rokov. Títo tvoria väčšinu. Mnohí sú bez závažného predchorobia, aj bez obezity, čo bol dôležitý rizikový faktor druhej vlny. Keď sme mali očkovaných, boli to väčšinou starší pacienti, s mnohými ochoreniami. Aké máme vyhliadky na najbližšie mesiace? Nastávajú pomaly chladné mesiace. Akú zimu očakávate? Dúfam a verím, že bude počasím chladnejšia a menej vlhká a čo sa týka pandémie, miernejšia a k nemocniciam ohľaduplnejšia. V každom prípade nepredpokladám, že dôjde k obnoveniu najprísnejších opatrení vrátane núdzového stavu. Na Vianoce by mala byť na väčšine Slovenska tretia vlna už na ústupe. Lokálne „výbuchy“ ale očakávam ešte aj po Novom roku.   
V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec František Bolgáč. Je to práve rok odkedy čelíme pandémií, ktorá významne ovplyvnila fungovanie celej spoločnosti. Čo je v takejto situácii kľúčovou úlohou obce? Podľa môjho názoru je základnou úlohou samosprávy slúžiť svojim obyvateľom. Čiže aj v čase epidémie zabezpečiť kritické služby v jej kompetencii. Okrem všeobecne známej zimnej údržby komunikácií a kosenia to znamená aj mnoho iných nevyhnutných služieb. Matričný úrad, ohlasovanie pobytov, sociálne služby, a mnoho iných. Zároveň ako občan Slovenska vnímam s veľkým zármutkom neúspechy riadenia koronakrízy zo strany štátu, neustále meniace sa nariadenia a chaotické poskytovanie informácií. Tieto zlyhania nie sú len čísla v štatistikách, ale sú to mŕtvi blízki, sú to deti, ktoré prišli o starých rodičov, sú to ľudia s poškodeným zdravím, depresiami a psychickými problémami, ľudia, ktorí prišli o obživu. Samospráva na všetkých úrovniach nemá ľahkú úlohu. Musí chrániť svojich zamestnancov, musí chrániť seniorov v domovoch sociálnych služieb, učiteľov a deti v čiastočne fungujúcich školských zariadeniach. Čo môže urobiť navyše, je využiť všetky dostupné komunikačné kanály a informovať svojich obyvateľov o situácii a možnostiach. Okrem iného ste aj členom komisie školstva. Práve táto oblasť momentálne čelí veľkým výzvam – jednak kvôli tomu, že veľká časť detí stále nechodí do školy, ale aj kvôli nárastu počtu detí a chýbajúcim kapacitám škôl. Čo je pre vás za daných okolností prioritou? Problém chýbajúcich kapacít škôl, škôlok a jaslí nie je nový. Mestská časť už dávno vie, že okrem trendu sťahovania sa mladých rodín do existujúcich bytov prebieha v Ružinove výstavba nových. Mrzí ma, že na to reaguje nedostatočne. Osobne negatívne vnímam aj zavedenie jedného školského obvodu. Vidím hrozbu do budúcnosti. Nik totiž nevie zaručiť, že neskôr vďaka nemu nevznikne tlak na rodičov dopravovať svoje deti mnoho kilometrov od miesta svojho bydliska. Pre mňa osobne je prioritou, keďže som zároveň aj predseda komisie pre informatizáciu, viac využívať dostupné dáta a až na ich základe robiť rozhodnutia. Napríklad, ak je v niektorej časti Ružinova viac detí ako počet miest v školských zariadeniach a zároveň je trend neklesajúci, je toto miesto ideálny kandidát na rozšírenie školských kapacít. Samozrejme, platí to aj naopak. Ružinov je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti? Ružinov je jedna z najväčších a najzelenších mestkých častí. Má výbornú polohu v rámci Bratislavy ako celku a veľmi dobre riešenú dopravu, najmä mestskú hromadnú dopravu. Do centra mesta sa ľubovoľným dopravným prostriedkom dostanete pohodlne a rýchlo. Dokonca aj pešo. Ďalej má Ružinov veľmi dobrú občiansku vybavenosť, nič v ňom nechýba. Pre tieto dôvody láka Ružinov nových obyvateľov. Je to veľmi príjemná a tichá lokalita tak pre mladé rodiny s deťmi, ako aj pre pokojný život seniorov. Takýto imidž by si Ružinov mal zachovať, preto je dôležité, aby sme naďalej opravovali chodníky, udržovali športoviská a detské ihriská a starali sa o našu zeleň. Posledné roky sa nám zloženie obyvateľstva výrazne omladzuje. Okrem iných faktorov k tomu značnou mierou prispieva aj neustále sa zvyšujúca pôrodnosť v Ružinove. Toto je jedna z najväčších výziev, ktorá mestskú časť čaká. Vašim domovským obvodom je Štrkovec. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Je toho veľa. Viac ako mám priestoru na odpovede. Obvod, mestská časť, mesto to nie sú len domy, chodníky či zeleň. Sú to najmä obyvatelia tu žijúci. Sme tu pre to, aby sme im pomohli. Môj obvod nesie meno jazera tvoriaceho jeho srdce. Vždy, keď sa prechádzam okolo jazera, ma bolí pohľad na Hotel Junior, smutnú dominantnu severného brehu. Kedysi hotel Cestovnej kancelárie mládeže nesúci meno Sputnik, slávnostne otvorený ešte v roku 1982. V deväťdesiatych rokoch sídlo skupiny neslávne slávnych bratov Diničovcov. Dnes je v rukách známeho podnikateľa Milana Fiľa. Veľa sa dá urobiť aj v areáli hier Radosť, ktorý využívajú obyvatelia blízkeho aj ďalekého okolia. Vedel by som si predstaviť v jeho blízkosti denné centrum či klub pre seniorov. Samozrejme, trápi nás aj iné. Rekonštrukcia ciest a najmä chodníkov, opravy detských ihrísk a športovísk. Podpora komunitných projektov. Na záver by som rád spomenul ešte tému stavebnej uzávery. Tá tu už rezonovala viackrát. Ja vravím, že je nutná až do doby, kým nebudú vypracované územné plány zón. Iba tak budeme chránení do budúcnosti pred nevhodnou, obyvateľmi neželanou výstavbou. Aj preto s veľkým znepokojením, ba až hrôzou, vnímam návrh novely stavebného zákona podpredsedu vlády p. Holého. Na záver jedna aktuálna otázka. Do konca marca prebieha sčítanie obyvateľov. Prečo by sa ľudia, ktorí tu často celé roky žijú, ale trvalý pobyt majú inde, mali sčítať v Bratislave? Je to výhodné aj pre nich samotných z viacerých dôvodov. Morálne hľadisko je, myslím, zrejmé. Praktické vraví, že viac peňazí v rozpočte mesta prináša výhody ľudom žijúcim tu bez ohľadu na trvalý pobyt. Zeleň, parkovacie miesta, detské ihriská, zrekonštruované cesty a chodníky, pohodlnejšia verejná doprava a mnoho iného. To všetko stojí peniaze, ktoré teraz končia niekde inde. Nehovoríme o pár drobných. Podľa magistrátu môže Bratislava sčítaním získať až 10 miliónov eur ročne. Za to sa dá napríklad opraviť 111-tisíc metrov štvorcových ciest a chodníkov, či vysadiť 13-tisíc stromov alebo kúpiť 35 kĺbových autobusov. Áno, má to význam. Pred desiatimi rokmi sa nesčítali všetci obyvatelia Bratislavy. Tých 10 rokov nás všetkých stálo veľa. Teraz máme možnosť túto chybu nezopakovať. Prihlásme sa k mestu, kde všetci žijeme. Samotný proces je veľmi jednoduchý a zrozumiteľný. Sčítanie prebieha výhradne elektronicky, pričom stačí vyplniť krátky formulár cez počítač, tablet či mobil na webovej stránke eso.scitanie.sk.  
VYŠŠIE PRÍSPEVKY Jednorazové príspevky v čase náhlej núdze sa od 1. januára 2022 zvýšili. Finančná pomoc pre občanov sa zvýšila zo 100 na 200 a pre rodiny zo 160 na 300 eur. Ide o finančnú dávku, o ktorú možno požiadať raz za rok. Tlačivo je k dispozícii na www.ruzinov.sk (miestny úrad/ sociálne služby), ďalšie informácie poskytnú zamestnanci odboru sociálnych vecí.  DÔLEŽITÉ KONTAKTY Podozrenia z korupcie a iné citlivé témy pomoc@ruzinov.sk Výtlky, kosenie, neporiadok a iné, ktoré súvisia s fungovaním mestskej časti? podnety@ruzinov.sk Nefunguje verejné osvetlenie? +421 2 638 101 51 Vozidlo parkuje na tráve? Vandalizmus? mestská polícia – 159   ZELENŠÍ RUŽINOV Naša mestská časť bude zase o niečo zelenšia. Počas uplynulého roka odovzdali Ružinovčania viac ako 100-tisíc plastových fliaš, a tak Ružinov získal 10 440 eur na revitalizáciu zelene. Vedeli ste, že len u nás na Slovensku sa podľa ministerstva životného prostredia ročne predá asi miliarda PET fliaš a 350 miliónov plechoviek na nápoje? Asi 60 percent z toho sa recykluje, ostatné skončia v komunálnom odpade, či na uliciach, alebo vo vode, čo spôsobuje enormne veľký problém pre našu planétu a teda aj životné prostredie. Keď sa pred časom ešte len začalo hovoriť o povinnej recyklácii PET fliaš a plechoviek, pripravila spoločnosť Lidl v spolupráci s Ružinovom pilotnú časť projektu „Bude z toho haluz“. Za každú nádobku, ktorú ste odovzdali v dvoch predajniach Lidl v Ružinove, získala naša mestská časť 10 centov a keďže ich bolo vyše 104-tisíc kusov, na skrášlenie verejných priestorov pôjde celkom pekná čiastka, aby sa nám tu zase o niečo lepšie žilo.   
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) 26. jan. Poslanecké stredy: Ivan Kraszkó (Ružová dolina)   2. feb. Poslanecké stredy: Michaela Biharyová (Trávniky)   9. feb. Poslanecké stredy: Peter Herceg (Pošeň)   16. feb. Poslanecké stredy: Mária Barancová (Prievoz)   23. feb. Poslanecké stredy: Kamil Bodnár (Štrkovec)   2. mar. Poslanecké stredy: Maroš Mačuha (Ostredky)   Upozornenie: Vzhľadom na prebiehajúcu rekonštrukciu miestneho úradu vás prosíme, aby ste si najskôr e-mailom alebo telefonicky dohodli ďalší postup a miesto stretnutia. Kontakty sú uvedené na www.ruzinov.sk (mestská časť/ miestne zastupiteľstvo/ poslanci). Informácie o akciách pre seniorov a o uvítaní do života: Vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu nebude mestská časť až do odvolania organizovať žiadne hromadné podujatia.  
Novovzniknutý priestor v lokalite Nivy – pred Pradiarňou má byť príjemným pobytovým priestorom. Aký názov dostane, však ešte nie je známe. Do rozhodovania sa však môžete zapojiť aj vy. Ako na to?  Národná kultúrna pamiatka Pradiareň 1900 a jej okolie sa mení na dominantu budúcej štvrte Zwirn. Námestie pred historickou budovou pradiarne a bývalej silocentrály sa má stať príjemným pobytovým priestorom, pričom nielen moderným vzhľadom, ale zároveň aj pokojnou atmosférou má nadviazať na blízke Dulovo námestie. Platany aj sochárske dielo Nové srdce Nív už skrášľuje aj 33 platanov, umelecké duše zase iste poteší plánované sochárske dielo. Nezodpovedaná však zostáva zásadná otázka – ako sa bude námestie volať? Takáto diskusia už bola na komisii dopravy. Jej členovia navrhli dva názvy. Námestie Živeny a Námestie Mórica Beňovského. V prvom prípade by sa vzdal hold najstaršiemu ženskému spolku na Slovensku, v tom druhom predstaviteľovi obdobia osvietenstva, rozvoja dopravy a obchodu a objavovania neznámych území. Aj vy môžete poslať návrh Odborníci následne navrhli miestnemu úradu, aby sa o téme názvu nového námestia hovorilo verejne a aby tiež zozbieral podnety od občanov. Do výberu sa tak môžete zapojiť aj vy. Zriadili sme preto emailovú adresu namestie@ruzinov.sk, kam môžete posielať svoje návrhy. Následne sa bude o nich hlasovať. Iste sa aj takýmto spôsobom dotvorí prostredie, ktoré bude príjemným prostredím pre tam žijúcich obyvateľov ale aj návštevníkov. Veď nie je to tak dávno, len koncom vlaňajšieho leta, čo námestie privítalo stovky ľudí pri príležitosti 30. výročia vzniku mestskej časti Ružinova. A námestie bude miestom aj pre takéto kultúrne a spoločenské podujatia.  
Ružinovské hodové slávnosti už tento víkend   Na tohtoročných Ružinovských hodových slávnostiach si na svoje prídu deti i dospelí. Hodovanie bude prebiehať na troch miestach v Ružinove, a to v samostatných zónach. Vystúpi Miro Jaroš, Simona Magušinová, Beáta Dubasová, Vojta Nedvěd a mnoho ďalších. Počas obľúbeného podujatia nás čakajú dva dni dobrej zábavy, ktoré okrem gastrostánkov, detskej zóny a kolotočov prinesú aj koncerty. Hodovanie v Ružinove sa začne v sobotu 25. a potrvá do nedele 26. septembra 2021.   Tento rok sa hlavným centrom hodov stane Amfiteáter pri Štrkoveckom jazere.   25.09. SOBOTA moderuje: Luki Turiak   AMFITEÁTER PRI ŠTRKOVECKOM JAZERE 14:00   Otvorenie hodov 14:15   SZUŠ Prokofievova 15:45   Big Band Konzervatória 17:30   Funkiez 19:00   AYA 20:30   Beáta Dubasová   WETZLEROV PARK (pred PEVŠ) DETSKÁ ZÓNA 15:00 – 17:30 Super deň s hrdinami - súťažné stanovištia 15:00 – 18:00 Veľká hracia zóna Barbie / Hot Wheels / Fisher-Price / Mega Bloks 15:10   Súťaže o darčeky 16:00 – 18:00 Bublinový workshop 16:40   Súťaže o darčeky 17:30   Súťaže o darčeky 17:50 Tombola o 20 krásnych cien pre deti   15:00 – 18:00 Sprievodné atrakcie: skákacie hrady, maľovanie na tvár, relax zóna s ležadlami pre rodičov, tvorivé dielne pre deti a darček pre každé dieťa   #BEACTIVE NIGHT ŠPORTOVÁ ZÓNA 15:00 BATIDA (bubnová show) 15:20 Otvorenie zóny 15:30 Akadémia boxu (Tomi KID Kovács, Andrej Csemez) 15:40 Rozhovor s olympioničkou a úspešnou atlétkou Emmou Zapletalovou 15:50 Slávia Gymnastické centrum Bratislava 16:00 Slovenský zväz karate 16:30 Lukostrelecký klub Bratislava 17:00 Slovenský atletický zväz 17:30 Laco Cmorej & Credance         18:00 Slovenský veslársky zväz / Súťaž 18:30 Slovenská asociácia Nordic Walking 18:40 Vyžrebovanie výhercov kolobežky a detského bicykla 18:45 Vertigo (led show)   RODINNÝ TRH RUŽINOVČANOV 14:00 – 18:00 Rodinný trh Ružinovčanov 14:00 Otvorenie Rodinného trhu Ružinovčanov a začiatok tomboly 15:00 Predstavenie predajcov Rodinného trhu 16:00 Predstavenie predajcov Rodinného trhu 17:00 Ukončenie tomboly a odovzdanie výťažku rodine v núdzi   PRED DK RUŽINOV kolotoče   26.09. NEDEĽA moderuje: Binďo   KOSTOL SV. VINCENTA DE PAUL 11:00 Slávnostná hodová sv. omša   AMFITEÁTER PRI ŠTRKOVECKOM JAZERE 14:00  FS Karpaty 14:45 Batsányi Dance Ensemble z Tapolca 16:00 Miro Jaroš             Rezervácia miesta zadarmo na cultusruzinov.sk 17:30 Vojta Nedvěd so skupinou 19:00 Simona Magušinová   WETZLEROV PARK (pred PEVŠ) DETSKÁ ZÓNA 15:00 – 17:30 Mattel akadémia – súťažné stanovištia 15:00 – 18:00 Veľká hracia zóna Barbie / Hot Wheels / Fisher-Price / Mega Bloks 15:00 – 18:00 Balónový stan – modelovanie z balónov a héliové balóniky zadarmo 15:00 Súťaže o darčeky 16:00 Súťaže o darčeky 16:30 Siluet Dance School – tanečné vystúpenie 17:15 Súťaže o darčeky 17:50 Tombola o 20 krásnych cien pre deti   15:00 – 18:00 Sprievodné atrakcie: skákacie hrady, maľovanie na tvár, relax zóna s ležadlami pre rodičov, tvorivé dielne pre deti a darček pre každé dieťa   PRED DK RUŽINOV kolotoče   Vstupné je zadarmo.   Režim OTP, podujatie je organizované s dodržaním všetkých protipandemických opatrení.   Podrobný program a viac informácií na www.cultusruzinov.sk a facebooku Cultus Ružinov.   Podujatie pripravili: MČ Bratislava-Ružinov a CULTUS Ružinov  
Autor, titul výstavy: Ladislav Mareš Miesto konania: Dom kultúry Ružinov, Ružinovská 28, Bratislava Kurátor: Mgr. Mária Horváthová Vernisáž: 21.9.(ut) 2021 o 18:00 hod. Trvanie výstavy: 21.9. (ut) – 22.11. (po) 2021 Mestská časť Bratislava-Ružinov a CULTUS Ružinov vás pozývajú na vernisáž obrazov Ladislava Mareša s názvom „Planéta M“ do Ružinovskej galérie, ktorá bude sídliť v priestoroch foyer Domu kultúry Ružinov, Ružinovská 28. Výstavu otvorí kurátorka Mária Horváthová a to v utorok 21. septembra 2021 o 18:00 hod. Výstava potrvá do 22. novembra 2021.   Ladislav Mareš Ladislav Mareš po absolvovaní niekoľkých umeleckých škôl rôzneho zamerania sa dnes okrem maľby, kresby a grafiky orientuje i na ilustráciu, grafický dizajn, fotografiu a je aj skvelým gitaristom. Ťažisko jeho aktivít však spočíva najmä v maliarskej tvorbe, kde sa už roky pohybuje na rozhraní figurácie a abstraktného sveta farieb a línií. Figurálna tvorba ho spája s realitou súčasného diania a mnohé z jeho abstraktných diel sú zas inšpirované hudbou a širokou škálou emócií a pocitov svojich rovesníkov.   Vo svojej ranej figuratívnej tvorbe autor zväčša ťažil z účinku veľkých štylizovaných plošných tvarov a obrysov, oprostených akýchkoľvek detailov. Jeho postavy športovcov, hráčov, ale aj fragmenty čísel alebo písma žiarili na pozadí neutrálnej plochy, oživenej dramatickými a dynamickými farebnými zásahmi. V priebehu rokov sa jeho maliarsky štýl vykryštalizoval do špecifickej výtvarnej reči, kde rezonujú najmä prvky popartu a streetartu, grafity i komiksu. Výsledkom je svieži maliarsky záznam pohybu a rytmu doby, prepojený na prvky súčasnej vizuálnej kultúry s témami zo sveta výtvarnej a hudobnej synestézie, ale i z prostredia konzumnej spoločnosti. Farba v jeho tvorbe stále zostáva rovnako svieža a žiarivá, narastá však podiel pevnej dynamickej a spontánnej kresbovej linky, ktorá ovláda kompozíciu a je dominantným nositeľom výrazu. Jeho najnovší cyklus veľmi spontánnych, dynamických a akčných malieb interpretuje širokú škálu námetov, ktoré vo svojej metaforickej výpovedi obsiahnu nadčasové antické i historické témy, širokú škálu spoločenského diania i filozofické úvahy a meditácie.   Vstup voľný. Podujatie je organizované za dodržania protipandemických opatrení.   Viac informácií nájdete na cultusruzinov.sk a facebooku Cultus Ružinov. ____________ Kľúčové slová: CULTUS Ružinov, Ružinov, Ružinovská galéria, Ladislav Mareš FB: https://fb.me/e/1MUibqzrD WEB: https://cultusruzinov.sk/podujatie/ladislav-mares-ruzinovska-galeria/ FOTO: https://we.tl/t-YAYk6jqrgy  
Na ktorej ružinovskej základnej škole majú najlepších futbalistov? To odhalí Medziškolská futbalová liga. Víťaz sa bude môcť pochváliť skutočne zaujímavou a prestížnou cenou – v školskej vitríne mu pribudne Putovný pohár starostu. Futbal patrí na svete medzi najobľúbenejšie športy a inak tomu nie je ani v Ružinove. Potom, čo ihrisko na Sklenárovej ulici získala mestská časť, prišla myšlienka spojiť príjemné s užitočným a tak vznikol nápad zorganizovať Ružinovskú futbalovú ligu základných škôl. Zapojení budú do nej žiaci zo všetkých základných škôl v našej mestskej časti. Rozdelení budú do jednotlivých kategórií podľa veku (žiaci 3. + 4. tried, žiaci 5. + 6. tried, žiaci 7. + 8.+ 9. tried), od čoho sa bude odvíjať aj dĺžka zápasu. Herný deň bude bývať raz za mesiac – práve na štadióne FC Ružinov. A čo získa najlepší tím? Okrem toho, že sa bude môcť pochváliť týmto futbalovým úspechom, pripravený je aj Putovný pohár starostu. To však nie je všetko! Cieľom je, aby si ružinovský víťaz zmeral sily aj so súpermi z ostatných mestských častí a našiel sa ten najlepší z celého hlavného mesta. Celá organizácia je na mestskej časti – rodičia tak nebudú mať so športovou aktivitou žiadne starosti - pre malých aj starších školopovinných športovcov sú zabezpečené dresy aj doprava. Navyše – program celej ligy je naplánovaný tak, aby žiaci vynechali čo najmenej vyučovacích hodín. A čo tí, ktorí nehrajú futbal? V Ružinove máme aj ďalšie športoviská, plánujú sa rekonštrukcie detských ihrísk. Na Albrechtovej si na svoje prídu milovníci basketbalu, na Pivonkovej je zase športový areál, kde si môžete okrem iných športov zahrať tenis či hádzanú.   
Mladé hokejistky ukázali, že podceňovanie ženského hokeja dnes už nemá miesto. Divákom ponúkli napätie, kvalitnú techniku a premyslenú stratégiu. Svoju premiéru tu mal aj slovenský tím. Ružinovský zimný štadión Vladimíra Dzurillu sa na prelome rokov stal dejiskom majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji hráčok do 18 rokov. Titul majsteriek svete si z Bratislavy odniesli Američanky, ktoré vo finále porazili v predĺžení Kanadu 2:1. Súboje týchto dvoch tímov sú už legendárne. Američanky si v Bratislave pripísali na konto už svoje ôsme víťazstvo v tejto súťaži a majú na konte aj päť strieborných medailí. Vo finále ešte nechýbali nikdy. Kanaďankám sa nepodarilo obhájiť minuloročné víťazstvo a získali svoje šieste striebro. V klubovej vitrínke však majú okrem toho aj päť zlatých a jednu bronzovú medailu. Bronz si z Ružinova odniesli reprezentantky Ruska, ktoré v zápase o tretie miesto zdolali Fínky. Slovensko v súťaži obsadilo ôsme miesto a na jeden rok sa tak s elitnou kategóriou lúči. Reprezentantky Slovenska pri premiére v najvyššej kategórii získali v troch dueloch v základnej B-skupine dva body za víťazstvo nad Švajčiarkami 3:2.      
Koncom roka pricestovalo do Ružinova 121 detí z okolitých krajín, aby si zmerali sily v zápasení. Vysokú úroveň 3. ročníka medzinárodného zápasníckeho turnaja potvrdzovalo, že na súťaž organizovanú Wrestling clubom Slovakia prišli z Ukrajiny, Slovinska, Maďarska, Rakúska a Česka. Súčasťou bola aj prednáška o zdravej strave a životnom štýle.