Témy

Júnové číslo mesačníka Ružinovské Echo si môžete prelistovať aj online. Prajeme príjemné čítanie :)              
Desaťročia zanedbávané rekonštrukcie ciest a chodníkov, chátrajúce budovy, chýbajúce škôlky a školy, ale aj úplne nové projekty, vďaka ktorým bude život Ružinovčanov kvalitnejší – to všetko sú oblasti, do ktorých chce mestská časť v najbližšom období investovať. Využiť na to plánuje 15-miliónový investičný úver. Zaujímalo nás, do akých projektov by podľa poslancov mala mestská časť investovať prioritne?  Peter Herceg, Team Vallo pre Ružinov – juh (Pošeň) Ružinovu veľa dlhujeme. Obyvatelia si zaslúžia, aby sa rozvíjal podľa ich potrieb, nielen podľa predstáv developerov. Ako predseda komisie dopravy budem presadzovať urgentné riešenie parkovania - budovanie parkovacích domov a zvyšovanie kapacity parkovísk, napr. na Palkovičovej, vo vnútroblokoch na Trávnikoch, Pošni, Ostredkoch či Štrkovci, pretože sídliská neboli dimenzované na súčasnú mieru motorizácie. Ideálne nie na úkor zelene, ale pod zemou, pod existujúcimi betónovými plochami alebo nad nimi ako ďalšie podlažia. Obyvatelia musia vidieť, že paralelne so zavádzaním parkovacej politiky a poplatkov aj niečo dostanú. Treba naštartovať výstavbu cyklochodníkov, riešiť kapacity materských a základných škôl; a asi bude nutné postaviť aj novú ZŠ, pretože Ružinov rastie najdynamickejšie spomedzi miest na Slovensku. A napokon máme veľký dlh aj v rekonštrukciách domov kultúry – v Cultuse na Papánkovom námestí, SD Trávniky, Nivy, Prievoz, ale aj opusteného kultúrneho domu na Trnávke.   Marcela Kulifajová, Tím Ružinov (Štrkovec) Ružinov je úžasným miestom pre život a mestská časť podporuje projekty a aktivity v rôznych oblastiach. Ale bez ohľadu na to, ako radi tu žijeme, si denno-denne uvedomujeme, ako veľmi sa tu po celé roky zanedbávali potrebné investície. Pretože nestačí niečo vybudovať. Musíte sa o to aj trpezlivo a dôsledne starať. Na poslednom zastupiteľstve sme schválili finančný úver, ktorý by som ja osobne rada videla využitý na projekty, ktoré by skvalitnili život Ružinovčanom. Jednou z oblastí, kde navrhnem financie využiť, je napríklad rekonštrukcia parkoviska pred reštauráciou u Deda na Štrkovci, ktoré naša mestská časť prednedávnom dostala do správy. Keďže sme tento rok použili veľké množstvo financií na opatrenia v rámci pandémie Covid-19, veľmi by pomohli aj na dofinancovanie rekonštrukcií našich domov kultúry. No a poslednou, veľmi dôležitou oblasťou, kde by sme ich potrebovali, je vybudovanie nových pavilónov, prípadne nadstavieb pre rozšírenie kapacít v základných školách a škôlkach pre naše deti. A zabúdať nesmieme ani na rekonštrukcie komunikácií a zeleň.    Peter Strapák, Team Vallo pre Ružinov - sever (Trnávka) Ružinov toho v minulosti veľa zanedbal a ten veľký investičný dlh budeme pred sebou tlačiť ešte veľmi dlho. Každý z nás vidí, že sa tu roky do verejných priestorov investovalo málo. Sú ihriská, ktoré sú zanedbané a nezmenené ešte z čias ich vybudovania, minimálne 40 - 50 rokov. Bratislava sa pripravuje na nábeh parkovacej politiky a my poslanci sme vzniesli požiadavku na vybudovanie parkovacích domov, aby sme pred samotným zavedením parkovacích zón mali k dispozícii čo najviac oficiálnych parkovacích miest. A, samozrejme, musíme investovať do rozšírenia kapacít základných a materských škôl. Bohužiaľ, štát túto starosť nechal na samosprávach a tá napriek poplatku za rozvoj nemá dostatok financií, aby tieto kapacity účinne budovala. Treba rozmýšľať aj dopredu, a projektovať tieto stavby tak, aby keď sa demografická krivka otočí a dôjde k poklesu pôrodnosti, bolo možné tieto stavby rýchlo a lacno prerobiť na niečo iné, čo bude v tom čase potrebné. Napríklad na zaradenia pre služby seniorom.   Michal Vicáň, SME Ružinov (Ružová dolina) COVID-19 zasiahol nás všetkých. Aj vďaka dobrému hospodáreniu sa však úradu darí zmierňovať jeho dopady, aby priamo nezasahovali do života obyvateľov, výpadky z podielových daní môžu byť až 4 mil. eur. Klub Sme Ružinov nechcel dopustiť výpadok investičných činností, a aj preto sme podporili schválenie tohto úveru. Mnohé investície už totiž čakať nemôžu - ako výstavba novej škôlky na Šťastnej, pavilónu na ZŠ Medzilaborecká, rozšírenia ZŠ Ostredková a niekoľko ďalších rekonštrukcií škôl. V oblasti dopravy musíme pokračovať v opravách komunikácií a vybudovať viacero parkovacích domov. Potrebujeme zrekonštruovať knižnice, priestory mestskej polície a dotiahnuť dlho-očakávanú rekonštrukciu požiarnej zbrojnice. Pre kvalitný život v Ružinove je dôležitá aj rekonštrukcia niekoľkých športovísk a detských ihrísk, a mojou poslaneckou prioritou je záchrana a zveľadenie futbalového ihriska FC Ružinov. Klub Sme Ružinov bude naďalej spolupracovať s pánom starostom a podporovať všetky projekty, ktoré zlepšia kvalitu života Ružinovčanov.  
Denne nám posielate desiatky otázok a podnetov, ktoré sa týkajú množstva rôznych sfér života. Zozbierali sme tie, ktoré vás zaujímajú najviac a prinášame vám odpovede na ne. Prečo mestská časť neopraví výtlky na (napr.) Gagarinovej? Gagarinovu (a pre zjednodušenie cesty, po ktorých jazdí MHD) má v správe magistrát, ktorý má na starosť opravy a údržby týchto komunikácií. Prečo nedokážete celé desaťročia opraviť rozbité vnútrobloky? Väčšina vnútroblokov nemá vlastníka. Kým táto situácia nebude vyriešená (rovnako ako v prípade desiatok kilometrov ciest a chodníkov v celej Bratislave), nemôže do nich samospráva investovať žiadne peniaze, bolo by to v rozpore so zákonom. Keď už je teraz teplo a viac ľudí chodieva na Zlaté piesky, prečo tam nechodíte aspoň trikrát do týždňa vyberať smetné koše? Zlaté piesky síce sú na území Ružinova, pozemky však nie sú v správe našej mestskej časti, a preto údržbu na takomto mieste nemôžeme robiť. Snažíme sa však vychádzať v ústrety dobrovoľníkom a vrecia s odpadom, ktorý vyzberajú a dajú nám o tom vedieť, pomôžeme odviesť. Prečo nevybudujete na našej ulici už konečne kanalizáciu? O vybudovaní kanalizácie rozhoduje Bratislavská vodárenská spoločnosť. Prečo ste len tak vyrúbali tento strom? Žiadny strom nie je možné vyrúbať „len tak“. Pokiaľ nejde o invázne dreviny s menším obvodom, prebieha riadne výrubové konanie, ktoré je vždy zverejnené na úradnej tabuli a verejnosť má možnosť vyjadriť sa k nemu. Samozrejmosťou je v takýchto situáciách aj odborný posudok. V parku som stretol ľudí, ktorí nemajú rúško, spravte s tým niečo. V takýchto prípadoch treba volať políciu. Mestská časť nemá možnosť konať, takéto kompetencie nemá. Navyše, kým by ich základe podnetu občana kontaktoval miestny úrad, pravdepodobne by boli už dávno niekde inde. Sused, ktorý má balkón nad mojim, fajčí a mne to dosť prekáža. Čo s tým môže úrad spraviť? V takýchto prípadoch nemá obec právomoc zasiahnuť. Ak nepomôže dohovor alebo riešenie prostredníctvom správcu (najmä, ak je zákaz špecificky uvedený v domovom poriadku, ktorý je od tohto roku záväzný), treba sa obrátiť na súd. Nemôžete niečo urobiť s tými kolobežkami, ktoré ľudia nechávajú pohodené kade-tade, aj uprostred prechodu? Táto situácia sa opakuje vo viacerých mestských častiach, a preto sa rozhodli postupovať koordinovane v spolupráci s hlavným mestom. Magistrát následne zadefinoval podmienky pre takúto mikromobilitu. V prípade, že by sa podobné správanie opakovalo, kolobežka môže byť odstránená a všetky náklady s tým spojené bude hradiť prevádzkovateľ.  
Zora Czoborová zavítala do našej televízie. A to preto, aby sa so seniormi podelila o pár cvikov, ktoré sa dajú cvičiť priamo z obývačky. Seniori sú jednou z najohrozenejších skupín v čase šírenia koronavírusu, preto je potrebné im venovať špeciálnu pozornosť. Z domovov by stále mali vychádzať minimálne, no netreba zároveň zabúdať na pravidelný pohyb. Ten je skvelou prevenciou pred obezitou a chorobami, ktoré patria k vyššiemu veku, no najmä prospieva telu i duši. Preto každý deň prinášame reláciu Hýb sa s nami senior! No okrem toho majú tí skôr narodení možnosť cvičiť tieto dni aj so skvelou fitneskou Zorou Czoborovou. V niekoľkých častiach dáva návod na to, ako sa dá cvičiť z pohodlia svojich obývačiek. Cvičenia sú veľmi jednoduché, zamerané na strečing, mobilitu kĺbov a nenáročné posilnenie svalov. Určené sú totiž najmä tým seniorom, ktorí majú vyšší vek, prípadne aj problémy s mobilitou.
Žiadne kino, divadlo, žiadne koncerty. Žiadne posedenia s kamarátmi na terasách. Žiadne obyčajné veci, na ktoré sme boli zvyknutí. A aj keď u nás situácia nebola ani zďaleka taká zlá ako napríklad v Taliansku alebo v Španielsku, hygienické obmedzenia sme pociťovali na každom kroku. Umelci však na svojich fanúšikov ani v tomto období nezabudli a prišli priamo k nim. Na ulicu, pod okná, na strechu. Vnútroblok s najslávnejšou fontánou na Slovensku – tou pre Zuzanu z rovnomenného filmu – bol v sobotu 9. mája celkom pokojný. Bolo tesne pred druhou a ľudia akurát relaxovali po obede. Po chvíli sa tam však začalo motať viacero cudzích ľudí, ktorí začali vyťahovať z áut nejaké ťažko identifikovateľné veci. Zvyčajne v takýchto chvíľach rieši mestská polícia množstvo podnetov, ale tentokrát to ukončili rýchlo. Už prvý telefonát skončil vetou – „Počkajte.... Pozerám... To je drak. A nejaký rytier. Tak teda nič.“ Povesti na ulici Z rytiera sa totiž vykľul obľúbený herec Juraj Kemka. Kým on rozprával príbeh o hrdinskom bojovníkovi, ktorý v neľútostnom boji porazil draka, pod plnými balkónmi a medzi ľuďmi na ihrisku sa tanečným krokom presúva poštár na chodúľoch a rozdáva im semiačka nezábudiek. To aby sme nezabudli na to, aký deň sme si práve pripomenuli – Deň Európy. A keď už dobro zvíťazilo nad zlom, za rytmického bubnovania sa všetci presunuli na ďalšie miesto. Podobné predstavenia Bratislavčania a ľudia z okolia dôverne poznajú. Už celé roky sú totiž súčasťou obľúbeného festivalu cirkul'ART. Keďže však hygienici dali takýmto hromadným akciám na najbližšie obdobie stopku, prišli organizátori s nápadom ako bezpečným spôsobom ľudí zabaviť – predstavili projekt Umelci v uliciach. „Cirkul'ART nám tento rok nevyjde a ťažko povedať ako to dopadne s našim ďalším festivalom – Kremnické gagy. Aj napriek zložitej situácii sme však chceli niečo urobiť a priniesť ľuďom radosť,“ povedal organizátor akcie Pavol Kelley. Toto predstavenie určite nebolo posledné a v júni sa Bratislavčania môžu tešiť na ďalšie. Koncert na streche Len o deň neskôr zaujala obyvateľov Pošne vysokozdvižná plošina, na ktorej už doobeda vynášala partia mladíkov na strechu hotela Bratislava techniku. Keď po chvíli začala zvuková skúška a po streche sa rýchlym krokom pohyboval pán v ružovom tričku, bolo jasné, že sa niečo deje. A keď začal bubnovať, bezpečne v ňom spoznali Martina Valihoru. Pred šiestou večer sa už okná a balkóny v okolitých bytovkách začali zapĺňať a na streche sa začali zhromažďovať účinkujúci. Ešte predtým ako sa vyšplhali po rebríku však každý z nich absolvoval test na Covid-19. Nasledovalo zopár posledných inštrukcií a koncert Tancuj doma, Ružinov – Tancuj doma, Slovensko, ktorý mestská časť priniesla vďaka spolupráci s iniciatívou MiddleCap.help a hotelom Bratislava, mohol začať. K drobnej Anite Soul s jedným z najkrajších hlasov našej hudobnej scény sa postupne pridal Rytmus a to už začínala zábava na okolitých balkónoch naozaj gradovať. A keď sa pripojil Kmeťoband, bolo jasné, že táto zostava dokáže ľudí postaviť zo stoličiek. Na záverečný Čardáš dvoch sŕdc, ktorý dali spolu s Lukášom Adamcom, už netancovali len tí, ktorí mali zatvorené okná alebo sa hanbili, že ich vidia susedia. Vášnivý huslista Keď sa povie huslista, ľudia si zväčša predstavia staršieho úctyhodného pána vo fraku, ktorý zahrá niečo z klasiky. Stále viac mladých umelcov však hľadá cestu ako spojiť klasiku s modernými motívmi a predstaviť ju ľuďom tak, aby oslovila aj tých, ktorí by sa sami od seba do filharmónie nevybrali. Jedným z nich je aj Filip Jančík. Na husliach začal hrať, keď mal šesť rokov. Dnes má v repertoári najmä variácie na filmovú hudbu a tie predstavil aj v Ružinove. Jeho vystúpenie si z okien vychutnali aj seniori v najväčšom domove seniorov na Slovensku – u nás na Sklenárovej ulici. V ten deň mali za sebou nie veľmi príjemné testovanie na Covid-19, takže tento balkónový koncert si nielen vychutnali, ale aj zaslúžili. A keď vyskočil na kapotu auta a vzal si do rúk husle, boli dojatí nielen oni, ale aj ľudia z vedľajších domov a náhodní okoloidúci. „Bola to krása, jednoducho krása,“ ako povedala pani Mária. Muzikál vedľa ihriska Viva musica! sa už tradične spája aj s vystúpeniami hudobníkov v uliciach. Po minulé roky sme si však túto atmosféru mohli vychutnať len v centre mesta. Samotný festival síce tiež doplatil na obmedzenia, ktoré so sebou priniesla koronakríza, jeho organizátor Matej Drlička sa však rozhodol jeho „pouličnú“ časť trochu pozmeniť. Vnútroblok na Rumančekovej patrí v Ružinove medzi tie najživšie. Je tu detské ihrisko, môžete si zahrať basketbal, ale aj zájsť na zmrzlinu. V jednu májovú nedeľu tu ale bolo ešte o čosi rušnejšie. V rámci projektu Umenie pod oknami, ktoré je súčasťou projektu Viva musica!, sa tu predstavil Salónny orchester Afrodite. Ako povedali dievčatá, „takto blízko detského ihriska sme ešte nevystupovali, ale aspoň lepšie vidíme, či sa ľuďom naša hudba páči“. A mix filmovej hudby od Ružového pantera, Pomádu, cez muzikály ako Cats a Fantóma opery rozhodne zaujali. V tomto čase sme si už zvykli plánovať výlety na festivaly, ale kým to bude znova možné, budeme radi, ak umelci budú môcť chodiť aspoň k nám „domov“.  
Keď sa obyvateľov našej mestskej časti pýtajú, čo sa im na Ružinove páči najviac, jednou z najoceňovanejších vecí je množstvo zelene. Parky, vnútrobloky, Rohlík a Štrkovec, Zlaté piesky, ale aj Dunaj vo Vlčom hrdle – to všetko sú miesta, na ktoré by sme mohli byť hrdí. Samozrejme, pokiaľ by medzi nami neboli aj takí, ktorí to berú úplne inak. Pohľad, pri ktorom zostáva rozum stáť. Slušne oblečená dvojica zaparkuje svoje SUV len kúsok od brehu na Zlatých pieskoch, otvoria kufor a do kríkov odhodia dve obrovské vrecia odpadkov. Znova nasadnú a odídu akoby sa nič nedialo. A to všetko za bieleho dňa. Ak ich napomeniete, nedočkáte sa zahanbeného pohľadu, ale množstva farbistých urážok na úrovni štvrtej cenovej. Podobných historiek majú ľudia, ktorí sem chodia pravidelne zbierať odpad po „tiež-rekreantoch“, nespočet. Nedeje sa to však len mimo miest, kde bývame, ale aj priamo tam. Mnohým ľuďom nerobí ani najmenší problém vyhodiť na kontajnerové stojisko gauč, alebo dokonca celú kuchynskú linku, a čakajú, že odvoz zaplatia ostatní majitelia bytov zo spoločného fondu, prípadne my všetci – lebo peniaze mestskej časti, sú aj tie peniaze, ktoré sme do nej vložili prostredníctvom daní všetci, ktorí tu máme trvalý pobyt. Počas rokov 2018 a 2019 sme na území Ružinova odstránili 330 ton odpadu – to je hmotnosť ako štyri lokomotívy alebo dvadsať harmonikových autobusov bratislavskej MHD a ak by sme ho všetok vysypali na jedno miesto, úplne by sme zapratali jeden väčší ružinovský vnútroblok. Okrem Zlatých pieskov sa najčastejšie dočisťovali najmä lokality na konečnej električiek na Ružinovskej, pri Štrkovci a Rohlíku, za rôznymi garážami a v pôvodne záhradkárskych lokalitách. Stále častejšie sa stretávame aj s prípadmi úmyselného ničenia stromov. V jednom z posledných čísel Ružinovského echa sme písali o aktivitách jedného z developerov, ktorý stromy presádzal spôsobom, ktorými ich ničil. Obrovskú vlnu nevôle pred časom spôsobili aj fotky stromov s orezanou kôrou v parčíku na Nivách, ktoré sa už tiež asi zachrániť nepodarí. Takéto správanie však máva aj trestnoprávnu dohru a týka sa aj takýchto "drobných" vandalov. Ak totiž niekto vo väčšom rozsahu poškodí alebo ničí strom alebo ker, hrozí mu odňatie slobody až na tri roky. V prípade, ak by bol za takýto čin stíhaný opakovane v období 24 mesiacov, trest môže byť ešte vyšší - až päť rokov. Na záver máme jednu veľmi milú správu. Už pred letom budete môcť na rôznych miestach v Bratislave, napríklad aj pri jazere Rohlík, vidieť špeciálny tím kosačiek Komunálneho podniku Bratislavy – minikozičky Wendy a Lízu, ktoré sa veľmi šetrne postarajú o brehy jazera.  
V časopise Ružinovské echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec Ing. Peter Strapák. Ste poslancom v ružinovskom a zároveň aj mestskom zastupiteľstve. V čom sa tieto dve funkcie dopĺňajú a v čom sú, naopak, v protiklade? Sme síce jedna Bratislava, ale v podstate ani nie. Častokrát s humorom počujeme spojenie „17 dedín" (mestských častí), ktoré spolu nekomunikujú. Bratislavu spravujú dokonca až tri samosprávy - samosprávny kraj, mesto a mestské časti. A každá z týchto úrovní má svoje kompetencie. Napríklad mesto spravuje cesty prvej a druhej triedy, mestská časť cesty tretej a štvrtej triedy. Mesto zriaďuje centrá voľného času, základné umelecké školy a mestské časti základné a materské školy. Samozrejme je tam aj prepojenie mestských častí na mesto, ale vo veľa ohľadoch sme akoby iné samosprávy. Preto je primárnym cieľom primátora Matúša Valla spolupracovať s mestskými časťami a aj mojim, keďže som v oboch zastupiteľstvách. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými? Ružinov nie je najväčšia mestská časť s počtom obyvateľov, ale rozlohou patríme medzi najväčšie. Možno aj vďaka tomu je najviac pracovných miest z celej Bratislavy práve v Ružinove. S tým súvisia aj nároky občanov na parkovanie pre tých, ktorí sem dochádzajú autami. Zároveň sme v smere tranzitu obyvateľov idúcich z Vrakune a Podunajských Biskupíc v smere do centra. Čo znamená celkovo enormnú dopravu v celom Ružinove. Obyvatelia zóny tzv. 500 bytov napríklad trpeli nielen parkovaním áut občanov cestujúcich do blízkych biznis centier na Karadžičovej, ale aj tým, že slúžili ako záchytné parkovisko pre ľudí prichádzajúcich do centra. Jednou z najdiskutovanejších tém posledných mesiacov je parkovacia politika, ktorá začne platiť na úrovni mesta už od začiatku budúceho roka. Ste členom dopravnej komisie, ktorá sa tejto téme venuje najdetailnejšie. Prečo je tento projekt pre fungovanie mesta taký dôležitý? Jeden z najdôležitejších argumentov zavedenia parkovacej politiky vidíme každý deň. Na hlavných ťahoch bývajú v špičke zápchy a autá parkujú všade. Aj v zákazoch. Podľa dát na magistráte až 90 % dopravy v Bratislave je tvorených autami nás Bratislavčanov. Týmto by som rád vyvrátil mýtus o tom, že za zlú dopravu v Bratislave môžu mimobratislavské autá. Bohužiaľ nie. Drvivá väčšina áut je s ŠPZ Bratislavy. Aj keby sme všetky cesty rozšírili na hoci aj šesť pruhov, čo ani nemôžeme, lebo nemáme kde, bude to mať za následok len viac áut v uliciach a nie menej. Počet áut prihlásených v Bratislave sa za posledných pár rokov strojnásobil. V iných metropolách to už pochopili, riešenie problémov dopravy je verejná doprava. Jediným opatrením na obmedzovanie dopravy v mestách a doslova „nahnanie" ľudí do verejnej dopravy, ktorý funguje všade vo svete, je parkovacia politika a s ňou súvisiace opatrenia. Dokonca v Japonsku platí od 60-tych rokov predpis, že vám neprihlásia auto, pokiaľ nemáte svoje parkovacie miesto, kde budete parkovať. Zavedenie parkovacej politiky musí ísť samozrejme ruka v ruka so zlepšovaním kvality našej MHD a siete BUS pruhov a zároveň budovaním dostatočného množstva záchytných parkovísk. Na tomto všetkom magistrát pracuje a pevne verím, že gro problémov sa podarí vyriešiť do nábehu, resp. skoro po zavedení parkovacej politiky. Spustenie parkovacej politiky je podľa schváleného všeobecne záväzného nariadenia dňa 1.1.2021, neznamená to však, že bude zavedená všade v Bratislave. Vtedy len začnú mestské časti zavádzať tzv. parkovacie zóny, kde bude parkovanie regulované. Keď by som to chcel priblížiť, bude to niečo ako parkovanie v Starom meste, resp. v pilotných prevádzkach v už spomenutých Ružinovských 500 bytoch alebo v Petržalke. A čo cyklotrasy? Zvládne Bratislava pri existujúcej sieti komunikácií ich rozširovanie? Môže byť tento druh dopravy pre Bratislavčanov alternatívou? Bratislava, a hlavne Ružinov, je veľmi vhodná na budovanie cyklotrás. Sú tu mierne zimy a u nás v Ružinove je rovinatý terén. Rovnako mesto aj mestská časť, hlavne vďaka nášmu klubu Team Vallo, buduje a aj plánuje ďalšie cyklotrasy. Na magistráte sa dlhé roky zametali problémy každého druhu, nie len cyklotrás, pod koberec a dnes si tlačíme obrovskú kopu neriešených problémov. Nie je jednoduché ich vyriešiť, lebo nemáme dosť ľudských zdrojov. Magistrát zápasí s nedostatkom kvalitných pracovníkov, ktorí by túto kopu roky ignorovaných problémov vedeli vyriešiť. Poviem to úprimne, nebude to raketovou rýchlosťou, vôbec to nebude jednoduché, ale pri tých všetkých neriešených problémoch, ktoré na meste máme, budeme radi za každý meter novej cyklotrasy. Ale pevne verím, že to dáme. Vašim domovským obvodom je Trnávka. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Trnávka rovnako ako Prievoz trpia tým, že sú okrajová časť Ružinova. Tranzitná doprava hlavne mimobratislavských vodičov, prevažne rodinné domy a tým pádom veľa ciest a chodníkov, ktorých údržba komunikácií, ale aj zimná a letná údržba, stojí výrazne viac na jedného obyvateľa, ako je to na sídliskách. Veľká výzva pre mestskú časť bude ako vyriešiť opravu ciest a chodníkov, tak aby občania cítili, že nie sú druhoradí občania Ružinova. Ďalší veľký problém je opustený areál školy na Vietnamskej, ktorý sa snažím riešiť roky a aj ako poslanec na meste, keďže je to mestský areál, ktorého pozemky spravuje mestská časť. Plánujem v tomto území ako súčasť mojej poslaneckej priority ako mestského poslanca absolvovať participatívny proces, kde občania rozhodnú, čo od územia očakávajú a podľa toho nastavíme riešenie. A v neposlednej rade aj opustený Dom kultúry Trnávka, kde som zhodou okolností dnes bol. Naozaj mi to až vyrazilo dych, pretože objekt nie je v takom zlom stave ako som očakával, preto som veľmi optimistický v tom, aby sme ho opäť priviedli k životu.  
V časopise Ružinovské echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa PaedDr. Mária Barancová. Koronavírus za posledné týždne zmenil fungovanie celej spoločnosti a zasiahol takmer všetky aspekty života ľudí. Znamená však aj veľkú finančnú záťaž. Ako to podľa vás zmení fungovanie mestskej časti? Určite sa bude rozpočet prehodnocovať, krátiť, budú sa škrtať niektoré plánované nákupy, prípadne rôzne akcie. Len rúška, dezinfekcie - a vôbec položky súvisiace so zabezpečením hygieny – stáli len za prvé týždne mestskú časť takmer 200-tisíc eur. To možno na margo toho, keď niekto povie „veď chcem len jedno-dve rúška“. Na najbližšom zastupiteľstve budeme riešiť síce zmenu rozpočtu, ale ide o malú zmenu rozpočtu, neriešia sa v ňom ešte negatívne dopady korona krízy na naše hospodárenie, pretože tie nie je ešte žiadnym spôsobom možné odhadnúť, prognózy sa pohybujú až do 4 miliónov eur. Veľmi záleží aj od rozhodnutia vlády v prípade kompenzácií, či už vo vzťahu k mzdám, ako aj vo vzťahu k samotným samosprávam. Mestské časti a aj mesto sú od začiatku vo veľmi zložitej situácii. Suplujú to, čo nevedel v úvodnej fáze zaistiť štát. Jednu vec ale treba mimoriadne oceniť. Denno-denne vidíme tímovú spoluprácu s primátorom Matúšom Vallom. To sme tu v minulých volebných obdobiach nepoznali. Čelíme najväčšej kríze za posledné desaťročia a som presvedčená, že práve korektná spolupráca, schopnosť oceniť prácu a nasadenie druhých a to, že nebudeme ventilovať osobné frustrácie na sociálnych sieťach, sú jediný spôsob ako ju zvládnuť. A keď to všetko skončí, pokračovať v korektnej spolupráci a ísť ďalej. Mestská časť toho spravila veľmi veľa. Je to dôkaz zodpovedného prístupu a kvalitného manažmentu. A to treba jednoznačne oceniť. Bude sa šetriť? Niektoré položky budeme musieť prehodnotiť, ale väčšina rozpočtu mestskej časti tvoria také, s ktorými sa pohnúť nedá, lebo sú stanovené zo zákona. Musíme sa zachovať zodpovedne. Už takmer desať rokov pôsobím v dotačnej komisii a som veľký zástanca grantovej politiky. Práve dotačnú schému som spoluvytvorila v roku 2011. Som presvedčená, že obec by mala podporovať komunitné a rozvojové aktivity, lebo ľudia najlepšie poznajú svoje bezprostredné okolie a dokážu priniesť projekty, ktoré mestská časť, ale ani štát alebo iná veľká organizácia poskytnúť nedokážu. Dnes je však situácia iná. Spôsobila, že kvôli časovej tiesni nebude možné stíhať hodnotenie, ale najmä realizovať projekty. Štvrť milióna eur, ktoré sme tento rok chceli použiť na dotácie, by sme mali použiť aspoň na čiastočné vykompenzovanie výdavkov, ktoré súvisia s koronavírusom. Ochrana zdravia obyvateľov musí byť najdôležitejšia. Áno, vzdáme sa niečoho, čo je pre mňa osobne veľmi dôležité. Ale pomôžeme tým tisícom a tisícom Ružinovčanom. A to je pre mňa zrelé a zodpovedné rozhodnutie. Skutočne verím, že keď toto celé skončí, veľmi dlho nebudeme riešiť žiadnu pandémiu ani nič podobné. Okrem dotačnej komisie pôsobíte aj v komisii školstva, kultúry a športu. Jednou z najväčších tém, ktoré bude musieť Ružinov riešiť, je zásadný nedostatok základných škôl a chýbajú aj učitelia. Môžeme mladým ľuďom ponúkať prácu v prostredí, ktoré bude podporovať slobodný a kreatívny prístup k učeniu. Môžeme rekonštruovať školy, aby sa im lepšie učilo a cítili sa tam lepšie. Môžeme im ukázať, na akých úžasných projektoch mohli robiť školy vďaka eurofondom. Môžeme a vždy budeme podporovať slušnú, korektnú a odbornú komunikáciu na úrovni školy. Ale na konci dňa je odpoveď celkom jednoduchá. Peniaze a tie treba nájsť. Učitelia trávia s našimi deťmi neporovnateľne viac času ako my. Žiaľ, nie je v kompetencii obce riešiť platy. Tie vychádzajú zo zákona a platia rovnako v Ružinove ako v Plešivci alebo Čadci. Riešením by bolo mať k dispozícii nájomné byty. Jeden bytový komplex – s viac ako 80 bytmi – bude magistrát stavať na Terchovskej. Potrebujeme ich však omnoho viac. Nielen pre učiteľov, ale aj sociálne pracovníčky alebo mestských policajtov. Ružinov rokuje so Štátnym fondom rozvoja bývania o tom, ako to zafinancovať. Riešením by mohlo byť aj vytvorenie špeciálnej dotačnej schémy len pre učiteľov, ale to nie je systémové riešenie, skôr ako model podpory inovatívnych učiteľov. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými? Ružinov je úžasné miesto pre život. Je blízko centra, máme tu najviac bizniscentier a nákupných zón, ale aj množstvo parkov a kompaktných lokalít, vďaka čomu tu funguje veľmi príjemný komunitný život. Napriek tomu, že musíme často bojovať proti snahám o zahusťovanie výstavby, je Ružinov miestom, ktoré v sebe spája to najlepšie z oboch svetov – možnosti veľkomesta a pocit miesta, kde sa susedia poznajú a záleží im na tom, ako to vyzerá tam, kde žijú. Keď zorganizujú rojnicu a poupratujú okolie. Alebo keď zorganizujú jarmok alebo akcie pre deti. Jednoducho miesto, kde chce človek žiť, nielen bývať. Vašim domovským obvodom je Prievoz. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? V Prievoze žijem so svojou rodinou väčšinu života. Mám rada to, aký má pokojný charakter, ako si udržiava takmer vidiecky štýl. Pamätám si ho ešte spred 35 rokov s pôvodnou zástavbou malých rodinných domov a veľkých záhrad s ovocnými sadmi, robotníckym domom na Mierovej. Som hrdá na jeho históriu, na historické budovy a pamiatky, a preto sa počas svojho mandátu usilujem o vrátenie historickej radnice Prievozčanom. Roky tlačím na obnovu Spoločenského domu Cultus v Prievoze. Zúfalo potrebujeme opraviť chodníky a cesty. A je toho viac – musíme doriešiť územné plány zón, kanalizáciu a osvetlenie v Pálenisku, stavebné plány na Domových roliach, vyriešiť parkovanie – napríklad postavením parkovacieho domu, ktorý by pekne zapadol do okolia, ale aj rozšíriť kapacity základných a stredných škôl. Aby sme budovali Ružinov pre ľudí.  
Už dávno sa o nejakej chorobe nehovorilo tak intenzívne ako v posledných mesiacoch o korone. Zapĺňa titulky správ a informácie o počtoch nakazených, či dokonca mŕtvych, sú bežnou súčasťou našich dní. Strach z vírusu neovplyvňuje len ekonomiku štátov. Mení aj ľudí, ktorí sa pod vplyvom tejto situácie správajú tak, ako by sme to od nich nikdy nečakali. O tom, ako nás toto obdobie mení, sme sa rozprávali s psychoterapeutkou Helgou Palušovou. Jednoduchá odpoveď na to, ako nás zmenila táto kríza, neexistuje. Ako hovorí Helga Palušová – „na Slovensku máme viac ako päť miliónov rozdielnych príbehov a žiadny z nich nemožno zovšeobecňovať“. Každý z nás vyšiel z odlišného prostredia, máme rozdielne životné skúsenosti a čelíme rôznym existenčným výzvam. Inak sa dnes preto cíti mladá dvojica, ktorá normálne chodí do práce, inak senior v anonymnom meste a inak rodič – samoživiteľ, ktorý sa zo dňa na deň ocitol na OČR a prišiel tak o veľkú časť príjmu. Neexistuje preto ani jednoduchá rada ako toto obdobie zvládnuť. Pomoc vs. zloba Na titulnej strane tohto čísla Ružinovského echa je desaťročná Olivka. Ona a stovky ľudí, mimovládok a firiem denno-denne pomáhajú ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. Niekto ušije rúška, iný prinesie nákup, iný pošle hotovosť a ďalší zaplatí testovanie stovkám seniorov. Každý v rámci svojich možností, ale najmä – podľa ochoty urobiť pre druhých niečo navyše, niečo, čo robiť nemusí, ale chce, lebo to považuje za dôležité. Obrovské množstvo ľudí od prvých dní krízy nám ukazuje, že na dobro medzi ľuďmi nemáme dôvod rezignovať. Sociálne siete však nie sú len platformou pre pomoc druhým, ale vytvárajú priestor aj pre prezentovanie obrovského množstva nenávistných, útočných, manipulatívnych a agresívnych komentárov. Seniori sa cítia dotknutí obmedzeniami a v iných debatách pracujúci útočia na benefity pre dôchodcov. Stačí, aby niekto ukázal prstom na človeka, ktorý podľa neho priniesol do nejakej skupiny nákazu, a stovky ľudí tohto človeka bez jediného dôkazu doslova lynčujú. A samostatnou témou sú ľudia, ktorí spochybňujú úmysly každého, kto je ochotný pomôcť – či už ponúka rúška alebo prináša peniaze – a nazýva to pochybnými marketingovými ťahmi a prázdnym predvádzaním sa. Obhajoba strachu Je takéto správanie len našou reakciou na strach alebo takýto naozaj sme? „Diskusie na sociálnych sieťach nám dávajú falošný pocit anonymity. Strácame zábrany aj pre to, že za svoje reakcie nenesieme vlastne žiadnu reálnu zodpovednosť.“ Zvykne sa hovoriť, že strach nám zatemňuje myseľ. „Áno, ale človek nefunguje v takomto jednoduchom nastavení. Môže sa báť, ale zároveň má v sebe vyvinuté procesy na jeho zvládanie.“ Na jednej strane hovoríme o obrovskom strachu z nákazy, ale vzápätí ideme do parkov a k Dunaju, kde sa stretáva nezanedbateľné množstvo ľudí. Alebo vidíme ľudí sedieť na lavičkách pri Štrkovci s kamarátmi, rúška zložené a majú pocit, že je všetko v úplnom poriadku. Bojíme sa teda naozaj alebo nie? „Strach nie je jedna univerzálna emócia rovnako silná v každej situácii – je odstupňovaný. Práve preto sú dôležité mechanizmy, ako ho zvládať. A tento proces začína tým, že si poviem, aká vážna tá moja obava naozaj je a následne sa snažím reagovať adekvátne. Taký ten obrovský strach cítime len veľmi zriedkavo. Vtedy je naša reakcia inštinktívna – útok alebo útek. Ale určite nie urážky na sociálnych sieťach. Nespochybňujem právo na iný názor. Ale to, čo je podstatné, je spôsob, akým ho komunikujeme. Aj v takýchto situáciách sa totiž ukazuje, aké jednoduché je skĺznuť na veľmi primitívnu úroveň.“ Myslime na seba Jednou z vecí, ktoré by sme si však z tohto náročného obdobia mohli odniesť, je to, že budeme viac pozorní sami k sebe a k svojmu duševnému zdraviu. „Nikdy predtým nedostávali „pomáhajúce“ profesie v médiách tak veľa priestoru. Zrazu si omnoho viac všímame ľudský rozmer, čo potrebuje duša. Nepamätám si, že by spoločnosť niekedy tejto oblasti venovala tak intenzívne a natoľko do hĺbky. Je dôležité, aby sme vedeli, že požiadať o pomoc je niečo úplne normálne. Pretože duševné zdravie je rovnako dôležité ako telesné.“ Budeme lepší? Zmení sa vďaka týmto – či už pozitívnym, ale aj negatívnym zážitkom – naša spoločnosť? Budeme k sebe lepší, pozornejší a starostlivejší? „Ak by sme čakali akési zázračné obrodenie spoločnosti, mohlo by sa nám ľahko stať, že budeme sklamaní. Zázraky sa nestanú. Ale sú témy, ku ktorým budeme pristupovať s podstatne väčším rešpektom – ako napríklad ekológia, to, akým spôsobom vnímame vedu alebo vzdelávanie. Ukázali sme však, že hoci princípy liberálnej demokracie sú pre nás nesmierne dôležité, dokážeme rešpektovať nariadenia, ktoré nás majú ochrániť, aj keď nás obmedzujú v pohodlí, na aké sme si zvykli.“   
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com)   Sobota 6. júna 9:00 – 17:00 Ostredky parkovisko pozdĺž Vrakunskej cesty (zastávka autobusu 39) Štrkovec Komárnická/ roh Herlianskej ul. (parkovisko) Trnávka Banšelova ul. (parkovisko pri autobazáre)   Sobota 13. júna 9:00 – 17:00 Prievoz Staré záhrady (parkovisko oproti cintorínu) Vlčie hrdlo (sídlisko) Pošeň parkovisko pred nákupným centrom Kocka Trávniky Rezedová/ Ďatelinová ul. (parkovisko)   Sobota 20. júna 9:00 – 17:00 Starý Ružinov ul. Priekopy (garážové parkovisko) Ružová dolina parkovisko pred ZŠ Ružová dolina 29 Nivy Kvačalova/ Koceľova Košická/ Oravská/ Trenčianska   Chcete si odpad radšej odviezť sami? Počas týchto troch sobôt ho môžete doviezť priamo do našej VPS na Mlynské luhy 19. Jediné, čo potrebujete mať so sebou je občiansky preukaz (doklad o trvalom, resp. prechodnom pobyte v Ružinove).   Čo patrí medzi objemný odpad? „ starý nábytok, umývadlá, záchodové misy, kuchynské linky, koberce, linoleá a pod. Čo nepatrí do objemného odpadu? „ bioodpad zo záhrad (tráva, lístie, konáre, kmene), odpad z čistenia ulíc, stavebný odpad   UPOZORNENIE Do veľkokapacitných kontajnerov je zakázané ukladať:   Rovnako je zakázané vyberať odpad z kontajnerov a ukladať alebo skladovať odpad v okolí kontajnerov. Čo môžete urobiť s pneumatikami, stavebným odpadom alebo batériami? Elektroodpad - www.envidom.sk, 02/ 50 221 300 Pneumatiky - odovzdať bezplatne v každej predajni pneumatík a v každom pneuservise (www.eltma.sk) Drobný stavebný odpad - Zberný dvor OLO, Ivánska cesta 22 Autobatérie - odovzdať bezplatne v každej predajni autobatérií (predajne s náhradnými dielmi, autoservisy, niektoré čerpacie stanice) Použitý kuchynský olej - v čistej PET fľaši na čerpacích staniciach SLOVNAFT  
Sobota 6. júna 2020 AKO NA TO? Najneskôr do 3. júna 2020 kontaktujte miestny úrad: „ počas úradných hodín na tel. čísle: 02/4828 4454 „ non-stop e-mailom na: zber@ruzinov.sk Nahláste nasledovné údaje: „ druh a  počet spotrebičov, ktoré potrebujete odviezť „ meno, priezvisko, telefonický kontakt a  presnú adresu, z  ktorej potrebujete spotrebiče odviezť   Zber si môžete objednať nielen prostredníctvom miestneho úradu, ale aj online prostredníctvom www.zberelektroodpadu.sk. V deň zberu 6. júna do 8:00 hod. ráno vyložte elektroodpad pred vchod bytového domu resp. za bránu rodinného domu. Ak sa nám nepodarí prevziať ho do 14:00, kontaktujte nás do 14:30 na 0907 434 303.   Podrobné informácie budú priebežne zverejňované na www.ruzinov.sk a facebookovej stránke MČ Bratislava – Ružinov.  
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Okrem telefónnych čísel, ktoré v tomto náročnom období pre obyvateľov pripravili mestská časť, magistrát alebo ministerstvo zdravotníctva, existuje niekoľko ďalších telefónnych liniek, e-mailových kontaktov a četovacích platforiem, na ktoré sa môžete obrátiť, ak budete potrebovať pomoc.    Linka Detskej istoty  (pre deti a mládež do 18 rokov) 116 111 (non-stop)  IPčko  (pre mladých) e-mail alebo chat – cez webstránku www.ipcko.sk (7:00 – 24:00)  Linka dôvery Nezábudka  (pre dospelých) 0800 800 566 (non-stop)  Linka pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212 (non-stop) Linka pre obete domáceho násilia 0800 300 700 tyranie@genpro.gov.sk Linka pre nahlásenie zanedbávania dieťaťa 0800 191 222 Bezpečný ženský dom DÚHA 0915 166 663, 0918 284 247 Krízové stredisko DÚHA 0908 777 182 Krízová linka Aliancie žien Slovenska 0903 519 550 OZ Žena v tiesni 0907 346 374, 0911 346 374 (7:00 - 19:00)  
Pre nadšencov jogy a zdravého životného štýlu, ktorých už nebaví cvičiť doma prostredníctvom online videí, má Ružinov riešenie. Mestská časť Bratislava-Ružinov, Cultus Ružinov v spolupráci s Fredym Ayisim si pripravili pre začiatočníkov ale i pokročilých jogínov cvičenia v parku pod holým nebom. Cvičenia jogy a meditácie s Fredym Ayisim budú prebiehať od 26. mája a to každý utorok, štvrtok a sobotu v Parku Andreja Hlinku v Bratislavskom Ružinove. Vstupné je dobrovoľné. Podujatie spĺňa všetky hygienické opatrenia nariadené Úradom verejného zdravotníctva SR. Podujatie je limitované do max. 100 cvičiacich. Na podujatie je nutné si priniesť vlastnú podložku na cvičenie. Začíname už 26. mája 2020. Tešíme sa, že budeme #opäťspolu! FB: https://www.facebook.com/events/234796991149687/ WEB: https://cultusruzinov.sk/podujatie/yoga-meditacia-fredym-ayisim-ruzinove/      
Predstavujeme vám výber z toho najlepšieho, čo môžete v rámci kultúrnych a spoločenských podujatí v mestskej časti Ružinov v mesiaci Marec zažiť.      
Predstavujeme vám výber z toho najlepšieho, čo môžete v rámci kultúrnych a spoločenských podujatí v mestskej časti Ružinov v mesiaci Február zažiť.
Mladé hokejistky ukázali, že podceňovanie ženského hokeja dnes už nemá miesto. Divákom ponúkli napätie, kvalitnú techniku a premyslenú stratégiu. Svoju premiéru tu mal aj slovenský tím. Ružinovský zimný štadión Vladimíra Dzurillu sa na prelome rokov stal dejiskom majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji hráčok do 18 rokov. Titul majsteriek svete si z Bratislavy odniesli Američanky, ktoré vo finále porazili v predĺžení Kanadu 2:1. Súboje týchto dvoch tímov sú už legendárne. Američanky si v Bratislave pripísali na konto už svoje ôsme víťazstvo v tejto súťaži a majú na konte aj päť strieborných medailí. Vo finále ešte nechýbali nikdy. Kanaďankám sa nepodarilo obhájiť minuloročné víťazstvo a získali svoje šieste striebro. V klubovej vitrínke však majú okrem toho aj päť zlatých a jednu bronzovú medailu. Bronz si z Ružinova odniesli reprezentantky Ruska, ktoré v zápase o tretie miesto zdolali Fínky. Slovensko v súťaži obsadilo ôsme miesto a na jeden rok sa tak s elitnou kategóriou lúči. Reprezentantky Slovenska pri premiére v najvyššej kategórii získali v troch dueloch v základnej B-skupine dva body za víťazstvo nad Švajčiarkami 3:2.      
Koncom roka pricestovalo do Ružinova 121 detí z okolitých krajín, aby si zmerali sily v zápasení. Vysokú úroveň 3. ročníka medzinárodného zápasníckeho turnaja potvrdzovalo, že na súťaž organizovanú Wrestling clubom Slovakia prišli z Ukrajiny, Slovinska, Maďarska, Rakúska a Česka. Súčasťou bola aj prednáška o zdravej strave a životnom štýle.  
Projekt, ktorého ambasádormi sú olympionička a vodná slalomárka Jana Dukátová a jeden z našich najúspešnejších atlétov Ján Volko, príde do Ružinova v sobotu 28. septembra. Štatistiky o pohybových zvyklostiach Európanov sú hrozivé. Až 60 percent necvičí vôbec, alebo len veľmi zriedka. Slovensko na tom nie je oveľa lepšie. U nás sa športovým aktivitám prakticky vyhýba až 49 percent populácie. Tento trend sa neprejavuje len v stúpajúcej nadváhe ľudí, ale pribúdajú aj zdravotné problémy a to sa ďalej odráža aj v ekonomike štátov. Na európskej úrovni vznikol na podporu zdravšieho životného štýlu projekt „Európsky týždeň športu“, ktorého cieľom je osveta a motivácia obyvateľov pre pravidelné, celoročné aktivity. Slovenským koordinátorom Európskeho týždňa športu je Národné športové centrum. Projekt prebieha od 23. do 30. septembra 2019 okrem Slovenska aj v ďalších 37 krajinách starého kontinentu a záujemci sa môžu registrovať na stránke www.tyzdensportu.sk. Jednou z aktivít v rámci tejto iniciatívy je organizovanie športového podujatia #BeActive Night, ktoré bude tentokrát začlenené do programu Ružinovských hodových slávností. Na hlavnom pódiu návštevníci uvidia Laciho Strikea, čaká ich box s Tomi Kidom a zašportovať si budú môcť v parku pred Paneurópskou vysokou školou. Článok bol pripravený v spolupráci s Národným športovým centrom.