Ružinov je lukratívne a skvelé miesto na život, no ani nám sa nevyhýbajú problémy, aké trápia všetky väčšie mestá. Po vzniku policajnej stanice pri vrakunskom Pentagone sa do priestoru za konečnou električiek pri Astronomickej ulici presunuli drogoví díleri.
Koncom minulého roka prudko stúpla majetková kriminalita na priľahlých sídliskách Pošeň a Ostredky. Množili sa prípady rozhádzaných striekačiek po detských ihriskách a z priestoru za konečnou sa stalo doslova ghetto, kam v priemere 10x za hodinu prichádzali "klienti" z celej Bratislavy za účelom nákupu drog.
Na jeseň minulého roku, dlho predtým, než prišli prvé mrazy, sme preto nemali na výber a museli sme citlivo, ale razantne zasiahnuť. Odstránením náletových drevín sme zrušili intimitu, ktorú toto miesto poskytovalo drogovým dílerom, čo ich prinútilo odísť. Podľa hlásenia po‑ lície kriminalita v okolí okamžite klesla. Na mieste sme ale odhalili viac ako 600 ton odpadu, ktorý postupne ako kapacita mestskej spaľovne dovolí likvidujeme.
Niekoľko mesiacov po našom zásahu sme sa stali terčom kritiky niekoľkých ľudskoprávnych organizácií. Tá však bola založená na mylných informáciách: nikoho sme nepripravilil o obydlia, už vôbec nie v čase zimy, babke s dieťaťom, ktoré sme tam objavili, sme dokonca poskytli náhradné bývanie. Upravili sme však prostredie tak, aby už nebolo atraktívne pre tých, ktorí hľadali bezpečný priestor pre kriminalitu, a za tým si stojím. V Pentagone problém s tými istými ľuďmi riešili 15 rokov, a to sme si my nemohli dovoliť. Nie kvôli sebe, ale kvôli obyvateľom v okolí, ktorí sa konečne znova môžu cítiť bezpečnejšie.
Váš starosta
Témy
som naozaj veľmi rád, že sme po ťažkom koronovom roku mohli v uplynulých dňoch osláviť 30. výročie Ružinova ako samostatnej mestskej časti a 60 rokov od začiatku výstavby našich sídlisk.
Festival Symfónia umenia z dielne Cultusu Ružinov priniesol do celého Ružinova 30 koncertov a kultúrnych akcií. Som rád, že sa nám podarilo zorganizovať koncerty aj na Trnávke, Ostredkoch a ďalších sídliskách, či sprístupniť záhradu Csákyho kaštieľa v Prievoze. A zo záverečných koncertov symfonického orchestra pod holým nebom mám ešte stále zimomriavky. Festivalom Symfónia umenia sme pozdvihli kultúrne aktivity Ružinova a nebojím sa povedať, že sme tento rok ponúkli najkvalitnejší kultúrny program v celom meste.
Nesmierne si vážim talentovaných ľudí. A to bez ohľadu na to, či je to talentovaný umelec, učiteľ, ktorý dokáže deti nadchnúť pre poznanie, pani, ktorá urobila úchvatnú kyticu, ktorú som minule niesol mojej lepšej polovičke domov k narodeninám, alebo ľudia, ktorí vymýšľajú technologické vychytávky, ktoré nám šetria množstvo času.
Tak, ako sa mení celý svet, mení sa aj mesto, v ktorom žijeme. Väčšina z nás dnes býva na miestach, kde ešte nie tak dávno boli polia. Na mieste, kde ešte celkom nedávno žili len stovky ľudí, je nás dnes takmer sto tisíc.
Je však niečo, čoho sa nemusíme vzdať ani vo veľkom meste, akým sa už Ružinov stal. Komunity a dobrých vzťahov. Aby sme tu nielen žili, ale aby sa nám tu aj žilo dobre. A som hrdý Ružinovčan práve preto, lebo Ružinov je plný aktívnych občanov, ktorí sa svojimi rôznymi talentami o zveľaďovanie prostredia, v ktorom žijeme, neustále usilujú.
Váš starosta
Obce a mestá v Bratislavskom kraji sa neustále rozvíjajú a rastú, kvôli čomu ročne pribudne až 8.000 obyvateľov. Tým sa zvyšuje tlak na infraštruktúru a služby. Najviac to cítiť v chýbajúcich kapacitách materských a základných škôl. Podľa analýz v kraji ešte donedávna chýbalo 360 kmeňových tried na základných školách a asi 2500 v materských školách. To sa však vďaka eurofondom podarilo zmeniť.
„V Bruseli sme v roku 2021 vybojovali financie na zvýšenie kapacít základných škôl. Celkovo sme získali 63 miliónov, z ktorých sme podporili 26 projektov. Všetky sú hotové a vďaka tomu vzniklo nových 214 kmeňových tried. Rovnako sme úspešne otvorili aj tému dodatočnej podpory materských škôl, na ktoré bolo alokovaných 35 miliónov eur. Ku koncu minulého roku sa v kraji zrealizovalo 29 projektov materských škôl,“ vysvetlil predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.
Bratislavskému samosprávnemu kraji sa v spolupráci s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI SR) podarilo vyrokovať financovanie rozširovania kapacít na základných škôl prostredníctvom novej oprávnenej aktivity z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Peniaze na viac miest v materských škôl zase pochádzajú z nevyužitých zdrojov IROP pre oblasť kultúry.
„Mestám a obciam zabezpečujeme taký servis, aby boli pri tvorbe, písaní aj realizácii projektov úspešní. Úrad BSK vystupuje v týchto projektoch ako Sprostredkovateľský orgán. Z poverenia MIRRI SR vystupuje ako poskytovateľ príspevku, zabezpečuje zazmluvnenie projektu, kontrolu procesu verejného obstarávania, finančnú implementáciu cez žiadosti o platbu, ako aj následné monitorovanie,“ ozrejmil postupnosť procesov riaditeľ Odboru implementácie operačných programov BSK Peter Furik.
MATERSKÉ ŠKOLY
Mestská časť Bratislava - Petržalka Prestavba školníckeho bytu na triedu materskej školy na MŠ Bohrova 1, Bratislava - 48 432 €
Mestská časť Bratislava - Petržalka Prestavba školníckeho bytu na triedu materskej školy na MŠ Ševčenkova 1139/35, Bratislava - 74 085 €
Mestská časť Bratislava - Petržalka Prestavba školníckeho bytu na triedu MŠ na MŠ Pifflova 10, Bratislava - 84 184 €
Obec Malé Leváre Materská škola prístavba a nadstavba - 2. etapa - 299 593 €
INškôlka s. r. o. Vytvorenie nových kapacít v materskej škole Inškôlka - 453 358 €
Obec Jakubov Prístavba a nadstavba materskej školy - 508 919 €
Obec Kostolná pri Dunaji SO 01 – Prístavba a nadstavba materskej školy, SO 02 – Rekonštrukcia kuchyne materskej školy - 542 999 €
Obec Hrubá Borša Obnova materskej školy Hrubá Borša - 563 183 €
Mesto Stupava Zvýšenie kapacít materskej školy Ružová v meste Stupava - 728 244 €
Obec Jablonec Dostavba materskej škôlky Jablonec - 809 290 €
Obec Vinosady Rekonštrukcia Materskej školy Vinosady - 841 317 €
Mesto Svätý Jur Rekonštrukcia materskej Školy Felcánova - Svätý Jur - 1 324 812 €
Obec Zálesie Materská škola Zálesie – rozšírenie kapacity a dostavba jedálne - 1 415 197 €
Obec Dunajská Lužná MŠ Nové Košariská - 1 423 793 €
Mesto Malacky Malacky - zvýšenie kapacít MŠ Štúrova - 1 461 125 €
Bratislava - mestská časť Jarovce Obnova a nadstavba - Materská škola Jarovce - 1 559 593 €
Obec Chorvátsky Grob Zvýšenie kapacít infraštruktúry MŠ v Chorvátskom Grobe - 1 621 842 €
Obec Most pri Bratislave Prestavba bývalej školy na Materskú školu Most pri Bratislave - 1 675 577 €
Obec Častá Rozšírenie priestorových kapacít MŠ Častá prístavbou - 1 689 083 €
Mesto Stupava Výstavba MŠ Zvončeková v Stupave - 1 780 278 €
Obec Šenkvice Zvýšenie kapacity MŠ v Šenkviciach - 1 869 278 €
Obec Tomášov Zvýšenie kapacity Materskej školy v obci Tomášov - 1 979 047 €
Obec Nová Dedinka Nadstavba – Rozšírenie MŠ Nová Dedinka - 2 052 582 €
Obec Zohor Materská škola Zohor - 2 127 124 €
Obec Slovenský Grob Materská škola Slovenský Grob – OS Šúr - 2 500 000 €
Spolu 29 432 934 €
ZÁKLADNÉ ŠKOLY
Mesto Pezinok Prístavba modulového pavilónu k ZŠ Na bielenisku - novostavba - 328 277 €
Mestská časť Bratislava- Nové Mesto Rozšírenie kapacít tried ZŠ Odborárska č.2 - 1 330 267 €
Obec Kalinkovo Adaptácia, prestavba, prístavba a nadstavba Základnej školy Kalinkovo - 1 341 646 €
Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica Rozšírenie kapacít ZŠ nadstavbou a prístavbou objektu jedálne - 1 607 725 €
Mestská časť Bratislava - Nové Mesto Rozšírenie kapacít tried ZŠ Cádrová - 1 900 493 €
Obec Limbach Novostavba objektu 2. stupňa základnej školy a telocvične v Limbachu - 2 014 267 €
Obec Šenkvice Prístavba a nadstavba ZŠ Šenkvice - 2 129 407 €
Mestská časť Bratislava - Ružinov ZŠ Medzilaborecká - rozšírenie kapacity ZŠ - nový pavilón učební, nová telocvičňa, prístavba jedálne - 2 137 908 €
Mestská časť Bratislava - Rusovce Rekonštrukcia a dostavba objektu jedálne ZŠ Rusovce s rozšírením účelu - 2 163 134 €
Mestská časť Bratislava - Vajnory Prístavba tried ZŠ K. Brúderovej a komplexná úprava areálu ZŠ - 2 287 888 €
Obec Kráľová pri Senci Prístavba základnej školy a telocvične v Kráľovej pri Senci - 2 290 031 €
Obec Tomášov Zvýšenie kapacity Základnej školy v obci Tomášov - 2 370 283 €
Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves Dostavba ZŠ I. Bukovčana 3 - 2 382 944 €
Obec Častá Nadstavba a rekonštrukcia zš častá a jej vybraných stavebných objektov s cieľom rozšírenia priestorových kapacít školy - 2 580 034 €
Mestská časť Bratislava - Staré Mesto Rozšírenie kapacít ZŠ Dubová - 2 672 981 €
Obec Slovenský Grob Novostavba elokovaného pracoviska ku plneorganizovanej škole ZŠ a MŠ Slovenský Grob - 2 849 746 €
Mestská časť Bratislava-Ružinov ZŠ Ostredková - rozšírenie kapacity ZŠ - nový pavilón učební a telocvičňa - 2 885 442 €
Mesto Stupava Zvýšenie kapacít Základnej školy kpt. Jána Nálepku v Stupave - 2 959 356 €
Obec Nová Dedinka Nadstavba – rozšírenie ZŠ Nová Dedinka - 2 964 159 €
Obec Lozorno Rozšírenie – modernizácia základnej školy v Lozorne - 2 991 009 €
Obec Rohožník Nadstavba a prístavba 12 triednej ZŠ Rohožník - 2 999 529 €
Mestská časť Bratislava - Rača Rozšírenie kapacít základných škôl v Mestskej časti Bratislava-Rača - 2 999 994 €
Mestská časť Bratislava - Lamač Rozšírenie kapacít ZŠ Malokarpatské námestie 1, Bratislava – areál ZŠ - 2 999 999 €
Obec Chorvátsky Grob Rozšírenie kapacít ZŠ Javorová alej, Chorvátsky Grob - 3 000 000 €
Obec Bernolákovo Dostavba základnej školy v Bernolákove - 3 000 000 €
Obec Dunajská Lužná Prestavba a nadstavba pôvodnej jedálne na základnú školu – zmena účelu využívania - 3 000 000 €
Spolu 62 186 520 €
Denno-denne prechádzame okolo predzáhradiek pri bytovkách, ktoré vyzerajú krajšie ako v susedstve. Stále totiž pribúda viac obyvateľov, ktorí sa starajú o to, aby práve tá ich bola upravená a páčila sa aj susedom. Pri ich úprave vám opäť pomôže aj mestská časť a zakúpi pre vás všetko potrebné.
Svoje žiadosti môžu posielať všetci, ktorí sa starajú o predzáhradku pri svojom dome – na nespevnených plochách na verejnom priestranstve. Väčšinou ide o priestor medzi bytovkou a chodníkom, v tesnej blízkosti jednotlivých vchodov do bytového domu.
Žiadateľom môže byť jednotlivec ako fyzická osoba, skupina obyvateľov, ktorí budú na predzáhradke spolupracovať, alebo správca bytového domu ako právnická osoba. Žiadosť môžete podať kedykoľvek v priebehu roka. Avšak dodanie rastlín je viazané len na obdobie výsadbovej sezóny od 15. marca do 15. októbra, na dostupnosti u dodávateľa a od aktuálnych poveternostných podmienok. Ak by ste mali záujem o výsadbu živého plota alebo ruží, je potrebné dohodnúť sa na presný termín, keďže tieto sa sadia na jar alebo na jeseň.
Na základe žiadosti mestská časť podporí predzáhradku pre jeden vchod bytového domu. V prípade, že by o tento druh príspevku mali záujem obyvatelia viacerých vchodov paneláku, môžu podať jednu spoločnú žiadosť, v ktorej však musia byť uvedené viaceré zodpovedné osoby. Dôležité je pripomenúť, že o takúto predzáhradku, sa minimálne počas nasledujúcich troch rokov, nebude starať mestská časť, ale iba obyvatelia daného domu. V prípade nejasností môžete kontaktovať odbor životného prostredia miestneho úradu.
AKO POSTUPOVAŤ?
Podať žiadosť (dostupná na www.ruzinov.sk) písomne na adresu Odbor životného prostredia MÚ Bratislava – Ružinov, Mierová 21, Bratislava, resp. e-mailom na predzahradky@ruzinov.sk.
Konzultácia o detailoch spomínaného projektu je možná s odborným zamestnancom odboru životného prostredia Miestneho úradu Bratislava - Ružinov.
Výber konkrétnych rastlín je možný realizovať z katalógu (dostupný na www. ruzinov.sk), aj s možnosťou vyberu substrátu, mulčovacej kôry.
Objednávku zabezpečí mestská časť.
Materiál bude odovzdaný žiadateľovi na základe bezodplatnej dobrovoľníckej dohody uzatvorenej na 3 roky.
Žiadateľ zabezpečí výsadbu a vyhotoví fotodokumentáciu, ktorú zašle odboru životného prostredia.
Viac informácií na www.ruzinov.sk
Snáď v každom meste na Slovensku sa na námestí nájde nejaká socha. Či už ide o umelecké dielo, ktoré upúta na prvý pohľad, alebo čosi ťažšie uchopiteľné, čomu možno niekto nevie prísť na chuť, v každom prípade sú sochy v uliciach miest míľnikmi danej doby.
V Ružinove môžeme obdivovať desiatky a desiatky sôch. Niektoré z nich tu stoja už aj viac ako päťdesiat rokov, iné sú zase spojené so súčasnosťou. Viaceré sú na viditeľných miestach a iné sú zase umiest‑ nené tak nenápadne, že aj keď okolo nich prechádzame každý deň, nevšimli sme si ich.
Veľké množstvo sôch sa v Ružinove osádzalo v 70-80-tych rokoch 20. storočia, kedy už bol Ružinov v podstate zastavaný obytnými domami. Veľa sôch z tejto a skoršej doby sa však dodnes nezachovalo a boli odstránené z rôznych príčin. Najviac, až 24 sôch, bolo v Ružinove od‑ stránených v roku 1974 z politických dôvodov. Ďalšie ustúpili neskôr novej výstavbe. Takýto osud stretol aj rozmernú plastiku s názvom Čas, od uznávaného sochára Jozefa Jankoviča, ktorá od roku 1966 stála pri vtedajšej budove odbor‑ ného učilišťa stavebného na Ružinovskej ulici. V roku 2011 na tomto mieste postavili supermarket s parkoviskom.
Veľké, aj tak nenápadné
Asi najviac sôch bolo umiestnených na Trávnikoch a vo Vlčom hrdle. Ale ani v iných častiach Ružinova nechýbajú oceľové, bronzové, betónové, vápencové či kamenné sochy. U väčšiny je autor a rok vzniku známy, ale nájdu sa aj také, o ktorých pôvode veľa nevieme.
Mnohé sochy sa nachádzajú napríklad aj v átriách, areáloch, dvoroch či terasách rôznych budov. Takže ak ste v danej budove nikdy neboli, o týchto sochách zrejme ani vedieť nebudete. Momentálne asi najnenápadnejšou je 2,5 m vysoká vápencová socha od neznámeho autora na terase v súčasnosti opustenej bývalej budovy Ministerstva hospodárstva na Mierovej ulici.
Priečelie Hotela Junior zdobí betónové súsošie z roku 1982 od akademického sochára Alexandra Viku. Súsošie má roz‑ mer 550 x 215 x 70 cm, farebne splýva s obkladom budovy a ukrýva sa za konármi brezy.
Od roku 1973 sa v otvorenom priečelí budovy Kerametal nachádza socha bez názvu od akademického sochára Vladimíra Farára.
Zapamätateľné dominanty
Každému dieťaťu, ktoré sa od roku 1973 hralo na ihrisku na Drieňovej (dnes Areál hier Radosť, najväčšie ihrisko pre deti v Bratislave), dozaista neunikla socha ťavy v piesku. Jej autorom je akademický sochár Rastislav Miklánek a zhotovil ju z betónu. Samotný autor povedal, že aj jej tvar má svoj zmysel vzadu šmykľavka, zboku sa dá podliezať, preliezať.
Do koloritu parku na Trávnikoch (pri OC Retro) zapadá oceľová kolorovaná socha od Vladimíra Kompáneka, ktorú vytvoril v rokoch 1972 – 1973. Aj keď pripomína skôr strom, nazval ju Svadba.
Socha s názvom Pocta Gagarinovi / Slnko, týčiaca sa do výšky 7 metrov, je na Ostredkoch (pri OC Budúcnosť) neprehliadnuteľnou. V rokoch 1970 – 72 ju zhotovil akademicý sochár Štefan Belohradský.
Pred ružinovskou nemocnicou sa od roku 1986 nachádza bronzové súsošie s názvom Dve dievčatá. Jeho autorkou je akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová.
Vtedy a dnes
Známy slovenský akademický sochár Tibor Bártfay je autorom aj niekoľkých sochárskych dominánt Bratislavy, ako napríklad Fontány mieru pred Prezidentským palácom, súsošia na Nám. Ľ. Štúra, či sochy Bosorka, ktorá stojí pod hradom. Aj v Ružinove môžeme obdivovať jeho dielo a to už dlhých 54 rokov. Betónová socha s názvom Kvet, vysoká viac než tri metre, stojí pred budovou Gymnázia I. Horvátha na Pošni už od roku 1970.
Zrejme najvyššou, až 10 metrov vysokou sochou, je betónový Pylón s motívom slnka na Štrkovci pred hotelom Junior. Je tiež dielom sochára Rastislava Miklá‑ neka z roku 1982. Diela tohto autora zdobia aj Medickú záhradu a Sad Janka Kráľa. Napríklad, znamenia zverokruhu rozosiate po celom sade sú dielom práve tohto umelca.
Pôrodnosť, úmrtnosť či migrácia sú ukazovatele, ktoré nám dávajú celkový obraz o zmene počtu obyvateľov. Pripravili sme pre vás výber z odbornej monografie Bratislava 2050, ktorú vydal Metropolitný inštitút Bratislava a v mnohom vychádza aj z posledného sčítania obyvateľov Slovenska a popisuje vývoj v rokoch 2000 až 2021, prináša však aj pohľad na to, ako by mohla Bratislava vyzerať v horizonte nasledujúcich desaťročí.
Sobáše a rozvody
Začiatkom minulého storočia platilo, že rozdiel v sobášoch medzi Slovenskom a Bratislavou bol minimálny. V poslednom období sa však trend zmenil a v hlavnom meste vidieť podstatne viac sobášov než inde. Od roku 2000 do roku 2013 bolo svadieb pomenej, to sa však neskôr zmenilo a sobášnosť prudko stúpala, až kým neprišla pandémia, ktorá toto číslo opäť znížila.
■ Počet sobášov v Bratislave bol v rokoch 2000 - 2013 zhruba na úrovni 0,6 sobá‑ ša na 1 muža/ ženu, v roku 2018 dosiahol maximum (0,85 sobáša na obyva‑ teľa) a následne klesol počas pandémie na úroveň 0,65.
■ Momentálne sa ženy vo veku od 16 do 49 rokov sobášia viac ako muži. Tento rozkol je spôsobený aj vyšším počtom mužov ženiacich sa po päťdesiatke.
■ Vek vstupujúcich do manželstva v Bratislave dlhodobo stúpa. Dnes je to približne 33,5 rokov pri mužoch a 31 rokov pri ženách.
Podobne, ako pri sobášoch, sa menili trendy aj v rozvodoch. Rozvodovosť po zmene režimu postupne stúpala a svoje maximum zažila približne v rokoch 2006 - 2008. Odvtedy ich počet klesá.
■ Rozvodovosť dosiahla maximum v rokoch 2006 - 2008 (0,33 rozvodu na osobu) a momentálne je na dlhodobo minimálnej úrovni (0,14 rozvodu na osobu).
■ Priemerný vek pri rozvode, podobne ako pri sobášoch, dlhodobo stúpa. U mužov je to 39 rokov a pri ženách 38 rokov.
Pôrody a úmrtia
Celé roky sme v štatistikách videli trend tzv. odkladaného tehotenstva. Začal sa prejavovať už u žien narodených v druhej polovici 60-tych rokov a postupne sa medzigeneračne prehlboval. V Bratislave sa tento trend prejavil ešte výraynejšie, rovnako ako aj v ostatných veľkých mestách.
■ V Bratislave dosiahol počet detí na jednu ženu minimum v roku 2002 (1,2 dieťaťa na ženu), maximum dosahuje teraz (1,65 dieťaťa na ženu).
■ Dlhodobo najvyššia pôrodnosť je v posledný rokoch aj v Ružinove a to 1,76 dieťaťa na ženu.
■ Priemerný vek prvorodičky z Ružino‑ va za posledných dvadsať rokov stúpol z 27,7 na 30 rokov.
Od začiatku 90-tych rokov sa predlžuje vek života. Tento trend vidíme hlavne u mužov, čo pozitívne vplýva na vyrovnanie nepomeru medzi počtom vdov a vdovcov.
■ Od roku 2000 stúpal v Bratislave aj stredný vek dĺžky života. U mužov stúpol zo 72,6 rokov na 75 rokov, u žien zo 79 rokov na 81 rokov. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2018.
■ Hlavnými príčinami úmrtia sú za posledné roky v Bratislave ochorenia obehovej sústavy a nádorové ochorenia.
Migrácia a počet obyvateľov
Ak chceme mať lepšiu predstavu o tom, ako sa vyvíja mesto a aké služby bude v budúcnosti potrebovať, najdôležitejšími dátami sú údaje o sťahovaní koľko ľudí sa sem prisťahovalo a koľko odsťahovalo. Spolu s počtom detí, ktoré sa tu narodili a úmrtnosťou, nám to dáva celkový obraz o zmene počtu obyvateľov a jej príčinách.
Na rozdiel od situácie spred dvadsiatich rokov je trend v týchto číslach v Bratislave opačný. V roku 2003 sa dokonca sťahovalo viac ľudí z hlavného mesta, než sem prichádzalo. Pamätáme si to ako obdobie výrazného rozmachu rôznych satelitných obcí v tesnej blízkosti Bratislavy. Naopak, najviac obyvateľov sa do Bratislavy prisťahovalo v roku 2019. Ďalším špecifikom Bratislavy je aj výrazne vyšší počet cudzincov.
■ Priemerný vek ľudí, ktorí sa sťahujú do Bra‑ tislavy, je približne 31 rokov. Tí, ktorí odchá‑ dzajú z mesta, sú zhruba o dva roky starší.
■ Takmer polovica ľudí prichádzajúcich do hlavného mesta má vysokoškolské vzdelanie, naopak, u odchádzajúcich je najčastejšie stredoškolské vzdelanie s maturitou.
■ Najviac Bratislavčanov sa za posledných 20 rokov presťahovalo do Stupavy, Chorvátskeho Grobu a Pezinka.
■ Celkový počet obyvateľov Bratislavy po roku 2000 klesal. Minimum dosiahol v roku 2011, potom začal stúpať a v súčasnej dobe je na maxime, nad úrovňou 475-tisíc obyvateľov. V Ružinove za toto obdobie narástol počet obyvateľov o 10-tisíc. Vekové zloženie obyvateľstva Bratislava patrí dlhodobo medzi mestá s najstaršou populáciou na Slovensku.
■ Bratislavčania sú v priemere o rok starší ako zvyšok populácie Slovenska.
■ Za posledných dvadsať rokov stúpol priemerný vek Bratislavčanky alebo Bratislavčana o 4,2 roka. Na celom Slovensku je to však nárast až o 5,4 roka.
■ Ružinov za posledných 20 rokov „zostarol“ len o necelý rok. Momentálne má priemerný obyvateľ našej mestskej časti 43 rokov.
Rodinný stav a vzdelanie
To, ako sú tvorené domácnosti, je priamo ovplyvnené trendami v sobášnosti a rozvodovosti. Ďalšími faktormi sú aj rozhod‑ nutia o tom, kedy, či a koľko detí sa ľudia rozhodnú mať, kultúrne a sociálno-ekonomické zázemie, ale aj celkový postoj človeka k svadbe a rozvodu.
■ Podľa údajov z posledného sčítania obyvateľov bolo vo veku 30 - 34 rokov v Bratislave slobodných ešte 64 % mužov a viac ako polovica žien, čo je viac, ako je priemer Slovenska. ■ Ani na konci reprodukčného veku (45 49 rokov) nemala v hlavnom meste skúsenosti s manželstvom viac ako štvrtina populácie, čo je výrazne viac ako vo zvyšku krajiny.
■ V Ružinove bolo 37,9 % mužov slo‑ bodných, 47,9 % ženatých a 11,2 % rozvedených. Zo žien bolo 31,8 % žien slobodných, 40,9 % vydatých a 14,2 % rozvedených.
■ Pri ovdovených obyvateľoch našej mest‑ skej časti pripadajú na jedného vdovca až štyri vdovy.
Vzdelanie je najrýchlejšie sa meniaci popu‑ lačný trend na Slovensku. Čím ďalej, tým viac mladých ľudí študuje na vysokej škole. Zároveň potom často ostávajú v mestách, kde študovali, čo aj v Bratislave výrazne zvyšuje mieru vysokoškolsky vzdelaných ľudí.V hlavnom meste štatistiky uvádzajú aj značne nižší podiel obyvateľstva so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity. Na tieto ukazovatele má, samozrejme, vplyv aj výška nákladov na bývanie a život v hlavnom meste.
■ Ukončené vysokoškolské vzdelanie má až 50 % obyvateľov Ružinova vo veku nad 15 rokov. Stredoškolské vzdelanie s maturitou má ukončené viac ako štvrti‑ na Ružinovčanov.
Prognóza na 2035 - 2050
utori monografie z Metropolitného in‑ štitútu Bratislava okrem analýzy posledných 20 rokov vypracovali aj prognózu až do roku 2050 (v niektorých prípadoch do roku 2035). Pri prognóze vychádzali najmä z troch demografických procesov plodnosti, úmrtnosti a migrácie. Prognózy boli vypracované v mnohých variantoch, z ktorých najpravdepodobnejší je ten stredný, ktorého závery nájdete v nasledu‑ júcom zhrnutí pre celé mesto, ako aj pre našu mestskú časť.
Bratislava
■ Do roku 2050 sa predpokladá nárast poč‑ tu detí, a to na 1,8 dieťaťa na ženu.
■ Stredná dĺžka života by mala v Bratislave stúpať, dokonca až na 82 rokov pri mužoch a 86 rokov pri ženách. Už v roku 2035 sa očakáva, že sa priemerný Bratislavčan dožije viac ako 80 rokov.
■ Prognóza hovorí, že v strednom scenári by sa do Bratislavy malo každoročne prisťahovať približne o 1 500 ľudí viac v porovnaní s tým, koľko ich z Bratislavy odíde.
■ Celkový počet obyvateľov sa v roku 2050 odhaduje na 520-tisíc ľudí a priemerný vek na 46 rokov.
Ružinov
■ V porovnaní s ostatnými časťami Bra‑islavy je v Ružinove predpoklad rastu pôrodnosti ešte väčší. Očakáva sa, že do roku 2035 stúpne až na takmer 2 deti na ženu.
■ V našej mestskej časti sa očakáva, že prisťahovaných bude dlhodobo každoročne zhruba o 500 viac v porovnaní s tými, ktorí sa z Ružinova odsťahujú.
■ Očakáva sa, že v roku 2035 bude v Ružinove bývať o 5-tisíc ľudí viac než teraz a priemerný vek by mal presiahnuť hranicu 44 rokov.
Celú analýzu nájdete na www.mib.sk
S príchodom nového roku zvyknú ľudia bilancovať ten starý. Aký bol rok 2023 pre vás osobne, a aký pre Bratislavský samosprávny kraj?
Rok 2023 bol akčný, plodný a náročný. V mojom osobnom živote pribudol nový člen rodiny - Jakub Móric. Som hrdý na svoju manželku, že všetko statočne zvládla a som rád, že všetko dobre dopadlo.
Čo sa týka Bratislavského kraja, zrevitalizovali sme desiatky kilometrov ciest, otvorili sme centrá odborného vzdelávania a prípravy na stredných školách, dokončili sme stavebné práce v Divadle Aréna, Bratislavskom bábkovom divadle, seneckej Synagóge i v Kaštieli Čunovo. Rovnako sme pokračovali v očkovaní proti HPV vírusu, otvorili sme moderný športovo-rekreačný areál na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej K. Adlera v bratislavskej Dúbravke, ale aj sme zrevitalizovali záhradu v modranskom kaštieli. Tých vecí, ktoré sa podarili je naozaj veľa a to v každej našej oblasti, o ktorú sa staráme.
Z toho, čo sa vám podarilo v roku 2023, na čo ste najviac hrdý?
Najviac hrdý som na to, že rozvoj kraja sa nezastavil. A to aj napriek obmedzeniam, či už finančného alebo systémového charakteru. Dokázali sme pokračovať v rozbehnutých projektoch a dokonca začať aj nové.
Považujem za veľmi dôležité, že sme nezatvorili oči pred narastajúcimi problémami mladých ľudí a spustili sme pomáhajúci projekt zameraný na duševné zdravie detí s názvom „Je OK, ak nie si OK“. Sily sme spojili s občianskym združením IPčko, ktoré má v tejto oblasti obrovské skúsenosti a najmä výsledky. Cieľom je pomáhať žiakom, učiteľom, ale aj rodičom a najmä dať vedieť, že v tom nie sú sami. Že pomoc existuje. Projekt mal veľký ohlas, preto v ňom pokračujeme aj v tomto roku.
Rovnako ma teší, že aj napriek kríze sme zachránili dotácie. V rámci dotačnej schémy sme tak mohli v roku 2023 podporiť vyše 370 občianskych projektov.
A vyzdvihol by som aj to, že sme otvorili športovo-rekreačný areál na už spomínanej Adlerke, s čím sme priniesli aj unikátny elektronický rezervačný systém. Naším cieľom je sprístupňovať moderné športoviská verejnosti a vytvárať jej tak priestor pre športové aktivity. Adlerka je naša vlajková loď, ale postupne tam budeme pridávať ďalšie možnosti pre športovú činnosť. Stačí ísť na web Bratislavského kraja, vybrať si konkrétne športovisko, konkrétny čas a je to hotovo. Samozrejme ihriská, telocvične, plavárne nebudú len pre žiakov školy, športové kluby a rezervácie, ale vo vybraných časoch bude môcť verejnosť športovať aj zadarmo.
Poďme ale do roku 2024. Tak aký podľa vás bude?
Prelomový a otvárací. To asi najviac vystihuje to čo nás čaká. Stavebne sme dokončili viaceré rekonštrukcie kultúrnych a historických pamiatok, ktoré práve tento rok otvoríme a sprístupníme verejnosti. Naši divadelníci sa už veľmi tešia do svojich vynovených priestorov a verím, že aj verejnosť potešia všetky novinky, ktoré pre nich pripravujeme.
Na rok 2024 sa podarilo schváliť rozpočet – vyše 300 miliónov eur. Aké budú priority, na aké aktivity sa kraj zameria?
Rozpočet je výrazne ovplyvnený najmä znížením daňových príjmov z dôvodu zavedenia nových pravidiel daňového bonusu. A tiež rastúcimi cenami tovarov a služieb z dôvodu stále vysokej inflácie. Napriek tomu ho nepovažujem iba za údržbový. Naopak, dovoľujem si rozpočet označiť za rozvojový. Na rok 2024 sme navýšili finančné prostriedky na všetky kľúčové kompetencie žúp ako sú vzdelávanie, sociálne služby, prímestská doprava, cesty II. a III. triedy a kultúra. Podarilo sa nám navýšiť aj finančné prostriedky do cestovného ruchu.
Postupne dokončíme naše významné investície či už ide o centrá odborného vzdelávania a prípravy v školskej oblasti alebo deinštitucionalizáciu sociálnych služieb. Prebiehať budú revitalizácie parkov v Malinove a Stupave. Pokračovať budeme takisto v rozsiahlej modernizácii cestnej siete na území župy. Čiže ten náš Investičný plán je mimoriadne ambiciózny. Celkový suma investičných výdavkov je na úrovni 70,7 miliónov eur, čo je historicky najvyššie číslo. Do modernizácie ciest II. a III. triedy pôjde vyše 31 miliónov eur. Avšak z celkového pohľadu najviac finančných prostriedkov poputuje do oblasti vzdelávania, a to 108 miliónov eur.
Asi najviac projektov bude dokončených a otvorených práve v oblasti kultúry. Na čo sa obyvatelia kraja môžu tešiť?
V novej divadelnej sezóne 2024/2025 sa môžu obyvatelia kraja tešiť na otvorenie vynoveného Divadla Aréna, ktoré sme komplexne zrekonštruovali. Ide o jednu z najvýznamnejších a najväčších investícii do kultúrnej infraštruktúry na území Bratislavského kraja za posledné dekády. Nielenže sme obnovili divadelnú budovu, ale vytvorili sme jedno z najmodernejších divadiel na Slovensku. Zároveň sme zatraktívnili vnútorné aj vonkajšie prostredie a rozšírili sme obsahovú ponuku. Vytvorili sme tak verejne prístupný areál, ktorý sa bude využívať nielen na divadelné predstavenia, ale aj na rôzne kultúrno-spoločenské podujatia, prípadne príjemné posedenie pri káve na brehu Dunaja v novovzniknutej kaviarni. Kompletne sme obnovili javiskovú technológiu, zvukovú, osvetľovaciu, projekčnú techniku a opravili sme aj vodnú vežu.
Aréna však nebude jediné zrekonštruované divadlo.
Je to tak. Tento rok na staronovú adresu na Dunajskú ulicu vrátime Bratislavské bábkové divadlo. Je to najnavštevovanejšie divadlo v kraji. Roky fungovalo v náhradných priestoroch a konečne má pôvodnú starú budovu komplexne zrekonštruovanú a získalo aj novú prístavbu, kde sa nachádza hľadisko a javisko. Novinkou je zelená strecha, výťah, workshopové priestory, depozitár bábok. Pribudli tu šatne, skúšobňa pre hercov, kancelárie. Premenou prešlo aj foajé, ktoré bude nielen vstupnou bránou do divadla, ale fungovať tu bude detská cukráreň s interaktívnymi prvkami. Má modernú projekčnú, zvukovú a svetelnú techniku, čiže to bude divadlo 21. storočia, čo verím divákom prinesie úplne nový zážitok.
V roku 2024 otvoríme verejnosti aj kultúrne centrum v zrekonštruovanej Synagóge v Senci. Zrevitalizovali sme aj záhradu v Kaštieli v Modre. Obnovili sme tu vodné prvky, ako jazero a fontány, vybudovali sme okrasné záhony a vyvýšené bylinkové záhony. Verejnosť si ju bude môcť pozrieť v blízkej dobe.
V rámci zveľaďovania a obnovy historických a kultúrnych pamiatok ste sa pustili aj do komplexnej rekonštrukcie Kaštieľa v Čunove. Čo v ňom verejnosť nájde a kedy doň oficiálne bude môcť vstúpiť?
V čunovskom kaštieli nájde dušu unikátne Ekocentrum, ktoré v regióne dlhodobo absentovalo. Určené bude odborníkom, školám, žiakom, ako aj širokej verejnosti všetkých vekových kategórií, tak z Bratislavského kraja, ako aj celého Slovenska, s presahom na rakúske a maďarské územie. Slúžiť bude na workshopy, vzdelávacie programy pre žiakov a študentov, exkurzie, dobrovoľnícke dni, letné tábory či cezhraničné konferencie. V budove kaštieľa vznikne interaktívna expozícia zameraná na rôzne oblasti prírodného dedičstva regiónu ako sú Delta Dunaja či Lužné lesy. Vnútri budú tvorivé dielne a multifunkčná sála. V záhrade zase umiestnené rôzne zážitkové a interaktívne prvky ako biotopové jazierko schopné samočistenia, šplhací totem, interaktívna stena, zážitkový chodník „bosou nohou“, ako aj záchranná stanica pre zranené živočíchy. Otvorené pre verejnosť bude od jari 2024.
Čo sa týka modernizácie a rekonštrukcií župných komunikácií II.a III. triedy, tam bol kraj veľmi aktívny. Budete v tomto tempe pokračovať?
V rozsiahlej modernizácii ciest II. a III. triedy budeme samozrejme pokračovať aj v tomto roku. Do údržby a rekonštrukcie župných komunikácií plánujeme investovať vyše 31 miliónov eur. V rámci revitalizácie zmodernizujeme okolo 61 km ciest a sedem mostov. Cesty rekonštruujeme modernými technológiami, napríklad recykláciou za studena alebo za horúca, čím nielen šetríme materiál a životné prostredie, ale výsledný efekt je trvácnejší a kvalitnejší.
Súčasťou investícii bude aj nákup ďalšieho menšieho príslušenstva pre správcu župných komunikácií v celkovej hodnote 850 000 eur.
Našu psychiku počas života „testujú“ rôzne situácie. Enormné nároky sú kladené na deti v rodine, v škole, medzi rovesníkmi. Dospelí zase čelia vysokým požiadavkám na pracovisku, v kolektíve či v manželstve. Ako si môžeme v situáciách, keď sa necítime dobre, sme sklamaní, smutní či osamelí, pomôcť? A naopak, ako môžeme pomôcť tým, ktorí to potrebujú?
Vianoce sú obdobím, kedy omnoho častejšie hovoríme o smútku, depresii a osamelosti. Obdobie, ktoré je pre väčšinu z nás stelesnením radosti a rodinnej pohody, totiž mnohí ľudia prežívajú úplne inak. A nejde len o osamelých starších ľudí, ale aj o mladých, často ešte deti, alebo mužov i ženy v najlepšom veku, na ktorých by ste to vôbec nepovedali.
Navštívili sme preto Občianske združenie IPčko, ktoré poskytuje pomocnú ruku nielen v online priestore, ale aj v pobočkách pôsobiacich v každom kraji na Slovensku. Odborná poradkyňa PaedDr. Zuzana Juráneková, MBA, nám priblížila nielen problémy, s ktorými sa na IPčko klienti obracajú, ale objasnila aj varovné signály, ktoré by sme si mali všímať u svojich blízkych a nepodceňovať ich. Taktiež poskytla rady, ktorými môžeme ľuďom v ťažkých situáciách pomôcť.
Čo je spúšťačom problémov?
Najčastejšie pomoc vyhľadávajú ľudia s pocitom osamelosti. Nejde však iba o sociálnu osamelosť, lebo osamelý sa môže cítiť aj človek obklopený ľuďmi. Takýto stav je spojený so stresom a tlakom. Často máme pocit, že musíme podať skvelý výkon, aby sme mali hodnotu pre tých ostatných vo všetkých oblastiach nášho života – vo vzťahu k rodičom, k rovesníkom, ku škole, ku kolegom...
Pre naplnenie tejto potreby predovšetkým mladí ľudia posúvajú svoje hranice, robia veci, ktoré nám, dospelým, doslova rozum neberie. Je to veľakrát preto, aby boli dosť relevantní, aby ich rovesníci prijali. Tak isto sa ale môžeme správať v partnerských a pracovných vzťahoch, kedy nás môže trápiť obava, že nebudeme dobrí pre partnera alebo šéfa.
Ak ostaneme bez možnosti nájsť bezpečné miesto alebo dôverného človeka, s ktorým by sme mohli zdieľať tieto svoje pocity, môže sa to preklopiť do ďalších ťažkostí. Často odbornú pomoc vyhľadajú ľudia, ktorí majú úzkosti, depresiu, symptómy depresie, prepadajú sebapoškodzovaniu, majú myšlienky na ukončenie života alebo sa ocitnú na hrane života a smrti.
„Domorodci“ vs. „prisťahovalci“
Každá generácia má svoje špecifiká, ktoré nás viac či menej ovplyvňujú. Menia sa v kontexte času a prostredia, ktoré je pre mladých ľudí prirodzené. Pokým my sme boli „deti ulice“, dnešná generácia mladých prirodzene využíva online prostredie. Zato fenomény v tomto priestore vedia ublížiť naprieč generáciami. Mladí ľudia, tzv. digitálni domorodci, nerozlišujú online a offline svet. Pre nichje to jeden životný priestor.
Ale generácia dospelých – digitálnych prisťahovalcov – ktorí sme poznali svet aj bez technológií, často mladým hovoríme, že „na“ internete nežijú reálny život. Ale nie je to tak. Komunikácia vo svete internetu má pre nich rovnakú hodnotu ako osobný kontakt. Naprieč generáciami vedia ublížiť hejty, nenávistné komentáre, online podvody či napríklad body-shaming (kritizovanie vzhľadu). Tieto aspekty digitálneho sveta sú zraňujúce pre každého z nás.
Na rozdiel od dospelých, mladí ľudia ešte nedisponujú tzv. zvládacími stratégiami, a preto niektoré situácie dokážu dospelí vyriešiť ľahšie ako mladí, bez fatálnych dôsledkov.
Až po dvadsiatom roku života dozrievajú časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za vyhodnocovanie rizika, následkov a dôsledkov. Dieťa do veku 10 rokov hľadá bezpečie u rodičov. Tínedžer sa chce prirodzene oddialiť od rodičov, chce ísť do veľkého sveta, chce si vyskúšať ako to funguje, a zároveň je to obdobie, kedy najviac potrebuje pomoc dospelých. No práve u dospelých pomoc hľadá najmenej. V tejto etape života chce človek riešiť svoje problémy už sám.
A preto niekedy pristupuje k problémovým situáciám extrémne, rizikovo, ba až fatálne.
Ako pomôcť?
Všímajme si ľudí okolo seba. Akákoľvek zmena, ktorá sa vymyká tomu, čo bolo štandardné, zaužívané, môže naznačovať, že v živote človeka sa niečo deje. Už len to, že si to všimneme a naberieme odvahu ponúknuť dotyčnému pomoc, je preňho svetielkom nádeje. Nie je žiadnou hanbou obrátiť sa s problémom aj na odborníka. Podstatné je, že budeme nápomocní a nablízku. Dávajme si ale pozor na to, aby otázky typu „Ako sa máš?“ alebo „Ozvi sa, keby si niečo potreboval,“ neboli iba frázami.
Ak sa o dotyčného zaujímame iba so zdvorilosti, tak to radšej nerobme. Falošná nádej na pomoc môže viac ublížiť. Pomoc by sme mali sľúbiť iba vtedy, ak to myslíme vážne. Treba si uvedomiť, že náš blízky nás môže potrebovať práve v čase, kedy my čas nemáme. Aj v tomto prípade vieme byť citlivý a dať najavo, že síce v tejto chvíli nemôžeme, ale vnímame to, čo nám človek hovorí a potrebuje.
Možno by v takom prípade stačilo, ak by sme prejavili záujem napríklad cez telefón alebo správou alebo môžeme poskytnúť aj informáciu o ďalších formách pomoci. Hlavne ho neodbime slovami „Teraz nemám čas“ alebo „Zavolám ti neskôr“, ale neurobíme tak. Ak by sme sľúbili veci, ktoré sú nad rámec našich možností, nikomu nepomôžeme, ale ublížime. Preto treba ponúkať transparentnú pomoc, aby bola pre obe strany čitateľná. Iba tak vieme byť užitoční.
Celý článok spolu s informáciami o tom, ako sa prejavuje či uvoľňuje napätie, úzkosť a stres nájdete na www.ruzinov.sk.
Ako komunikovať, ak badáme, že nášho blízkeho niečo trápi
ČO HOVORIŤ
Chcem ti pomôcť.
Zálež mi na tebe.
Neviem si predstaviť ako sa cítiš.
Ak mi dovolíš, budem hľadať riešenie s tebou.
Budeme v tom spolu.
Obdivujem ťa ako to zvládaš.
Super, že sa o tom môžeme rozprávať
ČO NEHOVORIŤ
Čo ti zase je?
To prejde. Chce to čas.
Viem, ako sa cítiš.
Aj ja som to zažil.
Aj horšie veci sa stávajú.
Mať tvoje problémy...
Deti v Afrike hladujú a teba trápi iba toto?
OZ IPčko
V roku 2012 primárne vzniklo za účelom pomoci mladým ľuďom v nepriaznivej životnej situácii a poskytovanie bezplatných a anonymných psychologických služieb formou online chatu a e-mailového kontaktu. Ľudia sú v anonymnom prostredí zdieľnejší, otvorenejší. Je za tým psychologický fenomén, ktorý sa volá disinhibičný efekt.
Anonymita je jedným z tých najväčších faktorov. V období pandémie začalo na chatovacie linky prichádzať okrem mladých aj množstvo starších ľudí. A dokonca aj seniorov. Strach z pandémie bol zrazu väčší ako strach z technológie. Odkedy sa potvrdil prvý prípad koronavírusu na Slovensku, tak im doslova explodovali linky. Preto sa IPčko zmenilo na linku pomoci pre všetkých – pribudlo videoporadenstvo a kontakt cez telefón.
Rok 2019 končili so štatistikou pomoci pre 25-tisíc mladých ľudí za celý rok. V pandemickom roku 2020 ich bolo cez 50-tisíc, v roku 2021 viac ako 70-tisíc a v roku 2022 cez 100-tisíc. V tomto roku sa na odborníkov IPčka počas polroka obrátilo až 97-tisíc kontaktov so žiadosťou o pomoc. Či už to bola pandémia, neskôr vojna, polarizácia, napätie – toto všetko dolieha na duševné zdravie. Našťastie v narastajúcich číslach vidia, že stále viac ľudí hľadá pomoc miesto toho, aby ostali so svojim problémom sami.
Časom vznikol výjazdový tím psychológov, ktorý sa volá Krízový intervenčný tím IPčko a pôsobí v každom kraji na Slovensku. Prichádza priamo na miesta, kde sa daný človek v núdzi nachádza. V krajoch vznikli centrály – Centrá krízovej intervencie - Káčko. Sem môžu ľudia za psychológom osobne prísť. Stačí sa objednať e-mailom. Pomoc je rýchla a bezplatná. Fungujú formou tzv. prvej pomoci, poskytnú niekoľko stretnutí a potom sa klienta snažia nasmerovať na ďalšiu pomoc – na psychiatrov, psychológov, psychoterapeutov.
Na Slovensku majú päť klubov, v ktorých poskytujú priestor pre mladých ľudí. V neformálnom prostredí tak môžu získať okamžitú pomoc od psychológov. Tieto priestory poskytujú rôzne druhy hier, technológií a podporný a rozvojový program. V takomto neformálnom prostredí môžu byť v kontakte aj so psychológom.
Nie každý má šťastie stretnúť v živote partnera, po boku ktorého aj zostarne. Ale viete si predstaviť byť vo vzťahu s tým istým partnerom dlhých 70 rokov? Manželia Kubíkovci z Ružinova toto šťastie mali a v auguste oslávili platinové výročie svadby.
25-ročný šofér Ján z Vrbového pri Piešťanoch a 22-ročná brašnárka Mária z Bratislavy mali svadbu 8. augusta 1953. V slnečnú letnú sobotu spečatili po necelých dvoch rokoch známosti v Bratislave svoj manželský sľub a na svadobnú hostinu im prišlo 74 pozvaných hostí. Dnes už 95-ročný Ján a 92-ročná Mária si stále živo spomínajú nielen na svoj svadobný deň, ale aj na deň, kedy sa zoznámili. Mária šila pre istú zákazníčku kabelky, ktoré jej prišiel vyzdvihnúť v tom čase vojak základnej vojenskej služby Ján.
Ako to začalo?
„Ešte v ten večer sme išli do Tarandy (kaviareň na nádvorí SNG, kde cez víkend podvečer hral salónny orchester – pozn. red.) tancovať a v ten večer mi dal aj prvú pusu. A už sme spolu chodili,“ spomína s úsmevom na prvé stretnutie pani Mária. Potom prišlo, ako sa patrí, aj oficiálne požiadanie o ruku. A bola svadba. Na radnici aj v evanjelickom kostole na Legionárskej. Na začiatku manželstva žili v 1,5-izbovom byte u Máriiných rodičov. V tom čase ich tam bývalo jedenásť. O pár rokov neskôr sa presťahovali do Ružinova, kde bývajú dodnes.
Veľká rodina
Manželia Kubíkovci spolu vychovali tri deti – jedného syna a dve dcéry. Syn zomrel pred 13 rokmi. Majú päť vnúčat a v týchto dňoch do rodiny Kubíkovcov pribudne už aj piate pravnúča – dievčatko. O starkých sa starajú dcéry. Jedna z nich býva neďaleko, a tak sú spolu v dennodennom kontakte.
V dobrom aj zlom
Pán Ján síce toho veľa nenahovorí, ale podľa slov jeho manželky je to skôr muž činu. Keď mala Mária 33 rokov diagnostikovali jej rakovinu. Našťastie, liečba bola úspešná. Manžel sa v ťažkých časoch jej choroby postaral nielen o ňu, ale aj o ich tri deti. A čo si najviac cenia jeden na druhom? „Vernosť po celý život, pomoc pri mojej chorobe a spoľahlivosť,“ vymenovala bez zaváhania manželove prednosti Mária. A čo na Máriu povedal Ján? Skôr, než stihol na otázku odpovedať, predbehla ho jeho manželka so slovami: „On má rád moju kuchyňu.“ Na otázku, či ho manželka nekomanduje, odpovedal stručne: „Nie.“ A ona s humorom dodala: „Ani by sa nedal. Je to tvrdohlavý Vrbovan. Celý život. Aj dnes ešte niekedy.“ Prišlo u nich za tých dlhých sedemdesiat rokov k nejakej kríze? „Nie. Ani raz. My sme sa nikdy nehádali. Všetko išlo hladko,“ povedal s vážnosťou pán Ján.
Každodenné radosti
Mária, ako pravá Prešporáčka hovorí plynule maďarsky aj nemecky. „Nemecky hovorím stále, lebo keď sa rozprávam sama so sebou, tak iba po nemecky,“ dodáva s úsmevom. V mladosti veľmi rada čítala, hlavne romantickú beletriu. S obľubou vyšívala, háčkovala oblečenie, vianočné ozdoby, dečky... Ako sama tvrdí, uháčkovala asi 400 – 500 kusov dečiek. Máriou vyšívané obrazy im dodnes zdobia byt. Na jednom z nich zvečnila aj svojho manžela. Pán Ján miloval prechádzky v prírode, ale aj v meste. Ružinov, v ktorom žijú už dlhých 62 rokov pozná ako svoju dlaň. Aj dnes si napriek svojmu úctyhodnému veku ešte stále rád zájde na prechádzku aspoň v okolí bytovky. Aj po 70. rokoch ich baví spolu tráviť čas. Niekedy majú aj spoločné myšlienky. Pán Ján ešte stále rád číta knihy, hrajú karty a pani Mária mu s obľubou do toho kibicuje. Čas si krátia aj krížovkami a Ján si často pozrie aj televízny futbalový prenos.
Vždy elegantne oblečený sivovlasý pán s pevným stiskom ruky na svoj vek rozhodne nevyzerá. Usmievavá a veselá pani Mária kvôli problémom so srdcom a nohami už von síce nechodí, ale ani napriek tomu z nej srší optimizmus a energia. Platinové výročie svadby oslávili v rodinnom kruhu. Zrejme aj rodinná súdržnosť, vzájomná láska a tolerancia sú pre manželov Kubíkovcov hnacím motorom.
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com)
3. apríl
Poslanecké stredy 16:30 – 17:30
Vladimír Sirotka (Ostredky)
10. apríl
Poslanecké stredy 16:30 – 17:30
Peter Strapák (Trnávka)
17. apríl
Poslanecké stredy 16:30 – 17:30
Michal Gašaj (Nivy)
24. apríl
Poslanecké stredy 16:30 – 17:30
Tomáš Alscher (Starý Ružinov)
15. máj
Poslanecké stredy 16:30 – 17:30
Miroslav Bilík (Ružová dolina) Stretnutia s poslancami sa konajú v priestoroch MÚ na Mierovej 21.
Predstavujeme vám výber z toho najlepšieho, čo môžete v rámci kultúrnych a spoločenských podujatí v mestskej časti Ružinov v mesiaci marec zažiť.
Všetky aktuálne informácie o dianí v mestskej časti nájdete na oficiál - nom webe a na facebooku:
www.ruzinov.sk www.facebook.com/Bratisla - vaRuzinov
Ďalšie užitočné stránky:
Cultus Ružinov www.cultusruzinov.sk
Knižnica Ružinov www.kniznica-ruzinov.sk
Verejnoprospešné služby Ružinov www.vpsr.sk | @RuzinovskyPodnik
Predstavujeme vám výber z toho najlepšieho, čo môžete v rámci kultúrnych a spoločenských podujatí v mestskej časti Ružinov v mesiaci apríl zažiť.
Predstavujeme vám výber z toho najlepšieho, čo môžete v rámci kultúrnych a spoločenských podujatí v mestskej časti Ružinov v mesiaci február zažiť.
ktorý je súčasťou 19. ročníka ČSOB Bratislava Marathonu, odštartuje 6. apríla 2024 o 14:00 hod. pri Eurovea.
Ambasádorom ružinovských pretekárov je Centrum aktívneho starnutia, ktorého zakladateľ prof. MUDr. Dušan Hamar, PhD. so svojim tímom pripraví pre prihlásených aj inštruktážne stretnutie.
Mestská časť Ružinov uhradí účastníkom štartovné a poskytne reprezentačné tričká.
V cieli všetci dostanú pamätnú medailu a občerstvenie. TRAŤ DLHÚ 4,2 KM JE MOŽNÉ PREBEHNÚŤ ALEBO PREKRÁČAŤ ( AJ S PALIČKAMI NW)
PRIHLASOVANIE
Záujemcovia z kolektívov cvičencov, denných centier a klubov JDS sa prihlasujú u vedúcich. Individuálne je možné sa prihlásiť na miestnom úrade (kancelária prvého kontaktu, p. Remenárová). Informácie získate aj na tel. číslach: 02/ 48 284 451 alebo 0904 883 249.
Uzávierka prihlásenia je 6. marca 2024
Má iba 17 rokov, ale v posledných dňoch vybojoval pre Slovensko dva mimoriadne cenné kovy. Adamovi Hagarovi sa na krku leskne striebro z mládežníckej olympiády a aj bronz z juniorského svetového šampionátu. My sme sa s ním rozprávali počas tréningu. Vedeli ste, že trénuje na Zimnom štadióne V. Dzurillu v našej mestskej časti?
Na tréning prichádza usmiaty mladý muž. Po získaní spomínaných cenných kovov má dobrú náladu. „Cítim sa pripravený znova trénovať, po týchto úspe‑ choch som spokojný,“ prezradí nám. Vraj bronz má pre neho ešte väčší význam ako striebro. „Lebo na MS bola väčšia konkurencia,“ objasní. Spokojný s výkonom je aj jeho tréner Vladimir Dvojnikov. Hovorí, že takto vidí zmysel svojej práce: „Pri druhom mieste chýbalo na víťazstvo pol boda. Sme veľmi spokojní.“
Po prílete z Tchaj-pej, kde sa šampionát konal, je Adam na ľade hneď na druhý deň. Nepotrebuje žiadne prestávky, ústupky, oddych. A ani nechce. „Našťastie nemávam jetlagy a motivuje ma láska k športu. Chcem vždy vyhrávať, posúvať sa ďalej, byť vždy lepší ako som bol predtým.“ Študuje pritom v Trnave, na tréningy chodí do hlavného mesta. Individuálny plán v škole vraj nepotrebuje. Keď sa ho pýtame, ako to stíha, len sa pousmeje a mykne plecom: „Normálne.“
Pred majstrovstvami sveta by brali umiestnenie aj do siedmeho miesta. Minulú sezónu bol na rovnakom podujatí na 14. priečke. Tréner má však recept na úspech, ktorý Adamovi prízvukuje: „Zabudni, čo bolo pred dvoma týždňami. Dôležité je, čo je teraz.“
Adam nie je v rodine jediným, kto sa venuje krasokorčuľovaniu. Z troch súrodencov našli záľubu v tomto športe všetci traja. Aj staršia sestra bola na mládežníckej olympiáde, v nórskom Lillehammeri, skončiť však musela pre zranenie. Najmladší z troch súrodencov má 9 rokov, ale tiež ho to ťahá na ľad. Od samého ma‑ lička, rovnako ako Adama. „Prvýkrát som bol na ľade, keď som mal asi 3-4 roky, boli sme na verejnom korčuľovaní v Trnave,“ prezrádza.
Kritici o ňom hovoria, že má našliapnuté na úspešnú kariéru. Komentátori na svetových podujatiach zase upriamujú pozornosť na jeho stoický pokoj. Takto podľa nich môže byť súčasťou svetovej špičky. „Za všetkým je prístup. V rodine, v škole, na tréningoch. Je veľmi zodpovedný. Nikdy netrénuje „iba tak“. Keď sa mu nedarí, nepovie, že nevadí. Robí to tak, aby to bolo kvalitné, dôležitá je pre neho aj mužská dôstojnosť. Nikdy neukazuje slabosť a nikdy nefňuká,“ prezrádza časť z tajomstva úspechu muž, ktorý Adama trénersky vedie. Dvojnikov dodáva, že potrebný je samozrejme aj talent, poctivá práca a zod‑ povednosť voči rodine a ľuďom, ktorí mu pomáhajú. Mladý krasokorčuliar vie však dať najavo aj svoje emócie. Športoví novinári sa predháňali, keď hovorili a písali o tom, ako sa Adam teší po dokončení svojej jazdy.
Vedel, že zajazdil dobre a mohol byť z toho úspech. Pred sebou má však už ďalšiu výzvu - účasť na seniorskej olympiáde. Kvalifikácia je už na budúci rok. „Musím popracovať na jazdách, je treba upraviť choreografie, zaradiť štvorité skoky. Pri tých je dôležité nájsť techniku, skok sa dá zrotovať, ale dôležité je ho udržať,“ objasňuje Adam. Už teraz je však pripravený spraviť všetko pre to, aby bol čo najlepšie pripravený. Na športovom poli má aj svoj vzor: „Yuzuru Hanyū... veľké meno v krasokorčuľovaní...“ 29-ročný Japonec je považovaný za najlepšieho krasokorčuliara v histórii. Má dokonalé technické prevedenie, veľké množstvo prvkov a skvostný umelecký prejav.
Adamovi sme ukradli z tréningu niekoľko cenných minút. Dovolil nám to tréner, inak by to nebolo možné. Zodpovednosť a disciplína je to, čo môže mladého slovenského reprezentanta priviesť k ďalším úspechom – ako na ZOHM v kórejskom Kangwone alebo MSJ v Tchaj-peji. Možno raz sa bude jeho meno skloňovať tak často ako mená Ondrej Nepela alebo Jozef Sabovčík. A my mu na tejto ceste držíme palce!
550 hráčov rozdelených do 27 tímov, týždenne 80 tréningov, 55 trénerov, ktorí okrem športu dbajú aj na osobnostný rozvoj. Najväčší mládežnícky futbalový klub na Slovensku SDM Domino oslavuje 30 rokov od svojho založenia. Zablahoželať mu prišla aj futbalová legenda Marek Hamšík.
Toto ešte ružinovská Trnávka nezažila! V kalendári bol síce obyčajný štvrtok, ale pred Dominom sa schádzali stovky ľudí. Od tých najmenších až po najstarších. Najmenší futbalisti boli v dresoch po kolená v sprievode otcov aj mám, tí starší zase s „čírom“ na hlave kopírujúc jedného z najznámejších slovenských futbalistov. Parkoviská boli v okolí plné, každý si niesol v ruke telefón pripravený na fotenie.
Hviezdny gratulant
SBD Domino oslávilo 30 rokov a ten, kto sfúkol sviečky na torte, bol práve Marek Hamšík, ktorého charakterizoval aj typický „kohút“ na hlave. To je však už minulosť. „Dávno som vedel, že keď skončím s futbalom, vlasy pôjdu dolu,“ prezradil s úsmevom muž, ktorý si v reprezentácii odkrútil množstvo zápasov. Na jeho špičkový výkon sa mohli vždy spoľahnúť nielen reprezentační tréneri, ale radosť robil aj fanúšikom.
V súčasnosti sa Hamšík okrem práci pri seniorskom SK-tíme venuje aj rozvoju mládežníckeho futbalu. „Viem, koľko práce a úsilia zo strany trénerov a aj rodičov je za fungovaním a rozvojom mládežníckeho futbalového klubu,“ povedal. Stovkám mladých futbalistov aj futbalistiek zaželal, aby sa športu venovali s vášňou a ten im prinášal maximum radosti. A čo zaželal SDM Domino? „Aby minimálne ešte ďalších 30 rokov fungovali a vychovali šikovných úspešných futbalistov“.
Nielen o športe
Či z mladých futbalistov vyrastú také hviezdy ako Hamšík, ktorý pôsobil aj v Taliansku, Číne či Turecku, je len na nich. Klub však kladie dôraz nielen na športový, ale aj osobnostný rozvoj mladých ľudí. „Chceme, aby futbal nebol iba cieľ, ale aj prostriedok k zodpovednému a férovému životu, ktorému sa učíme už na ihrisku,“ hovorí prezident klubu Tibor Reimer. Len tak z malých športovcov vyrastú ikony, ktorých podpis bude chcieť mať doma každý. Presne ako ten Hamšíkov.
Volko aj Fehérváry
Na autogramiáde rozdal Hamšík stovky podpisov, po podpiskartách sa len tak zaprášilo. „Tati, toto si doma odložím,“ zaznelo v dave. Malý chlapec hrdo zvieral v rukách podpísanú šiltovku. Iný si zase niesol podpísané tričko, ďalší zase plagát. Ak z nich aj nevyrastú noví „Hamšíkovia“, môžu sa presadiť aj v iných športoch. Veď na Domine začínal napríklad šprintér a halový majster Európy v behu na 60 metrov Ján Volko. Futbal tu hrávali aj úspešní hokejisti Adam Liška, Martin Fehérváry či Ondrej Rusnák. Odchovankyňou SDM Domino je tiež slovenská futbalová reprezentantka Tereza Mrocková.
Na Slovensku má futbal bohatú tradíciu a teší sa veľkej obľube. Stále sa rodia nové a nové talenty, ktoré ale treba správne podchytiť už v útlom veku. A práve aj práci s mladými nádejnými futbalistami sa venuje cez Útvar talentovanej mládeže podporovaný Futbalovým zväzom - Futbalový klub Inter - ktorý má zázemie v Ružinove.
Keď bol v roku 1940 založený klub Apollo, asi nikto netušil, že sa časom pretransformuje do jedného z najvýraznejších bratislavských futbalových klubov FK Inter Bratislava a vychová množstvo kvalitných hráčov. Medzi nich patria napríklad Jozef Barmoš, Ladislav Jurkemik, Titus Bubeník, Ľubomír Luhový, Vladimír Weiss a mnohí ďalší. Inter bol kedysi najväčším dodávateľom hráčov do reprezentačných mužstiev Slovenska.
Ide im karta
Po predaji licencie klubu sa Inter v roku 2009 presťahoval z dlhoročného zázemia na Pasienkoch do Ružinova, do priestorov na Drieňovú. Jeho prezidentom sa stal bývalý reprezentant, odchovanec Interu Jozef Barmoš, ktorý v klube pôsobí dodnes. Klub má vo svojom portfóliu 420 zverencov rozdelených v 20 tímoch. Z toho sú dva ženské – žiačky a dorastenky. Muži hrajú síce 4. ligu BFZ, no v sezóne 2023/24 dominujú a doteraz (v čase uzávierky tohto čísla) ešte neprehrali ani jeden zápas. Mladší a starší žiaci v tejto sezóne kopú 1. a mladší a starší dorastenci zase 2. ligu.
Dôležité je športové srdce
Tí najmenší futbalisti vo veku 4-5 rokov majú tréning raz do týždňa, mladší žiaci už dva razy týždenne, plus zápasy, starší žiaci trikrát a víkendový zápas, dorastenci trénujú štyri dni v týždni, plus absolvujú súťažný zápas cez víkend. Zápasy hrajú zverenci nielen s klubmi v Bratislave, ale po celom Slovensku. Šport je stále fyzická záležitosť. Futbal na konzole nie je futbal. Prvé veľké sito je vo veku 12-13 rokov, keďže sa hrá na celé ihrisko, strieda sa hokejovo, neskôr sa strieda podľa počtu. Tam sa niektorí zlomia aj kvôli kondícii, strácajú pozíciu, prichádzajú rastové či školské problémy. Ako si myslí Jozef Barmoš, nie každý zverenec je ochotný znášať tréningovú záťaž. Ak niekto nemá športové srdce, žiaden šport si ho neudrží.
Nie je prestup ako prestup
Nábor mladých talentov začína už od 4. roku, no priebežne sa káder vo všetkých kategóriách dopĺňa raz ročne. „Záujem detí o futbal je stále veľký, no musíme si dávať pozor aj na tzv. špiónov, ktorí nám lákajú kvalitných hráčov do konkurenčných klubov,“ vysvetľuje dlhoročný prezident Interu Jozef Barmoš a pokračuje: „Dnes je prestup jednoduchší ako kedysi, od klubu nemusí mať na prestup žiadne povolenie. Napríklad - odíde ako šikovný útočník, ktorý dáva veľa gólov. Konkurencia z neho urobí v klube záložníka, potom obrancu, náhradníka a nakoniec skončí na tribúne. Aj také veci sa stávajú.“
Kvalifikovaní tréneri
Futbal je hra, ktorá sa vyvíja. Iný futbal sa hral kedysi a iný sa hrá dnes. A tak úspech futbalového mužstva závisí aj od prístupu a kvalifikácie trénera. Futbalom zapálený personál, profesionálny prístup, sústavné vzdelávanie trénerov – to sú predpoklady pre úspešný klub. Medzi trénermi Interu sú aj bývalí hráči nielen tohto klubu, ale aj iných alebo učitelia telocviku. Všetci však musia mať potrebnú trénerskú kvalifikáciu. V klube pôsobia aj študenti FTVŠ, ktorí trénujú najnižšie kategórie alebo sú asistentmi trénerov. Každý mančaft má na certifikovaných pozíciách svojho hlavného trénera, asistenta a vedúceho mužstva.
Bratislave chýbajú tréningové ihriská
FK Inter má v užívaní areál na Drieňovej s jedným trávnatým ihriskom. To však ale na kapacitu zverencov ani zďaleka nestačí. Preto si na tréningy komerčne prenajímajú iné ihriská v Bratislave a počas zimnej sezóny aj telocvične. Keďže klub žije iba z členských príspevkov a okrem prenájmov aj údržba trávnatého ihriska niečo stojí, nie je vždy jednoduché pre vedenie klubu vyjsť s financiami. Klubu by veľmi pomohol aspoň umelý trávnik a osvetlenie ihriska.
„Z Bratislavy za posledných tridsať rokov doslova zmizlo 45 ihrísk. Je to veľká škoda, pretože potom sa dejú veci, že záujem detí o šport nie je kde naplniť. V ideálnom svete by developer postavil napríklad pri letisku tri ihriská so zázemím vedľa seba a problém by bol vyriešený,“ zhodnotil situáciu s nedostatkom priestorov pre futbal prezident Barmoš. Ale aj napriek starostiam s priestormi a financiami sa klubové srdce Jozefa Barmoša nezaprie. „Našim cieľom je vychovať deti, aby sa od najnižšieho ročníka dostali až po kategóriu mužov,“ dodal na záver.