Komplexná bytová výstavba, magická formulka, ktorá opakovane znela v súvislosti s výstavbou sídlisk počas socializmu, podobne ako z dnešných sloganov developerov a predajcov nehnuteľností, akoby stratila význam. Dnes už zabudnutý pojem nám pripomína len dobu vyprázdnených hesiel totality.
Ak by sme pojem Komplexná bytová výstavba chceli preložiť do dnešného jazyka, išlo o koncept výstavby novej modernej mestskej štvrti s infraštruktúrou pre nákupy, prácu aj relax, teda všetkým, čo k funkčnej mestskej štvrti patrí. A teda nielen bytové domy, ale aj obchody, kde budú môcť obyvatelia nakupovať, kultúrne či športové zariadenia, kde budú oddychovať, administratívne budovy a prevádzky, kde budú pracovať a nakoniec aj objekty, ktoré prilákajú nielen miestnych sídliskových obyvateľov, ale aj návštevníkov. Dobový zaužívaný výraz pre takéto stavby bol občianska vybavenosť celomestského alebo nadokrskového významu. Ak sa podarilo úspešne zrealizovať aj takúto architektúru v novostavbe sídliska, znamenalo to úspech pre celý projekt. Sídlisko sa nestalo len uzavretým svetom, spálňou pre svojich obyvateľov, ale aj lákadlom pre ľudí z iných mestských častí či miest. Sídliská sa v dobovom pohľade až prostredníctvom realizácie stavieb celomestského charakteru stávali plnohodnotnou súčasťou mesta.
Veľkokapacitný hotel
Sídlisko Ružinov z tohto pohľadu patrí medzi úspešné mestské štvrte, podarilo sa v ňom už za prvých 15 rokov jeho existencie zrealizovať viacero objektov nadokrskového významu. Boli to administratívne budovy, nemocnica a obchodný dom, azda však najcharakteristickejším typom stavby celomestského významu, ktorý je zameraný predovšetkým na návštevníkov z iných miest alebo zahraničia, je hotel. Prvým ružinovským hotelom bol Hotel Bratislava, postavený v roku 1974. S 950 lôžkami patril medzi hotely s najväčšou ubytovacou kapacitou v Bratislave, svedčí o tom aj porovnanie s kapacitou hotela Kyjev, ktorý mal oproti hotelu Bratislava menej ako polovicu, len 418 lôžok. Tento nepomer vychádzal zo štandardu oboch hotelov, ten ružinovský akiste nepatril do skupiny najluxusnejších, napriek tomu spĺňal vyššie dobové kritériá hotelu určeného pre zahraničných návštevníkov v takzvanej kategórii B*.
Výzva z panelových prefabrikátov
Nielen hotel bol určený pre zahraničných hostí, ale aj samotná stavba a jej architekti pochádzali zo zahraničia - zo susedného Maďarska. Mladý architekt József Finta navrhol už na konci 60. rokov hotel Volga v Budapešti, ktorý sa stal jedným z najpublikovanejších maďarských diel svojej doby v zahraničí a zaujal aj v Bratislave. Fintu teda oslovili kvôli výstavbe, tento raz v priestore relatívne čerstvo dokončeného sídliska v Ružinove – na Pošni. Nebola to však jednoduchá úloha - musel navrhnúť hotel z prefabrikovaných panelových dielcov, určených pre stavbu bytov, teda z lacného materiálu, na ktorý neboli pri projektovaní hotelov architekti zvyknutí ani vo východnom, socialistickom bloku. Finta však dokázal napriek tomuto obmedzujúcemu prostriedku vytvoriť zaujímavú stavbu, ktorá zapadala do prostredia panelového sídliska a zároveň neobvyklým prevedením architektonických detailov farebných, kovových lodžií či neónových nápisov odlíšil svoj hotel od okolitej bežnej bytovej výstavby. Dôležité však bolo že sa mu podarilo vtipne a efektne vyriešiť koncept samotného dispozičné členenie hotelu zo skladačky panelov určených pre byty, Neobvyklým pre dnešné, ale aj vtedajšie riešenie hotelových izieb, bol samotný počet lôžkových izieb, kde takmer tretinu tvorili veľké trojlôžkové izby. Dôležitou časťou celého hotela však nebol len obytný trakt, ale aj blok s kongresovou sálou, reštauráciou a barom. Napriek použitiu lacných základných stavebných materiálov sa architektovi spolu s jeho budapeštianskym kolegom Királym, špecialistom na interiéry, podarilo vytvoriť priestory, ktoré sa vo svojej dobe vyrovnali aj hotelu Kyjev, ktorý vo svojej ére patril medzi najmodernejšie a najluxusnejšie hotely v Československu. Samotná stavba teda znamenala významný posun v práci s panelovými prefabrikátmi a prostredníctvom odlišného „oka“ maďarských architektov priniesla osviežujúce architektonické formy do prostredia sídliska. Samotné umiestnenie hotela nekorešpondovalo s prvotnými návrhmi riešenia tejto zóny, bol umiestnený akosi mimo plánovaného centra a zároveň svojou spoločenskou časťou odklonený od najbližšej obytnej časti sídliska. Zároveň jeho značná vzdialenosť od Tomášikovej ulice naznačovala predstavy o rozvoji tejto ulice ako nového priečneho bulváru Ružinova. Okolie hotela sa za 40 rokov od jeho vzniku značne zmenilo, zahustilo.
Donedávna ešte svietili sýtočervené a modré kovové konštrukcie lodžií pomedzi bytové novostavby, rekonštrukcia hotela, ktorá už finišuje, však zmazala aj to. Pod vrstvou polystyrénu a decentných šedých odtieňov omietky sa stratil charakteristický, pestrý výraz Hotela Bratislava. Ak si ho však chcete pripomenúť, stačí zájsť k botanickej záhrade, kde stojí neskoršie dielo maďarského architekta s podobným riešením fasád aj interiérov - Internát družba, ktorého potreba nového luxusu ešte nezasiahla.
Peter Szalay
Autor pracuje v Ústave stavebníctva a architektúry SAV
Foto: Časopis Projekt 1974, č. 9, M. Štrosová
Facebook
Twitter