Martin Patoprsty: S pozitívnym prístupom ide všetko ľahšie

Ing. Martin Patoprstý (30) vyštudoval verejnú správu a regionálny rozvoj na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Pracoval na miestnom úrade v Rači na správe majetku a ako poradca starostu, v Karlovej Vsi ako vedúci oddelenia dopravy cestného hospodárstva, pôsobil v komisii na bratislavskom magistráte a v súčasnosti je poverený riadením mestkej firmy Technické služby Stupava. V Ružinove je poslancom prvé volebné obdobie. Kandidoval za Ostredky ako nezávislý na kandidátke Smer-SD, SNS a SZ, nedávno vstúpil do SNS. Je členom Komisie na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, Komisie školstva, kultúry a športu a Grantovej komisie. Na Ostredkoch býva od detstva.

Od vysokej školy sa pohybujete v samospráve, aktuálne ste doktorandom verejnej správy a regionálneho rozvoja Ekonomickej univerzity so zameraním na bratislavské samosprávy. Teraz ste prvýkrát ružinovským poslancom. Máte nejaké know-how ako zlepšiť fungovanie samosprávy?

V princípe vychádzam z toho, že samospráva nie je o politike, ale naozaj sa má zamerať na svoje okolie. Keď som poslanec za Ostredky a predpokladá sa, že tam bývam, tak svoje okolie dobre poznám a viem, aké potreby ľudia majú. Začnem tými drobnosťami ako sú lavičky, smetné koše, kosenie, chodníky, detské ihriská a od toho sa to odvíja ďalej. Najmä sa chcem zamerať na tieto veci a politike sa nevenovať.

Angažovali ste sa v rámci petičného výboru proti výstavbe na Ostredkoch. Nebol aj to jeden z motívov ísť do ružinovského miestneho zastupiteľstva?

Primárne to začalo tak, že som videl leták od susedov na Ostredkoch, že organizujú stretnutie kvôli tomu, tak som tam išiel, keďže som mal skúsenosti z praxe v Karlovej Vsi a Rači. Začali sme spolu komunikovať a bol som im nápomocný a veľa z nich ma nabádalo, aby som išiel kandidovať za poslanca a oni ma podporia. Tak som to skúsil a dnes som poslancom za Ostredky.

Poslancom ste prakticky sedem mesiacov. Je práca či pozícia poslanca taká, akú ste mali o nej predstavu?

Je to úplne iné, ako som si predstavoval. Hlavne preto, že človek sa nemôže sústrediť len na to, čo chcel, ale musí to brať komplexne so všetkými starosťami a radosťami mestskej časti vrátane našich ne(šťastných) podnikov a organizácií. Je to veľký žrút času, čo som nepredpokladal.

Čo vnímate ako najväčší problém Ostredkov?

Rozčlenil by som to na dva body – prvý bod je výstavba, ktorú sa nám zatiaľ darí odďaľovať a pevne verím, že to tak bude aj naďalej. Momentálne sa podarilo zastaviť aj ďalšiu stavbu Lidlu na konci Ostredkov. A druhý bod sú také tie každodenné veci - kosenie, chodníky, detské ihriská. Mám dve malé deti a niekedy naozaj čakáme v rade, aby sa deti dostali na hojdačku. Bol by som rád, keby sa podarilo zrekonštruovať ďalšie ihriská na Ostredkoch, aby nevyzerali tak, ako keď som mal ja tri roky a hrával sa na nich.

Veľkou témou je zmena vedenia a systému práce Ružinovského podniku verejno-prospešných služieb, ktorý bol dlhodobo v mínuse. Ste členom dozornej rady tohto podniku. Vidíte pozitívne jeho ďalšie fungovanie?

Mám pocit, že to smeruje k lepšiemu, ale chce to čas, pretože vstupné ukazovatele, ktoré tam sú, sú tak katastrofálne, že to možno bude trvať celé naše volebné obdobie a možno aj ďalšie, aby sa to dostalo do zelených čísel a pretransformovalo sa to do ekonomickej podoby, ktorá bude pre Ružinovčanov naozaj verejne prospešná. Momentálne pomáhame novému vedeniu ako dozorná rada nastaviť nové parametre, aby to fungovalo. Musím povedať, že komunikácia s novým vedením je veľmi dobrá a ústretová a naozaj sa snažia.

Ktoré plánované ružinovské investície považujete za kľúčové?

Keďže som poslanec za Ostredky, tak je to určite rekonštrukcia chodníkov na Drieňovej a Ostredkovej v Bioparku. Sú naozaj v katastrofálnom stave a pýtajú si opravu. Čo ma mrzí, je to, že sa tento rok nemôže zrekonštruovať dom kultúry na Bulharskej ulici. Chodili sme tam ako tínedžeri na koncerty a keďže teraz nie sú na to peniaze, tak budova bude chátrať ďalej.

AJ TOTO SOM JA

V súčasnosti je mojou záľubou moja rodina – manželka, trojročný syn a šesťmesačná dcéra. Tým pádom všetky moje hobby som dal nabok. Dlhé roky som sa aktívne venoval bojovým športom ako box, thajský box, kickbox, jiu jitsu a ich kombináciám. Keď sa potrebujem vyventilovať, tak ešte niekedy idem do telocvične. Snažím sa byť pozitívny, usmiaty a dobre naladený, pretože pozitívny človek ľahšie rieši problémy. Zároveň mi ale moja manželka tvrdí, že doma som nervák a zrejme sa vonku pretvarujem (smiech).