Nie každý má šťastie stretnúť v živote partnera, po boku ktorého aj zostarne. Ale viete si predstaviť byť vo vzťahu s tým istým partnerom dlhých 70 rokov? Manželia Kubíkovci z Ružinova toto šťastie mali a v auguste oslávili platinové výročie svadby.
25-ročný šofér Ján z Vrbového pri Piešťanoch a 22-ročná brašnárka Mária z Bratislavy mali svadbu 8. augusta 1953. V slnečnú letnú sobotu spečatili po necelých dvoch rokoch známosti v Bratislave svoj manželský sľub a na svadobnú hostinu im prišlo 74 pozvaných hostí. Dnes už 95-ročný Ján a 92-ročná Mária si stále živo spomínajú nielen na svoj svadobný deň, ale aj na deň, kedy sa zoznámili. Mária šila pre istú zákazníčku kabelky, ktoré jej prišiel vyzdvihnúť v tom čase vojak základnej vojenskej služby Ján.
Ako to začalo?
„Ešte v ten večer sme išli do Tarandy (kaviareň na nádvorí SNG, kde cez víkend podvečer hral salónny orchester – pozn. red.) tancovať a v ten večer mi dal aj prvú pusu. A už sme spolu chodili,“ spomína s úsmevom na prvé stretnutie pani Mária. Potom prišlo, ako sa patrí, aj oficiálne požiadanie o ruku. A bola svadba. Na radnici aj v evanjelickom kostole na Legionárskej. Na začiatku manželstva žili v 1,5-izbovom byte u Máriiných rodičov. V tom čase ich tam bývalo jedenásť. O pár rokov neskôr sa presťahovali do Ružinova, kde bývajú dodnes.
Veľká rodina
Manželia Kubíkovci spolu vychovali tri deti – jedného syna a dve dcéry. Syn zomrel pred 13 rokmi. Majú päť vnúčat a v týchto dňoch do rodiny Kubíkovcov pribudne už aj piate pravnúča – dievčatko. O starkých sa starajú dcéry. Jedna z nich býva neďaleko, a tak sú spolu v dennodennom kontakte.
V dobrom aj zlom
Pán Ján síce toho veľa nenahovorí, ale podľa slov jeho manželky je to skôr muž činu. Keď mala Mária 33 rokov diagnostikovali jej rakovinu. Našťastie, liečba bola úspešná. Manžel sa v ťažkých časoch jej choroby postaral nielen o ňu, ale aj o ich tri deti. A čo si najviac cenia jeden na druhom? „Vernosť po celý život, pomoc pri mojej chorobe a spoľahlivosť,“ vymenovala bez zaváhania manželove prednosti Mária. A čo na Máriu povedal Ján? Skôr, než stihol na otázku odpovedať, predbehla ho jeho manželka so slovami: „On má rád moju kuchyňu.“ Na otázku, či ho manželka nekomanduje, odpovedal stručne: „Nie.“ A ona s humorom dodala: „Ani by sa nedal. Je to tvrdohlavý Vrbovan. Celý život. Aj dnes ešte niekedy.“ Prišlo u nich za tých dlhých sedemdesiat rokov k nejakej kríze? „Nie. Ani raz. My sme sa nikdy nehádali. Všetko išlo hladko,“ povedal s vážnosťou pán Ján.
Každodenné radosti
Mária, ako pravá Prešporáčka hovorí plynule maďarsky aj nemecky. „Nemecky hovorím stále, lebo keď sa rozprávam sama so sebou, tak iba po nemecky,“ dodáva s úsmevom. V mladosti veľmi rada čítala, hlavne romantickú beletriu. S obľubou vyšívala, háčkovala oblečenie, vianočné ozdoby, dečky... Ako sama tvrdí, uháčkovala asi 400 – 500 kusov dečiek. Máriou vyšívané obrazy im dodnes zdobia byt. Na jednom z nich zvečnila aj svojho manžela. Pán Ján miloval prechádzky v prírode, ale aj v meste. Ružinov, v ktorom žijú už dlhých 62 rokov pozná ako svoju dlaň. Aj dnes si napriek svojmu úctyhodnému veku ešte stále rád zájde na prechádzku aspoň v okolí bytovky. Aj po 70. rokoch ich baví spolu tráviť čas. Niekedy majú aj spoločné myšlienky. Pán Ján ešte stále rád číta knihy, hrajú karty a pani Mária mu s obľubou do toho kibicuje. Čas si krátia aj krížovkami a Ján si často pozrie aj televízny futbalový prenos.
Vždy elegantne oblečený sivovlasý pán s pevným stiskom ruky na svoj vek rozhodne nevyzerá. Usmievavá a veselá pani Mária kvôli problémom so srdcom a nohami už von síce nechodí, ale ani napriek tomu z nej srší optimizmus a energia. Platinové výročie svadby oslávili v rodinnom kruhu. Zrejme aj rodinná súdržnosť, vzájomná láska a tolerancia sú pre manželov Kubíkovcov hnacím motorom.
Facebook
Twitter