Snáď v každom meste na Slovensku sa na námestí nájde nejaká socha. Či už ide o umelecké dielo, ktoré upúta na prvý pohľad, alebo čosi ťažšie uchopiteľné, čomu možno niekto nevie prísť na chuť, v každom prípade sú sochy v uliciach miest míľnikmi danej doby.
V Ružinove môžeme obdivovať desiatky a desiatky sôch. Niektoré z nich tu stoja už aj viac ako päťdesiat rokov, iné sú zase spojené so súčasnosťou. Viaceré sú na viditeľných miestach a iné sú zase umiest‑ nené tak nenápadne, že aj keď okolo nich prechádzame každý deň, nevšimli sme si ich.
Veľké množstvo sôch sa v Ružinove osádzalo v 70-80-tych rokoch 20. storočia, kedy už bol Ružinov v podstate zastavaný obytnými domami. Veľa sôch z tejto a skoršej doby sa však dodnes nezachovalo a boli odstránené z rôznych príčin. Najviac, až 24 sôch, bolo v Ružinove od‑ stránených v roku 1974 z politických dôvodov. Ďalšie ustúpili neskôr novej výstavbe. Takýto osud stretol aj rozmernú plastiku s názvom Čas, od uznávaného sochára Jozefa Jankoviča, ktorá od roku 1966 stála pri vtedajšej budove odbor‑ ného učilišťa stavebného na Ružinovskej ulici. V roku 2011 na tomto mieste postavili supermarket s parkoviskom.
Veľké, aj tak nenápadné
Asi najviac sôch bolo umiestnených na Trávnikoch a vo Vlčom hrdle. Ale ani v iných častiach Ružinova nechýbajú oceľové, bronzové, betónové, vápencové či kamenné sochy. U väčšiny je autor a rok vzniku známy, ale nájdu sa aj také, o ktorých pôvode veľa nevieme.
Mnohé sochy sa nachádzajú napríklad aj v átriách, areáloch, dvoroch či terasách rôznych budov. Takže ak ste v danej budove nikdy neboli, o týchto sochách zrejme ani vedieť nebudete. Momentálne asi najnenápadnejšou je 2,5 m vysoká vápencová socha od neznámeho autora na terase v súčasnosti opustenej bývalej budovy Ministerstva hospodárstva na Mierovej ulici.
Priečelie Hotela Junior zdobí betónové súsošie z roku 1982 od akademického sochára Alexandra Viku. Súsošie má roz‑ mer 550 x 215 x 70 cm, farebne splýva s obkladom budovy a ukrýva sa za konármi brezy.
Od roku 1973 sa v otvorenom priečelí budovy Kerametal nachádza socha bez názvu od akademického sochára Vladimíra Farára.
Zapamätateľné dominanty
Každému dieťaťu, ktoré sa od roku 1973 hralo na ihrisku na Drieňovej (dnes Areál hier Radosť, najväčšie ihrisko pre deti v Bratislave), dozaista neunikla socha ťavy v piesku. Jej autorom je akademický sochár Rastislav Miklánek a zhotovil ju z betónu. Samotný autor povedal, že aj jej tvar má svoj zmysel vzadu šmykľavka, zboku sa dá podliezať, preliezať.
Do koloritu parku na Trávnikoch (pri OC Retro) zapadá oceľová kolorovaná socha od Vladimíra Kompáneka, ktorú vytvoril v rokoch 1972 – 1973. Aj keď pripomína skôr strom, nazval ju Svadba.
Socha s názvom Pocta Gagarinovi / Slnko, týčiaca sa do výšky 7 metrov, je na Ostredkoch (pri OC Budúcnosť) neprehliadnuteľnou. V rokoch 1970 – 72 ju zhotovil akademicý sochár Štefan Belohradský.
Pred ružinovskou nemocnicou sa od roku 1986 nachádza bronzové súsošie s názvom Dve dievčatá. Jeho autorkou je akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová.
Vtedy a dnes
Známy slovenský akademický sochár Tibor Bártfay je autorom aj niekoľkých sochárskych dominánt Bratislavy, ako napríklad Fontány mieru pred Prezidentským palácom, súsošia na Nám. Ľ. Štúra, či sochy Bosorka, ktorá stojí pod hradom. Aj v Ružinove môžeme obdivovať jeho dielo a to už dlhých 54 rokov. Betónová socha s názvom Kvet, vysoká viac než tri metre, stojí pred budovou Gymnázia I. Horvátha na Pošni už od roku 1970.
Zrejme najvyššou, až 10 metrov vysokou sochou, je betónový Pylón s motívom slnka na Štrkovci pred hotelom Junior. Je tiež dielom sochára Rastislava Miklá‑ neka z roku 1982. Diela tohto autora zdobia aj Medickú záhradu a Sad Janka Kráľa. Napríklad, znamenia zverokruhu rozosiate po celom sade sú dielom práve tohto umelca.
Facebook
Twitter