Bývalý autoservis na Mlynských nivách

Ak budova prestane slúžiť svojmu pôvodnému účelu, nemusí to nevyhnutne znamenať jej zánik. Jej pozoruhodné estetické, priestorové a technické kvality ju môžu predurčiť na nové, nezvyčajné využitie. Taký je aj prípad bývalej autoopravovne na Mlynských nivách, ktorá sa zmenila na výstavný priestor dizajnu a umenia, najnovšie tu sídli Academia Universum a trénujú tu napríklad bojové umenia.

Estetika jednoduchosti

Bývalá autoopravovňa je neveľká budova, nenápadne ukrytá medzi rodinnými domami. Vo svojej podstate je bližšia skôr technickej stavbe ako architektúre. Dala si ju postaviť Drutechna Bratislava ako dielňu pre údržbu vozidiel, realizovaná bola v roku 1964. Vlastný objekt dielne má kruhový pôdorys s priemerom 26,5 m a výšku 5 m, smerom k Mlynským nivám je ešte predstavaný trakt s kanceláriami. Najpozoruhodnejším prvkom dielne je strecha, ktorá má lanovú zavesenú konštrukciu. Samotná konštrukcia je viditeľná v interiéri a v súhre s lanami sú upevnené aj svietidlá. Táto konštrukcia má niekoľko predností: poskytuje prestrešenie veľkého priestoru, nepotrebuje pridané podporné stĺpy, takže vnútorný priestor je voľný a pretože je ľahká, nezaťažuje obvodový plášť a interiér tak môže byť presvetlený veľkými oknami.

Geniálny konštruktér

Autorom návrhu autoservisu aj konštrukcie zastrešenia je inžinier Jozef Poštulka (1923 Česká Třebová – 2009 Bratislava). Poštulka je zakladateľom československej školy lanového zastrešenia. Podľa jeho projektov bolo postavených 108 takýchto striech. Prvá veľká a u nás najznámejšia lanová strecha bola realizovaná na športovej hale na Pasienkoch v Bratislave v roku 1961. Projekt haly navrhol architekt Jozef Chovanec, inžinier Poštulka naprojektoval statický návrh haly a konštrukciu zastrešenia. Návrh haly bol inšpirovaný J. S. Dorton arénou v Raleigh v americkej Severnej Karolíne. Jej tvorcami boli architekt Matej Nowicky, William Henley Deitrich, inžinier Fred N. Severud a vznikla v roku 1952. Hala na Pasienkoch sa stala prototypom ďalších športových stavieb v bývalom Československu. Poštulka navrhol niekoľko desiatok objektov s lanovou konštrukciou zastrešenia, medzi ktoré patria športové i výstavné haly a zimné štadióny na Slovensku, v Čechách, Maďarsku, Rakúsku. Zúčastnil sa aj projektovania olympijského štadióna v Mníchove pre olympiádu v roku 1972. Jozef Poštulka je tiež autorom mnohých patentov, najvýznamnejším z nich je patent na zavesenú strechu pre budovy s kruhovým pôdorysom.

Nové využitie

Budova autodielne prestala slúžiť pôvodnému účelu, no vo svojej stavebnej podstate sa zachovala dodnes. Má pôvodnú konštrukciu bez výraznejších stavebných zásahov, zachovaná je zavesená strecha. Vymenené sú okná pre zlepšenie tepelno-izolačných vlastností. Charakter haly, ktorá predstavovala jednoliaty priestor s presvetlením po celom obvode, bol vyhovujúci aj na nové využitie ako výstavný priestor. Niekoľko rokov tu bola sieň na prezentáciu dizajnérskych výrobkov. Zároveň sa tu konali výstavy súčasného výtvarného umenia, čím sa umenie dostávalo do bezprostrednejšieho kontaktu s divákom. Atraktívne a nevšedné využitie bývalých technických objektov sa u nás objavuje už stále častejšie, ako napríklad premena skladov, výmenníkov tepla či kasární na budovy slúžiace kultúrnym účelom. Takáto nová funkcia je predpokladom zachovania výnimočných objektov aj pre budúcnosť.

Katarína Andrášiová

autorka pracuje v Ústave architektúry SAV

Foto: autorka, facebook Aikidijo Slovakia

Článok vznikol v rámci projektu č. APVV-0375-10, podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja.

Fotogaléria: 
Vydanie: November 2013