Novinky

Milí Ružinovčania,

Milí Ružinovčania,

Rubrika: Spravodajstvo
v týchto dňoch vyliečených pribúda oveľa viac ako nakazených. A zdá sa, že (prinajmenšom prvá) vlna koronavírusu je za nami – a že život sa môže vracať do normálnych koľají. Vyhrali sme bitku, ale nie celú vojnu. Po otvorení hraníc, po zmiernení opatrení, či po ochladení na jeseň môže prísť druhá vlna. Ale vyhrali sme – a vyhrali sme spoločne. Najmä vďaka vám, vašej zodpovednosti a vašej obeti. Chcem vám za to z celého srdca poďakovať. Koronavírus sa v jednej našej škôlke objavil medzi prvými, ale reakcie vás, obyvateľov, aj mojich kolegov na úrade, boli rýchle a účinné. Pri prepočte výskytu choroby na počet obyvateľov Ružinov ani zďaleka neskončil najhoršie v Bratislave – a za to vám patrí poďakovanie. Teraz nás čakajú ďalšie bitky. Ako ekonóm si uvedomujem, že najhoršie finančné dôsledky epidémie ešte len prídu. V lete a na jeseň pocítime obrovské výpadky peňazí, na úradoch práce budú pribúdať tisíce nezamestnaných, niektoré podniky krízu nevydržia. Pre nás na úrade to znamená škrtanie a šetrenie, ale vieme, že rodiny a obyvatelia na tom sú rovnako – a preto sa na uťahovanie opaskov nebudeme sťažovať a vyplakávať. Sme v tom všetci spolu, keď sa darí obyvateľom, darí sa aj Ružinovu, a naopak. Aby sme pomohli ekonomiku rozhýbať, pokračujeme aj v príprave tak potrebných investícií – novej škôlky, nových škôl, opráv ciest a verejných priestorov. A počas leta vám už snáď ukážeme aj prvé projekty nízkopodlažných garážových domov pre zlepšenie parkovania. Chcem veriť, že magický rok 2020 dopadne nakoniec lepšie, než začal. A dokážeme to len tak, ako sme situáciu zvládali doteraz – spoločnými silami. Je radosť robiť starostu v obci, kde ľudia držia spolu tak, ako my, Ružinovčania! Váš starosta    
Ružinovskí poslanci: Čo si myslíme o plánovaných investíciách?

Ružinovskí poslanci: Čo si myslíme o plánovaných investíciách?

Rubrika: Spravodajstvo
Desaťročia zanedbávané rekonštrukcie ciest a chodníkov, chátrajúce budovy, chýbajúce škôlky a školy, ale aj úplne nové projekty, vďaka ktorým bude život Ružinovčanov kvalitnejší – to všetko sú oblasti, do ktorých chce mestská časť v najbližšom období investovať. Využiť na to plánuje 15-miliónový investičný úver. Zaujímalo nás, do akých projektov by podľa poslancov mala mestská časť investovať prioritne?  Peter Herceg, Team Vallo pre Ružinov – juh (Pošeň) Ružinovu veľa dlhujeme. Obyvatelia si zaslúžia, aby sa rozvíjal podľa ich potrieb, nielen podľa predstáv developerov. Ako predseda komisie dopravy budem presadzovať urgentné riešenie parkovania - budovanie parkovacích domov a zvyšovanie kapacity parkovísk, napr. na Palkovičovej, vo vnútroblokoch na Trávnikoch, Pošni, Ostredkoch či Štrkovci, pretože sídliská neboli dimenzované na súčasnú mieru motorizácie. Ideálne nie na úkor zelene, ale pod zemou, pod existujúcimi betónovými plochami alebo nad nimi ako ďalšie podlažia. Obyvatelia musia vidieť, že paralelne so zavádzaním parkovacej politiky a poplatkov aj niečo dostanú. Treba naštartovať výstavbu cyklochodníkov, riešiť kapacity materských a základných škôl; a asi bude nutné postaviť aj novú ZŠ, pretože Ružinov rastie najdynamickejšie spomedzi miest na Slovensku. A napokon máme veľký dlh aj v rekonštrukciách domov kultúry – v Cultuse na Papánkovom námestí, SD Trávniky, Nivy, Prievoz, ale aj opusteného kultúrneho domu na Trnávke.   Marcela Kulifajová, Tím Ružinov (Štrkovec) Ružinov je úžasným miestom pre život a mestská časť podporuje projekty a aktivity v rôznych oblastiach. Ale bez ohľadu na to, ako radi tu žijeme, si denno-denne uvedomujeme, ako veľmi sa tu po celé roky zanedbávali potrebné investície. Pretože nestačí niečo vybudovať. Musíte sa o to aj trpezlivo a dôsledne starať. Na poslednom zastupiteľstve sme schválili finančný úver, ktorý by som ja osobne rada videla využitý na projekty, ktoré by skvalitnili život Ružinovčanom. Jednou z oblastí, kde navrhnem financie využiť, je napríklad rekonštrukcia parkoviska pred reštauráciou u Deda na Štrkovci, ktoré naša mestská časť prednedávnom dostala do správy. Keďže sme tento rok použili veľké množstvo financií na opatrenia v rámci pandémie Covid-19, veľmi by pomohli aj na dofinancovanie rekonštrukcií našich domov kultúry. No a poslednou, veľmi dôležitou oblasťou, kde by sme ich potrebovali, je vybudovanie nových pavilónov, prípadne nadstavieb pre rozšírenie kapacít v základných školách a škôlkach pre naše deti. A zabúdať nesmieme ani na rekonštrukcie komunikácií a zeleň.    Peter Strapák, Team Vallo pre Ružinov - sever (Trnávka) Ružinov toho v minulosti veľa zanedbal a ten veľký investičný dlh budeme pred sebou tlačiť ešte veľmi dlho. Každý z nás vidí, že sa tu roky do verejných priestorov investovalo málo. Sú ihriská, ktoré sú zanedbané a nezmenené ešte z čias ich vybudovania, minimálne 40 - 50 rokov. Bratislava sa pripravuje na nábeh parkovacej politiky a my poslanci sme vzniesli požiadavku na vybudovanie parkovacích domov, aby sme pred samotným zavedením parkovacích zón mali k dispozícii čo najviac oficiálnych parkovacích miest. A, samozrejme, musíme investovať do rozšírenia kapacít základných a materských škôl. Bohužiaľ, štát túto starosť nechal na samosprávach a tá napriek poplatku za rozvoj nemá dostatok financií, aby tieto kapacity účinne budovala. Treba rozmýšľať aj dopredu, a projektovať tieto stavby tak, aby keď sa demografická krivka otočí a dôjde k poklesu pôrodnosti, bolo možné tieto stavby rýchlo a lacno prerobiť na niečo iné, čo bude v tom čase potrebné. Napríklad na zaradenia pre služby seniorom.   Michal Vicáň, SME Ružinov (Ružová dolina) COVID-19 zasiahol nás všetkých. Aj vďaka dobrému hospodáreniu sa však úradu darí zmierňovať jeho dopady, aby priamo nezasahovali do života obyvateľov, výpadky z podielových daní môžu byť až 4 mil. eur. Klub Sme Ružinov nechcel dopustiť výpadok investičných činností, a aj preto sme podporili schválenie tohto úveru. Mnohé investície už totiž čakať nemôžu - ako výstavba novej škôlky na Šťastnej, pavilónu na ZŠ Medzilaborecká, rozšírenia ZŠ Ostredková a niekoľko ďalších rekonštrukcií škôl. V oblasti dopravy musíme pokračovať v opravách komunikácií a vybudovať viacero parkovacích domov. Potrebujeme zrekonštruovať knižnice, priestory mestskej polície a dotiahnuť dlho-očakávanú rekonštrukciu požiarnej zbrojnice. Pre kvalitný život v Ružinove je dôležitá aj rekonštrukcia niekoľkých športovísk a detských ihrísk, a mojou poslaneckou prioritou je záchrana a zveľadenie futbalového ihriska FC Ružinov. Klub Sme Ružinov bude naďalej spolupracovať s pánom starostom a podporovať všetky projekty, ktoré zlepšia kvalitu života Ružinovčanov.  
Ružinov je pre budovanie cyklotrás ideálny

Ružinov je pre budovanie cyklotrás ideálny

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec Ing. Peter Strapák. Ste poslancom v ružinovskom a zároveň aj mestskom zastupiteľstve. V čom sa tieto dve funkcie dopĺňajú a v čom sú, naopak, v protiklade? Sme síce jedna Bratislava, ale v podstate ani nie. Častokrát s humorom počujeme spojenie „17 dedín" (mestských častí), ktoré spolu nekomunikujú. Bratislavu spravujú dokonca až tri samosprávy - samosprávny kraj, mesto a mestské časti. A každá z týchto úrovní má svoje kompetencie. Napríklad mesto spravuje cesty prvej a druhej triedy, mestská časť cesty tretej a štvrtej triedy. Mesto zriaďuje centrá voľného času, základné umelecké školy a mestské časti základné a materské školy. Samozrejme je tam aj prepojenie mestských častí na mesto, ale vo veľa ohľadoch sme akoby iné samosprávy. Preto je primárnym cieľom primátora Matúša Valla spolupracovať s mestskými časťami a aj mojim, keďže som v oboch zastupiteľstvách. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými? Ružinov nie je najväčšia mestská časť s počtom obyvateľov, ale rozlohou patríme medzi najväčšie. Možno aj vďaka tomu je najviac pracovných miest z celej Bratislavy práve v Ružinove. S tým súvisia aj nároky občanov na parkovanie pre tých, ktorí sem dochádzajú autami. Zároveň sme v smere tranzitu obyvateľov idúcich z Vrakune a Podunajských Biskupíc v smere do centra. Čo znamená celkovo enormnú dopravu v celom Ružinove. Obyvatelia zóny tzv. 500 bytov napríklad trpeli nielen parkovaním áut občanov cestujúcich do blízkych biznis centier na Karadžičovej, ale aj tým, že slúžili ako záchytné parkovisko pre ľudí prichádzajúcich do centra. Jednou z najdiskutovanejších tém posledných mesiacov je parkovacia politika, ktorá začne platiť na úrovni mesta už od začiatku budúceho roka. Ste členom dopravnej komisie, ktorá sa tejto téme venuje najdetailnejšie. Prečo je tento projekt pre fungovanie mesta taký dôležitý? Jeden z najdôležitejších argumentov zavedenia parkovacej politiky vidíme každý deň. Na hlavných ťahoch bývajú v špičke zápchy a autá parkujú všade. Aj v zákazoch. Podľa dát na magistráte až 90 % dopravy v Bratislave je tvorených autami nás Bratislavčanov. Týmto by som rád vyvrátil mýtus o tom, že za zlú dopravu v Bratislave môžu mimobratislavské autá. Bohužiaľ nie. Drvivá väčšina áut je s ŠPZ Bratislavy. Aj keby sme všetky cesty rozšírili na hoci aj šesť pruhov, čo ani nemôžeme, lebo nemáme kde, bude to mať za následok len viac áut v uliciach a nie menej. Počet áut prihlásených v Bratislave sa za posledných pár rokov strojnásobil. V iných metropolách to už pochopili, riešenie problémov dopravy je verejná doprava. Jediným opatrením na obmedzovanie dopravy v mestách a doslova „nahnanie" ľudí do verejnej dopravy, ktorý funguje všade vo svete, je parkovacia politika a s ňou súvisiace opatrenia. Dokonca v Japonsku platí od 60-tych rokov predpis, že vám neprihlásia auto, pokiaľ nemáte svoje parkovacie miesto, kde budete parkovať. Zavedenie parkovacej politiky musí ísť samozrejme ruka v ruka so zlepšovaním kvality našej MHD a siete BUS pruhov a zároveň budovaním dostatočného množstva záchytných parkovísk. Na tomto všetkom magistrát pracuje a pevne verím, že gro problémov sa podarí vyriešiť do nábehu, resp. skoro po zavedení parkovacej politiky. Spustenie parkovacej politiky je podľa schváleného všeobecne záväzného nariadenia dňa 1.1.2021, neznamená to však, že bude zavedená všade v Bratislave. Vtedy len začnú mestské časti zavádzať tzv. parkovacie zóny, kde bude parkovanie regulované. Keď by som to chcel priblížiť, bude to niečo ako parkovanie v Starom meste, resp. v pilotných prevádzkach v už spomenutých Ružinovských 500 bytoch alebo v Petržalke. A čo cyklotrasy? Zvládne Bratislava pri existujúcej sieti komunikácií ich rozširovanie? Môže byť tento druh dopravy pre Bratislavčanov alternatívou? Bratislava, a hlavne Ružinov, je veľmi vhodná na budovanie cyklotrás. Sú tu mierne zimy a u nás v Ružinove je rovinatý terén. Rovnako mesto aj mestská časť, hlavne vďaka nášmu klubu Team Vallo, buduje a aj plánuje ďalšie cyklotrasy. Na magistráte sa dlhé roky zametali problémy každého druhu, nie len cyklotrás, pod koberec a dnes si tlačíme obrovskú kopu neriešených problémov. Nie je jednoduché ich vyriešiť, lebo nemáme dosť ľudských zdrojov. Magistrát zápasí s nedostatkom kvalitných pracovníkov, ktorí by túto kopu roky ignorovaných problémov vedeli vyriešiť. Poviem to úprimne, nebude to raketovou rýchlosťou, vôbec to nebude jednoduché, ale pri tých všetkých neriešených problémoch, ktoré na meste máme, budeme radi za každý meter novej cyklotrasy. Ale pevne verím, že to dáme. Vašim domovským obvodom je Trnávka. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Trnávka rovnako ako Prievoz trpia tým, že sú okrajová časť Ružinova. Tranzitná doprava hlavne mimobratislavských vodičov, prevažne rodinné domy a tým pádom veľa ciest a chodníkov, ktorých údržba komunikácií, ale aj zimná a letná údržba, stojí výrazne viac na jedného obyvateľa, ako je to na sídliskách. Veľká výzva pre mestskú časť bude ako vyriešiť opravu ciest a chodníkov, tak aby občania cítili, že nie sú druhoradí občania Ružinova. Ďalší veľký problém je opustený areál školy na Vietnamskej, ktorý sa snažím riešiť roky a aj ako poslanec na meste, keďže je to mestský areál, ktorého pozemky spravuje mestská časť. Plánujem v tomto území ako súčasť mojej poslaneckej priority ako mestského poslanca absolvovať participatívny proces, kde občania rozhodnú, čo od územia očakávajú a podľa toho nastavíme riešenie. A v neposlednej rade aj opustený Dom kultúry Trnávka, kde som zhodou okolností dnes bol. Naozaj mi to až vyrazilo dych, pretože objekt nie je v takom zlom stave ako som očakával, preto som veľmi optimistický v tom, aby sme ho opäť priviedli k životu.  
Umelci prichádzajú za ľuďmi: Všetci si zaslúžime tieto výnimočné zážitky

Umelci prichádzajú za ľuďmi: Všetci si zaslúžime tieto výnimočné zážitky

Rubrika: Reportáže
Žiadne kino, divadlo, žiadne koncerty. Žiadne posedenia s kamarátmi na terasách. Žiadne obyčajné veci, na ktoré sme boli zvyknutí. A aj keď u nás situácia nebola ani zďaleka taká zlá ako napríklad v Taliansku alebo v Španielsku, hygienické obmedzenia sme pociťovali na každom kroku. Umelci však na svojich fanúšikov ani v tomto období nezabudli a prišli priamo k nim. Na ulicu, pod okná, na strechu. Vnútroblok s najslávnejšou fontánou na Slovensku – tou pre Zuzanu z rovnomenného filmu – bol v sobotu 9. mája celkom pokojný. Bolo tesne pred druhou a ľudia akurát relaxovali po obede. Po chvíli sa tam však začalo motať viacero cudzích ľudí, ktorí začali vyťahovať z áut nejaké ťažko identifikovateľné veci. Zvyčajne v takýchto chvíľach rieši mestská polícia množstvo podnetov, ale tentokrát to ukončili rýchlo. Už prvý telefonát skončil vetou – „Počkajte.... Pozerám... To je drak. A nejaký rytier. Tak teda nič.“ Povesti na ulici Z rytiera sa totiž vykľul obľúbený herec Juraj Kemka. Kým on rozprával príbeh o hrdinskom bojovníkovi, ktorý v neľútostnom boji porazil draka, pod plnými balkónmi a medzi ľuďmi na ihrisku sa tanečným krokom presúva poštár na chodúľoch a rozdáva im semiačka nezábudiek. To aby sme nezabudli na to, aký deň sme si práve pripomenuli – Deň Európy. A keď už dobro zvíťazilo nad zlom, za rytmického bubnovania sa všetci presunuli na ďalšie miesto. Podobné predstavenia Bratislavčania a ľudia z okolia dôverne poznajú. Už celé roky sú totiž súčasťou obľúbeného festivalu cirkul'ART. Keďže však hygienici dali takýmto hromadným akciám na najbližšie obdobie stopku, prišli organizátori s nápadom ako bezpečným spôsobom ľudí zabaviť – predstavili projekt Umelci v uliciach. „Cirkul'ART nám tento rok nevyjde a ťažko povedať ako to dopadne s našim ďalším festivalom – Kremnické gagy. Aj napriek zložitej situácii sme však chceli niečo urobiť a priniesť ľuďom radosť,“ povedal organizátor akcie Pavol Kelley. Toto predstavenie určite nebolo posledné a v júni sa Bratislavčania môžu tešiť na ďalšie. Koncert na streche Len o deň neskôr zaujala obyvateľov Pošne vysokozdvižná plošina, na ktorej už doobeda vynášala partia mladíkov na strechu hotela Bratislava techniku. Keď po chvíli začala zvuková skúška a po streche sa rýchlym krokom pohyboval pán v ružovom tričku, bolo jasné, že sa niečo deje. A keď začal bubnovať, bezpečne v ňom spoznali Martina Valihoru. Pred šiestou večer sa už okná a balkóny v okolitých bytovkách začali zapĺňať a na streche sa začali zhromažďovať účinkujúci. Ešte predtým ako sa vyšplhali po rebríku však každý z nich absolvoval test na Covid-19. Nasledovalo zopár posledných inštrukcií a koncert Tancuj doma, Ružinov – Tancuj doma, Slovensko, ktorý mestská časť priniesla vďaka spolupráci s iniciatívou MiddleCap.help a hotelom Bratislava, mohol začať. K drobnej Anite Soul s jedným z najkrajších hlasov našej hudobnej scény sa postupne pridal Rytmus a to už začínala zábava na okolitých balkónoch naozaj gradovať. A keď sa pripojil Kmeťoband, bolo jasné, že táto zostava dokáže ľudí postaviť zo stoličiek. Na záverečný Čardáš dvoch sŕdc, ktorý dali spolu s Lukášom Adamcom, už netancovali len tí, ktorí mali zatvorené okná alebo sa hanbili, že ich vidia susedia. Vášnivý huslista Keď sa povie huslista, ľudia si zväčša predstavia staršieho úctyhodného pána vo fraku, ktorý zahrá niečo z klasiky. Stále viac mladých umelcov však hľadá cestu ako spojiť klasiku s modernými motívmi a predstaviť ju ľuďom tak, aby oslovila aj tých, ktorí by sa sami od seba do filharmónie nevybrali. Jedným z nich je aj Filip Jančík. Na husliach začal hrať, keď mal šesť rokov. Dnes má v repertoári najmä variácie na filmovú hudbu a tie predstavil aj v Ružinove. Jeho vystúpenie si z okien vychutnali aj seniori v najväčšom domove seniorov na Slovensku – u nás na Sklenárovej ulici. V ten deň mali za sebou nie veľmi príjemné testovanie na Covid-19, takže tento balkónový koncert si nielen vychutnali, ale aj zaslúžili. A keď vyskočil na kapotu auta a vzal si do rúk husle, boli dojatí nielen oni, ale aj ľudia z vedľajších domov a náhodní okoloidúci. „Bola to krása, jednoducho krása,“ ako povedala pani Mária. Muzikál vedľa ihriska Viva musica! sa už tradične spája aj s vystúpeniami hudobníkov v uliciach. Po minulé roky sme si však túto atmosféru mohli vychutnať len v centre mesta. Samotný festival síce tiež doplatil na obmedzenia, ktoré so sebou priniesla koronakríza, jeho organizátor Matej Drlička sa však rozhodol jeho „pouličnú“ časť trochu pozmeniť. Vnútroblok na Rumančekovej patrí v Ružinove medzi tie najživšie. Je tu detské ihrisko, môžete si zahrať basketbal, ale aj zájsť na zmrzlinu. V jednu májovú nedeľu tu ale bolo ešte o čosi rušnejšie. V rámci projektu Umenie pod oknami, ktoré je súčasťou projektu Viva musica!, sa tu predstavil Salónny orchester Afrodite. Ako povedali dievčatá, „takto blízko detského ihriska sme ešte nevystupovali, ale aspoň lepšie vidíme, či sa ľuďom naša hudba páči“. A mix filmovej hudby od Ružového pantera, Pomádu, cez muzikály ako Cats a Fantóma opery rozhodne zaujali. V tomto čase sme si už zvykli plánovať výlety na festivaly, ale kým to bude znova možné, budeme radi, ak umelci budú môcť chodiť aspoň k nám „domov“.  
Návrat do škôl: Podmienky otvorenia sú zatiaľ nejasné

Návrat do škôl: Podmienky otvorenia sú zatiaľ nejasné

Rubrika: Spravodajstvo
Ešte v apríli to vyzeralo, že do leta sa už deti do školských lavíc nevrátia. Začiatkom mája sa však situácia zmenila. Počet nakazených bol jednociferný, opatrenia sa začali uvoľňovať a po otvorení časti prevádzok prišiel čas aj na školy. Tie bratislavské boli zatvorené už od druhého marcového týždňa, ako prvé na Slovensku. Ani navrhovaná zmena sa však netýka všetkých žiakov a študentov. Plány krízového štábu a ministerstva hovoria len o prvom stupni. Keď sme sa pred časom spolu s kolegami z TV Ružinov v ankete pýtali rodičov, či sú za znovuotvorenie škôl v júni alebo v septembri, dvakrát viac sa ich vyslovilo za september. Ak sa situácia nezhorší, deti, ktoré chodia na prvý stupeň a škôlkári, by si mohli svojich spolužiakov užiť ešte pred letom. Jednoduché to však nebude. Školy a predškolské zariadenia budú musieť splniť mimoriadne prísne podmienky. Podľa ministra školstva Branislava Gröhlinga by sa preto po návrate do škôl nemalo tradične vyučovať, ale prioritou bude skôr socializácia detí. Štart budúceho školského roka by skomplikovalo aj to, ak by sa časť žiakov učila doma a ostatní v škole. Dôvodom je hlavne to, že počet detí v triedach bude výrazne obmedzený. A zatiaľ čo žiaci prvého stupňa by mohli využívať priestory druhého stupňa, škôlky takúto možnosť nemajú. Pri väčšine ružinovských škôl by to znamenalo, že do školy by prišlo denne približne dvesto detí. Škola bude musieť byť dôkladne vydezinfikovaná a pred vstupom do budovy by deti mali prejsť cez dezinfekčnú bránu. Prísne podmienky sa týkajú aj stravovania. Deti budú musieť sedieť s rozostupmi a v odstupoch čakať aj na jej výdaj. Ak budú chcieť rodičia vyzdvihnúť obed dieťaťa (a môže ich byť niekoľko stovák), rad môže byť aj viac ako pol kilometra dlhý. Posledným nezanedbateľným problémom, ktorý budú musieť zodpovedné inštitúcie vyriešiť je to, na základe akých kritérií sa bude posudzovať, ktoré z detí, kedy a na ako dlho do školy, príp. škôlky nastúpi.   AKTUÁLNE INFORMÁCIE Všetky presné informácie budú vždy zverejnené na webovej stránke (resp. cez edupage, elektronickú žiacku knižku a pod.) každej zo škôlok a škôl a na webovej stránke ministerstva školstva www.ucimenadialku.sk.  
COVID-19 v Bratislave: Všetci seniori sú negatívni

COVID-19 v Bratislave: Všetci seniori sú negatívni

Rubrika: Spravodajstvo
Keď pred niekoľkými týždňami prepukla aféra, ktorá sa týkala množstva pozitívne testovaných v domove sociálnych služieb v Pezinku, väčšina zodpovedných sa začala pripravovať na tú horšiu možnosť – nie, či seniori ochorejú, ale kedy sa to stane a koľko ich bude. Nedávne testovanie seniorov a zamestnancov RDS Sklenárova, Pivoňková a DD Pažítkova preto nielen prekvapilo, ale najmä potešilo. Všetci boli negatívni. Ako ale vyzerala situácia v Bratislave? Za prvé dva mesiace od potvrdenia prvého prípadu ochorenia na COVID-19 na Slovensku (od 6. marca do 6. mája 2020) boli v Bratislavskom kraji pozitívne testovaní 368 ľudia. Najviac ochorení zaznamenal Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave. Najviac obetí mal Pezinok, na území hlavného mesta to bol Ružinov s 51 pozitívne testovanými pacientmi. V porovnaní muži vs. ženy boli viac zasiahnuté ženy, štatistiky hovoria o pomere 41% pre mužov a 59% pre ženy. Štatistiky podľa veku potvrdili to, o čom sa hovorilo od začiatku – najviac ohrozenou skupinou sú obyvatelia nad 65 rokov (92 v celom kraji). Nasledujú pacienti vo veku 35 až 44 rokov a tesne za nimi v rozmedzí 25 až 43 rokov. Väčšina z nich sa nakazila práve kontaktom s osobami s pozitívnou diagnózou. K 6. máju bolo v Bratislavskom kraji 249 vyliečených osôb, , 102 ľudí, ktorí majú pozitívne testy a 17 chorobe podľahlo. Posledné dni priniesli aj ďalšie dobré správy. Slovenskí vedci predstavili nový test na koronavírus a už v čase uzávierky tohto čísla bolo k dispozícii viac ako 100-tisíc testov. Odborníci však upozorňujú, že kým nebude k dispozícii vakcína, nad COVID-19 sme ani zďaleka nevyhrali. O niekoľko mesiacov sa môže objaviť druhá vlna ochorenia, na ktorú sa inštitúcie, vrátane obcí, musia vopred pripraviť. K sponzorom, ktorí Ružinovu pomáhajú zabezpečiť dostatok ochranných pomôcok pre našich seniorov a ďalšie najviac ohrozené skupiny, sa pridal aj SPP – distribúcia. Mestskej časti venovali 3000 respirátorov a 5-tisíc jednorazových rúšok. zdroj: RÚVZ Bratislava