Novinky

Milí Ružinovčania,

Milí Ružinovčania,

Rubrika: Spravodajstvo
„chráňme, čo je v Ružinove vzácne, zveľaďujme, čo treba“. S týmto som sa k vám prihováral ešte ako kandidát na nového starostu. A tým sa na úrade aj riadime. Za necelé dva roky sa nám podarilo do rúk mesta získať hektáre pozemkov, na ktorých už preto nehrozí nová výstavba – vrátane voľných plôch uprostred sídlisk, jazera Rohlík, či niektorých parkovísk. Vďaka tomu teraz pracujeme na niekoľkých projektoch nových parkov, na vynovení detských ihrísk. Niektoré veci trvajú dlhšie, než by som si sám prial, ale hýbu sa dopredu, a to ma teší. Na konci júna sa nám podarilo dosiahnuť ďalšiu veľkú vec: odkúpenie veľkého parkoviska pri Štrkoveckom jazere v prospech mestskej časti. Po takmer tridsiatich rokoch rozpredávania pozemkov bývalými politikmi sa tak konečne stala zmena: toto, jedno z ďalších najcennejších území, sa vracia do rúk obce. Presne tak, ako som obyvateľom Štrkovca pred voľbami sľúbil. Po vyše rok trvajúcich rokovaniach sa nám podarilo toto parkovisko kúpiť za takmer rovnakú cenu, za akú ho pred 12 rokmi doterajší súkromný majiteľ získal v dražbe. Celý proces rokovania o kúpe bol transparentný, zúčastnili sa ho zástupcovia všetkých poslaneckých klubov. Čo je ale najdôležitejšie, pozemok tohto parkoviska je v územnom pláne určený na výstavbu bytov. Po tom, čo sme ho získali pre mestskú časť, sa však už obyvatelia nemusia báť, že by naše najvzácnejšie jazero na tomto mieste niekto zastaval ďalším panelákom. Áno, samého ma mrzí, že na naprávanie krívd z minulosti musíme vynakladať nemalé peniaze. Naše najvzácnejšie lokality – Štrkovec, Rohlík, Miletička, parky – si však musíme chrániť ako oko v hlave. Pretože záleží na našich dnešných činoch, v akom stave odovzdáme Ružinov budúcej generácií. Váš starosta  
Zachrániť Štrkovec je naša povinnosť

Zachrániť Štrkovec je naša povinnosť

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa Ing. Petra Kurhajcová. Len niekoľko dní pred uzávierkou tohto čísla bol na Slovensku po troch mesiacoch ukončený núdzový stav, ktorý zasiahol takmer všetky oblasti našich životov. Aký je aj na základe týchto skúseností podľa vás význam samospráv? Ukázalo sa, ako veľmi sú samosprávy dôležité, keďže sú k obyvateľom najbližšie. Boli sme svedkami toho, ako nás táto kríza dokázala zmobilizovať a zomknúť, počnúc starostom a poslancami, cez zamestnancov Miestneho úradu a ostatných verejných inštitúcií, až po bežných ľudí. Mestská časť odviedla kus skvelej práce, a to najmä v počiatočnej fáze krízy, kedy v značnej miere suplovala aj úlohu štátu, za čo patrí všetkým zainteresovaným obrovská vďaka. Ostáva mi len veriť, že nám práve táto kríza pomohla uvedomiť si, aké sú skutočné životné priority, a aká nesmierne dôležitá je súdržnosť a spolupráca, a že sme na sebe všetci do veľkej miery závislí. Poslanci nedávno podporili návrh, aby si mestská časť vzala investičný úver v hodnote 15 miliónov. Aký typ projektov treba podľa vás podporiť prioritne? A prečo práve tie? Oblastí, ktoré nevyhnutne potrebujú investície, je v Ružinove neúrekom. Či už ide o dlhoročne zanedbávané opravy ciest a chodníkov, nepostačujúca infraštruktúra, kultúrne domy v havarijnom stave, nedostatočné kapacity materských, základných škôl, či domovov seniorov, schátrané parky, detské ihriská či športoviská. Čo mne najviac leží na srdci, je katastrofálny stav zelene, ktorá bola dlhé desaťročia zanedbávaná. Taktiež považujem za dôležité odkúpenie pre Ružinov strategických budov, napríklad aj pre dobudovanie nájomných bytov, ktorých máme akútny nedostatok, a pozemkov, akým je aj pozemok pri Štrkoveckom jazere, o ktorom v tomto čase rokujeme. Ide o oblasť celomestského významu a je našou povinnosťou ochrániť ju a zachovať jej relaxačný charakter pre obyvateľov. Áno, nepôjde o lacnú záležitosť. Tu je však na mieste otázka, či má väčšiu hodnotu toto jedinečné miesto, akých máme v Ružinove žalostne málo, a o ktoré môžeme definitívne prísť, alebo peniaze. Taktiež považujem za nevyhnutné dotiahnuť rekonštrukciu požiarnej zbrojnice, aby ľudia, ktorí nám s nesmiernym nasadením pomáhajú v neľahkých situáciách, mohli fungovať v dôstojných a vyhovujúcich podmienkach. Hlavným cieľom týchto investícií musí byť skvalitnenie života Ružinovčanov a nájdenie rozumného kompromisu, aby sme v každej jednej oblasti pomohli v najväčšej možnej miere. Jednou z tém, ktoré v poslednej dobe v Bratislave rezonujú, je otázka mikromobility. Ako vnímate budúcnosť tohto konceptu dopravy? Aj z hľadiska regulácie. Mikromobilita u nás nemá jasný legislatívny rámec, a tam by bolo treba začať. V prevažnej väčšine európskych miest je takáto forma dopravy úplne bežná a veľmi vyhľadávaná, a konečne sa aspoň v malom postupne dostáva aj k nám. Avšak samotné spustenie tejto formy prepravy nestačí, je potrebné to dotiahnuť, aby sme predišli zbytočným konfliktným situáciám, ako sme toho svedkami práve v Bratislave, keď sa zo skvelého zámeru odrazu stane problém. Nehovorím, že tento koncept neschvaľujem, práve naopak. Vnímam tento spôsob prepravy ako budúcnosť a úprimne, Bratislava inú možnosť ani nemá, ale koncept celej verejnej dopravy, vrátane mikromobility, musí mať jasnú stratégiu. Riešením je jednoznačne výrazné obmedzenie osobnej automobilovej dopravy a vytvorenie podmienok práve pre dopravu alternatívnu. Ale, povedzme si úprimne, ľudia nepresadnú na bicykel či kolobežku, ak sa budú báť o svoju bezpečnosť, a taktiež nepocestujú MHD pokiaľ nebudú mať istotu, že sa dostanú tam, kam potrebujú pohodlne a včas. Ružinov je lokalitou, ktorá je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými? Vždy som bola hrdá Bratislavčanka, hrdá Ružinovčanka. V Ružinove som sa narodila, vyrástla, a s občasnými prestávkami tu žijem dodnes. Túto mestskú časť som vždy vnímala ako svoj domov, ako miesto, kde sa dobre žije. Jednak z pohľadu vynikajúcej polohy z hľadiska prístupu k dopravnej infraštruktúre, občianskej vybavenosti, relatívne nízkej hustoty zastavanosti, ale najmä z hľadiska množstva zelene. Žiaľ, situácia, ktorá sa týka spomenutých oblastí, už zďaleka nie je taká ideálna, ba čo je horšie, neustále sa zhoršuje. A mám obavu, že pokiaľ dôjde k realizácii všetkých, čo i len v minulosti odklepnutých projektov, ktorých cieľom je maximalizácia zárobku úzkej skupiny ľudí na úkor kvality života obyvateľov, a pri ktorých verejný záujem a zdravý rozum ťahajú za kratší koniec, Ružinov o tieto pozitíva príde. Verím však, že sa kompetentní spamätajú a začnú konať. Chce to však odvahu, odhodlanie a ochotu vystúpiť z komfortnej zóny, prestať sa neustále na niekoho vyhovárať a ísť nad rámec zabehnutých a dlhodobo tolerovaných spôsobov riešenia problémov, aj za cenu prípadného zlyhania, neúspechu, či iných možných negatívnych následkov, akými sú konflikty, súdne spory, strata podpory a vlastného pohodlia, a to na všetkých úrovniach verejnej správy. Vašim domovským obvodom sú Trávniky. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Áno, kandidovala som za volebný obvod Trávniky, ale ako som už spomenula vyššie, samu seba považujem za Ružinovčanku, Bratislavčanku. Vnímam Ružinov ako celok, a som toho názoru, že by sa mali prednostne riešiť najpálčivejšie problémy bez ohľadu na to, o ktorý volebný obvod ide. Úplne chápem, že každého najviac trápi to, čo má priamo pod nosom a s čím sa každodenne potýka. Je to prirodzené. Avšak zároveň je potrebné pozrieť sa na veci trošku z nadhľadu a uvedomiť si, že možno chodník pre mojím domom nie je až v takom zlom stave ako chodník niekde inde v Ružinove, o ktorom možno ani netuším. Skúsme byť trochu viac tolerantní a ukážme, že problémy tých druhých sa nás týkajú a nie sú nám ľahostajné. Veď nakoniec sme všetci Ružinovčania.   
Robert Mistrík - Spoznať fungovanie vírusu trvá aj dekádu

Robert Mistrík - Spoznať fungovanie vírusu trvá aj dekádu

Rubrika: Rozhovory
Koronavírus nás zaskočil. Hovoriť o tom, čo sme mali robiť začiatkom marca, je veľmi jednoduché. Vtedy sme nemali ani zlomok z tých informácií, ktoré máme dnes. A aj teraz sa často snažíme hľadať jednoduché odpovede na zložité otázky. O tom, prečo to nie je možné, či by pomohlo viac testovaní, ale aj o tom, či ísť tento rok na dovolenku do zahraničia, sme sa rozprávali s členom permanentného krízového štábu Robertom Mistríkom. Skončil núdzový stav, opatrenia sa uvoľňujú a v posledných dňoch (po 15.6.) zrazu stúpa počet nakazených. Kde boli? Tým, že sa uvoľnili opatrenia a otvorili sa hranice, prichádzajú zo zahraničia aj ľudia, ktorí sú nakazení. Nie je to ale nič mimoriadne, len treba počítať s tým, že počet infikovaných môže stúpať. Ale tak ako ich postupne identifikujeme, tak ich postupne riešime. Môžeme pri pohľade na tieto čísla predpokladať, že by sme sa mseli vrátiť k prísnejším obmedzeniam? Platí hlavná zásada, že akékoľvek dlhodobejšie predikcie nedávajú zmysel. Nik totiž dopredu nemá ako vedieť, či sem nepríde nejaká väčšia skupina ľudí zo zahraničia, ktorá by mohla nákazu rozšíriť ďalej. Nik nevie povedať, ako sa bude vyvíjať situácia v okolitých krajinách a nik nevie ani to, ako sa bude vyvíjať situácia vo svete. Slovensko nie je izolovaný ostrov typu Nového Zélandu, kde to majú viac-menej pod kontrolou. My sme otvorená krajina a všetci chceme žiť v otvorenej spoločnosti, a práve preto musíme počítať s tým, že sa počet infikovaných môže zvýšiť. Podstatné však je, že teraz sme už na takúto alternatívu viac pripravení, vieme ako zareagovať a postupne budeme prispôsobovať opatrenia tomu, ako sa u nás bude vyvíjať situácia. Takže treba čakať, byť opatrní a to, čo sa identifikuje, okamžite riešiť. Prvý prípad sme mali v marci... Prvý potvrdený prípad bol zo začiatku marca a postupne – aj preto, že sa málo testovalo a aj preto, že ešte neboli prijaté opatrenia, či už rúška, sociálny dištanc, nebola zavedená štátna karanténa alebo aj mnohé ďalšie, ktoré sme neskôr prijali – počet infikovaných stúpal. Keď začali fungovať, situácia sa dostala pod kontrolu a počty začali postupne klesať. Teraz sme sa však úplne otvorili. Je to dobre, lebo nemôžeme žiť v úplne uzatvorenej spoločnosti. Zároveň však musíme počítať s tým, že čísla môžu stúpnuť. Rieši to tak celá západná Európa – áno, vieme o tom, ale podchytíme lokálne ohniská, keď také vzniknú, a musíme ich riešiť. Keď korona vypukla, ľudia na Slovensku vcelku ľahko nabehli na nové pravidlá. Čím to je? Báli sme sa alebo rešpektujeme pravidlá? Myslím si, že je to kombináciou rôznych faktorov. Ukázalo sa jednak to, že sa ľudia chránili, ale aj to, že nechceli byť tými, kto by nebral ohľad na svojich spoluobčanov. Ukázali sme sa ako slušný národ, lebo rozhodne to je istý prejav slušnosti. Myslím si, že v kritických momentoch v sebe vieme nájsť spolupatričnosť, súdržnosť, tak ako tomu bolo napríklad v čase Nežnej revolúcie. Zrazu sme sa zomkli a mali sme k sebe bližšie. Možno to teraz bolo v trochu inej forme, ale aj táto kríza ukázala to dobré v ľuďoch. Nemyslím si, že by to bolo tým, že by sme boli submisívny postkomunistický národ, ktorý robí to, čo sa mu prikáže. Že pravidlá dodržiavame preto, lebo sa bojíme. Úprimne... skôr si myslím, že nie sme národom, ktorý by bol príkladom dodržiavania pravidiel, stačí sa rozhliadnuť po uliciach. V čase, keď pre nás korona znamenala len niekoľko článkov a reportáží z Číny a Talianska, bola väčšina ľudí presvedčená, že je to len silnejšia chrípka – a „veď aj na chrípku zomiera množstvo ľudí, len sa o tom toľko nepíše“. Aký je rozdiel medzi „obyčajnou“ chrípkou a koronou? Je tu jeden obrovský rozdiel a to, že ide o nové vírusové ochorenie. Niekedy trvá až desať rokov, kým pochopíme jeho virulenciu, jeho nebezpečnosť, jeho sekundárne zdravotné dôsledky, ako sa dá liečiť, aká je jeho inkubačná doba, ako sa prejavuje... Keď prišlo HIV, trvalo celú dekádu, možno aj dlhšie, kým sme pochopili, čo je to za ochorenie. Tento nový vírus síce nesie znaky chrípky, ale bolo to nové ochorenie. Na príkladoch zo zahraničia sme videli, že v niektorých prípadoch má naozaj veľmi závažný priebeh a silne postihuje starších občanov. A každá vyspelá spoločnosť si tých najslabších chráni najviac. Každý, kto dával vyjadrenia, že je to len také neškodné ochorenie a že len tak prejde, to nemal odkiaľ vedieť. Mali sme nejaké informácie, ktoré prichádzali z Číny, tie však boli neúplné, skreslené, chýbal nám nejaký časový odstup. Biochémia je veľmi komplikovaná veda a nik nemá po pár mesiacoch oprávnenie povedať ako sa vírus bude vyvíjať, pretože nemá dostatok informácií. Vyšlo už niekoľko štúdií, a vyšli dosť narýchlo. Niektoré dokonca aj stiahli, niektoré boli spochybnené, niektoré majú vyššiu kvalitu. Pochopiť zložité procesy však trvá veľmi dlho. Dá sa povedať, prečo na tom boli v Európe najmä Taliansko a Španielsko tak zle a my, naopak, tak dobre? Nik nečakal, že by to v Európe prebiehalo až takto prudko. Nezachytili prvý obrovský nábeh infekcie a stali sa jej prvou obeťou. Ani reakcie na vznikajúcu situáciu neboli zo začiatku adekvátne. Keď sa totiž už vírus rozšíri do takýchto masových rozmerov, potom je už nezvládnuteľný. Práve tu sa ukázalo, že ak sa prekročí nejaký kritický počet, štát už nemá k dispozícii také účinné prostriedky, aby ho vedel dostať pod kontrolu. A presne toto sa stalo v Taliansku. Vírus sa rozšíril natoľko, že sa to už nedalo zvládnuť. Štatistiky o infikovaných sa aj u nás používajú na tvorbu matematického modelu šírenia vírusu. Čo to znamená, čo nám tento model ukáže? Keďže u nás sa epidémia takmer vôbec nerozšírila, Slovensko má za sebou naozaj veľmi pozitívny príbeh. Bolo relatívne málo fatalít, relatívne málo chorých a tomu sme všetci radi. Z takéhoto malého množstva dostupných dát sa však nedajú vyvodzovať ďalekosiahle závery. V Česku urobili plošnejšie testovanie na protilátky, podobne ako ste robili v Ružinove, a tam vyšla premorenosť 3 promile, čo je mimoriadne nízke číslo. Myslím, že inak to nebolo ani v Ružinove. Koľko by sa na Slovensku muselo otestovať ľudí, aby tieto dáta mali nejakú výpovednú hodnotu? Myslím si, že väčšiu výpovednú hodnotu by sme nezískali ani keby sme otestovali všetkých obyvateľov. Mali sme málo infikovaných, málo chorých, infekčné oddelenia boli prázdne a na ventilátoroch bolo minimum ľudí. Aj keby sme testovali zle alebo málo, prejavilo by sa to v nemocniciach a to sa nestalo. Spočiatku sme tiež uvažovali o tom, že sa spraví plošnejšie testovanie na protilátky, ale keďže u nás bola epidemiologická situácia taká dobrá, usúdili sme, že to nemá zmysel. Bolo by to mrhanie peňazí daňových poplatníkov. Nezistili by sme viac ako zistili v Česku, kde, ako som už spomínal, bolo prípadov oveľa viac a premorenosť tri promile. Vírusová epidémia nie je v histórii ničím nezvyčajným, nie je to prvý, ale ani posledný prípad. V akých intervaloch sa objavili tie posledné? Podobný bol SARS, ktorý sa objavil v roku 2002, neskôr ešte MERS, ale ten sa až tak nerozšíril. Nedá sa vyvodzovať nejaká pravidelná periodicita – môže to byť pár rokov a môže to byť desať-dvadsať rokov. Šíreniu vírusov veľmi prospieva spôsob života na planéte, to že máme tendenciu zgrupovať sa do neprirodzene koncentrovaných celkov – či už je to práca, dovolenka, kultúrne podujatia, ktoré vytvárajú ideálne podmienky práve na ich šírenie. Rovnako to, že veľa cestujeme. Kdekoľvek môžeme vidieť, ako to tam praská vo švíkoch, že dochádza k obrovskému premiešavaniu ľudí a vymieňame si navzájom patogény. Ak sa teraz svet trochu spomalí, utlmíme tým aj šírenie nákaz, ktoré by mohli vzniknúť kdekoľvek vo svete. Ľudstvo sa na chvíľu poučilo, ale na druhej strane vieme, akí sú ľudia. Je to ako v tom slovenskom prísloví – keď je koze dobre, ide tancovať na ľad. Je to prirodzená ľudská reakcia. Keď sa dvadsať rokov neobjaví žiaden vírus, ľudia zabudnú a budú sa správať možno úplne rovnako ako doposiaľ. Môžeme v blízkej dobe čakať druhú vlnu? Počul som rôzne reakcie. Niektorí tvrdia, že už máme druhú vlnu za sebou, že ňou prechádzame, že nás čaká, keď budeme nezodpovední, ale aj to, že nikdy nepríde. Takže každý si môže vybrať. Netrúfam si hovoriť ako to bude. Stačí, ak zbĺkne na Slovensku nejaké ohnisko, rozšíri sa a máme tu druhú vlnu. Ale vôbec sa to stať nemusí. Nik to nedokáže predpovedať. Musíme najmä veľmi pozorne sledovať, čo sa deje v Rakúsku, v Česku a v Maďarsku, teda v krajinách, s ktorými máme najčulejší styk. Takže sledujme a reagujme. Kedy si „po korone“ budeme môcť povedať, že už sme v pohode a môžeme sa vrátiť k normálnemu životu? Kedy sa budeme môcť cítiť naozaj bezpečne? Kým bude stúpať počet nakazených vo svete, nemôžeme sa cítiť úplne bezpečne. Hranice sú otvorené a my tu nemôžeme zamknúť obyvateľov a nikam ich nepustiť. Rovnako nemôžeme zabrániť iným, aby chodili k nám. A ani nechceme. Môžeme tu mať akokoľvek ideálnu situáciu a vírus môže prísť kedykoľvek. Myslím si, že bude trvať ešte dosť dlho, kým počet nakazených vo svete klesne, lebo zatiaľ stúpa. Rozhodne ešte nie sme za vodou. Takže ísť tento rok na dovolenku - radšej nie, alebo aj áno? Keď už, tak určite nie masová turistika.  Robert Mistrík (1966) – člen permanentného krízového štábu, chemik. V roku 1998 založil firmu HighChem, ktorá sa zaoberá vedeckým výskumom a vývojom softvérových aplikácií v oblasti hmotnostnej spektrometrie, biochémie, farmácie a metabolomike. Firma je členom METAcancer, konzorcia zameraného na hľadanie biomarkerov rakoviny prsníka, v ktorom bol zvolený za člena vedeckej riadiacej komisie. V roku 2007 mu bol v USA priznaný patent na identifikáciu látok, ktorý je základom pre hľadanie nových diagnostických markerov zákerných chorôb. Ako člen medzinárodnej skupiny vedcov pomohol vyvinúť metódu vyhľadávania hmotnostných spektier pomocou domény Google.  
Dotácie 2020: Podporujeme Ružinovčanov napriek kríze

Dotácie 2020: Podporujeme Ružinovčanov napriek kríze

Rubrika: Spravodajstvo
Dotačná komisia rozdelila štyridsiatke žiadateľov príspevky za takmer 150-tisíc eur. Po prvýkrát v desaťročnej histórii tejto komisie mali uchádzači možnosť predkladať nielen štandardné komunitné projekty, ale aj väčšie – rozvojové.  Oblasti podpory ostali aj v roku 2020 zachované – kultúrno-spoločenské aktivity, vzdelávanie, šport, mládež, sociálna oblasť, ochrana a tvorba životného prostredia a rozvoj komunitného života. Dotácie sa však tento rok rozdeľovali novým spôsobom. Takým, ktorý viac zohľadňoval reálne potreby žiadateľov. Kým rozpočty tradičných komunitných projektov sa mohli pohybovať v rozmedzí 500 až 5-tisíc eur, pribudla podpora rozvojových projektov, ktorá mohla byť na úrovni 5 až 20-tisíc eur. Ďalšou zmenou, ktorou chcela mestská časť záujemcom čo najviac zjednodušiť podávanie žiadostí, bolo rozhodnutie ísť cestou elektronických prihlášok. Spravodlivejšie posudzovanie žiadostí vniesol aj tzv. princíp jednej prihlášky. Žiadateľ môže podať v jednom rozpočtovom období buď len jednu žiadosť o poskytnutie komunitnej dotácie v rámci jednej výzvy na predkladanie žiadostí, alebo len jednu žiadosť o poskytnutie rozvojovej dotácie v rámci jednej výzvy na predkladanie žiadostí. Ak toto pravidlo poruší, vyradia sa všetky jeho žiadosti – bez možnosti zvoliť si dodatočne len jednu z nich. V rámci rozvojových dotácii Ružinov podporil šesť žiadostí celkovo za 44.900,40 eur a 34 projektov v oblasti komunitných dotácií získalo 99.057,46 eur. Celkovo teda dotačná komisia uchádzačom rozdelila 143.957,86 eur. Zoznam úspešných projektov nájdete na www.ruzinov.sk.  
Pravidlá po korone sa uvoľňujú: Návrat do škôl a škôlok

Pravidlá po korone sa uvoľňujú: Návrat do škôl a škôlok

Rubrika: Spravodajstvo
Žiadny manuál nás nemohol pripraviť na situáciu, ktorá vznikla začiatkom marca. Každá rodina, firma alebo inštitúcia zrazu museli riešiť problémy, o akých sme boli presvedčení, že sa u nás nikdy stať nemôžu. Asi najväčší dopad na fungovanie ľudí však malo zatvorenie škôl a školských zariadení. Školy a škôlky síce symbolicky na deň detí znovu otvorili svoje brány, ale napriek tomu pandémia mnohé skomplikovala a predovšetkým spomalila. Jedným z príkladov je aj prihlasovanie detí do škôlok a škôl. Je to taký trpko-smiešny povzdych, ktorý vo svojom okolí počujeme vždy, keď sa niekde vo svete stane tragédia obrovských rozmerov – chvalabohu, že sme takí malí, že nás to obíde... Žiaľ, nie vždy. A koronakríza bola presne jednou z tých situácií, ktorá si nevyberala a muselo sa jej prispôsobovať množstvo procesov. Testovanie zamestnancov Hoci počty nakazených boli na Slovensku v porovnaní s väčšinou krajín mimoriadne nízke, opätovné otvorenie škôl predstavovalo isté riziko zvýšenia počtu infikovaných. Aby sme toto riziko eliminovali čo najviac, rozhodla sa mestská časť otestovať pre návratom detí do škôlok a škôl všetkých pedagogických aj nepedagogických zamestnancov. 1. júna sa spolu so žiakmi mohli vrátiť len tí zamestnanci, ktorí mali negatívny test na Covid-19. Prekvapivý výsledok Vďaka spoločnosti Alpha medical, ktorá zabezpečila testovanie bezplatne, tak mohlo viac ako osemsto zamestnancov zistiť nielen to, či majú pozitívny výsledok, ale aj to, či v minulosti prišli s koronavírusom do kontaktu. Veľa ľudí prekoná podobné ochorenia bez akýchkoľvek príznakov. Práve spomínaný Elisa test zisťuje aj existenciu protilátok v krvi a dáva odpoveď aj na túto otázku. Výsledky testovania ukázali, že viac ako tridsať ľudí z približne osemsto, vírus prekonalo. V čase testovania však už boli zdraví. Prijímanie do škôlok Koniec školského roka sa už tradične nesie v znamení podávania prihlášok do škôl a škôlok. Množia sa správy typu „všetci vedia, že sa tam nedá dostať“, ale aj otázky, prečo rozhodovanie o prijatí trvá tak dlho. Ružinovskí poslanci už minulý rok - ako jedno zo svojich vôbec prvých rozhodnutí – zmenili spôsob prijímania do škôlok a nastavili transparentné pravidlá a bodovací systém, ktorý zohľadňuje prijímanie detí z našej mestskej časti. Zohľadňuje množstvo faktorov od veku až po sociálnu situáciu rodiny, vďaka čomu je aj spravodlivý. Až desať prihlášok Tento rok prišlo do ružinovských škôlok celkovo viac než 2300 žiadostí, rodičia využili možnosť ich poslať viacero. Nie je preto ničím nezvyčajným, ak rodičia prihlásia jedno dieťa až do desiatich škôlok. Po skompletizovaní žiadostí sa počet prihlásených detí ustálil na čísle 1175 a z tohto množstva bola značná časť takých, kde by dieťa v čase nástupu ešte nedovŕšilo 3 roky. V čase uzávierky tohto čísla Ružinovského Echa sa dokončovalo administratívne spracovanie žiadostí, ktoré značne spomaľovalo aj riešenie týchto mnohonásobných žiadostí. Kapacita škôlok Akékoľvek ďalšie stanovenie počtov prijatých detí musí vychádzať z kapacity škôlky – deti, ktoré odchádzajú do prvého ročníka, uvoľňujú miesto novým. Treba však počítať aj s možnosťou, že niektoré deti budú mať odložený nástup do školy, resp. sa dokonca môžu v priebehu prvých mesiacov školského roka vrátiť, keď sa ukáže, že nie sú dostatočne zrelé. Ak sa robia pri zápise do škôl osobné pohovory s deťmi, dá sa to odhadnúť. Tento rok však školy o túto možnosť prišli. Priveľa prvákov Nárast počtu detí, zvýšený záujem o niektoré konkrétne školy, ale aj zrušenie zápisov za osobnej prítomnosti detí, skomplikovalo aj nástup budúcich prváčikov. V prípade základných škôl platí princíp spádovosti, tj. do konkrétnej školy musia byť v prvom rade prijímané deti z okolia (podľa presne určených lokalít). Dieťa, ktoré má trvalý pobyt inde, môžu riaditelia prijať len vtedy, ak sú už umiestnené všetky „domáce“. Môže sa stať, že počet detí, ktoré sa do školy hlásia, bude väčší ako kapacita školy. Vtedy bude dieťa prijaté do akejkoľvek školy, ktorá bude mať voľné miesto. Niekoľko rodičov rieši ešte o niečo špecifickejšiu situáciu. Keďže chceli využiť možnosť výberu školy pre svoje dieťa, nezapísali ho do spádovej školy. Problém nastal v okamihu, kedy dieťa kvôli nedostatku kapacít do tejto školy nevzali. Obrátili sa na spádovú školu, ale tá už mala kapacity plné. Škola nemá priestor vziať dieťa, ktoré nebolo zapísané. V prípade, že niektoré dieťa na vybranú školu neprijmú, môže sa rodič, resp. zákonný zástupca, adresovať škole odvolanie a ak sa miesto uvoľní, môže byť prijaté. Ak nie, škola odstúpi predmetné odvolanie na vyriešenie príslušnému školskému úradu. Kedy sa rozhodne? Rodičia budúcich škôlkárov by mali mať rozhodnutia o prijatí do 15. júla. V prípade, že sa uvoľnia ďalšie miesta, napríklad ak nejaké dieťa nenastúpi, budú ich škôlky kontaktovať individuálne. V prípade základných škôl treba počkať na rozhodnutie do 30. júna. Príspevok pre prvákov Rodičia budúcich prvákov môžu požiadať mestskú časť o príspevok vo výške 40 eur. Podmienkou jej poskytnutia je trvalý pobyt zákonného zástupcu dieťaťa v Ružinove. Príspevok poskytuje odbor sociálnych vecí. Netreba sa obávať, že by ste naň zabudli. Miestny úrad im v priebehu septembra a októbra pošle informáciu a vyzdvihnúť si ho budú môcť v pokladni miestneho úradu, na pošte alebo im ho úrad zašle priamo na účet. Tento príspevok sa vzťahuje aj na tie deti, ktoré nastúpia do cirkevnej alebo súkromnej školy, resp. do školy mimo Ružinova. Príspevok na letný tábor Mestská časť nezabúda ani na rodiny zo sociálne slabšieho prostredia alebo viacdetné rodiny. Rodičia môžu požiadať o príspevok na denný alebo pobytový tábor až do výšky 200 eur na každé dieťa. V prípade, že ide o zdravotne ťažko postihnuté dieťa so sprievodcom, príspevok na integračný pobyt je až do výšky 350 eur na dieťa. (viac informácií na jana.morgosova@ruzinov.sk alebo 02/ 48 284 285). Viac informácií nájdete na www.ruzinov.sk.  
Sčítanie domov a bytov

Sčítanie domov a bytov

Rubrika: Spravodajstvo
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) PRIESKUM BUDE ELEKTRONICKÝ Rozsiahle papierové dotazníky, ktoré by ľudia vypĺňali sami alebo s pomocou sčítacích komisárov, sú minulosťou. Nadchádzajúce sčítanie sa bude dať vybaviť omnoho jednoduchšie – elektronicky. Počas najbližšieho roka bude prebiehať sčítanie obyvateľov, domov a bytov. Štatistický úrad ho vykonáva na základe nariadenia Európskeho parlamentu a vykonáva sa teda vo všetkých členských štátoch. Prvá fáza – sčítanie domov a bytov - prebieha od 1. júna. Údaje pre potreby sčítania domov a bytov nemusia poskytovať občania. Túto povinnosť zabezpečujú spoločenstvá, resp. správcovia. Tí ich musia poskytnúť do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti prioritne v elektronickej forme. Systém už obsahuje predvyplnenú databázu, ktorá vznikla integráciou dostupných údajov najmä z registra adries, katastra nehnuteľností, základnej bázy údajov pre geografický informačný systém a registra organizácií, „Zoznamu stavieb“. Správca alebo spoločenstvo, ktoré neposkytne obci požadované údaje o bytovom dome, ktorý spravuje, sa dopúšťa správneho deliktu, kde zákon určuje výšku pokuty za každý takýto prípad vo výške 250 až 1 500 eur. Predmetom sčítania domov a bytov sú všetky domy, všetky byty v budovách bez ohľadu na to, či sú obývané alebo neobývané a iné obydlia obývané k rozhodujúcemu okamihu sčítania, nachádzajúce sa na území obce. Dátum, ku ktorému sa vzťahujú zisťované údaje o domoch a bytoch je 1. január 2021 ako rozhodujúci okamih sčítania. Druhou fázou bude sčítanie obyvateľov. Prebehne od 15. februára 2021 do 31. marca 2021 a obyvatelia budú mať na vyplnenie dotazníka šesť kalendárnych týždňov. Všetky detailné informácie, dokumenty a šablóna sú prístupné na webovej stránke esdb.scitanie.sk.