Zarazil vás titulok? Nie, nejde o "vek" mestskej časti, ale o priemerný vek jej obyvateľov. Dozviete sa aj to, kto boli prví obyvatelia Trnávky, či kedy sa začalo s výstavbou prvých panelových domov. V historickom priereze vzniku a rozvoja Trnávky vám pripomenieme množstvo zaujímavostí o miestach, okolo ktorých tak často prechádzame bez toho, aby sme si uvedomovali, aké zaujímavé príbehy skrývajú. Trnávka je pokojnou predmestskou štvrťou bratislavského Ružinova a pri dnešnej infraštruktúre plnohodnotne zapadá do koloritu hlavného mesta. V minulosti tvorili územie dnešnej Trnávky iba polia, lúky a pasienky. Jej pôvodný názov bol Torrnkappel, neskôr Dornkappel a takto sa táto miestna časť volala až do roku 1945.   História Trnávky pred rokom 1945 ■ Dornkappel (v preklade tŕňová kaplnka) sa začal osídľovať okolo roku 1869. Jedným z jeho prvých obyvateľov bol aj kočiš, ktorý sa nasťahoval do služobného bytu na Jurajovom dvore, ktorý bol súčasťou vtedajšieho Dornkappelu. ■ Za svoj názov vďačí Dornkappel zvonici pri predmestskej kaplnke, ktorá oznamovala začiatok a koniec pracovnej doby pre zamestnancov miestnych prevádzok. ■ O tri roky neskôr (1872) bola do prevádzky uvedená Hecklerova tehelňa (nachádzala sa v okolí dnešnej Pestovateľskej ulice). Osídlia si tu začali budovať majerníci a tehliari práve medzi Hecklerovou tehelňou a majermi Jurajov dvor a Güllov dvor. Oblasť však ostala riedko osídlená až do konca prvej svetovej vojny. ■ Po prvej svetovej vojne tu v roku 1920 pribudla tzv. Masarykova kolónia, pre ktorú boli typické dvojdomy s menšími bytmi. Tie boli pôvodne postavené pre úradníkov. ■ S príchodom hospodárskej krízy sa do Bratislavy sťahovalo množstvo ľudí z celého Slovenka, ktorí hľadali prácu. Pracovných miest však bolo málo a tak sa mnoho obyvateľov muselo uchýliť k sezónnym prácam. Vznikali chudobné štvrte, okrem Trnávky to bolo napríklad aj Pálenisko. ■ Bytov a domov bolo v tej dobe nedostatok a tak sa “prišelcom“ prideľovali pozemky (aj vďaka spolku Svojpomoc), ktorých bolo na území Dornkappel dostatok. Na nich si noví obyvatelia stavali svojpomocne provizórne obydlia. Zväčša to boli iba chatrče zbité z dosiek a improvizované príbytky zo starých tehál. Kanalizácia chýbala, pitnú vodu čerpali zo studní. ■ V chatrčiach a pivničných bytoch bežne bývali aj 10-členné rodiny. Svojho času v takýchto stiesnených a nehygienických podmienkach bývalo v Trnávke a jej okolí až 9 000 obyvateľov, čo je viac než dnes. ■ V roku 1933 bola osídlená časť od Masarykovej kolónie po ulicu Slowackého a od dnešnej Vrútockej ulice po dnešnú Jakabovu ulicu.    Po roku 1945 ■ Po roku 1945 sa Dornkappel premenoval na Trnávku. ■ Letisko M.R. Štefánika: - Prípravné práce sa začali v roku 1947 a samotná stavba v roku 1948. Letová prevádzka bola otvorená v roku 1951. - V roku 1970 bol otvorený dnešný letový terminál A. ■ V rokoch 1997 - 1999 bola zrekonštruovaná pristávacia a vzletová dráha (predĺžená o 240 m na 3 190 m). Tiež bola do prevádzky uvedená nová riadiaca veža a spustila sa prevádzka na novej časti vybavovacej plochy. ■ Rekonštrukcia terminálu B a otvorenie nového terminálu A prebehla v rokoch 2010 - 2012. Po otvorení druhej časti Terminálu A v júli 2012 vznikol kompaktný celok letiskového komplexu. ■ Zlaté piesky – jazero vzniklo vyťažením štrku v 50. rokoch 20. storočia. Voda má maximálnu hĺbku 11 metrov a rozprestiera sa na ploche 0,53 km2. ■ 28. júla 1976 o 9:37:30 sa do jazera Zlaté piesky zrútilo lietadlo Illiušin Il-18B, let ČSA č. 001 na trase Praha - Bratislava. Ide o najtragickejšiu leteckú nehodu ČSA na území Československa. Pri nehode zahynulo 76 osôb. ■ Základná škola Vrútocká bola postavená podľa rovnakého projektu ako ZŠ Kulíškova, ktorá bola otvorená v roku 1952. Podľa dostupných zdrojov škola na Vrútockej stála a fungovala už v roku 1955 a dá sa teda predpokladať, že bola otvorená zároveň so ZŠ Kulíškova. ■ V roku 1959 boli všetky názvy ulíc rovnaké ako ich poznáme dnes. S výnimkou ulice Na Trnávku, ktorá sa premenovala na Rožňavskú. ■ Prvé bytové domy v Trnávke boli na Doležalovej ulici. Väčšina panelových bytových domov pribudla v rokoch 1970 - 1977 na uliciach Banšelova a Vietnamská. ■ V rokoch 1999 - 2002 pribudol diaľničný obchvat D1 s predĺžením Galvaniho ulice.   Súčasný stav ■ Rodinné domy: 1 359 (42 % obyvateľov) ■ Byty: 3 481 (56 % obyvateľov) ■ Obyvatelia: 8 603 ■ Rozloha: 12,9 km2 z čoho zhruba 14 % tvorí rezidenčná zástavba, zvyšok sú polia, areál letiska, jazero, ľahký priemysel a nákupné centrá. ■ Trnávka je vekovo najmladšou časťou Ružinova. Počet neplnoletých obyvateľov prevyšuje počet obyvateľov v seniorskom veku. ■ Viac ako polovica obyvateľov tu nebýva dlhšie ako 15 rokov. ■ Vzhľadom na výstavbu sídliska Ovocné sady a ukončenie bytového komplexu Galvániho dvory, sa v najbližších rokoch očakáva úmerný nárast obyvateľov o približne 2 000, prevažne mladých ľudí. Ovocné sady budú mať vlastnú materskú školu a v rozpočte sa počíta aj s výstavbou nového pavilónu k Základnej škole Vrútocká.  

Šoférov áut čakajú po lete ďalšie zmeny. Do platnosti totiž vstúpi novela zákona o cestnej premávke, podľa ktorej už parkovanie na chodníku mimo vyznačených miest nebude možné. Čo to znamená pre mestá a obce? Ako to pocítia Ružinovčania a o koľko parkovacích miest tak v mestskej časti prídeme? Zákaz parkovania na chodníkoch tam, kde to nie je povolené dopravným značením, sa v rôznej miere odrazí aj na situácii v jednotlivých častiach Ružinova. V lokalitách s regulovaným parkovaním (rezidentské zóny) – Nivy, Starý Ružinov, Ružová dolina a v čase vstupu novely do platnosti aj Štrkovec - už je (resp. bude) parkovanie vyznačené, a tak tam obyvatelia túto zmenu ani nepocítia. Čo neregulované zóny? A ako sa to dotkne ostatných častí? Pre Pošeň, Ostredky, Trnávku a Prievoz už má mestská časť spracované prvé návrhy dopravných projektov, ktoré umožnia na niektorých chodníkoch parkovanie. Znamená to, že státie na týchto miestach bude legálne. Individuálne posudzovanie Každá lokalita sa posudzuje samostatne. V prípade, že na niektorej ulici nie je možné žiadne iné parkovanie ako na chodníku, tak sa tam mestská časť usiluje zachovať parkovacie miesta vo väčšej miere než na uliciach, kde je parkovacích možností viac a autá by zabrali jediný chodník. Komunikácie v správe mesta V Bratislave situáciu komplikuje aj to, že nie všetky komunikácie sú v správe mestských častí. Významnú časť má v správe hlavné mesto, ktoré plánuje parkovanie na týchto uliciach zrušiť. Týka sa to napríklad celej Ružinovskej alebo Drieňovej, ale aj v týchto prípadoch sa hľadajú riešenia. Na základe skúseností s parkovaním v konkrétnych lokalitách tak aktuálne preverujeme možnosť zachovať parkovanie na časti chodníkov napríklad na Ružinovskej ( úsek od Herlianskej smerom do centra) a na Mierovej. Zachránené miesta Celkovo sa dá odhadnúť, že „chodníkovou novelou“ by zaniklo približne tritisíc miest, kde dnes šoféri bežne parkujú – či už legálne alebo nelegálne. Dopravným značením sa však mestskej časti podarí zachovať približne polovicu z nich. Ochrana chodcov Novela zákona o cestnej premávke mala pôvodne vstúpiť do platnosti už pred rokom, krátky časový interval medzi schválením a platnosťou zákona by však najmä väčším mestám a ich obyvateľom znemožnil pripraviť sa na túto zmenu. Každodenné skúsenosti totiž potvrdzujú, že parkovanie na niektorých miestach značne ohrozuje zdravie a životy chodcov – ako napríklad na miestach, kde chodia každý deň deti do školy. Výsledkom v Ružinove preto bude kompromis – aby tam, kde nie sú iné možností, bolo zachované aj parkovanie na chodníkoch, ale tam, kde je to nebezpečné, nevhodné alebo kde sú k dispozícii iné možnosti, tam parkovanie na chodníkoch povoľované nebude.