Novinky

Milí Ružinovčania,

Milí Ružinovčania,

Rubrika: Spravodajstvo
v máji sa nám podarila veľká vec! Parlament schválil zákon, že obec môže opraviť aj cestu alebo chodník, ktoré nemajú známeho majiteľa, ak slúžia verejnosti. Nápad na túto zmenu som sa snažil presadzovať ako starosta od prvého dňa - a pridalo sa k nemu mnoho dobrých starostiek a starostov z celého Slovenska. V Národnej rade SR zákon predložila naša ružinovská poslankyňa parlamentu Monika Kozelová, text pomáhala písať naša ružinovská poslankyňa Michaela Biháryová. Za ich prácu im patrí veľká vďaka. Zo zákona vyplýva, že konečne môžeme legálne opraviť aj výtlky na cestách, ktoré nám nepatria, ale slúžia vo verejnom záujme. Exnárova popri autoškole, parkoviská popri Ružinovskej, vnútroblok Delfín, Priekopy, cesta k lodenici na Mokráň-Záhoň... všetci poznáme tie najrozbitejšie úseky v Ružinove, ktoré desiatky rokov naša mestská časť nemohla opraviť, lebo nikomu nepatrili. Znie to neuveriteľne, ale keby sme ich opravili, ako starostu ma za to doteraz dokonca mohli posadiť do basy. Teraz bude ich oprava legálna - rovnako ako sa zlegalizuje odhŕňanie snehu na mnohých chodníkoch vo vnútroblokoch, ktoré nemajú správcu (napríklad skoro celá Pošeň). Samozrejme, ani tento zákon nám nedovoľuje robiť investície - na stavebné povolenie treba zdokladovať vlastnícky vzťah k stavbe cesty či chodníka. Umožňuje nám ale robiť všetky opravy, na ktoré sa stavebné povolenie nevyžaduje - teda najmä vymeniť asfalt bez výmeny obrubníkov. A samozrejme, limitom sú stále peniaze, takže nedokážeme všetko opraviť hneď a zaraz. Postupne sa však do toho pustíme - a napríklad tú Exnárovu či parkoviská na Súmračnej zvládneme ešte tento rok. Váš starosta  
Súťaž pre štvornohých Ružinovských miláčikov

Súťaž pre štvornohých Ružinovských miláčikov

Rubrika: Podujatia
Už šiesty ročník podujatia Ružinovský psí miláčik poteší všetkých milovníkov psov. Tento rok je pre nich pripravený bohatý program plný súťaží a ukážok šikovnosti cvičených psov.   Psíkovia budú súťažiť v štyroch kategóriách: najkrajší, najšikovnejší, najmenší a najväčší. Súťažiacich psíkov ohodnotí odborníčka na psie plemená, veterinárka z ružinovskej veterinárnej ambulancie SpektraVet. Návštevníci sa taktiež môžu tešiť na ukážky jednej z najlepších výcvikových škôl pre psov Dogtrainer pod vedením trénera Petra Pellera, ako aj na špeciálne cviky so záchranárskymi psami z Bratislavskej kynologickej záchranárskej brigády.   Podujatie sa uskutoční dňa 13. júna 2021 od 15:00 h. v parku pred Paneurópskou vysokou školou. Prihlásiť sa môžu majitelia s trvalým bydliskom v Ružinove na mieste. Bezplatná registrácia bude od 14:30 h do 15:00 h. Stačí si so sebou priniesť očkovací preukaz psa.    Podujatie podporili: Bratislavská kynologická záchranárska brigáda, Dogtrainer a SpektraVet.   Viac informácií nájdete na cultusruzinov.sk a na facebooku Cultus Ružinov. ____________ Kľúčové slová: CULTUS Ružinov, Ružinov, Ružinovský psí miláčik FB: https://fb.me/e/ZKMoQCo5 WEB: https://cultusruzinov.sk/podujatie/ruzinovsky-psi-milacik-4/    
Štát sa nemá čo vyhovárať na starostov

Štát sa nemá čo vyhovárať na starostov

Rubrika: Spravodajstvo
V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa Katarína Šimončičová. Je to viac ako rok odkedy čelíme pandémii, ktorá významne ovplyvnila fungovanie celej spoločnosti. Čo je v takejto situácii kľúčovou úlohou obce? Epidémia COVID-19 zmenila pohľad na úlohy samospráv. To, ako Slovensko zvládlo prvé vlny pandémie, bolo aj vďaka samospráve. Samosprávy reagovali rýchlo a pružne. Prijali ako prvé preventívne opatrenia na zabránenie šírenia vírusu, skôr ako štát. Začali sa venovať krízovému riadeniu, obmedzeniu pohybu, zatvoreniu škôl a obmedzeniu verejnej dopravy, distribuovali ochranné pomôcky, ktorých nákup realizovali z vlastných zdrojov, okresné úrady absolútne zlyhali. Keby samosprávy nekonali podľa zdravého rozumu, dnes by sme čísla na Slovensku mali ešte horšie. Išlo o stovky opatrení, ako distribuovať potraviny, starostlivosť o seniorov, veľa miest malo vlastné krízové štáby a vydávali vlastné opatrenia. Samospráva vedela overiť, ktoré opatrenia vlády sú reálne. Kríza navyše výrazne zasiahla rozpočty samospráv.Okrem výpadku príjmov ich pochopiteľne zaťažil aj nárast neplánovaných výdavkov súvisiaci s prijatými opatreniami. Samosprávy ukázali schopnosť operatívne a úspešne reagovať na výzvy, ktoré krízové obdobie prinieslo – boli schopné flexibilne reagovať medzi sebou, aj s vládou. ZMOS, Únia miest aj K8 sa vedia zorganizovať lepšie, ale potrebujú kompetencie – je tu kompetenčné vákuum, orgány krízového riadenia – obec, mesto, štát a krajské orgány – nefungujú, preto je na stole výzva na reformu, aby bol funkčný model – vláda to má vo svojom programovom vyhlásení. Okrem iného ste členkou komisie územného plánovania a životného prostredia. Čo je pre vás za daných okolností prioritou? Územné plánovanie aj ochrana životného prostredia má fungovať aj bez ohľadu na pandémiu. Samozrejme, že to spomalí chod vecí, lebo veľa ľudí buď ochorie, alebo je doma s deťmi, alebo pracuje z domu. Prípadne obec nemôže organizovať stretnutia s verejnosťou priamo napr. na prerokovanie návrhov územných plánov zón. Spomalil sa život, ale na druhej strane sme prešli do online priestoru, mávali sme zasadnutia komisie cez internet. Musím povedať, že keby bolo iba na samospráve, napr. našej ružinovskej a neboli by sme odkázaní na rôzne povolenia, schvaľovania, stanoviská štátnej správy, boli by sme už mali schválených viacero územných plánov zón. Čo sa týka ochrany životného prostredia, samozrejme, že aj tu sa práce spomalili, hoci tráva neprestávala rásť, horúčavy boli bez ohľadu na vírusy, klimatická zmena a jej dôsledky pretrvávajú a treba na ne reagovať. Bolo to náročnejšie kvôli chorobám zamestnancov, zatvorenému úradu. Ružinov je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti? Ružinov je to panoptikum prístupov pri tvorbe mestského prostredia. Má svoje historické časti aj moderné až po súčasnosť, sú tu prvé, veľkoryso plánované sídliská, ktoré sa tvorili ako urbanistické komplexy. Unikátne krajinné zákutia – vodné plochy, Štrkovec a Rohlík, Zlaté piesky, rameno Dunaja vo Vlčom hrdle. Kvalitné školy a školské areály. Objekty hodné ochrany: Stará radnica, kostol, kaštieľ v Prievoze, samotné koncepty urbanistického plánovania – 500 bytov, Štrkovec, Pošeň, Ostredky a Trávniky, Zimný prístav. Ružinov je charakteristický tým, že je celý na rovine – dávno tu mala byt vybudovaná sieť bezpečných cyklotrás. Tienistou stránkou Ružinova je aj to, že si nechal zbúrať industriálne objekty: Kablovku, Gumonku, Cvernovku. Mohli byť po konverzii zaujímavými kultúrnymi objektmi. Má aj environmentálne záťaže, ktorých odstránenie by malo byť prioritou mestskej časti v spolupráci so štátom, najmä pri financovaní likvidácie, či je to skládka vo Vrakuni s presahom do Ružinova, areál Istrochemu s presahom k nám, alebo zvyšky po ropnom závode Apollo, kde na povrchu sa projektujú najvyššie stavby v Ružinove (a v Starom Meste). Vaším domovským obvodom sú Nivy. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Bývam na Dulovom námestí, na Košickej ulici, ktorá je jednou z najkrajších ulíc. Teda bývala, so svojím stromoradím, vytvárajúcim klenbu. Jednak o stromoradia sa magistrát, ktorý to má stále v správe, nestaral, nechával ich iba na dopravákov, ktorí na stromoch odstraňovali prekážky v doprave, ale nestarali sa o to, čo ten strom potrebuje. Posledné roky sa to na magistráte zmenilo, ale pre niektoré stromy to prišlo, žiaľ, neskoro. Okrem zlého zdravotného stavu likvidujú stromoradie aj stavby (Cvernovka), alebo plánovaná električka. Obávam sa, že na Košickej ulici veľa stromov neostane. Bude to zas ďalší z „teplých“ bulvárov, nebude lákať ľudí sa po ňom prejsť. Je potrebné sa začať systematicky starať aj o ďalšie stromoradia na priľahlých uliciach. Pripravuje sa revitalizácia Dulovho námestia, treba posilniť jeho úlohu stretávania sa a pobytu na ňom, nielen počas vianočných trhov. Čaká nás rekonštrukcia trhoviska Miletičova, mal by byť predovšetkým trhom zeleninovo-ovocným, namiesto plota s bilbordmi má mať plot živý, zelený. Na záver jedna aktuálna otázka. V čase, kedy robíme tento rozhovor, sa dostala do medzirezortného pripomienkového konania nová stavebná legislatíva. Ako hodnotíte tento návrh? Návrh nového stavebného zákona a zákona o územno-plánovaní považujem za veľmi zlý, arogantný a v rozpore s ústavou. Je to návrh v prospech istej skupiny stavebníkov, nemá žiadne znaky verejného záujmu. Nielen verejnosť, ale aj samospráva, ktorej územné plánovanie je originálnou kompetenciou, je týmto návrhom o to pripravená. Územné plánovanie by malo byť, podľa môjho názoru, spoločenskou zmluvou, na ktorej sa dohodnú všetky tri sektory: verejná správa, podnikateľský a občiansky. Podľa takto dobre pripraveného územného plánu aj stavebné konania bežia rýchlejšie, už by to mala byť skôr rutina. Avšak zas pripomínam, že štát nemá samosprávy zdržiavať, má sám dodržiavať zákonné lehoty a nie vyhovárať sa na starostov, či primátorov.   
Dotácie 2021: Podpora aktívnych občanov

Dotácie 2021: Podpora aktívnych občanov

Rubrika: Spravodajstvo
Dotačná komisia podporila 47 projektov príspevkami v celkovej hodnote takmer 150-tisíc eur. Žiadosti uchádzačov sa posudzovali v dvoch kategóriách – ako rozvojové alebo ako komunitné projekty. Kým rozpočty tradičných komunitných projektov sa mohli pohybovať v rozmedzí 500 až 5-tisíc eur, pribudla podpora rozvojových projektov, ktorá mohla byť na úrovni 5 až 20-tisíc eur. Uchádzači mohli predkladať projekty zamerané na kultúrno-spoločenské aktivity, prípadne v oblasti vzdelávania, telovýchovy, športu a mládeže, ochrany životného prostredia, sociálnej oblasti, ochrany a tvorby životného prostredia a rozvoja komunitného života. Komisia posudzovala 16 žiadostí o rozvojové dotácie a 73 žiadostí o komunitné dotácie. Príspevok mestskej časti získa 7 rozvojových projektov v celkovej hodnote 44 996,8 eura a 40 komunitných projektov v hodnote 104 958,28 eura. Mnohé organizácie, ktoré sa niekedy aj celé roky pasujú s finančnými problémami a prežívajú len zásluhou zapálených nadšencov, určite takáto správa poteší. Komunitné dotácie podporujú krátkodobé projekty, zamerané najmä primárne na komunitu a jej rozvoj. Tento rok na ne bolo vyčlenených 70 percent z celkového objemu finančných prostriedkov, t.j. 105-tisíc eur a na rozvojové 30 percent, t.j. 45-tisíc eur. V najbližších dňoch už úspešní žiadatelia dostanú informáciu o schválenej výške dotácie a informáciou o tom, aké dokumenty musia ešte pred podpisom zmluvy doložiť. Hneď na to sa im pripraví zmluva. V prípade nejasností môžu žiadatelia kontaktovať miestny úrad na adrese dotacie@ruzinov.sk.  
Nová stavebná legislatíva: Moc do rúk developerov?

Nová stavebná legislatíva: Moc do rúk developerov?

Rubrika: Spravodajstvo
Poriadna búrka! Tak by sa dala opísať situácia, ktorá vznikla potom, čo sa na svetlo sveta dostal zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní. Dve nové právne normy pobúrili primátorov aj starostov. Tí dokonca hovoria, že náhrada doteraz platného stavebného zákona je útokom na práva ľudí a je napísaná v prospech developerov. V čom vidia problém?  Stavebný zákon má už takmer päťdesiat rokov a za sebou niekoľko noviel. Dve úpravy, ktoré ho majú nahradiť a už sú v medzirezortnom pripomienkovom konaní, však poriadne rozvírili hladinu. Primátori a starostovia upozorňujú, že ľuďom poškodia a ublížia. „Je to brutálny útok na práva vás, ľudí. Je to návrh, ktorý vám, občanom, takmer úplne znemožní hájiť svoje práva v prípade, ak sa vám niekto pod oknom rozhodne postaviť hocijakú stavbu,“ vysvetľuje starosta Ružinova Martin Chren, ktorý podčiarkuje, že najväčším problémom návrhu je, že sa bude môcť kdekoľvek postaviť čokoľvek. Privatizácia konania Starostovia a primátori zároveň prízvukujú, že ide o pokus sprivatizovať stavebné konanie a územné plánovanie v prospech developerov a stavebníkov. Predložený návrh totiž ruší stavebné úrady a stavebné konanie už nebude správnym konaním. Znamená to, že občania už nebudú mať možnosť brániť sa na súde, prípadne sa obrátiť na prokuratúru. V rámci novej legislatívy bude rozhodnutie v kompetencii projektanta, ktorý stavbu navrhol. Rovnaký názor má aj primátor Bratislavy Matúš Vallo, ktorý je zároveň viceprezidentom Únie miest Slovenska: „Bratislava stratí možnosť a schopnosť vyjadrovať sa k tomu, čo ide developer na jej území stavať.“ Nereálne lehoty V čom teda vidia samosprávy zásadný problém? Podľa návrhu má síce obec šancu hotový a vyhodnotený zámer pripomienkovať, ale jej pripomienky môže zamietnuť nikým nevolený, vládou dosadený úradník. A proti tomu by už nebola šanca odvolať sa. Aj samotná lehota na vyjadrenie sa má skrátiť na 14 dní. Ak to samospráva nestihne a nevyjadrí sa, má sa to považovať za súhlas. Do úvahy totiž treba brať množstvo projektov, ktoré sa posudzujú v Bratislave (od veľkých rekonštrukcií bytov, nadstavovania rodinných domov, rekonštrukcií ciest a chodníkov až po obrovské a mimoriadne zložité developerské projekty typu bratislavského downtownu). V hlavnom meste bola pritom doba vybavovania ešte pred dvomi rokmi na úrovni priemerne asi štyroch mesiacov, v súčasnosti je to asi polovica. Jediný úrad Aj tu má však developer navrch. Ak obecné či mestské zastupiteľstvo bude hlasovať proti výstavbe, môže sa podľa tohto návrhu posunúť na župu rozhodovanie. Rovnako ako napríklad v prípade Bratislavy nie je hlavné mesto nadriadené mestským častiam, však ani župa nie je nadriadená obciam a neexistuje preto argument, ktorý by tvorcom zákona umožňoval definovať ho ako nadriadenú inštitúciu. Starostovia a primátori tiež kritizujú, že majú zostať na okraji záujmu aj v prípade investičných zámerov s lokálnymi dosahmi. Rozhodovaciu právomoc by mal totiž získať novozriadený štátny stavebný úrad, čím by rozhodovali štátni úradníci namiesto samospráv. Okrem únie návrh dlhodobo kritizuje aj Združenie miest a obcí Slovenska. Na vládu apelujú, že zákon treba stiahnuť a prepracovať. Tá je vraj pripravená ešte rokovať. „O tomto návrhu sa nedá rokovať. Nedá sa ho vylepšiť. Jediné, čo sa s ním dá urobiť, je stlačiť „delete“ a vymazať ho z počítača,“ uzavrel starosta Ružinova Martin Chren.  AKÉ MAJÚ VÝHRADY MESTÁ A OBCE? ■ na čierne stavby, ktoré budú postavené do konca januára 2022, má byť udelený generálny pardon – za osem mesiacov však môžu vyrásť ešte stovky nelegálnych stavieb a týkal by sa aj desiatok medializovaných čiernych stavieb, ktoré vyrástli na celom Slovensku, vrátane tých, ktoré poznáme v Ružinove, obyvatelia proti nim dlhodobo protestovali a stavebné úrady nariadili ich odstránenie ■ obyvatelia, ktorí budú dotknutí výstavbou, prídu o možnosť vyjadriť sa ■ župa má byť v stavebnom konaní nadradená obciam, čo tieto považujú za protiústavné ■ obce prídu o kľúčovú kompetenciu rozhodovať o pravidlách výstavby na svojom území – navrhnúť a schváliť stavbu (a územný plán) majú dostať stavebné profesie  
Vyššia bezpečnosť chodcov: Chráni ich osvetlenie

Vyššia bezpečnosť chodcov: Chráni ich osvetlenie

Rubrika: Spravodajstvo
Chodci sa môžu po Ružinove aj vo večerných hodinách pohybovať bez menších obáv. Na ulici Maximiliána Hella už zopár dní funguje inovatívne osvetlenie priechodu.  Vidieť a byť videný. To platí nielen pre vodičov a autá, ale aj v prípade chodcov, ktorí prechádzajú cez priechody. Jeden takýto špeciálny už funguje aj v Ružinove. Hlavnou výhodou zariadenia na ulici Maximilána Hella je kvalita osvetlenia – chodca je lepšie vidieť a svetlo navyše núti vodiča automobilu, aby spozornel. Mestskú časť Ružinov pritom toto zariadenie nestálo ani cent. Ide o výsledok dobrých vzťahov a dlhodobej spolupráce s odborom dopravy polície. Vďaka tomu je takýto prototyp práve v našej mestskej časti. S tým však - bohužiaľ - súvisia aj občasné technické problémy. V Ružinove sa vyskytli krátko po inštalácii. Zariadenie však už zase funguje presne tak, ako má. Teda - na plné obrátky. Aj keď však mestská časť dostáva tipy, kde by mohli byť takéto priechody, nie vždy môže urobiť také rozhodnutie. V prípade ciest (aj keď sa nachádzajú v mestskej časti Ružinov), – napr. Tomášikova ulica, kde došlo k tragickej nehode, pri ktorej zahynula študentka, však rozhoduje magistrát, pretože sú v správe hlavného mesta. Priechod pre chodcov na ulici Maximiliána Hella však určite nebude jediný takýto „inteligentný“ projekt, ktorý vznikne v Ružinove. Už teraz sa pracuje na príprave ďalších.