December 23 - Január 24

Milí Ružinovčania

Milí Ružinovčania

Rubrika: Spravodajstvo
toto obdobie je vždy časom na rekapituláciu a v roku 2023 sa toho v Ružinove podarilo naozaj veľa. Najväčším investičným projektom bolo otvorenie dvoch nových základných škôl a jednej škôlky. Spustili rezidentské parkovanie na Štrkovci. Opravili sme viacero ciest a parkovísk, najväčšou investičnou akciou bola oprava cesty Mlynské Luhy. Zrekonštruovali sme sídlo mestskej polície na Listovej ulici, opravili prevádzky knižnice na Bachovej, ako aj ústrednú knižnicu na Miletičovej. Dokončujeme tiež výstavbu novej kanalizácie pre Pálenisko a mestská časť po desiatkach rokov prebrala do správy sídlisko Vlčie hrdlo. Vpred posúvame aj kultúru, tohtoročný festival Symfónia umenia bol doteraz najúspešnejším ročníkov a privítali sme viacero kultúrnych hviezd svetového významu. Pri výpočte toho, čo všetko sa podarilo, pôsobí obzvlášť bolestivo pohľad na zničené ľudské životy ako sme pred pár dňami videli v kolónii na Astronomickej. Je ľahké hovoriť o tom, ako sa správať a čo si myslieť, ak nepočúvate od ľudí z okolia, že sa prestávajú cítiť bezpečne. Spravíme všetko preto, aby sme pomohli tým, ktorí o to stoja. Ale ani pomoc nemôžete niekomu nanútiť. Učí nás to však viac si vážiť to, čo máme, najmä našich blízkych. Keď píšem, čo sme dokázali, nemôžem zabudnúť na všetkých, vďaka ktorým sme to dokázali – kolegom na úrade, partnerom, ktorí s nami spolupracujú a poslancom za korektnú spoluprácu a slušnú komunikáciu. Ďakujem! A ďakujem vám všetkým - za podporu a pochopenie, že hoci by sme chceli, nedokážeme všetko vyriešiť naraz. Prajem vám krásne Vianoce, šťastný nový rok a aby ste mali po svojom boku ľudí, ktorí vám budú vždy oporou. Váš starosta  
Volanie o pomoc nie je hanbou: Úzkosť, osamelosť, či depresia môžu viesť k fatálnym riešeniam

Volanie o pomoc nie je hanbou: Úzkosť, osamelosť, či depresia môžu viesť k fatálnym riešeniam

Rubrika: Rozhovory
Našu psychiku počas života „testujú“ rôzne situácie. Enormné nároky sú kladené na deti v rodine, v škole, medzi rovesníkmi. Dospelí zase čelia vysokým požiadavkám na pracovisku, v kolektíve či v manželstve. Ako si môžeme v situáciách, keď sa necítime dobre, sme sklamaní, smutní či osamelí, pomôcť? A naopak, ako môžeme pomôcť tým, ktorí to potrebujú? Vianoce sú obdobím, kedy omnoho častejšie hovoríme o smútku, depresii a osamelosti. Obdobie, ktoré je pre väčšinu z nás stelesnením radosti a rodinnej pohody, totiž mnohí ľudia prežívajú úplne inak. A nejde len o osamelých starších ľudí, ale aj o mladých, často ešte deti, alebo mužov i ženy v najlepšom veku, na ktorých by ste to vôbec nepovedali. Navštívili sme preto Občianske združenie IPčko, ktoré poskytuje pomocnú ruku nielen v online priestore, ale aj v pobočkách pôsobiacich v každom kraji na Slovensku. Odborná poradkyňa PaedDr. Zuzana Juráneková, MBA, nám priblížila nielen problémy, s ktorými sa na IPčko klienti obracajú, ale objasnila aj varovné signály, ktoré by sme si mali všímať u svojich blízkych a nepodceňovať ich. Taktiež poskytla rady, ktorými môžeme ľuďom v ťažkých situáciách pomôcť. Čo je spúšťačom problémov? Najčastejšie pomoc vyhľadávajú ľudia s pocitom osamelosti. Nejde však iba o sociálnu osamelosť, lebo osamelý sa môže cítiť aj človek obklopený ľuďmi. Takýto stav je spojený so stresom a tlakom. Často máme pocit, že musíme podať skvelý výkon, aby sme mali hodnotu pre tých ostatných vo všetkých oblastiach nášho života – vo vzťahu k rodičom, k rovesníkom, ku škole, ku kolegom... Pre naplnenie tejto potreby predovšetkým mladí ľudia posúvajú svoje hranice, robia veci, ktoré nám, dospelým, doslova rozum neberie. Je to veľakrát preto, aby boli dosť relevantní, aby ich rovesníci prijali. Tak isto sa ale môžeme správať v partnerských a pracovných vzťahoch, kedy nás môže trápiť obava, že nebudeme dobrí pre partnera alebo šéfa. Ak ostaneme bez možnosti nájsť bezpečné miesto alebo dôverného človeka, s ktorým by sme mohli zdieľať tieto svoje pocity, môže sa to preklopiť do ďalších ťažkostí. Často odbornú pomoc vyhľadajú ľudia, ktorí majú úzkosti, depresiu, symptómy depresie, prepadajú sebapoškodzovaniu, majú myšlienky na ukončenie života alebo sa ocitnú na hrane života a smrti. „Domorodci“ vs. „prisťahovalci“ Každá generácia má svoje špecifiká, ktoré nás viac či menej ovplyvňujú. Menia sa v kontexte času a prostredia, ktoré je pre mladých ľudí prirodzené. Pokým my sme boli „deti ulice“, dnešná generácia mladých prirodzene využíva online prostredie. Zato fenomény v tomto priestore vedia ublížiť naprieč generáciami. Mladí ľudia, tzv. digitálni domorodci, nerozlišujú online a offline svet. Pre nichje to jeden životný priestor. Ale generácia dospelých – digitálnych prisťahovalcov – ktorí sme poznali svet aj bez technológií, často mladým hovoríme, že „na“ internete nežijú reálny život. Ale nie je to tak. Komunikácia vo svete internetu má pre nich rovnakú hodnotu ako osobný kontakt. Naprieč generáciami vedia ublížiť hejty, nenávistné komentáre, online podvody či napríklad body-shaming (kritizovanie vzhľadu). Tieto aspekty digitálneho sveta sú zraňujúce pre každého z nás. Na rozdiel od dospelých, mladí ľudia ešte nedisponujú tzv. zvládacími stratégiami, a preto niektoré situácie dokážu dospelí vyriešiť ľahšie ako mladí, bez fatálnych dôsledkov. Až po dvadsiatom roku života dozrievajú časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za vyhodnocovanie rizika, následkov a dôsledkov. Dieťa do veku 10 rokov hľadá bezpečie u rodičov. Tínedžer sa chce prirodzene oddialiť od rodičov, chce ísť do veľkého sveta, chce si vyskúšať ako to funguje, a zároveň je to obdobie, kedy najviac potrebuje pomoc dospelých. No práve u dospelých pomoc hľadá najmenej. V tejto etape života chce človek riešiť svoje problémy už sám. A preto niekedy pristupuje k problémovým situáciám extrémne, rizikovo, ba až fatálne. Ako pomôcť? Všímajme si ľudí okolo seba. Akákoľvek zmena, ktorá sa vymyká tomu, čo bolo štandardné, zaužívané, môže naznačovať, že v živote človeka sa niečo deje. Už len to, že si to všimneme a naberieme odvahu ponúknuť dotyčnému pomoc, je preňho svetielkom nádeje. Nie je žiadnou hanbou obrátiť sa s problémom aj na odborníka. Podstatné je, že budeme nápomocní a nablízku. Dávajme si ale pozor na to, aby otázky typu „Ako sa máš?“ alebo „Ozvi sa, keby si niečo potreboval,“ neboli iba frázami. Ak sa o dotyčného zaujímame iba so zdvorilosti, tak to radšej nerobme. Falošná nádej na pomoc môže viac ublížiť. Pomoc by sme mali sľúbiť iba vtedy, ak to myslíme vážne. Treba si uvedomiť, že náš blízky nás môže potrebovať práve v čase, kedy my čas nemáme. Aj v tomto prípade vieme byť citlivý a dať najavo, že síce v tejto chvíli nemôžeme, ale vnímame to, čo nám človek hovorí a potrebuje. Možno by v takom prípade stačilo, ak by sme prejavili záujem napríklad cez telefón alebo správou alebo môžeme poskytnúť aj informáciu o ďalších formách pomoci. Hlavne ho neodbime slovami „Teraz nemám čas“ alebo „Zavolám ti neskôr“, ale neurobíme tak. Ak by sme sľúbili veci, ktoré sú nad rámec našich možností, nikomu nepomôžeme, ale ublížime. Preto treba ponúkať transparentnú pomoc, aby bola pre obe strany čitateľná. Iba tak vieme byť užitoční. Celý článok spolu s informáciami o tom, ako sa prejavuje či uvoľňuje napätie, úzkosť a stres nájdete na www.ruzinov.sk.   Ako komunikovať, ak badáme, že nášho blízkeho niečo trápi  ČO HOVORIŤ Chcem ti pomôcť. Zálež mi na tebe. Neviem si predstaviť ako sa cítiš. Ak mi dovolíš, budem hľadať riešenie s tebou. Budeme v tom spolu. Obdivujem ťa ako to zvládaš.  Super, že sa o tom môžeme rozprávať   ČO NEHOVORIŤ Čo ti zase je? To prejde. Chce to čas. Viem, ako sa cítiš. Aj ja som to zažil. Aj horšie veci sa stávajú. Mať tvoje problémy... Deti v Afrike hladujú a teba trápi iba toto?   OZ IPčko V roku 2012 primárne vzniklo za účelom pomoci mladým ľuďom v nepriaznivej životnej situácii a poskytovanie bezplatných a anonymných psychologických služieb formou online chatu a e-mailového kontaktu. Ľudia sú v anonymnom prostredí zdieľnejší, otvorenejší. Je za tým psychologický fenomén, ktorý sa volá disinhibičný efekt. Anonymita je jedným z tých najväčších faktorov. V období pandémie začalo na chatovacie linky prichádzať okrem mladých aj množstvo starších ľudí. A dokonca aj seniorov. Strach z pandémie bol zrazu väčší ako strach z technológie. Odkedy sa potvrdil prvý prípad koronavírusu na Slovensku, tak im doslova explodovali linky. Preto sa IPčko zmenilo na linku pomoci pre všetkých – pribudlo videoporadenstvo a kontakt cez telefón. Rok 2019 končili so štatistikou pomoci pre 25-tisíc mladých ľudí za celý rok. V pandemickom roku 2020 ich bolo cez 50-tisíc, v roku 2021 viac ako 70-tisíc a v roku 2022 cez 100-tisíc. V tomto roku sa na odborníkov IPčka počas polroka obrátilo až 97-tisíc kontaktov so žiadosťou o pomoc. Či už to bola pandémia, neskôr vojna, polarizácia, napätie – toto všetko dolieha na duševné zdravie. Našťastie v narastajúcich číslach vidia, že stále viac ľudí hľadá pomoc miesto toho, aby ostali so svojim problémom sami. Časom vznikol výjazdový tím psychológov, ktorý sa volá Krízový intervenčný tím IPčko a pôsobí v každom kraji na Slovensku. Prichádza priamo na miesta, kde sa daný človek v núdzi nachádza. V krajoch vznikli centrály – Centrá krízovej intervencie - Káčko. Sem môžu ľudia za psychológom osobne prísť. Stačí sa objednať e-mailom. Pomoc je rýchla a bezplatná. Fungujú formou tzv. prvej pomoci, poskytnú niekoľko stretnutí a potom sa klienta snažia nasmerovať na ďalšiu pomoc – na psychiatrov, psychológov, psychoterapeutov. Na Slovensku majú päť klubov, v ktorých poskytujú priestor pre mladých ľudí. V neformálnom prostredí tak môžu získať okamžitú pomoc od psychológov. Tieto priestory poskytujú rôzne druhy hier, technológií a podporný a rozvojový program. V takomto neformálnom prostredí môžu byť v kontakte aj so psychológom.  
Prievoz: Benátky na Dunaji

Prievoz: Benátky na Dunaji

Rubrika: Reportáže
Kedysi územie Prievozu tvorilo vyše jedenásť ostrovov obmývaných dunajskými ramenami, na ktorých sa nachádzali prevažne udržiavané lesy a poľovnícke revíry. Do roku 1946 bol Prievoz samostatnou plnohodnotnou obcou s rodinnými domami. Dnes je to najľudnatejšia štvrť Ružinova. Prvá písomná zmienka o chotári, ako sa kedysi hovorilo katastrálnemu územiu, na ktorom leží dnešný Prievoz, bola už v roku 1290, kedy sa spomína priechod cez rameno dnešného Malého Dunaja s názvom Čalov. Ale názov obce Horný Prievoz, v staronemčine nazývaný Obern Urfar, sa v listine Bratislavského mešťana Heydena objavil už v roku 1382. Potom sa obec skomoleninou prezývala aj Oberufer a neskôr sa názov pomaďarčil na Fél Rév. Dnešný názov – Prievoz – nesie až od roku 1927. Katastrálne územie obce Obern Urfar bolo naozaj rozsiahle. Obsahovalo aj niektoré územia dnešnej Petržalky a hraničilo až s obcou Kittse. Dedina sa nachádzala na jednom z vyše desiatich riečnych ostrovov. Ostatné ostrovy slúžili ako poľovnícke revíry rodu Pálffyovcov, ktorým toto územie patrilo. Pôvodní obyvatelia Prievozu Prievoz bol osídlený v prvej etape nemeckej kolonizácie Uhorska. Kolonisti prichádzajúci z hospodársky vyspelejšieho prostredia dostávajú v novej krajine kráľovské výsady a privilégiá. Väčšinou išlo o prisťahovalcov z Rakúska a Bavorska. Vzniklo tzv. prievozské nárečie nemčiny, ktoré síce patrilo do skupiny bavorských nárečí, ale obsahovalo aj prvky malokarpatského a prešporského dialektu. Nemeckí učitelia v 17. storočí priniesli na územie Prievozu vianočné divadelné hry. Tie nemeckí obyvatelia tradovali až pokým opustili v štyridsiatych rokoch Slovensko. Najväčší prísun prisťahovalcov bol v 16. storočí, kedy boli na území dnešného Nemecka luteráni prenasledovaní katolíkmi. V roku 1925 sa začalo s výstavbou prievozského evanjelického kostola, ktorý bol vysvätený 21. augusta 1927 a stojí dodnes. Vlčie hrdlo Územne najväčšou časťou Prievozu je Vlčie hrdlo. Spomedzi viacerých ostrovov doň spadal aj ostrov Kopáč, ktorý z jednej strany obmývalo dunajské rameno, ktoré bolo známe komplikovaným priechodom. A tak ho volali Vlčie hrdlo. Najstaršou, dodnes stojacou stavbou na pôvodnom ostrove Kopáč, je letohrádok Pálffyovcov z 18. storočia. Okrem letohrádku bolo územie Vlčieho hrdla zalesnené a šľachtickému rodu slúžilo ako poľovnícky revír až do roku 1920, kedy sa novým majiteľom stala rodina veľkopodnikateľov bratov Micherovcov. Tá letohrádok a celý chotár využívala na rekreačné účely až do roku 1947. Po vykonštruovanom obvinení rodiny, bolo toto územie zoštátnené. Aj dnes sa úsek medzi Slovnaftom a Dunajom volá Micherov les. V roku 1956 sa na území Vlčieho hrdla začalo s výstavbou rafinérie Slovnaft. Stalo sa tak pár rokov po tom, ako počas druhej svetovej vojny Američania bombardovaním vážne poškodili rafinériu Apollo. Po spustení do prevádzky, v roku 1957, sa rafinéria ešte niekoľkokrát rozširovala a v roku ´62 sa do nej začala čerpať ropa z ropovodu Družba z niekdajšieho Sovietskeho zväzu. Zároveň s rafinériou vyrástla kolónia pre jej zamestnancov, kde bolo najskôr postavených 27 typických 4-bytových domov. V modernizácii a rozširovaní sa pokračovalo aj v ďalších rokoch. Pribudla tepláreň, spaľovňa odpadu a nové technológie dodala americká firma Foxboro. V čase najväčšej zamestnanosti pracovalo v Slovnafte vyše 8 000 zamestnancov. Dnes je to už dôsledkom automatizácie výrazne menej. Csákyho kaštieľ Už v roku 1900 sa o tejto výraznej stavbe píše v denníku Pressburger Zeitung, ktorý tvrdí, že kaštieľ dal vybudovať Ján Csáky. Projektoval ho staviteľ Ferdinand Kittler a stavbu realizovala firma Kittler a Gratzl. Navrhnutý bol v štýle anglických zámkov. Najvyššia veža má 40 m, ostatných päť je menších. Kaštieľ krášlia aj mnohé arkiere, balkóny, terasy a ďalšie výrazné stavebné prvky. Objekt má viac než 50 miestností a zimnú záhradu. (Zdroj: Gažo, Holčík, Zinser – Bratislava pred sto rokmi a dnes (2003)) Csáky však nebol ani zďaleka posledným majiteľom kaštieľa. V roku 1933 ho kúpili rádové sestry kongregácie Dcér svätého Františka z Assisi a zriadili v ňom kláštor, nemocnicu a Kaplnku Božského Srdca Ježišovho. Tá neskôr slúžila ako farský kostol až do vysvätenia nového kostola na Tomášikovej ulici. Za bývalého režimu bol kaštieľ znárodnený štátom a bolo v ňom zriadené geriatrické sanatórium. Po nežnej revolúcii bol navrátený rádovým sestrám. Posledná, kompletná a dôkladná rekonštrukcia budovy prebehla v rokoch 2003 až 2006 a kláštor bol vyhlásený za pamiatku roka 2006. Obdobie veľkých zmien Po roku 1919 sa do Prievozu prisťahovalo veľa Slovákov, ktorí boli zamestnaní v bratislavských priemyselných podnikoch. Napriek tomu nemeckí obyvatelia ostali v Prievoze významne zastúpení medzi Slovákmi a Maďarmi. Až do roku 1945, kedy bolo prijatých viacero dekrétov Edvarda Beneša, na základe ktorých boli karpatskí Nemci pozbavení československého občianstva a bol im skonfiškovaný všetok majetok. Z vyše stotisíc karpatských Nemcov na Slovensku ostalo približne iba šesťtisíc. 1. apríla 1946 bol Prievoz spolu s dedinami Devín, Dúbravka, Lamač, Rača, Vajnory a Petržalka pričlenený k Bratislave. Po dlhom územnom vývoji hlavného mesta, sa v roku 1971 stal Prievoz súčasťou Bratislavy II. Kvôli výstavbe mostu Hrdinov Dukly (terajší Prístavný most) bola v polovici 70. rokov na území Prevozu zbúraná osada Pálenisko (Brenner). Zo sto rodinných domov vysťahovali 500 obyvateľov, ktorým pridelili náhradné byty. Súčasný Prievoz ■ rodinné domy: 1 475 (približne 3 940 obyvateľov) ■ byty: 5 313 (približne 7 390 obyvateľov) ■ obyvatelia: 11 841 ■ rozloha: vyše 17 km2 (väčšinu tvorí Vlčie hrdlo) ■ Prievoz má zo všetkých štvrtí Ružinova najvyšší počet obyvateľov v produktívnom veku (až 68 %). Podobne ako na Trnávke, má aj Prievoz nižší počet seniorov. ■ Viac ako polovica ľudí tu žije menej ako 15 rokov, štvrtina menej ako 5 rokov. ■ V porovnaní s ostatnými štvrťami Ružinova, má Prievoz najväčšiu rozlohu a najviac obyvateľov. Viac ako 500 ľudí tu býva v obydliach, ktoré nie sú určené na trvalý pobyt.  
Rozširovanie PAAS: Ako zaparkujete na parkovisku Štrkovec?

Rozširovanie PAAS: Ako zaparkujete na parkovisku Štrkovec?

Rubrika: Reportáže
25. októbra 2023 bola spustená ďalšia zóna regulovaného parkovania na území Ružinova – sídlisko Štrkovec, ktoréje súčasťou zóny RU3 – Ružinov stred. Súčasťou tejto zóny budú postupne v priebehu rokov 2024 a 2025 aj sídliská Trávniky, Pošeň a Ostredky. Okrem zóny RU3 už v Ružinove funguje zóna RU1 - Nivy a časť zóny RU2 - Prístav – Mlynské nivy (časť Klingerova kolónia). Súčasťou zóny RU3 je aj parkovisko Štrkovec na Sabinovskej ulici v susedstve obľúbeného Štrkoveckého jazera. Na tomto parkovisku sa môže vodič stretnúť s viacerými značkami regulujúcimi režim parkovania v tejto časti, súčasťou sú aj parkovacie miesta s obmedzeným užívaním. Na pláne parkoviska nájdete presne uvedené, v ktorej časti platia aké pravidlá parkovania, kde môžu parkovať rezidenti bez obmedzenia, v ktorých časových úsekoch môžu na vyhradených miestach parkovať aj obyvatelia iných častí mestá a v ktorej časti môžu nechať svoje auto bez platenia obyvatelia z iných regulovaných zón v Ružinove (Nivy, Starý Ružinov, Ružová dolina, Klingerova kolónia...), ale aj to, kde nemôžete v istých časoch parkovať ani ako domáci. Zelená farba Pracovné dni od 24:00 - 12:00 bezplatne pre všetkých, v čase 12:00 - 24:00 spoplatnené parkovanie 1,5 €/hod. (okrem rezidentov s platnou parkovacou kartou). Žltá farba Pracovné dni, 07:00 – 08:00, 13:00 – 16:00 pre návštevníkov školy v počte 10 parkovacích miest (parkovacie miesta sú označené zvislým dopravným značením), mimo vyhradeného času platí režim ako v zelenej časti. Modrá farba Pondelok – nedeľa, 00:00 – 24:00 bezplatne pre vozidlá rezidentov RU1, RU2, RU3 (držiteľa rezidentskej parkovacej karty vydanej v zmysle Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 6/2023 z 25. mája 2023 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel, pre zónu regulovaného parkovania RU1 - Nivy, RU2 - Prístav – Mlynské nivy, RU3 -Ružinov stred. Červená farba V pracovné dni, 07:00 – 18:00 pre vozidlá Bratislavského samosprávneho kraja s povolením v počte 20 parkovacích miest (parkovacie miesta sú označené zvislým dopravným značením), mimo vyhradeného času platí režim ako v modrej časti. Parkovaciu kartu môžete získať po registrácii na www.paas.sk  
Nový projekt v jasliach: Vzdelávajú detičky, ale aj rodičov

Nový projekt v jasliach: Vzdelávajú detičky, ale aj rodičov

Rubrika: Reportáže
Hovorí sa, že ak je šťastné dieťa, spokojní sú aj rodičia. Platí to však aj naopak. Preto v ružinovských detských jasliach na Palkovičovej prišli s projektom, vďaka ktorému sa vzdelávajú aj rodičia malých detí. Už o prvú prednášku bol veľký záujem. Mať dieťa je radosť, ale aj starosť. A výchova dá niekedy naozaj zabrať. Preto v jasliach prišli s unikátnym nápadom - vzdelávajú aj rodičov. Ako vznikla celá myšlienka a čo sa môžu naučiť? Najskôr stretnutie s psychologičkou Ninou Oravcovou v jasliach zorganizovali len pre opatrovateľky, aby získali nové poznatky v prístupe k malinkým detičkám, spoznali ich potreby, ale aj odpovede, ako riešiť mnohé krízové situácie. Pozitívne ohlasy a rozhovory s rodičmi napokon spôsobili, že dopytovať sa začala druhá strana. Preto takúto diskusiu zorganizovali aj pre rodičov. „Je to výborný nápad. To, čo sme sa naučili, využívame pi výchove nielen menších, ale aj starších detí,“ zhodli sa tí, ktorí kurz absolvovali. Zo štyroch ponúknutých tém si na jesennom stretnutí vybrali tému: Hranice – o láskavej aj prísnej výchove, ktorá má predchádzať poruchám správania. Ďalšie takéto stretnutie plánujú aj na budúci rok, opäť na jar a na jeseň. Opäť budú prítomné aj opatrovateľky, aby obe strany vedeli, ako v danej situácii - rovnako - postupovať. Témy, z ktorých si definitívne vyberú rodičia, sú v kompetencii psychologičky. Tá z vlastnej praxe presne vie, s čím sa rodičia pasujú najčastejšie. Rodičia detí, ktoré navštevujú ružinovské jasle na Palkovičovej, však už v mnohých prípadoch poznajú rýchle, účinné, ale najmä láskavé riešenia.   
Spojená škola má zmodernizované odborné pracovisko v zálesí. Dosahuje úroveň 21. storočia.

Spojená škola má zmodernizované odborné pracovisko v zálesí. Dosahuje úroveň 21. storočia.

Rubrika: Reportáže
Škola bude pripravovať žiakov na prácu v odboroch ako sú agropodnikanie, poľnohospodárstvo či veterinárne zdravotníctvo. V roku 2018 sa Bratislavský samosprávny kraj (BSK) pustil do komplexnej rekonštrukcie a modernizácie objektov odborného a teoretického vyučovania Spojenej školy Ivanka pri Dunaji. Centrum odborného vzdelávania a prípravy (COVP) sa nachádza v Zálesí a slúžiť bude pre oblasť poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Areál zmenil nielen vzhľad, ale disponuje aj moderným a kvalitným materiálno-technickým vybavením. „Našim cieľom je zatraktívňovať odborné školstvo a tiež zvyšovať uplatniteľnosť absolventov škôl v praxi. Preto modernizujeme stredné školy, dopĺňame ich kvalitným vybavením a zavádzame nové atraktívne odbory. Budujeme centrá odborného vzdelávania a prípravy, ktoré sú na kvalitatívnej úrovni 21. storočia. Naša snaha už prináša prvé ovocie. Len za minulý rok bol nárast prihlášok o 20 %,“ uviedol predseda BSK Juraj Droba na slávnostnom otvorení zmodernizovaného Centra odborného vzdelávania a prípravy v Zálesí. “Ak chceme byť konkurencieschopní na spoločnom európskom poľnohospodárskom trhu, bez moderného odborného vzdelávania a inovácií to jednoducho nepôjde. V odvetví poľnohospodárstva stojíme pred výzvou vytvoriť odbory s vyššou pridanou hodnotou, ako sú napríklad chov koní a jazdectvo, agropodnikanie, bioenergetika, veterinárne zdravotníctvo či hygiena a kynológia. A práve na to slúžia eurofondy. Teším sa, že BSK dokázal pripraviť a zrealizovať eurofondový projekt moderného centra odborného vzdelávania a prípravy. Vďaka tomu budeme môcť zvýšiť počet a kvalitu žiakov na praktickom vyučovaní s dosahom na trh práce,” uviedol minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI SR) Richard Raši. COVP v Zálesí patrí pod Spojenú školu so sídlom v Ivanke pri Dunaji. Aktuálne po rekonštrukcii disponuje moderným priestorovým zázemím v celkovej rozlohe 6 980,64 m2, ako aj materiálno-technickým vybavením, ktoré už plne vyhovuje požiadavkám trhu práce v oblasti pôdohospodárstva a veterinárstva. Pracovisko tak bude pripravovať žiakov na prácu v odboroch ako sú agropodnikanie, poľnohospodárstvo, veterinárne zdravotníctvo a ďalšie. Zároveň umožní väčšiemu počtu žiakov COVP absolvovať prax v prostredí podobnom podnikateľskému sektoru s možnosťou následného zapojenia žiakov do výučby priamo u zamestnávateľa. Stavebné práce sa začali v roku 2020. Pozostávali z výmeny podláh, okien, deliacich priečok, strešnej krytiny, murárskych, vodárskych či elektroinštalačných prác. Zrekonštruovaných bolo deväť objektov. V nich sa nachádzajú odborné učebne pre ustajnenie koní, výkrm brojlerových kurčiat i moriek. Ďalej sú to: učebňa kováčstva, veterinárstva a hygieny, hala pre farmový chov zvierat, exteriérová učebňa koterca pre ustajnenie psov a viacúčelová odborná učebňa. Rovnako prišlo aj k prekrytiu exteriérovej učebne pre chov koní a jazdectvo, ktorá tak získala celoročné využitie. Celková modernizácia materiálno-technického vybavenia sa týka objektov odbornej výučby. Nové materiálno-technické vybavenie majú stolárske a kováčske dielne. Modernou technológiou disponuje aj výkrm v oblasti drobnochovu, ktorú spĺňa súčasné štandardy v oblasti poľnohospodárstva. Technológie dodané do objektu, ktorý bude plniť účely RTG pracoviska, podporia odbor veterinárne zdravotníctvo. Nové poľnohospodárske stroje a doplnené zariadenia v objekte pre farmový chov zvierat zatraktívnia učené odpory v oblasti agropodnikanie. „Moderné priestory, ako aj vybavenie v nich, priblížia vzdelávanie podmienkam podobným v podnikateľskom prostredí. Zlepší sa kvalita odborného vzdelávania, zvýši sa počet žiakov na praktickom vyučovaní a vytvoria sa priestory pre celoživotné vzdelávanie. Zároveň sa podporí inklúzia vďaka bezbariérovému prístupu a zvýši sa energetická efektívnosť,“ doplnila riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK Barbora Lukáčová. V rámci materiálno-technického vybavenia boli napríklad dodané: jazdecká výstroj koní, trenažér jazdy na koni, v rámci zariadenia ordinácie stacionárny RTG s príslušenstvom, ochranné RTG odevy, dopplerovský sonograf, veterinárne EKG, anestéziologický prístroj či operačný stôl, z poľnohospodárskych strojov zase traktor s vlečkou, multikára, šmykom riadený nakladač, ďalej štiepkovač, rámový lis, ohýbačka a moderným príslušenstvom je vybavená aj kováčska dielna. „Našu školu navštevuje vyše 900 žiakov z celého Slovenska. Má dlhoročnú tradíciu. Vzdeláva v 20 odboroch a medzi tie najzaujímavejšie patrí chov koní a jazdectvo, rybárstvo, kynológia a drobnochov. Dlhodobo spolupracujeme s partnerskými školami v Rakúsku, Maďarsku, vo Fínsku a v Česku. Pracovisko Zálesie predstavuje teraz ucelený moderný komplex, začínajúci reprodukciou, chovom, starostlivosťou, ošetrovaním až finalizáciou produktov v rámci chovu hospodárskych a spoločenských zvierat. Rekonštrukcia COVP prinesie okrem riadnej praktickej výučby aj možnosť mimoškolských aktivít ako sú krúžková činnosť žiakov, detské letné tábory, kvalifikačné kurzy, organizácia pretekov a podujatí. Verím, že modernizácia prinesie lepšie podmienky pre učiteľov aj žiakov,“ uzavrela riaditeľka Spojenej školy Ivanka pri Dunaji Katarína Kubišová. Aktuálne sa jednotlivé objekty areálu Zálesie kolaudujú, zároveň sa dokončujú vnútro areálové komunikácie a montuje sa materiálno-technické vybavenie pre chov poľnohospodárskych zvierat. Žiakom a učiteľom budú priestory k dispozícii v roku 2024. Projekt bol spolufinancovaný z Integrovaného regionálneho operačného programu 2014-2020. Výška nenávratného finančného príspevku z eurofondov je 3,5 milióna eur, spolufinancovanie BSK je vo výške 5%.  
Výročie v Trnávke: Dominu gratuloval aj hviezdny Marek Hamšík

Výročie v Trnávke: Dominu gratuloval aj hviezdny Marek Hamšík

Rubrika: Šport
550 hráčov rozdelených do 27 tímov, týždenne 80 tréningov, 55 trénerov, ktorí okrem športu dbajú aj na osobnostný rozvoj. Najväčší mládežnícky futbalový klub na Slovensku SDM Domino oslavuje 30 rokov od svojho založenia. Zablahoželať mu prišla aj futbalová legenda Marek Hamšík. Toto ešte ružinovská Trnávka nezažila! V kalendári bol síce obyčajný štvrtok, ale pred Dominom sa schádzali stovky ľudí. Od tých najmenších až po najstarších. Najmenší futbalisti boli v dresoch po kolená v sprievode otcov aj mám, tí starší zase s „čírom“ na hlave kopírujúc jedného z najznámejších slovenských futbalistov. Parkoviská boli v okolí plné, každý si niesol v ruke telefón pripravený na fotenie. Hviezdny gratulant SBD Domino oslávilo 30 rokov a ten, kto sfúkol sviečky na torte, bol práve Marek Hamšík, ktorého charakterizoval aj typický „kohút“ na hlave. To je však už minulosť. „Dávno som vedel, že keď skončím s futbalom, vlasy pôjdu dolu,“ prezradil s úsmevom muž, ktorý si v reprezentácii odkrútil množstvo zápasov. Na jeho špičkový výkon sa mohli vždy spoľahnúť nielen reprezentační tréneri, ale radosť robil aj fanúšikom. V súčasnosti sa Hamšík okrem práci pri seniorskom SK-tíme venuje aj rozvoju mládežníckeho futbalu. „Viem, koľko práce a úsilia zo strany trénerov a aj rodičov je za fungovaním a rozvojom mládežníckeho futbalového klubu,“ povedal. Stovkám mladých futbalistov aj futbalistiek zaželal, aby sa športu venovali s vášňou a ten im prinášal maximum radosti. A čo zaželal SDM Domino? „Aby minimálne ešte ďalších 30 rokov fungovali a vychovali šikovných úspešných futbalistov“. Nielen o športe Či z mladých futbalistov vyrastú také hviezdy ako Hamšík, ktorý pôsobil aj v Taliansku, Číne či Turecku, je len na nich. Klub však kladie dôraz nielen na športový, ale aj osobnostný rozvoj mladých ľudí. „Chceme, aby futbal nebol iba cieľ, ale aj prostriedok k zodpovednému a férovému životu, ktorému sa učíme už na ihrisku,“ hovorí prezident klubu Tibor Reimer. Len tak z malých športovcov vyrastú ikony, ktorých podpis bude chcieť mať doma každý. Presne ako ten Hamšíkov. Volko aj Fehérváry Na autogramiáde rozdal Hamšík stovky podpisov, po podpiskartách sa len tak zaprášilo. „Tati, toto si doma odložím,“ zaznelo v dave. Malý chlapec hrdo zvieral v rukách podpísanú šiltovku. Iný si zase niesol podpísané tričko, ďalší zase plagát. Ak z nich aj nevyrastú noví „Hamšíkovia“, môžu sa presadiť aj v iných športoch. Veď na Domine začínal napríklad šprintér a halový majster Európy v behu na 60 metrov Ján Volko. Futbal tu hrávali aj úspešní hokejisti Adam Liška, Martin Fehérváry či Ondrej Rusnák. Odchovankyňou SDM Domino je tiež slovenská futbalová reprezentantka Tereza Mrocková.   
Pred sviatkami na Miletičke: Bratislavské Vianoce na stole

Pred sviatkami na Miletičke: Bratislavské Vianoce na stole

Rubrika: Reportáže
Vianoce sú sviatky radosti a pokoja, keď sa za jedným stolom zídu príbuzní aj priatelia. Želáme si však, aby boli aj tradičné. Na to, aby sa plány stali skutočnosťou, treba najmä dobré prípravy. Všetko, čo potrebujete na štedrovečerný stôl, nájdete na Trhovisku Miletičova. Od kyslej kapusty, cez domáce orechy až po voňavé vianočné oblátky. Fajnová, čo krúti ústa „Poďte ochutnať, takúto kapustu ste ešte nemali,“ hovoria zákazníci pri stánku, kde predávajú tradičnú kyslú kapustu. „Táto je ze Stupavy,“ objasní nám pani, keď prechádzame okolo, aby sme pred Vianocami zmapovali, čo všetko na tomto trhovisku zoženiete. Na Miletičke, ako familiárne nazývajú ružinovské trhovisko, poznajú týchto trhovníkov doslova tisícky ľudí. Okrem kyslej kapusty majú aj nakladanú červenú repu, čalamádu, či tradičné kvašáky. „Máte radi sladšiu, či kyslejšiu,“ pýtajú sa. Srdce, a vlastne ani rozum, by vám nedovolili otočiť sa na päte. Receptúru zdedili po rodičoch, každý rok natlačia desiatky kíl, aby boli pripravení na sezónu. Veď na takú zdravotnú injekciu k nim nechodia ľudia len pred Vianocami. Aj teraz – týždne pred sviatkami - už stoja v rade desiatky ľudí. Keď nie je kapusty, teda v lete, chodia na papriku či paradajky. „Veď kto by v lete varil kapustnicu, že áno,“ zasmejú sa, aj keď pri koštovke už pod nechtami cítia prichádzajúcu zimu. Aj to je súčasťou príprav tradičnej vianočnej kapustnice. Zamestnajú celú rodinu Na trhovisku je jedno, či je leto a či zima. Na Miletičke je každý deň množstvo predajcov. V jednom stánku kúpite zeleninu, v druhom ovocie, v treťom zase doma vyrobené produkty. Genius loci, to je to, čo má toto miesto. Najmä pred Vianocami. Pristavíme sa teda pri stánku s úhľadne naukladanými trubičkami aj oblátkami. Na štedrovečernom stole nemôžu chýba. Tento rok pečú škoricové, orechové a vanilkové. Ale aj bezlepkové, aj bez obsahu laktózy. Na svoje si tak príde každý. Koľko ich napečú pred sviatkami, je vraj ich malé tajomstvo. „Tisíce, desaťtisíce...?,“ vyzvedáme. Vraj to druhé. Na Miletičke pred sviatkami predajú 10-tisíc trubičiek a 10-tisíc oblátok. V domácnosti sa obyčajne zíde šesť ľudí, pečú na 14 strojoch, šikovnejšie ženy obsluhujú tri stroje naraz. Orechy, mak aj med Na Miletičke viete stráviť celé hodiny. Kým sa neznalý rozkuká, čas plynie ako divý. Čo si vybrať? Kto nechodí s nákupným zoznamom, má ťažkú úlohu – odolať. Ale zase, prečo by aj? Zemiaky z dolnej zeme sa pýtajú aj do vianočného šalátu, veď vyzerajú celkom inak ako zo supermarketu. „Máme aj šošovicu, fazuľu... sme taký rodinný podnik,“ hovoria trhovníci. Sem zas zavítajú tí, ktorým tradícia priniesla na vianočný stôl inú polievku ako pripravenú z kvasenej kapusty. Na trhu predávajú aj orechy a mak. Podľa ich slov pred vianočnými sviatkami si robia zásoby všetci, aby na sviatočnom stole nechýbali čerstvé domáce kysnuté koláče. „To ide najviac. Pred Vianocami predáme stovky kíl,“ hlásia štatistiku spred roka či dvoch. Aj tento rok už majú pripravené zásoby. Tak ako včelári. Čože by to boli Vianoce bez dobrého domáceho medu, čo sa ťahá po oblátke s orechami, jablkom a cesnakom? Príchutí majú od výmyslu sveta. Laik by povedal – svetlejší aj tmavší, redší aj hustejší. Ak nie ste si istý, ktorý si vybrať, pýtajte sa. Lebo len ten, kto sa nepýta, sa nič nedozvie. „Na posilnenie imunity máme aj med zmiešaný so zázvorom,“ dozvedáme sa.Pri ochutnávke jemne zaštipká už na jazyku, keď prechádza nižšie, možno aj slzu vyroníte, ale odmenou je pevné zdravie. Pripraviť tieto produkty stojí čas, energiu, ale hlavne treba kumšt. „To je práca od pondelka do nedele,“ dozvedáme sa. Každý deň, ale hlavne od štvrtka Vyberte sa na Miletičku, kedy máte čas. Najviac trhovníkov je tam však vo štvrtok, piatok a sobotu. Vrava, ktorá sprevádza predaj, je ako zo staršej inscenácie. Aj keď je Miletička ďalej od historického centra, pozná ju každý Bratislavčan a návštevníci mesta o nej aspoň počuli. Nadýchajte sa tu pri stánkoch - už v predstihu pri prípravách - vône Vianoc. Také sušené dubáky či čerstvý chlieb, ako na Miletičke, veru v žiadnom obchodnom centre nezoženiete. Otvorená je od pondelka do soboty, kvety si tu môžete kúpiť aj v nedeľu. Viac informácií a presné otváracie časy nájdete na www.trhoviskaruzinov.sk  
Rok 2024: Prehľad termínov, daní, poplatkov a príspevkov

Rok 2024: Prehľad termínov, daní, poplatkov a príspevkov

Rubrika: Reportáže
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) JANUÁR DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTI Ak ste sa počas roka 2022 stali majiteľmi nehnuteľnosti, do konca januára musíte podať daňové priznanie, spraviť to môžete v papierovej forme (písomne, prípade osobne na adrese Blagoevova 9 v Petržalke) alebo elektronicky. Pozor: túto daň nespravuje mestská časť, ale hlavné mesto.   FEBRUÁR – MAREC DOTÁCIE (GRANTY) MESTSKEJ ČASTI Začiatkom roka (po schválení rozpočtu na príslušný rok) vyhlasuje mestská časť výzvu na komunitné a rozvojové dotácie. Je to jediný spôsob, akým môže Ružinov prispievať na občianske aktivity – kultúrne, športové, vzdelávacie, osvetové a pod. Presný termín bude zverejnený.   APRÍL – MÁJ PRIHLÁŠKY DO MŠ A ZŠ Zápis do 1. ročníka základných škôl sa koná spravidla v druhý aprílový týždeň, podávanie žiadostí o prijatie detí do materských škôl prebieha začiatkom mája. Konkrétny termín nájdete v dostatočnom predstihu na webe mestskej časti, informujú o ňom aj jednotlivé školy a podrobnosti zverejňujeme aj v Ružinovskom Echu.   MÁJ – JÚN TÁBORY A INTEGRAČNÉ POBYTY Rodiny zo sociálne slabších, nízkopríjmových a viacdetných rodín môžu požiadať o finančný príspevok na letný tábor pre deti. Mestská časť tiež poskytuje finančný príspevok na integračný pobyt pre zdravotne ťažko postihnuté deti so sprievodcom.   NOVEMBER VIANOČNÝ PRÍSPEVOK Rodiny v hmotnej núdzi alebo v náhlej núdzi s nezaopatrenými deťmi s trvalým pobytom môžu do 15. novembra požiadať o príspevok vo výške 80 až 200 eur (podľa počtu detí a toho, či už v ten rok dostali nejaký príspevok mestskej časti).   PRIEBEŽNE DAŇ ZA PSA Každý pes musí byť prihlásený do evidencie v mieste, kde sa v danom roku prevažne zdržiava. Takže ak aj s ním bývate cez týždeň v Bratislave a na víkendy chodievate za rodičmi, prihlásený musí byť tu. Po prihlásení dostane známku, ktorú kontroluje polícia. Odcudzenie, zničenie alebo stratu známky je držiteľ psa povinný do 14 dní odvtedy, čo odcudzenie, zničenie alebo stratu známky zistil, oznámiť obci, kde je pes evidovaný. Fyzická osoba podáva daň za psa staršieho ako 6 mesiacov a platí 20 eur za psa v rodinnom dome alebo chate a 40 v byte. Osoby s ŤZP sú od dane oslobodené úplne, obyvatelia nad 60 rokov a majitelia psov s výcvikom majú 50% zľavu. Samotnú daň treba zaplatiť na základe rozhodnutia, ktoré bude každému majiteľovi doručené.   REZIDENTSKÉ PARKOVANIE Ružinovčania, ktorí vlastnia auto a majú trvalý pobyt v v niektorej z regulovaných zón, dostanú pred uplynutím ročnej lehoty e-mail na ďalšiu úhradu za parkovaciu kartu. Podrobnosti nájdete na webe www.paas.sk.   PRÍSPEVOK PRI NARODENÍ DIEŤAŤA 110 € Rodič (zákonný zástupca) oň môže požiadať do šiestich mesiacov veku dieťaťa, potom nárok na tento príspevok zaniká.   PRÍSPEVOK PRE PRVÁČIKOV 40 € Požiadať oň možno do konca mája školského roka, v ktorom dieťa nastúpilo na základnú školu.   PRÍSPEVOK NA STRAVOVANIE Nárok na tento príspevok majú nepracujúci dôchodcovia s trvalým pobytom v Ružinove s dôchodkom do 600 eur. Vypláca sa podľa výšky dôchodku od 0,30 až do 1,70 eur za obed.   PRÍSPEVOK V NÁHLEJ ALEBO HMOTNEJ NÚDZI 200 / 300 € Obyvateľ s trvalým pobytom v Ružinove (za presne špecifikovaných podmienok) môže požiadať o poskytnutie jednorazového príspevku. Od roku 2022 je podľa Všeobecne záväzného nariadenia č. 32/2021 výška jednorázovej dávky v hmotnej núdzy 200 eur pre jednotlivca resp. 300 eur v prípade, že ide o rodinu s deťmi.   
Analýza: Koľko škôlok a škôl Ružinov potrebuje?

Analýza: Koľko škôlok a škôl Ružinov potrebuje?

Rubrika: Reportáže
Školský rok 2023/2024 je v Ružinove z hľadiska počtu detí v materských a základných školách rekordný. Prvýkrát sa podarilo prijať do škôlok všetky ružinovské deti staršie ako tri roky a podarilo sa postaviť dve nové základné školy. Čo však hovoria štatistiky? Bude detí pribúdať? Má pre nich mestská časť dostatok miest? Ponúkame vám prehľad rozvoja kapacít materských a základných škôl. Mestská časť je zriaďovateľom 13 materských škôl (pri započítaní elokovaných pracovísk je to spolu až 27 materských škôl) a 9 základných škôl. Základné školy v tomto roku navštevuje 5 687 žiakov, čo je v porovnaní so školským rokom 2012/2013 nárast o 59 percent (3 580). Prvákov je 724, čo je za to isté obdobie nárast o 46 percent (497). Počet detí v materských školách dosiahol 2 369 a to je nárast o 14,7 percenta (2 066). Očakávaný vývoj Analýza demografického vývoja na území mestskej časti Bratislava-Ružinov ukazuje, že počet obyvateľov mestskej časti by sa mal v najbližších dvoch desaťročiach zvyšovať. Podľa stredného a vysokého scenára demografického vývoja spracovaného Výskumným demografickým centrom by počet obyvateľov Bratislavy mal rásť prinajmenšom do roku 2035. V prípade nízkeho scenára by sa zvyšovanie počtu obyvateľov malo zastaviť okolo roku 2025. Špecifikom mestskej časti Ružinov, v porovnaní s hlavným mestom ako celkom, je jej vysoká atraktívnosť, čo spôsobuje vyšší záujem o bývanie a presťahovanie sa do našej mestskej časti. To sa odzrkadľuje v masívnom záujme investorov o výstavbu v lokalite mestskej časti Ružinov a jej najbližšom okolí. Len pár najväčších investičných projektov ako Klingerka, Zwirn, Ovocné sady, Bývanie Trnávka, Mlynárka a Nový Ružinov prinesie v najbližších rokoch na trh tisíce nových bytov. Zo škôlok do škôl Podľa aktuálnych údajov sčítania obyvateľov pribudlo v Ružinove približne 7-tisíc nových obyvateľov; uvedené číslo je však stále o približne 3-tisíc obyvateľov nižšie, než dáta z evidencie trvalých pobytov. Populačná vlna momentálne pri materských školách vrcholí a postupne sa presúva do základných škôl. V prípade základných škôl ide o tzv. princíp lievika. Prvé ročníky sa napĺňajú počtom tried štyri a viac, zatiaľ čo z druhého stupňa odchádzajú len cca 1-2 triedy deviatakov. Postupným presúvaním prvého stupňa na druhý stupeň, po znížení počtu osemročných gymnázií, a tým elimináciou odchodu žiakov ZŠ na SŠ, sa vlna väčšieho počtu tried presúva postupne do vyšších ročníkov a kapacity škôl sa postupne stávajú nedostatočnými. Detí pribúda S ďalším rozvojom výstavby a s pribúdajúcim počtom obytných domov je predpoklad prílivu mladých rodín s deťmi. V tomto momente už lievik nahrádza rovnobežka, kedy vstup do ZŠ sa rovná výstupu, nakoľko migrácia detí s rodičmi spôsobí vyváženú naplnenosť kapacity jednotlivých tried. Následkom uvedených skutočností hrozí, že školy v súčasnej zostave nepokryjú potreby a požiadavky na umiestnenie žiakov pre plnenie povinnej školskej dochádzky. Požiadavky na rozširovanie kapacít školských zariadení ovplyvňujú okrem pozitívneho demografického vývoja aj investičná výstavba, špecifické požiadavky na špeciálne prístupy pri vzdelávaní a mobilita pracovnej sily. V budúcom školskom roku možno očakávať nárazový nárast dopytu po kapacitách základných škôl, ktoré súvisí so zavedením povinnej školskej dochádzky pre deti odídencov z Ukrajiny. Odhaduje sa, že oproti súčasnému stavu tak vznikne dopyt po umiestnení 100 a viac ďalších detí do základných škôl mestskej časti. Rozširovanie kapacít Počas minulých rokov mestská časť rozšírila kapacitu materských škôl o približne 312 detí, a to 80 miest MŠ Borodáčova, 44 miest MŠ Banšelova, 12 miest rekonštrukcia MŠ Stálicová, 60 miest EP Tomášikova, 40 miest EP Hraničná (NUPPU), 84 miest MŠ Ivanská cesta (Ovocné sady). Kapacity materských škôl sa tak zvýšili o takmer 312 miest. V budúcom roku by mali pribudnúť škôlky v lokalitách ZWIRN a Nový Ružinov a rekonštrukcia a rozširovanie čaká aj škôlku na Pivoňkovej. V rovnakom období vznikla v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom Spojená základná a stredná škola športová na Ostredkovej (talentová škola, ktorá slúži žiakom z celého kraja), Ružinov získal priestory bývalej modelovej školy na Tomášikovej (dnes súčasť ZŠ Borodáčova) a boli vybudované nové pavilóny na ZŠ Ostredková a ZŠ Medzilaborecká. Rozširovanie kapacít základných škôl je zložitejšie než je to v prípade materských škôl, tam totiž platí tzv. rajonizácia, t. j. povinnosť umiestňovať deti do základných škôl podľa miesta ich trvalého pobytu. Vzhľadom na doterajší vývoj a očakávanú investičnú výstavbu sa dá najväčší nárast dopytu po primárnom vzdelávaní očakávať v oblastiach Nivy a Trnávka. V najbližších piatich rokoch by malo vzniknúť celkovo 30 nových tried. Už v roku 2024 by mohla začať výstavba nového pavilónu na ZŠ Vrútocká (viac na s. 5). V štádiu preverovania je aj možnosť vzniku novej školy na Vrútockej, na mieste bývalej, ktorú zničil požiar a ďalších na Mlynských nivách a v lokalite Nový Ružinov.  
Plánované projekty: Nová škola na Trnávke

Plánované projekty: Nová škola na Trnávke

Rubrika: Spravodajstvo
V Ružinove už čoskoro môže vyrásť tretia nová škola – po Ostredkovej a Medzilaboreckej by sa už v lete mohli začať práce na rozšírení základnej školy na Vrútockej. Po viac ako polstoročí sa tak začali rozširovať kapacity pre ružinovských školákov. Pozrite sa, ako bude vyzerať nový pavilón školy v Trnávke. Do základných a materských škôl smeruje väčšina rozpočtu mestskej časti a investičné projekty na ich rozširovanie patria medzi historicky najväčšie. V roku 2024 – v prípade, že sa podarí získať financovanie - začne výstavba nového pavilónu základnej školy na Trnávke. Ide o prístavbu k ZŠ Vrútocká, ktorá bude stavebne priamo pripojená k existujúcej budove školy. Samozrejmosťou bude využitie všetkých najmodernejších technológií rovnako ako v prípade nových škôl na Ostredkovej a Medzilaboreckej. V tejto chvíli je už vydané stavebné povolenie, v čase uzávierky tohto čísla Ružinovského Echa sa ukončoval proces verejného obstarávania a po jeho ukončení mestská časť podá projekt na financovanie z fondov EÚ.  
Dôležité kontakty

Dôležité kontakty

Rubrika: Spravodajstvo
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com)   Podozrenia z korupcie a iné citlivé témy pomoc@ruzinov.sk   Výtlky, kosenie, neporiadok a iné, ktoré súvisia s fungovaním mestskej časti podnety@ruzinov.sk   Nefunguje verejné osvetlenie? info@tsb.sk (resp. prostredníctvom formulára na bratislava.sk)  
Aktuality z Ružinova

Aktuality z Ružinova

Rubrika: Oznamy
Všetky aktuálne informácie o dianí v mestskej časti nájdete na oficiálnom webe a na facebooku: www.ruzinov.sk www.facebook.com/Bratisla- vaRuzinov   Ďalšie užitočné stránky: Cultus Ružinov www.cultusruzinov.sk Knižnica Ružinov www.kniznica-ruzinov.sk Verejnoprospešné služby Ružinov www.vpsr.sk | @RuzinovskyPodnik  
Rekonštrukcie detských ihrísk: Areál hier radosť je zatvorený

Rekonštrukcie detských ihrísk: Areál hier radosť je zatvorený

Rubrika: Reportáže
Najznámejšie detské ihrisko v Ružinove dočasne zatvorilo svoje brány. Môžu za to sprísňovanie bezpečnostných noriem a zlý technický stav hracích prvkov. Z rovnakého dôvodu začalo v polovici novembra odstraňovanie starých nebezpečných prvkov aj na ihriskách Budovateľská, Kozmonautická, Jašíkova a Haburská, tie sú však deťom k dispozícii aj naďalej. Ale pre tých, ktorí ste sa pýtali... Áno, ťava na Štrkovci ostane! Prečo sa musia prvky vymieňať, keď dnešní rodičia sa na nich hrávali a páčia sa aj ich deťom? Podmienky ich prevádzkovania veľmi presne určujú technické normy 1176/1177. Prevádzkovateľ detského ihriska je povinný vykonať každoročne kontrolu bezpečnosti zariadení detského ihriska prostredníctvom oprávnených a zaškolených osôb na výkon kontroly. Úlohou kontroly je hodnotenie celkovej úrovne bezpečnosti zariadení, technického stavu zariadení, základov a povrchov, napríklad v dôsledku pôsobenia poveternostných vplyvov, znakov rozpadu alebo korózie či poškodenia. Ak sa počas kontroly zistia nedostatky, ktoré by mali vplyv na bezpečnosť zariadenia, musia byť odstránené okamžite. Ak takéto opravy nie sú možné, vlastník/prevádzkovateľ by mal zabezpečiť, aby sa na dané zariadenie nemohli dostať používatelia (zamedzením vstupu alebo odstránením zariadenia). Inšpekcia môže dokonca voči správcovi/ prevádzkovateľovi ihrísk vyvodiť až trestnoprávnu zodpovednosť. Čo bude0 s ihriskom na Štrkovci ďalej? Ružinov definitívne získal do vlastníctva pozemky pod celým areálom a chystá veľkú revitalizáciu celého areálu. V spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy sa pripravuje architektonická súťaž, ktorej cieľom je navrhnúť rekonštrukciu tak, aby tu vznikol areál pre rodiny s deťmi, kde by mohli stráviť celý deň (dostatkom rôznych atrakcií, sociálnym zázemím a ďalšou infraštruktúrou). Keďže ide o vysokú investíciu, v roku 2024 mestská časť nepočíta so začiatkom rekonštrukcie. Aby však areál nebol po celý tento čas uzatvorený, budú tu dočasne umiestnené nové, náhradné prvky pre deti. Od leta by tak mohlo byť ihrisko znova otvorené. Keď začne plánovaná veľká rekonštrukcia, presunú sa tieto prvky na iné detské ihriská v Ružinove.  
Aktuálne: Kolónia na Astronomickej

Aktuálne: Kolónia na Astronomickej

Rubrika: Reportáže
Približne pred mesiacom informovali médiá o policajnej akcii v kolónii na Astronomickej v susedstve konečnej električiek. Našli sa tam predmety, ktoré boli polícii nahlásené ako odcudzené a rovnako im aj dobrovoľne vydali predmety, o ktorých sa vyjadrili, že ide o omamné a psychotropné látky. Aby toho nebolo málo, presne v deň uzávierky tohto čísla Ružinovského Echa sa v médiách objavila správa, že pri jednom z bežných čistení priestranstiev, našli zamestnanci ružinovskej VPS ľudskú lebku. Prípad už preveruje polícia. Tento hrozivý nález objavili zamestnanci VPS počas čistenia priestranstva, kde odstraňovali náletové dreviny a vypratávali desiatky ton odpadu, ktoré tu pribudli za posledné obdobie. Celkové náklady na upratovanie sa odhadujú až na 75-tisíc eur. Lokalitu veľmi dobre poznajú aj obyvatelia z okolia. Postupne sa tu usídlilo asi päťdesiat ľudí. Viacerí sa sem presunuli z Pentagonu vo Vrakuni potom, ako tam vybudovali novú policajnú stanicu. Ďalší sa presunuli do Vlčieho hrdla. Snaží sa s nimi pracovať aj sociálny odbor ružinovského miestneho úradu. Kompetencie sociálnych pracovníkov sú však obmedzené a tamojší obyvatelia nie sú povinní využívať služby nízkoprahových sociálnych zariadení (napr. neďalekú nocľaháreň sv. Vincenta de Paul a podobné zariadenia). Niekoľko dní po spomínanej policajnej akcii, a vzhľadom na viaceré podnety obyvateľov z okolia, prišli na miesto aj zástupcovia mestskej časti. Podnety sa týkali najmä podozrenia na drogovú trestnú činnosť, keďže evidujeme citeľný nárast odpadu, napríklad vo forme použitých striekačiek či nárastu vandalizmu. Taktiež na sídliskách Ostredky a Pošeň približne päťnásobne stúplo množstvo trestnej a priestupkovej činnosti. Len v priebehu dňa, kedy VPS čistila priestor, si sem prišli desiatky ľudí kúpiť drogy, len si vybehli z taxíka a pokračovali ďalej. Takéto prostredie je nebezpečné aj pre tých, ktorých životné okolnosti dostali na toto miesto, ale napriek tomu sa usilujú vytvoriť si v rámci možností čo najprijateľnejšie bývanie. Žije tam napríklad žena vo vysokom štádiu tehotenstva, ale aj stará mama, ktorá sa stará o maloleté dieťa. „Nie každému dokážeme pomôcť, pretože nie každý chce prijať pomocnú ruku. Niekto robí všetko preto, aby si zabezpečil aspoň trochu slušný život a správa sa k okoliu s naozaj veľkým rešpektom – a presne to sme u viacerých videli. Ale ak už niekto svoj život vzdal, nemôžeme ho nútiť zmeniť postoj. Naši sociálni pracovníci robia, čo je v ich silách. Terénni pracovníci rôznych mimovládnych organizácií robia, čo môžu, ale napriek tomu nedokážu zmeniť ich postoj. Jediné, čo môžeme spraviť, je vytvoriť bezpečné prostredie pre tisíce ľudí z bezprostredného okolia a pomôcť tým, ktorým dokážeme a ktorí o túto pomoc majú záujem. Práve preto sme museli konať rýchlo a rázne,“ povedal starosta Martin Chren. „Ružinov nemá k dispozícii sociálne byty, tento druh ubytovania dokáže v rámci možností a kapacít poskytnúť len hlavné mesto. Napriek tomu sme našli riešenie - ubytovanie pre babičku s vnučkou a tá by už čoskoro mohla aj začať chodiť do škôlky," dodal starosta.  
Kalendár

Kalendár

Rubrika: Spravodajstvo
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) 6. dec Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Marek Pokrývka (Nivy)   13. dec Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Michal Páleník (Starý Ružinov)   10. jan Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Michal Vicáň (Ružová dolina)   17. jan Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Martin Ferák (Trávniky)   24. jan Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Matúš Méheš (Pošeň)   31. jan Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Monika Ďurajková (Prievoz)   7. feb Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 František Fabián (Štrkovec)   14. feb Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Martin Patoprstý (Ostredky)