Televízia Ružinov, to nie sú len správy, ale aj zábava a poučenie. O reláciách, ktoré televízia vyrába, sme sa rozprávali s režisérom Ladislavom Munkom.
Čo si má divák Televízie Ružinov predstaviť pod pojmom vlastná tvorba?
Termínom vlastná tvorba sú v programovej štruktúre pomenované relácie, ktoré majú „domáci“ autorský základ, teda vznikajú na pôde ružinovskej televízie a nemajú znaky spravodajského žánru. Od začiatku môjho pôsobenia sa snažím vniesť do TVR prvky a návyky profesionalizmu. Darí sa mi to vďaka spolupráci s osobnosťami, ktoré prispievajú k profesionalite jednotlivých relácií. Či je to Karin Majtánová v relácii Garde alebo v relácii Relax (spolu s Romanom Bombošom), alebo s Alexom Štefucom v Aréne, so Sandrou Vychlopenovou v Klube seniorov, či Igorom Adamcom v talk show Kingkong vo vani. Okrem týchto štúdiových programov do vlastnej tvorby patria aj relácie, ktoré vznikajú v reálnych priestoroch Ružinova - Na okraj (redaktorka a moderátorka Veronika Vasilková) Labku na to s Mariannou Šebovou či Menučko s Katkou Kostkovou. Výnimočné postavenie v rámci programov, ktoré sú robené záberovou technológiou, je program pre deti Maťo z Ružinova s populárnym Martinom Vanekom.
Vlastná tvorba v žiadnej televízii nepatrí k lacným záležitostiam. Aké je jej postavenie v programe Televízie Ružinov?
Všetky tieto programy sú neoddeliteľnou súčasťou programovej štruktúry TVR, pretože tak, ako iné televízie, aj TVR prináša okrem spravodajstva aj publicistiku, ktorá aktuálne reaguje na dianie v regióne a snaží sa tvoriť taký televízny program, ktorý sa dokáže pozitívne prihovoriť cez spomínané osobnosti všetkým Ružinovčanom. A o tom, že to tak je, svedčia spontánne stretnutia s divákmi a množstvo e-mailov, ktoré dostávame vo veľkom množstve a za ktoré ďakujem.
Aká je vaša predstava o budúcnosti vlastnej tvorby v TVR?
Bez snov neexistuje tvorivosť a bez snov neexistuje cieľ. Vízia je pre mňa začiatok predstavy, s ktorou žijem v TVR každý deň, aby som jej nakoniec vedel dať reálnu tvár v podobe programov vlastnej tvorby. Vo filmovej a televíznej tvorbe platí jedna zásada, ktorá je kľúčová pri vzniku akéhokoľvek tvorivého procesu: kým začneš tvoriť, kým napíšeš prvé riadky scenára, kým napíšeš začiatok programu či relácie, musíš vedieť, ako program skončí". Práve toto je pre mňa akýmsi motorom resp. mottom, ktorého sa držím v dramaturgii vlastnej tvorby. Jej základom a jediným cieľom je spokojnosť diváka na konci programu.
(ms)
Facebook
Twitter