Miloslava Šavelová je „šéfkou“ zvierat v bratislavskej zoologickej záhrade a už 37 rokov patrí medzi obyvateľov Ružinova. Aj keď pôvodne vôbec neplánovala pracovať so zvieratami, táto robota jej učarovala a už 24 rokov je jej pracoviskom ZOO Bratislava. Ako hovorí, práca v zoologickej záhrade je krásna a zároveň náročná, ale umožňuje po ťažkom dni s ľuďmi oddýchnuť si medzi exotickými zvieratami.
Viem si celkom dobre predstaviť detský sen – mať povolanie ako vy, byť „šéfkou zvierat“ v ZOO. Bolo to u vás tak? Tvoril „zverinec“ váš detský svet, alebo bolo všetko inak?
Všetko bolo inak. Vyrastala som na sídlisku v Banskej Bystrici. Postupne som mala sny o mojom budúcom povolaní, no priznávam, práca medzi zvieratami medzi nimi nebola. Vyštudovala som ekonomickú školu, do ZOO som začiatkom roku 1991 vyhrala konkurz na ekonomicko-investičnú námestníčku. Lenže potom sa to všetko zvrtlo, poverili ma vedením a neskôr vymenovali do funkcie riaditeľky. Nebolo to jednoduché, veď o zvieratách som skoro nič nevedela a tak som sa rozhodla externe študovať chov exotických zvierat v Prahe.
A zvieratá vám, zdá sa, učarovali nadlho. Aká je práca s nimi?
V detstve vnímate zvieratá ako roztomilé živočíchy, s ktorými sa chcete maznať a hrať. Naša práca je však najmä o starostlivosti a ochrane samotného živočíšneho druhu. Ako „dospelák“ vnímate všetky nástrahy a ohrozenia, ktoré znižujú počty voľne žijúcich zvierat a snažíte sa s tým niečo spraviť, či už prostredníctvom vzdelávania verejnosti alebo priamo záchrannými programami, kedy prinavraciame nami odchované zvieratá do voľnej prírody. Snažíme sa ľuďom vštepovať, aby začali vnímať živú prírodu s rešpektom. A začíname už od malých detí prostredníctvom prírodovedných krúžkov a vzdelávacích programov.
Veľa pracujúcich, ktorí prichádzajú do styku s ľuďmi, sa sťažujú, že je to komplikované. Aké je to „spolupracovať“ so zvermi? Do akej miery s nimi reálne prichádzate do kontaktu?
Pracujeme s ľuďmi i so zvieratami. Snažíme sa návštevníkom vytvoriť prostredie na oddych a rekreáciu, no nie vždy sa dá všetko zrekonštruovať, či modernizovať tak rýchlo, ako si návštevník želá, riešime i rôzne sťažnosti a podnety. Práca s ľuďmi je náročná. Ak cítim, že je toho na mňa veľa, odchádzam sa na chvíľu prejsť do záhrady a pohľad na krásne exotické tvory ma zaručene upokojí. Avšak najzázračnejší liek na všetky starosti a stresy je starostlivosť o mláďatá, ktoré by bez našej pomoci neprežili. Ja sama som sa podieľala na odchove hyeny pásavej, gibona zlatolíceho, medveďa hnedého...
Mnohé zvieratá k vám aj privážajú, alebo cestujú od vás do iných ZOO. Vraj takéto prevozy dokážu byť dosť kuriózne....
Pri prevoze najvyššieho zvieraťa žirafy si napríklad musíte do posledného detailu naplánovať celú trasu cesty, aby vás neprekvapil obyčajný nízky most. Komplikovanými cestujúcimi sú napríklad zebry – je to stádovité zviera a keď ho chcete oddeliť a naložiť do kamiónu, je s tým veľký problém. A napríklad leňoch, ktoré je celý život zavesený na konári stromu, sa preváža aj s konárom. Dôležité pri všetkých, niekedy až tisíce kilometrových transportoch je, aby čo najmenej zvieratá stresovali.
Vošli by ste za nimi aj do klietky, či to je doména ošetrovateľov? U vás asi musia kvôli bezpečnosti platiť presné pravidlá...
Väčšina zvierat je u nás chovaná bezkontaktne, teda ani chovateľ neprichádza so zvieratami do priameho kontaktu. Sú to najmä mačkovité šelmy, ale i veľké kopytníky - zubry, nosorožce či kulany. Aj keď sú zvieratá na chovateľov navyknuté, je to predsa len divý tvor, ktorý môže v sekunde zaútočiť a usmrtiť človeka, preto platia prísne bezpečnostné pravidlá. Chováme však aj také druhy zvierat, ku ktorým chovatelia vchádzajú do výbehu, môžu ich nakŕmiť z ruky, pohladiť. A k tým môžem ísť aj ja. Sú to napríklad lemury kata, krásne zvedavé primáty, ktoré vás budú obletovať ako náhle zistia, že máte v ruke ovocnú dobrotu.
Keď sme pri tých „dobrotách“, je na mieste pokarhať aj nás. Všetci máme tendenciu zvieratá kŕmiť...
S kŕmením zvierat máme v ZOO veľký problém. Môžete návštevníkov prosiť, zakazovať im, no niektorí stále nechcú počúvať. Bohužiaľ, na to v minulom roku doplatila samička lemura kata aj s mláďaťom. Bola im podaná potrava, ktorú nevedeli stráviť, spôsobila im neskutočné bolesti a nakoniec, napriek rýchlemu veterinárnemu zákroku, nám uhynuli. Zvieratá v ZOO nie sú hladné, majú presne stanovenú kŕmnu dávku zo zložiek, ktoré požívajú vo voľnej prírode. Niektoré primáty, napríklad náš gibon Oliver, naťahujú prosebne horné končatiny k návštevníkom, ktorí si to vysvetlia ako žobranie o jedlo. Je to ale číra zvedavosť, ktorá im, bohužiaľ, môže ublížiť.
Na čo sa môžeme tešiť v tejto sezóne? Bude ZOO v roku 2015 niečím nová, výnimočná?
Tento rok by sme sa radi zamerali na skvalitnenie služieb zákazníkom. Už pri vstupe do ZOO vás privíta nová exotická záhrada s množstvom krásnych paliem, magnólií, bambusov, navodia dojem, že vchádzate do pralesa. V druhej polovici roka by sme mali začať s výstavbou nového detského lanového komplexu, ktorý uchváti určite deti i dospelých. Podobná atrakcia sa na Slovensku ešte nenachádza, tešíme sa, že môžeme túto zábavu ponúknuť práve našim návštevníkom.
Mnohí návštevníci sa stali aj sponzormi niektorých vašich zvieratiek. Stále máme túto možnosť?
Sme vďační za každý jeden mail či telefonát podobného charakteru. Poviete, o aký druh pomoci či sponzorstva máte záujem. Či ide o jednorazovú pomoc, alebo chcete sponzorovať zvieratko istý čas. Všetko sa dohodne podľa vašich možností a predstáv.
Od práce sa presuňme o lokalitu ďalej, tú našu. Vy ste Ružinovčanka, aký máte vzťah k tejto mestskej časti? Býva, žije sa vám tu dobre alebo máte aj nejaké pripomienky?
V Ružinove bývam 37 rokov. Obľúbila som si túto mestskú časť. Moje deti tu chodili do jasličiek, škôlky aj školy. Problémy Ružinova mi nie sú ľahostajné. Preto som sa tiež aktívne angažovala v Združení občanov Líščie nivy. Veľmi oceňujem obnovu Parku Andreja Hlinku. Dobrou správou pre mňa je, že miestna časť Ružinov v roku 2015 bude hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Páči sa mi snaha viac vtiahnuť verejnosť do tém grantového programu. Mne sa v Ružinove býva a žije dobre. Samozrejme, že vidím problémy so stavom niektorých ciest, údržbou zelene, parkovaním, je tu mnoho zničených košov a stojanov na vrecká na psie exkrementy.
Priamo ste mi nahrali na ďalšiu otázku, či skôr výzvu – možno by od vás ako „šéfky zvierat“ majitelia psov v Ružinove mohli počuť, že upratovať zvyšky po svojich zverencoch sa musí...káže to empatia voči okoliu aj zmysel pre poriadok...tiež vám prekáža keď to ľudia nerobia?
Myslím si, že každý je zodpovedný za svojho psieho miláčika, preto by mal po ňom upratovať. Lebo nikomu nie je príjemné vyhýbať sa týmto biologickým mínam v trávniku, tobôž nie pri predstave, že sa na trávnikoch hrajú malé deti. Môžu sa tým prenášať rôzne ochorenia a parazity, takže i z veterinárneho hľadiska je dôležité, aby mali psíky zodpovedných majiteľov.
Mimochodom, máte nejakého živého zvieracieho tvora aj v domácnosti?
Vystriedalo sa ich u nás niekoľko. Argumenty, že do činžiaku zvieratá nepatria, mi u detí neprešli. A tak súčasťou našej rodiny boli postupne morčatá, korela, korytnačky a napokon pes.
V práci ste obklopená prírodou, vyhľadávate ju aj vo voľnom čase, či naopak...našli by sme vás na kávičke v obchodnom centre?
Možno by sa niekto čudoval, ale ja dosť často trávim svoj voľný čas v ZOO. Mám vnúčikov, starší Filip pozná ZOO od malička, už tu priložil aj ruku k dielu, pomáhal napríklad pri finálnych úpravách Sedliackeho dvora, a dvojročný Alex je veľmi vnímavý a pozná už viacero druhov, ktoré chováme. Takže im venujem svoj voľný čas a snažím sa im odovzdať úctu a lásku k zvieratám.
Sandra Jonisová Vyhlopenová
Foto: archív M.Š.
Facebook
Twitter