Ilustračná fotografia. (Pixabay.com)
Medzi nami žije obrovské množstvo sťažovateľov
Medzi nimi vynikajú tí, čo sa sťažujú na všetko. Prekážajú im psi v byte, psi na dvore, psi v lese, psi na poli, psi na lúke, psi na Marse, detský plač v paneláku, detský krik pred barákom, deti na ihrisku, ihrisko vo dvore, ihrisko na druhej strane cesty. Centrom ich pozornosti sú nepretržite aj pachy z reštaurácie 100 metrov od ich domu, vypúšťanie pary zo Slovnaftu, prekáža im malá cukráreň pod barákom, čistiareň vo vedľajšom vchode, alebo, že je zastávka autobusu príliš ďaleko, inokedy je zastávka príliš blízko. Nesmierne vadí sused Róm. To akože fest! Mexičan v podnájme vo vedľajšom vchode vadí tiež. A Arab vadí kdekoľvek. V akomkoľvek paralelnom vesmíre.
Takýto jedinec je vyslovene darček pre celý panelák, ulicu, ba priam pre celú štvrť a nepomôže mu nič. Ani presťahovať sa na dedinu. Lebo kohúty kikiríkajú, jelene ručia a susedove kôstkové čerešne im padajú cez plot do záhrady. A navyše v jednom kuse niekto v sobotu kosí a v nedeľu rúbe drevo. No katastrofa!
Takíto jedinci majú nesmiernu smolu, ale že nesmiernu, lebo sa v podstate nemajú kam odsťahovať. V Afrike sú černosi, v Ázii šikmookí a v Berlíne homosexuáli. Na Marse pristá- vajú sondy, na mesiaci kozmonauti a na slnku je horúco. Ako východisko vidím nejaký nový startup, ideálne s podporou ministerky Lubyovej a jej fondov, lebo zadara to nebude. Ten by mohol vyvinúť nejakú osobnú bublinu, kde by bol tento jedinec všestranne chránený. V nej by si jedinec či rodinný kolektív dokázal nastaviť celý život tak, ako mu vyhovuje. Kohúty budú kikiríkať výlučne len od 9,00 do 9,05 v molovej tónine hlavnú melódiu z filmu Vtedy na západe. V sobotu a v nedeľu budú ticho. Autobusy chodiace po pravidelnej trase by sa okolo bubliny zdvihli do vzduchu, aby nerobili hluk. Vietor by vial zásadne od bubliny, aby k nej nedoľahli žiadne pachy, okrem tých vlastných. To by bola aká paráda! A nielen pre nich, ale najmä a v prvom rade pre nás, normálnych, ktorí vedia, že keď sa deti hrajú, tak kričia, keď sa psi rozprávajú, tak štekajú, keď sme hladní, potrebujeme reštauráciu a keď sa chceme voziť na autách, potrebujeme benzín. Aspoň zatiaľ.
Monika Kozelová
Facebook
Twitter