Nová vízia vlády: Zaniknú Ružinov, Vajnory či Devín? Vláda uvažuje o rušení mestkých častí

Keď slovenský parlament v roku 1990 schvaľoval zákon o Bratislave, rozdelil hlavné mesto na menšie a logickejšie usporiadané mestské časti. Z Bratislavy II tak vznikli Ružinov, Vrakuňa a Podunajské Biskupice. Argument bol jednoznačný. Mesto takej veľkosti, s takým počtom obyvateľov a natoľko rozličnou štruktúrou nemôže byť efektívne riadené z jedného centra. Zákon tak staval na jednoduchom princípe subsidiarity – teda koncepte, kde sa majú problémy riešiť čo najbližšie k občanovi. Návrh, ktorý predstavila vláda, však hovorí o opaku.

Primátor Bratislavy a všetci starostovia bratislavských mestských častí jednoznačne odmietajú nápad zrušiť mestské časti bez argumentov či verejnej debaty. Potvrdzujú však, že je potrebné diskutovať o úprave kompetencií a o opatreniach, ktoré by zlepšili efektívnosť a lepšie služby pre obyvateľov.

Podklad na diskusiu

Primátor a starostovia tak v spoločnom vyhlásení reagovali na víziu pod názvom „Moderné a úspešné Slovensko“, kde je súčasťou navrhovaných procesov aj zriadenie jednoúrovňového riadenia Bratislavy a Košíc. Hlavné mesto by tak prišlo o svoje mestské časti, každé so svojimi jedinečnými špecifikami. Predseda vlády Igor Matovič neskôr tento materiál označil len ako podklad na diskusiu. „Priznám sa, ani som nevedel, že v „meníčku“, ktoré predložil minister financií Eduard Heger, je aj takýto návrh,“ priznal premiér.

Rokovanie s ministrom

O samotnom dokumente diskutovali 15. októbra primátor a traja zástupcovia starostov mestských častí, vrátane starostu Ružinova Martina Chrena, priamo s ministrom financií Eduardom Hegerom. Zhodli sa na potrebe reformy samosprávy, pri ktorom však existencia mestských častí nie je problémom.

Za oveľa dôležitejší považujú proces združovania menších obcí na Slovensku a, prirodzene, riešenie problému kompetencií medzi mestom a mestskými časťami. „Samotní primátori a starostovia zažívajú, čo sa týka kompetencií, že niektoré sú prežité. Potrebujeme reflektovať na nové potreby obyvateľov, a preto aj na dnešnom stretnutí sme sa primárne venovali témam s cieľom, ako skvalitniť život občanov v mestách, obciach či mestských častiach,“ priblížil obsah rokovania o koncepte vlády minister Heger.

Problém kompetencií

S potrebnými zmenami v oblasti rozdelenia kompetencií súhlasí aj ružinovský starosta Martin Chren. „Denne zažívame situácie, keď na jednej ulici je kúsok trávnika pokosený, a vedľajší nie – lebo jeden patrí mestskej časti, druhý mestu. Denne sa na mňa obracajú obyvatelia s problémami, ktoré nepatria do kompetencie mestskej časti – výtlk na ceste prvej triedy, nefungujúce verejné osvetlenie, ktoré nespravuje mestská časť. A sám sa cítim zle, keď musím tieto nezmysly vysvetľovať, pretože pre mňa tiež nie sú pochopiteľné. Ideálne – a efektívne – delenie by malo byť také, aby mesto tvorilo strategické dokumenty a riešilo celomestské úlohy – napríklad verejná doprava, nové električkové trate, jednotná parkovacia politika – a mestské časti sa starali o poskytovanie služieb priamo pre občanov – starostlivosť o všetky chodníky, kosenie všetkých trávnikov, a tak ďalej. Tak by aj občania hneď vedeli, komu majú „poďakovať“ za nekvalitne odvedenú robotu, prípadne koho pochváliť.“

V prospech občanov

Rušenie mestských častí však ani primátor, ani žiaden starosta, nepovažujú za dobrý nápad. „Mnohé mestské časti majú svoju identitu, starostovia sú k občanom bližšie a vedia lepšie riešiť konkrétne problémy na konkrétnej ulici,“ povedal primátor Matúš Vallo a súhlasia s ním aj ostatní starostovia - zrušením mestských častí by sa vytvoril demokratický deficit.

„Z jedného centra by sa nikdy nedali efektívne riešiť problémy konkrétnych vnútroblokov a susedstiev, v meste ako je Bratislava by sa samojediný primátor do niektorých lokalít nedostal ani len v kampani pred voľbami, nieto ešte počas pracovnej doby.“

Bratislava má riešenie

Na úpravách štatútu hlavného mesta, ktorý by mal upraviť kompetencie v rámci riadenia, začnú starostovia s primátorom pracovať, aby bola samospráva čitateľnejšia, jednoduchšia a funkčnejšia pre obyvateľov. „Som ten, kto vníma Bratislavu ako celok a bojuje za ňu ako celok, som presvedčený, že ju tak vnímajú aj jednotliví starostovia,“ uviedol primátor Matúš Vallo a dodal, že z jeho takmer dvojročnej skúsenosti primátora je presvedčený, že úloha mestských častí je významná a dôležitá.

„Mestské časti sú najbližší samosprávny orgán, ktorý je najbližšie k občanom a majú mať na starosti oblasti, ktoré sa týkajú priamo občanov, či ide o školstvo, sociálne veci a mesto sa má na to pozerať trošku zhora. Ide o územný rozvoj či mestské firmy, ktoré musia fungovať," dodal Vallo s tým, že majú so starostami dohodu a plán, aby kompetencie vyčistili a navrhli štátu, akým spôsobom si to predstavujú.

Ako vznikli mestské časti?

Pred rokom 1989 bola Bratislava rozdelená na päť administratívnych celkov. Nový zákon z roku 1990 hlavné mesto rozčlenil na 17 mestských častí (Staré Mesto, Nové Mesto, Petržalka, Ružinov, Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Rača, Vajnory, Lamač, Dúbravka, Karlova Ves, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce, Čunovo, Záhorská Bystrica a Devín). Najmenšou z mestkých častí je Devín, najväčšími Petržalka a Ružinov, ktoré sú treťou a štvrtou najväčšou obcou na Slovensku, a počtom obyvateľov tak prekonávajú aj väčšinu krajských miest. 

FOTO zdroj: banoviny.sk

 

Vydanie: November 2020