O tom to všetko je...o deťoch!

„Deti sú naše najväčšie poklady, pre ktoré sme ochotní urobiť čokoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek. Obzvlášť vtedy, keď bojujú so zákernou chorobou, ktorá v nás vyvoláva strach a beznádej.“Pod týmto mottom Ružinovčan Miroslav Bílik vedie už osem rokov občianske združenie Deťom pre život. Je dôkazom toho, že na to, aby sme mohli vykonať veľké činy, ktoré môžu zachrániť ľudský život, stačí paradoxne veľmi málo. Stačí chcieť pomôcť.

Miroslava Bílika poznajú mnohí ako milovníka cyklistiky. Venuje sa jej od svojich pätnástich rokov a v Ružinove vedie aj známy cyklistický obchod. Stojí za viacerými športovými akciami v hlavnom meste i na Slovensku, ktorými sa snaží prilákať k tomuto športu širokú verejnosť. Posledné roky sa ale jeho meno stále viac spája s charitatívnou činnosťou. Vianočná kvapka krvi sa už stala tradičnou akciou v hlavnom meste a charitatívna cyklojazda Na bicykli deťom naprieč celým Slovenskom má za sebou už šesť úspešných ročníkov. Postupne rozbieha ďalšie projekty, ktoré pomáhajú onkologicky chorým deťom a ich rodinám. K charitatívnej činnosti vás priviedla osobná skúsenosť. Dokázali ste v sebe nájsť silu bojovať nielen s vlastným osudom, ale pomáhať bojovať aj druhým. Ako si spomínate na začiatky fungovania občianskeho združenia?

Bolo to najťažšie obdobie v mojom živote. Keď máte choré dieťa a neviete, čo bude ďalej, všetko ostatné ide bokom. Len sa modlíte, dúfate, ale hlavne veríte. Veľmi nerád spomínam na časy, kedy sme s manželkou trávili dlhé dni a noci v nemocnici, ale bohužiaľ, na takéto niečo asi v živote nezabudnem. Vtedy som na vlastné oči videl život na detskej onkológii, utrpenie nielen detí, ale aj ich rodičov. Cítite veľkú nespravodlivosť a chcete to nejako vyriešiť, aj keď je to v podstate nemožné. A tak vznikla myšlienka občianskeho združenia Deťom pre život. Chcel som spojiť lásku k deťom s láskou k cyklistike. Vymyslieť niečo, čo by aspoň trochu vedelo pomôcť malým bojovníkom. Som rád, že sa to vtedy podarilo, že vzniklo niečo dobré.

Pomáha rodičom, ktorí majú choré dieťa vaša osobná skúsenosť? Že na vlastné oči vidia, že sa dá vyhrať nad rakovinou?

Myslím si, že áno. Ako som už spomínal, je to hlavne o viere. Tá nás nesmie nikdy opustiť. Rakovina je s prepáčením sviňa, nevyberá si, nepýta sa, či môže prísť, či máte dosť síl s ňou bojovať. Príde a nestará sa o nič viac. A keď s ňou má bojovať vaše dieťa, je to niečo strašné. Vy musíte byť oporou, či vládzete alebo nie. A takou oporou sa snažím byť teraz ja, pre tých rodičov, ktorých deti ešte nevyhrali. Priznám sa ale, nie je to jednoduché. Vracajú sa mi stále spomienky, na ktoré sa snažím zabudnúť. Aj keď môj syn je z toho vonku, každý deň sa zobúdzam s prosbou, aby to tak aj ostalo a večer si líham s ďakovnou modlitbou. Nikdy totiž neviete, čo má na vás život ešte nachystané. Pred Vianocami sme sa napríklad museli rozlúčiť s jedným úžasným malým chlapčekom, ktorý bol s nami pred pár rokmi na pobyte, po úspešnom vyliečení. Ale choroba sa mu bohužiaľ vrátila a boj s ňou nakoniec prehral. Máte chuť plakať, kričať, pýtať sa prečo. Nič nepomôže. Musíte ísť ďalej a dúfať, že ostatné deti svoj boj vyhrajú.

Za osem rokov fungovania občianskeho združenia ste zorganizovali mnoho cyklistických podujatí, z ktorých výťažok pomáha onkologickým pacientom. Vlajkovou loďou je ale určite charitatívna cyklojazda Na bicykli deťom. Minulý rok ste vďaka tomu projektu vyzbierali takmer 48 000 eur. Ako sa vám darí dať dokopy tím ľudí, ktorý sadne na bicykel a šliape vyše týždňa po Slovensku za dobrú vec?

Na jednej strane je to náročné z hľadiska organizácie, ale nie som na to sám. Mám okolo seba ľudí, ktorí do projektu vkladajú svoj čas a hlavne srdce. Spolu sa nám tak darí každoročne zorganizovať jazdu, naplánovať trasu či vybaviť ubytovanie. Z roka na rok máme väčšiu podporu zo strany miest a obcí po celom Slovensku. Počas jazdy každý deň navštívime mnohých primátorov, starostov, mnoho škôl a škôlok. Pomáhajú nám nielen finančne, ale privítajú nás doslova s otvorenou náručou. Je úžasné vidieť napríklad neznáme deti v školách, ako vám tancujú, spievajú a ďakujú za to, čo robíme. Poháňa nás to dopredu. Hlavne nás cyklistov, ktorí za týždeň prejdeme viac ako tisíc kilometrov. Všetci, čo šliapu do pedálov sú úžasní ľudia. Zoberú si dovolenku z práce, opustia svoje rodiny a spoločne bicyklujeme či je slnko, či je dážď, na rovine i po horách. Veľmi si cením podporu a účasť mnohých známych tvári, ktorí do toho idú každoročne s nami. Tuli Vojtek, Jaro Bekr, bratia Hochschornerovci, hokejisti, futbalisti, moderátori....naozaj je ich mnoho a všetkým som úprimne vďační. Aj vďaka nim sa nám darí vyzbierať stále viac a viac finančných prostriedkov od rôznych spoločností a organizácii, či bežných ľudí.

Vďaka vyzbieraným financiám môže potom občianske združenie pomáhať onkologicky chorým deťom. Ako konkrétne funguje táto pomoc?

Snažíme sa pomáhať takpovediac adresnejšie. To znamená, že nepošleme raz za rok peniaze na oddelenia detskej onkológie, ale chceme konkrétne vedieť a hlavne vidieť ako pomáhajú. A tak každoročne organizujeme letné a zimné rekondično-regeneračné pobyty pre deti po liečbe a ich rodiny. Taktiež navštívime choré detičky priamo v nemocniciach a prinesieme im darčeky. Veľmi som šťastný, že sa nám darí vyzbierať dosť prostriedkov na to, aby sme už druhým rokom vedeli financovať projekt Auto pre deti. To znamená, že bezplatne zabezpečujeme rozvoz chorých detí z nemocnice domov a naopak. Tak isto veľakrát finančne pomôžeme nejakej rodine, v ktorej dieťa bojuje s rakovinou. A minulý rok sme napríklad prispeli aj mladým športovcom na účasť na Onkolympiáde v poľskom Wroclave.

Máte za sebou podporu viacerých športových tímov a športovcov. Nielen tých, ktorí s vami bicyklujú na charitatívnej jazde, ale ktorí sú doslova ochotní pustiť žilou.

Áno, pekne povedané. Je to naozaj tak. Už niekoľko rokov, v spolupráci s magistrátom hlavného mesta, organizujeme v decembri Vianočnú kvapku krvi. S úsmevom o nej už hovorím ako o belasej kvapke krvi. Nechýbajú na nej totiž futbalisti, hokejisti i rugbisti zo Slovana. Okrem toho, že mnohí z nich darujú krv a finančne podporia občianske združenie, každoročne je akcia spojená aj s nejakou dražbou. Naposledy sme dražili podpísaný dres Ľuba Višňovského a Janka Muchu. Predtým to bol napríklad dres Andreja Sekeru, retro dres ŠK Slovan, či pádlo vodných slalomárov Peťa a Paľa Hochschornerovcov.

Vaša charitatívna činnosť neostala bez povšimnutia. Ste držiteľom ocenenia filantrop roka 2013 a minulý rok ste dostali poďakovanie z Kliniky detskej hematológie a onkológie v Bratislave za opakovanú podporu pacientov. Je to také zadosťučinenie, že ste sa pred tými ôsmymi rokmi rozhodli správne?

Nepovedal by som, že je to zadosťučinenie, lebo ja som svoje rozhodnutie založiť občianske združenie a pomáhať iným nikdy neoľutoval. Naopak, vždy keď som videl, že tá pomoc má zmysel, vedel som, že som urobil a robím správnu vec. Ale nepopieram, niekedy je to náročné. Mám rodinu, dve deti, na ktoré je manželka veľakrát sama. Snažím sa byť s nimi čo najviac, ale práca a akcie pre občianske združenie dokážu pohltiť veľa času. Chce to preto veľa obety a pochopenia. Keď som si preberal ocenenie filantrop roka, bol to zvláštny pocit. Na jednej strane šťastie, na druhej pokora. Rok predtým toto ocenenie dostal Anton Srholec, čiže prevziať to po ňom, bola pre mňa nesmierna česť. A poďakovanie z detskej kliniky pre mňa a moju manželku bolo tiež niečo nádherne. Zároveň je to ale veľmi veľký záväzok. Lebo vidíte, že mnohým ľuďom dokážete pomôcť, viacerí na vás spoliehajú a potrebujú vás. Preto musíte ísť ďalej. Lebo to má zmysel.

Plánujete teda pokračovať v projektoch aj naďalej. Ružinovčania sa opäť môžu tešiť aj na Ružinovskú cykločasovku?

Samozrejme! Tá akcia je skvelá. Na štart sa postavia nielen profesionálni cyklisti, ale aj takzvaní „hobby“ cyklisti. Každoročne nám stúpa počet detí a účastníkov rodinnej štafety, čo ma asi teší najviac. Zvyšujúci záujem o cyklistiku sa ale prejavuje aj na podujatí Kellys Greenbike Tour, ktorý robíme vždy v auguste. Minulý rok sme v cyklomaratóniku mali takmer 200 detí. A o tom to všetko je. O deťoch.

Katarína Kostková

Vydanie: Január - Február 2016