V miestnom zastupiteľstve už krútite tretie volebné obdobie, patríte teda medzi najskúsenejších poslancov a môžete aj porovnávať. Ako by ste charakterizovali zastupiteľstvá, ktorých ste boli členom?
Poslancom som od 16. mája 2006. Je to už štvrté obdobie. V tom prvom som nastúpil v poslednom roku volebného obdobia ako náhradník po poslancovi, ktorý sa z Ružinova odsťahoval a stratil mandát. Starostom bol pán P. Kubovič a najvýraznejším a najvplyvnejším poslancom bol V. Mikuš. SDKÚ-DS bola v tom čase najpočetnejšia a najvplyvnejšia strana. Jedným z mojich prvých vystúpení bolo deklarovanie mojich priorít, aby bolo všetkým jasné, čomu sa budem venovať a čo preferovať. Výstavba „Mosta Košická“ bola pre mňa významná skúsenosť. Pomenovanie niektorých alarmujúcich zistení o tejto významnej investičnej akcii viedlo k prijatiu zákona o posudzovaní vplyvov investičných zámerov na životné prostredie. Ako historik umenia – pamiatkar som si k agende architektúry a urbanizmu pridal aj problematiku ochrany pamiatok a pamätihodností. Z poslancov v tom čase nik netušil, či je rozdiel medzi pojmami pamiatka a pamätihodnosť. Uvedomil som si, že budem musieť venovať čas i námahu, aby som dokázal robiť osvetu týmto disciplínam a snažil sa zmysluplné veci presadiť.
Kde v sebe beriete odhodlanie venovať sa popri práci vo svojom voľnom čase nevďačnej úlohe – pomáhať riešiť problémy iných?
Usilujem sa svoje verejné pôsobenie podriaďovať overeným pravidlám, princípom, historickým skúsenostiam a zásadám, samozrejme s rešpektom k zákonom a pravidlám elementárnej slušnosti. Je to náročné, pretože sa dosť často vyskytnú prípady, keď musím aj proti vôli niekoľkých občanov hlasovať proti ich záujmom. Niekedy až čas ukáže, že som hlasoval v konečnom dôsledku v záujme obyvateľov a vo verejnom záujme. Východiskom takejto úvahy je môj vzťah k humanizmu a kultúrnemu odkazu osobností, ku ktorým patrí aj J. A. Komenský. Jeho myšlienku: „Komukoľvek prospieť môžeš, prospievaj rád, ak sa dá i celému svetu. Slúžiť a prospievať je vlastnosťou pováh vznešených.“ som si osvojil ešte ako študent gymnázia a s odstupom času si myslím, že by mala byť krédom komunálneho poslanca.
Vy ste vždy pôsobili ako nezávislý poslanec, ktorý kandidoval vďaka podpisom spoluobčanov. Vnímate túto svoju nezávislosť ako výhodu, alebo nesie v sebe aj hendikep v podobe toho, že stranícke kluby dokážu skôr presadiť svoje riešenia?
Rozhodne nejde o výhodu. Presadiť uznesenie, za ktorým stojí silný stranícky klub, je z hľadiska efektívnosti prijímania uznesení neporovnateľné s iniciatívou nezávislého poslanca. Jeden hlas na prijatie uznesenia nestačí. Za tie roky som sa naučil, že ak chcem niečo rozumné a prospešné presadiť, musím svoju ideu – námet nenápadne implementovať – vsadiť do mysle poslancov silných klubov a jednotlivých poslancov. Usilujem sa dosiahnuť,, aby sa s ním stotožnili a osvojili si ho až tak, že sa k nemu budú hlásiť, akoby vyšiel z „ich dielne“. To je údel nezávislého poslanca. A keďže mi ide o vec, nemusím sa trápiť s pôvodnosťou myšlienky.
Vašou top témou je vo všetkých volebných obdobiach územné plánovanie, najmä presadzujete podrobnejšiu reguláciu územia prostredníctvom územných plánov zón. Ako ste spokojný s tým, koľko zón sa podarilo schváliť?
Spokojný som s tým, že už nie je potrebné presviedčať kohokoľvek o potrebe a zmysluplnosti takýchto regulačných nástrojov. Nie som spokojný s tým, ako dlho sa tento dokument pripravuje a schvaľuje. Počas môjho pôsobenia bol schválený jeden jediný územný plán zóny (Trnávka – stred). Snáď pomôže veci to, čo som urobil na začiatku tohto volebného obdobia. Z aktivistov, ktorí sa usilovali o členstvo v Komisii územného plánovania, životného prostredia a dopravy som zastupiteľstvu v Ružinove navrhol prijať za člena komisie mladého muža, ktorý sa s nasadením vrhol do tejto témy. Dúfam a verím, že sledovanie a kontrola termínov v procese prípravy, tvorby a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zón môže pomôcť Ružinovu zrýchliť tento proces. Ale výsledok je závislý aj od mesta, ktorému vyjadrovania a stanoviská trvajú, žiaľ, veľmi dlho. Na porovnanie predkladám výňatok z textu, ktorý som napísal v roku 2001 a robil ním osvetu pred občanmi a apeloval na orgány štátnej a verejnej správy, aby podporovali prijímanie územnoplánovacej dokumentácie. „Európske mestá aplikujú v povoľovacej praxi regulatívy území: ide o interdisciplinárny súbor regulatívov a noriem, ktoré sú vedeckými a odbornými kapacitami spracované a následne precizované na báze vedeckých poznatkov. Takýto materiál sa potom v obciach niekoľko mesiacov i rokov pripomienkuje a spresňuje, až potom ho poslanci obce (mestskej časti) schvália, aby sa stal zákonom – teda neprekročiteľnou normou! Úradník verejnej správy, ktorý vykonáva prenesený výkon štátnej správy – na stavebnom úrade má týmto dokumentom k dispozícii komplexný materiál, ktorý aplikuje v povoľovacej a pripomienkovacej praxi na konkrétne prípady a - to je dôležité - neumožňuje mu subjektívny výklad. Občan má právo do toho komplexného materiálu nahliadať, a tak presne vie, čo môže a nemôže v danom území: podnikateľ podnikať, architekt navrhovať, stavebník stavať, podnikateľ bude presne vedieť, aký druh podnikateľskej aktivity môže v danej lokalite prevádzkovať atď.“
Ako by sa mal zmeniť stavebný zákon tak, aby sa celý proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie zrýchlil?
Principiálnym nedostatkom tohto zákona je podľa môjho názoru politicky chybné rozhodnutie: Dať výkon štátnej stavebnej správy – stavebné úrady do pôsobností obcí. Predstavte si starostu mestskej časti, ktorý má konať v záujme mestskej časti a na prospech obyvateľov, ktorí ho zvolili. Na druhej strane starosta podpisuje rozhodnutia vydávané mestskou časťou - stavebným úradom, de iure koná podľa zákona. Nezriedka nastane situácia, že ako starosta by v záujme mestskej časti radšej presadzoval v území výstavbu materskej školy, ale investor predloží zámer na výstavbu bytového domu. A keďže územie nemá náležitú územnoplánovaciu dokumentáciu zóny a developerský zámer nie je v rozpore s Územným plánom mesta, nemôže urobiť iné, aby sa pred občanmi kryl, ako žiadať od mesta záväzné stanovisko. Alebo: v obývanom území sa stavia bytový dom s povolenou výškou 17 nadzemných podlaží; developer príde na stavebný úrad a požiada o zmenu stavby pred dokončením. Lenže táto stavba má už 25 podlaží. Počas konania o povolení stavby sa účastníci konania a dotknuté orgány vyjadrovali k stavbe so 17 NP vrátane tomu zodpovedajúcemu počtu parkovacích miest a pod. Keby malo územie územný plán zóny a starosta by nebol zaťažený výkonom štátnej stavebnej správy, mohol by on a občania takisto, požadovať dodržanie pôvodného projektu. Ako poslanec som upozorňoval stavebný úrad, aby nepodporoval zneužitie inštitútu zmeny stavby pred dokončením. Dostal som odpoveď, že ak stavebník splní podmienky, v súlade so zákonom nie je možné, aby mu stavebný úrad zmenu stavby pred dokončením neschválil. Osobitnou témou nedostatku stavebného zákona je vymožiteľnosť rozhodnutia, napr. o odstránení stavby. Na Trenčianskej 27 je bytový dom. O nadstavbe, ktorú tam zrealizoval vlastník bytu, rozhodol stavebný úrad, že nie je postavená v súlade so zákonom. Nariadil odstránenie stavby. Stavebný úrad by mal podľa môjho názoru požiadať o výkon rozhodnutia orgán, ktorý to dokáže riešiť.
Ste poslancom za volebný obvod Nivy. To je staršia štvrť, ktorú viac ako zahusťovanie trápia necitlivé nadstavby a problémy s parkovaním. Aké riešenia týchto problémov preferujete vy osobne?
Žiaľ, necitlivé nadstavby a parkovanie nie sú jedinými problémami v mojom volebnom obvode. Na ilustráciu uvediem len tie investičné zámery, ktoré sa budú dotýkať môjho volebného obvodu - Nív: na rohu Kvačalovej a Záhradníckej bude postavená dostavba ortopedickej kliniky vrátane bytov, hneď v susedstve, kde je už roky vykopaná základová jama, na mieste niekdajšej benzínovej pumy má vyrásť bytový dom, na Bazovej ulici na mieste niekdajších Technických služieb mesta Bratislavy pribudne veľký polyfunkčný areál, na mieste dnešnej autobusovej stanice Nivy bude stáť veľký polyfunkčný komplex vrátane autobusovej stanice v podzemí, na území bývalej Cvernovky chce byť postavený bytový komplex s viac ako 700 bytmi s podzemnými garážami a nemožno zabudnúť ani na areál niekdajšej Gumonky. Je len otázkou času, kedy príde developer s opakovaným urbanistickým riešením.
AJ TOTO SOM JA
Mojou záľubou je fotografovanie architektúry. Takto ma nedávno zachytil kolega na Bradle. Budem pre Mohylu M. R. Štefánika navrhovať zmenu ochranného pásma národnej kultúrnej pamiatky.
Milan Stanislav
Facebook
Twitter