V posledných rokoch bolo podľa štatistík na Slovensku každoročne nezvestných približne 400 až 500 osôb. Asi 60 z nich boli maloleté osoby. Zisťovali sme, aký je postup pri nahlasovaní nezvestnej osoby a či platí to, čo poznáme z filmov - že treba počkať 24 hodín.
Komplikované vzťahy, strach z reakcie na vysvedčenie, nesplnené úlohy, vzdor voči rodičom, túžba po nezávislosti, odchod do neznámeho prostredia či za prácou, o ktorej nie je dostatok informácií, alebo niektoré typy ochorenia najmä u starších ľudí - to sú najčastejšie príčiny, prečo dochádza k strate osoby. Ak sa vám zdá situácia kritická, niekoľko hodín nemáte o blízkom informácie či neodpovedá na telefonáty, neváhajte sa obrátiť na políciu. Pátranie po nezvestných osobách je jednou z dôležitých činností Policajného zboru.
„Nezvestnosť je povinný prijať každý základný útvar Policajného zboru, ktorý s oznamovateľom spíše zápisnicu o oznámení nezvestnosti,“ vysvetľuje hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Michal Szeiff. Oznámiť ju podľa neho môže každý občan. Urobiť tak môže telefonicky, ale následne sa musí aj osobne dostaviť na políciu, aby spísali zápisnicu. Zároveň pripomína, že oznamovateľom by mala byť osoba, ktorá nezvestnú osobu pozná, alebo naposledy videla a vie tak o danej osobe uviesť potrebné údaje. „Informácie k poslednému pohybu, pobytu nezvestnej osoby, jej popisu, sociálnym kontaktom,“ dodáva. Polícia následne začne preverovať okolnosti, za akých došlo k zmiznutiu osoby a vyhlási pátranie na celom území Slovenska. Ak sa mohol stať trestný čin, začne sa aj trestné stíhanie.
Špecifickou skupinou medzi nezvestnými osobami sú deti. Často nevedia kriticky vyhodnotiť situáciu a ak dieťa nie je u kamarátov, rodičia, príbuzní či blízki by sa tiež mali čo najskôr obrátiť na policajný zbor. „Rozdiel pri nahlasovaní nezvestnosti dospelej osoby a nahlasovaním nezvestnosti dieťaťa neexistuje. Vo všetkých prípadoch zohráva dôležitú úlohu čas a úkony, ktoré je možné z hľadiska urgentnosti vykonať,“ upozorňuje bratislavský krajný policajný hovorca.
Polícia tiež upozorňuje, že zaužívaná „pravda“ o nutnosti počkať 24 hodín, neplatí. Podčiarkuje, že nikdy takéto pravidlo neexistovalo a ani neexistuje. „Nikdy nebol určený časový limit, kedy je možné podať oznámenie o nezvestnosti na základom útvare Policajného zboru. Ide o zavádzajúcu informáciu, ktorá koluje vo verejnej mienke,“ uzatvára Michal Szeiff.
Facebook
Twitter