„To je moja krv“- zvykneme hovoriť o svojich najbližších príbuzných, ktorých pokladáme za vzácnych. Ľudská krv sa stala nielen symbolicky, ale najmä v reálnom svete tou najvzácnejšou tekutinou, bez ktorej nefunguje život nijakého človeka. Zanietenou propagátorkou darcovstva krvi, držiteľkou diamantovej plakety prof. Janského a primárkou Národnej transfúznej služby (NTS) Bratislava-Ružinov je MUDr. Klára SVITEKOVÁ.
Vaše pracovisko sa stalo záchranou pre mnohých pacientov, ktorí by bez „vašej“ krvi neprežili. Dokážete zabezpečiť túto tekutinu vždy a za každých okolností?
Našou snahou je zabezpečiť krv vždy, v každom ročnom období a pre každého pacienta, ktorý ju potrebuje. No najmä po Vianociach a v lete je to zložitejšie.
Vyštudovali ste všeobecné lekárstvo, atestácie ste robili z vnútorného lekárstva a hematológie a transfúziológie. Prečo ste sa zamerali práve na transfúziológiu?
Vždy som chcela robiť pododbor internej medicíny. A prečo práve krv? Nikdy som sa jej nebála. Už ako dieťa som starým rodičom pomáhala pri zabíjačke a pohľad na krv mi nerobil problémy. Od detstva som vedela, že krv je vzácna tekutina a keď začne unikať z tela viac krvi, môže ísť o život. Navyše sa to nezdá, ale práca v transfúznej službe je čistá, jemná a ženská.
Bezpríspevkové darcovstvo možno označiť za dvojnásobné, pretože darca nielenže odovzdáva svoju krv k dispozícii inému človeku, ale dáva mu ju zadarmo. Je dostatok humánne založených ľudí, ktorí takto nezištne pomáhajú?
Darovanie krvi je vo všetkých krajinách Európskej únie bezplatné, tak je to i u nás. Darca krvi, ktorý podľa zákona o liekoch a zdravotných pomôckach daruje krv bezplatne, má nárok len na oddych v deň odberu, drobné občerstvenie, gastrolístok a cestovné náklady. Ročne sa v rámci NTS urobí viac ako 150 tisíc odberov krvi a jej zložiek. Je to viac ako 3/4 všetkých odberov v SR, zvyšok urobia hematologické oddelenia nemocníc v menších mestách. Máme cca 3-5 percentné darcovstvo v SR - v malých mestách viac, vo veľkých menej percent. Úlohy, ktoré máme, t.j. výroba dostatku bezpečných krvných liekov a ich dostupnosť, plníme dobre, aj keď by darcov mohlo byť i viac. V ostatných rokoch sa zvyšujú nároky na ich zdravotný stav a je vyššie percento vyradených darcov.
Ako získavate pre darcovstvo nových ľudí?
Rôznymi cestami - od osobnej účasti akou sú prednášky pre stredné a vysoké školy, obce, pozývanie na exkurzie, vydávanie letákov, účasť v televízii, rozhlase i tlačových médiách.
Aké máte skúsenosti - čo na prvodarcov zaberá?
Dôležitý je osobný príklad. Je potrebné, aby prekonali strach a ostych pri prvom odbere, preto odporúčame najprv prísť s viacnásobným darcom a až potom darovať krv.
Vianočná kvapka krvi, Valentínska a Študentská kvapka sú vari mediálne najznámejšie akcie. Možno, že viacerí ľudia by aj radi darovali svoju krv, no akýsi nepotlačiteľný strach zakaždým prekazí ich úctyhodný úmysel. Čím by ste ich posmelili?
Určite darcov nebudeme lákať na odmeny, či vyšetrenie virológie. Prvoradá je vždy pomoc človeku, ktorý to potrebuje. Nie je dôležité meno darcu (to sa pacient nedozvie), ani akej je viery a podobne. Dôležité je, že darca, ktorý prejde vyšetrením a do mesiaca nedostane správu o tom, že jeho krv nebola z rôznych dôvodov použitá, sa môže považovať za zdravého. A to je dôležité jednak pre neho, ale aj pre zamestnávateľa. Lepšie je totiž párkrát ročne uvoľniť zdravého darcu na odber, ako mať zamestnaných ľudí , ktorých zdravie nie je kontrolované.
Sú darcovia, nositelia Janského plakety, ktorí darovali krv aj vyše 300 krát. Laik by si myslel, že sa ani nemožno zbaviť toľko krvi, a že musí človeku chýbať. Ako rýchlo si ju telo doplní?
Iste sú takí darcovia- najmä pri odberoch aferézou (darovanie krvných doštičiek na krvinkovom separátore), prípadne v minulosti darovanie plazmy - počítali sa za dva odbery a mohli chodiť viackrát ročne. Nie je však našou snahou podporovať zbieranie odberov - filatelizmus v tejto oblasti. Každý darca, ktorý čo i len raz za života daruje svoju krv je vzácny, lebo práve tá jeho krv mohla niekomu zachrániť život. Doštičky a plazma sa obnovia v priebehu niekoľkých hodín, prípadne jedného dňa, ale červené krvinky potrebujú dlhší čas na včlenenie sa železa do molekuly hemoglobínu, približne 100 dní.
Čo si myslíte, aké pohnútky vedú ľudí, ktorí sa rozhodnú darovať krv úplne neznámym ľuďom?
Určite je to humanizmus, cit k iným, úcta a láska k človeku ako takému. Ľudia nie sú necitliví, radi pomáhajú a robia to ako pre druhých, tak i pre seba. Vyplavuje to endorfíny, hormóny šťastia. Želala by som si, aby ušľachtilé poslanie humánneho odkazu Henryho Dunanta zmierňovať utrpenie ľudí a poskytovať pomoc tým, ktorú ju potrebujú, prežilo všetky ústrky a nepochopenia, rovnako ako jeho obetaví šíritelia.
Chodia Ružinovčania darovať krv na vaše pracovisko?
Áno chodia, zvykli si na nás a majú nás radi, a my – zamestnanci Národnej transfúznej stanice, Odberové centrum Ružinov, sa na nich každý deň tešíme. Ľudia z vidieka alebo menšieho mesta sa navzájom poznajú a navzájom podnecujú darcovstvo o čosi viac ako tu. Anonymita veľkého mesta často necháva ľudí ľahostajnými. Ja bývam v Novom meste a odtiaľ tiež smeruje veľa darcov do Ružinova, ale aj na Odberové centrum Kramáre alebo terénne odbery. Dnes je to vlastne jedno, kde si nás nájdu, dôležité je, aby prišli. Po Vianociach sa v ľuďoch rozhostí akýsi pokoj, odberov býva menej a tak na konci januára je krvi málo. Tešíme sa každoročne na začiatok Valentínskej kvapky vo februári, ktorá nám prinesie mladú, zaľúbenú krv.
Anna Sláviková
Foto: M. Štrosová
Facebook
Twitter