Günther Furin (52) je poslancom ružinovského miestneho zastupiteľstva za Trávniky, kandidoval za stranu SDKÚ-DS. Je predsedom Komisie finančnej, podnikateľských činností a informatizácie. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú, na ktorej aj učil. Pôsobil ako poradca námestníka ministra privatizácie i ministra financií, stál pri zakladaní a rozbehu Fondu národného majetku, bol riaditeľom kancelárie podpredsedu vlády, členom riadiacich a kontrolných orgánov viacerých súkromných i štátnych podnikov a organizácií. V súčasnosti pôsobí v parlamente ako asistent poslanca.
Ste poslancom prvé volebné obdobie, ktoré je zároveň vo svojom poslednom roku. S akou snahou či ambíciou ste išli do komunálnej politiky?
Ambície boli veľké až idealistické. Dúfal som, že komunálna politika je ten priestor, v ktorom sa dá najlepšie prispieť k riešeniu problémov, ktoré zbytočne komplikujú a strpčujú luďom bežný život. Sklamaním pre mňa bolo, že možnosti mestskej časti sú značne obmedzené a vplyv poslancov na riešenie problémov limitovaný.
Ste poslancom za Trávniky. S akými podnetmi sa na vás obracajú obyvatelia?
Obracajú sa na mňa mnohokrát ako na „poslednú inštanciu“. Často sklamaní z toho, ako k ich problému pristupovali tí, ktorí ich majú v pracovnej náplni. Nielen pre nich ale i pre mňa je frustrujúce, keď riešenie problému je absolútne mimo možností poslanca miestneho zastupiteľstva.
Čo vnímate vy ako najväčšie problémy sídliska Trávniky?
Problémy Trávnikov sa nijako zvlášť nelíšia od problémov celého Ružinova – doprava, stav ciest a chodníkov, kapacita škôlok, neporiadok. Som preto rád, že opravujeme cesty, chystá sa rekonštrukcia chodníkov, opravujeme školy, škôlky, ihriská.
Ktoré investície Ružinova v uplynulých troch rokoch považujete za najvýznamnejšie?
Určite rekonštrukcie školských ihrísk a predškolských zariadení, do tých sa neinvestovalo trestuhodne dlho. Preto by som rád vyzdvihol finančné hospodárenie Ružinova. Napriek obmedzeniam vyplývajúcim z finančnej krízy a relatívne čulej investičnej aktivite sa nám darí nielen splácať minulé záväzky, ale hospodárime aj s miernym prebytkom, čo umožňuje vytvárať v rozpočte malé finančné rezervy na horšie časy.
Čo naopak, je potrebné riešiť v ďalších rokoch?
Pokračovať v údržbe ciest a chodníkov. Ale bude potrebné oveľa viac sa venovať aj verejnej zeleni. Tej je chvalabohu v Ružinove stále relatívne veľa. Ale mám pocit, že v tejto oblasti sme to nechali na samospád. Verejná zeleň sa v minulosti na mnohých miestach zakladala živelne, stromy sa sadili iniciatívne tam, kde komu napadlo. Dôsledkom je, že dnes existujú stovky bytov, kde slnko nezasvieti. Korene stromov ničia budovy, chodníky, oporné múry, a podobne. Sú miesta, kde je i cez deň také slabé svetlo, že ani tráva tam nerastie a večer je riskantné tadiaľ prechádzať. Orezať konáre alebo nebodaj vyrúbať strom je často neriešiteľný problém. Bude potrebné vyčleniť viac prostriedkov a pripraviť koncepčné riešenie.
Na zasadnutiach zastupiteľstva pôsobíte ako pomerne prchká povaha, ktorá sa ľahko rozohní. Ste taký aj mimo ružinovského parlamentu?
To, že som prchká povaha mi doteraz nikto nepovedal. Možno vystupujem energickejšie a dôraznejšie, ako väčšina poslancov, ale len vtedy, ak som hlboko presvedčený o správnosti toho, čo hovorím, alebo ak cítim, že sa deje nejaká nespravodlivosť. Možno to, čo nazývate prchkosťou, je snaha o efektívne rokovanie miestneho zastupiteľstva. Je mi nesmierne ľúto, keď sa plytvá časom, ktorý je rovnako vzácny ako peniaze, ak nie ešte vzácnejší. Ešte ani jedno rokovanie zastupiteľstva nezačalo načas. Celkovo prevláda presvedčenie, že dobrý poslanec je ten, ktorý často vystupuje, často sa pýta. Skutočnosť je mnohokrát opačná - poslanec si prerokovaný materiál neprečítal, problematike nerozumie. Mnohé vystúpenia diskutujúcich nijako neprispievajú k riešeniu prerokovaného problému, slúžia len na sebaprezentáciu diskutujúcich.
Často sa vyjadrujete proti zavedeniu navrhovaného celemestského parkovacieho systému, pričom argumentujete tým, že obyvatelia Ružinova by nemali pred svojím domom platiť ani ročný symbolický poplatok rezidenta. Aká je vaša predstava o riešení parkovania v Bratislave?
To, čo tvrdíte, nie je celkom presné. Som proti tomu parkovaciemu systému, ktorý prezentuje magistrát a primátor Ftáčnik. Na moju otázku, koľko ten „systém“ bude stáť, mi nedokázali odpovedať. Neexistuje ani seriózny odhad nákladov na zavedenie tohto systému. Nikto nevie povedať, koľko bude stáť jeho ročná prevádzka. Nejasné zostáva, koľko stoviek (či dokonca tisícok?) kontrolórov, bude treba zamestnať a zaplatiť. Veľmi neistý zostáva i deklarovaný hlavný cieľ spoplatnenia parkovania – zlepšenie možnosti parkovania pre rezidentov. Po prvé, žiadne nové parkovacie miesta nevzniknú, skôr naopak, celoplošné vyznačenie miest, kde je parkovanie povolené, ich počet zredukuje. Po druhé, žiadne inovácie hromadnej dopravy, ktoré by nahradili individuálnu dopravu, nie sú zavedené. Po tretie, tí ktorí do Bratislavy každodenne autami dochádzajú, budú dochádzať aj v budúcnosti, pretože inú možnosť väčšinou nemajú. Záver tak je, že platiť budeme, ale parkovacie možnosti sa nezlepšia. Pokiaľ ide o „len symbolické poplatky“, rád by som poznamenal, že už raz zavedený parkovací systém bude lákať predstaviteľov mesta vyžmýkať z neho viac, keď sa dostavia finančné problémy – a tie klopú na dvere. Rovnako sa zamlčuje alebo minimálne zabudne uviesť, že poplatky za autá živnostníkov, firiem alebo za druhé autá v rodine už rozhodne symbolické nebudú.
AJ TOTO SOM JA
Vo chvíľach voľna sa rekreačne venujem športu. Mám rád tenis a bicyklovanie. Som rád, že Ružinov v tomto smere poskytuje vynikajúce možnosti. Ako prevenciu proti dôsledkom pribúdajúcich rokov som začal aj cvičiť a plávať. Rád cestujem a ešte radšej chodievam na huby. V posledných rokoch mám slabosť na kvalitné vína, ktorých je, chvalabohu, na Slovensku stále viac.
Miroslava Štrosová
Foto: archív G.F.
Facebook
Twitter